12. schôdza

Pán poslanec, teda ospravedlňte ma, s reakciou na faktické pán minister Taraba.

Dámy a páni, práve tu je vidieť ten rozdiel, že, pán Pročko, že vy vôbec nerešpektujete, že existuje zákon na ochranu poľnohospodárskej pôdy. Ten zákon prikazuje tomu, kto má poľnohospodársku pôdu, sa o ňu starať a práve preto, aby tá pôda nedegradovala. Takže ak toto nechápete, tak už to nepochopíte, myslím si, tieto záležitosti, budete si tu stále rozprávať, že vlastne je výsada niekoho, výsada niekoho je nechať zdegradovať celý ten pozemok, tak práve preto štát môže povedať, keď to necháš v tomto stave, tak buď budeš platiť vyššie poplatky, alebo ťa to prinútime vyčistiť. A keď niekto tam chce mať krásny les, tak si to preklasifikuje na les. Takto to funguje v každom jednom civilizovanom svete. Tak ako niekto má pozemok a nemôže si z toho robiť skládku, presne podľa tejto logiky, však čo mi do toho idete rozprávať, však to je môj pozemok, ja si tu urobím skládku na toxické odpady a čo vy tu budete rozprávať! To je presne táto istá logika. Sú niektoré normy a buď ich rešpektujete, alebo ich nerešpektujete, v opačnom prípade to je obyčajný bordel a anarchia.
Pokiaľ ide, pán Hlina, o tieto vaše poznámky, ako sa tu robia pre developerov veci a podobne, toto je presne tá zmena, ktorá je vidieť, že s vami nikdy nenastane. Tieto vaše čierne okydávania, ktoré tu vediete, presne toto sú tie reči, ktoré ste voči Ficovi tu viedli, presne tieto reči. Tak teraz akých jeden a pol milióna, kto ide ušetriť, tak chcete povedať, kto si to objednal, aký tento zákon? Ja som tu jasne povedal, že toto je kompromis medzi tým, že máte v intravilánoch plochy, ktoré sú zarastené napriek tomu, že sú to poľnohospodárske pozemky alebo vinice. Môžete ísť do malokarpatského regiónu, kde nájdete obrovské intravilánne plochy, ktoré sú dnes náletové dreviny a práve preto pre nich 40 cm je nič. Na druhej strane, keď hovoríte 80 cm je veľa, napriek tomu, že to do dvetisícšestnásteho tak bolo, tak kompromis, áno, medzi 80 a 40 je 60.

Ďakujem.
Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Janckulík, pripraví sa pán poslanec Pročko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s predloženým vládnym návrhom sme o problematike drevín diskutovali s časťou odbornej verejnosti, výsledkom čoho sú zmeny, a preto podávam tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Jozefa Hajka a Igora Janckulíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 282.
V čl. I bod 2 znie:
„2. V § 47 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) v zastavanom území obce, na ornej pôde, v brehových porastoch a v iných líniových a pásových drevinových porastoch, na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m2,“.“
Odôvodnenie: Pôvodnú právnu úpravu treba ponechať pre intravilány obcí, oráčinovú krajinu, brehové porasty a iné líniové a pásové porasty, keďže tieto v krajine plnia aj dôležitú úlohu biokoridorov. Vo vymenovaných prípadoch totiž drevinové porasty tvoria kľúčovú zložku zelenej infraštruktúry krajiny, ktorá spoločnosti poskytuje dôležité ekosystémové služby, ako je napr. regulácia miestnej klímy, zadržiavanie vody, ochrany pôdy pred eróziou, podpora biogeochemických prvkov (vrátane sekvestrácie uhlíka), čistenie a ozdravovanie ovzdušia, vytváranie biotopov pre rastliny, huby a živočíchy vrátane početných ohrozených a chránených druhov. Treba vedieť, že náš svet v súčasnosti čelí dramatickému úbytku biodiverzity a EÚ ani Slovensko nie je výnimkou. V EÚ prudko klesajú napr. populácie hniezdiaceho vtáctva – od roku 1980 ide o úbytok až 560 – 620 miliónov vtákov vrátane kedysi bežných druhov. Najväčší pokles je práve v poľnohospodárskej krajine v dôsledku úbytku prírodných biotopov, vysokej chemizácie a intenzifikácie agrotechnických postupov. Iba od r. 2000 sa počty bežných druhov vtákov viazaných na tento typ krajiny znížili o 24 %. Významne klesajú aj populácie opeľovačov vrátane blanokrídleho hmyzu a motýľov. Ponechanie pôvodného znenia novely by plošným uvoľnením podmienok výrubov drevín vysoko pravdepodobne viedlo k výraznému oslabeniu zelenej infraštruktúry nelesnej krajine a tým k strate významných ekosystémových služieb, od ktorých závisí existencia a prosperita spoločnosti. Navyše na mnohých miestach, predovšetkým v intenzívne využívanej krajine južného Slovenska nelesná drevinová vegetácia už teraz výrazne chýba.
