12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, takže termín hlasovania bude dnes o jedenástej hodine. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
10:04
Dôchodcu si predstavujeme ako starého,...
Dôchodcu si predstavujeme ako starého, zle sa pohybujúceho a spoločnosť zaťažujúceho človeka. Raz či dvakrát do roka si na neho spomenieme, lebo sa to patrí. A najviac, ako mu vieme dopriať slušný život, je to, že mu dáme 13. dôchodok, alebo nejaké iné peniaze na prilepšenie, aby si kúpil lieky, rožky, aby mal na zaslúžený odpočinok, poprípade aby mal niečo pre svoje vnúčatá. Otázka znie, čo my ako spoločnosť, politici skutočne robíme pre dôchodcov. Ako nastavujeme systém, aby občan – dôchodca v našej krajine žil hodnotný a naplnený život? Zdá sa mi, že veľmi málo, ba až takmer nič.
Predháňame sa, kto dá dôchodcom viacej drobných k dôchodku, ale je to žalostne málo. Tento systém sme si však osvojili a praktizujeme ho. Čo budeme robiť o pár rokov, keď bude Slovensko najprestárlejšou krajinu EÚ, ale to nielen z pohľadu vyplácania dôchodkov? Je nevyhnutné nastaviť sociálny systém tak, aby aj za predpokladu reálnej negatívnej demokratickej prognózy žil občan a Slovensku o 10-20 rokov kvalitný a dôstojný život. Toto isto nie je len o dôchodkoch, navýšenia dôchodkoch, či vlakov zadarmo. Je nutné stanoviť si reálne dlhodobé a strednodobé ciele zamerané na udržateľnú kvalitu života populácie Slovenskej republiky v budúcnosti. Tieto ciele musia byť naprieč komplexnými politikmi štátu. U človeka odchádzajúce do dôchodku v porovnaní s človekom v produktívnom veku platí len jeden rozdiel. Kvôli veku alebo inému hendikepu nie je zväčša schodný plného zapojenia do sociálnoekonomický aktivít spoločnosti, je však schopný aspoň čiastočného zapojenia. Našou povinnosťou je mu to umožňovať, vytvárať podmienky na základe potrieb.
Naším cieľom by malo byť vytvorenie podmienok na to, aby človek odchádzajúci do dôchodku žil čo najdlhšie, čo najkvalitnejšie, čo najaktívnejšie. Trinásty dôchodok s týmto pohľadom súvisí len okrajovo, rovnako aj sociálne služby. Sme povinní zmeniť a udržať, nastaviť všetky politiky štátu, aby život seniora bolo niekoľko rokov skutočne čo najdlhší, čo najkvalitnejší a čo najaktívnejší vo vzťahu k sebe, i vo vzťahu k našej spoločnosti.
Vo vyspelom svete už roky rezonujú témy ako modré zóny, strieborná ekonomika, zdieľané služby a podobne. Veľké európske štáty ako Francúzsko, Nemecko, škandinávske štáty disponujú stratégiami a koncepciami, ktoré postupne uvádzajú do štátnych politík, aby ich populácia o niekoľko rokov nebola len prestárlou spoločnosťou, na ktorú musia pracovať nejakí gastarbeiteri, aby boli z čoho vyplácať dôchodky. V našich politikách sa nestretávame s ničím, čo by len pripomínalo prístupy týchto vyspelých krajín.
Odchodom do dôchodku nič nekončí, naopak, začína nanovo. Z hľadiska ekonomickej aktivity musíme vytvoriť podmienky na to, aby sa mohol senior zapájať do ekonomického života čo najviac, samozrejme, v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a potrebami. Zatiaľ robíme opak. Umožnili sme, doslova sme vyhnali tisíce ľudí do predčasných dôchodkov, čím sme výrazne oslabili ekonomický potenciál krajiny a v niektorých sektoroch, ako napríklad vodiči alebo železnice, sme si pod sebou doslova podpílili konár. Naďalej obmedzujeme možnosti pracovať popri dôchodku. Formálne je to síce možné, z komplexného pohľadu sa to však dôchodcovi neoplatí, limity, dane, odvody, administratívna náročnosť a spustu ďalších prekážok.
Potrebujeme vytvoril slobodné prostredie, aby sa dôchodcovi oplatilo ďalej pracovať, podnikať, byť aktívnym a naďalej plnohodnotným členom našej spoločnosti. Nejedná sa o to, aby sme zvýšením veku odchodu do dôchodku prinútili človeka dlhšie pracovať. Jedná sa o to, aby sme mu dali možnosť byť slobodne ekonomicky, byť aktívnym a na základe vlastného posúdenia svojej schopnosti a možnosti, samozrejme za predpokladu kvalitnej asistencie poradenských a podporných služieb.
Samostatnou oblasťou je strieborná ekonomika. Všeobecne sa jedná o prispôsobovanie sa transformáciu produkciu tovarov a služieb potrebách starnúcej populácie. V našich politikách o niečom takom ani nechyrujeme. V krajinách západnej a severnej Európy je to jeden z najdôležitejších aspektov plánovania a transformácie a prináša neobvyklé inovačné možnosti a tieto spoločnosti na tom získavajú. Z pohľadu sociálnej ekonomiky môže byť strieborná ekonomika veľmi dôležitou príležitosťou pre rozvoj, kedy v zdravom sociálnom ekonomickom prostredí môžu byť práve seniori dôležitými aktérmi na poli striebornej ekonomiky. Teda nie len tými, ktorí produkty spotrebúvajú, ale aj tými, ktorí tieto produkty vytvárajú.
S týmito pohľadmi priamo súvisí, alebo aspoň pozitívne koreluje pohľad vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie alebo vzdelávanie seniorov sú, žiaľ, v našom systéme len floskuly, ktoré v lepšom prípade spadajú len do oblasti trávenia voľného času alebo kratochvíle pre finančne dobre zabezpečených seniorov. Vzdelávanie nechápeme len ako prostriedok osobnostného rozvoja jedinca v postproduktívnom veku, chápeme ho ako prostriedok aktíva, aktivizácie seniora pre plnohodnotné a žiaduce fungovanie spoločnosti. Tým má možnosť participovať na sociálno-ekonomickom dianí, a to ho aktivuje.
Oblasť bývania seniorov je čímsi, čo na Slovensku nemáme ani v našom slovníku. Tobôž vo fáze koncepčného rozpracovania. Tu nemáme na mysli bývanie typu zariadení pre seniorov v kontexte sociálnych služieb. Hovoríme o koncepčnej transformácii politiky bývania, kde vzhľadom k demografickým trendom nevyhnutne potrebujeme nastaviť udržateľný systém. Aktuálne trendy sú orientované na bývanie pre mladé rodiny, nepochybne je to dôležitý aspekt rozvoja bývania pre krajinu, bez koncepčného prepájania s filozofiou bývania seniorov v budúcnosti sa však tento aspekt javí ako nedostatočne efektívny, nedostatočne ekonomický udržateľný a tak a tak ďalej. Systém bývania potrebujeme transformovať a reštrukturalizovať po všetkých stránkach tak, aby mal každý občan Slovenskej republiky dôstojné a dostupné vyhovujúce podmienky. Oblasť zdravia je samostatnou kapitolou, ktorej sa podrobne nebudem venovať.
Ale na koniec by som si položil jednu otázku, alebo mali by sme si položiť jednu otázku. Ešte stále si myslíme, že starostlivosť o seniorov spočíva v tom, že im prihodíme niečo k dôchodku, zabezpečíme im niekde aj lacnejšie obedy v jedálni, vybudujeme ďalšie starobince? Alebo doprajeme vlaky zadarmo? To je všetko, čím im chceme skvalitniť život?
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som bol včera v písomnej rozprave, kde som mal taký faktologický, založený na faktoch a štatistike svoj príspevok, a dneska troška taký filozofický kvôli tomu, že celý život mám tu možnosť stretávať a robiť s dôchodkami a tento zákon sa dôchodcov týka. Tak vlastne také, také zhrnutie skúseností, ako si to, ako by to malo vyzerať.
Dôchodcu si predstavujeme ako starého, zle sa pohybujúceho a spoločnosť zaťažujúceho človeka. Raz či dvakrát do roka si na neho spomenieme, lebo sa to patrí. A najviac, ako mu vieme dopriať slušný život, je to, že mu dáme 13. dôchodok, alebo nejaké iné peniaze na prilepšenie, aby si kúpil lieky, rožky, aby mal na zaslúžený odpočinok, poprípade aby mal niečo pre svoje vnúčatá. Otázka znie, čo my ako spoločnosť, politici skutočne robíme pre dôchodcov. Ako nastavujeme systém, aby občan – dôchodca v našej krajine žil hodnotný a naplnený život? Zdá sa mi, že veľmi málo, ba až takmer nič.
Predháňame sa, kto dá dôchodcom viacej drobných k dôchodku, ale je to žalostne málo. Tento systém sme si však osvojili a praktizujeme ho. Čo budeme robiť o pár rokov, keď bude Slovensko najprestárlejšou krajinu EÚ, ale to nielen z pohľadu vyplácania dôchodkov? Je nevyhnutné nastaviť sociálny systém tak, aby aj za predpokladu reálnej negatívnej demokratickej prognózy žil občan a Slovensku o 10-20 rokov kvalitný a dôstojný život. Toto isto nie je len o dôchodkoch, navýšenia dôchodkoch, či vlakov zadarmo. Je nutné stanoviť si reálne dlhodobé a strednodobé ciele zamerané na udržateľnú kvalitu života populácie Slovenskej republiky v budúcnosti. Tieto ciele musia byť naprieč komplexnými politikmi štátu. U človeka odchádzajúce do dôchodku v porovnaní s človekom v produktívnom veku platí len jeden rozdiel. Kvôli veku alebo inému hendikepu nie je zväčša schodný plného zapojenia do sociálnoekonomický aktivít spoločnosti, je však schopný aspoň čiastočného zapojenia. Našou povinnosťou je mu to umožňovať, vytvárať podmienky na základe potrieb.
