12. schôdza

Ďakujem. Danka, myslím, že si to veľmi dobre zhodnotila. Presne, že ja si myslím, že toto by ocenili všetci zriaďovatelia škôl, pretože naozaj tento návrh prináša niečo, čo zjednoduší rodičom detí so zdravotným znevýhodnením už tak tú ťažkú situáciu, o ktorej som tu aj ja hovorila pri našom bode v rozprave. A podľa mňa, však každý si uvedomuje, že na Slovensku sme v tejto téme, aj čo sa týka debarierizácie, alebo rôzne, čo sa týka inklúzie na školách, naozaj značne pozadu. Mňa mrzí, že sme tu mali tri vlády sociálnej demokracie, ktorá sa naozaj v najlepších časoch nesnažila budovať a vytvárať také podmienky, aby sme v dnešnej situácii nemuseli byť. Lebo my naozaj sa veľa rozprávame s tými rodinami, s organizáciami a tá situácia je naozaj zlá.
A ja dúfam, že tento návrh, dúfam, že ho teda podporí aj koalícia, že je to naozaj malý krôčik k tomu, aby sme tým rodičom tú situáciu zjednodušili. Aby sme vytvorili také podmienky, aby nemuseli naozaj podstupovať rôzne tie stresy, však sme to aj videli, aj rôzne medializované prípady, kedy sa deti hlásili do školy a škola ich proste nechcela prijať, pretože nemala tie podmienky pripravené také, aké to dieťa potrebovalo.
Takže ja dúfam a vyzývam aj týchto, týmto koaličných poslancov a poslankyne, ktorí sú tu teda, žiaľ, veľmi v mizivom zastúpení, že aby podporili tento návrh zákona.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Dana Kleinert.

Ďakujem vám, milé poslankyne, poslanci, za reakcie. Áno, ja by som chcela k tomu povedať, že my by sme mali už aj novostavby, ktoré sa v budúcnosti budú robiť, plánovať už s ohľadom na čo najväčšiu debarierizáciu. A musíme na to myslieť, že ľudia sme rôzni a v tej jedinečnosti je naša krása a v tom spolužití spoločne je naša krása a vytvárať si bariéry je vlastne úplne zbytočné. A treba na to myslieť už vopred. My máme naozaj konkrétne skúsenosti a ja osobne s tým, že sa školy či už z dôb normalizácie, za komunizmu, ktoré boli stavané tak, že sme vlastne nevideli a neboli tam ľudia s akýmkoľvek postihom, tak tie sa dajú prerobiť takým spôsobom, že sú funkčné a bezbariérové. Ale aj tie historické, ktoré sú tiež celkovou, celkom veľ... veľmi výz... no, sú celkom veľkou výzvou, ale nie je to nerealistické, a to je na tom vlastne celé pekné. A, samozrejme, aj pri samospráve to plánovanie trvá dlhšie, ale práve tomu tento, tento návrh zákona dáva možnosť, tomuto plánovaniu, a preto sa mi to zdá byť veľmi fajn podporiť.
Zároveň teda keď riešime akoby potreby konkrétneho dieťaťa, tak my už tým, že vyriešime tieto potreby tohto konkrétneho dieťaťa, vytvárame cestu pre deti ďalšie, a to si myslím, že je na tom tiež veľmi pekné. A taktiež by som chcela vyzvať aj ostatné samosprávy, a aj teda aj my na tom pracujeme, na pláne bezbariérovosti všetkých našich školských zriadení, tým pádom máme nejaký balík výziev, ktoré musíme vytvoriť, urobiť a vyriešiť, a tým pádom vieme aj lepšie si plánovať aj fundraising a iné zháňanie externých zdrojov, takže poďme do toho.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie je tomu tak. Spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 252. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 255. Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol, ale nevidím ho tu, ani tu nie je. To znamená, že tento zákon prepadá.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov... bude navrhovateľom pán Michal Šipoš. Je tu prítomný? Nebude? Takže tiež prepadneme? Dobre.
Tak ideme teda k prvému čítaniu o návrhu poslancov Vladimíra Ledeckého, ten je prítomný, Vladimíry Marcinkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú... (predsedajúcemu sa vypol mikrofón) technika tak trošku zlyháva, parlamentnú tlač 256, návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 253. Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Ledeckému, aby zákon uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého, Vladimíry Marcinkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 256.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov odôvodnil návrh novely zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na úvod by som rád ozrejmil cieľ predkladanej novely.
Navrhujeme, aby celkový počet členov rady školy v reedukačných a diagnostických centrách bol 13. Rada školy by podľa predloženého návrhu pozostávala z troch zvolených zástupcov pedagogických zamestnancov, jedného zvoleného zástupcu ostatných zamestnancov, jedného zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a menovaného, menovaného orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, jedného zástupcu samosprávy menovaného starostom obce, v územnom obvode ktorej sa diagnostické centrum alebo reedukačné centrum nachádza, a jedného zástupcu menovaného komisárom pre deti spomedzi kandidátov navrhnutých občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby v oblasti presadzovania a ochrany práv detí alebo spomedzi zamestnancov Úradu komisára pre deti a šiestich delegovaných zástupcov zriaďovateľa.
