15. schôdza

No, pôvodne som chcel povedať, že pánovi poslancovi Pročkovi závidím, že pán poslanec Huliak sa prihlásil s faktickou na jeho vystúpenie, a teda že niečo povie a odpovie k tým otázkam, ktoré tu kladieme. No, pán poslanec Huliak nehovoril o návrhu zákona, nehovoril, nehovoril vôbec už nič k tým otázkam, ktoré tu zazneli, reagoval iba na osobu pána poslanca Pročka, a dokonca sa teda vyjadril tak, že niekto mu, nechcem povedať čo, čo teda naozaj sa mi nezdá vhodné v tejto, v tejto chvíli. Takže ja v tomto vystúpení reagujem aj na faktickú poznámku pána poslanca Huliaka, čiže keby pán poslanec Pročko chcel reagovať na moje vystúpenie, na to, čo som povedal o vystúpení pána poslanca Huliaka, tak teda budem, budem rád, keďže nereagoval faktickou na tú faktickú.
Ja som sa prihlásil preto, aby som teda ešte raz povedal, v čom je problém, lebo pán poslanec Lučanský napriek tým výzvam nereaguje ani faktickou, ani sa, nevyužije ako spravodajca či predkladateľ návrhu možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Danko tiež hovoril o všetkom možnom, ale, ale, ale k tomu, na čo som sa pýtal, teda prečo sa to rozširuje aj na rodičov, neodpovedal, a teda pán poslanec Huliak jedinou faktickou v tejto rozprave reagoval na osobu pána poslanca Pročka, nie na návrh zákona ani na tú otázku.
Čiže ešte raz, nie je to tak, že dnes môžu rekreačné poukazy využívať ľubovoľne na svoju dovolenku bez ohľadu na to, s kým sú na dovolenke, nielen zamestnanci ale aj ich deti, osoby žijúce v spoločnej domácnosti a ich manželia a teraz sa navrhuje, že ešte tam pribudne jedna kategória, rodičia. Tak to nie je, tak je to prezentované, ale tak to nie je. Dnes je situácia taká, že rekreačné poukazy možno použiť na rekreáciu zamestnancov a ďalších skupín osôb, ktorí sa s ním, ktoré sa s nimi zúčastňujú na dovolenke. To sa zmení nielen tak, že k tým, k tým jednotlivým kategóriám pribudnú rodičia, ale že tá dovolenka bude môcť byť aj bez zamestnanca. Bude to môcť byť čisto dovolenka, na ktorú pôjdu rodičia zamestnanca.
Aký to má vzťah k rekreácií zamestnanca? Aký to má význam pre zamestnávateľa? Lebo áno, pre zamestnávateľa má význam, aby si jeho zamestnanec oddýchol, aby sa zrekreoval. Tak mu bude, bude zamestnávateľ prispievať na rekreáciu. A áno, keď niekto ide s tým, s tým zamestnancom na dovolenku, dobre, deti, manželka, iné osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo nech aj tí rodičia, ak sú s ním na tej spoločnej dovolenke. Ale to, čo tu teraz robíte, je, že rodičia budú môcť ísť sami na dovolenku a bude to preplácať zamestnávateľ ich dieťaťa, ku ktorému oni nemajú žiadny vzťah, pre ktorého to nemá žiadny význam, že sa rodičia jeho zamestnanca zrekreujú na Slovensku.
A ešte raz to teda prečítam, snažil som sa vo faktickej, ale, ale tam nebol dostatočný priestor. Dnes § 152a ods. 5 hovorí o tom, že "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4", tam sú vymedzené tie výdavky, "na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz je tá dôležitá časť, "so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii". So zamestnancom. Ja neviem teda, odkiaľ má pán podpredseda Danko informáciu, že však aj tábory. Tak ak sú rodičia na tábore, áno, lebo v zmysle zákona sú oprávnenými výdavkami iba také výdavky, kde sa tá iná osoba, napríklad dieťa, zúčastňuje na rekreácii so zamestnancom. Ak ten návrh prejde, zákon sa zmení, tak to ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce bude znieť: "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz tá dôležitá časť, "so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii". Čiže nielenže sa tam dopĺňajú rodičia ako ďalšia skupina, ktorá sa môže rekreovať so zamestnancom a budú to oprávnené výdavky na účely príspevku na rekreáciu alebo rekreačného poukazu, ale ešte okrem toho to môže byť dovolenka, na ktorej ten zamestnanec vôbec nebude. Tým popierate, úplne popierate zmysel toho, prečo boli zavedené rekreačné poukazy do Zákonníka práce. Samozrejme, že má to ten význam, že je to podpora cestovného ruchu, ale ak to má byť podpora cestovného ruchu prostredníctvom Zákonníka práce, tak to má mať nejaký vzťah k vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Toto žiadny vzťah ku vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom nemá.