Naším cieľom by malo byť vytvorenie podmienok na to, aby človek odchádzajúci do dôchodku žil čo najdlhšie, čo najkvalitnejšie, čo najaktívnejšie. Trinásty dôchodok s týmto pohľadom súvisí len okrajovo, rovnako aj sociálne služby. Sme povinní zmeniť a udržať, nastaviť všetky politiky štátu, aby život seniora bolo niekoľko rokov skutočne čo najdlhší, čo najkvalitnejší a čo najaktívnejší vo vzťahu k sebe, i vo vzťahu k našej spoločnosti.
Vo vyspelom svete už roky rezonujú témy ako modré zóny, strieborná ekonomika, zdieľané služby a podobne. Veľké európske štáty ako Francúzsko, Nemecko, škandinávske štáty disponujú stratégiami a koncepciami, ktoré postupne uvádzajú do štátnych politík, aby ich populácia o niekoľko rokov nebola len prestárlou spoločnosťou, na ktorú musia pracovať nejakí gastarbeiteri, aby boli z čoho vyplácať dôchodky. V našich politikách sa nestretávame s ničím, čo by len pripomínalo prístupy týchto vyspelých krajín.
Odchodom do dôchodku nič nekončí, naopak, začína nanovo. Z hľadiska ekonomickej aktivity musíme vytvoriť podmienky na to, aby sa mohol senior zapájať do ekonomického života čo najviac, samozrejme, v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a potrebami. Zatiaľ robíme opak. Umožnili sme, doslova sme vyhnali tisíce ľudí do predčasných dôchodkov, čím sme výrazne oslabili ekonomický potenciál krajiny a v niektorých sektoroch, ako napríklad vodiči alebo železnice, sme si pod sebou doslova podpílili konár. Naďalej obmedzujeme možnosti pracovať popri dôchodku. Formálne je to síce možné, z komplexného pohľadu sa to však dôchodcovi neoplatí, limity, dane, odvody, administratívna náročnosť a spustu ďalších prekážok.
Potrebujeme vytvoril slobodné prostredie, aby sa dôchodcovi oplatilo ďalej pracovať, podnikať, byť aktívnym a naďalej plnohodnotným členom našej spoločnosti. Nejedná sa o to, aby sme zvýšením veku odchodu do dôchodku prinútili človeka dlhšie pracovať. Jedná sa o to, aby sme mu dali možnosť byť slobodne ekonomicky, byť aktívnym a na základe vlastného posúdenia svojej schopnosti a možnosti, samozrejme za predpokladu kvalitnej asistencie poradenských a podporných služieb.
Samostatnou oblasťou je strieborná ekonomika. Všeobecne sa jedná o prispôsobovanie sa transformáciu produkciu tovarov a služieb potrebách starnúcej populácie. V našich politikách o niečom takom ani nechyrujeme. V krajinách západnej a severnej Európy je to jeden z najdôležitejších aspektov plánovania a transformácie a prináša neobvyklé inovačné možnosti a tieto spoločnosti na tom získavajú. Z pohľadu sociálnej ekonomiky môže byť strieborná ekonomika veľmi dôležitou príležitosťou pre rozvoj, kedy v zdravom sociálnom ekonomickom prostredí môžu byť práve seniori dôležitými aktérmi na poli striebornej ekonomiky. Teda nie len tými, ktorí produkty spotrebúvajú, ale aj tými, ktorí tieto produkty vytvárajú.
S týmito pohľadmi priamo súvisí, alebo aspoň pozitívne koreluje pohľad vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie alebo vzdelávanie seniorov sú, žiaľ, v našom systéme len floskuly, ktoré v lepšom prípade spadajú len do oblasti trávenia voľného času alebo kratochvíle pre finančne dobre zabezpečených seniorov. Vzdelávanie nechápeme len ako prostriedok osobnostného rozvoja jedinca v postproduktívnom veku, chápeme ho ako prostriedok aktíva, aktivizácie seniora pre plnohodnotné a žiaduce fungovanie spoločnosti. Tým má možnosť participovať na sociálno-ekonomickom dianí, a to ho aktivuje.
Oblasť bývania seniorov je čímsi, čo na Slovensku nemáme ani v našom slovníku. Tobôž vo fáze koncepčného rozpracovania. Tu nemáme na mysli bývanie typu zariadení pre seniorov v kontexte sociálnych služieb. Hovoríme o koncepčnej transformácii politiky bývania, kde vzhľadom k demografickým trendom nevyhnutne potrebujeme nastaviť udržateľný systém. Aktuálne trendy sú orientované na bývanie pre mladé rodiny, nepochybne je to dôležitý aspekt rozvoja bývania pre krajinu, bez koncepčného prepájania s filozofiou bývania seniorov v budúcnosti sa však tento aspekt javí ako nedostatočne efektívny, nedostatočne ekonomický udržateľný a tak a tak ďalej. Systém bývania potrebujeme transformovať a reštrukturalizovať po všetkých stránkach tak, aby mal každý občan Slovenskej republiky dôstojné a dostupné vyhovujúce podmienky. Oblasť zdravia je samostatnou kapitolou, ktorej sa podrobne nebudem venovať.
Ale na koniec by som si položil jednu otázku, alebo mali by sme si položiť jednu otázku. Ešte stále si myslíme, že starostlivosť o seniorov spočíva v tom, že im prihodíme niečo k dôchodku, zabezpečíme im niekde aj lacnejšie obedy v jedálni, vybudujeme ďalšie starobince? Alebo doprajeme vlaky zadarmo? To je všetko, čím im chceme skvalitniť život?
Ďakujem.
Rozpracované
10:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:13
Jozef PročkoPán poslanec, hovorili ste o populizme a vystúpenie aj včera, vaše vystúpenie bolo veľmi, naozaj veľmi dobré a, žiaľbohu, populistické rozprávania, ktoré sme počuli aj včera, to je čistá katastrofa. Počúvame to stále. Čo mňa najviac ako prekvapuje, nieže prekvapuje, ale, ale tá ich mantra o tom, že jak sa to tu všetko rozvrátilo a jak sa to všetko tuná, jak sme rozvrátili financie. Viete, pomôcť treba a vy s, ja, vy...
Pán poslanec, hovorili ste o populizme a vystúpenie aj včera, vaše vystúpenie bolo veľmi, naozaj veľmi dobré a, žiaľbohu, populistické rozprávania, ktoré sme počuli aj včera, to je čistá katastrofa. Počúvame to stále. Čo mňa najviac ako prekvapuje, nieže prekvapuje, ale, ale tá ich mantra o tom, že jak sa to tu všetko rozvrátilo a jak sa to všetko tuná, jak sme rozvrátili financie. Viete, pomôcť treba a vy s, ja, vy ste, vy ste boli človek a podľa mňa aj ste človek, ktorý pomáhal aj vo svojom regióne veľmi výrazne. A ja, ja som súhlasil so všetkou pomocou, ktorú naša vláda urobila, a tá pomoc bola pre ľudí. To nebolo pre našich ľudí, to nebolo pre Výboha, to nebolo pre Bödöra, to nebolo pre finančníkov z Penty. Tá pomoc išla ľuďom a to je veľmi dôležité. To je veľmi dôležité.
Včera sme tu počuli populistické žvásty od jedného poslanca Smerohlasu, ktorý tu rozprával o tom, ako sme to všetko rozvrátili, klamal, a dobre, ja som veľmi rád, že ste mu to včera priamo povedali, že to je čistý populizmus, čo rozprával. Oni rozprávajú o tom, že idú pomáhať, aj presne ich pomoc je taká, aká je. Ja som hlboko presvedčený, že každý jeden človek, ktorý tu sedí v parlamente, chce pomôcť ľuďom. Nepoznám človeka, ktorý by nechcel pomôcť ľuďom, ale tá pomoc musí byť adresná, tá pomoc musí byť naozaj tým, ktorí to potrebujú. A opakujem, nie Výbohovi, nie Bödörovi, nie finančníkom, ktorí nás tu roky zdierali. A to sa tu bude diať, to sa tu bude diať.
Ďakujem za váš príspevok, naozaj absolútne s tým súhlasím.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.4.2024 o 10:13 hod.
Mgr.
Jozef Pročko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, hovorili ste o populizme a vystúpenie aj včera, vaše vystúpenie bolo veľmi, naozaj veľmi dobré a, žiaľbohu, populistické rozprávania, ktoré sme počuli aj včera, to je čistá katastrofa. Počúvame to stále. Čo mňa najviac ako prekvapuje, nieže prekvapuje, ale, ale tá ich mantra o tom, že jak sa to tu všetko rozvrátilo a jak sa to všetko tuná, jak sme rozvrátili financie. Viete, pomôcť treba a vy s, ja, vy ste, vy ste boli človek a podľa mňa aj ste človek, ktorý pomáhal aj vo svojom regióne veľmi výrazne. A ja, ja som súhlasil so všetkou pomocou, ktorú naša vláda urobila, a tá pomoc bola pre ľudí. To nebolo pre našich ľudí, to nebolo pre Výboha, to nebolo pre Bödöra, to nebolo pre finančníkov z Penty. Tá pomoc išla ľuďom a to je veľmi dôležité. To je veľmi dôležité.
Včera sme tu počuli populistické žvásty od jedného poslanca Smerohlasu, ktorý tu rozprával o tom, ako sme to všetko rozvrátili, klamal, a dobre, ja som veľmi rád, že ste mu to včera priamo povedali, že to je čistý populizmus, čo rozprával. Oni rozprávajú o tom, že idú pomáhať, aj presne ich pomoc je taká, aká je. Ja som hlboko presvedčený, že každý jeden človek, ktorý tu sedí v parlamente, chce pomôcť ľuďom. Nepoznám človeka, ktorý by nechcel pomôcť ľuďom, ale tá pomoc musí byť adresná, tá pomoc musí byť naozaj tým, ktorí to potrebujú. A opakujem, nie Výbohovi, nie Bödörovi, nie finančníkom, ktorí nás tu roky zdierali. A to sa tu bude diať, to sa tu bude diať.
