12. schôdza

Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pani poslankyni Zuzane Števulovej, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 242. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a obsahuje stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajkyňu, pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 249 zo dňa 4. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani spravodajkyňa a pani navrhovateľka. Ale myslím, že pani spravodajkyňa sa hlásila ako prvá, dobre tomu rozumiem, či vám to je jedno? Vám to je jedno obidvom. No vy by ste asi mali ísť ako prvá.
Takže pani poslankyňa, navrhovateľka pani Simona Petrík, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Budem teda pokračovať v téme ďalej, aby sme si možno trošku objasnili ten zámer nášho spoločného návrhu s kolegyňou Beátou Jurík, ktorou je transparentnosť v rodovom odmeňovaní. Je to naozaj dlhodobý problém nielen v našej krajine, s týmto problémom sa boria aj iné, iné krajiny či už Európy alebo sveta a niektoré to aj veľmi efektívne vyriešili. My sme sa nechali inšpirovať konkrétnym prípadom napríklad vo Veľkej Británii, takže nejakým spôsobom zavádzame prvý, alebo robíme prvý krok k tomu, aby sa rozdiely, rodové rozdiely v odmeňovaní postupne zrušili.
Táto téma je jednou z prioritných tém hnutia Progresívne Slovensko, ktoré dlhodobo a jasne presadzuje politiky rodovej rovnosti, ktoré majú okrem iného viesť k zvyšovaniu podielu žien na trhu práce a k dosahovaniu ich ekonomickej nezávislosti. Podľa analýzy medzinárodného portálu Paylab zarábajú ženy na rovnakých pozíciách v jednotlivých štátoch strednej a východnej Európy v priemere o 2 až 11 % menej ako muži, pričom na Slovensku je tento rozdiel 9 %. Pandémia ochorenia COVID-19 tento rozdiel ešte viac prehĺbila aj z dôvodu, že mnohé ženy na Slovensku vykonávajú prácu s nižšou pracovnoprávnou ochranou, alebo prácu v oblastiach, ktoré boli pandémiou najviac postihnuté, a teda množstvo žien aj o prácu prišlo. Preto treba povedať, že aj Európska únia prišla s iniciatívou, ktorá určuje členským štátom, aby sa zaoberali témou rovnosti v odmeňovaní a jej výsledkom je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy, Rady Európskej únie z 2023 z 10. mája, ktorá posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania.
Jednou z najdôležitejších súčastí tejto smernice je nutnosť zavedenia povinného zverejňovania platových pomerov mužov a žien pre súkromný aj verejný sektor, a to a teda, a to aj na rovnakých pozíciách či platových triedach. Členské štáty majú povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 7. júna 2026. To znamená, že aj my ako Slovenská republika sme viazaní týmto dátumom a do 7. júna roku 2026, či chceme, či nechceme musíme túto smernicu transponovať a musíme prijať opatrenia, ktoré budú viesť k transparentnému odmeňovaniu a k znižovaniu rodových rozdielov v odmeňovaní.
Ak si spomínate, tak myslím, že to bol štátny tajomník ministerstva práce pán Ondruš, na MDŽ mal takú tlačovku, kde vlastne hovoril presne o tomto, že ministerstvo práce sa chystá túto smernicu transponovať, alebo teda uviesť do platnosti. Ja by som teda len povedala, že teda to naozaj nie je aktivita samotného ministerstva, je to naozaj tlak Európskej únie, vďaka ktorému aj my zrejme do toho roku 2026 budeme v tejto téme mať aspoň nejaké veci vyriešené.