Ide o pomerne stručný návrh zákona, ktorým reagujeme na katastrofálny stav reedukačných centier na Slovensku. Reedukačné centrá v súčasnosti neplnia svoj účel, nepredstavujú bezpečné miesto pre deti a nie sú tam chránené ich práva. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa deti, ktoré sú dočasne alebo trvalo zbavené domáceho prostredia, majú právo na osobitú ochranu a pomoc poskytovanú štátom, v prípade Slovenska však o tomto napĺňaní nie je možné ani hovoriť. Alarmujúce sú mnohé zásahy do osobných slobôd a práv detí, najmä izolačky, zásahy na kontakt s blízkymi a porušovanie listového tajomstva a tajomstva správ pri telefonovaní. Samozrejme, vychádzam zo správy generálneho prokurátora. Deti nemajú možnosť požiadať o pomoc pri trestnej činnosti, keďže telefonický kontakt je obmedzený.

Zmenou počtu členov, ktorých deleguje samotný zriaďovateľ, a nahradením týchto členov externými členmi sa zvýši transparentnosť prijímania rozhodnutia samotného fungovania rady školy. Zároveň predkladatelia zákona majú za to, že najmä pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zástupcovia mimovládneho sektora, ktorí sa venujú práci s mládežou, vrátane maloletých so špeciálnymi výchovnými potrebami, vedia vyhodnotiť dopady rozhodnutí prijímaných na úrovni rady školy a s ohľadom na sledovanie najlepšieho záujmu maloletých, čo musí byť absolútnou prioritou.
Ako som v úvode spomínal, ide o stručný návrh zákona, ktorý nemá žiadne negatívne vplyvy, práve naopak, výrazne môže pomôcť zvýšiť úroveň reedukačného procesu pre deti so špecifickými výchovnými, vzdelávacími potrebami. Preto by som vás pekne prosil o podporu a posunutie zákona do druhého čítania. Ja predstavovanie zákona týmto končím a hlásim sa ako prvý do rozpravy.
Ďakujem.

Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Viere Kalmárovej. Čiže bude spravodajkyňa pani poslankyňa Ingrid Kosová.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 256. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Účelom zákona je zmena zloženia rady špeciálneho výchovného zariadenia reedukačných centier a diagnostických centier.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorský výbor do 10. júna 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Tiny Gažovičovej za Progresívne Slovensko, ale ako prvý sa prihlásil do rozpravy pán navrhovateľ, pán poslanec Vladimír Ledecký.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, tak, samozrejme, k tejto, k tomuto návrhu zákona ma inšpirovala správa generálneho prokurátora, ktorá pobúrila celé Slovensko a niekoľko dní bola, bola aj v médiách. A presne tak ako som predpokladal, ak to odznie v médiách, tento problém prestane platiť aj pre politických predstaviteľov, hlavne pre vládnych, lebo oni majú tú kompetenciu to riešiť.
Generálny prokurátor navrhoval, aby táto správa sa prerokovala v pléne, predseda Národnej rady alebo podpredseda Národnej rady, ktorý teraz vedie tento parlament, ju do pléna nepredložil. Ďalej bol tu návrh poslanca, opozičného poslanca, aby táto správa sa predsa len prerokovala v pléne, hlasovalo sa o tom, zase to nebolo odhlasované, čiže do pléna sa to nedostalo, čiže aj toto je taká príležitosť k tomu, aby sme sa, aby sme sa o tom bavili. Tento zákon, samozrejme, nerieši všetky problémy, ktoré generálny prokurátor odhalil, celú spleť problémov, ktorá je v týchto reedukačných centrách, ale je to taký jeden čriepok do mozaiky, ktorý, ktorý, samozrejme, môže pomôcť.
Ja by som, ja by som povedal, že čo ma motivovalo k tomuto zákonu. Tak v prvom rade, samozrejme, ma motivovala tá správa generálneho prokurátora, ale ma motivovalo to, že k tejto téme mám blízko, lebo jedno z tých reedukačných zariadení sa nachádzalo aj v obci Spišský Hrhov, kde som bol 22 roky starosta a podrobne som vnímal tú problematiku a ten celý systém a vývoj, aj osobne som poznal ako, ako ten personál, tak aj klientov, ktorí v tomto zariadení boli. Poviem vám na príklade našej obce a zariadenia, ktoré v našej obci boli, ktoré, ktoré sa pred niekoľkými rokmi presťahovalo do Levoče, že ako vnímam ten problém.
