15. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2024 o 9:55 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja by som chcel povedať, že je dobré, že sa venujeme takejto téme, verejné obstarávanie. Aj to, že ju vedieme tento, tento zákon riadnym legislatívnym procesom, pretože vďaka tomu sa dalo veľa vecí vyladiť. A tiež by som chcel oceniť aj tú verejnú ponuku pána ministra Rašiho, že sa môžme venovať spôsobom, ako, ako zlepšiť tú legislatívu tak, aby sme teda dospeli k tomu cieľu, ktorý je v záujme všetkých občanov.
Ale nad rámec legislatívy by som chcel zdôrazniť, že tak ako vôbec pri investičnom procese celkovo, aj pri verejnom obstarávaní teda máme problém s dĺžkou a vôbec okolo s výsledkami ako, ako staviame na Slovensku. A tak kľúčovým spoločným menovateľom a hlavným problémom sú ľudia. Ani nie tak legislatíva, ktorú máme, ktorá do veľkej miery je, povedzme, okej a opakujem, je fajn, že sa vylepšuje, ale, ale v skutočnosti ľudia a dobrá poctivá projektová príprava aj tá VO-čková príprava znamená, že sa dajú procesy zvládnuť rýchlejšie a lepšie.
A tuto kolegovia mladí smeráci, aj sme to zachytili v ich vystúpeniach tuto v pléne, sa pretekajú v tom, že kto vyhodil viacej ľudí, že pán Taraba vyhodil 50, pán Gedra je väčší frajer, vyhodil 150 ľudí. Niekoľko ich prepustil aj pán minister Raši a ja teda nespochybňujem ten fakt, že teda chceme, aby pre štát pracovali najlepší, len z toho, čo vidíme to nie je teda ideálny proces. A teda chcem len upozorniť na to, že dajte si pozor, aby, aby sa takýmito komplikovanými procesmi zaoberali najlepší ľudia a zvážte teda aj tie vylepšenia legislatívy, ktoré tuto teraz navrhol kolega Hargaš.
Ďakujem. 12.
... minister, kolegyne, kolegovia. Chcem oceniť vystúpenia pána kolegu Hargaša, kde za klub Progresívne Slovensko pochválil pána ministra za predloženú novelu zákona o verejnom obstarávaní, pretože či už ako mestá, obce, primátori, starostovia, ale aj iné subjekty, ktoré sa zúčastňujú na používaní verejných financií prostredníctvom verejného obstarávania, dlhodobo očakávali nejakú zmenu. Veď iks rokov avizujeme, že je niečo potrebné urobiť, a preto naozaj je výnimočné a chcem potvrdiť aj to, že po, tak ako povedal pán minister v úvode, prebehli k tomuto veľké, veľmi rozsiahle diskusie v rámci takzvaných regionálnych dní. Jeden z nich bol aj v Liptovskom Mikuláši za účasti starostov, primátorov z celého Liptova, okres Liptovský Mikuláš aj Ružomberok, a naozaj boli potvrdené tie návrhy, ktoré, s ktorými ministerstvo prišlo a vypočul si, vypočul si aj niektoré pripomienky, ktoré prišli priamo z praxe z dennodennej práce starostov, primátorov pri zabezpečení chodov úradov, či už prostredníctvom služieb, tovarov, ale aj rôznych investičných akcií.
Takže ďakujem pekne a otázka tých ďalších vecí, samozrejme, bude vec ďalších konzultácií s predkladateľmi, ale vážim si aj to, že tento zákon ide riadnym legislatívnym konaním. Je to možné v tomto prípade, ale nevzťahoval by som to na tie ostatné skrátené, kde proste skrátené konania museli byť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:08
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:08
Igor ŠimkoDobré ráno kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224, v druhom čítaní.
Dobré ráno kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 24. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 98 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 56 z 18. júna 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 64 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 64 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča uvedený návrh Národnej rade Slovenskej republiky, pardon, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť.
===== 4.
... v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča uvedený návrh Národnej rade Slovenskej republiky, pardon, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť. V uznesení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť, a spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 76 z 18. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
19.6.2024 o 9:08 hod.
Ing. PhD. MBA
Igor Šimko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Dobré ráno kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 24. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 98 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 56 z 18. júna 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 64 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 64 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča uvedený návrh Národnej rade Slovenskej republiky, pardon, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť.
===== 4.
... v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča uvedený návrh Národnej rade Slovenskej republiky, pardon, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť. V uznesení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť, a spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 76 z 18. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
9:11
Vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod dávam vedieť, že na konci svojho vystúpenia predložím pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh k tomuto, k tomuto návrhu zákona.
No, pán minister, som rád, že sedíte, pretože ja začnem na opozičného politika netradične, ja vás idem pochváliť. Takže som rád, že, že, že sa to zaobíde bez potenciálneho zranenia. Čiže ja by som chcel pochváliť to, že vidíme, že od...
Vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod dávam vedieť, že na konci svojho vystúpenia predložím pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh k tomuto, k tomuto návrhu zákona.
No, pán minister, som rád, že sedíte, pretože ja začnem na opozičného politika netradične, ja vás idem pochváliť. Takže som rád, že, že, že sa to zaobíde bez potenciálneho zranenia. Čiže ja by som chcel pochváliť to, že vidíme, že od prvého verejného, alebo možno aj menej verejného návrhu tejto novely, ktorý sa dostal na verejnosť, po dnešné, po dnešné znenie, tam je posun. Posun pozitívnym smerom, tie pôvodné návrhy naozaj vyzerali strašidelne, takže ja som rád, že ten, ten rozdiel, ktorý evidujeme, je, je pozitívnym smerom. Ten pôvodný návrh naozaj prakticky odstraňoval akúkoľvek transparentnú hospodársku súťaž podľa nášho názoru a vďaka diskusii, možno aj trochu verejnému tlaku sme sa dostali k zneniu, ktoré je rozhodne, rozhodne miernejšie. Takže dovolím si, vás takto pochváliť a tiež vyjadriť nádej, že chcete sa aj rozprávať s opozíciou, čo ste teda avizovali už, už v prvom čítaní, tak že hľadáme nejaký spoločný konsenzus, tak ja mám pre vás teda ten jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by podľa môjho názoru pomohol samosprávam, dokonca nad rámec toho, čo navrhuje, navrhuje koalícia, a zároveň by pomohol férovým firmám uchádzať sa o zákazky, o zákazky štátu a úradov.