Ďakujem za váš príspevok, naozaj absolútne s tým súhlasím.
Rozpracované
10:15
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:15
Alena NovákováĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.4.2024 o 10:15 hod.
PhDr. MBA
Alena Nováková
Videokanál poslanca
Pán poslanec Ledecký, myslím si, že to je dosť odvážne tvrdenie, že za, pre nás sú seniori len raz ročne podstatní alebo viditeľní. Myslím si, že strana HLAS a pán minister Tomáš už z opozície urobil pre seniorov dosť. A mňa by zaujímalo, čo ste vy za tri a pol roka urobili, aby ste skvalitnili život tým dôchodcom, keď teraz ste tu nám preniesli tie filozofické úvahy, čo z toho ste vy presadili.
Ďakujem.
Rozpracované
10:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:16
Vladimír LedeckýJa som nevyčítal vám, ako konkrétne vám poslancom za HLAS, že, že čo sa neurobilo. Ja som sa pýtal, že či naozaj si myslíme, že, že dáme 13. dôchodky a je to vybavené. Lebo ja si osobne myslím, že na tomto poli by sme mali robiť systematickú prácu, orientovať sa podľa vízie a stratégie, ktoré, ktoré sú prijaté v týchto veciach. A naozaj myslieť na dôchodcu tak, že nie je to človek,...
Ja som nevyčítal vám, ako konkrétne vám poslancom za HLAS, že, že čo sa neurobilo. Ja som sa pýtal, že či naozaj si myslíme, že, že dáme 13. dôchodky a je to vybavené. Lebo ja si osobne myslím, že na tomto poli by sme mali robiť systematickú prácu, orientovať sa podľa vízie a stratégie, ktoré, ktoré sú prijaté v týchto veciach. A naozaj myslieť na dôchodcu tak, že nie je to človek, ktorý teraz odišiel na odpočinok, ale myslieť na dôchodcu tak, že je to človek, ktorý, keď chceme, aby dlho a zdravo žil, mohol si napĺňať ten svoj aktívny život ďalej vo všetkých oblastiach, ktoré sú. Lebo keď troška poznáte napr. výskum o modrých zónach, tak sú na svete oblasti, kde sa o desaťročie dlhšie dožívajú dôchodcovia a nie je to tým, že majú vyššie dôchodky, ale jasne sú zadefinované veci, pre ktoré dlhšie žijú. Takže my vieme čo a mali by sme sa tomu venovať. Zvýšiť len dôchodok o niekoľko stovák euro a tváriť sa, že je vybavené, toto nepokladám za správne. A nemyslel som to ako výčitku, ale myslel som to ako, ako príspevok, že by sme mali o tom sa baviť, diskutovať a riešiť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.4.2024 o 10:16 hod.
PhDr.
Vladimír Ledecký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne obidvom pánom poslancom, ktorí reagovali.
Ja som nevyčítal vám, ako konkrétne vám poslancom za HLAS, že, že čo sa neurobilo. Ja som sa pýtal, že či naozaj si myslíme, že, že dáme 13. dôchodky a je to vybavené. Lebo ja si osobne myslím, že na tomto poli by sme mali robiť systematickú prácu, orientovať sa podľa vízie a stratégie, ktoré, ktoré sú prijaté v týchto veciach. A naozaj myslieť na dôchodcu tak, že nie je to človek, ktorý teraz odišiel na odpočinok, ale myslieť na dôchodcu tak, že je to človek, ktorý, keď chceme, aby dlho a zdravo žil, mohol si napĺňať ten svoj aktívny život ďalej vo všetkých oblastiach, ktoré sú. Lebo keď troška poznáte napr. výskum o modrých zónach, tak sú na svete oblasti, kde sa o desaťročie dlhšie dožívajú dôchodcovia a nie je to tým, že majú vyššie dôchodky, ale jasne sú zadefinované veci, pre ktoré dlhšie žijú. Takže my vieme čo a mali by sme sa tomu venovať. Zvýšiť len dôchodok o niekoľko stovák euro a tváriť sa, že je vybavené, toto nepokladám za správne. A nemyslel som to ako výčitku, ale myslel som to ako, ako príspevok, že by sme mali o tom sa baviť, diskutovať a riešiť.
Ďakujem.
Rozpracované
10:18
Vystúpenie 10:18
Erik TomášPán Ledecký, vy ste včera uviedli, že vraj účinnosť tohto zákona bude od 1. 1. 2026, a teda, že my 13. dôchodok po prvýkrát vyplatíme podľa vás až v roku 2026, teda pred voľbami, lebo to bude volebná korupcia. Pán Ledecký, ja neviem, tu nejde o to len, že ste si nečítali asi zákon, ale že ste asi ani nevnímali médiá. Pán Ledecký, ten 13. dôchodok, pokiaľ ho dnes schválime, bude po prvýkrát vyplatený teraz v roku ´24 pred Vianocami. A práve preto to robíme tak rýchlo, ako sa len dá, pán Ledecký, aby sme neťahali dôchodcov za nos a nerobili si predvolebnú kampaň až pred voľbami. A to, čo ste si vy všimli v tom zákone, tak nepresne, pán profesionál Ledecký, je, že od 1. 1. 2026 bude odklad tzv. výplatnej fázy v II. pilieri. A viete, prečo sa, pán Ledecký, tá výplatná fáza v II. pilieri, v tom vašom zbožňovanom II. pilieri odkladá? Lebo váš bývalý kolega z bývalej koalície, z OĽANO, pán Kremský tak domrvil výplatnú fázu svojím pozmeňujúcim návrhom, že ani odborné sekcie na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tom nevedia vyznať a už druhý rok po sebe to musia odkladať. Tak toto sú tie vaše fakty, pán Ledecký. Toto sú tie vaše fakty.
A teraz k tej filozofickej, filozofickej, filozofickým poznámkam z dnešného dňa. Vraj drobné. Počuli ste dobre, že my ideme vyplatiť drobné seniorom. Tak 606 eur 30 centov pre každého starobného seniora je podľa pána Ledeckého drobné. To je málo. No tak vám chcem pripomenúť, čo ste vyplácali dôchodcom vy. Vy ste vyplácali sociálnu dávku vo výške od 50 do 300 eur. Pričom tých 300 eur videlo len minimum z toho celkového počtu 1,4 mil. starobných, teda celkových, celkových poberateľov dôchodcov. Ale čo je ešte ako vtipnejšie, je, že vy vôbec tu niečo filozofujete o tom, že ako my málo ideme pomáhať seniorom. No tak potom si položme otázku, ako ste pomáhali vy, keď ste boli v koalícii, keď ste boli predsedom sociálneho výboru, pán Ledecký. Čo ste urobili vy pre seniorov najmä v tom čase, keď dva roky po sebe sme tu mali historické zdražovanie? Viete, čo ste urobili, pán Ledecký? Vy ste pripravili seniorov celkovo o 1,5 mld. eur. Je to presne kvantifikovaný údaj zo Sociálnej poisťovne. A viete, ako ste to urobili, pán Ledecký? Lebo aj vaším hlasom, pán Ledecký, aj vaším hlasom ste zmrazili minimálne dôchodky na tri roky a zároveň ste zrušili už schválený 13. dôchodok v tejto podobe a zmenili ho na sociálnu dávku. Čiže ja keď tu počúvam vás a všetkých tých bývalých opozičných politikov, tak sa nestačím čudovať. Vy by ste mali normálne čušať a šúchať nohami a sedieť tam v tom kúte hanby. Vy sa nemôžete seniorom ani len pozrieť do očí. Takže, po prvé, neprofesionálne vystúpenie a ešte aj tá filozofia vaša nesedí.
A úplne čerešnička na torte je, že vlastne teraz ľudia odchádzajú do predčasných dôchodkov, húfne odchádzajú, čo spôsobuje problém zamestnávateľom. Kto to spôsobil? Kto nastavil tie predčasné dôchodky? Tak vy, pán Ledecký, a vaši kolegovia z vládnej koalície. Vy ste prijali ten výhodnejší, výhodnejší predčasný dôchodok, ktoré ste si dovolili nazývať dôchodkovým stropom. A pritom dobre viete, že žiadny dôchodkový strop to nie je, ale len iný druh predčasného dôchodku. Vy, pán Ledecký, a tá vaša partička bývalej vládnej koalície, ste zrušili reálny dôchodkový strop a nahradili ste ho tzv. individuálnym dôchodkovým stropom, čo sa ale napokon ukázalo, že je len iným druhom predčasného dôchodku. Teda ak niekto chce odísť po tých štyridsiatich rokoch, tak nech sa páči, nech odíde, ale bude vám krátený dôchodok. A práve tento výhodnejší, tento výhodnejší predčasný dôchodok spôsobuje práve tú vlnu odchodov do predčasného dôchodku. Len pre vaše informáciu, lebo si nečítate a ste neprofesionálny, vám chcem uviesť, že pred, v minulom roku odišlo do predčasného dôchodku o 200 % viac ľudí ako v roku 2022. V roku 2022 odišlo do predčasného dôchodku 12-tisíc seniorov a v roku 2023 takmer 37-tisíc seniorov. Kvôli vášmu spackanému predčasnému dôchodku. A teraz my toto ideme, samozrejme, hasiť. A aj to urobíme, pán Ledecký, aj to urobíme. Len už keď hovoríte o tom, o tých húfnych odchodoch do predčasného dôchodku, tak treba povedať aj bé, že kto to spôsobil. (Reakcia z pléna.) Milan Krajniak a čo pán Ledecký s ním nebol v koalícii, Tomáš? (Reakcie z pléna.) Nie vy, teraz sa, teraz ho zapriete už, už zaprú aj Krajniaka, oni s ním neboli vo vládnej koalícii. A vy ste nehlasovali v parlamente, hej, za to? Vy ste nehlasovali za, nie vy ste nehlasovali. (Reakcia z pléna.) Vy ste nehlasovali. Ty tam nevykrikuj, prosím ťa. Ja som nevykrikoval, keď si ty hovoril. Ty si tiež, Jožo Pročko, hlasoval aj za predčasný dôchodok a Jožo Pročko hlasoval za zmrazenie minimálnych dôchodkov a Jožo Pročko hlasoval za zrušenie 13. dôchodku a ešte si tu dovolí, ešte si tu dovolí na mňa kričať. Vôbec nie škoda, lebo nič by si nové nepovedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud, poslanci. Pán minister, vystupujte...
Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Nevykrikujte po mne, pán Pročko, nevykrikuj po mne, ja som po tebe nevykrikoval. (Reakcie z pléna.) Áno, škoda, že, áno, áno, áno, áno...
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud. Nech sa páči, pán minister.
Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Keby si sa tak, Jožo Pročko, sebakriticky pozeral, alebo tak sebareflexne pozeral aj na vášho lídra Igora Matoviča, ktorý v živote, v živote nevystúpil v rozprave, vždy urobil iba úvodné a záverečné slovo, ale to je v poriadku, vy ste iní. Ale ty nie si teraz podstatný, prepáč, to nie je osobné, ale riešime tému. Riešime tému.
Takže a ešte k tej sume chcem povedať, pretože vy hovoríte, že sume je strašne objemná a tak ďalej, 830 mil. eur je naozaj veľa, ale treba povedať, že už 300 mil. z tej sumy bolo aj tak určených na 13. dôchodok. Už bolo určených 300 mil., takže to nie je 830 mil. A potom aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú tak radi v tomto vyťahujete, skonštatovala, že 100 mil. eur sa vráti cez DPH do štátneho rozpočtu, teda cez spotrebu. Ešte raz, 100 mil., Tomáš, ja ťa tiež poprosím, neprerušujte ma, jednoducho, takže dobre, rozumieš dôchodkovému systému, chceš sa o tom debatovať, dobre. Ja len hovorím fakty. Pretože pán Ledecký sa pomýlil, možnože to prizná, možno nie, dobre.
No, takže ten čistý náklad navyše bude niečo vyše 400 mil. eur, aby sme boli teda presní. Na záver chcem povedať, veď to bol jasný predvolebný sľub strany HLAS – sociálna demokracia, 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku. Čiže my týmto zákonom len napĺňame svoj predvolebný sľub. A nielen náš predvolebný sľub, ale aj záväzok z programového vyhlásenia vlády celej vládnej koalície, teda vrátane strany SMER – slovenská sociálna demokracia a strany SNS.
Čiže chcem vás všetkých poprosiť, napriek tejto trošku búrlivejšej atmosfére, ale aspoň sme sa trochu prebrali, hlasujte aj v opozícii, hlasujte za tento 13. dôchodok, nech tí seniori už konečne po tých rokoch ten skutočný 13. dôchodok dostanú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som teda v záverečnom slove zaujal stanovisko k pomerne krátkej rozprave, čo len svedčí o záujme niektorých politikov o dôchodcov a o dôchodky ako také. V princípe z opozície vystúpil iba pán Ledecký. Chcem pripomenúť, že je to bývalý predseda sociálneho výboru parlamentu. A, pán Ledecký, ja sa fakt nestačím čudovať, ako ako bývalý predseda sociálneho výboru dokážete previesť, ale čo ako bývalý predseda sociálneho výberu, výboru, pardon, dokážete predviesť za amaterizmus. Ja som počúval veľmi pozorne aj vaše včerajšie vystúpenie, ktoré hovoríte, že bolo faktografické, aj dnešné filozofické. Tak teraz počúvajte dobre, čo ste vy včera v tom faktografickom vystúpení uviedli, pán bývalý predseda sociálneho výboru, pán Ledecký. Vy si nedokážete ani len naštudovať, ani len naštudovať zákon a potom niečo hovoríte a nie ste jediný z opozície a nie ste jediný zo sociálneho výboru.
Pán Ledecký, vy ste včera uviedli, že vraj účinnosť tohto zákona bude od 1. 1. 2026, a teda, že my 13. dôchodok po prvýkrát vyplatíme podľa vás až v roku 2026, teda pred voľbami, lebo to bude volebná korupcia. Pán Ledecký, ja neviem, tu nejde o to len, že ste si nečítali asi zákon, ale že ste asi ani nevnímali médiá. Pán Ledecký, ten 13. dôchodok, pokiaľ ho dnes schválime, bude po prvýkrát vyplatený teraz v roku ´24 pred Vianocami. A práve preto to robíme tak rýchlo, ako sa len dá, pán Ledecký, aby sme neťahali dôchodcov za nos a nerobili si predvolebnú kampaň až pred voľbami. A to, čo ste si vy všimli v tom zákone, tak nepresne, pán profesionál Ledecký, je, že od 1. 1. 2026 bude odklad tzv. výplatnej fázy v II. pilieri. A viete, prečo sa, pán Ledecký, tá výplatná fáza v II. pilieri, v tom vašom zbožňovanom II. pilieri odkladá? Lebo váš bývalý kolega z bývalej koalície, z OĽANO, pán Kremský tak domrvil výplatnú fázu svojím pozmeňujúcim návrhom, že ani odborné sekcie na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa v tom nevedia vyznať a už druhý rok po sebe to musia odkladať. Tak toto sú tie vaše fakty, pán Ledecký. Toto sú tie vaše fakty.
A teraz k tej filozofickej, filozofickej, filozofickým poznámkam z dnešného dňa. Vraj drobné. Počuli ste dobre, že my ideme vyplatiť drobné seniorom. Tak 606 eur 30 centov pre každého starobného seniora je podľa pána Ledeckého drobné. To je málo. No tak vám chcem pripomenúť, čo ste vyplácali dôchodcom vy. Vy ste vyplácali sociálnu dávku vo výške od 50 do 300 eur. Pričom tých 300 eur videlo len minimum z toho celkového počtu 1,4 mil. starobných, teda celkových, celkových poberateľov dôchodcov. Ale čo je ešte ako vtipnejšie, je, že vy vôbec tu niečo filozofujete o tom, že ako my málo ideme pomáhať seniorom. No tak potom si položme otázku, ako ste pomáhali vy, keď ste boli v koalícii, keď ste boli predsedom sociálneho výboru, pán Ledecký. Čo ste urobili vy pre seniorov najmä v tom čase, keď dva roky po sebe sme tu mali historické zdražovanie? Viete, čo ste urobili, pán Ledecký? Vy ste pripravili seniorov celkovo o 1,5 mld. eur. Je to presne kvantifikovaný údaj zo Sociálnej poisťovne. A viete, ako ste to urobili, pán Ledecký? Lebo aj vaším hlasom, pán Ledecký, aj vaším hlasom ste zmrazili minimálne dôchodky na tri roky a zároveň ste zrušili už schválený 13. dôchodok v tejto podobe a zmenili ho na sociálnu dávku. Čiže ja keď tu počúvam vás a všetkých tých bývalých opozičných politikov, tak sa nestačím čudovať. Vy by ste mali normálne čušať a šúchať nohami a sedieť tam v tom kúte hanby. Vy sa nemôžete seniorom ani len pozrieť do očí. Takže, po prvé, neprofesionálne vystúpenie a ešte aj tá filozofia vaša nesedí.
A úplne čerešnička na torte je, že vlastne teraz ľudia odchádzajú do predčasných dôchodkov, húfne odchádzajú, čo spôsobuje problém zamestnávateľom. Kto to spôsobil? Kto nastavil tie predčasné dôchodky? Tak vy, pán Ledecký, a vaši kolegovia z vládnej koalície. Vy ste prijali ten výhodnejší, výhodnejší predčasný dôchodok, ktoré ste si dovolili nazývať dôchodkovým stropom. A pritom dobre viete, že žiadny dôchodkový strop to nie je, ale len iný druh predčasného dôchodku. Vy, pán Ledecký, a tá vaša partička bývalej vládnej koalície, ste zrušili reálny dôchodkový strop a nahradili ste ho tzv. individuálnym dôchodkovým stropom, čo sa ale napokon ukázalo, že je len iným druhom predčasného dôchodku. Teda ak niekto chce odísť po tých štyridsiatich rokoch, tak nech sa páči, nech odíde, ale bude vám krátený dôchodok. A práve tento výhodnejší, tento výhodnejší predčasný dôchodok spôsobuje práve tú vlnu odchodov do predčasného dôchodku. Len pre vaše informáciu, lebo si nečítate a ste neprofesionálny, vám chcem uviesť, že pred, v minulom roku odišlo do predčasného dôchodku o 200 % viac ľudí ako v roku 2022. V roku 2022 odišlo do predčasného dôchodku 12-tisíc seniorov a v roku 2023 takmer 37-tisíc seniorov. Kvôli vášmu spackanému predčasnému dôchodku. A teraz my toto ideme, samozrejme, hasiť. A aj to urobíme, pán Ledecký, aj to urobíme. Len už keď hovoríte o tom, o tých húfnych odchodoch do predčasného dôchodku, tak treba povedať aj bé, že kto to spôsobil. (Reakcia z pléna.) Milan Krajniak a čo pán Ledecký s ním nebol v koalícii, Tomáš? (Reakcie z pléna.) Nie vy, teraz sa, teraz ho zapriete už, už zaprú aj Krajniaka, oni s ním neboli vo vládnej koalícii. A vy ste nehlasovali v parlamente, hej, za to? Vy ste nehlasovali za, nie vy ste nehlasovali. (Reakcia z pléna.) Vy ste nehlasovali. Ty tam nevykrikuj, prosím ťa. Ja som nevykrikoval, keď si ty hovoril. Ty si tiež, Jožo Pročko, hlasoval aj za predčasný dôchodok a Jožo Pročko hlasoval za zmrazenie minimálnych dôchodkov a Jožo Pročko hlasoval za zrušenie 13. dôchodku a ešte si tu dovolí, ešte si tu dovolí na mňa kričať. Vôbec nie škoda, lebo nič by si nové nepovedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud, poslanci. Pán minister, vystupujte...
Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Nevykrikujte po mne, pán Pročko, nevykrikuj po mne, ja som po tebe nevykrikoval. (Reakcie z pléna.) Áno, škoda, že, áno, áno, áno, áno...
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud. Nech sa páči, pán minister.
Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Keby si sa tak, Jožo Pročko, sebakriticky pozeral, alebo tak sebareflexne pozeral aj na vášho lídra Igora Matoviča, ktorý v živote, v živote nevystúpil v rozprave, vždy urobil iba úvodné a záverečné slovo, ale to je v poriadku, vy ste iní. Ale ty nie si teraz podstatný, prepáč, to nie je osobné, ale riešime tému. Riešime tému.
Takže a ešte k tej sume chcem povedať, pretože vy hovoríte, že sume je strašne objemná a tak ďalej, 830 mil. eur je naozaj veľa, ale treba povedať, že už 300 mil. z tej sumy bolo aj tak určených na 13. dôchodok. Už bolo určených 300 mil., takže to nie je 830 mil. A potom aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú tak radi v tomto vyťahujete, skonštatovala, že 100 mil. eur sa vráti cez DPH do štátneho rozpočtu, teda cez spotrebu. Ešte raz, 100 mil., Tomáš, ja ťa tiež poprosím, neprerušujte ma, jednoducho, takže dobre, rozumieš dôchodkovému systému, chceš sa o tom debatovať, dobre. Ja len hovorím fakty. Pretože pán Ledecký sa pomýlil, možnože to prizná, možno nie, dobre.
No, takže ten čistý náklad navyše bude niečo vyše 400 mil. eur, aby sme boli teda presní. Na záver chcem povedať, veď to bol jasný predvolebný sľub strany HLAS – sociálna demokracia, 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku. Čiže my týmto zákonom len napĺňame svoj predvolebný sľub. A nielen náš predvolebný sľub, ale aj záväzok z programového vyhlásenia vlády celej vládnej koalície, teda vrátane strany SMER – slovenská sociálna demokracia a strany SNS.
Čiže chcem vás všetkých poprosiť, napriek tejto trošku búrlivejšej atmosfére, ale aspoň sme sa trochu prebrali, hlasujte aj v opozícii, hlasujte za tento 13. dôchodok, nech tí seniori už konečne po tých rokoch ten skutočný 13. dôchodok dostanú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
10:25
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, takže termín hlasovania bude dnes o jedenástej hodine. Ďakujem.
Rozpracované
10:28
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tu treba priznať, že v tomto prípade som v podstate len poštárom, pretože celý zákon pripravil úrad vlády, pod ktorého táto problematika patrí, ale preto to ide cez ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože niekedy problematika štátnej služby spadala do našej kompetencie. Tak dovoľte v mene úradu vlády predniesť úvodné slovo k tomuto zákonu.
Cieľom...
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tu treba priznať, že v tomto prípade som v podstate len poštárom, pretože celý zákon pripravil úrad vlády, pod ktorého táto problematika patrí, ale preto to ide cez ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože niekedy problematika štátnej služby spadala do našej kompetencie. Tak dovoľte v mene úradu vlády predniesť úvodné slovo k tomuto zákonu.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zmena a doplnenie právnej regulácie potrebnej k spusteniu a prevádzke komplexného riešenia centrálneho informačného systému štátnej služby. Centrálny informačný systém bude informačným systémom verejnej správy, ktorého služby bude využívať všetkých 215 služobných úradov v Slovenskej republike, Úrad vlády Slovenskej republiky ako správca systému a časť služieb bude dostupná aj verejnosti. V roku 2017 bola zriadená a uvedená do tzv. pilotnej prevádzky časť centrálneho informačného systému, konkrétne register výberových konaní, register úspešných absolventov, register nadbytočných štátnych zamestnancov a nástroj na zabezpečovanie elektronických výpisov z registra trestov. V tomto rozsahu je centrálny informačný systém prevádzkovaný aj v súčasnosti na ústrednom portáli verejnej správy. Existujúca spustená časť centrálneho informačného systému bude plne nahradená novým centrálnym informačným systémom zriadeným podľa preloženého vládneho návrhu zákona.
Nový verejný portál zvýši elektronizáciu vybraných úkonov, najmä zjednoduší občanom a štátnym zamestnancom podávanie niektorých žiadostí a umožní ich podať elektronicky. Verejný portál bude ďalej slúžiť ako jednotná platforma, na ktorej bude Úrad vlády Slovenskej republiky zverejňovať rôzne výstupy a informácie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. V rámci interného portálu sa vytvoria nové nástroje pre služobné úrady, ktoré zefektívnia ich prácu, napríklad sa zlepší a zrýchli administrácia výberového konania, sprístupnia sa služobným úradom databázy absolventov a bývalých štátnych zamestnancov za účelom posilnenia ich zamestnávania, umožní sa elektronicky zabezpečovať nielen výpis z registra trestov, ale aj odpis z registra trestov a mnohé iné.
V neposlednom rade má nový centrálny informačný systém slúžiť Úradu vlády Slovenskej republiky ako gestorovi štátnej politiky a príslušnej legislatívy v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov ako zdroj údajov a informácií na prípravu, tvorbu a rozvoj politiky v oblasti štátnej služby na základe dôkazov. Vzhľadom na špecifický predmet právnej úpravy sa navrhuje právna regulácia nového centrálneho informačného systému v samostatnom zákone. V nadväznosti na právnu úpravu tohto informačného systému je nevyhnutná aj súčasná novelizácia zákona o štátnej službe, najmä vo vzťahu k obsadzovaniu štátnozamestnaneckých miest.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude ale rozpočtovo zabezpečený, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy, na občana a pozitívny aj negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli v nadväznosti na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe výborov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie návrhu zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tu treba priznať, že v tomto prípade som v podstate len poštárom, pretože celý zákon pripravil úrad vlády, pod ktorého táto problematika patrí, ale preto to ide cez ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože niekedy problematika štátnej služby spadala do našej kompetencie. Tak dovoľte v mene úradu vlády predniesť úvodné slovo k tomuto zákonu.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zmena a doplnenie právnej regulácie potrebnej k spusteniu a prevádzke komplexného riešenia centrálneho informačného systému štátnej služby. Centrálny informačný systém bude informačným systémom verejnej správy, ktorého služby bude využívať všetkých 215 služobných úradov v Slovenskej republike, Úrad vlády Slovenskej republiky ako správca systému a časť služieb bude dostupná aj verejnosti. V roku 2017 bola zriadená a uvedená do tzv. pilotnej prevádzky časť centrálneho informačného systému, konkrétne register výberových konaní, register úspešných absolventov, register nadbytočných štátnych zamestnancov a nástroj na zabezpečovanie elektronických výpisov z registra trestov. V tomto rozsahu je centrálny informačný systém prevádzkovaný aj v súčasnosti na ústrednom portáli verejnej správy. Existujúca spustená časť centrálneho informačného systému bude plne nahradená novým centrálnym informačným systémom zriadeným podľa preloženého vládneho návrhu zákona.
Nový verejný portál zvýši elektronizáciu vybraných úkonov, najmä zjednoduší občanom a štátnym zamestnancom podávanie niektorých žiadostí a umožní ich podať elektronicky. Verejný portál bude ďalej slúžiť ako jednotná platforma, na ktorej bude Úrad vlády Slovenskej republiky zverejňovať rôzne výstupy a informácie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. V rámci interného portálu sa vytvoria nové nástroje pre služobné úrady, ktoré zefektívnia ich prácu, napríklad sa zlepší a zrýchli administrácia výberového konania, sprístupnia sa služobným úradom databázy absolventov a bývalých štátnych zamestnancov za účelom posilnenia ich zamestnávania, umožní sa elektronicky zabezpečovať nielen výpis z registra trestov, ale aj odpis z registra trestov a mnohé iné.
V neposlednom rade má nový centrálny informačný systém slúžiť Úradu vlády Slovenskej republiky ako gestorovi štátnej politiky a príslušnej legislatívy v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov ako zdroj údajov a informácií na prípravu, tvorbu a rozvoj politiky v oblasti štátnej služby na základe dôkazov. Vzhľadom na špecifický predmet právnej úpravy sa navrhuje právna regulácia nového centrálneho informačného systému v samostatnom zákone. V nadväznosti na právnu úpravu tohto informačného systému je nevyhnutná aj súčasná novelizácia zákona o štátnej službe, najmä vo vzťahu k obsadzovaniu štátnozamestnaneckých miest.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude ale rozpočtovo zabezpečený, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy, na občana a pozitívny aj negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli v nadväznosti na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe výborov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie návrhu zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Rozpracované
10:29
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141a.
Národná rada Slovenskej...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 112 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 141, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 20 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 20 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 32 z 15. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 112 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 141, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 20 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 20 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 32 z 15. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
10:37
Vystúpenie v rozprave 10:37
Ján HoreckýNa konci tohto príspevku do rozpravy prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý bude k návrhu zákona, ktorý prerokovávame, teda o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, ktorým sa zníži, týmto pozmeňujúcim návrhom, to je jeho cieľ, negatívny vplyv tohto zákona na rozpočet verejnej správy, resp. jeho riziko a zvýši sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, aj na...
Na konci tohto príspevku do rozpravy prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý bude k návrhu zákona, ktorý prerokovávame, teda o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, ktorým sa zníži, týmto pozmeňujúcim návrhom, to je jeho cieľ, negatívny vplyv tohto zákona na rozpočet verejnej správy, resp. jeho riziko a zvýši sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, aj na služby verejnej správy pre občana a zabezpečí sa, resp. odstráni sa riziko nesúladu s platnou legislatívou.
