12. schôdza

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem faktickú poznámku.
Takže opätovne sa pokúsime dať slovo pánovi poslancovi Martinovi Šmilňákovi, ktorý ale takisto, stále nie je prítomný, takže prichádza o možnosť vystúpiť.
A teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ján Horecký, nech sa páči, máte slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, páni, nuž vypočul som si pozorne aj návrh zákona som si preštudoval, aj to, čo povedal predrečník kolega Dostál, a chcel by som vás, sa podeliť s vami o taký, o takú, o taký výrez, takú exkurziu do dôsledkov prijatia tohto zákona do školského rezortu.
Školy sú zamestnávatelia, ktorí majú zväčša počet zamestnancov okolo práve tej päťdesiatky, 49 je to kritické číslo, o ktorom hovoríme, že keď ma zamestnávateľ toľko zamestnancov, tak už sa naňho sťahuje účinnosť tohto zákona a musí prispievať 55 % na tieto náklady.
Nuž nedávno som robil takú analýzu, porovnával som právnu situáciu v oblasti riadenia škôl zvnútra, zvonka, do roku ’89 a v roku 2024. Teraz na to nemám priestor ani to nie je téme tohoto bodu zákona, ale poviem vám len zistenie. Riadenie školy sa zmnohonásobilo čo do zákonom uložených povinností vedenia školy. Dnes má škola viacero pánov, o tom ste už počuli od nás z rezortu viacero. Máte tam zamestnancov, ktorí sú v rámci prenesených kompetencií zamestnancami školy a platení zo štátneho rozpočtu, máte tam napríklad pani vychovávateľky v školskom klube detí, ktorí sú financované z originálnych kompetencií, a na nich sa nebude vzťahovať potom táto možnosť, táto povinnosť.
Jednoducho už dnes máme situáciu v školách neúnosnú na to, aby sme zaťažovali ďalšou agendou, dokonca agendou nesúvisiacou s činnosťou škôl a školských zariadení, aby školy zo svojho podfinancovaného stavu z peňazí, ktoré majú, mali dávať na dovolenky rodičov zamestnancov, ktorí na týchto školách sú, a to ešte ani nie všetkých rovnako spravodlivo, takže za mňa je to veľmi, a teda (povedané so smiechom) a dovolím si povedať, že nie len, nie je to len môj súkromný názor alebo názor poslanca Národnej rady, je to názor, ktorý zdieľam s odbornou verejnosťou v oblasti školstva. Jednoducho nás prekvapuje nemilo tento, tento návrh zákona kvôli tým dôvodom, ktoré som povedal, jednoducho že zaťažujeme školy ďalšou povinnosťou, ktorá dokonca ani nesúvisí s starostlivosťou o fyzickú, mentálnu, duševnú kondíciu a stav ich kmeňových zamestnancov. Majú to robiť, má to robiť vedenie školy, ktoré nemá dostatočný aparát podľa mňa ani zabezpečenie zo strany zákona, zo strany štátu. To, aby si vedeli plniť všetky zákonné povinnosti, ako to od nich očakávame v situácii, kedy od nich očakávame, že sa popasujú s kurikulárnou zmenou, že posunú túto republiku na dlhej trati k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, že budú produkovať mladých ľudí, ktorí budú chcieť zostať na Slovensku a ktorí dokážu zabezpečiť sebe i nám vyššiu kvalitu života.
Tak v tejto situácii im ideme dať na krk niečo, že majú školy a školské zariadenia sanovať alebo pomáhať cestovnému ruchu, to je proste absurdné. Ja dúfam, že teda nebude prijatá tá, ten, táto novela zákona, a prihováram sa za to v mene zdravého rozumu a to, čo má robiť aj zamestnávateľ typu škola, školské zariadenie predovšetkým.
Ďakujem vám za pozornosť.