Druhé pozitívum, ktoré by som tiež rád vypichol, lebo, a je to také smutno-smiešne, že to musíme chváliť, ale chcem oceniť, že tento zákon išiel štandardným legislatívnym procesom. Žiaľ, pri tejto vláde už to začína byť raritou, že tu máme niečo v štandardnom legislatívnom procese. Čiže štandardná dĺžka medzirezortného pripomienkovania, štandardné predloženie do Národnej rady bez skráteného legislatívneho konania, prvé, druhé čítania. Čiže mal by to byť štandard, ale, žiaľ, musíme to oceňovať ako výnimku, tak máte u nás pozitívny bod, pán minister, za, za proces. No a týmto chválením si snáď vytváram pôdu pre schválenie nášho pozmeňováku. Dobre.
Spolu s naším odborným tímom sme v tých posledných týždňoch a mesiacoch, odkedy bola zverejnená nejaká prvá verzia zákona, naozaj intenzívne pripomienkovali, pripomienkovali viaceré body, ktoré sme si mysleli, že sa majú opraviť, upraviť inak. Jedným z takých bodov bolo zavádzanie povinnosti využívať napr. elektronickú platformu, teda štátny obstarávací systém, len medzi ôsmou a osemnástou hodinou a len v pracovné dni. Som rád, že kolega poslanec Vážny túto povinnosť teda upravil svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol predložený na výbore. Pre istotu to nechávame aj v našom pozmeňováku, ale nepredpokladám, že by sa na tom niečo, niečo zmenilo. Ale tiež sme teda od začiatku upozorňovali, že toto nedáva úplne zmysel a treba to vyriešiť, takže som rád, že sa to vyriešilo, aj keď teda mohlo sa to odstrániť už v MPK-čku, ale som rád, radšej neskoro ako nikdy.
Tiež vnímame, že novela zákona o strategických investíciách už podstatne novelizovala aj zákon o verejnom obstarávaní, preto sa tým častiam, ktoré riešila novela zákona o strategických investíciách, nebudem už, už venovať. Povedali sme k tomu všetko, čo bolo potrebné, v rozprave ku strategickým investíciám. S tými bodmi viacerými nesúhlasíme, aj sme predložili pozmeňujúci návrh, v tom čase nebol prijatým, takže holt, je to, ako to je.
A teda rád by som sa po zvyšok rozpravy venoval tomu, ako si verejné obstarávanie my v Progresívnom Slovensku predstavujeme a v akom duchu predkladáme náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tá filozofia je naozaj jednoduchá. Viac slobody pre starostov a úrady pri malých zákazkách, dokonca ešte viac slobody, ako navrhuje vláda. Viac priestoru pre firmy na férové súťaženie. Celý štát dnes šetrí, počúvame to tu často, aj, aj ako zdôvodnenie niektorých krokov vlády. Pri naj, najnovšie to bolo rušenie Rady pre štátnu službu, lebo konsolidácia. No tak keď šetríme, tak dobrá, férová súťaž, široká konkurencia, to je ten spôsob, ako vieme zo štátnych výdavkov dosahovať masívne úspory. Čiže preto druhá časť našich pozmeňujúcich návrhov sa bude venovať tomu, ako môžme rozšíriť súťaž.
Tretie časť sa venuje menej byrokracii pri príprave súťaží. Ja už som to avizoval v prvom čítaní. Myslím, že máme nezmyselný dvojkolový systém prípravy, prípravy súťaží. Zisťovanie PHZ-ky je ako keby súťaž na nečisto a potom samotná súťaž na čisto. Takže aj k tomuto máme, máme jeden návrh, ktorý je inšpirovaný praxou, ktorá sa zaviedla na MIRRI za posledné roky pri čerpaní eurofondov a chceme ju, chceme ju rozšíriť, lebo si myslíme, že je správna.
No a posledný bod som si tak pracovne nazval že Koniec šmejdov v obchodoch so štátom, ale v zásade ide o posilnenie inštitútu negatívnej referencie, čím chceme pomôcť tomu, aby sa nám darilo dostávať z obstarávaní tie firmy, ktoré vyslovene nemajú dobrý záujem a preukázateľne nevedia dodávať pre štát. Majú negatívnu referenciu. Jednoducho chceme podporiť obstarávateľa, aby sa tento inštitút využíval viac.
Takže pôjdem hneď k prvej časti a tou sú limity. V prvom čítaní som sa vás takisto ako aj Generálna prokuratúra v rámci MPK pýtal na porovnanie s Českou republikou a vyzýval som na toto porovnanie s Českou republikou. Z vašej strany teda to porovnanie neprišlo, tak sme si to spracovali a zanalizovali sami spolu s naším odborným tímom. A sčasti rozumiem, prečo ste sa nepozerali do Čiech. Sčasti rozumiem a sčasti nerozumiem. Totiž pokiaľ ide o nákupy na výnimku, teda výnimku z verejného obstarávania, tak v Čechách je tá hranica až 80-tisíc eur pri tovaroch a službách. Čiže viac, ako navrhujete vy v tejto novele, kde to navrhujete z 10- na 50-tisíc, tak v Čechách tá výnimka je až 80-tisíc. Ale, ale vzápätí som porozumel, prečo ste sa neinšpirovali tými Čechmi, pretože zároveň platí, že všetko nad tých 80-tisíc sa už musí zverejňovať na povinnú transparentnú súťaž. Žiadne tri ponuky, tri ponuka a víťaz. Jednoducho, väčšia výnimka viac priestoru pre samosprávy alebo pre obstarávateľov, ale všetko nad tú výnimku už ide potom transparentnou súťažou.
Hovoríte teda, že cieľom tejto novely je zásadné zrýchlenie a zjednodušenie verejnej súťaže a rozviazanie rúk starostom, primátorom, samosprávam pri nakupovaní bežných tovarov, služieb a prác, že ten proces je tak zdĺhavý, že aj bežné opravy chodníkov či nákup bežného IT hardvérov alebo IT vybavenia na úradoch, alebo takých základných služieb, ako je kosenie, sa v malých samosprávach zbytočne naťahuje a s týmto ja, ja súhlasím. Takže poďme zmeniť filozofiu. Skúsme teda neprezoomovať automaticky vinu, že niekto má zlý záujem, poďme zmeniť túto, túto filozofiu. Poďme sa pozrieť na štatutárov obcí ako na osoby, ktoré si nechcú prihrávať zákazky svojim kamarátom, ale naozaj majú potrebu najmä v tých malých výdavkoch rýchlejšie nakupovať, operatívnejšie nakupovať. Vo väčšine prípadov sú to čestné ženy a muži, čo chcú pre svoje, čo, čo chcú svoje mestá a obce posúvať vpred.