Zároveň chceme týmto pozmeňujúcim návrhom zabrániť zdvojnásobeniu záťaže služobných úradov štátnej správy pri duplicitnom plnení centrálneho informačného systému štátnej správy a centrálneho ekonomického systému údajmi a namiesto riskantného a potenciálne chybového prenosu údajov jednotlivými úradníkmi všetkých služobných úradov chceme poskytnúť predkladateľovi zákona možnosť zabezpečiť riadnu, profesionálnu a bezchybnú migráciu dát. Samozrejme robíme to so zreteľom na význam tohto zákona, pretože všetci si uvedomujeme, že informatizácia štátnej správy je krok k efektívnemu a lepšie fungujúcemu štátu, takže je to spoločný záujem nás všetkých.
Najskôr dovoľte krátko k voľnému prístupu ku súladu s platnou legislatívou, riziko, na ktoré upozorňujem, ktorým možno ilustrovať na ustanovení, ktoré upravuje kontrolnú činnosť dodržiavania navrhovaného zákona. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 navrhovaného zákona kontrolu dodržiavania tohto zákona všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie a vnútorných predpisov v služobnom úrade vykonáva úrad vlády. Čiže úrad vlády kontroluje všetky ostatné služobné úrady v štátnej správe. Kontrolu podľa prvej vety môže vykonať aj nadriadený služobný úrad. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa, citujem, primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom je tu, samozrejme, zákon č. 10/1996 o kontrole. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu. To znamená, že úrad vlády pri kontrole služobných úradov iba primerane, tak ako bolo toto slovo vložené do zákona, použije zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a všetky služobné úrady ho musia dodržiavať doslova. Úrad vlády pri kontrole dodržiavania zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej správy nebude musieť pri kontrole dodržiavať napríklad to, že, teraz uvediem niekoľko príkladov, ktorými sa nesnažím vám vsugerovať, že toto je úmysel predkladateľa, ale jednoducho ako vždy kto, ak máte skúsenosť s kontrolou nielen v štátnej správe, tu hrá veľkú rolu ľudský faktor.
Čiže k čomu môže dôjsť? Kontrolu vykonávajú, dnes teda sú pravidlá podľa toho zákonu 10/1996 takéto a pokiaľ použijeme slovo primerane, tak sa nemusia dodržať. Napríklad to, že kontrolu vykonávajú aspoň dvaja kontrolóri a iba na základe poverenia vedúceho úradu vlády. Alebo pri kontrole, pri výkone kontroly sú kontrolóri povinní postupovať striktne tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaných subjektov. Alebo kontrolóri, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybností o ich nepredpojatosti, nebudú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť vedúcemu úradu vlády.
Môže dôjsť teda ku konfliktu záujmov, ktorý si nikto neželá, verím, že ani predkladateľ zákona. Podľa striktného dodržania zákona o kontrole by to museli urobiť bezodkladne a písomne a boli by oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. Vedúci úradu vládu by bol, by bol povinný rozhodnúť o oznámených skutočnostiach alebo námietkach najneskôr do piatich pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Všetky povinnosti pri kontrole služobných úradov by sa na zamestnancov úradu vlády vzťahovali iba primerane.
Čo to znamená? Že už by kontrolóri v súvislosti s výkonom kontroly neboli povinní napríklad vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel, dátum začatia kontroly a predpokladanú dobu trvania kontroly a preukázať sa písomným poverením na vykonanie kontroly spolu s dokladom totožnosti alebo služobným preukazom zamestnanca? Alebo aspoň pri začatí kontroly? Alebo napríklad znamenalo by to, že by neboli povinní oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin a ďalším orgánom oznámiť skutočnosti podľa osobitných predpisov? Alebo oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním? Toto sú všetko podnety z praxe. Alebo by neboli povinní preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu? Alebo neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu? Alebo prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu? Alebo ešte jeden príklad, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosť majú? Alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly? Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a osobných údajoch. Toto sú totiž princípy a pravidlá, ako sa má vykonávať kontrola v štátnej správe, ktorá je presne v zákone 10/1996 o kontrole v štátnej správe. Úrad vlády je predsa, keď odhliadnem od najvyššieho kontrolného úradu, tým, ktorý kontroluje iné orgány štátnej správy, služobné úrady a tie musia postupovať presne podľa zákona a tak, ako to ukladá zákon pri výkone svojej kontroly. A úrad vlády kontroluje ich, by to nemusel robiť?
Ale to má byť naopak, pretože podľa základného ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy vykonáva Úrad vlády Slovenskej republiky a nasledujúce ustanovenia zákona o kontrole taxatívne upravujú postup tejto kontroly. Nie je správne, aby navrhovaný zákon vytvoril pre úrad vlády priestor na úpravu jeho postupu pri kontrole. Slovo primerane totiž v praxi znamená, že úrad vlády by v tomto prípade, a to je podľa mňa vážna vec, obišiel článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok, ako zaiste viete, hovorí o tom, že štátne orgány môžu postupovať, musia postupovať iba podľa zákona a tak, ako to, spôsobom, akým to zákon ukladá.
Ja verím tomu, že to nie je úmysel predkladateľa, riziká, na ktoré som upozornil, ktoré by mohli byť naplnené aj v živote skutkovými podstatami, by boli len dôsledkom ľudského faktoru. Ale toto si nemôžeme dovoliť pri kontrolnej činnosti úradu vlády jednoducho. Takéto opovážlivé spoliehanie sa, že nebude slovko primerane aj nechtiac zneužité. Rozumiem aj tomu, že každý štátny orgán s opatrnosti rád vkladá slovko primerane pri plnení svojich povinností, ale určite to nesvedčí ústrednému orgánu štátnej moci úradu vlády pri kontrolnej činnosti, aby sme pripustili akúkoľvek voľnosť vo výklade, vzhľadom na zákon o kontrole v štátnej správe.
A ods. 3 navrhovaného ustanovenia by bolo možné obísť aj povinnosť v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov. V ods. 3 totiž toto ustanovenie uvádza, citujem: „Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení." Pričom zákon o kontrole v štátnej správe uvádza obligatórnu povinnosť úradu vlády, nieže môže. V zápisnici uložiť povinnosť vedúcemu kontrolovanému subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich úradu vlády. Určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť úradu vlády písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a prípadne o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky a uplatniť zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za ne.
Voľný prístup k súladu s platnou legislatívou sa prejavuje aj v iných častiach navrhovaného zákona, všetky by však určite bolo možné vyriešiť drobnými zmenami a som rád, že gestorský výbor ich aj navrhuje. Návrh zákona však zavádza aj veľké zmeny, ktoré sa rýchlo vyriešiť nedajú. Napríklad úrad vlády, centrálny informačný systém štátnej správy ruší na ústrednom portály verejnej správy. Pôvodne som mal v úmysle do pozmeňujúceho návrhy aj vyjadriť sa k tomuto, navrhnúť iné riešenie, avšak vedomý si zodpovednosti a zložitosti problému toto len avizujem ako, ako problém, ktorým sa musia zaoberať odborníci a, samozrejme, príslušné úrady. Prečo by centrálny informačný systém už nemal byť súčasťou ÚPVS, ústredného portálu verejnej správy.
Avšak podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení je aj úrad vlády v správe informačných technológií verejnej správy povinný prednostne využívať už existujúce informačné technológie alebo informačné technológie určené na spoločné využitie viacerých orgánov riadenia. Tí, ktorí máte skúsenosť dlhodobú so štátnou správou, viete, že našou potrebou a tendenciu by malo byť skôr zjednocovať, zvyšovať kompatibilitu týchto systémov a nie ich špecifikovať a oddeľovať od seba.
Technické možnosti a bezpečnostné požiadavky to umožňujú, takže to nie je zrejmé, prečo má úrad vlády centrálny informačný systém štátnej správy zrušiť na ústrednom portály verejnej správy. Aspoň mne to zrejmé nie je, rád sa dozviem dôvod.
Súčasne sa v dôvodovej správe uvádza, že je potrebné zohľadniť praktické poznatky získané v súvislosti s prevádzkou existujúcich registrov, ako aj osobitnú právnu úpravu, predovšetkým vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy a vo vzťahu k ochrane osobných údajov a systém počíta s tým, že sa vybrané poskytnuté údaje overia voči referenčným registrom prostredníctvom integrácie na informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy. Avšak predpokladá sa, že v konaniach cez tento centrálny informačný systém štátnej služby sa budú napríklad žiadateľmi o štátnu službu predkladať čiastočne aj údaje, ktoré vedie ministerstvo vnútra v registri adries a v registri fyzických osôb. Takže tieto údaje do centrálneho informačného systému štátnej služby nebudú poskytované režimom podľa zákona číslo 177/2018 alebo iným obdobným spôsobom, ktorý by zabezpečil, aby si údaje služobný úrad získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané žiadateľom. Ako som už uviedol, prípadné rozpory v jednotlivých zákonoch vieme v tomto parlamente odstrániť, otázkou je, ako sa to odrazí v praxi.