V zastavanom území obcí zelená infraštruktúra oživuje prostredie a svojimi ekosystémovými službami priaznivo ovplyvňuje zdravie a kvalitu života ľudí – najmä reguláciou miestnej klímy, zadržiavaním vody, čistením a ozdravovaním ovzdušia, ochranou pred hlukom, ochranou pôdy pred vodnou eróziou a celkovým skrášľovaním a spríjemňovaním prostredia.
Drevinové porasty na ornej pôde sú základom ekologickej, resp. zelenej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre vytváranie a udržanie podmienok pre život v krajine a tým aj pre poľnohospodársku produkciu, pretože vyvažujú ekologicky labilné oráčinové ekosystémy a sú tiež základom pre zníženie aplikácií agrochemikálií a biologický boj proti poľnohospodárskym škodcom.
Brehové porasty a iné líniové a pásové drevinové porasty sú významnými biokoridormi, udržiavajú ekologickú konektivitu – prepojenie biotopov v krajine, čím zabraňujú izolácii populácií voľne žijúcich druhov v dôsledku fragmentácie prírodných a poloprírodných biotopov. Tieto porasty sú tiež významnými útočišťami ohrozených a chránených druhov organizmov; spevňujú brehy vodných tokov a v značnej miere chránia povrchové vody pred znečisťovaním a tým aj sladkovodné organizmy pred nebezpečnými toxickými látkami.
Pre zabezpečovanie ekologickej konektivity v krajine a pre udržanie jej ekologickej stability (ekologickej odolnosti aj reziliencie krajiny voči jej najrôznejším narušeniam) sú veľmi dôležité aj prvky územných systémov ekologickej stability (ďalej len „ÚSES“), osobitne ich ekologická kostra, ktorú tvoria biocentrá, biokoridory, genofondové plochy a interakčné prvky. Keďže regionálne a miestne ÚSES nie sú vždy verejne dostupné, nezaradili sme ich do pozmeňovacieho návrhu, aby sme poľnohospodárom nesťažili postupy pri odstraňovaní náletu na trvalých trávnych plochách. Odporúčame však, aby tam, kde sú ÚSES-y dostupné, boli brané do úvahy. Napokon vytváranie a udržiavanie ÚSES je aj podľa zákona č. 543/2002 Z. z. verejným záujmom.
