15. schôdza

Pán poslanec, viete, keby bola vláda, ktorá padla v decembri, a bolo by, boli by predčasné voľby, tak možno by tých 35 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní nebolo robené. Zoberte tú krátkosť času, ktorú bolo treba spraviť, rozpočet a ďalšie veci. Nakoniec tento zákon, ja kvitujem, že ho musel minister nakoniec podať, nakoniec sa k tomu iste ešte vyjadrí. Predsa ste prijali vo fonde obnovy, že tento zákon prijmeme. A preto ho prijímame v skrátenom legislatívnom konaní, aby mohli ešte tie, koho sa to bude týkať, hlavne, samozrejme, samospráv, regiónov a proste aj vyšších územných celkov, aby mohli konať. Keby ste to boli, keby ste boli, keby sme boli začali voľby k 30. 6. alebo skorej, tak boli by sme niekde inde, páni.
A druhá vec, veď viete, v akej situácii sa nachádza aj rozpočet, aj ďalšie veci. To sme nezavinili my. Rozklad celého štátu asi niekto zavinil. A to vám aj ľudia nakoniec vo voľbách povedali. Takže neviem, prečo sa nad tým zamýšľate.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Krátky, vy ste sa vo svojom, vo svojej reči zamýšľali nad tým, že prečo toľko skrátených legislatívnych konaní. Nuž ten dôvod je veľmi jednoduchý. Tie si vyžiadal práve stav krajiny, v akom ste ju vy zanechali. Vaše tri vlády, alebo teda jedna, jedna vláda v nejakých troch obmenách, a vyžiadal si to stav tej krajiny naprieč všetkými rezortami. Nie je to len rezort pána Tarabu, o ktorom ja možno viem trošku viacej, keďže som v ňom pôsobil, v akom stave ho zanechal pán minister Budaj, ale týka sa to všetkých tých rezortov, kvôli ktorým boli skrátené legislatívne konania. Tak sa skúste zamyslieť, skúste sa možno pozrieť trošku, trošku naspäť na tie vaše, vaše tri roky vládnutia a potom vám možno aj tie skrátené legislatívne konania budú dávať zmysel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Opäť sme pri téme skrátených legislatívnych konaní a ďakujem pánovi poslancovi Krátkemu, že urobil taký rešerš toho, čo sa tu udialo za necelý rok. No ono tieto dôvody, aj ktoré zazneli vo faktických poznámkach, sú síce politické dôvody, prečo je tých skrátených legislatívnych konaní toľko, ale ony neobstoja pred zákonom, lebo zákon jasne hovorí, za akých dôvodov môže byť skrátené legislatívne konanie použité, je to mimoriadny proces. A ono riadny legislatívny proces nie je len na to, aby tá právna úprava bola kvalitná, aby prešla testom a všetkými rezortmi, ale aj na to, že zákon je výsledok celospoločenskej dohody o tom, ako sa riadia vzťahy v krajine, o ktorom hlasujú predstavitelia v Národnej rade, ktorí zastupujú občanov a občianky tejto krajiny, a vy týmto skráteným legislatívnym konaním vlastne uberáte práva občanom podieľať sa na tvorbe noriem, ktoré regulujú ich vzťahy. Už by sme s tým naozaj mohli prestať, lebo toto nie je len o tom, ako rýchlo niečo prijať. Je to taká vyslovene neúcta k tomuto štátu a k ľuďom, ktorí nám zverili moc.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, už vám viacerí kolegovia vysvetlili, že tým, že ste priviedli štát pomaly pred bankrot, tým, že ste odkladali parlamentné voľby na poslednú možnú chvíľu, pozrite sa, vo Francúzsku dajú sa zorganizovať parlamentné voľby za mesiac. Vy ste ich odkladali na poslednú možnú chvíľu. Štát ste odovzdali v takom ekonomickom kolapse, v akom sa nikdy nenachádzal. Plán obnovy ste dohodli tak nevýhodne pre Slovenskú republiku, že sa všetci chytáme za hlavu, čo ste to všetko podohadovali a na čo ste naviazali peniaze z plánu obnovy. A teraz keď sa vláda snaží, pán Pročko, týka sa to aj vás, ste tu či nie? Počujem vás. A teraz keď sa vláda snaží naozaj rýchlo, urgentne riešiť všetky tie problémy, ktoré ste spôsobili, no tak tu rozhadzujete rukami, že prijímame veľa skrátených legislatívnych konaní. Po prvé, sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, štátu naozaj hrozia značné hospodárske škody, po druhé, skrátené legislatívne konanie slúži presne na takéto príležitosti, presne za takýmto účelom ho zákonodarca vložil do rokovacieho poriadku, aby sme hasili to, čo ste spôsobili. Takže, prosím pekne, prestaňte s tými štatistikami, alebo doplňte štatistiku o skrátené legislatívne konania, ktoré ste prijímali vy, a tie ste používali naozaj úplne bezúčelne, len preto, aby ste priviedli štát do bankrotu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Normálne sa aj čudujem niektorým predrečníkom, ale budem reagovať na teba, pán poslanec. Ďakujem veľmi pekne za zhrnutie. Mnohí koaliční poslanci rozprávajú rôzne veci o bankrotoch a o zadlženiach. Je to až vtipné, pretože vládam Igora Matoviča a Eduarda Hegera vyčítali zadlžovanie na úrovni štyri miliardy eur ročne, ale sami za prvý polrok minuli šesť miliárd, prosím vás, veď to je trojnásobne väčšie zadlžovanie krajiny, ako robil ten Igor Matovič, na ktorého sa stále vyhovárate. Pozrite sa na to, čo ste si stanovili v rozpočte na ďalšie obdobia. Igor Matovič a Eduard Heger mali deficit v priemere na úrovni 4,2 %, čo je lepšie ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín, ktoré platia eurom. Vy ste si na najbližšie roky naplánovali deficit na úrovni 5,5 %, 4,2 % verzus 5,5 %. Vy hovoríte, že Matovič priviedol krajinu do bankrotu, nie, nie, moji drahí. Vy ju idete priviesť do bankrotu a ešte ste si to aj napísali na papier a ešte sa s tým aj chválite.