Takže uľahčime im tú bežnú každodennú prevádzku a navrhujeme aj v našom pozmeňujúcom návrhu, že posuňme tú výnimku ešte na vyššiu sumu. Poďme sa teda inšpirovať v Čechách, to bude teraz možno kontroverzné, neposuňme výnimku na 50-tisíc, ako to robíte vy vo vašom návrhu, ale poďme kľudne tým českým modelom, posuňme to až na 80-tisíc, ale keď už teda kopírujeme český model, tak ho kopírujme vcelku, a všetko nad tých 80-tisíc nech je klasická, klasická verejná súťaž, resp. pri stavebných prácach to navrhujeme na hranicu 180-tisíc. Čiže na základe klasického hospodárskeho prieskumu, normálne emailom zdokumentovaný podklad, tak ako sa to dnes robí, do 10-tisíc eur, ako to vy navrhujete robiť do 50-, tak my navrhujeme, aby sa to robilo až do 80-tisíc. Pomôže to naozaj starostom a primátorom, pokryjú si bežnú operatívu kvalitnými, možno aj lokálnymi dodávateľmi bez nejakej prebujnenej administratívy. A dovolím si tvrdiť, že v týchto hodnotách, teda do 100, do 80 pri tovaroch a službách a do 180 pri stavebných prácach prebehne aj gro zákaziek tej bežnej dennej operatívy, keď naozaj chceme uľahčiť starostom bežnú, dennú operatívu, zrýchliť tieto procesy, tak sem sa to všetko zmestí. Ale ako hovorím, keď kopírujeme, tak kopírujme všetko, takpovediac s chlpami. Takže zverejňovanie teda navrhujeme nad výnimku, zverejňovanie všetkého. A to je zase podľa môjho názoru propodnikateľské opatrenie. Dajme šancu firmám aj malým, stredným podnikateľom, aby sa mohli uchádzať o zákazky, ktoré budú už spadať pod zákon o verejnom obstarávaní. Dajme im šancu súťažiť, podporme konkurenciu, pritiahnime možno aj zahraničné firmy. Čiže umožnime férovú súťaž, veď ide o takmer miliardu eur ročne len v podlimitných zákazkách. Nemusíme sa ani báť námietok, námietky nemajú dnes odkladný účinok. Žiadosť o nápravu je zrušená už novelou zákona o strategických investíciách, takže ja si myslím, že žiadna prebujnená administratíva z verejných súťaží nad tieto sumy nám naozaj nehrozí a limitované budú aj prieťahy.
Čiže presne v tomto duchu je náš pozmeňujúci návrh, pokiaľ ide o limity a zverejňovanie, a zároveň to sú dve spojené nádoby. Nedá sa mať vyššie limity, ale potom nad tými limitmi stále sa hrať na nejaké tri ponuky a skrývať zákazky pred trhom. Čiže toto predkladáme ako nejaký jeden komplexný, komplexný celok.
Dotknem sa aj limitov, pokiaľ ide o prílohu č. 1 zákona. Tu ide o limity, ktoré sú platné pre služby podľa tejto špeciálnej prílohy, ktoré sú vyňaté z klasických služieb pre ich špeciálny charakter, čiže sociálne služby, spadli sem aj osobitosti ako je poskytovanie bezpečnostných alebo, bezpečnostných alebo právnych služieb. V záujme Progresívneho Slovenska nie je meniť rozsah týchto služieb a rešpektujeme, že ide na nejaký špeciálny režim, práve preto pre ne zachováme tzv. trojponukový režim, ktoré pozná aj dnešné znenie zákona v rozmedzí medzi 80- a 400-tisíc. Čiže podľa prílohy 1 výnimka do 80, medzi 80 a 400 trojponukový režim a nad 400 všetko klasicky zverejňovať. Tým rešpektujeme, že to má nejaký špeciálny, špeciálny režim. Samozrejme, dobrovoľne budú môcť obstarávatelia, tak ako aj dnes, dobrovoľne zverejniť výzvu vestníku, ak, ak chcú mať širšiu, širšiu súťaž. Máme za to, že ide o rozumný kompromis, nakoľko podľa navrhovanej novely z dielne MIRRI by vestník uzreli zákazky až v hodnote od 750-tisíc pri tejto kategórii služieb podľa prílohy č. 1. V súvislosti s obstarávaním služieb podľa prílohy č.1 navrhujeme ešte ako minimálnu lehotu na predkladanie ponúk 7 pracovných dní pre podlimitné zákazky.
Čiže to je základná filozofia zmeny, ktorú navrhujeme. Viac slobody pre obstarávateľov, ale všetko nad hranicu výnimky pekne krásne zverejniť do vestníka, viac možností firiem uchádzať sa o zákazky. Čiže je to iná filozofia. Myslím, že ju ťaháme ešte ďalej ako teda vládny, vládny návrh novely, chceme viac pomôcť starostom a zároveň chceme viac pomôcť firmám, širšej konkurencii.
Teraz bude taká časť, ktorú som si nazval pracovne že legislatívne šachy. Pretože nanešťastie jeden z našich bodov nášho pozmeňujúceho návrhu je v konflikte s jedným bodom spoločnej správy. Bod spoločnej správy č. 23 rieši len legislatívno-technickú úpravu, vymenia jedno slovíčko za iné slovíčko, slovo, slovo „určenou funkcionalitou" sa vymieňa za slová „určenej funkcionality".Čiže legislatívno-technická, technická oprava. Ale ak by bol prijatý aj tento bod zo spoločnej správy, tak vlastne náš bod pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa venuje tomu zverejňovaniu, by nemohlo byť o ňom hlasované.