Záverom zhrnuté, zelenú infraštruktúru v nelesnej krajine posilňovať a chrániť ju tiež ako základný biologicko-ekologický nástroj adaptácie krajiny na súčasné globálne výzvy, predovšetkým zmenu klímy, úbytok biodiverzity, znečisťovanie prostredia širokým spektrom znečisťujúcich látok, vyčerpávanie vodných zdrojov, zmeny využívania krajiny vrátane fragmentácie biotopov a ďalšie. Napokon k tomu Slovenskú republiku zaväzujú aj medzinárodné dohovory na ochranu biodiverzity, najmä dohovor o biodiverzite, naň nadväzujúca stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 20230, ako aj viaceré domáce stratégie a koncepcie, ktoré zdôrazňujú zachovanie, posilnenie a obnovu integrity a tým aj ekologickej odolnosti a reziliencie ekosystémov a zvýšenie rozlohy prírodných ekosystémov. Z týchto dôvodov je vo vymenovaných prípadoch potrebné ponechať pôvodné ustanovenie, ktoré umožňuje výrub drevín s obvodom kmeňa do 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m2. U krovitých porastov tu odporúčame zvýšiť limit z 10 m2 na 20 m2.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá bod 3, ktorý znie:
„3. V § 47 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) mimo zastavaného územia obce, na trvalých trávnatých porastoch76aa), s obvodom kmeňa do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a na súvislé krovité porasty na trvalých trávnych porastoch s výmerou do 100 m2,“.“
Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená c) až l).
Poznámka pod čiarou k odkazu 76aa znie:
„Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).“
Odôvodnenie: Ide o pôvodné v novele navrhované ustanovenie, ktorého cieľom je pomôcť poľnohospodárom a odbúrať doterajšiu byrokraciu pri odstraňovaní náletu na poľnohospodárskych pozemkoch. V podstatnej miere ide o nálet na trvalých trávnych porastoch, kde sa znížila intenzita ich využívania. Okrem toho, že toto opatrenie pomôže poľnohospodárom, môže pomôcť aj pri obnove významných nelesných biotopov, ako sú v tomto prípade predovšetkým druhovo pestré lúky a pasienky. Túto pomoc pre poľnohospodárov vítame, avšak zdôrazňujeme, že je namieste iba na zarastených trvalých trávnatých porastoch evidovaných v katastri nehnuteľností a mimo zastavaného územia obce. Vo všetkých ostatných prípadoch je uľahčenie výrubu dreva v nelesnej krajine vysoko nežiaduce. Z toto dôvodu považujeme za dôležité v predmetnej novele explicitne stanoviť, že uvoľnenie pravidiel pre výruby drevín sa týka iba trvalých trávnych porastov.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 3.
Odôvodnenie: V novele navrhovanej MŽP sa odporúčal vypustiť bod c), ktorého pôvodné znenie znamená menej striktné podmienky pre výruby drevín v záhradách a v záhradkárskych osadách. V zmysle spomínanej novely MŽP bolo vypustenie tohto bodu logické. Avšak v prípade, ak prijmeme návrh, že výrazné uvoľnenie výrubov drevín v nelesnej krajine sa má týkať iba trvalých trávnych porastov, potom má ponechanie pôvodného znenia bodu c) význam, pretože uľahčuje život drobných poľnohospodárov v záhradách a v záhradkárskych osadách.
4. V čl. I bod 8 sa v § 47 ods. 5 za slovo „solitér“ vkladajú slová „skupine stromov,“.
V pôvodnom znení textu podľa ods. 5 sa uvádzala aj skupina stromov, ktorá podobne ako solitérny strom môže v nelesnej krajine predstavovať významný interakčný prvok územného systému ekologickej stability. Predpokladáme, že táto skupina drevín vypadla z novely iba nedopatrením. Skupina stromov a remíza nie je totiž vždy to isté, pretože remízu môžu tvoriť ostrovčeky rôzne malých stromov a krov, často ju však môžu vytvárať iba kroviny.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, pán poslanec Majerský.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za pozmeňujúci návrh.
Pán minister, keby som mohol na vás zareagovať, podľa mňa bude aj dobré riešenie aj to, čo ste vraveli kolegom z PS-ka, že by sa ten zákon stiahol a ešte raz rozdiskutoval, posunul do júnového, keď to bude možné, aby sme si tu niektoré veci rozdiskutovali. Myslím si, že to bude prijateľné pre obidve strany, lebo je tu veľa premenných, ktoré nie sú jasné, a myslím si, že máme zhodu na tom, že ten zákon by bolo dobré, aby sa tam vychytali muchy, ako hovorí aj kolegyňa Tamara, takže budeme radi, ak sa to posunie, veľmi to privítame.
Ďakujem.