Druhá vec. Keď hovoríte o skrátených legislatívnych konaniach, tak za Hegera a Matoviča bolo prijatých 508 zákonov, z toho 107 v skrátenom legislatívnom konaní. Takmer 80 z nich súviselo s pandémiou, vojnou na Ukrajine alebo energetickou krízou. Takže zostáva cca 30 zákonov, ktoré boli za celé obdobie prijatia v skrátenom legislatívnom konaní. Za pol roka ste prijali v skrátenom legislatívnom konaní 35 zákonov, prosím pekne, čiže ste už predbehli toho hrozného Matoviča s tým Hegerom, čo ho tak strašne spomínate.
A druhá vec, prosím vás, pozrite si históriu. Vlády Slovenskej republiky historicky nastupovali väčšinou na jeseň, takže tie výhovorky o tom, že ako vy to všetko musíte teraz dávať do poriadku, lebo ste mali strašne málo času, tak, prosím vás, to sú bludy a klamstvá a ani to nemusíte používať, lebo sa to dá vyvrátiť za dve sekundy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, som celkom rád, že som vyvolal takú odozvu v pléne, lebo zjavne som trafil na správnu kobylku.
Pán poslanec Muňko, štátny rozpočet, že sme ho, také katastrofické scenáre, vy ste normálne katastrofista, ako to čítate, ale vôbec to tak nie je, ako hovoríte, vy len spievate pieseň, ktorá vôbec nie je pravdivá, ale falošná a chcete, aby vám uverili. No.
Vy ste spravili zo štátneho rozpočtu obeť, aby ste mohli znížiť trestné sadzby a rekodifikovať Trestný zákon. Ja som ten poslanec, ktorému nebolo umožnené kvôli vašemu lámaniu rokovacieho poriadku cez koleno, aby som vystúpil k štátnemu rozpočtu. Ja som ten poslanec, ktorý chcel vystupovať k štátnemu rozpočtu, nemohol som, pretože ste sa tak rýchlo ponáhľali znižovať trestné sadzby. Čiže žiadny štátny rozpočet. Keď ste chceli mať o ňom diskusiu a poriadne o ňom rozprávať, mali ste umožniť rozpravu.
To, že je v nejakom zlom stave? Vy tomu rozumiete, vy ste predsa členom výboru pre financie a rozpočet, pán poslanec. Dlhodobá udržateľnosť, to je kľúčový ukazovateľ. Nehovorím to ja, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je mimochodom nezávislá inštitúcia a dáva odpočet, dávala tak nám, ako aj vám, a ona hovorí, za našej vlády sa nezhoršila dlhodobá udržateľnosť medzi rokmi 2020 až 2022. Opačne, historicky najnižší deficit bol v tých rokoch, a to boli teda krízy, ktoré boli dokopy v priemere. Čo vy mi tu rozprávate o katastrofálnom stave verejných financií? Ja si pamätám Roberta Fica, ktorý hovorí, že keby mal toľko peňazí, koľko mala tá vláda, to hovoril ešte v opozičných časoch, myslel tým plán obnovy, toľko by toho on narobil. Aká reforma, prosím vás? Vy hovoríte, že my sme niečo odovzdali v zlom stave? Štvrtá vláda Roberta Fica, ja som ešte reformu nevidel. Vy ste odovzdali krajinu v zlom stave ešte pred tým, ako to tie ódy, že vy ste nám dali deficit blízky nule. Ale kde! Žiadna reforma, všetky dobré časy ste prejedli, to je pravda.
