15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Momentálne najčastejším spôsobom, ako sa mladí ľudia môžu zamestnať, je forma dohody o brigádnickej práci študenta. Tento mechanizmus bol vytvorený s cieľom umožniť študentom získať pracovné skúsenosti a zároveň si privyrobiť počas štúdia, avšak minimálna výška zvýhodneného odvodového zaťaženia je v súčasnosti stanovená na výšku 200 eur, čo znamená, že prvých 200 euro príjmu je oslobodených od odvodov. Akýkoľvek, samozrejme, príjem nad túto hranicu už podlieha odvodom.
Pointa teda nášho zákona, prečo sme sa rozhodli túto úpravu aktualizovať, je tá, že tento súčasný návrh zákona, teda respektíve táto výška 200 euro aktuálne nereflektuje na súčasný trh práce. Samozrejme, za tie roky, kedy táto výška bola stanovená, čo je vlastne k 1. januáru 2015 takmer deväť rokov, tak za ten čas sa, samozrejme, zmenila aj dynamika našej ekonomiky, zvýšila sa inflácia, ako veľmi dobre vieme a dnes už 200 euro predstavuje úplne inú časť, ako to bolo pred dajme tomu deviatimi rokmi. Naším teda cieľom tohto návrhu zákona je zvýšiť príjmy či už teda študentom, alebo dôchodcom. Rozhodli sme sa, aby teda nezostalo len v čase a nejakým spôsobom to reflektovalo aj do budúcna vývoj ekonomiky a inflácie, tak sme sa rozhodli túto odpočítateľnú odvodovú položku vypočítať z priemernej mzdy, teda 20 % z aktuálnej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by pre budúci kalendárny rok predstavovalo 286 eur. Máme za to, že toto riešenie je systémové z toho dôvodu, že reflektuje vývoj v rámci ekonomiky a hospodárstva. Takisto máme za to, že toto môže pomôcť motivovať či už mladých ľudí, študentov, alebo dôchodcov sa zamestnať formou brigádnickej dohody a takisto by to mohlo vyplniť rôzne chýbajúce v súčasnosti pracovné miesta. Vieme, že ide leto. Leto je ideálna príležitosť, kedy mladí ľudia môžu brigádovať, môžu sa zamestnať formou brigádnickej dohody, čo im, samozrejme, teda ich príjem do čiastky, ak by teda tento návrh zákona prešiel do účinnosti, predstavoval pre budúci kalendárny rok sumu 286 eur, takže plus 86 eur pre študentov a dôchodcov.
Myslíme si, že podpora mladých ľudí nie je len investíciou do budúcnosti, ale aj do budúcnosti našej krajiny. Je veľmi dobré, keď mladí ľudia popri svojom štúdiu môžu, môžu brigádovať, môžu získavať pracovné skúsenosti, no a tieto pracovné skúsenosti, samozrejme, vedia potom uplatniť na trhu práce, ale je aj dôležité tých mladých ľudí motivovať, aby sa teda zamestnali. A myslíme si, že tento návrh zákona má za cieľ aj motivovať mladých ľudí, ale teda aj dôchodcov, aby si privyrábali, či už popri štúdiu, alebo popri dôchodku, a tým pádom im ostalo viacej peňazí.
Máme za to, že tento návrh zákona nie je nejako ideologický ani nijak inač kontroverzný alebo podfarbený. Je to len úprava už existujúceho návrhu zákona a naším cieľom je, aby ten zákon bol viacej systémový, aby sa nenastavila nejaká suma a dajme tomu potom desať rokov zapadla prachom. A tá suma už aktuálne nie je aktuálna, ako som hovoril, na tie vplyvy inflácie a vývoja ekonomiky u nás v krajine, takže chceme tento zákon systematizovať, aby bol systematický. A zároveň si myslíme, že sme pri tomto výpočte aj brali ohľad na konsolidáciu a na stav verejných financií, takže si myslíme, že tento zákon by nemal zásadne ovplyvniť verejné financie.
Takisto sme dostali aj stanovisko od ministerstva hospodárstva, ktorý označil tento návrh zákona, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak aj preto verím a hlavne teda vyzývam koaličných poslancov, aby v prvom čítaní podporili tento návrh zákona a posunuli ho tým do druhého čítania, kde vieme o tomto návrhu zase ďalej diskutovať. Verím tomu, že toto je naozaj neškodná pomoc, ktorá si myslím, že pomôže mnoho mladým, ale aj teda starším ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne za slovo.