Ďakujem.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Pročko, pripraví sa pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne.
Milé kolegyne, milí kolegovia, ja som tu tiež bol ráno a hlasoval som za to uznesenie a musím povedať, že pán Hlina dnes povedal svoj názor a ja súhlasím s jeho názorom, že to je kšeft a že na tom bude niekto kšeftovať. Je to jeho názor.
Ja neviem, pán Taraba, či vy ste tu neboli, ale zase ste zaútočili naňho, no to bolo pre mňa neprijateľný spôsob, ako ste to urobili. A ja by som vás chcel poprosiť, teda ak ste prijali to uznesenie, skúste aj vy trochu inak začať komunikovať a keď nie, tak nie. Tak nie.
Chcem povedať, že tento zákon je to, čo tu viacerí povedali, je to naozaj kšeft. A najprv filozofia bola, že to skrývali za medveďa. Potom zistili, že lepšia filozofia je, keď budeme rozprávať o tom, že vlastne je to ochrana poľnohospodárskej pôdy, veď my ideme ochraňovať našu poľnohospodársku pôdu! Nie je to pravda, milí Slováci, nejdú ochraňovať poľnohospodársku pôdu, opäť sa vraciame do toho, že naozaj ideme vyrúbať 200-tisíc hektárov, 200-tisíc hektárov zalesnenej pôdy. Nikto neskontroluje... nikto neskontroluje, aký strom vyrúbali, vo výške meter tridsať aký mal obvod. Nikto nikdy neskontroluje. A teda, teda, keď budú vyrúbavať tie lesy, ktoré teraz sú na tých TTP pozemkoch, ako zabezpečia, aby sa nevyrúbali tie stromy, ktoré majú väčší obvod? Pre každého normálne uvažujúceho človeka, ktorý tu bol v parlamente, prípadne je, žije na Slovensku a videl tie vlaky, tak je to naozaj jasné. Dvestotisíc hektárov zalesnenej pôdy. Je to, ja... ja neviem, čo mám na to povedať, pretože pán minister naozaj nehovorí pravdu, že tu desať rokov trvá, že tu desať rokov trvá, keď si niekto chce svoje TTP pozemky vyčistiť. A rozpráva o tom, že podľa zákona teda je ochrana poľnohospodárskej pôdy. Áno, ale keď niekto nechce na tej svojej poľnohospodárskej pôde, keď nechce tam pestovať alebo chovať kravičky, lebo naozaj tá orná pôda je v 90 % vyčistená, to je, to je v poriadku, ale keď na tých TTP pozemkoch nechce chovať tie kravičky, tak pán minister hovorí, ale veď to je zákon, Pročko, vy čo rozprávate, veď vy sa máte starať o tú svoju pôdu! Je to moja pôda, je to moja pôda TTP a keď tam chcem mať les, tak pán minister hovorí, ale, Pročko, veď choď si zmeniť na les, choď si to zmeniť na les! Ale je to moja pôda, prečo sa mi vy staráte do toho, čo tam bude, prečo sa mi staráte? Tak ja chcem mať TTP a chcem tam mať stromy. A keď tam nechcem nič pestovať, tak vy mi poviete, že, pán minister hovorí, že, Pročko, vyčisti si to a bude to TTP. A potom čo, keď tam nechcem chovať kravy a ovce, čo mi poviete? Musíš tam chovať kravy a ovce?
A s tou skládkou, to bolo neskutočné, pán minister, ako zavá... prepáčte, prihláste sa do rozpravy, prosím vás, neskáčte mi do reči. Prosím vás. Skládku si tam dajte, povedal. Každý normálny človek, ktorý sa stará o svoju pôdu, pán minister zase zavádzal a rozprával: Budú si tam dávať skládky, budú si... Nebudú si tam ľudia dávať skládky, lebo nemôžu, pretože to je protizákonné a na toto by malo ministerstvo životného prostredia dávať pozor. Skládku si tam dajte! To je, pán minister, naozaj ako vaše invektívy, sú... to je... Ráno sme hlasovali o uznesení a toto, čo robíte, to je úplne, úplne niečo iné, úplne niečo iné.