Pán Podmanický, to isté sa týka aj vás a, pán Kalivoda, to isté vás, však žiaden zlý stav verejných financií, za vás stúpla cena dlhu. Za vás.

Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, budem reagovať na pár vyjadrení, ktoré tu zazneli. Je veľmi dobré sem dojsť si tak trošku refrešnúť pamäť niektorých ľudí a najmä, že naozaj mám niekedy pocit, akoby ste tu žili v nejakej uzavretej klietky a trošku zabudli, čo sa deje naokolo. Je úplne neuveriteľné, že tu pani Kolíková začne a povie prvé výhrady voči mne, že si obsadzujem funkcie kamarátmi. Viete, kto bol splnomocnenec vlády pre Gabčíkovo – Nagymaros? Jej životný partner. Predstavte si, že ja by som vo vláde mojej manželke vybavil, že by bola splnomocnenkyňa vlády a ešte by som došiel na koaličnú radu a povedal, že to nestačí, ešte musí byť aj šéfka sekcie vôd. A vykopli odtiaľ najväčšieho odborníka, najväčšieho odborníka, ktorý tam fungoval, aby jej životný partner mal funkciu. A keď som došiel do Maďarska, tak mi povedali, prosím vás pekne, a ten pán on fungoval, lebo čo robil, však on s nami v živote nebol. Rozumiete, splnomocnenec vlády pre Gabčíkovo – Nagymaros. Gratulujem vám. Taký nepotizmus, jak sa to volá? Nepotizmus je toto? Že vybavíte vlastnému životnému partnerovi splnomocnenca, lebo vám doma povie, lebo vám doma povie, že vieš čo, nemohla by si mi vybaviť, však máš tam vplyv, od teba to závisí, hej, prosím ťa. A keď nie, povieš, že nebudete hlasovať za zákony, pokiaľ nebudem aj ja niečo mať, hej. Takto ste fungovali, toto je vaša personálna politika SaS. A vy sa tu postavíte a vôbec, vôbec že niečo idete v tejto oblasti hovoriť. Takže toto tu naozaj nebolo, toto ste dostali úplne do dokonalosti.
Druhá vec, áno, veľmi často tu hovoríte, že tie zákony, jak to najmä tuto, že nezvládame procesy. To povedalo Progresívne Slovensko. Nezvládame procesy. Oni, ktorí išli odvolávať pani Šimkovičovú, ministerku kultúry, a mali vedieť len jeden proces, že na odvolanie treba 30 podpisov. Oni ich dali dokopy 29. A oni nám idú povedať, že my nezvládame procesy. A postavia sa tu každý jeden, oni majú tam šéfa dozornej rady, bývalého, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý dotiahol úplne na bubon, totálne do deficitu, a oni sa idú nám tu postaviť, že my nezvládame nejaké procesy, keď oni si majú zobrať jeden hárok a orátať 30 riadkov a nedali to. Dali to až na druhýkrát. Takže, takže toto je tiež zaujímavé.
No áno, dnes som predložil návrh zákona, návrh zákona o krajinnom plánovaní, ktorý mal predložiť, myslím, že Matovičova vláda, potom Hegerova vláda, potom Ódorova, ich vláda, Progresívneho Slovenska, ani jedna z tých vlád to neurobila. A viete, prečo to neurobili? Lebo presne to, čo nám vyčítajú, že vraj my dávame malý priestor na, jak to hovoríte, na verejnú diskusiu, tak veľmi dobre si pamätáte, ešte keď sme boli v opozícii, vystúpil tu Heger a povedal, že najväčšia občianska diskusia, aká bude, bude o pláne obnovy, že celé leto, prejdú celé Slovensko a všetci odborníci, každý sa bude môcť vyjadrovať k plánu obnovy. Potom našli Vašákovú, ktorú potom z nej, z nej urobili splnomocnenkyňu vlády, a urobili si z toho taký fetiš, že oni budú prví, ktorým Európska komisia odsúhlasí ten plán obnovy, zavreli sa na úrade vlády a teraz písali, čo koho napadlo, čím väčšia hlúposť, tým mala väčšiu prioritu.
A takto napríklad došli k tomu, že vymysleli si, že na rieke Morava, prosím pekne, tam, kde máme, kde nám závidí celý svet, že máme na Slovensku regulované toky pre lode, tak ich napadlo, že na rieke Morava idú urobiť esíčko, meandru tam idú robiť, rozbíjať to. Idú hýbať hranice s Rakúšanmi, pretože hranica je stred toku. Ich napadlo, že tam idú robiť meandre. Každý odborník sa chytá za hlavu. To tam dali ako do plánu obnovy. Lebo sa im to ľúbilo, však dajme meandre.