Takže pán podpredseda Danko mi už neodpovie, ale ešte stále je tu pán poslanec Huliak, ktorý je tiež predkladateľom a ktorý sa tiež môže prihlásiť s faktickou. Je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ a môže sa prihlásiť nielen s faktickou, ale môže kedykoľvek vystúpiť v rozprave a môže mi odpovedať na tú otázku, ktorú som položil už v prvom čítaní, potom na výbore a potom aj vo svojom predchádzajúcom vystúpení a opakujem ju znovu: aký to má význam z hľadiska Zákonníka práce? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Budem reagovať na ten váš úvod, v ktorom ste spomínali vystúpenie pána Huliaka vo faktickej poznámke. Predstavte si, že by som ja povedal to čo Huliak. Že niekto rozbije Ficovi hlavu. Predstavte si, že by som toto ja povedal. To, čo povedal, to, čo povedal, to, čo povedal Huliak teraz. Viete si to predstaviť, že by som to ja teraz povedal, čo povedal Huliak? To sú oni, ktorí, ktorí hneď po voľbách povedali, že zmenia ten systém, že budú, že to bude iné. Po streľbe na Roberta Fica, ktorú odsudzujem, zo srdca odsudzujem, toto povie poslanec vládnej koalície! Nabáda ľudí, aby nás bili. Toto je, toto je tá politika! Vy len rozprávate všetci, koľko vás je, o tom, že treba zmierenie, o tom, že treba pomôcť. Vy len rozprávate, že rešpektujete iný názor. No ja som mal svoj názor, povedal som svoj názor. O nikom som nerozprával, že vám treba rozbiť hlavu, že ste, že ste... to, viete, tie intrigy, ktoré tu Huliak teraz porozprával, intrigy a to je, viete, on má naozaj, nebudem sa s ním naťahovať, pretože keby to povedal niekde inde. On sa skrýva za poslaneckú imunitu a je to, je to smutné, ale opakujem, keby niekto z nás z opozície povedal o niekom z vás, že vám rozbije niekto hlavu, a nabádal tak ako Huliak, tak tu skáčete po plafón.

Ďakujem za slovo.
Budem reagovať na pána Dostála, ktorý hovoril o tom, že či toto opatrenie má nejaký priamy súvis medzi zamestnávateľom a tým človekom, ktorý toto opatrenie nakoniec využije. A nie je tu tá linka. Dá sa, dá sa súhlasiť z argumentom alebo polemizovať s tým, že prinútite zamestnávateľa, aby poskytol nejaký bonus zamestnancovi vo forme tejto rekreácie a zrekreovaný zamestnanec potom prinesie väčší osoh aj zamestnávateľovi. Tak tu sa môžme o tom baviť, ale, ale aby toto opatrenie sa vzťahovalo na jeho rodičov, tam tá priama súvislosť nie je.
Problém je aj v tom, že vy vlastne nútite týmto opatrením zamestnávateľov, aby prispievali alebo robili nejaké bonusy ešte ďalším osobám, ktorí priamo s ich prácou, s ich činnosťou nesúvisia. Ja vám poviem, ako je to u nás v školách. Máme školu, ktorá má 40 detí, teda 40 zamestnancov, vedľa je škola, ktorá má 55 zamestnancov. Tá prvá škola, na ňu sa tento zákon nevzťahuje, pretože ten sa vzťahuje až na organizácie, ktoré majú nad 49 zamestnancov. Čiže títo túto povinnosť nemajú, vedľajšia škola túto povinnosť má a nemá na to prostriedky. Respektíve má časť prostriedkov, keďže, keďže štát prispieva, môže prispieť teda štátnym školám na učiteľov na tieto rekreácie, ale nemôže prispieť už mesto a obec, lebo na to nemajú kapacity, nemajú na to prostriedky, a vy ich k tomuto nútite. Ja toto opatrenie vnímam tak, že vy síce chcete sa tváriť, že idete pomáhať ľuďom, ale tlačíte do toho zamestnávateľov, ktorí často pre nich je to veľký náklad a spôsobuje im to problémy. A toto považujem za nefér, aby ste vy takto dávali balíčky, darčeky ľuďom nie zo svojho vrecka, ale z vrecka zamestnávateľov. To nie je skrátka fér.