S odrazom návrhu zákona v súčasnej praxi je potrebné upozorniť na väzbu centrálneho informačného systému štátnej služby s centrálnym ekonomickým systémom. Z dôvodovej správy v osobitnej časti k čl. 1 k ustanoveniu § 7 návrhu zákona vyplýva predpokladaná integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby. Takto boli oba systémy aj koncipované, navrhované a pripravované. Centrálny ekonomický systém je informačným systémom verejnej správy, ktorý slúži na spracovanie údajov na riadne a efektívne vykonávanie procesov a činnosti na výkon vnútorných riadiacich procesov, organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností vrátane riadenia ľudských zdrojov. Centrálny ekonomický systém poskytuje služby na eGovernment cloud platforme, komplexne pokrývajúcej elektronický výkon ekonomických a podporných činností vybraných subjektov štátnej správy a verejnej správy. Centrálny ekonomický systém má aj aplikačný modul personalistika, ktorého popis uvádza, že v module personalistika sa začína a končí evidencia údajov o pracovnom pomere zamestnanca, pridelí sa mu osobné číslo, priradí sa k organizačným štruktúram, udržujú sa tu všetky dôležité personálne údaje zamestnanca. To je len jeden z príkladov prepojenia CIZ a CEZ. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Pán poslanec, nech sa páči.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza aj skutočnosť, že integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby bola a je súčasťou povinných aktivít v rámci projektu centrálneho ekonomického systému ministerstva financií a proces integrácie už prebieha. Tak po prvé, je potrebné počkať, kým sa tento proces integrácie dokončí a, po druhé, počkať, kým budú v centrálnom ekonomickom systéme zapojené všetky služobné úrady. Ak sa spustí ďalší informačný systém, ktorý má ambíciu byť centrálnym a komplexným, tak má automatizovane využiť všetky údaje zhromaždené v súčasných informačných systémoch verejnej správy. A veľmi dôležité je, že nesmieme na služobné úrady zvaliť celú ťarchu povinností a zodpovedností za údaje, vrátane zodpovedností za osobné údaje, ktoré budú spracúvané v novom centrálnom informačnom systéme. (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby mohol pán poslanec nerušene vystúpiť. Poprosím vás o kľud, páni poslanci, kľud! Nech sa páči.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.
Údaje, ktoré má zhromaždené služobný úrad, je potrebné k stanovenému dátumu zo služobného úradu prevziať a od toho momentu tieto údaje poskytovať výlučne do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov v centrálnom informačnom systéme štátnej služby. Možno to nie je tak dramaticky zaujímavá téma, ale, prosím, uvedomte si, že dôsledok toho je, že dnes očakávame od úradníčiek, najmä žien, osobnom, osobných úradoch a služobných úradoch, že budú kŕmiť dátami mechanicky, ručne dva systémy. Postup uvedený v návrhu zákona, podľa ktorého služobný úrad môže, ale nemusí poskytovať údaje do modulu, nemusí, ale môže, do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov od 1. júna 2024, teda za dva mesiace, je v rozpore so zásadou hospodárnosti a minimálne s jednou zásadou ustanovenou v § 9 zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov, a to so zásadou správnosti, ktorá ustanovuje, že, citujem: „Spracúvané osobné údaje musia byť správne a podľa potreby aktualizované, musia sa prijať primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bez zbytočného odkladu vymazali alebo opravili." Poskytovanie osobných údajov v takom rozsahu, ako ich uvádza návrh zákona, je nevyhnutné precizovať zákonom jednoznačne. Nieže môže, alebo nemusí. A v súvislosti s tým, že dva moduly tohto systému v budúcnosti majú byť referenčnými, to znamená s overenými, platnými, aktuálnymi údajmi je kritickou nasledovná časť dôvodovej správy, citujem: „Referenčným registrom sa má stať modul štátnych zamestnancov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnych zamestnancov a modul služobných úradov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnozamestnaneckých miezd. Nakoľko je potrebné najskôr zabezpečiť naplnenie týchto modulov dátami od služobných úradov a dosiahnuť požadovanú dátovú kvalitu, tak predkladaný návrh ešte neustanovuje, že pôjde o referenčné registre, a ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Počíta sa však s tým, že sa v tejto súvislosti pri naplnení modulov dátami zaháji proces vyhlásenia vybraných údajov za referenčné a súbežne sa iniciuje aj zmena dotknutej legislatívy." Pokračujem v citácii z dôvodovej správy: „Aktuálne nie je objektívne možné určiť presný termín, kedy dôjde k zaradeniu vybraných údajov z modulu štátnych zamestnancov a modulu služobných úradov do zoznamu referenčných údajov, odhadujeme, že to bude najskôr v roku 2026-2027," hovorí dôvodová správa.
Pritom podľa ustanovenia § 7 ods. 9 navrhovaného zákona za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov vrátane osobných údajov v centrálnom informačnom systéme zodpovedá ten, kto ich poskytol. Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, úplné a aktuálne, ak sa nepreukáže opak. Ťarcha, to už je posledná veta, takmer, ťarcha je teda na hlavne zamestnankyniach osobných úradov v celej štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, ďakujem za slovo.
Na konci tohto príspevku do rozpravy prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý bude k návrhu zákona, ktorý prerokovávame, teda o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, ktorým sa zníži, týmto pozmeňujúcim návrhom, to je jeho cieľ, negatívny vplyv tohto zákona na rozpočet verejnej správy, resp. jeho riziko a zvýši sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, aj na služby verejnej správy pre občana a zabezpečí sa, resp. odstráni sa riziko nesúladu s platnou legislatívou.
Zároveň chceme týmto pozmeňujúcim návrhom zabrániť zdvojnásobeniu záťaže služobných úradov štátnej správy pri duplicitnom plnení centrálneho informačného systému štátnej správy a centrálneho ekonomického systému údajmi a namiesto riskantného a potenciálne chybového prenosu údajov jednotlivými úradníkmi všetkých služobných úradov chceme poskytnúť predkladateľovi zákona možnosť zabezpečiť riadnu, profesionálnu a bezchybnú migráciu dát. Samozrejme robíme to so zreteľom na význam tohto zákona, pretože všetci si uvedomujeme, že informatizácia štátnej správy je krok k efektívnemu a lepšie fungujúcemu štátu, takže je to spoločný záujem nás všetkých.
Najskôr dovoľte krátko k voľnému prístupu ku súladu s platnou legislatívou, riziko, na ktoré upozorňujem, ktorým možno ilustrovať na ustanovení, ktoré upravuje kontrolnú činnosť dodržiavania navrhovaného zákona. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 navrhovaného zákona kontrolu dodržiavania tohto zákona všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie a vnútorných predpisov v služobnom úrade vykonáva úrad vlády. Čiže úrad vlády kontroluje všetky ostatné služobné úrady v štátnej správe. Kontrolu podľa prvej vety môže vykonať aj nadriadený služobný úrad. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa, citujem, primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom je tu, samozrejme, zákon č. 10/1996 o kontrole. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu. To znamená, že úrad vlády pri kontrole služobných úradov iba primerane, tak ako bolo toto slovo vložené do zákona, použije zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a všetky služobné úrady ho musia dodržiavať doslova. Úrad vlády pri kontrole dodržiavania zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej správy nebude musieť pri kontrole dodržiavať napríklad to, že, teraz uvediem niekoľko príkladov, ktorými sa nesnažím vám vsugerovať, že toto je úmysel predkladateľa, ale jednoducho ako vždy kto, ak máte skúsenosť s kontrolou nielen v štátnej správe, tu hrá veľkú rolu ľudský faktor.
Čiže k čomu môže dôjsť? Kontrolu vykonávajú, dnes teda sú pravidlá podľa toho zákonu 10/1996 takéto a pokiaľ použijeme slovo primerane, tak sa nemusia dodržať. Napríklad to, že kontrolu vykonávajú aspoň dvaja kontrolóri a iba na základe poverenia vedúceho úradu vlády. Alebo pri kontrole, pri výkone kontroly sú kontrolóri povinní postupovať striktne tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaných subjektov. Alebo kontrolóri, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybností o ich nepredpojatosti, nebudú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť vedúcemu úradu vlády.
Môže dôjsť teda ku konfliktu záujmov, ktorý si nikto neželá, verím, že ani predkladateľ zákona. Podľa striktného dodržania zákona o kontrole by to museli urobiť bezodkladne a písomne a boli by oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. Vedúci úradu vládu by bol, by bol povinný rozhodnúť o oznámených skutočnostiach alebo námietkach najneskôr do piatich pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Všetky povinnosti pri kontrole služobných úradov by sa na zamestnancov úradu vlády vzťahovali iba primerane.
Čo to znamená? Že už by kontrolóri v súvislosti s výkonom kontroly neboli povinní napríklad vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel, dátum začatia kontroly a predpokladanú dobu trvania kontroly a preukázať sa písomným poverením na vykonanie kontroly spolu s dokladom totožnosti alebo služobným preukazom zamestnanca? Alebo aspoň pri začatí kontroly? Alebo napríklad znamenalo by to, že by neboli povinní oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin a ďalším orgánom oznámiť skutočnosti podľa osobitných predpisov? Alebo oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním? Toto sú všetko podnety z praxe. Alebo by neboli povinní preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu? Alebo neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu? Alebo prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu? Alebo ešte jeden príklad, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosť majú? Alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly? Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a osobných údajoch. Toto sú totiž princípy a pravidlá, ako sa má vykonávať kontrola v štátnej správe, ktorá je presne v zákone 10/1996 o kontrole v štátnej správe. Úrad vlády je predsa, keď odhliadnem od najvyššieho kontrolného úradu, tým, ktorý kontroluje iné orgány štátnej správy, služobné úrady a tie musia postupovať presne podľa zákona a tak, ako to ukladá zákon pri výkone svojej kontroly. A úrad vlády kontroluje ich, by to nemusel robiť?
Ale to má byť naopak, pretože podľa základného ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy vykonáva Úrad vlády Slovenskej republiky a nasledujúce ustanovenia zákona o kontrole taxatívne upravujú postup tejto kontroly. Nie je správne, aby navrhovaný zákon vytvoril pre úrad vlády priestor na úpravu jeho postupu pri kontrole. Slovo primerane totiž v praxi znamená, že úrad vlády by v tomto prípade, a to je podľa mňa vážna vec, obišiel článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok, ako zaiste viete, hovorí o tom, že štátne orgány môžu postupovať, musia postupovať iba podľa zákona a tak, ako to, spôsobom, akým to zákon ukladá.
Ja verím tomu, že to nie je úmysel predkladateľa, riziká, na ktoré som upozornil, ktoré by mohli byť naplnené aj v živote skutkovými podstatami, by boli len dôsledkom ľudského faktoru. Ale toto si nemôžeme dovoliť pri kontrolnej činnosti úradu vlády jednoducho. Takéto opovážlivé spoliehanie sa, že nebude slovko primerane aj nechtiac zneužité. Rozumiem aj tomu, že každý štátny orgán s opatrnosti rád vkladá slovko primerane pri plnení svojich povinností, ale určite to nesvedčí ústrednému orgánu štátnej moci úradu vlády pri kontrolnej činnosti, aby sme pripustili akúkoľvek voľnosť vo výklade, vzhľadom na zákon o kontrole v štátnej správe.