Potom druhú vec, ktorú majú, áno, to je tento zákon o krajinnom plánovaní, ktorý, keď zistili, čo to je za hlúposť, tak povedali Budajovi a to toto, títo zo SaS-ky povedali, že to mu v živote nepodporia. Tak Budaj to sem nevedel dať, pretože taká hlúposť to bola. Áno, ZMOS sa nám ozval, môžem vám povedať, viete, čo sa len pýtali? Že či to je tá Budajova hlúposť. Keď sme povedali, nie, to neni tá Budajova hlúposť, povedali, dobre. A to, čo je, pán Hlina, to je pre vás, my práveže sme, keďže sme sebavedomí politici, tak my sme prišli s návrhom zákona, ktorý Slovensku škodiť nebude. A na tomto návrhu zákona vznikla dohoda minulý týždeň, to znamená, že sme ho prekopali a je v podobe, kedy nikto na ministerstve životného prostredia, žiaden úradník nebude prepisovať územné plány svojvoľne mestám a obciam a samosprávam a vyšším územným celkom. Pretože vám išlo o to, aby ste rozvrátili vyslovene zaužívané, normálne, základné procesy.
Druhá vec, ktorá, myslím, že pán Hlina, čo ste hovorili, že chodím po krčmách vysvetľovať? Ja neviem, či aj som niekedy v nejakej krčme bol, vy ste jediný, ktorý tu v krčmách funguje. Takže, takže môžem vás uistiť, po žiadnych krčmách nechodím. A napriek tomu v tom nevidím zle tých, ktorí chodia, aj to, že v podstate váš biznis je na krčmách postavený, ale môžem vás ubezpečiť, že neexistuje na nejaký zákon viac dôvodov ako to, že predkladáme zákon, ktorý mal byť prijatý kedy? V ´22.? Je ´24. rok. Nechápem, načo ste to tam dali, dali ste tam veci, na ktorých ste nemali vy sami žiadnu politickú dohodu, a preto jediné, čo ste urobili, ste došli do Bruselu a povedali a uprosili ste ich, nech to hodia po voľbách, pretože vy s tým zákonom neviete pohnúť.
Takže aby bolo v podstate jasné, áno, koncom roka, ja som prišiel na vládu v decembri, myslím, že to tam máte aj v zápise, a povedal som, možnosť je, buď prídeme s vlastným zákonom, a vtedy minister dopravy povedal, že nech to pár mesiacov neriešime, že oni sa pokúsia to zakomponovať do zákona o územnom plánovaní. Nakoniec sme našli formuláciu, na ktorej vznikla spoločenská dohoda tých, ktorí k tomu zákonu majú čo povedať. Vychádzali sme z hlavných pripomienok v predošlom pripomienkovom konaní, ktorých bolo také enormné množstvo, že každému bolo jasné, že tento zákon na Slovensku nikto nechce, tak sme našli z tých pripomienok verziu, ktorá je pre Slovensko najschodnejšia. A preto my nepredkladáme návrh zákona, s ktorým nie sme stotožnení, my predkladáme návrh zákona, ktorý ten váš, s ktorým nikto nebol stotožnení, a najmä vy nie sami, ktorí ste boli jeho autormi, vy, ktorí ste mali, vládli ste tu s Ódorom a ani on to nevedel sem predložiť, tak tento návrh zákona, keď na ňom politická zhoda vznikla, tak v takejto podobe sme ho sem predložili. A to, že sme po termíne rok a pol, to neni naša chyba, to je chyba vás všetkých, ktorí ste tu doteraz vládli.
Takže ostatné, myslím si, že veci obsahové si môžme povedať počas tej debaty.
Ďakujem.

Dámy a páni, predkladám návrh zákona, ktorý v jednoduchom poňatí má za cieľ zjednodušiť a najmä zlacniť používanie tepelných čerpadiel, čo je jeden zo základných noriem a vízií boja proti aj klimatickým zmenám, ale najmä ide o to, že na Slovensku dodnes sme mali jeden z najkomplikovanejších mechanizmov, kedy voda, ktorá sa čerpala a naspäť sa vypúšťala, tak bola vlastne spoplatňovaná dvakrát a stále dookola, kdežto ide v podstate o ten istý objem vody. To znamená, že touto formou výrazne, výrazne ideme pomôcť tomu, aby na Slovensku čoraz väčší počet aj domácností vedelo prejsť na tepelné čerpadlá, aby sme boli v tejto oblasti aj konkurencieschopní s okolím, aby sme podporili boj proti klimatickej zmene. Je to veľmi, by som povedal, zákon, ktorý nám pomáha aj v oblasti plánu obnovy a predovšetkým aj vytvára priestor na to, aby sme tú transformáciu domácností, najmä v tých lokalitách, ktoré ešte neprešli pôvodne ani na plyn, aby sme ju výrazným spôsobom urýchlili.