Na vaše vystúpenie pán poslanec neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Richard Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia uviesť, že som presvedčený, že návrh zákona sleduje dobrý záujem, a úprimne si myslím, že rozšírenie sociálnych benefitov pre zamestnancov a ich rodiny je v týchto časoch neustálych nárastov životných nákladov po období obrovskej inflácie, bude určite prínosné a pomôže zamestnancom a ich rodinám.
Rozšírenie oprávnených výdavkov pri rekreačných poukazoch aj na manžela, manželku, deti a rodičov zamestnancov, zamestnankýň určite pomôže napätým rodinným rozpočtom a umožní rekreáciu a zotavenie viacerým členom úzkej rodiny. Tiež to vidím ako prínosné opatrenie pre podporu cestovného ruchu na Slovensku, a teda aj podporu subjektov podnikajúcich v tomto segmente, čo pomôže rozvoju podnikania a zlepšovania ponuky a verí, a verím, že aj v kvality služieb. Slovenské rodiny si v týchto náročných časoch takúto podporu zaslúžia a uvítajú ju. Jedným dychom však musím konštatovať, že sa jedná o dvojsečnú zbraň, nakoľko náklady spojené s týmto rozšírením postihnú celé podnikateľské prostredie, segment cestovného ruchu nevynímajúc. Dovoľte sa mi pri tomto konštatovaní hlbšie zamyslieť a rozobrať túto stránku predkladaného zákona do väčších podrobností.
Podnikateľské prostredie na Slovensku čelí dlhodobo veľkým rizikám a sústavnému zvyšovaniu vstupných nákladov, ktoré im spôsobujú vážne až existenčné problémy, kde už mnohí podnikatelia nie sú schopní túto záťaž zvládať a fungovať tak, aby poskytovali kvalitné produkty a služby, vyplácali primeranú mzdu svojim zamestnancom, zamestnankyniam a zároveň si poctivo plnili, plnili všetky ich záväzky voči štátu, ktoré im v tejto činnosti vyplývajú.
Od roku 2002... od roku 2020 máme tu jednu krízu za druhou, ktorej muselo podnikateľské prostredie čeliť a hlavne to podnikateľské prostredie aj v rámci cestovného ruchu. Začalo sa to pandémiou COVID-19, ktorá sa stala osudovou pre stovky podnikateľov, lebo ja týchto podnikateľov poznám, ktorí museli zatvoriť rôzne prevádzky, a zároveň to pokračovalo nárastom inflácie, kde tie náklady, tie vstupné náklady pre týchto podnikateľov boli aj vyššie ako 500 % na energiách. Ja osobne chodím pravidelne po regiónoch východného Slovenska a absolvoval som už niekoľko stretnutí s drobnými živnostníkmi a rodinnými firmami v segmente malých a stredných podnikov. Od všetkých neustále a dookola počúvam, že očakávajú systémovú pomoc a podporu, aby svoje podniky a zamestnancov udržali a ich podniky a ich podnikanie prežilo. Mnohí z nich sú ale na pokraji svojich fyzických, psychických síl a zároveň na kraji finančných. Pre svoje pre prežitie používali úvery, súkromné úvery, predávali svoj majetok, aby mohli podnikať v tomto segmente ďalej. Víťazom pandémie COVID-19 nebol nikto a môžeme považovať za víťazstvo hlavne to, že sme ju prežili. Víťazom neúnosnej inflácie a energetickej krízy sa stali distribútori a predajcov týchto energií, ktorí dosahovali najvyššiu ziskovosť v ich histórii.