Celý tento zákon nie je o tom, že my ideme zistiť, že kde je medveď, nie je o tom, aby sme išli pomôcť poľnohospodárom, aby sme, naša pôda aby bola, poľnohospodárska pôda taká, aká má byť. Koľko tých štátnych 200-tisíc hektárov pozemkov, na koľko sa bude pestovať a budú sa chovať ovce a budú sa chovať kravy. Všade vo svete, všade vo svete sa dejú veci, že ľudia naozaj vo vyspelých krajinách sadia stromy, sadia, zalesňujú tú pôdu, pretože naozaj ekologická kríza tu je. No my ideme vyčistiť 200-tisíc hektárov zalesnenej pôdy, prípadne krovín, kde naozaj žijú, kde žijú tieto biotopy niektoré, ktoré sú veľmi vzácne.
A, pán minister, keď ste tu rozprávali o tej ochrane pôdy, tak si pozrite k tej ochrane pôdy, ako sa má starať ten majiteľ o tú pôdu. A tam je aj napísané, že ak sú tam vzácne biotopy, tak ten človek sa má o to starať spôsobom, aby tie vzácne biotopy tam zostali. Nie je pravda, opakujem, nie je pravda, že sa to ide robiť kvôli poľnohospodárom, lebo každý jeden poľnohospodár si tú pôdu svoju, kde chce na tých svojich TTP pozemkoch pásť kravy a ovce, vyčistí. A nie je pravda, že keď štát vyčistí tie TTP pozemky, tak to bude to, čo pán minister tu rozprával, že budeme musieť, alebo vlastne veď by sme mali na tých pozemkoch, to sú trvalé trá... teda poľnohospodárska pôda, nech sa využíva. Štát zabezpečí, že sa bude na tých TTP pozemkoch, ktoré vyčistia od tých stromov zalesnených, ktoré tam 50 rokov rastú, štát nám zabezpečí, že budú tam chovať ovce a kravy? Myslíte si, že to štát zabezpečí?
Ja som hlboko presvedčený, že to štát vôbec nezabezpečí, a ja som hlboko presvedčený, že ani štát neskontroluje, keď niekto bude... zvlášť, pozor, zvlášť, keď to budú robiť nejaké firmy, a to uvidíte, aké firmy to budú robiť a tie firmy budú čistiť tie TTP pozemky, štátne, tie naše pozemky, aj vaše, aj vaše (rečník ukázal do pléna najprv pravou a potom ľavou rukou) pozemky a ako, jak, ako sa to bude robiť. A ja viem, ako sa to robí. Ja viem, holoruby, čo tam zostali pri nás v okolí, v minulosti čo sa tu dialo. Pán minister povie: Strašíte! No nie, nie, nestrašíme, vy zavádzate, pán minister! Zavádzali ste skorej s medveďom, že musíme vyčistiť plochy, aby sme videli medveďa, a teraz je to už druhé, druhá taká tá sofistikovaná obhajoba, sofistikované alibi: musíme zachovať poľnohospodársku pôdu. Pre koho? Pre koho? Kto na tej poľnohospodárskej pôde, ktorú vy vyčistíte, bude chovať kravy, ovce, keď tam môže zostať ten les? A idú spraviť, idú spraviť teda takú, ústupok, že teda doteraz sa mohli rúbať takéto stromy (rečník naznačil rukami obvod kmeňa), dvadsať centi... štyridsať, teraz sa bude, mohlo sa rúbať takto, osemdesiat (rečník naznačil rukami väčší obvod), bude menej, to je šesťdesiat (rečník naznačil rukami ďalší rozmer). To je... každý logicky uvažujúci človek, ktorý bol v lese, videl, videl, tak to je, to sú stromy naozaj, 50 rokov a už to tu dnes zaznelo, že naozaj niektorí tí ľudia zdedili tie pozemky a tí ľudia žijú v mestách a ten pozemok chcú mať zalesnený, tak dobre, keď si ho... my budeme, štát má nútiť toho človeka, keď to chce mať tak na svojom pozemku, keď to na svojom pozemku chce mať takto, tak štát ho bude nútiť, tak si to preklasifikuj na les a my ti to nebudeme rúbať. Ja vám všetkým hovorím, prosím vás, občania, naozaj, preklasifikujte si to rýchlo na les, keď to chcete mať, aby vám to nemohol štát a firmy vyrúbať.