Takže nepochybujem o tom, že ani tento zákon sa vám páčiť nebude, ale čo je dôležité, že sa bude páčiť slovenským občanom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona uvedeného v zákone pod tlačou 325. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň.
Úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska povedal, že pri hlasovaní o tomto návrhu tento návrh zákona podporíme, pretože si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Hovorím to úvodom, pretože pán podpredseda vlády a minister životného prostredia občas využíva rôzne fóra, či už je to plénum Národnej rady, alebo je to výbor, alebo sú to médiá, alebo sociálne siete, na to, aby o Progresívnom Slovensku hovoril, že sme pomaly zlobri, ktorí sú vlastne stále s niečím nespokojní, furt mrnčia, že všetko je zle, kritizujeme, nič nie je dobré, stále sa sťažujeme, stále všetko kritizujeme, no tak ono sa to tak deje, keď sme opozícia, tak kritizujeme, hej, lebo sme opozícia, tak to chodí.
Ja občas nad tým rozmýšľam, keď chodím z výborov a akože mentálne som aj otrasený z toho, čo sa tam deje, aj keď počúvam tu namiesto 28, 29, z kolegu Dvořáka urobí šéfa dozornej rady, pritom bol len člen, dozorná rada nie je exekutívna funkcia. Jednoducho akože lietajú tu vzduchom rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde. A rozmýšľam nad tým pravidelne, že okej, veď tomu nekritickému facebookovému davu na Facebooku Tomáša Tarabu to možno stačí povedať, hej, že to PS-ko, to je zlobor. Ale vec sa má tak, že v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí okrem Facebooku a Telegramu vedia trafiť napríklad aj na stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde si vedia skontrolovať históriu hlasovaní nás všetkých, bez ohľadu na to, ktorý sme poslanecký klub, a vedia sa presvedčiť ľudia aj o tom, že Progresívne Slovensko už v histórii v rámci tohto volebného obdobia podporilo desiatky vládnych, a nielen vládnych, ale teda aj koaličných poslaneckých návrhov zákonov, lebo boli dobré. Viď dnes o jedenástej, len taký akože rýchly factchecking, dnes o jedenástej klub Progresívneho Slovenska podporil vládny návrh ministerstva vnútra, aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať, nie je to raketová veda – nrsr.sk, sekcia hlasovania.
A prečo podporujeme aj vládne, koaličné, poslanecké návrhy? No, lebo sme vecná, sme slušná, konštruktívna, odborná opozícia. Preto. Je to jednoduché. Áno, kritizujeme, keď je čo kritizovať, navrhujeme vylepšenia a odporúčania, keď vidíme, že je čo navrhovať a čo zlepšovať, podporujeme, keď je niečo dobré, a preto hneď úvodom svojho vystúpenia v tomto pléne hovorím, že tento návrh tohto konkrétneho zákona podporíme, pretože my v Progresívnom Slovensku veríme v to, že tepelné čerpadlá poháňané nízkoemisnou energiou elektrickou sú ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a udržateľné vykurovanie. Veríme, že sú využiteľné všade tam, kde je potrebné naozaj efektívne vykurovať a chladiť, veríme v to. A toto je to najdôležitejšie, veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o polmiliardový segment, ktorý zamestnáva plus-mínus tritisíc ľudí, a dnes je tam, kde je, nie vďaka štátu, ale napriek štátu. Pretože štát slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami nateraz, podčiarkujem nateraz, aby zas niekto nehovoril, že som posol zloby, nateraz nepomáha. Ale sme tu od toho, aby sme to spolu zlepšili, zmenili a ja tu stojím aj od toho, aby som najviac, ako viem, poradil, nasmeroval, inšpiroval, od toho som v tejto rozprave.
Preto hovorím, že keď vláda Slovenskej republiky týmto návrhom novely zákona o vodách naznačuje, že chce odstrániť nejaké bariéry pri využívaní tepelných čerpadiel, tak naozaj rovno hovorím, že budete sa musieť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa viacej snažiť. Tento jeden zákon naozaj stačiť nebude. Tento návrh zákona totižto oslobodzuje tepelné čerpadlá od povinnosti platiť za využívanie tepelného potenciálu podzemných vôd, čiže technicky sa vraciame späť v minulosti. Nie často od reprezentanta alebo reprezentantky Progresívneho Slovenska povedať, povie, počujete, že návrat do minulosti je správny, v tomto prípade je správny, lebo sa vraciame technicky do roka 2014, dokedy tepelné čerpadlá neboli spoplatňované, a preto hovorím, že tento návrh je správny, pretože, ako aj pán minister v predstavení tohto návrhu povedal, tepelné čerpadlá neznižujú množstvo vody, preto nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby sa za odber vody platilo.