Za hlavnú výzvu cestovného ruchu pokladám zvýšenie a rozšírenie kvality poskytovaných služieb, nie poskytovanie a prijímanie rekreačných poukazov na ubytovanie. Cieľom má byť taká šírka a kvalita takýchto služieb, aby zabezpečila, že nielen domáci, ale aj zahraniční turisti budú radi, budú sa radi vracať na miesta alebo do regiónov, ktoré v minulosti navštívili. Zásadným faktorom pre dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutnosť doručenia zážitku, splnenia sna. To znamená, že tí ľudia, ktorí prichádzajú zo zahraničia alebo naši domáci turisti chcú si splniť svoj sen. Pohľad z makroekonomického aj mikroekonomického hľadiska nám jasne ukazuje, že ak štát spoločne so samosprávou a ďalšími organizáciami cielene a koncepčne pracuje na podpore cestovného ruchu, tak sa mu táto podpora niekoľkonásobne vráti na strane príjmov.
Musím však konštatovať, že rozvoju cestovného ruchu do značnej miery bráni aj dlh voči našej infraštruktúre, je v desiatkach miliárd eur, a tu sú veci, ktoré potrebujeme riešiť urgentne a koncepčne. Pre príklad dobrej praxe v tomto smere nemusíme chodiť ďaleko a stačí sa pozrieť k našim severným susedom. Poľsko vybudovalo modernú novú infraštruktúru, spĺňajúc parametre 21. storočia, a preukázateľne týmto výrazne podporilo cestovný ruch vo svojej krajine. Kvalitná mobilita je jedným zo základov, základov rozvoja cestovného ruchu vo svete, tak ako aj u nás.
Dovoľte mi uviesť aj časť vyjadrení zo stanoviska k rozpočtovým dôsledkom prijatia takého zákona, ktoré poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a kde okrem iného konštatuje nasledovne: Rozšírenie uplatnenia príspevku na rekreáciu zvýši sumu daňovo oslobodených príjmov o 3 mil. eur, a to pri konzervatívnom predpoklade. Opatrenie sa fiškálne negatívne dotkne hospodárenia obcí, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Taktiež sa predpokladá navýšenie nákladov verejného sektora ako jedného z najväčších poskytovateľov takého príspevku, pri konzervatívnom odhade hovoríme o navýšení o 1,5 mil. eur. Významne sa zvýši administratívna záťaž podnikateľov, u ktorých sa tieto príspevky dali uplatniť. Praktická stránka tejto administratívnej záťaže pre prevádzkovateľov ubytovacích zariadení bude spočívať najmä v zisťovaní, kontrolovaní a vyžadovaní dokladov o rodinnom prepojení medzi ekonomicky aktívnou osobou a jej rodičmi, kde nie je vôbec jasné, aspoň podľa mňa, snáď mi na to odpoviete, keď vás poprosím, ako to majú prevádzkovatelia aj s ohľadom na ochranu osobných údajov robiť.
Záverom môjho vystúpenia by som bol rád, ak by sme si všetci položili zásadnú otázku, či si môžeme, či môžeme zvyšovanie nákladov štátu a ďalšie zaťaženie podnikateľského prostredia v tejto dobe rozvrátených verejných financií dovoliť a že či neexistujú, resp. existujú lepšie a systémové spôsoby pomoci cestovného ruchu na Slovensku.
Cestovný ruch je dôležitá oblasť spolupráce krajín V4 a zaslúži si našu komplexnú pozornosť, ktorá je viac ako potrebná. Potrebujeme formovať nástroje na podporu cestovného ruchu v mestách a v obciach. To znamená, že potrebujeme viac financovať naše mestá a obce, preto chcem vyzvať a poprosiť ministra o predstavenie konkrétnej vízie na rozvoj cestovného ruchu ako celku a nielen týmito čiastkovými riešeniami.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Dubovický, dovolím si trochu spresniť to vyjadrenie, lebo týmto návrhom sa nerozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov na všetkých najbližších príbuzných, teda na deti alebo na, na manželov. Tí tam už dnes sú zahrnutí, tí sú tam vlastne zahrnutí od začiatku, od schválenia zákona. Touto zmenou sa, sa rozširuje možnosť využitia rekreačných poukazov aj na rodičov zamestnancov, čiže, čiže dopĺňa sa tam táto kategória, a navyše podľa toho, ako je to napísané, doteraz, ak tí najbližší príbuzní mali mať možnosť využiť ten rekreačný poukaz, tak to bolo na dovolenke spolu so zamestnancom, ktorý, ktorému je ten rekreačný príspevok poskytnutý. Teraz po novom môžu to rodičia využívať aj sami bez toho, aby boli na dovolenke so zamestnancom, alebo teda so svojím dieťaťom, ktorý, ktoré je zamestnancom.