Pán Dostál, budem na vás reagovať asi takým spôsobom, že nedokážem si predstaviť, kedy vy konečne začnete nejakým spôsobom aj sociálne myslieť. Všetko, čo tu odznelo, bolo tu nejaká, akoby som povedal, oponentúra pre podnikateľov, pre ľudí, ktorí zamestnávajú ľudí, aby sme im nedajboh nesiahli na tie vysoké zisky, ktoré tu majú. Zabudli ste na obchodné reťazce, zabudli ste na spoločnosti, ktoré vyvážajú kapitál zo Slovenska. A pýtam sa jednu vec, či vy vôbec viete pochopiť, čo to je žiť z 300 euro. Že taký slovenský dôchodca sa v živote na tú rekreáciu nedostane. A ak raz ten jeho syn alebo dcéra, ktorí nemôžu si dovoliť ísť na tú dovolenku, pretože dovolenka nie je len z tých poukazov, pretože nepokryje tie náklady. Viete veľmi dobre, že tam vyžaduje sa jednak dostať na tú dovolenku, jednak tým deťom tam niečo kúpiť, jednak sebe kúpiť niečo, jednak aj niečo vidieť nadštandardne, že tie poukazy sú skrátka nie plne platené v rámci celej tej, celých tých nákladov na tú dovolenku. A keď ten zamestnanec raz skrátka nemôže na tú dovolenku ísť, nemôže tam zobrať tie svoje deti, pretože jednoducho nemôže, lebo to finančne mu nevychádza, tak túto možnosť posunie svojim rodičom, ktorí ho jednak odbremenia, že tie deti tam vezmú, a jednak spravia to, že tým rodičom dopraje ten benefit, ktorý on nemohol na základe financií využiť. Pýtam sa, čo je na tom zlé, keď si to ten podnikateľ aj tak dá do nákladov? Čo je na tom zlé, keď tá škola jednoducho dostane od štátu na to príspevok. Pýtam sa, čo je na tom jednoducho zlé, keď chceme ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi dovoliť aj žiť. Pretože my im snažíme sa nájsť niečo, aby žili trošku lepšie, ako žijú doteraz aj vďaka takým vládam ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Huliak, je smutné, že miesto nejakej vecnej reakcie opäť prechádzate k osobným útokom. Tvrdíte, že si nedokážem, nedokážete predstaviť, kedy začnem sociálne myslieť. No ale vy sociálne myslíte tak, že určujete niekomu inému, na čo má dávať svoje peniaze, aby plnil nejaké vaše politické priority. O tom to je. A slovenský dôchodca sa nedostane na rekreáciu. No tak ale ak vám záleží na tom, aby slovenskí dôchodcovia chodili na rekreáciu, prečo nevymyslíte, že štát bude podporovať, podporovať rekreáciu dôchodcov? Lebo toto nie je o tom. Toto je o tom, že iba vybraná kategória dôchodcov, takých, ktorí majú deti, ktoré sú zamestnané, navyše sú zamestnané v podnikoch nad 50 zamestnancov, ktorí, ktorí sú tam zamestnaní nejakú dobu, tak áno, takí to budú môcť využívať, a iní dôchodcovia to nebudú mať, nebudú môcť využívať. Dôchodcovia, ktorí nemajú deti alebo ktorí deti majú zamestnané u iných zamestnávateľov. No prečo vy takto diskriminujete, diskriminujete tých dôchodcov?