Na vystúpenie navrhovateľa dve faktické. Prvý alebo prvá poslanec Petrík. Tri faktické.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som len chcela, keďže som aj spolupredkladateľkou tohto návrhu zákona, ktorý naozaj si myslím, že je veľmi-veľmi praktický. Videla som, že nie sme jediní, kto rozmýšľajú podobne, aj kolegovia z KDH sa inšpirovali zrejme prichádzajúcim letom a rozmýšľame podobne, čo je skvelé, ale je to naozaj náhoda. Ja by som možno len k tomu nášmu návrhu konkrétnemu povedala, že možno nie je tak výrazne narastajúca tá položka. Meníme ju aktuálne z 200 eur na 287 eur, ale je to preto, lebo chceme byt fiškálne zodpovední a chceme, aby ten návrh bol systémový a udržateľný, preto sme ho naviazali na rast priemernej mzdy. A ten návrh je vlastne taký, že táto odpočítateľná odvodová položka by bola v sume alebo vo výške 20 % priemernej mzdy, ktorá sa každoročne valorizuje, a tým pádom by sa takýmto spôsobom pravidelne každoročne valorizoval aj tento, aj teda táto odvodová položka a študenti a pracujúci dôchodcovia a dôchodkyne by potom každoročne si našli v peňaženke, respektíve každomesačne dohodári viac peňazí.
Takže toľko za mňa a ešte raz, budem veľmi rada, keď náš návrh minimálne posuniete do prvého čítania, do druhého čítania, pardon. Ďakujem.

Poslanec Lackovič.

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj ak tu máme takéto zákony, kde aj samotné ministerstvo hospodárstva, ktoré v súčasnosti nie je v našich rukách, povie, že má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ak tu máme takéto zákony, ktorých cieľom je aj zvýšenie disponibilných príjmov pracujúcich študentov a študentiek a pracujúcich dôchodcov a dôchodkýň, ak tu máme návrh zákona, ktorého cieľom je aj podporiť dynamiku slovenskej ekonomiky prostredníctvom motivácie študentov a dôchodcov k zamestnaniu sa a aktívnej účasti na trhu práce, tak naozaj neexistuje ani jeden racionálny dôvod, aby takéto dobré zákony alebo takýto dobrý návrh nebol, nebol podporený. Takže naozaj sú to výborné zákony, ktoré nikomu neubližujú, naopak, pomáhajú. Verím tomu, že prejde, pretože tu sa jednoducho musíme spájať za dobré veci pre Slovensko.
Ďakujem pekne.

Poslankyňa Luščíková.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som rada doplnila svojho kolegu v jednej veci a to, že predkladaním tohto zákona myslíme aj na predčasných dôchodcov, kde podľa súčasných pravidiel môžu zarobiť len 2 400 euro ročne. Podľa nášho návrhu sa táto suma zvýši o vyše tisíc euro ročne, takže budú môcť zarobiť až 3 432 eur. Zároveň, ako si už spomínal, že má to pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, tak verím, že podnikatelia by tento návrh veľmi uvítali a to z dôvodu, že fixné sumy, nezmyselné fixné sumy v zákonoch veľmi zaťažujú podnikateľov a robia im administratívu navyše. Podľa prieskumu dokonca podnikatelia považujú fixné sumy v zákonoch za jedny z najväčších bariér v podnikaní. Preto zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky podnikateľom naozaj zjednoduší prijímanie dohodárov.
Ďakujem pekne.

Tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je uvedený tlač 337, návrh na prerokovanie výborom je 337.
Dávam slovo poslankyni Petrík, aby zákon uviedla. (Reakcia z pléna.) Takže pani poslankyňa avizuje, že tu chýba spravodajkyňa. Takže môžem povedať, že tento bod prepadá, pani poslankyňa?
Takže pokračujem v rozprave, v rokovaní prvým čítaním poslankyne Jurík a Dávida Deja. Pán poslanec, môžem to uviesť? (Reakcia z pléna.) Aj to prepadá. Dobre, takže bod prepadol.
Malo by nasledovať čítanie, kolegovia z PS, pani poslankyňa Plaváková, Števulová a Prostredník. To môžem uviesť? (Reakcia z pléna.)
Opäť by malo nasledovať čítanie Jurík, Plaváková, Szabó, takisto pán poslanec Dubéci. Môžem? Asi si to žiada zmenu rokovacieho poriadku.
Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Záborskej, Vašečku... pán poslanec, môžem? ... na vydanie zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia. Ani... aj spravodajkyňa je tu, áno? Škopová. (Reakcia z pléna.) A kto ju zastúpi? (Reakcia z pléna.) Tak viete, dobre, tak, pán poslanec, ja dávam krátku prestávku do 10.40 h a overme si teda zastúpenie spravodajkyne, lebo to nie je celkom moja povinnosť, dobre? (Reakcia z pléna.) Dobre? Veď nech sa páči. Predpokladám, že máte schválených náhradníkov, takže ja nemôžem nič viac urobiť, pán poslanec. Je to vo vašich rukách. Máme krátku prestávku. Dáme vám, ja neviem, päť minút, keď si to overíte. Takže krátka prestávka do 10.42. (K predsedajúcemu pristúpil poslanec Vašečka a krátko sa s ním rozprával mimo mikrofónu.)
Dobre, tak pán poslanec avizoval, že tento bod prepadá. Nie je tam zástupca a nie sú tu poverení spravodajcovia.
Takže pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Vašečku, Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa školský zákon, tlač 43. Pán poslanec Šmilňák by tu mal byť a pán poslanec Vašečka. Takže prosím poslanca Vašečku, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a takisto poslanca Šmilňáka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
S faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Prostredníka z piatka 26. apríla boli prihlásení, poprosím technikov, ak majú možnosť mi to hodiť na tabuľu. (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.)

Takže, páni poslanci a poslankyne v sále, ak ste boli prihlásení na vystúpenie pána Prostredníka faktickou poznámkou, ste niekto v sále, ktorí by ste chceli reagovať na vystúpenie pána Prostredníka faktickou? Ak nie, konštatujem, že tí, ktorí boli prihlásení, nie sú v sále a pokračujeme písomne prihlásenými rečníkmi do rozpravy. Poslankyňa Plaváková, nie je v sále. Pripraví sa poslankyňa Jurík za Progresívne Slovensko. Ani tá nie je v sále. Takže sa pýtam, či chce niekto vystúpiť v rozprave ústne. (Reakcia z pléna.)
Chcete to overiť, pani poslankyňa? Nemám tu, že ste písomne. Dobre, kto chce vystúpiť v rozprave ústne? Pani poslankyňa, ak ste bola písomne a chcete vystúpiť, nech sa páči.
Uzatváram možnosť prihlásenia a prihlásené sú dve poslankyne, Kalmárová a Kosová.
Nech sa páči.

[Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 43.]

