13. schôdza

Pán poslanec Oskar Dvořák.

Ďakujem za príspevok. Ja sa vrátim k tej téme tých Rázsoch a tých zmlúv podpísaných. To, že sa už podpísali nejaké zmluvy, to niečo aj znamená, to sú právne záväzné zmluvy, z toho sú nejaké finančné záväzky, ktoré vyplývajú. Je naozaj hanebné, že dva týždne po podpísaní týchto zmlúv my naozaj môžme odhadovať, aký je ten zámer, čo sa potom bude diať, a keď sa, keď sa, čo sa bude diať, keď rozhodne vláda inak. Ja predpokladám, že nie, inak by to bolo veľmi trúfalé rozhodnutie, ale zároveň je to pre mňa hanebné v tom, že to pani ministerka vôbec nejakým spôsobom nekomentuje, ani to nevysvetľuje. Zverejnia sa zmluvy a vôbec verejnosti nepovie, my si môžeme naozaj domýšľať, celá verejnosť si môže domýšľať. Ja si myslím, že všetci, čo sa tu, čo tu sedíme, sa zhodneme na tom, že postaviť veľkú univerzitnú nemocnicu, to prekračuje jedno volebné obdobie. A ja veľmi kvitujem aj iniciatívu kolegov z KDH o tom, aby sme sa o tom viac rozprávali. Ja si myslím, že keď tu máme najväčší investičný projekt, a teraz sa rozprávame o tom, že aj keby to mali byť Rázsochy, keby to bol Ružinov, tak sa tu rozprávame možno o nejakých 15 rokoch, ja si myslím, že práve to je dôvod, prečo by sme o tom mali verejne diskutovať, malo by to byť konfrontované nejaké predstavy vlády, ako si tú nemocnicu predstavuje, práve kvôli tomu, že je ideálne, aby na tom sme sa zhodli všetci naprieč celému politickému spektru, pretože toto nedokončí, tento projekt nedokončí táto vláda, nedokončí ho ani tá ďalšia, budú ho možno dokončovať dve-tri vlády neskôr, o to, o to dôležitejšia je tá diskusia, o to dôležitejšie je to, aby toto všetko prebiehalo verejne a nie nejak pokútne za dverami ministerstva, že sa podpisujú nejaké zmluvy, potom sa nekomunikuje a potom všetci novinári, verejnosť, pacienti si môžu len domýšľať, že čo sa tu asi bude diať a potom budú postavení pred, pred nejaké hotové rozhodnutie.
Ďakujem.

Pán poslanec Jaroslav Mego.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, spomenuli ste skupinu babičiek, ktoré čakajú pred zdravotníckym zariadením, aby sa dostali na časenku, a naozaj chodia tam skôr, aby sa aj skôr vybavili. Spomenuli ste aj skupinu pacientov, ktorí si priplatia za časenku, aby nemuseli na tú radu stáť a prídu jednoducho na čas, kedy sú objednaní. Ale zabudli ste ešte na jednu skupinu obyvateľov, a to sú žijúci a pracujúci mimo územia Slovenska, ktorí prídu na Slovensko na dovolenku a prvé, čo spravia, navštívia zdravotné zariadenia, aby si porobili vyšetrenia, či kardio alebo interné, alebo opravia zuby a títo pacienti si slovenské zdravotníctvo nevedia vynachváliť. Je to zaujímavé, že my tu chceme kritizovať pani ministerku, za sedem mesiacov nespravila zázraky a potom príde skupina obyvateľov, ktorí žijú v zahraničí, a zázračne nieže sa vyliečia, ale porobia si všetky vyšetrenia a sú spokojní. A spomínali ste aj, alebo teda viacerí poslanci, že neustále sa vyhovárame. No to nie sú výhovorky na predchádzajúcu vládu, to je jednoducho fakt. Nielen pani ministerka, ale všetci ministri zatiaľ len hasia. Veď ak by za tie uplynulé tri roky nešlo o zdravie a ohrozenie života obyvateľstva, tak by to bola jedna veľká komédia.
Ďakujem.