Čiže v rámci rubriky legislatívne šachy, pán spravodajca, navrhujem, aby sa o bode 23 spoločnej správy hlasovalo samostatne, ak koalícia prejaví záujem o náš pozmeňujúci návrh, tak vlastne môže odmietnuť bod 23 spoločnej správy a prijať našu úpravu, ktorá okrem iného rieši aj to, čo dnes rieši bod 23. To je naozaj iba legislatívno-technická úprava. Hej? Čiže v našom pozmeňujúcom návrhu, to, čo vy dnes riešite v spoločnej správe v bode 23, výmenu slovíčka za slovíčko, sme upravili tiež, čiže je to v poriadku, ale opravujeme ten bod aj širšie, pretože sa to týka zverejňovania a teda takýmto legislatívnym procesom, máme to nejak odkonzultované aj s legislatívou, vieme dospieť k tomu. Ak by sa teda váš, náš pozmeňujúci návrh vám pozdával a páčil, tak, tak vieme, vieme teda počas hlasovania bod 23 spoločnej správy odmietnuť, prijať náš pozmeňujúci návrh v celku, lebo ja budem žiadať, aby sa hlasovalo v celku o našom pozmeňováku, pretože to spolu súvisí, to zvyšovanie limitov a zverejňovanie, a tým pádom dosiahneme aj to, čo dnes dosahujete v spoločnej správe a aj môžme prijať náš pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh. Môžme si o tom kľudne porozprávať, neviem, či stihneme do jedenástej hlasovanie, asi, asi nie, čo som predpokladal, že máme čas pár hodín si to ešte nejak medzi sebou vyladiť, ale teda potreboval som tu v pléne predniesť návrh, aby sa o bode 23 hlasovalo, hlasovalo samostatne. Tiež len upozorňujem, že ak by náhodou k tomu neprišlo a teda sa schváli spoločná správa aj vrátane bodu 23, tak sa nemôže hlasovať o jednom bode z nášho pozmeňováku a ak by náhodou bol náš pozmeňovák prijatý, tak vznikne trošku legislatívny chaos. Môžeme si vysvetliť neskôr. Takže dávam týmto šancu koalícii vlastne prijať náš pozmeňujúci návrh takouto legislatívnou technikou. Môžme predebatovať.
Dobre, ďalšia téma, ktorej by som sa chcel povenovať, je základný bez...
===== 6.
tak sa nemôže hlasovať o jednom bode z nášho pozmeňováku a ak by náhodou bol náš pozmeňovák prijatý, tak vznikne trošku legislatívny chaos, môžme si vysvetliť neskôr. Takže dávam týmto šancu koalícii vlastne prijať náš pozmeňujúci návrh takouto legislatívnou technikou. Môžme predebatovať.
Dobre, ďalšia téma, ktorej by som sa chcel povenovať, je základný bezpečnostný záujem. Ja rozumiem, že bezpečnosť štátu, vrcholných predstaviteľov a primárne teda obyvateľov a obyvateliek Slovenska je prvoradá a ja som ten posledný, ktorý by v tomto smere niečo namietal. Nedá mi však nerozporovať, že zavádzanie takého vágneho pojmu ako je základný bezpečnostný záujem do zákona o VO, je podľa môjho názoru nešťastné riešenie, ktoré nevyzerá dobre, má podľa mňa tendenciu byť zneužívané alebo nadužívané. V navrhovanej novele ho definujete ako mimoriadny stav mimo ohrozenia vojnou, čiže ide o nejaký vnútorný záujem v rámci civilných záležitostí. Ja nespochybňujem nejaké mimoriadne situácie, ktoré sa môžu udiať a žiadajú si aj mimoriadne operatívne kroky a nákupy prostriedkov, ale opieranie sa o čl. 346 Zmluvy o fungovaní EÚ je podľa mňa trochu scestné. Tento článok zakladajúcej zmluvy EÚ nič nehovorí o využití, tak ako ho plánujete využívať vy. V písm. b) citovaného článku sa hovorí, že každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi. Tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely. Čiže chápete, že tento článok naozaj sa skôr týka naozaj bezpečnostného záujmu, pokiaľ ide o výrobu munície a bezpečnostných prvkov a tak ďalej a tak ďalej. Že myslím si, že nie je to správne odkazovať sa na tento článok, ak chcete teda zaviesť pojem základný bezpečnostný záujem. Čiže, čiže nie je tam ani zmienka o nejakej civilnej obrane alebo nejakej civilnej, civilnej ochrane a myslím si, že to je neprimerané rozširovanie významu tohto článku. Teda v našom pozmeňujúcom návrhu preto navrhujeme tento novelizačný bod vypustiť.
Ďalšia oblasť, ktorej sa venujeme, je, ako som už spomínal na úvod, táto nezmyselná dvojkolovosť verejných obstarávaní dnes. Ja rozumiem tomu, že od januára MIRRI absolvovalo veľa konzultácií s jednotlivými stakeholdermi z oblasti verejného obstarávania. Mám za to, že viacerí sa zmienili, že problém nášho verejného obstarávania je aj táto dvojkolovosť. Aby som to vysvetlil, tak obstarávame najprv takpovediac nanečisto pre stanovenie PHZ-ky, teda predpokladanej hodnoty zákazky. Čiže oslovujeme subjekty, aby sme mohli nejak vypočítať, aká je asi očakávaná hodnota tej zákazky a potom vystrelíme von obstarávanie, kde oslovíme tie isté subjekty, ktoré nám majú spraviť ponuku. Ale už pre potreby zisťovania toho PHZ vlastne tie firmy aj tak robia niečo ako ponuku. Čiže je to nezmyselné tak pre firmy, ako aj pre obstarávateľov, že sa takto, že sa takto na dva, na dva kroky súťaží. A pritom prax najmä pri eurofondoch ukázala, že minimálne pri zákazkách, ktoré dnes poznáme ako zákazky s nízkou hodnotou, je vhodným nástrojom na zrýchlenie tohto procesu stanovovania PHZ a výberu víťazného uchádzača v jednom kroku prostredníctvom prieskumu trhu. Je to taká čarovná formulka, s ktorou prišlo MIRRI v rámci jednotnej príručky v predchádzajúcom eurofondovom období, ktorá znie: Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou určenej predpokladanej hodnoty a zároveň, pardon, určenie predpokladanej hodnoty a zároveň určenie úspešného uchádzača, môže byť realizované prieskumom trhu, pričom prieskum trhu je nástrojom na určenie predpokladanej hodnoty zákazky. Zosumarizované, v jednom kroku môžte spraviť obe, oba, oba úkony. To už dnes platí pri, pri eurofondových zákazkách. My navrhujeme tento inštitút rozšíriť aj na podlimitné zákazky, teda špecificky na obstarávanie tovarov a služieb od 80 do 221 000 eur, nakoľko pri stavebných prácach sa PHZ určuje na základe rozpočtu autorizovaného stavebného inžiniera. Čiže ide o nástroj, ktorý podľa nášho názoru má výrazný potenciál urýchliť proces verejného obstarávania. Máme už aj precedens, že takýto nástroj funguje, tak prečo by sme ho nerozšírili a neponúkli obstarávateľom.