Ja zároveň poviem, že tento návrh zákona ja nepredkladám prvýkrát. Ja som ho prvýkrát predložila v roku 2017 tu v tomto pléne. Samozrejme, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná, ale v podstate my od roku 2017 sa bavíme o tej istej téme, už máme rok 2024 a až Európska únia, ktorá nám to nejakým spôsobom teraz smernicou prikáže, spôsobí to, že sa to bude musieť nejakým spôsobom prijať. Otázkou je tiež akým? Pretože pán štátny tajomník Ondruš nepovedal úplne konkrétne kroky. Ja tomu rozumiem. Možno na tom pracujú na ministerstve a veľmi rada sa na to pozriem, ako bude vyzerať konkrétne, konkrétne presadenie tejto témy do konkrétnej našej slovenskej legislatívy. Ja s kolegyňou Beátou Jurík mu prinášame konkrétne jeden hotový zákon, kde si môže vlastne odškrtnúť, že to transparentné odmeňovanie je jednou zo súčasti tej smernice, môže si to odškrtnúť, keby to plénum Národnej rady prijalo, môže sa potom venovať tým ostatným častiam smernice, ktoré, ktoré od nás Európska únia vyžaduje. Čiže tento návrh zákona priamo reaguje na potreby tejto smernice a ponúka toto legislatívne riešenie. Ešte raz zopakujem, v oblasti väčšej transparentnosti, v oblasti odmeňovania mužov a žien.
Teraz možno trochu k rodovým rozdielom. Rodové rozdiely v odmeňovaní sú spôsobené niekoľkými faktormi, ako sú pretrvávajúce rodové stereotypy, nemožnosť postúpiť a získať lepší príjem v dôsledku tzv. skleneného stropu či lepkavej podlahy, horizontálna segregácia vrátane nadmerného zastúpenia žien na nízkoplatených pracovných miestach v oblasti služieb a nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností, teda neplatená práca žien v domácnosti. K tomu sa pridáva priama aj nepriama diskriminácia na základe rodu či pohlavia. Tieto faktory spôsobujú štrukturálne prekážky, ktoré zmenšujú alebo úplne znemožňujú šance na získanie kvalitného zamestnania a rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Rozdiely v odmeňovaní zároveň spôsobujú dlhodobé negatívne dopady, a síce dôchodkovú nerovnosť a feminizáciu chudoby, pretože ženy sa spravidla dožívajú dlhšieho veku ako muži a potom sa nám deje, že Slovensko, a nielen Slovensko je potom plné chudobných vdov aj vďaka tomu, že v minulosti nemohli možno kariérne tak napredovať aj kvôli tomu, že istý čas strávili starostlivosťou o deti doma.
Ako som už v úvode povedala, krátkodobým a strednodobým cieľom tohto návrhu zákona je zásadné zníženie tohto rozdielu v príjmoch žien a mužov a v dlhodobom horizonte aj jeho odstránenie. A teraz priamo k meritu tohto zákona.
Za týmto účelom sa pre vybrané skupiny zamestnávateľov ustanovuje povinnosť prijímať osobitné informačné opatrenia. To znie tak veľmi asi nejasne, ale skrátka ustanovujeme zamestnávateľom nejaké konkrétne povinnosti, ktoré by som rada rozviedla. Ide o takých zamestnávateľov, ktorých spoločenskú zodpovednosť v oblasti rovnosti žien a mužov považujeme za významnú. Sú to orgány verejnej moci, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne podniky, obchodné spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, tzv. subjekty ovládané verejnou mocou, ale aj súkromní zamestnávatelia s najmenej päťdesiatimi zamestnancami a zamestnankyňami. Súkromných zamestnávateľov s menej ako päťdesiatimi zamestnancami sa náš návrh netýka aj z dôvodu nejakej tej predpokladanej zbytočnej administratívnej záťaže, vieme, malé a stredné podniky sú zaťažené už na Slovensku rôznymi inými aj administratívnymi záťažami, aj finančnými záťažami, takže tam sme už nechceli ísť až do takýchto detailov.