A nie je to o tom, že tí dôchodcovia musia zobrať deti zamestnanca. Vôbec nič. Rodičia zamestnanca môžu ísť aj sami na tú dovolenku. Nie so zamestnancom ani s deťmi zamestnanca, môžu ísť aj sami. A nevraviac o tom, že nie všetci rodičia zamestnancov predsa sú dôchodcovia. To zase nehovorte tu takéto veci. Kopu, kopu rodičov zamestnancov je ešte stále v produktívnom veku a sami sú, sami sú zamestnaní. Takže opäť žiadna odpoveď na moju otázku, iba osobné útoky. Našťastie, nie až také ako na pána poslanca Pročka, že by mi mal niekto rozbiť hlavu, aspoň za to ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tejto téme.
No, ekonomika, verejné financie, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, to všetko sú prepojené nádoby. A v podstate to najlepšie vystihuje tripartita. Trojuholník: zamestnávatelia, zamestnanci a štát. A všetko to dobre funguje, teda aj štát dobre funguje vtedy, ak je to celé v rovnováhe. Ak tu v Národnej rade vznikajúce zákony vylepšujú podmienky, vylepšujú podnikateľské prostredie, okej, vylepšujú aj postavenie zamestnancov, vylepšujú konkurencieschopnosť krajiny. Toto, toto si treba vždy uvedomiť, keď sa do čohokoľvek, do akejkoľvek na pohľad malej veci akože takto to nejak vnorí a ide sa to upravovať, to vždy má proste taký celkový, celkový dosah.
Ja tu chcem úvodom jasne povedať, že, samozrejme, veľmi-veľmi dôležitý je aj zamestnanec. Jasné. Aj oni sú tí, ktorí rukami svojimi alebo svojimi schopnosťami tvoria hodnoty. Ale jednoducho veľmi dôležití sú aj podnikatelia, pretože oni sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí platia mzdy zamestnancom, tí, ktorí platia dane štátu. A nemôže to byť takto nevyvážené. Nemôže si aktuálne či predkladatelia, alebo celá vládna koalícia povedať, že zamestnanec je náš cieľ, tomu budeme len a len pomáhať a podnikateľ je náš nepriateľ a tohoto necháme, to najmenšie že zaplatiť a ešte mu proste dáme ďalšie veci zaplatiť a zhoršíme mu podmienky. Takto to nefunguje, tam tá rovnováha, rovnováha musí byť. Veď aj štát je zamestnávateľ svojím spôsobom. Aj štát je, teraz poviem že v úvodzovkách, podnikateľ a nezamestnáva málo ľudí. Ono je to okolo 440-tisíc zamestnancov dokopy. Ale aj ten štát ich môže, týchto všetkých ľudí, zamestnávať až vtedy, ak tí podnikatelia pošlú svoje dane, ak tí zamestnanci pošlú svoje odvody a dane. A jednoducho proste štát nemá inú možnosť, než teda získať tieto peniaze od ľudí a aj od podnikateľov. Preto je dôležité všetky tie riešenia robiť, robiť zmysluplné.
No, a tento príspevok. Ja začnem úplne od konca, to je výpalné. To normálne sa proste vláda, alebo teda v tomto prípade teda je to, je to poslanecký návrh, sa rozhodli, že jednoducho zase nejaké populistické sociálne opatrenie nechajú zaplatiť iných. Jednoducho toto sa už nedá nazvať nijak inak ako výpalné. Áno, môžme sa baviť o teda rekreačnom poukaze, do nejakej miery, samozrejme, však je to nejaký bonus teda, ktorý štát donútil, aby zamestnávatelia platili svojim zamestnancom. Okej. Môže to pomáhať cestovnému ruchu slovenskému. Takisto okej. Ale je niekde nejaká hranica, už to tu bolo povedané, ale ja to v skratke zopakujem. Je nejaká hranica, že za ktorú to už je skutočne výpalné. A to je presne tá hranica, keď z toho ten podnikateľ nemá ale že vôbec nič. Pretože áno, ten podnikateľ, jasné, že prispeje zamestnancovi na rekreáciu, aj jemu konkrétne, aj jeho deťom, pretože vždy má z toho nejaký benefit. To znamená, zamestnanec bol na dovolenke, oddýchol si, strávil čas s rodinou, prišiel na iné myšlienky a do práce sa mu teda vráti oddýchnutý, s novými nápadmi, s novou energiou, s novou silou a proste je to nejaký prínos aj pre toho zamestnávateľa. Je tam proste nejaká tá rovnováha. Je tam ten pohľad aj na jednu stranu, aj na druhú stranu a koniec koncov aj na tretiu stranu toho trojuholníka: štát, zamestnanec a zamestnávateľ. Ale týmto to, kolegovia, idete úplne odpojiť, proste normálne poviete zamestnávateľovi, aby teda zaplatil rekreáciu v podstate úplne niekomu inému, s kým nemá žiadnu väzbu. Ten zamestnanec nebude ani spokojnejší, ani oddýchnutejší, ani ja už neviem čo, keď na dovolenku nepôjde, ale pôjdu tam jeho rodičia. Proste fakt, toto je tá hranica, za ktorú sa už pri tomto už nemalo a nedá sa ísť. Proste fakt sa skúste na toto pozrieť z tohto pohľadu.