Takže ja opakujem moju otázku, lebo, lebo rozumiem tomu, aj keď s tým nesúhlasím, že zamestnávateľ prispieva na dovolenku svojim zamestnancom, ale akú má logiku, aby zamestnávateľ prispieval na dovolenku rodičom svojho zamestnanca. Vie mi to niekto vysvetliť?

Pán poslanec Richard Dubovický, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem za faktickú poznámku. Áno, súhlasím s vami, že toto som trošku zle podal, takže sa za to ospravedlňujem.
Ja by som ešte, len dodal k tomu, že priemerný čas strávený, či domácich, alebo zahraničných turistov, na Slovensku podľa posledných štatistík ukazuje okolo dvoch nocí. To znamená, oproti iným krajinám sme na tom horšie, takže možno z toho koncepčného riešenia ja budem tiež očakávať odpovede, že, resp. ako udržať si tých turistov tu, lebo dneska som si aj vytiahol poslednú štatistiku. Máme oproti minulosti z predcovidového času stále o 400-tisíc menej zahraničných turistov na Slovensku, čo je dosť veľký problém, a, si myslím, že je to obrovský výpadok príjmu či už pre tých hotelierov, alebo pre tie gastropodniky, aj pre iných.
Takže ďakujem veľmi pekne za poznámku.

Uzatváram všeobecnú rozpravu. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Habánika, Pauly Puškárovej a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 254, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 236.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Paule Puškárovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika, Pauly Puškárovej a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 254.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, účelom návrhu tohto zákona je zohľadniť v prvom rade v § 60 ods. 2 a 3 pri počte hodín ustanovenia § 62 ods. 3, ktoré upravujú záťaž študenta vyjadrenú prostredníctvom ECTS kreditov, a v druhom bode upraviť prístup vo vzťahu k tehotným študentkám a študentom, ktorí sa starajú o deti.
Celkovo k tomu bodu č. 1 vznikla nám... vznikol nám akýsi nesúlad zákona, keďže štandardný ECTS kredit je definovaný 60 kreditmi, avšak aktuálne znenie zákona nezohľadňuje toto rovnaké definovanie záťaže študenta v dennej a externej forme štúdia. V rámci externej formy štúdia pri študijných programoch tretieho stupňa zostáva zachovaná pôv... zostáva zachovaný pôvodný rozsah záťaže v hodinách a to konkrétne v prepočte 48 kreditov. To sa snažíme týmto poslaneckým návrhom upraviť.
K bodom číslo, k bodu číslo 2 z aplikačnej praxe vyplýva, že na vysokých školách existuje skupina študentov, pri ktorých, hoci nie sú študentami so špecifickými potrebami, je opodstatnený modifikovaný prístup k štandardným právam a povinnostiam študentov. Ide o skupinu tehotných študentiek, ako aj študentov a študentiek, ktorí sa starajú o maloleté dieťa do troch rokov. V záujme podpory rodiny je teda naším zámerom a považujeme to za opodstatnené vymedziť základný rámec prístupu k nim najmä v oblastiach učebných plánov, to znamená individuálneho plánu štúdia, ako aj školného, kedy teda v prvom roku nadštandardnej dĺžky štúdia by toto, aby tento poplatok za nadštandard bol odpustený.
Chcem vás v tom poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu. Účinnosť sa navrhuje už od 1. septembra 2024, aby sme stihli začiatok akademického roka.
Ďakujem veľmi pekne.