Tieto osobitné informačné opatrenia podľa nášho návrhu sme rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine sa nachádzajú súkromní zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú od 50 do 499 zamestnancov a zamestnankýň. Pre nich sa ustanovuje povinnosť zverejniť do 30. júna, čiže do pol roka od začiatku roka, na svojom webovom sídle alebo v dennej tlači údaje o odmeňovaní žien a mužov, celkový počet zamestnancov a zamestnankýň, percentuálny podiel žien a mužov, a to aj s rozdelením podľa stupňov náročnosti pracovných miest a priemerné mesačné zárobky žien a mužov podľa týchto stupňov za posledný štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Čiže nie sú to nejaké zásadné veci, ktoré by malo nejaké HR oddelenie problém vyplniť, je to proste administratívny úkon navyše, vysvetlím potom aj, v čom vidíme jeho prínos.
Druhú skupinu tvoria spomenuté subjekty ovládané verejnou mocou a tam je to bez ohľadu na počet zamestnancov alebo zamestnankýň. A takisto súkromní zamestnávatelia s najmenej 500 zamestnanými osobami.
Popri údajoch, ktoré zverejňuje tá prvá skupina, ktoré som vymenovala, sa tejto druhej skupine ustanovuje povinnosť aj vypracovať porovnávacie správy o stave rovnosti žien a mužov pri odmeňovaní. Túto povinnosť však budú mať len vtedy, ak z údajov o odmeňovaní vyplynie tento rozdiel v priemernom mesačnom zárobku v tých jednotlivých rovnakých pracovných zaradeniach alebo platových triedach. Súkromnému zamestnávateľovi s najmenej 500 zamestnancami a zamestnankyňami, u ktorého problém nerovnosti prítomný nebude, ostanú len tie povinnosti, ktoré sú platné pre prvú skupinu.
Porovnávacia správa bude obsahovať podrobné zdôvodnenie zisteného stavu vrátane skutočností, ktoré preukážu dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, ako aj návrhy na zníženie rozdielov pri odmeňovaní v ich zamestnaní. Doručovať sa bude takáto porovnávacia správa každoročne ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. augusta v elektronickej podobe, pričom ministerstvo ju následne najneskôr do 30. septembra uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok. Návrh zákona poskytuje možnosť uviesť porovnávaciu správu v rámci výročnej správy, lebo tie sa bežne predkladajú, čiže nadväzujeme na dnešnú povinnosť vybraných subjektov uvádzať vo výročnej správe aj nefinančné informácie. Špeciálnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorému je uložená povinnosť vypracovať porovnávaciu správu, je prerokovanie jeho návrhu aj so zástupcami zamestnancov a zamestnankýň. To nám príde ako fér, pokiaľ má zamestnávateľ odbory alebo akúkoľvek inú takúto organizáciu, ktorá zastupuje zamestnancov a zamestnankyne, zavádzame tam povinnosť prerokovať túto porovnávaciu správu aj s nimi. A teda zástupcovia zamestnancov budú môcť kontrolovať a uviesť k nej aj vlastné pripomienky.
V záujme vynútiteľnosti, pretože to býva problém v našej legislatíve, že my si napíšeme legislatívu a vynútiteľnosť nie je žiadna, to znamená, že potom tie subjekty nemajú povinnosť sa riadiť tou legislatívou, tak my sme sa snažili tam tú vynútiteľnosť aj dať. Zákonom teda zavádzame mechanizmus sankcií, ktorých ukladanie sa navrhuje zveriť inšpektorátom práce.
Ako predkladateľky si uvedomujeme nielen dôležitosť dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, o ktorej tu už dvanásť minút hovorím, ale aj to spomenuté zvýšenie administratívnej záťaže, ktorú návrh zákona prináša niektorým zamestnávateľom. Takže áno, uvedomujeme si, že toto môže spôsobiť istú administratívnu záťaž. Nejde však o nadmernú záťaž, ale naopak o záťaž, ktorá prispeje aj k lepšiemu riadeniu vnútorných procesov zamestnávateľa, nakoľko získa podrobnejšie informácie o stave odmeňovania v rámci organizácie. Zároveň v prípade, že pri zamestnávateľoch, ktorí zamestnávajú viac ako 500 zamestnaných osôb, resp. sú orgánmi verejnej moci, neexistujú tieto platové rozdiely alebo nejaké hĺbkové rozdiely medzi mužmi a ženami, tak sa im tam vlastne odbúravajú administratívne zverejňovacie povinnosti, o ktorých som už hovorila.
