12. schôdza

Kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte povedať na úvod, že neverím, že sa dostávame k tomuto bodu vzhľadom na to, že bol už iks-krát
(Povedané s pobavením.), ako sa hovorí po anglicky wishful thinking, že sme toľko sa modlili, aby sme sa dostali k tomuto bodu programu, pretože vzájomne sme sa tu dobiehali, že bude-nebude, bude-nebude, a je to tu.
Zároveň dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil za môj zdravotný stav. Alergia ide bomby, takže ak náhodou vypadnem niekde uprostred vety, tak som na antihistaminikách, tak ako ešte nikdy doteraz.
K navrhovanému textu alebo teda k tomu, k tomu bodu, ktorý práve teraz prerokovávame, dovoľte pár slov, ktoré sa nám tu v tomto pléne od začiatku tohto obdobia opakujú a vracajú sa nám sem v rôznych konotáciách ako bumerang. Je to pomoc ľuďom, je to ochrana ľudí, je to bezpečnosť, je to pokoj, v rôznych situáciách sa s nimi stretávame pri rôznych návrhoch, ale keď sa na ne pozrieme v prizme verejného zdravia a politík v prospech verejného zdravia, tak ja to vnímam tak, že tieto slová sú tak trošku floskula za floskulou a dovolím si vám to ilustrovať na jednom konkrétnom prípade.
Predpokladám, že poznáte Rakytovce. Ak sa vám to na prvú nespojí, tak vám garantujem, že všetci a všetky máme osobnú skúsenosť s Rakytovcami, pretože pravidelne okolo nich chodíme. A ľudia z Rakytoviec veľmi intenzívne si uvedomujú, že okolo nich chodíme, pretože Rakytovce, rozbalím to, sú mestskou časťou Banskej Bystrice, a zároveň sú ukážkovým príkladom toho, ako človek na Slovensku, respektíve skupina ľudí na Slovensku sa snaží dovolať svojho práva neúspešne, pretože ako sa hovorí, volané číslo je nedostupné, zavolajte neskôr prosím, alebo nevolajte vôbec, pretože nikoho nezaujímate.
Rakytovce sú naozaj veľmi dlhý a smutný príbeh, podľa mňa aj škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže, ktorá vzniká konkrétne z rýchlostnej cesty R1. Tento prípad bol aj medializovaný opakovane, možno ste ho zaregistrovali. Ak ste ho neregistrovali z médií, tak ho možno poznáte vďaka tomu, že ho skúmal aj verejný ochranca práv, pán Róbert Dobrovodský. Ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu. Ministerstvo dopravy vtedy nariadilo, podotýkam to slovo, nariadilo Národnej diaľničnej spoločnosti vykonať sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, opäť dôležité slovo po nariadilo, nerealizovala. Preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť postavená až do roku, precíťte to, 2032. To by znamenalo, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojej otrasnej situácie a svojho problému, ktorý je stále akútnejší a akútnejší, a viac a viac sa prehlbuje, pretože všetci vieme a uvedomujeme si to, že doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa riešenia svojho problému dočkali 15 rokov od podania podnetu, ale, samozrejme, správne tušíte, že tento stav trvá ďaleko, ďaleko dlhšie. Z dostupných meraní totižto vieme, že hluk v tejto konkrétnej lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Respektíve v roku 2016, kedy bolo opakovane realizované meranie a vtedy bola táto lokalita aj identifikovaná ako problémová. Z podnetu, ktorý riešil pán ombudsman, vyplynulo, že meraniami hluku bolo zistené 9 až 23 percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto konkrétne územie. 9 až 23 percentné prekročenie hlučnosti.
Aj kvôli tomuto požiadal pán ombudsman Dobrovodský ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové riešenie. No ministerstvo okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá, ešte raz, má byť teda do roku 2032, nenariadilo žiadne iné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré dlhé roky nielenže znižuje kvalitu ich života, ale aj ohrozuje ich fyzické a mentálne zdravie. Ako? Povieme si neskôr.