V prípade tohto návrhu sa však bavíme len o systémoch voda – voda a tu už nesedí to, čo pán minister v úvodnom slove povedal, pretože hovoríme výhradne o stovkách zariadení v celej republike, ktoré nie sú bytovky, nie sú rodinné domy. Tieto zariadenia sú vyslovene veľké administratívne budovy. V dôvodovej správe, keď si otvoríte, tak v tomto návrhu zákona je vyčíslené v dôvodovej správe, že zrušením tohto poplatku štát príde približne o 120-tisíc eur, čo naozaj kryštalicky jasne potvrdzuje, že ten minimálny vplyv tepelných čerpadiel na spotrebu energií a vody v Slovenskej republike je jasný. A ja to aj tak, tak, že dám takým fórikom, že medzi profesionálmi v tomto biznise sa zvykne hovoriť a žartovať, že rýchlovarné kanvice majú väčší vplyv na spotrebu energií než tepelné čerpadlá, samozrejme, myslím počtom jedných aj druhých. Paradoxne to je tá absurdita, aj kolega Kalivoda určite potvrdí, že poplatok, ktorý tento návrh zákona ide zrušiť, bol odvádzaný alebo teda ešte stále je odvádzaný do envirofondu, čo vlastne ideologicky tepelné čerpadlá dostal na úroveň veľkého znečisťovateľa, a to je jednoducho absurdita, to je hlúposť a s tým nemôžeme súhlasiť, preto vítame, že tento poplatok bude zrušený. Pardon. (Rečník sa napil.) Sa vždy pri tejto téme tak rozohním. Ospravedlňte.
Ďalší rozmer je pochopiteľne rozmer európsky, pretože Európska komisia od začiatku Putinovej vojny na Ukrajine reflektovala na tú energetickú krízu, ktorá sa začala, programom, o ktorom určite viete, poznáte ho, volá sa REPowerEU, v rámci neho odporučila členským štátom zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v časovom horizonte piatich rokov a pochopiteľne aj vyzvala členské štáty, aby naplno využili potenciál tepelných čerpadiel. A tu teda naozaj, to sa vrátim k tomu svojmu úvodu, Slovenská republika má čo doháňať, pretože táto technológia je na Slovensku využívaná žalostne málo. Je to naozaj že zlomok. Nejdem do absolútnych čísel. Iba ilustračne, aby ste vedeli, teda plynových prípojok na Slovensku 1 000 500, elektrických prípojok dvojnásobok. Keby sme spočítali tepelné čerpadlá, ktoré pokrývajú spotrebu tepla v 20-ročnom horizonte prevádzky, tak sa dostaneme k číslu približne 70-tisíc kusov, čo je teda v porovnaní s inými zdrojmi tepla naozaj zlomok. Iba ilustračne opäť, v Českej republike iba v roku 2022 sa predalo 60-tisíc tepelných čerpadiel. Bežne, tak ako to vlastne aj tento zákon navrhuje alebo rozpráva, sa tepelné čerpadlá týkajú budov, priemyslu, CZT. O čo sa menej, o čom sa menej rozpráva a malo by sa viacej a chcem na to upozorniť, tepelné čerpadlá sú ešte nie veľmi často spájané s technológiou domácich spotrebičov a automobilov a tu má Slovensko naozaj enormný potenciál, špeciálne opäť moje odporúčanie, ak sa vláda Slovenskej republiky zameria na vývoj a vedu, pevne verím, že v tomto ma podporí aj kolega Štefunko, ktorý sa prihlási tiež do rozpravy, rozhodne by sa mala zamerať na vývoj a vedu, pretože tú najväčšiu budúcnosť táto technológia má pred sebou, a to aj napriek tomu paradoxne, že nejde o žiadnu novinku. Práve naopak, a to možno neviete a dám vám aj historický exkurz, má to aj slovenský historický rozmer.
Rodák z Nového Jičína Peter von Rittinger študoval na prvej technickej univerzite v Európe, hádam viete, kde bola. V Banskej Štiavnici, bola to banská akadémia Márie Terézie. No a neskôr on ako sekčný radca pre všetky bane v habsburskej monarchii navrhol úplne prvý prototyp tepelného čerpadla. Čiže my by sme vlastne mali byť dnes hrdí na to, že pred cca 200 rokmi technická univerzita na Slovensku a ten vysoko rozvinutý úžasný región Štiavnice položili základ pre rozvoj priemyslu, ktorý dnes na Slovensku enormne, enormne, enormne rozkvitá a opakujem to, že rozkvitá nie vďaka štátu, ale napriek tomu, že ako štát nepomáha.