No a potom, dovolím si ešte pár reakcií. Pán predseda Danko tu má teda veľa-veľa rečí o tom, že pomáha cestovnému ruchu, dokonca vytvoril aj ministerstvo. No, ono to funguje častokrát tak, že čím vyspelejšia a funkčnejšia krajina, tým má tých ministerstiev najmenej. Väčšinou práve tie najzaostalejšie, najskorumpovanejšie krajiny sveta majú tých ministerstiev úplne najviac. A ten jeden z tých slovenských príkladov tu máme, a to je to naše ministerstvo cestovného ruchu a športu, teda hlavne tá jeho, flagship poviem, proste budova, ktorú si, ktorú si teraz prenajali. Kolegovia, ja verím, že ste sa k tomu nedostali, jednoducho je to luxusná budova, 5-tisíc metrov štvorcových za 20 euro na meter štvorcový a mesiac. K tomu, samozrejme, plus všetky energie. Jednoducho to je, to je suma, za ktorú si proste budovu nevedia prenajať ani, ani súkromné firmy, úspešné firmy. Jednoducho to je v podstate dvojnásobné nájomné. Dokonca ešte aj budovy v rovnako vysokom štandarde, v rovnakom, proste fakt že áčkovom leveli boli, boli za 13, za 14, za 15 euro za meter, hej? Ale tie bežné priestory, ako kľudne sa dá povedať, že to bolo prenajaté dvojnásobne draho.
Myslíte, že tá zmluva sa dá desať rokov vypovedať? Nedá. Je prakticky nevypovedateľná, pritom sa bavíme o ministerstve, ktoré je tu pár mesiacov. A otázka, čo bude po ďalších voľbách. Ale zmluva je na desať rokov. To sa nebavme o tom, že stačí neprejaviť vôľu ju zrušiť a o ďalších päť rokov sa automaticky predlžuje. To sú veci!
Ďalšia vec, no bratislavská protipovodňová línia túto budovu nechráni. Ministerstvá by mali byť už tie budovy, ktoré teda majú pomáhať, keď už to tu aj pán predseda rozpráva, za každých okolností. Viete, čo bude prvé pri povodni? Bude treba vlastne ochraňovať a pomáhať tomu ministerstvu, aby nebolo zatopené, aby ja neviem čo všetko, hej? Úplne, úplne opačne. Kolegovia, prosím, fakt akože zíďte z kratšej cesty, to, toto je len, len malý, malý čriepok proste, vy zhoršujete to podnikateľské prostredie.
Dneska si zoberme, že dnes ten zamestnanec, máme v podstate najnižšiu nezamestnanosť v histórii, alebo povedzme sme veľmi blízko najnižšej nezamestnanosti, aká bola. Dokonca výrazne rastú aj reálne mzdy. Dnes je ten zamestnanec vo veľmi dobrej situácii. Dnes je možno dobré fakt podporiť tú jeho nezávislosť a schopnosť nájsť si iného zamestnávateľa, vylepšiť si tie svoje podmienky, ale ten paradox je opačný, že dnes treba fakt pomáhať práve podnikateľom. Tí majú, sa im zhoršujú podmienky proste. Tí majú koniec koncov aj nedostatok pracovnej sily a vidia, čo sa tu všetko deje. Slovensko má z krajín V4 najvyšší počet firiem, ktoré sú tu a rozmýšľajú o deinvestícii, proste o deinvestovaní. To znamená, že znížení svojej prezencie na slovenskom trhu, hej? To, proste nechcú tu investovať, niektoré rozmýšľajú o odchode. Toto treba riešiť, proste fakt, ono to možno znie divne, dnes treba pomáhať alebo aspoň neškodiť proste tým podnikateľom. Tým, ktorí jednoducho plnia tú štátnu kasu. Tým, ktorí pomáhajú vlastne, aby tí zamestnanci boli zamestnanci, aby, aby, aby štátu proste platili dane. A toto, toto je dôležité a toto sa tu jednoducho nedeje.