Ďalšia oblasť, ktorú som avizoval, teda pracovne som ju nazval koniec šmejdov v obstarávaniach, ale volajme to nejak decentnejšie, teda väčšie využívanie negatívnych referencií. Aj my z rozhovorov so starostami a primátormi vieme, že, že vedia o firmách, ktoré nemajú dobré renomé, ale majú problém ich účinne vylučovať zo súťaží. A nejde teda len o renomé, ale naozaj že aj, aj, aj nejakú minulú skúsenosť s tým, či tieto firmy vedia alebo nevedia, nevedia dodať. Nevedia ich vylučovať, pretože formálne spĺňajú všetky náležitosti. A nastavovať aj pri jednoduchých súťažiach podmienky tak, aby boli nepriestrelné, to si vyžaduje značné náklady. Poznáte to, tých posledných 10 % vás stojí 90 % úsilia. Či už na strane teda personálu, alebo prípadne nejakých externých konzultantov, ktorých, ktorých obstarávatelia využívajú. Pritom už dnes je možné neakceptovať ponuku takéhoto uchádzača, ktorý má v evidencii referencií negatívnu, teda neuspokojivú referenciu. Poznáme aj kauzy okolo Euro-Buildingu, ktorý si len založil novú firmu a podniká ďalej. Tomuto by sa dalo zamedziť demonštratívnym výpočtom prípadov vychádzajúcich z praxe a metodiky ÚVO, ktoré zavedieme priamo do zákona. Čo tým sledujeme? Chceme motivovať verejných obstarávateľov, v prípade porušení zmluvy, ktoré objektívne vedia zdokladovať, v stanovených prípadoch, vystaviť neuspokojivú referenciu a tým do budúcna pomôcť aj iným svojim kolegom v rámci spolupráce pri vymieňaní poznatkov a umožniť im takéhoto uchádzača vylúčiť zo súťaže.
Čiže čo sa snažíme dosiahnuť, je dať obstarávateľom väčšiu istotu pri vystavovaní negatívnych referencií tým, že do zákona zavedieme konkrétne príklady toho, kedy môžu negatívnu referenciu vystaviť a sľubujeme si od toho, že pomôžeme tým jednak zvýšiť tlak na dodávateľov, aby si boli vedomí toho, že sú pod dohľadom a pod hrozbou trestu negatívnej referencie, a zároveň pomôžeme tým obstarávateľom, ak už negatívne referencie vzniknú, tak, tak sa jednoduchšie zbaviť takýchto, ako by som povedal, nečestných dodávateľov. Snažím sa vyhnúť už slovu, ktoré som už dvakrát použil o tých šmejdoch. Dobre.
Ďalší inštitút, ku ktorému sme sa radi, by sme sa radi vyjadrili, sú prípravné trhové konzultácie. Čiže ak hovoríme, že chceme uľahčiť obstarávania samosprávam a obciam, tak zároveň druhá časť nášho pozmeňováku sa venuje širšej konkurencii a ja osobne si myslím, že prípravné trhové konzultácie sú úžasný inštitút, ktorý sa, žiaľ, nevyužíva dnes na Slovensku dostatočne. Ja sám s ním mám skúsenosti, keď sme obstarávali IT služby alebo IT dodávateľov, vehementne sme využívali prípravné trhové konzultácie. Aby som to vysvetlil, to je ten proces, ktorý prebieha ešte pred tým, ako vypíšete súťaž. V zahraničí je to úplne bežné. Volá sa to RFI, request for information alebo intent, kde vlastne máte možnosť komunikovať so zástupcami trhu, vysvetliť im, čo chcete dosiahnuť, prekonzultovať si svoje rozmýšľanie. Tí zástupcovia trhu vám môžu dať spätnú väzbu, čo je a nie je vôbec na trhu možné a jednoducho vedie to k oveľa kvalitnejším podkladom. Zároveň na trhu tým vytvárate väčšiu dôveru, že vám naozaj ide o férové obstarávanie, že to nepíšete od zeleného stola, alebo že si to nepíše nejaký víťazný uchádzač sám pre seba. Jednoducho takýmto transparentným procesom angažujete trh, budujete v nich dôveru, aby išli do súťaže a, samozrejme, pomáha to vyššej kvalite samotných súťažných podkladov. Menej námietok, menej, menej, menej zdržiavania v procese a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže čo navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu, je zaviesť pre ÚVO novú kompetenciu alebo povinnosť poskytovať aj bezplatné vzdelávanie v oblasti prípravných trhových konzultácií pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Ten inštitút v zákone už máme roky, roky, roky, roky, málo sa využíva, chceme pomôcť jeho využívaniu takýmto spôsobom. Dať ÚVO kompetenciu alebo povinnosť vzdelávať obstarávateľov v tomto inštitúte, pretože je veľmi, veľmi dobrý a veľmi účinný.
Jedna z posledných vecí, ktorým by som sa rád venoval, aj s ohľadom na čas, je používanie cudzieho jazyka vo verejnom obstarávaní. My máme unikátnu polohu v srdci Európy, vďaka spolupráci s našimi partnermi z V4, Rakúskom, ale do budúcna, predpokladáme, že aj s Ukrajinou pri obnove, je pre nás kľúčové, aby bolo možné ponuky v obstarávaniach predkladať aj v iných než v slovenskom a českom jazyku. Zvlášť v prípade cezhraničnej spolupráce medzi jednotlivými regiónmi, či už s Maďarskom, Rakúskom alebo Poľskom, sú miestne samosprávy schopné komunikovať plynule bilingválne. Z uvedeného dôvodu by sme chceli umožniť predkladanie ponúk napríklad aj maďarčine, poľštine, nemčine a, samozrejme, v anglickom jazyku. Zákon to síce umožňuje aj dnes, ale v prípade vzniku správneho sporu je to práve verejný obstarávateľ, ktorý je zodpovedný za úradný preklad dokumentov a padá to na jeho vrub a na vrub jeho už aj tak okliešteného rozpočtu. Hej, predstavte si obec niekde v pohraničí, ktorá chce umožniť aj súťaž firiem cez hranicu, hej, čiže z Poľska, z Maďarska, Česka, ja neviem, a ak vznikne správny spor, tak ten chudák obstarávateľ, tak na jeho hlavu padá povinnosť spraviť úradný preklad všetkej dokumentácie. Myslíme si, že to nie je dobré riešenie a že to naozaj nepomáha napríklad tým starostom a primátorom v pohraničnom, pohraničnom, pohraničnej oblasti. Preto navrhujeme, aby úradný preklad kontrolovanej zákazky bol hradený z rozpočtu konkrétneho dozorového orgánu, čo je teda spravidla, spravidla štát. S týmto názorom sa okrem iného stotožňuje aj Únia miest Slovenska, ktorá takúto zmenu navrhovala už v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Ako som spomínal na začiatku, ešte posledná, jedna z posledných, jedna z posledných oblastí sú námietky. K žiadosti o nápravu sa teda vyjadrovať už nebudem, lebo tá už je pasé, to už sa vyriešilo v rámci zákona o strategických investíciách, takže ešte sa chcem povedať trochu, trochu námietkam. V súvislosti s odstraňovaním žiadostí o nápravu nie je ďalej vhodné ešte obmedzovať aj rozsah legitímnych, legitímnych subjektov, ktoré majú možnosť podať námietku vo verejnom obstarávaní. Vyradením občianskej spoločnosti, ale aj niektorých štátnych orgánov z možnosti podávať námietky považujeme za silný zásah do práva na verejnú kontrolu nakladania s verejnými financiami, a to aj tými, ktoré nám poskytuje Európska únia. Ide o vylúčenie záujmu verejnosti na hospodárskej súťaži a nemožno súhlasiť so znením dôvodovej správy, ktorá sa odvoláva len na domnelú skutočnosť, že ide o takzvaný goldplating. S tým nesúhlasíme. Nevidíme pozlátko na výkone verejnej kontroly a tobôž nie u orgánov, ktoré kontrolujú nakladanie s financiami Európskej únie. Máme bohaté skúsenosti s vracaním eurofondov a teda nie je žiaduce, aby sme odstraňovali kontrolné mechanizmy, ktoré dnes v zákone, v zákone, zákone máme. Preto v našom, našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme vypustiť novelizačné body, ktoré zužovali, zužovali možnosť podávať námietky aj inými, inými subjektami.