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som sa vôbec nemienila prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som vystúpila v tom prvom kole po písomnom prihlásení. Na začiatok chcem povedať, a možno som to mala povedať aj minule, že moje vystúpenie nepovažujem za jednu z bitiek kultúrno-etickej vojny. Dôrazne chcem povedať, že odmietam akékoľvek znevažovanie veriacich, viery, zosmiešňovanie, lebo aj tu takéto poznámky tu v minulom kole zazneli. Nie z úst Progresívneho Slovenska, ale zazneli. To, že človek alebo ja nemám dar viery, to považujem za svoj osobný hendikep, lebo možno by som bola komplexnejšou osobou, možno pokornejšou a možno by som sa lepšie vedela vyrovnávať s nejakými ranami, ktoré osud prináša, ale z tejto mojej osobnej situácie môj postoj vôbec nevychádza, vôbec.
V mojom predchádzajúcom vystúpení som uviedla veľmi presvedčivé dôkazy o potrebe výchovy v uvedenej oblasti, ale aj dôkazy o tom, že návrh, o ktorom rokujeme, je v rozpore s nadnárodnou legislatívou a súdnym výkladom európskej charty. To som jasne povedala. Bolo pre mňa veľmi prekvapujúce, že pán predkladateľ síce môj príspevok pozitívne ocenil, ale na druhej strane povedal, že som zrejme hovorila o nejakom inom zákone a nie o tom, ktorý predložil. Ťažko povedať, či naozaj nadobudol také presvedčenie, alebo moje argumenty boli natoľko presvedčivé, že sa na ne inak nedalo reagovať a bolo treba sa uchýliť k takémuto postoju, ale teda chcem veriť tomu, že pán Vašečka môjmu vysvetleniu neporozumel. A teda skúsim to ešte raz a veľmi stručne.
Najprv, o čo sa snažia predkladatelia? Snažia sa všetkých presvedčiť, že návrh na právo veta rodičov pre vzdelávanie detí v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy je iba naplnením práva rodičov na zabezpečenie takej výchovy, ktorá je v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Toto je základný motív. A teraz, prečo si myslím, že toto videnie predkladateľov je chybné a prečo by návrh nemal byť prijatý?
Po prvé, v rovnakej veci už existuje rozhodnutie európskeho súdu z roku 1976 Dánsko vs. Kjeldsenovci, ktorý jasne povedal, že európska charta nedáva rodičom právo zasahovať do školskej výuky, pokiaľ je vyučovaná objektívne. A my predsa veríme, že obsah vzdelávania nastavujú odborníci, a teda má objektívny charakter.
Ďalej súd uviedol, že informácie o sexuálnom živote dnes deti získavajú z rôznych pochybných zdrojov: z tlače pochybnej úrovne, od kamarátov. Účelom sexuálnej výchovy, hovorí súd, je poskytnúť im tieto informácie v škole, podčiarkujem slovo v škole, správne a objektívne vrátane informácie o kontracepcii, aby sa predišlo nežiaducim otehotneniam. A ak je táto výchova integrovaná do viacerých predmetov, a to je aj slovenský prípad, bolo by neuskutočniteľné, aby na prianie rodičov sa z nich žiaci mohli vzďaľovať na nejakú kratšiu alebo dlhšiu chvíľu.
A k tomuto mám ešte ja dve poznámky. Jedna je objektívnej povahy. Keďže európska charta je súčasťou i nášho práva, tak je nález európskeho súdu v tejto veci i pre Slovenskú republiku záväzným výkladom.
Druhá poznámka je síce subjektívnej povahy, ale nemôžem si ju odpustiť. Ja túto debatu vnímam v roku 2024 ako príklad civilizačného zaostávania za starými európskymi demokraciami asi o 50 rokov, keď dnes riešime to, čo je celej Európe jasné od 70. rokov minulého storočia.
A teraz ten druhý argument. Uvedený návrh je stopercentne v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý je aj súčasťou nášho práva. A teraz prečo? Podľa čl. 3 dohovoru o právach detí záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcich sa detí. A podčiarkujem, záujem dieťaťa má prednosť pred záujmami rodiča.
Po druhé, podľa čl. 13 má dieťa právo na informácie všetkého druhu. Podčiarkujem, že v kontexte predchádzajúceho článku je záujem, v záujme detí, aby mali informácie všetkého druhu.
A napokon čl. 24 ukladá z hľadiska zdravia mládeže štátom, aby okrem iného zaistili výchovu k plánovanému rodičovstvu, čl. 24. A teda podotýkam, že túto výchovu je možné ťažko zaistiť inak než v rámci školstva, na ktoré teda štát má dosah. Preto má štát na ústavnoprávnej úrovni jasne deklarovanú povinnosť zaviesť a uskutočňovať v školách sexuálnu výchovu. V kontexte rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Dánsko vs. Kjeldsenovci, rodičia do tejto oblasti nemajú právo zasahovať, ale podotýkam, že vo verejných školách. A teraz teda záver. Dúfam, že teraz je to úplne priezračné a jasné, čo som hovorila vtedy a čo hovorím aj teraz.
A jedna poznámka teda ešte, ak mám chvíľu času, áno, mám. Tento návrh má možno šancu na úspech v tomto priestore, lebo už sa viackrát ukázalo, že časť poslancov nemá žiadny rešpekt voči nadnárodnej legislatíve, ktorú sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať a preniesť do národného právneho systému, ale je viac ako isté, ak by tento návrh bol prijatý, či už na návrh súčasných predkladateľov z opozície, alebo predkladateľov z koalície, tak skôr či neskôr po prijatí bude rozhodnutím Ústavného súdu, bude musieť byť zrušený. Nebudem mať z toho dobrý pocit, aj keď predkladatelia utrpia porážku v tejto veci alebo nebudú úspešní, lepšie povedané, predovšetkým preto, lebo medzitým budeme komplikovať život na jednej strane školám, ale čo je horšie, mladej generácii. To je všetko, čo som k tomu chcela povedať.
Ďakujem. (Potlesk v sále.)

Poslanec Vašečka s reakciou.