Pán Danko tu rozpráva, ako pomáha malým firmám. No, jedna z tých pomocí malým firmám bolo vidieť teraz nedávno, že... a to ešte aj, aj mne osobne hovoril, že áno, on zvýši tú hranicu na povinného platcu dane z pridanej hodnoty, že on s tým niečo spraví, že on to s tým ministerstvom financií dohodne. No dohodol. Doteraz bola sadzba dlhé roky nezmenená 49 790 euro a pán Danko, vážená koalícia, ste to zvýšili o celých 210 euro. Proste toto nie je žiadna pomoc. Čiže toto, toto by bolo proste, keď by sa to zvýšilo na tú sumu napríklad, ktorú dovoľuje Európska únia, aby teda bol, bola firma povinným platcom až od povedzme tých 85-tisíc euro. Áno, takto by ste pomohli, zjednodušili byrokraciu. Jednoduché účtovníctvo je výrazne jednoduchšie ako podvojné. Potom, zasa, potom už ten zamestnávateľ zas by sa inak pozrel, veď dobre teda, tak ja zaplatím, alebo proste chápem, že teda štát chce, aby teda bol nejaký rekreačný poukaz. Proste bolo by to nejak vyvážené. Pomôžete podnikateľovi, pomôžete zamestnancovi. Proste to všetko by bolo fajn, keby to bolo.
No a už sa ani nedosta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Viskupič, vy ste to presne a veľmi dobre definovali. Ja len doplním, čo sa týka stavu tých verejných financií. Áno, bude tam navyše ďalší deficit cca okolo 3,5 milióna eur. To znamená, že mňa by celkom zaujímalo a budem hľadať na to nejak, alebo tak ako som povedal v prvom čítaní, tak chcel by som na to vedieť odpoveď, že skadiaľ povedzme tie obce, školy majú zohnať na to ďalšie peniaze. Takže stále čakám na odpoveď.
Ale tak ako som chcel povedať, ja osobne si nemyslím, že práve toto opatrenie pomôže cestovnému ruchu. Lebo ten cestovný ruch, už keď čítate nejaké poučky, tak len z mikroekonomického hľadiska bude znamenať, že tie podniky budú menej investovať do seba a budú viac investovať do vecí, ktoré nie sú ani pre ich zamestnancov. Takže áno, podpisujem sa pod to, že ten rekreačný poukaz má pomôcť zamestnancom. O tom bol ten rekreačný poukaz ako priorita, aby si oddýchol ten zamestnanec so svojou rodinou, keď niekde ide. Na to bola tá priorita. A určite ako nejaké riešenie pomoci cestovnému ruchu to nevidím, už len skrz to, že máme obrovský investičný dlh na našej infraštruktúre v stovkách miliónoch eur. A toto sú veci, ktoré by pomohli cestovnému ruchu, aby sa ľudia vedeli presunúť, aby ľudia k nám chodili. To, ako som povedal v prvom čítaní, my máme v priemere, či je to tuzemský, alebo zahraničný turista, na prespávanie len na dva dni toho turistu. Čo je veľmi málo oproti iným krajinám. Toto sú naše úlohy, ako my musíme ten cestovný ruch oživiť a dostať tie financie, ten príjem do štátneho rozpočtu. Ale týmto opatrením len hádžeme polená pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Budem reagovať na pána kolegu Viskupiča, ktorý spomenul, že to vníma ako populistické sociálne opatrenie, dokonca spomenul slovo výpalné, kde vládni poslanci chcú prinútiť podnikateľov, aby prispeli na rekreáciu cudzím ľudom, ktorí vôbec s ich podnikaním nesúvisia. Ja len doplním, že to sa nejedná len o podnikateľov. Tu sa jedná aj o zamestnávateľov. A tí zamestnávatelia, to sú rôzne organizácie pod mestami alebo pod VÚC-kami. Sú to školy, sú to, sú to organizácie, ktoré netvoria zisk a majú pevný rozpočet. A keď vy prinútite ich minúť viacej peňazí, oni to nemajú rozpočtované. Ako som už spomenul, v školách časť zamestnancov, ktoré sú platené štátom, tak na to si môžete nárokovať a veľmi komplikovaným spôsobom to dostanete, ale polovica zamestnancov v školách... prevádzkujú teda školské zariadenia alebo sa starajú o školské zariadenia, tam tie prostriedky nie sú. Čiže vy vlastne tunelujete aj organizácie, ktoré vôbec netvoria žiaden zisk.
