12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Tak ako som už povedala vo svojich úvodných slovách, nemôžeme trestať tých, ktorí sa rozhodnú starať o svojich blízkych. V súčasnosti je systém nastavený tak, že ak má niekto príjem viac ako dvaapolnásobok životného minima, tak mu je príspevok na opatrovanie blízkej osoby krátený. Štát by mal týchto ľudí jednoducho podporovať a nie im doslovne hádzať polená pod nohy. Navrhujeme preto, aby sa nekrátil príspevok na opatrovanie pri opatrovaní blízkej osoby. Na plnú podporu tohto príspevku má aktuálne nárok opatrovateľ, ktorý má príjem nižší ako dvojnásobok životného minima a od júla to bude dvaapolnásobok, aby sme si to vedeli predstaviť v číslach, tak je to niečo pod 700 euro.
Dobre vieme, že dlhodobo bojujeme s tým, že máme akútny nedostatok opatrovateľov a že domáca opatrovateľská starostlivosť je vždy výhodnejšia pre štát ako tá, ktorá sa deje v pobytových zariadeniach. Každý druhý človek, ktorý na Slovensku hľadá opatrovateľa, ho má naozaj problém nájsť, čiže táto, tento problém sa v podstate dotýka takmer každej domácnosti. Či už sa staráme o svojich blízkych, poviem to, seniorov v seniorskom veku alebo o zdravotne znevýhodnených, vždy je určite prospešnejšie, keď sú opatrovaní v domácom prostredí. Momentálne štát naozaj nezmyselne trestá ľudí, ktorí popri opatrovaní dokážu teda aj si ešte privyrobiť, ak teda je ich ten príjem vyšší ako tých spomínaných necelých 700 euro.
Musím povedať, že asi každý, kto má doma osobu, o ktorú sa stará, tak dobre vie, aké vysoké náklady má, už nehovoriac o tom, ak ide o osobu so zdravotným znevýhodnením, tam sú to rôzne rehabilitácie, lieky a podobne. Čiže naozaj nevidíme dôvod, aby si ľudia v takejto ťažkej životnej situácii nemohli privyrobiť, ak sú schopní. Domáci opatrovatelia sú dôležití, pretože poskytujú starostlivosť a pomoc tým, ktorí sú chorí, starší alebo zdravotne postihnutí, priamo v pohodlí ich domova.
Čo dobre vieme už podľa rôznych výskumov, že táto forma starostlivosti umožňuje ľuďom zostať v ich prirodzenom prostredí, má na nich blahodarné účinky. A už nehovoriac o tej ekonomickej stránke veci, že je jednoducho oveľa menej nákladná ako pobytové zariadenia, ktoré, musím otvorene povedať, že máme nedostatočný počet. Ja som teraz nedávno bola napríklad v jednom autistickom centre, kde je šesťdesiat klientov a na čakačke čaká tridsaťtri. Takže naozaj dnes umiestniť niekoho do pobytového zariadenia je takmer, takmer nemožné.
Domáci opatrovatelia hrajú kľúčovú úlohu v poskytovaní individuálnej starostlivosti pre ľudí s rôznymi potrebami, ich prítomnosť umožňuje ľuďom tak starším, ako aj zdravotne znevýhodneným, ale aj chorým zostať v pohodlí a bezpečí ich vlastného domova, čo môže mať významný vplyv na ich kvalitu života, pretože im umožňuje zachovať si pocit aj nezávislosti a slobody v každodenných činnostiach. Často práve domáci opatrovatelia, opatrovanie svojho príbuzného má ten benefit navyše, že tam dochádza k emocionálnej podpore, ale ja musím povedať, že je to aj také scitlivovanie rodiny, pretože veľmi často zabúdame na svojich blízkych, keď sú v ťažkých životných situáciách a práve to, keď máme doma niekoho kto, o koho sa treba postarať, je aj veľmi dobré pre takú výchovu mladej generácie.