Pokiaľ sa týka ďalšej oblasti, a to je suma na podávanie námietky, tak zdôrazním, čo som povedal na začiatku, pri rozširovaní výnimky na limit, na limity. Chceme byť konštruktívnou opozíciou, teda počúvame aj argumenty pána ministra a vlády, chceme zjednodušiť a zrýchliť proces verejného obstarávania, aby najmä tie operatívne výdavky boli realizované efektívne. Ak máme tento cieľ na zreteli, tak všetko, čo sa už za operatívne nedá považovať, a teda v našom ponímaní aj výdavky na stavebné práce nad 800-tisíc eur pre väčšinu samospráv či štátne orgány nie sú maličkosťou a teda by mali podliehať kontrole a transparentnosti. Navyše ak námietky nemajú odkladný účinok, nemali by sme im brániť a zvyšovať aj limity na podávanie námietok pre stavebné práce a to o dvojnásobok. Ani dôvodová správa s touto skutočnosťou v kontexte ostatných zmien nevie, sa nevie poriadne vysporiadať, z toho dôvodu, ale aj pre všetko, čo už bolo povedané, navrhujeme vrátiť limit z navrhovaných 1,5 mil. na 800-tisíc eur na podávanie námietok pre stavebné práce. Pokiaľ ide o limity na podávanie námietok, zámerne som dal tieto tri body za sebou, lebo vnímame nejaký kontext.
Obmedzenie počtu subjektov, ktoré môžu podať námietky, a zvýšenie finančného limitu na podanie námietok a ešte aj skrátenie lehôt na podanie námietok a odstránenie inštitútu žiadosti o nápravu, to máme celkom zarobené na slušný, výbušný koktail, že sa nám nemalé financie roztratia takpovediac do stratena bez nejakej verejnej kontroly, alebo bez možnosti brániť sa. Čiže preto navrhujeme opatrnejšie zmeny, priaznivejšie a vľúdnejšie k hospodárskym subjektom. Nechceme sa na, aby sa nám trh vykašľal na obchodovanie so štátom, a preto navrhujeme predĺženie lehoty z 10-dňovej od zverejnenia podkladov na 15-dňovú na podanie, podanie námietky. Nakoľko minimálna lehota na predkladanie ponúk pri stavebných prácach je 14 pracovných dní od odoslania do vestníka, ÚVO má 3 pracovné dni na zverejnenie a s ohľadom na neodkladný účinok námietok, hospodárskym subjektom by tak neostával primeraný čas na predloženie ponuky a zároveň podanie námietky, námietky, aby sa ňou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ mohol zaoberať.
No a keďže ešte stíham, tak v poslednom bode by som sa chcel venovať oprávneniam ÚVO. A chcem sa venovať všetkým čestným úradníkom od kosti, ktorí svoju robotu vykonávajú naozaj podľa najlepšieho vedomia a svedomia. V posledných dňoch o tom hovoríme častejšie v súvislosti aj s rušením Rady pre štátnu službu a teda nechcem to obísť ani pri Úrade pre verejné obstarávanie. Považujem za opovážlivé oberať, odoberať kontrolné kompetencie ústredným orgánom štátnej správy, ktorého jedna z kľúčových úloh je kontrolovať hospodársku súťaž v štáte. Navrhujeme preto zrušiť viazanosť ÚVO rozsahom námietok, ktoré boli podané. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý plní nezastupiteľnú funkciu pri kontrole verejných obstarávaní a nakladaní s verejnými zdrojmi. Preto rozsah jeho právomocí nie je dobré okliešťovať a zvlášť v rámci kontrolnej, kontrolnej činnosti. Opäť pripomínam, že ani v súčasnom stave námietky nemajú odkladný charakter, takže nie je dôvodné viazať úrad rozsahom preskúmavania len na petit námietky, nakoľko takéto viazanie neprispeje hospodárnosti konania, naopak, má tendenciu prispieť k nehospodárnosti s nakladaním s verejnými prostriedkami. ÚVO je práve tou inštanciou, ktorá vie zákazku posúdiť komplexne aj z vlastného podnetu a v adekvátnom, adekvátnom rozsahu. Čiže to je ďalšia zmena, ktorú navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu.
Takže, zhrnuté a podčiarknuté, myslím, že máme tu pozmeňujúci návrh, o ktorom sa má zmysel rozprávať. Ideme filozofiou, ktorú oznamoval aj pán minister Raši, teda rozviazať samosprávam a primátorom ruky. Dokonca aj chceme rozviazať, tie ruky, viac, ako je návrh v novele, ale zároveň chceme rozviazať ruky aj firmám, aby sa mohli zúčastňovať obstarávania, aby neboli pred nimi skrývané kadejakými metódami na tri ponuky a tak ďalej. Čiže všetko nad výnimku by malo byť už potom
=====
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod dávam vedieť, že na konci svojho vystúpenia predložím pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh k tomuto, k tomuto návrhu zákona.