A chcem uviesť jeden svetlý príklad: Prešovský samosprávny kraj, je teda VÚC-ka má zriadených mnoho organizácií a mnohé z nich majú do 49 zamestnancov a mnohé nad 49. A táto VÚC-ka bola štedrá alebo veľkodušná natoľko, že uplatnila ten pôvodne platný súčasný zákon na všetky, všetky školy. Teda na všetky organizácie a aj so zamestnancami pod 50. Možnože toto bola cesta. Mohli ste, mohli ste toto opatrenie rozšíriť možno na zamestnancov aj v organizáciách pod 50 a bolo by to rovnocennejšie. Ale rozširovať toto opatrenie na ľudí, ktorí priamo so zamestnávateľom nesúvisia, je podľa mňa scestné a je to fakt sociálne opatrenie, kde populisticky idete pomáhať ľuďom, dôchodcom, seniorom za peniaze zamestnávateľov, čo vôbec, ale vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo a ďakujem aj pánu kolegovi Viskupičovi za opätovné zhrnutie toho, o čom v skutočnosti má byť tento benefit rekreačných poukazov, keď ich tu už máme.
Rekreačné poukazy nie sú systémové opatrenie pre sociálnu oblasť alebo pre ľudí v hmotnej núdzi, ako to spomínal aj pán kolega Huliak. Každý, nemyslím si, že každý človek v hmotnej núdzi je zamestnaný, a preto ak by to mal byť pre nich aj benefit, ktorý tu spomínal pán Huliak, že rodičia tohto zamestnanca vezmú svoje vnúča a dieťa tohto zamestnanca na tú dovolenku, tak to tam nie je nijak vyriešené.
A ešte by som teda chcela vedieť, že a čo taká napríklad slobodná matka, ktorá nemá ani na ten doplatok za tú dovolenku, ktorý je potrebný k tomu, alebo nie je ani zamestnaná vo firme, ktorá má viac ako 50 zamestnancov a jednoducho nemá na to nárok? Čiže nie je to sociálne opatrenie a neprezentujte to tak, prosím.
Ďakujem.

Pán Dostál, ja musí reagovať na to, že doteraz všetci zamestnávatelia predsa a aj podnikatelia, aj všetci ostatní, ktorých ste taxatívne vymenovali, skrátka majú toto naplánované vo svojich ekonomických ukazovateľoch, pretože raz si to zdaňujú a jednoducho je to odpočítateľná položka. Ja nerozumiem tomu, keby teraz momentálne všetkých 100 % zamestnancov si tento poukaz uplatnilo, že či je to zlé. Že to jednoducho posunú. On neprichádza o nič, lebo keby si uplatnilo 100 % zamestnancov pre zamestnávateľa túto výhodu, tak skrátka sme na tom istom, my nad rámec niečoho nerobíme absolútne nič. My len rozširujeme tú možnosť.
A ďalšia, chcem sa opýtať ešte na margo pána z KDH, že či oni naozaj s tými dôchodcami vôbec necítia, čo v ich ponímaní strany som o tomto práve teraz sklamaný, že vôbec polemizujeme. A ešte jedna vec je, veď predsa keď využijeme 100 % kapacít, že to tí dôchodci využijú v rámci toho, že by to nevyužili ich deti, tak zase len posilňujeme ten domáci cestovný turizmus, ubytovacie kapacity a zase len vo svojej podstate napĺňame tú štátnu kasu. Takže ja naozaj nerozumiem, že prečo sa stále v tomto začarovanom kruhu moríme a potápame, keď jednoducho je tu jednoduché východisko z toho všetkého.