Čiže sčítané a podčiarknuté, podľa tohto by to znamenalo, že Rakytovce majú cez dve desaťročia žiť v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom a ani ministerstvo dopravy, ani Národná diaľničná spoločnosť zjavne nemajú naponáhlo a zdravie vyše piatich stoviek ľudí, ktorí žijú v Rakytovciach, ide stranou. Týchto 500, vyše 500 ľudí tu takmer nikoho nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie aj práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované článkami Ústavy 44 a 40. A tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré je garantované článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. A tieto práva boli priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Dobre to počujete, práva občanov a občianok Slovenskej republiky boli v tomto konkrétnom prípade porušené ministerstvom dopravy.
Ombudsman Dobrovodský zároveň zdôraznil, že výkon verejnej správy, toto je dôležité, aj v oblasti ochrany pred hlukom či už orgánmi obce, alebo inými orgánmi verejnej správy má byť v záujme, logicky, v záujme ochrany práv občanov a ten výkon má byť čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Ešte raz, čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Tak ja sa teda pýtam, kde je dôslednosť, kde je rýchlosť a kde je účinnosť v prípade Rakytoviec, ktorým hrozí, že sa vyriešenia svojej situácie, po tom riešení volajú takmer desaťročie, že sa toho riešenia dočkajú po dvoch desaťročiach. Ak sa teda vôbec dočkajú, pretože vieme, ako to na Slovensku chodí.
Možno si poviete, keď to počúvate, že nie sú peniaze. No tak ale prepáčte, nie sú peniaze na riešenie ochrany zdravia ľudí? Tak vedzte, že meter štvorcový, zisťoval som, protihlukovej steny stojí približne 800 eur. Napríklad výstavba protihlukovej steny na úseku rýchlostnej cesty R1 Vlčkovce - Križovany nad Dudváhom v okrese Trnava, dĺžka 2,6 kilometra stála 2,19 milióna eur. Mimochodom, to je len tiež tak akože ilustračné, Národná diaľničná spoločnosť, schválené vládou, by tento rok mala hospodáriť s prebytkom vo výške takmer 28 miliónov eur. Tak sa pýtam, naozaj nie sú peniaze? A možno si poviete, že veď tak úsekov alebo teda problémov ako Rakytovce, že na Slovensku je rádovo viac, tipujete správne.
Ja iba ilustračne chcem dodať, že viaceré úseky diaľnic sú aktuálne aj 10 rokov v dočasnom užívaní, a to iba preto, že nespĺňajú limity hluku a tiež sa s tým nič nerobí. Nikoho to nepáli, nikoho to neškrie, lebo štátu očividne teda neprekáža, že jeho občania a jeho občianky žijú v zdravie poškodzujúcom hluku a štát sa v podstate iba nečinne, alibisticky prizerá, ako sa hovorí pri troch opiciach, nehovorí, nevidí, nepočuje. A je to pre mňa paradoxné, že niekto nepočuje ten abnormálny hluk, pretože tí ľudia, ktorých sa to týka fyzicky, ho počujú a cítia.
A aj napriek tomu, respektíve naproti tomu tu dnes riešime vládny návrh zákona o posudzovaní a o kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona o ochrane zdravia. Pričom tento návrh prináša zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčného plánu. Čo keď rozmeníte na drobné, pokojne môžeme vnímať aj ako generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Prečo hovorím že generálny pardon? No, lebo tento generálny pardon na vypracovanie akčných plánov na znižovanie akustického smogu je niečo, čo už máme ako zákonnú povinnosť. Hovoríme o akčných plánoch, ktoré majú naozaj zákonnú povinnosť vypracovávať niektoré samosprávy, ale aj prevádzkovatelia napríklad železníc alebo ciest. Tieto subjekty mali podľa dnes platného predpisu povinnosť zabezpečiť do 18. júla 2013 vypracovanie akčných plánov pre aglomerácie, väčšie pozemné komunikácie, železničné