No, pán minister, som rád, že sedíte, pretože ja začnem na opozičného politika netradične, ja vás idem pochváliť. Takže som rád, že, že, že sa to zaobíde bez potenciálneho zranenia. Čiže ja by som chcel pochváliť to, že vidíme, že od prvého verejného, alebo možno aj menej verejného návrhu tejto novely, ktorý sa dostal na verejnosť, po dnešné, po dnešné znenie, tam je posun. Posun pozitívnym smerom, tie pôvodné návrhy naozaj vyzerali strašidelne, takže ja som rád, že ten, ten rozdiel, ktorý evidujeme, je, je pozitívnym smerom. Ten pôvodný návrh naozaj prakticky odstraňoval akúkoľvek transparentnú hospodársku súťaž podľa nášho názoru a vďaka diskusii, možno aj trochu verejnému tlaku sme sa dostali k zneniu, ktoré je rozhodne, rozhodne miernejšie. Takže dovolím si, vás takto pochváliť a tiež vyjadriť nádej, že chcete sa aj rozprávať s opozíciou, čo ste teda avizovali už, už v prvom čítaní, tak že hľadáme nejaký spoločný konsenzus, tak ja mám pre vás teda ten jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by podľa môjho názoru pomohol samosprávam, dokonca nad rámec toho, čo navrhuje, navrhuje koalícia, a zároveň by pomohol férovým firmám uchádzať sa o zákazky, o zákazky štátu a úradov.
Druhé pozitívum, ktoré by som tiež rád vypichol, lebo, a je to také smutno-smiešne, že to musíme chváliť, ale chcem oceniť, že tento zákon išiel štandardným legislatívnym procesom. Žiaľ, pri tejto vláde už to začína byť raritou, že tu máme niečo v štandardnom legislatívnom procese. Čiže štandardná dĺžka medzirezortného pripomienkovania, štandardné predloženie do Národnej rady bez skráteného legislatívneho konania, prvé, druhé čítania. Čiže mal by to byť štandard, ale, žiaľ, musíme to oceňovať ako výnimku, tak máte u nás pozitívny bod, pán minister, za, za proces. No a týmto chválením si snáď vytváram pôdu pre schválenie nášho pozmeňováku. Dobre.
Spolu s naším odborným tímom sme v tých posledných týždňoch a mesiacoch, odkedy bola zverejnená nejaká prvá verzia zákona, naozaj intenzívne pripomienkovali, pripomienkovali viaceré body, ktoré sme si mysleli, že sa majú opraviť, upraviť inak. Jedným z takých bodov bolo zavádzanie povinnosti využívať napr. elektronickú platformu, teda štátny obstarávací systém, len medzi ôsmou a osemnástou hodinou a len v pracovné dni. Som rád, že kolega poslanec Vážny túto povinnosť teda upravil svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol predložený na výbore. Pre istotu to nechávame aj v našom pozmeňováku, ale nepredpokladám, že by sa na tom niečo, niečo zmenilo. Ale tiež sme teda od začiatku upozorňovali, že toto nedáva úplne zmysel a treba to vyriešiť, takže som rád, že sa to vyriešilo, aj keď teda mohlo sa to odstrániť už v MPK-čku, ale som rád, radšej neskoro ako nikdy.
Tiež vnímame, že novela zákona o strategických investíciách už podstatne novelizovala aj zákon o verejnom obstarávaní, preto sa tým častiam, ktoré riešila novela zákona o strategických investíciách, nebudem už, už venovať. Povedali sme k tomu všetko, čo bolo potrebné, v rozprave ku strategickým investíciám. S tými bodmi viacerými nesúhlasíme, aj sme predložili pozmeňujúci návrh, v tom čase nebol prijatým, takže holt, je to, ako to je.
A teda rád by som sa po zvyšok rozpravy venoval tomu, ako si verejné obstarávanie my v Progresívnom Slovensku predstavujeme a v akom duchu predkladáme náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tá filozofia je naozaj jednoduchá. Viac slobody pre starostov a úrady pri malých zákazkách, dokonca ešte viac slobody, ako navrhuje vláda. Viac priestoru pre firmy na férové súťaženie. Celý štát dnes šetrí, počúvame to tu často, aj, aj ako zdôvodnenie niektorých krokov vlády. Pri naj, najnovšie to bolo rušenie Rady pre štátnu službu, lebo konsolidácia. No tak keď šetríme, tak dobrá, férová súťaž, široká konkurencia, to je ten spôsob, ako vieme zo štátnych výdavkov dosahovať masívne úspory. Čiže preto druhá časť našich pozmeňujúcich návrhov sa bude venovať tomu, ako môžme rozšíriť súťaž.
Tretie časť sa venuje menej byrokracii pri príprave súťaží. Ja už som to avizoval v prvom čítaní. Myslím, že máme nezmyselný dvojkolový systém prípravy, prípravy súťaží. Zisťovanie PHZ-ky je ako keby súťaž na nečisto a potom samotná súťaž na čisto. Takže aj k tomuto máme, máme jeden návrh, ktorý je inšpirovaný praxou, ktorá sa zaviedla na MIRRI za posledné roky pri čerpaní eurofondov a chceme ju, chceme ju rozšíriť, lebo si myslíme, že je správna.
No a posledný bod som si tak pracovne nazval že Koniec šmejdov v obchodoch so štátom, ale v zásade ide o posilnenie inštitútu negatívnej referencie, čím chceme pomôcť tomu, aby sa nám darilo dostávať z obstarávaní tie firmy, ktoré vyslovene nemajú dobrý záujem a preukázateľne nevedia dodávať pre štát. Majú negatívnu referenciu. Jednoducho chceme podporiť obstarávateľa, aby sa tento inštitút využíval viac.
Takže pôjdem hneď k prvej časti a tou sú limity. V prvom čítaní som sa vás takisto ako aj Generálna prokuratúra v rámci MPK pýtal na porovnanie s Českou republikou a vyzýval som na toto porovnanie s Českou republikou. Z vašej strany teda to porovnanie neprišlo, tak sme si to spracovali a zanalizovali sami spolu s naším odborným tímom. A sčasti rozumiem, prečo ste sa nepozerali do Čiech. Sčasti rozumiem a sčasti nerozumiem. Totiž pokiaľ ide o nákupy na výnimku, teda výnimku z verejného obstarávania, tak v Čechách je tá hranica až 80-tisíc eur pri tovaroch a službách. Čiže viac, ako navrhujete vy v tejto novele, kde to navrhujete z 10- na 50-tisíc, tak v Čechách tá výnimka je až 80-tisíc. Ale, ale vzápätí som porozumel, prečo ste sa neinšpirovali tými Čechmi, pretože zároveň platí, že všetko nad tých 80-tisíc sa už musí zverejňovať na povinnú transparentnú súťaž. Žiadne tri ponuky, tri ponuka a víťaz. Jednoducho, väčšia výnimka viac priestoru pre samosprávy alebo pre obstarávateľov, ale všetko nad tú výnimku už ide potom transparentnou súťažou.