Keď si porovnáme dáta s inými krajinami, tak je teda zjavné, že ten potenciál v tepelných čerpadlách u nás na Slovensku nie je napĺňaný, a preto vám chcem dať do pozornosti alebo teda podčiarknuť to, že z pohľadu energetickej efektívnosti technológia tepelných čerpadiel je jedna z najefektívnejších technológií, pretože z jednej jednotky energie dokáže vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. Čo, samozrejme, platí na celom svete, hej. Tie pravidlá sú rovnaké. Čo sa ale odlišuje od krajiny ku krajine, alebo teda od regiónu k regióne je cena energie pochopiteľne a tá ovplyvňuje masívne efektívnosť tepelného čerpadla z pohľadu ekonomickej návratnosti. Ako isto viete, pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne orientovaný v prospech plynu. Je to historický kontext a je to pochopiteľne aj veľká politická téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože plyn u nás je trikrát lacnejší než elektrina. Takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám jednoducho pri cene, povedzme, do 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus 4-tisíc plynový kotol, jednoducho to nám nevychádza, ako klasik hovorí, a preto by štát definitívne cez svoje inštitúcie mal v tomto smere zabrať a to radikálne, rýchlo, včera bolo neskoro.
Je mimoriadne dôležité ľuďom vysvetľovať, prečo tepelné čerpadlá áno. Popularizovať ich, priniesť, samozrejme, adresné a environmentálne zodpovedné opatrenia, napríklad špeciálnu sadzbu pre tepelné čerpadlo. Možnosť dvojtarifnej prevádzky a tak ďalej a tak podobne. Jednoducho treba domácnosti motivovať. Väčšina európskych krajín sa dnes nielenže snaží znižovať emisie, ale aj diverzifikovať energetickú závislosť od jednej komodity a robia tým pádom tepelné čerpadlá ekonomicky atraktívnejšími. A ja musím v tomto smere zopakovať, že to na Slovensku nie je ten prípad. Na Slovensku totižto, ako isto viete, na veľkú škodu od apríla 2023 jedna z najúspešnejších schém Zelená domácnostiam je, ako to povedať, paralyzovaná, nefunkčná, neviem. Keďže ide o obdobie, ktoré už prevyšuje rok, tak my na základe dát naozaj zreteľne vidíme čo? Teraz to neberte osobne, hej? To je taký že globálny jav, nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík, čo robí s trhom. Vidíme na základe tých dát, že firmy museli prepúšťať odborníkov, čo je smutné. Vidíme, že trh s tepelnými čerpadlami a s inštaláciou stojí, a to je jednoducho veľká škoda. Sme teda v situácii, a upozorňujem na to, že máme jednak zle nastavené ceny pre čerpadlá a zároveň chýbajú dotácie. Takže môžeme naozaj iba ťažko v tejto situácii a v tomto mixe očakávať, že nejako v inštalácii tepelných čerpadiel poskočíme a už vôbec teda nie skokovo.
Ale musím naozaj s veľkou radosťou povedať, že začiatkom týždňa ma mimoriadne potešila správa, ktorú vydalo ministerstvo hospodárstva spolu so SIEA, oznámili teda, že opätovne onedlho, dnes pani Saková mi povedala, že budúci týždeň by sa mali opäť začať preplácať poukážky v projekte Zelená domácnostiam. To je fantastická správa, teším sa z toho. Jedným dychom ale musím pripomenúť, že od 2015 neboli menené finančné prostriedky pre domácnosti v rámci tohto projektu nejako radikálne, hoci cena tepelných čerpadiel, samozrejme aj stavebné práce išli hore až o 30 %. Čiže ja naozaj odporúčam zamyslieť sa nad zmenou výšky individuálnych dotácií.
Ako som povedal v úvode, ak naozaj z tejto technológie ako krajina chceme profitovať, tak musíme urobiť oveľa, oveľa viacej a musí to chcieť aj táto koalícia. Osobne sa trošku obávam podľa toho, čo pred voľbami do europarlamentu odznelo v rámci kampane o environmentálnych politikách Európskej únie, tak akože som na pochybách, poviem, ako je. Ale zároveň verím, že všetky tie hlúposti, hoaxy a táraniny ostali niekde s volebnou nocou zabudnuté a že teraz sa môžeme rozprávať fakt vecne a môžeme spoločne v európskej dohode zelenej hľadať príležitosti namiesto toho, aby sme, alebo teda aby časť politického spektra ju stále démonizovala. Na Slovensku totižto práve vďaka tepelným čerpadlám vieme konkrétne a hmatateľne vidieť prínosy Európskej zelenej dohody, a tými sú napríklad aj konkrétne investície konkrétnych spoločností do konkrétnej technológie tepelných čerpadiel. Tieto investície totižto dosahujú hodnotu 500 mil. eur. Slovom päťsto miliónov eur. Pol miliardy. Tieto investície so sebou prinášajú viac ako tritisíc nových pracovných miest. Tie pracovné miesta to nevymyslíte. Sú dokonale rozmiestnené po celej republike. Hej? Od Senice cez Palárikovo, Istebné, Poprad, Rimavskú Sobotu až po Vranov nad Topľou. Absolútna dokonalosť. Tieto závody výhľadovo prinesú výrobnú kapacitu, ktorá prevyšuje 740-tisíc kusov tepelných čerpadiel, 740-tisíc kusov. To je niečo, na čo by sme mali byť hrdí, a my v PS-ku na to sme hrdí, pretože, ako som povedal v úvode, tomuto biznisu, tomuto priemyslu veríme a fandíme a chceme ho podporiť. Smutné ale je, že väčšina z týchto tepelných čerpadiel, samozrejme, na Slovensku vzniká na export.