dráhy a následne každých päť rokov zabezpečiť ich aktualizáciu. Čiže to nie je niečo, čo prišlo z noci do rána. Vieme o tom desaťročie. Prečo generálny pardon? Pretože napríklad spomínaná Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia, dodnes nemajú v zmysle platného zákona aktualizované akčné plány, hoci už mali byť dávno hotové. Národná diaľničná spoločnosť napríklad, to je taký akože fun fact, aj keď to vôbec nie je vtipné, začala verejné obstarávanie na vypracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov, tipnite si, kedy? Prezradím, v januári tohto roka. Je to naozaj milé, že sa zbadali, gratulujeme im k tomu. Tak či tak, už je to v podstate aj tak jedno, pretože už sú po funuse a ja sa teda pýtam, že buchne im niekto po prstoch za to, že si nesplnili svoju zákonnú povinnosť? Nikto asi, pretože tak to tu chodí. Vypracovať akčný plán, aktualizovať ho, prípadne aj nie teda, a zvysoka sa na to vykašľať, ignorovať svoje zákonné povinnosti a prechádzať tým takmer celým bez povšimnutia, tak to sa tu akceptuje aj napriek tomu, že podľa mňa je to absolútne neakceptovateľné. Ale žijeme na Slovensku, pravda, tu sú rôzne veci tolerované, aj to, čo je neakceptovateľné, tak ja sa pýtam, že akým spôsobom chce štát postihnúť subjekty, ktoré si neplnia svoje zákonné povinnosti. A v tomto konkrétnom prípade nadmerným hlukom ohrozujú, prípadne priamo poškodzujú zdravie obyvateľov a obyvateliek Slovenska.
Prečo som sa rozhodol vystúpiť práve k tomuto bodu? No, lebo ma to hnevá. Hnevá ma to, že toto nie je ojedinelý prípad a hnevá ma aj to, že teraz pre pár posledných mohykánov, ktorí nešli na obed, rozprávam niečo, na čom by nám malo extrémne záležať všetkým. Pretože špeciálne v enviromentálnych problematikách, v enviromentálnych výzvach a v ochrane verejného zdravia tu máme naozaj viac, ako je únosné zanedbaných povinností a tento konkrétny prípad enviromentálneho hluku je iba jedným naozaj že malým, aj keď teda enormným kúskom do skladačky, kedy sa štát prizerá so založenými rukami, a to dlhoročne. A to ma na tom celom hnevá. Je to mimoriadna hanba, že štát nevie svojim občanom a svojim občiankam zabezpečiť bezpečie, zdravé životné prostredie, ochranu a dodržiavanie základných ľudských práv. Je to mimoriadna hanba, že síce tu riešime posunutie termínu pre strategické dokumenty, ale zároveň štát je ochotný strkať hlavu do piesku, keď príde na napĺňanie samotnej podstaty týchto strategických dokumentov. A preto som aj na prípade Rakytoviec sa vám snažil dokázať, že tu sú naozaj vedome prehliadané nesplnené povinnosti. Posúvajú sa termíny, ale keď príde na autocenzúru, keď príde na kontroling, keď príde na vymožiteľnosť, na podmienenie plnenia samotných strategických dokumentov, tak nič. Nastane rádiové ticho, pričom aby to rádiové ticho si napríklad ľudia v Rakytovciach už desaťročia, ak nie teda viacej, naozaj, naozaj veľmi želajú.
Čiže problémy sú dva. Prvý problém je generálny pardon subjektom, ktoré si nesplnili svoju zákonnú povinnosť vypracovať hlukové mapy a akčné plány. Problém číslo dva je nedostatočná realizácia opatrení, ktoré sú identifikované v samotných akčných plánoch. No a keď tak nad tým celým rozmýšľam, tak sa sám seba pýtam, že kde je ten bájny štát. Bájny silný štát, že kde je, kde sa skrýva. Pred voľbami sme silný štát videli na každom druhom bilborde, tak kde je teraz, keď občania a občianky chcú, aby sa ten silný štát ozval. Čo si zobral dovolenku, alebo čaká na inauguráciu alebo má sabatikal? Kde je silný štát? Kde je silný štát, keď má kontrolovať a vymáhať svoje vlastné pravidlá. Pravidlá, o ktorých sa tu nevie že rok, dva, tri. Hovorím o konkrétnych pravidlách, ktoré sú na papieri, ktoré sú v zbierke zákonov desaťročia.