V mnohých prípadoch naozaj sú domáci opatrovatelia efektívnejší ako dlhodobá hospitalizácia alebo starostlivosť v zariadeniach. Tým, že je starostlivosť poskytovaná priamo v domácom prostredí, znižujú sa náklady spojené so starostlivosťou osôb práve buď v nemocniciach, alebo v sociálnych zariadeniach, čo je prínosom aj pre štát. Navyše musím povedať, ak opatrovateľ dokáže pracovať a je ekonomicky činný, tak je prínosom pre štát.
Musím povedať, že všeobecne sociálne služby naozaj boli dlhodobo na okraji spoločnosti a to, čo potrebujeme, je sa dnes pozerať na túto starostlivosť ako na komplex, na celok a nastaviť ich úplne inak. Kdekoľvek sa pohybujem, tak sú to problémy, ktorým čelia domáci opatrovatelia, ktorí ani nie sú zadefinovaní v zákone, nie sú určené ich kompetencie, často sú obchádzaní. Budem hovoriť o tom, že keď im zomre osoba, o ktorú sa v domácom prostredí starajú, tak len jeden mesiac navyše poberajú opatrovateľský príspevok a potom sa už nikto o nich nezaujíma. Keďže nie je za nich platené poistenie v nezamestnanosti, takže nemajú ani na dávku v nezamestnanosti nárok, tým pádom nemôžu, poviem to, normálnym spôsobom si nájsť zamestnanie. Na toto sme napríklad reflektovali na minulej schôdzi a, žiaľ, teda, musím povedať, že opozícia toto nepodporila. Ja si myslím, že práve v týchto sociálnych témach by sme mali zabúdať na politické tričká, mali by sme sa zjednotiť a pomôcť, keď je to dobré.
Čo sa týka dnešného návrhu, tak ten konkrétne je aj odporúčaný komisárkou pre osoby so zdravotným znevýhodnením pani Stavrovskou ako jedno z účinných opatrení. Takže chcem apelovať na kolegov z opozície, aby tento návrh podporili. Tak už ako aj moji predrečníci povedali, je mi ľúto, že tieto témy nás nespájajú a že tu naozaj rozhoduje to, či je to opozičný, alebo koaličný návrh. Ja by som bola veľmi rada, keby práve v tejto oblasti dokážeme sa zjednotiť a pomôcť. Dnes sme tu počuli niekoľko dobrých návrhov, ktoré by mohli pomôcť ľuďom, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, ktorí potrebujú sociálne služby.
Tak vás chcem naozaj poprosiť, podporme tento návrh a konečne pomôžme domácim opatrovateľom, pretože často sa hovorí, že je to nejaká podradná práca, ale naopak, je to tá práca, ktorá je najdôležitejšia. Opatrovatelia v domácom prostredí sa starajú o tých, ktorí sú nám najbližší, a preto by sme im mali dať aj spoločensky prináležiaci status.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku.
Pani poslankyňa Simona Petrík, nech sa páči.