Tak v Spišskom Hrhove malo to zariadenie perfektné podmienky na výchovu, naozaj boli v krásnom parku, mali, keďže sa tam vyučoval jeden z odborov, bol aj záhradník, mali perfektné priestory, mali skleníky, naozaj na tú výchovu detí mali perfektné zariadenie, ale napriek tomu, že ho tam mali, tak z ekonomického hľadiska, lebo čisto ekonomický záujem rozhodol, celé to zariadenie prešlo do Levoče, kde generálny prokurátor zistil, že nemajú dostatočné priestory. Takže my vlastne, pred tromi alebo štyrmi rokmi to tam prešlo, čiže my vlastne sme vedeli už vtedy o tom, že idú do nevyhovujúcich priestoroch a napriek tomu padlo nejaké rozhodnutie, že sme ich dali, vedeli sme, že tá výchova a alebo, alebo ten prístup k tým klientom bude oveľa horší, ale rozhodla ekonomická stránka.
Ďalšia veľmi dôležitá vec je, že si treba uvedomiť, že sa jedná o deti, kde sú z rodín, kde je silný patologický jav. Tí vychovávatelia hovoria o tom, že nie tie deti by mali sedieť v tom zariadení, ale ich rodičia. Ja len jeden príklad vám poviem, že do tohto zariadenia sa dostalo dievča, ktorú znásilňoval otec a, samozrejme, otec bol väzobne stíhaný a potom sa dostala do toho zariadenia jej dcéra, ktorú znásilňoval jej dedko, a to bol ten istý človek, ktorý, ktorý sa znova dostal do tohto zariadenia. Tak je naozaj na zamyslenie, že pokiaľ ten štát neochráni tie deti, tak je jasné, že tá rodina nieže to nedokáže, ale pred tou rodinu ju ešte musíme, musíme chrániť.
V zahraničí sú bežné ambulantné centrá, to znamená, že sa nepracuje len s tým dieťaťom, ale aj s tou rodinou, lebo viete, pokiaľ z tej problémovej rodiny zoberú to dieťa, štát sa oňho stará, tak tá rodina ako keby si vydýchne, má voľnejšie pole pôsobnosti a stávajú sa prípady, že to dievča sa dobre správa, ide domov na prázdniny a o dva-tri dni volá do tohto zariadenia a povie, že príďte po mňa, ale doneste mi nejaké veci, lebo mama mi predala všetko oblečenie, hej. Čiže naozaj je to, to sú dievčatá, v našom zariadení boli len dievčatá, to sú dievčatá, ktoré sú z takého prostredia, že naozaj pred tým prostredím ich treba chrániť, ale napriek tomu si myslím, že tie ambulantné zariadenia majú zmysel, lebo pracuje sa práve aj s tými rodičmi, čo náš systém, my ich zatvoríme do uzavretého zariadenia, dokonca oni nechodia ani do školy medzi deti, ktoré, ktoré žijú v normálnych rodinách, tri roky ich umelo držíme v tom umelom zariadení a po troch rokoch ich pustíme a potom sa čudujeme, že sa nevedia začleniť do normálneho života, keď ich v pätnástich rokoch zatvoríme a v osemnástich rokoch ich otvoríme a pustíme do sveta. Je to taká naozaj neprirodzená výchova, ktorá, ktorá tomu, tej prevýchove nijakým spôsobom nepomáha.
Ďalší obrovský problém v tom našom zariadení bol ten, že prišli tam klientky, ktoré mali nejaký zdravotný psychický problém a vlastne tá, ten problém so správaním vyplýval z toho zdravotného stavu, nevyplýval z toho, čiže my nemáme zariadenie na Slovensku, kde sa riešia tieto psychické stavy pre takýchto klientov, dáme ich do reedukačných centier a oni vlastne, samozrejme, nemajú lekárov, zdravotný personál a potom im to narúša celú výchovu aj tých ostatných detí, ktoré, ktoré by mohli. Zase na konkrétnom príklade, mali sme tam dieťa, ktoré niekoľkokrát napadlo inú klientku, neskôr skončila vo väzení a tam napadlo spoluväzňa a vlastne stala sa tam vražda a tá naša bývalá klientka navyše ešte k tomu spáchala samovraždu, čiže, čiže naozaj systematicky nemáme veci poriešené.
Čiže ja som navrhol tento zákon, predpokladám, že to je taký malý čriepok naozaj do tohoto systému, ktorý musíme riešiť, systém musíme otvoriť a musíme sa s tým vážne zaoberať, lebo jedná sa o 400 detí v našej republike, o ktoré tie rodiny nieže sa nevedia postarať, ale naopak, musíme ich chrániť pred tými rodinami. A ja mám pocit, že keď to generálny prokurátor ten balíček, ten uzlíček problémov vytiahol na svetlo sveta, tak pokiaľ sa o to zaujímali médiá, tak deklarovali aj politici, že to vážne musia riešiť, a v momente, keď sa o to prestali zaujímať médiá, prestali sa o to zaujímať aj politici.
Takže je to veľmi dôležité, zaoberajme sa s tým, zaoberajme sa tým a riešme to.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku.
Pani poslankyňa Vladimíra Marcinková, nech sa páči.