Ale tu nejde ani o tých poľnohospodárov, tu nejde ani o tých súkromníkov, tu ide o 200-tisíc lesov, ktoré nám idú takýmto spôsobom vyrúbať. A opakujem, milí občania, to uvidíte tie vlaky, ktoré pôjdu, to je 200-tisíc hektárov. Kto sa vyzná v tom, tak vie, že to je, no to je obrovské kvantum drevnej, drevnej hmoty.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Hlina, nech sa páči, pripraví sa pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, najprv mi dovoľte sa ospravedlniť za moje oblečenie, nemám tu sako, okolnosti, som sa snažil aj vo faktickej, poviem aj v rozprave, bol som oklamaný dneska tým doobeda, bolo hlasovanie o uznesení dôležitom a som rád, že to dopadlo, ako to dopadlo, a desať minút nato po tom hlasovaní som bol ubezpečený pánom Huliakom a o päť minút neskôr som si podal ruku aj s pánom Tarabom, že sa ide niečo meniť v tej veci a pán Huliak ma ubezpečoval, že nebude dnes výbor, ergo nebude ten zákon dnes v druhom čítaní, nebude schvaľovaný. Tak som bol ubezpečený, tak som išiel do Senice na výjazd. Vzhľadom na ten aktuálny mód, že výbor nakoniec bol, bol predložený pozmeňovací návrh, s ktorým mali poslanci tú česť sa oboznamovať asi 15 minút, ani to nie možno, tak som sa rýchlo vrátil a nestihol som sa prezliecť. Tak nech mi je ospravedlnené.
Rozmýšľam, že ako to uchopiť, aby to dávalo na konci, aby som si mohol povedať, že čo som mohol, to som urobil. Ja som sa snažil vystúpiť aj v prvom čítaní a bol som pripravený vystúpiť aj do ústnej rozpravy, vzhľadom na to ubezpečenie pána Huliaka som nevystúpil, takže poviem niektoré veci aj teraz.
V tom prvom čítaní v rámci písomnej rozpravy som upozorňoval na niektoré skutočnosti, ktoré skutočne stoja za celým tým návrhom zákona. Celú reakciu, čo som sa dopočul od zastupujúceho pána ministra, ktorý zastupoval pána Tarabu, bolo vo večerných správach, že blázon, že Hlina je blázon. Nech mi je odpustené, moja dcéra študuje – a teším sa z toho – medicínu, o rok bude končiť, robí diplomovku o detskom autizme a veľmi zodpovedne, skúsim sa jej spýtať, skúsim sa jej spýtať, že či teda som, alebo nie som, ale naozaj by sme mohli prestať s týmto určovaním diagnóz. A ja teda nejdem hodnotiť pána Takáča, že čo on je vyštudovaný, alebo nie je vyštudovaný, ale ja som nepočul ani jednu reakciu, že čo hovoril vlastne ten Hlina, aká je protiargumentácia, počul som, že je to blázon.
Neviem, či máme pocit, aj sme dneska zadeklarovali hlasovaním, že tade cesta nevedie, neviem, či sa lepšíme. Takže skúsim teraz, s kľudným, pokojným hlasom poviem, že teda, že je to zlé, hej, celý tento návrh je zlé, procesná forma je zlá. To, ako to uháňame, to je niečo neskutočné, to, ako pri tom klameme, jak sa schovávame za medveďa, jak sa schovávame za poľnohospodárov, je, je, je až svojím spôsobom v niektorých momentoch nechutné. Naozaj to dáva dôvody na prudké zamyslenie.