Úplne na záver by som rada uviedla, že k prijatiu obdobnej právnej ústavy, úpravy, pardon, došlo aj v iných členských štátoch Európskej únie, či už je to Spojené kráľovstvo, ktoré teda už nie je v Európskej únii, ale, ale má takúto právnu úpravu, Belgicko, Francúzsko, Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Taliansko, naozaj množstvo krajín, kde takéto opatrenie malo jednoznačne pozitívny vplyv na zrovnoprávnenie platov medzi mužmi a ženami v jednotlivých oblastiach trhu práce, ako aj na zníženie fluktuácie zamestnankýň v konkrétnych odvetviach, keďže takéto opatrenie pôsobí motivačne a podporuje transparentnosť v odmeňovaní.
A na záver len dodám, že teda návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Týmto by som túto moju úvodnú reč uzavrela a poprosila vás o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Lucia Plaváková.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Simone za výborný vstup do tejto rozpravy a moju podporu, samozrejme, návrh zákona má a verím, že sa nájde širšia podpora aj v celom pléne parlamentu. Ja som veľmi vďačná za to, že sa naozaj dlhodobo venuješ téme odstraňovania platových rozdielov, ale aj dôchodkových rozdielov, pretože, samozrejme, je to prepojené presne tak, ako si to správne pomenovala v tejto rozprave. A je dôležité si naozaj uvedomiť, že naozaj odstraňovanie rodových rozdielov v odmeňovaní má dopad na celé rodinné rozpočty, pretože akonáhle sa nám to podarí zlepšiť, vyrovnať tie rozdiely, tak tým pádom celé rodiny z toho profitujú, pretože budú mať vyššie príjmy do svojho rozpočtu. Myslím si, že to by nám malo, na tom by nám malo spoločne záležať, aby sa všetky rodiny a ľudia na Slovensku mali čo najlepšie a toto je jeden z krokov, ktorý k tomu môže viesť. A už len z povahy veci, samozrejme, je dôležité, aby ľudia za rovnakú prácu boli rovnako odmeňovaní. To je niečo, na čom by sme sa mali úplne základne zhodnúť a práve tento návrh zákona k tomu smeruje a chce prispieť k tomu, aby sa to stalo realitou, pretože zatiaľ to, žiaľ, realitou nie je.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Ingrid Kosová.

Kolegynky, ďakujem vám za tento návrh, pretože si uvedomujem, a dúfam, že si to uvedomujú aj všetci ľudia, ktorí to počúvajú alebo sú tu prítomní, že tento návrh je dôležitý pre polovicu obyvateľov, teda obyvateliek tejto krajiny, to si uvedomme. Zároveň však sleduje aj veľmi dôležitý cieľ, ktorý, bohužiaľ, ešte stále musíme v 21. storočí riešiť, a to je veľmi smutné, ide o rovnosť mužov a žien.
V kontexte na včerajšie debaty, ktoré sme tu mali, ale pokladám za veľmi dôležité povedať, že nám nejde o to, aby dosiahli rovnosť odstránením biologických rozdielov, pretože to sa tu veľmi často objavuje najmä od mužov. My nechceme dvíhať rovnako ťažké bremená, o to nám vôbec nejde. To je skôr o tom, že muži a ženy sú vo svojej biologickej podstate rôzni a táto rozmanitosť je pre spoločnosť predsa obohacujúca, rovnako ako rozdiely vo farbe pleti, kultúre, náboženstva alebo v politických postojoch, alebo v iných atribútoch, to je jedno. Nám ide v prvom rade o rovnaké alebo skôr rovné spoločenské postavenie a aj práva a povinnosti, samozrejme, vrátane toho rovnakého platového ohodnotenia. Osobne to pokladám za prvý dôležitý krok, ktorý by bol fajn, keby bol schválený tento zákon, aj keď je opozičný.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Vladimíra Marcinková, nech sa páči.