A ods. 3 navrhovaného ustanovenia by bolo možné obísť aj povinnosť v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov. V ods. 3 totiž toto ustanovenie uvádza, citujem: „Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení." Pričom zákon o kontrole v štátnej správe uvádza obligatórnu povinnosť úradu vlády, nieže môže. V zápisnici uložiť povinnosť vedúcemu kontrolovanému subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich úradu vlády. Určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť úradu vlády písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a prípadne o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky a uplatniť zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za ne.
Voľný prístup k súladu s platnou legislatívou sa prejavuje aj v iných častiach navrhovaného zákona, všetky by však určite bolo možné vyriešiť drobnými zmenami a som rád, že gestorský výbor ich aj navrhuje. Návrh zákona však zavádza aj veľké zmeny, ktoré sa rýchlo vyriešiť nedajú. Napríklad úrad vlády, centrálny informačný systém štátnej správy ruší na ústrednom portály verejnej správy. Pôvodne som mal v úmysle do pozmeňujúceho návrhy aj vyjadriť sa k tomuto, navrhnúť iné riešenie, avšak vedomý si zodpovednosti a zložitosti problému toto len avizujem ako, ako problém, ktorým sa musia zaoberať odborníci a, samozrejme, príslušné úrady. Prečo by centrálny informačný systém už nemal byť súčasťou ÚPVS, ústredného portálu verejnej správy.
Avšak podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení je aj úrad vlády v správe informačných technológií verejnej správy povinný prednostne využívať už existujúce informačné technológie alebo informačné technológie určené na spoločné využitie viacerých orgánov riadenia. Tí, ktorí máte skúsenosť dlhodobú so štátnou správou, viete, že našou potrebou a tendenciu by malo byť skôr zjednocovať, zvyšovať kompatibilitu týchto systémov a nie ich špecifikovať a oddeľovať od seba.
Technické možnosti a bezpečnostné požiadavky to umožňujú, takže to nie je zrejmé, prečo má úrad vlády centrálny informačný systém štátnej správy zrušiť na ústrednom portály verejnej správy. Aspoň mne to zrejmé nie je, rád sa dozviem dôvod.
Súčasne sa v dôvodovej správe uvádza, že je potrebné zohľadniť praktické poznatky získané v súvislosti s prevádzkou existujúcich registrov, ako aj osobitnú právnu úpravu, predovšetkým vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy a vo vzťahu k ochrane osobných údajov a systém počíta s tým, že sa vybrané poskytnuté údaje overia voči referenčným registrom prostredníctvom integrácie na informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy. Avšak predpokladá sa, že v konaniach cez tento centrálny informačný systém štátnej služby sa budú napríklad žiadateľmi o štátnu službu predkladať čiastočne aj údaje, ktoré vedie ministerstvo vnútra v registri adries a v registri fyzických osôb. Takže tieto údaje do centrálneho informačného systému štátnej služby nebudú poskytované režimom podľa zákona číslo 177/2018 alebo iným obdobným spôsobom, ktorý by zabezpečil, aby si údaje služobný úrad získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané žiadateľom. Ako som už uviedol, prípadné rozpory v jednotlivých zákonoch vieme v tomto parlamente odstrániť, otázkou je, ako sa to odrazí v praxi.
S odrazom návrhu zákona v súčasnej praxi je potrebné upozorniť na väzbu centrálneho informačného systému štátnej služby s centrálnym ekonomickým systémom. Z dôvodovej správy v osobitnej časti k čl. 1 k ustanoveniu § 7 návrhu zákona vyplýva predpokladaná integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby. Takto boli oba systémy aj koncipované, navrhované a pripravované. Centrálny ekonomický systém je informačným systémom verejnej správy, ktorý slúži na spracovanie údajov na riadne a efektívne vykonávanie procesov a činnosti na výkon vnútorných riadiacich procesov, organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností vrátane riadenia ľudských zdrojov. Centrálny ekonomický systém poskytuje služby na eGovernment cloud platforme, komplexne pokrývajúcej elektronický výkon ekonomických a podporných činností vybraných subjektov štátnej správy a verejnej správy. Centrálny ekonomický systém má aj aplikačný modul personalistika, ktorého popis uvádza, že v module personalistika sa začína a končí evidencia údajov o pracovnom pomere zamestnanca, pridelí sa mu osobné číslo, priradí sa k organizačným štruktúram, udržujú sa tu všetky dôležité personálne údaje zamestnanca. To je len jeden z príkladov prepojenia CIZ a CEZ. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Pán poslanec, nech sa páči.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza aj skutočnosť, že integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby bola a je súčasťou povinných aktivít v rámci projektu centrálneho ekonomického systému ministerstva financií a proces integrácie už prebieha. Tak po prvé, je potrebné počkať, kým sa tento proces integrácie dokončí a, po druhé, počkať, kým budú v centrálnom ekonomickom systéme zapojené všetky služobné úrady. Ak sa spustí ďalší informačný systém, ktorý má ambíciu byť centrálnym a komplexným, tak má automatizovane využiť všetky údaje zhromaždené v súčasných informačných systémoch verejnej správy. A veľmi dôležité je, že nesmieme na služobné úrady zvaliť celú ťarchu povinností a zodpovedností za údaje, vrátane zodpovedností za osobné údaje, ktoré budú spracúvané v novom centrálnom informačnom systéme. (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby mohol pán poslanec nerušene vystúpiť. Poprosím vás o kľud, páni poslanci, kľud! Nech sa páči.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.
Údaje, ktoré má zhromaždené služobný úrad, je potrebné k stanovenému dátumu zo služobného úradu prevziať a od toho momentu tieto údaje poskytovať výlučne do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov v centrálnom informačnom systéme štátnej služby. Možno to nie je tak dramaticky zaujímavá téma, ale, prosím, uvedomte si, že dôsledok toho je, že dnes očakávame od úradníčiek, najmä žien, osobnom, osobných úradoch a služobných úradoch, že budú kŕmiť dátami mechanicky, ručne dva systémy. Postup uvedený v návrhu zákona, podľa ktorého služobný úrad môže, ale nemusí poskytovať údaje do modulu, nemusí, ale môže, do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov od 1. júna 2024, teda za dva mesiace, je v rozpore so zásadou hospodárnosti a minimálne s jednou zásadou ustanovenou v § 9 zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov, a to so zásadou správnosti, ktorá ustanovuje, že, citujem: „Spracúvané osobné údaje musia byť správne a podľa potreby aktualizované, musia sa prijať primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bez zbytočného odkladu vymazali alebo opravili." Poskytovanie osobných údajov v takom rozsahu, ako ich uvádza návrh zákona, je nevyhnutné precizovať zákonom jednoznačne. Nieže môže, alebo nemusí. A v súvislosti s tým, že dva moduly tohto systému v budúcnosti majú byť referenčnými, to znamená s overenými, platnými, aktuálnymi údajmi je kritickou nasledovná časť dôvodovej správy, citujem: „Referenčným registrom sa má stať modul štátnych zamestnancov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnych zamestnancov a modul služobných úradov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnozamestnaneckých miezd. Nakoľko je potrebné najskôr zabezpečiť naplnenie týchto modulov dátami od služobných úradov a dosiahnuť požadovanú dátovú kvalitu, tak predkladaný návrh ešte neustanovuje, že pôjde o referenčné registre, a ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Počíta sa však s tým, že sa v tejto súvislosti pri naplnení modulov dátami zaháji proces vyhlásenia vybraných údajov za referenčné a súbežne sa iniciuje aj zmena dotknutej legislatívy." Pokračujem v citácii z dôvodovej správy: „Aktuálne nie je objektívne možné určiť presný termín, kedy dôjde k zaradeniu vybraných údajov z modulu štátnych zamestnancov a modulu služobných úradov do zoznamu referenčných údajov, odhadujeme, že to bude najskôr v roku 2026-2027," hovorí dôvodová správa.
Pritom podľa ustanovenia § 7 ods. 9 navrhovaného zákona za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov vrátane osobných údajov v centrálnom informačnom systéme zodpovedá ten, kto ich poskytol. Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, úplné a aktuálne, ak sa nepreukáže opak. Ťarcha, to už je posledná veta, takmer, ťarcha je teda na hlavne zamestnankyniach osobných úradov v celej štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:58
Vystúpenie v rozprave 10:58
Ján HoreckýV súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby...
V súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141.
1. V čl. I § 21 ods. 2 sa vypúšťa slovo „primerane" a odsek 3 sa vypúšťa.
2. V čl. I § 23 sa vypúšťa prvá veta a v druhej sa dátum „1. júla 2025" nahrádza dátumom „31. december 2026".
Čím sa poskytne dostatok času predkladateľovi na vyriešenie problémov, ktoré som v rozprave uviedol.
Vážený pán predsedajúci, dokončil som prednes pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem za slovo. Či koalícia, či opozícia, ale najmä všetci občania a Slovenská republika potrebuje funkčnú štátnu správu a tým aj funkčne efektívny štát, preto, vážený pán predsedajúci, prednesiem teraz pozmeňujúci návrh.
V súlade s ustanovením § 29 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141.
1. V čl. I § 21 ods. 2 sa vypúšťa slovo „primerane" a odsek 3 sa vypúšťa.
2. V čl. I § 23 sa vypúšťa prvá veta a v druhej sa dátum „1. júla 2025" nahrádza dátumom „31. december 2026".
Čím sa poskytne dostatok času predkladateľovi na vyriešenie problémov, ktoré som v rozprave uviedol.
Vážený pán predsedajúci, dokončil som prednes pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