Mám pocit, že môžem skonštatovať, že svojím spôsobom ste priznali farbu týmto pozmeňovákom, ktorý ste takto narýchlo predložili, lebo doteraz ste držali líniu pre vašich poslancov pripravenú, nie, netýka sa to v mestách, netýka sa to parkov, nie je pravda, Hlina klame, neviem čo, zaznelo to z úst pána Tarabu, zaznelo to z úst pána Takáča pri prvom čítaní. Zdá sa, že teda už nestačí, hej, že teda je zrejmé, aj niektorí poslanci možno sa ozvali a že nie sú úplne komfortní, tak prišiel taký ako kebyže kompromisný návrh, že teda dobre, odhalili, odhalilo sa to, že nie medveď, nie poľnohospodári, ale treba zlacniť výstavbu na pozemkoch určených na zastavanie, a teda že bolo sľúbené alebo dohoda bola, že teda bude to tých 80, ale Hlina aj iní robia cirkus, tak aspoň niečo nech je, tak bude to iba tých 60, však stále ušetríme.
Pán minister aj tuná naznačoval niektoré skutočnosti, ktoré naznačoval, že jak som ja čo vypočítal, skúsim povedať možno na príkladoch, čísla zvyknú neklamať. Bol taký známy príklad, na Drotárskej sa vyrúbali nejaké stromy, potom bola vyčíslená spoločenská hodnota, 90 stromov sa vyrúbalo a spoločenská hodnota bola, náhradná výsadba, myslím, 75-tisíc. Staré Mesto sa za rok ´22, teraz sa, fakt nepoviem úplne korektne tie čísla, ale pre nejakú základnú predstavu to sedí, povolilo výrub nejakých 500 stromov, náhradné plnenie bolo niekde vo výške 350-tisíc. Zjednodušene sa dá povedať: jeden strom – 800 eur. Jeden strom – 800 eur. A teraz skúsme sa pozrieť, ak ma prípadne niekto pozeráte, Bratislavčania alebo aj Nebratislavčania, keď si pozriete cez Dunaj na petržalskej strane sa pripravujú obrovské projekty, kde padnú tisíce stromov. Nieže padnú dva-tri, tam padnú tisíce stromov. Takže ak sa pán minister pýtal, že skade som ja vypočítal tri až päť miliónov, no vypočítal som ich, ja ich počítať nebudem, tie stromy, to je obrovská plocha určená na zastavanie a obrovské množstvo stromov, počkáme si, akú žiadosť predložia, koľko tam bude vyčíslených tých stromov, hej? Ale ja myslím, že dávam kvalifikovaný odhad, že sú tam tisíce stromov. Počítajme spolu, je tam päťtisíc stromov? Kľudne tam môže byť päťtisíc stromov, čo meter, ja neviem, to sa počíta v lesoch, čo meter, strom, hej, to je, tá plocha, kde sa ide stavať, je na úrovni 20 – 30 hektárov? Budem zmierlivý, poviem, že tam je päťtisíc, šesťtisíc stromov. Dajte si krát osem, hej, a dopracujete sa k tým miliónom, o ktorých hovorím.
A viete a tu narážame na to, čo je taká tá malosť, taká tá svojím spôsobom až desivá úbohosť, hej, že proste nakoniec zistíme, že keď chceme zlacniť nejakú výstavbu, tak to vieme cez tie stromy. Proste ušetríme na náhradnej výsadbe, zobereme Bratislavčanom, ale to platí hocikde, zobereme im pľúca a tá náhradná výsadba proste nebude, lebo nebudú peniaze. A ja ich nemusím platiť, čiže postavím to lacnejšie a o to viacej zarobím na tých bytoch. To je proste to pomýlenie tej slovenskej politiky, z ktorého mi je ľúto, že politici by nemali toto robiť, politici by mali tak akosi snažiť sa o akúsi udržateľnosť toho systému. Tí, čo majú, nech majú a už ako k tomu prišli, tak k tomu prišli, ale nemali by ísť poruke, že ešte ušetrite, však málo máte. Na úkor toho, že budete, sa vyrúbu stromy a nemusíte, nemusíte sadiť, nemusíte platiť Petržalke, nemusíte platiť mestu Bratislava, aby mali na náhradnú výsadbu.