Pán poslanec Igor Janckulík. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Fero, v tvojom vystúpení si hlavne sa venoval výstavbe nemocníc a fakt je veľmi smutné, že na Slovensku my nevieme postaviť nemocnicu. Ale smutné je na tom to, že my peniaze máme na výstavbu, lebo vždy väčšinou je problém pri tých výstavbách, že nie sú peniaze. My máme peniaze, ale nevieme to postaviť. A mne to fakt tak pripadá, že pri týchto peniazoch ako keby niekto to úmyselne urobil, aby sa tie peniaze rozpustili niekde inde, buď do menších nemocníc, kde sa tie peniaze proste doslova stratia, a na tie veľké nemocnice, ktoré potrebujeme dobudovať ako koncové, žiaľ, proste nevieme s tým pohnúť.
Spomínal si aj okrúhly stôl, ako sme vyzývali vládu, a tu je veľký problém, že veľmi veľa vecí by sa dalo vyriešiť, keby bol dialóg. Keď nie je dialóg, tak potom veci proste stoja, neriešia sa, alebo keď sa vyriešia, vyriešia sa veľmi zle. Tak ako je to aj pri APS-kách. Pritom dalo by sa pekne tomu predísť, len chcelo by to nehrať sa, že toto je koalícia, toto je opozícia, opozícia má len zlé návrhy, ale sadnúť za ten rokovací stôl a hľadať riešenia, konečne to pohnúť, lebo fakt súkromné firmy sa nám musia doslova smiať, že my máme finančné zdroje a my nevieme postaviť nič. Proste my ani opraviť nevieme nič, lebo proste my sa zahlcujeme vecami rôznymi okolo toho a všetko potom stojí a to je veľmi smutné, lebo potom na to nakoniec doplatia obyčajní ľudia a aj my poslanci potrebujeme tiež zdravotnú starostlivosť a tiež potom si budeme hovoriť, prečo sme viac pre to nespravili.
Ďakujem.

Pán poslanec Richard Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcel povedať, že ja veľmi oceňujem tú reč, ktorú si povedal, a vnímam to tak, že pacient je na prvom mieste a to je jedno, či sme v koalícii, alebo v opozícii, lebo na konci dňa sú to tie babičky, ako si povedal, sú to naši rodičia, sú to naše deti, sú to my, pre ktorých to zdravotníctvo je najdôležitejšie a, ako sa hovorí, a keď sa blahoželá, tak vždycky sa blahoželá, že na zdravie, takže to je to najcennejšie, čo máme, a preto potrebujeme mať to najlepšie zdravotníctvo, aké len môžeme ponúknuť obyvateľom.
Ja by som len dodal ešte k tomu, že áno, súhlasím s tebou, že máme obrovské problémy, však hovorili sme o tom, že čakajú od rána, od piatej-šiestej čakajú niekde pred ambulanciou v tej zime, kým sa dostanú na rad, alebo prípadne opäť príklad z mojej rodiny, že čakáme tri až šesť mesiacov na vyšetrenie. Takže áno, mrzí ma to, že sme sa dostali do tejto situácie.
Tiež chcem povedať, že aj mrzí ma to, ako si povedal, že bývalý premiér Heger klamal a zavádzal verejnosť pri budovaní Rázsoch. Áno, lebo tá spoločnosť sa pripravila, sa tešila, ale nakoniec to bolo iba klamstvo, tak táto téma je pre mňa asi uzatvorená v tomto prípade.
Ale na záver chcem povedať, že, aby to bolo počuť aj tuná v koalícii, že my v Prešove sa veľmi tešíme, že sa ide stavať nemocnica, aj keď je to vojenská nemocnica, ale veľmi sa tomu tešíme. Lebo neviem, či ste videli, aké má momentálne tá pôvodná nemocnica služby, respektíve vybavenie, sú v zlom stave a aj s bývalým riaditeľom, keď som sa bavil, on povedal, že kapacity, tie služby, respektíve ten personál je veľmi ťažko rozmiestniť, tak ako je táto nemocnica situovaná. Takže toto my v Prešove oceňujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec Jozef Ježík.

Ďakujem pekne.
Ja začnem tým, čo si na začiatku, pán poslanec, hovoril a ty si povedal, že slovenské zdravotníctvo nefunguje. Ja si myslím, že naše zdravotníctvo je veľmi kvalitné a v mnohých oblastiach funguje naozaj lepšie ako aj možno také krajiny, ktoré my máme za vzory. Poznám veľmi dobre Anglicko, Švédsko, mám tam rodinu, Ameriku, ale k tej sa samostatne budem venovať, a naozaj vo veľa oblastiach sme na tom lepšie ako tam, alebo na rovnakej úrovni. Dneska sa dostávame do tej problematiky, že nemocnice nám fungujú lepšie ako ambulantná sféra. Ambulantná sféra za to, že tam nemáme dostatok špecialistov, lebo dneska zrazu, voľakedy bolo tak, že každý chcel ísť do ambulancie, lebo bol lepšie ohodnotený. Dneska sa ukazuje, že lekári v nemocniciach majú väčšie istoty, sú lepšie ohodnotení a málokto chce ísť do ambulancie. A tí ľudia, ktorí sú v ambulanciách, nám vymierajú. Preto sme aj my začali ten systém rezidenčného štúdia, teda alebo rezidentov, ktorí by mali konkrétne byť dotovaní na to, aby potom obsadzovali tieto uvoľnené miesta. Ale vrátim sa trošku, ešte za bývalého socializmu boli OVZ a OVZ si v troch okresoch dnešných dirigovalo, riadilo a pripravovalo šesť-sedem rokov dopredu, keď vedelo, že niekto pôjde do dôchodku, tak na tú ambulanciu si vychovávalo lekára, či na všeobecnú, či na špecializovanú. To bol systém. Dneska sme to nechali na voľný trh a dneska tu máme výsledky.
Ďakujem.