No a tiež sa pýtam, kde je samotná aktualizácia hlukových máp a akčných plánov včas a kvalitne? Kde je navýšenie svojich vlastných ambícií?

Kde je sprísnenie napríklad toho, ako chce štát účinne vymáhať svoje vlastné zákonné povinnosti, nota bene od svojich vlastných inštitúcií? Kde je ten bájny silný štát, pýtam sa. Aby sme si rozumeli, ja absolútne chápem, že štát, je preň asi nepríjemné pokutovať svoje vlastné podniky.

Ale zároveň tak potom kde je spravodlivosť voči tým zodpovedným subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti a plnia si ich včas a idú podľa pravidiel?

Napríklad železnice, pretože práve Železnice Slovenskej republiky mali akčný plán aj hlukovú mapu vypracované včas. V nich bol identifikovaný dopad nadmerného hluku na obyvateľstvo, samozrejme, nehovoríme o desiatkach či stovkách ľudí, hovoríme o desaťtisícoch ľudí, ktorí bývajú pri železničných tratiach.
A najmä vďaka tomu, že železnice majú svoj akčný plán vypracovaný, vedia, kde a čo majú robiť pre zníženie hluku a pre zníženie negatívneho dopadu hluku na obyvateľstvo.

Áno, môžete si, samozrejme, povedať, že pre zdravie obyvateľstva sú hlukové mapy a akčné plány síce super dôležité, ale veď máme tu úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže konať aj bez nich. No tak úrad verejného zdravotníctva ale koná na základe podnetov od ľudí, od obyvateľov a obyvateliek. A tieto podnety predsa nemôžu suplovať systematický prístup. A preto tu chcem opäť pripomenúť práve tie Rakytovce, kde ľudia dávali podnety aj na Úrad verejného zdravotníctva, aj verejnému ochrancovi práv a riešenie? Dodnes sa nedostavilo. Takže tu niečo naozaj nesedí.
Štát od svojich občanov a občianok vyžaduje, aby dodržiavali jeho pravidlá, to je správne. No, keď občania a občianky dožadujú, aby štát doručil svoje vlastné pravidlá, tak nič. Zero, nada, ništa. Nevolajte, neotravujte, dajte pokoj.

Kolegyne, kolegovia, v tomto konkrétnom návrhu sa píše, že, a to je to také že celkom že úsmevné, aj keď podľa mňa tragikomické, že cieľom tohto navrhovaného právneho predpisu je poskytnúť dostatočný čas na verejnú konzultáciu o akčných plánoch ochrany pred hlukom. Áno, dobre počujete, že dostatočný čas. Tak dostatočný čas v prípade environmentálneho hluku plynie desaťročia. Ja opakujem už povedané, povinnosť tvoriť akčné plány aj hlukové mapy, aj chrániť ľudí pred akustickým smogom naozaj neprišla z noci do rána. Tak aký dostatočný čas, prosím vás? O čom sa tu rozprávame? No rozprávame sa o hluku, ktorý je nebezpečný pre zdravie fyzické aj psychické a tu ide veličina dostatočného času, myslím, že absolútne bokom. Tu je ohrozované fyzické a psychické zdravie nášho obyvateľstva.
Preto chcem záverom povedať alebo prečítať, čo hovorí Eulalia Perisová, odborníčka, najväčšia odborníčka, ktorú v Európe máme na environmentálny hluk, je z Európskej environmentálnej agentúry pre oblasť hluku v životnom prostredí a zároveň je to aj autorka správy Hluk v Európe 2020.
Eulalia Perisová hovorí, citujem: "Dlhodobá expozícia hluku môže ľudské zdravie ovplyvňovať rôzne. Tieto vplyvy začínajú, teda zahŕňajú", pardon, "poruchy spánku, negatívne vplyvy na kardiovaskulárny a metabolický systém, aj na kognitívne poruchy u detí, vrátane porúch čítania."

Samozrejme, stále dochádza k oveľa väčšiemu počtu predčasných úmrtí spojených so znečistením ovzdušia, o tom som aj ja hovoril v tomto pléne pri novele alebo teda pri návrhu novely cestného zákona. No zdá sa, že hluk má na ukazovatele týkajúce sa kvality života, špeciálne duševného zdravia, oveľa, oveľa väčší vplyv. Čiže kumulatívne, znečistenie ovzdušia a hluk sú mimoriadne nebezpečnou záťažou pre verejné zdravie.

Ako sa uvádza v zisteniach Svetovej zdravotníckej organizácie, opäť citujem: "Po nepriaznivých vplyvoch znečistenia ovzdušia je v skutočnosti hluk druhou najvýznamnejšou priamou environmentálnou príčinou zdravotných problémov."

Čo robí Slovenská republika? Slovenská republika novelizuje zákony o posudzovaní a o kontrole hluku a o ochrane zdravia, ale ani s navýšením ochrany zdravia, ani s navýšením kontrolingu, ani s navýšením vymožiteľnosti sa absolútne nepočíta. Práve naopak, nateraz to vyzerá tak, že vláda Slovenskej republiky ako keby nemala ambíciu od svojich vlastných inštitúcií vymáhať mitigáciu hluku, vediac o situácii, pretože o tom sa vie, necháva tu žiť svojich občanov a svoje občianky v život a zdravie ohrozujúcich situáciách a ignoruje aj masívne porušovanie ľudských práv. Pričom v iných kategóriách, keď prišlo na masívne porušovanie ľudských práv, tak sa tu išlo na barikády. Išlo nám jedno SLK za druhým. Ale keď príde na skutočné porušovanie, masívne porušovanie ľudských práv, tak náš ambiciózny silný štát ako keby strácal ambíciu.