Ďakujem pekne, aj tebe, kolegyňa, je ich tam viac, hej, sú tam tri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Áno, pardon, tri faktické poznámky.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ďakujem ti, kolegyňa Martina Holečková, za aj vôbec, aj s Andreou Turčanovou, za prinesenie tohto návrhu zákona. Ja, mne sa, samozrejme, tento účel tohto zákona páči, aj ho určite podporíme. Ale aby som teda nechodila nejak okolo horúcej kaše, ja mám konkrétnu otázku. Akým spôsobom, či ste zvažovali aj to, že teda ako sa prípadne bude monitorovať tá starostlivosť alebo nejakým spôsobom kontrolovať, keďže popri zamestnaní sa títo ľudia starajú o tieto zdravotne znevýhodnené osoby, tak aby nemohli byť, nemohol byť napríklad práve toto, táto zvýšená suma toho ich zárobku zneužívaná. Určite sa to nedeje veľakrát, ale verím tomu, že sa nájdu medzi nami aj ľudia, ktorí by to vedeli zneužiť, tak či ste nad tým vôbec uvažovali, že ako to možno odmonitorovať, aby sa nestalo, že tí ľudia budú potom v podstate namiesto toho, aby sa starali o tých ľudí, v práci. To bola len moja krátka otázka, ale inak, samozrejme, absolútne podporujeme návrh aj ideu.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Veronika Veslárová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja mám faktickú poznámku v podobnom duchu ako kolegyňa Simona Petrík. Teda určite podporujeme tento návrh v rámci Progresívneho Slovenska, aj ho vítame, pretože je nevyhnutné, aby boli ľudia čo najviac v domácom prostredí, aby neboli v ústavnej starostlivosti. O tom hovorí teda aj Európska únia, ktorá hlása deinštitucionalizáciu. Ale tiež by ma zaujímalo, akým spôsobom bude zabezpečená tá opatera pre ľudí, pokiaľ budú tí opatrovatelia pracovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Vladimír Ledecký.

Ja ďakujem za tento zákon a pokladám ho v tej sociálnej oblasti jeden z tých najlepších, ktorý sa na tejto schôdzi predložil, a to hlavne kvôli tomu, lebo tí, čo poznáme tie prípady, kde majú ťažko zdravotne postihnutého, o ktorého sa starajú, vieme, že spravidla tie rodiny neoplývajú nejakými vysokými príjmami, práve je to zdôvodnené tým, že ten jeden člen rodiny sa musí starať. A ja poznám tie rodiny v tom zmysle, že naozaj ony sú, ony sú tak súdržní a tak si vedia vzájomne pomáhať a prenášať tú starostlivosť o toho ťažko zdravotného postihnutého z jedného člena na druhého, že pokiaľ má niekto naozaj priestor, že si môže zarobiť viacej tých peňazí, tak mu to doprajme, lebo, lebo toto je životný osud týchto rodín a treba ich obdivovať za to, že tohto svojho člena nedali do nejakého sociálneho zariadenia, ktorý by štát niekoľkonásobne viacej stál, ale starajú sa o neho doma. A je to, je to určite v prospech súdržnosti tej rodiny, je to v prospech toho postihnutého a my ako štát žiadny výdavok v podstate s tým nebudeme mať, len umožníme, aby, aby naozaj svojou prácou prispeli k svojej vyššej mzde a túto snahu naozaj nemáme upierať, ale naopak jej pomáhať.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Martina Holečková.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za otázky. Chcela by som povedať, čo sa týka kontroly, tak tá prebieha v rámci kompetencie inšpekcie v sociálnych službách už teraz. To, čo ja vidím ako problém, alebo čo mi absentuje v celej tejto problematike, je to, že domácich opatrovateľov nemáme zadefinovaných v zákone, nemáme zadefinované, poviem to, ich akoby vzdelávanie, nemáme zadefinované ich kompetencie a toto je podľa mňa to, čo dúfam, že bude súčasťou veľkej reformy od roku ´26 a čo pokladám za nevyhnutné. A napríklad poviem aj jednu vec, napríklad také podporné tímy pre tých domácich opatrovateľov, pretože často sa stane, že v tej situácii domáceho opatrovateľa sa zjaví ten člen rodiny zrazu z ničoho nič, nie je na to ani pripravený a napríklad už skúsené opatrovateľky by boli ochotné podať takú supervíziu. Čiže myslím si, že tých výziev v oblasti domáceho opatrovania, toho, ako to dobre nastaviť, ako pomôcť ľuďom, aby v domácom opatrovaní, v domácej opatere sa starali o svojich najbližších, je veľmi veľa. Toto vnímam ako taký malý krok.
Ďakujem veľmi pekne.

Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Andrea Turčanová.