Týmto návrhom zákona, ak sa prijme v tejto polohe, podobe, sa oberú Bratislavčania niekde, len Bratislavčania pri tých projektoch, ktoré som už spomínal, to je Lido park, South park a neviem, tieto obrovské projekty, niekde na úrovni, aj po tomto pozmeňováku, niekde na úrovni dvoch-troch miliónov eur, ktoré mohli byť investované do náhradnej výsadby v rámci Bratislavy, do životného prostredia. To sú podľa mňa dobre investované peniaze, nie, že do životného prostredia, to dáva aj nejakú logiku v kontexte doby, v ktorej žijeme. Žijeme v dobe klimatickej krízy, žijeme v dobe, kde pozeráme správy, tam taká povodeň, tam taký orkán, neviem, niečo sa deje s tou prírodou, stromy sa chránia, stromy sa presádzajú, a my tu ideme rúbať, ideme to zjednodušovať a ešte sa nemusí platiť ani náhradná výsadba? Nejdeme v protismere? Nejdeme v brutálnom protismere? Takto to nemôže fungovať!
Naozaj mne to je, ja mám k tejto téme emočný vzťah, priznávam a je mi to ľúto. Beriete Bratislavčanom, nemám veľa času, beriete Bratislavčanom pľúca a budete ich brať aj v Poprade, budete ich brať aj v Trenčíne, aj tam sa bude stavať, aj tam sa nebude realizovať náhradná výsadba, aj tam ušetria developeri, nech sa páči. A ja si nemyslím, že toto je úlohou politikov, šetriť developerom na to, aby mali lacnejšiu výstavbu. Tak ste mohli do dôvodovky napísať, že nie medveď, nie poľnohospodári, mohli ste napísať, že chcete riešiť bytovú otázku a to takým spôsobom, že chcete zlacniť bytovú výstavbu, aby teda... tento parlament a papier na Slovensku znesie veľa, tak kľudne, podľa mňa vaši by vám za to zahlasovali, že ste nakoniec sa dopracovali k tomu, že tu sa dá ušetriť, tak to postavia lacnejšie, že teda nebude náhradná a bude teda, byty budú možno lacnejšie. Slovensko znesie veľa aj papier na Slovensku znesie veľa. To ste mali, mali ste pravdu, kolega.
Mrzí ma aj to, pán minister, že ste nakoniec ani tie hniezda neriešili. A to je presne to, čo chcem povedať. My tu ideme v takom chvate, jak keby ten strom za týždeň zaburinil, že by nás vytlačil, viete, že to je nejaký plevel, ktorý z týždňa na týždeň vyrastie tak, že nás vytlačí, že budeme, niekde nás vytlačí z tejto krajiny, v hroznej rýchlosti ideme, vôbec nezohľadňujete to, že tento zákon bude platiť dňom vyhlásenia a je hniezdne obdobie. Naozaj dajme pozor, tisíce vtákov hniezdia a majú tam hniezda a vy idete púšťať ľudí do týchto porastov, do týchto krovín, do týchto stromov: píľte, lebo môžete, bohvie, dokedy to bude platiť, však prídu iní, možno to zmenia.
Je mi smutno z tej malosti. Je to malosť. Podľa mňa by sme mohli mať investorov, mohli by sme mať developerov, ktorí povedia: Jasné, dajte, ešte viac vysadím. Viete, že to mi príde také nízke, také malé a príde mi aj také nízke a malé, že proste je tam ten kontakt s tou vládnou mocou a že tá vládna moc tomu vychádza v ústrety.
A to, že ste predložili ten pozmeňovací návrh, kde ste spravili kompromis, že už neušetria toľko, ale ušetria, stále ušetria, ale už menej, tak je znakom aj takej malosti aj zo strany vládnej moci.
Ďakujem pekne.