Záverom, mal som toho viacej tu napísaného, ale keďže ma nebaví hovoriť pred prázdne plénum, tak si to nechám asi do ďalšieho čítania.
Tak som chcel povedať pani ministerke, ktorá tiež tu nie je, že verím, že čoskoro v tomto pléne pristane aj skutočná novela o posudzovaní a o kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia, ktorá prinesie aj tú kontrolu, aj vymožiteľnosť voči svojim vlastným štátnym inštitúciám.
Ďakujem za pozornosť tým, ktorí ste ma počúvali.
Ďakujem.

Ďakujem vám veľmi pekne.
Faktickú poznámku má pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Sabovi, že napriek tomu, že teda bola zrušená obedná prestávka a naozaj je nás tu, takmer na jednej ruke by človek spočítal, v pléne, že priniesol naozaj obsahovo veľmi plný príspevok o dôležitej téme, lebo ochrana zdravia nás všetkých je dôležitá a myslím, že by si tu naozaj zaslúžila pozornosť. A nejde teraz len o to, koľko nás tu sedí v pléne, v konečnom dôsledku pri hlasovaní tu budú. Ide o podstatu toho zákona a ja to vnímam tak, že je to ďalšia ukážka istého takého nejakého pokrytectva, toho, ako u nás legislatíva funguje. Že keď, ako bolo povedané, že keď vlastne štátu na tom až tak nezáleží, tak tie povinnosti, ktoré aj zákon stanovuje, v konečnom dôsledku aj nad tým privrie oči, aj to odloží, aj zakryje, že sa niečo neplní. A trpíme v tomto prípade, v tomto prípade trpíme tým my všetci, pretože aj hluk, aj smog, aj záťaž životného prostredia je niečo, čo vplýva na nás všetkých.
A mrzí ma úprimne, že celkovo vieme, že táto vláda nemá veľký vzťah k ochrane životného prostredia, a mrzí ma, že sa to ukazuje aj v prípade zdravotníctva. Čiže ešte raz ďakujem kolegovi, a teda mrzí ma tento taký nezáujem vlády lepšie sa venovať ochrane aj nás všetkých skrz ochranu životného prostredia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Sabo s reakciou.

Ďakujem ti, Tina, veď neboj sa, ja im to pripomeniem nejakým iným spôsobom, že kde majú tie zanedbané povinnosti a ako flákajú dôležité veci. Ja chcem ešte na záver len jednu dôležitú poznámku, pretože rozprávame sa teda o akčných plánoch a o strategických dokumentoch, ktorých máme tony, hej? Týchto strategických plánov a akčných plánov máme v šuplíkoch v štátnych archívoch naozaj viac, než je vkusné. A že to je super, že ich máme, lebo vieme, čo máme robiť, ale ono to nestačí, že vieme, čo máme robiť, ono to musíme robiť, alebo treba to robiť. Ale to si vyžaduje oveľa, oveľa viac aktivity, oveľa viac ambícií, oveľa viac pozornosti, oveľa viac financií, človeko-hodín, hlavne treba mať v centre pozornosti ľudské zdravie.
A to, ako som sa aj ja snažil povedať, a ty si to tiež tak nás učila, že sa obávam, že v pozornosti ľudské zdravie pre túto koalíciu naozaj nie je, že tam sú úplne iné veci, ktoré sú v pozornosti, a to ľudské zdravie je úplne na konci.
Ďakujem ti za to, že si reagovala, že si ma počúvala, vážim si to.

Ďakujem veľmi pekne. Tým sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených do rozpravy a chcem sa spýtať, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či navrhovateľka, resp. zastupujúca pani ministerka sa chce vyjadriť k rozprave. Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime teraz k ďalšiemu bodu programu tejto 12. schôdze, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 291).
A poprosím týmto pani podpredsedníčku vlády, ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby návrh vlády odôvodnila.
Nech sa páči.
No kým uvediete návrh, tak dúfam, že niekto zo spravodajcov príde. (Reakcia z pléna. Spravodajca si práve sadol na svoje miesto.)
Á, no tak potom prosím, žiadny problém, zbytočná panika.
Pani ministerka, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 291.)