Keď sa pozrieme do budúcnosti, tak všetci, ktorí sa budete o túto tému trošku viacej zaujímať, tak viete, že podpora tepelných čerpadiel ako technológie bude, samozrejme, v budúcnosti mimoriadne rásť. Je to spojené a reflektuje to novú európsku legislatívu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá pochopiteľne budovy smeruje k nízkoemisným štandardom, a preto môžeme, samozrejme, iba predpokladať, že čoraz väčší európsky dopyt bude mať o to pozitívnejší vplyv na výrobné kapacity na Slovensku. A práve preto budeme potrebovať výskum, vývojové strediská, ktoré prinesú ďalšie nové inovácie, a tu je pochopiteľne priestor, aby sa opäť štát ukázal ako líder.
Na Slovensku máme už teraz viacero technických univerzít, ktoré dnes vedia nadviazať na tu mnou spomínanú tradíciu štiavnickej baníckej akadémie a prispieť k tomu, aby Slovenská republika v budúcnosti nebola iba premiantom vo výrobe a v exporte tepelných čerpadiel, ale aby sme využili ten potenciál, ktorý máme. Aby sme boli špičkou aj vo vedecko-výskumnej činnosti, pretože tú základnú požiadavku už teraz spĺňame, máme dostatočné výrobné zázemie, už sme tam, už to musíme len využiť.
No a záverom chcem povedať, že som presvedčený o tom, že vnímavá, príčetná, na udržateľný rozvoj zameraná a hlavne zodpovedná nielen sociálne, environmentálne, ale celkovo zodpovedná vláda by mala naozaj investovať svoj čas a svoju energiu práve týmto smerom. A keby náhodou vláda chcela v budúcnosti úprimne viac inštalovať tepelné čerpadlá aj v domácnostiach, o čom nie je tento návrh zákona, a nechce iba uprednostňovať administratívne budovy, tak upozorňujem na dosť vysoké riziko, že tie tepelné čerpadlá v budúcnosti nebude mať kto inštalovať, hej. Pretože si nevychovávame budúcich mechanikov. Ako isto viete, lebo sa venujete aj školstvu alebo ste VÚC-kári, tak stredoškolské študijné programy si vyššie územné celky nastavujú podľa konkrétnych potrieb priemyslu, ale študijný odbor mechanik tepelných čerpadiel hlásia pre tento odbor úrady práce nulový dopyt. A je to spôsobené tým, že ani mikro, ani malé podniky nehľadajú svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne cez úrady práce. A preto sa to napokon javí tak, že vlastne o túto profesiu nie je záujem, ale to nie je pravda. A pripomínam to, koľko investícií sem ide, koľko ľudí už teraz zamestnáva tento biznis a aký je tu potenciál. A preto upozorňujem naozaj na to, že je veľmi dôležité to nadrezortné, holistické vnímanie tejto témy, pochopiteľne ako vo všetkých ostatných témach.
Ak dovolíte, záverom zhrniem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, a to sú také moje odporúčania, pracujte s nimi, drahá vláda, ako naložíte. Podporujte, prosím, vzdelávanie budúcich mechanikov, komunikujte so župami, podporujte vedu a výskum, komunikujte s priemyslom, podporujte priemysel, máte tu Vaillant, máte tu Hoval, máte tu Stiebel, Verde, máte tu Winkelmann. Možno by bol super nápad, keďže pani ministerka Saková dnes v hodine otázok určila ekonomickú diplomaciu ako prioritu tejto vlády, ponúkam inšpiráciu, oslovte Daikin, či by náhodou neprišiel na Slovensko so svojou ďalšou výrobnou kapacitou. Podporujte domácnosti finančne, podporujte domácnosti osvetou, odstráňte čo najviac možných bariér, aby technológia tepelných čerpadiel pre domácnosti bola čo najdostupnejšia.
No a zároveň moje posledné odporúčanie a prosba. Prosím, podporujte obnoviteľné zdroje energie en bloc. Verím, že v týchto oblastiach máte naozaj ako vláda veľa príležitostí na účinné aj rýchle, aj dlhodobé systémové zmeny, ktoré budú mať aj skutočný dopad, ak chceme naozaj urýchliť inštaláciu tepelných čerpadiel na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)