Hovoríte teda, že cieľom tejto novely je zásadné zrýchlenie a zjednodušenie verejnej súťaže a rozviazanie rúk starostom, primátorom, samosprávam pri nakupovaní bežných tovarov, služieb a prác, že ten proces je tak zdĺhavý, že aj bežné opravy chodníkov či nákup bežného IT hardvérov alebo IT vybavenia na úradoch, alebo takých základných služieb, ako je kosenie, sa v malých samosprávach zbytočne naťahuje a s týmto ja, ja súhlasím. Takže poďme zmeniť filozofiu. Skúsme teda neprezoomovať automaticky vinu, že niekto má zlý záujem, poďme zmeniť túto, túto filozofiu. Poďme sa pozrieť na štatutárov obcí ako na osoby, ktoré si nechcú prihrávať zákazky svojim kamarátom, ale naozaj majú potrebu najmä v tých malých výdavkoch rýchlejšie nakupovať, operatívnejšie nakupovať. Vo väčšine prípadov sú to čestné ženy a muži, čo chcú pre svoje, čo, čo chcú svoje mestá a obce posúvať vpred.
Takže uľahčime im tú bežnú každodennú prevádzku a navrhujeme aj v našom pozmeňujúcom návrhu, že posuňme tú výnimku ešte na vyššiu sumu. Poďme sa teda inšpirovať v Čechách, to bude teraz možno kontroverzné, neposuňme výnimku na 50-tisíc, ako to robíte vy vo vašom návrhu, ale poďme kľudne tým českým modelom, posuňme to až na 80-tisíc, ale keď už teda kopírujeme český model, tak ho kopírujme vcelku, a všetko nad tých 80-tisíc nech je klasická, klasická verejná súťaž, resp. pri stavebných prácach to navrhujeme na hranicu 180-tisíc. Čiže na základe klasického hospodárskeho prieskumu, normálne emailom zdokumentovaný podklad, tak ako sa to dnes robí, do 10-tisíc eur, ako to vy navrhujete robiť do 50-, tak my navrhujeme, aby sa to robilo až do 80-tisíc. Pomôže to naozaj starostom a primátorom, pokryjú si bežnú operatívu kvalitnými, možno aj lokálnymi dodávateľmi bez nejakej prebujnenej administratívy. A dovolím si tvrdiť, že v týchto hodnotách, teda do 100, do 80 pri tovaroch a službách a do 180 pri stavebných prácach prebehne aj gro zákaziek tej bežnej dennej operatívy, keď naozaj chceme uľahčiť starostom bežnú, dennú operatívu, zrýchliť tieto procesy, tak sem sa to všetko zmestí. Ale ako hovorím, keď kopírujeme, tak kopírujme všetko, takpovediac s chlpami. Takže zverejňovanie teda navrhujeme nad výnimku, zverejňovanie všetkého. A to je zase podľa môjho názoru propodnikateľské opatrenie. Dajme šancu firmám aj malým, stredným podnikateľom, aby sa mohli uchádzať o zákazky, ktoré budú už spadať pod zákon o verejnom obstarávaní. Dajme im šancu súťažiť, podporme konkurenciu, pritiahnime možno aj zahraničné firmy. Čiže umožnime férovú súťaž, veď ide o takmer miliardu eur ročne len v podlimitných zákazkách. Nemusíme sa ani báť námietok, námietky nemajú dnes odkladný účinok. Žiadosť o nápravu je zrušená už novelou zákona o strategických investíciách, takže ja si myslím, že žiadna prebujnená administratíva z verejných súťaží nad tieto sumy nám naozaj nehrozí a limitované budú aj prieťahy.
Čiže presne v tomto duchu je náš pozmeňujúci návrh, pokiaľ ide o limity a zverejňovanie, a zároveň to sú dve spojené nádoby. Nedá sa mať vyššie limity, ale potom nad tými limitmi stále sa hrať na nejaké tri ponuky a skrývať zákazky pred trhom. Čiže toto predkladáme ako nejaký jeden komplexný, komplexný celok.
Dotknem sa aj limitov, pokiaľ ide o prílohu č. 1 zákona. Tu ide o limity, ktoré sú platné pre služby podľa tejto špeciálnej prílohy, ktoré sú vyňaté z klasických služieb pre ich špeciálny charakter, čiže sociálne služby, spadli sem aj osobitosti ako je poskytovanie bezpečnostných alebo, bezpečnostných alebo právnych služieb. V záujme Progresívneho Slovenska nie je meniť rozsah týchto služieb a rešpektujeme, že ide na nejaký špeciálny režim, práve preto pre ne zachováme tzv. trojponukový režim, ktoré pozná aj dnešné znenie zákona v rozmedzí medzi 80- a 400-tisíc. Čiže podľa prílohy 1 výnimka do 80, medzi 80 a 400 trojponukový režim a nad 400 všetko klasicky zverejňovať. Tým rešpektujeme, že to má nejaký špeciálny, špeciálny režim. Samozrejme, dobrovoľne budú môcť obstarávatelia, tak ako aj dnes, dobrovoľne zverejniť výzvu vestníku, ak, ak chcú mať širšiu, širšiu súťaž. Máme za to, že ide o rozumný kompromis, nakoľko podľa navrhovanej novely z dielne MIRRI by vestník uzreli zákazky až v hodnote od 750-tisíc pri tejto kategórii služieb podľa prílohy č. 1. V súvislosti s obstarávaním služieb podľa prílohy č.1 navrhujeme ešte ako minimálnu lehotu na predkladanie ponúk 7 pracovných dní pre podlimitné zákazky.
Čiže to je základná filozofia zmeny, ktorú navrhujeme. Viac slobody pre obstarávateľov, ale všetko nad hranicu výnimky pekne krásne zverejniť do vestníka, viac možností firiem uchádzať sa o zákazky. Čiže je to iná filozofia. Myslím, že ju ťaháme ešte ďalej ako teda vládny, vládny návrh novely, chceme viac pomôcť starostom a zároveň chceme viac pomôcť firmám, širšej konkurencii.
Teraz bude taká časť, ktorú som si nazval pracovne že legislatívne šachy. Pretože nanešťastie jeden z našich bodov nášho pozmeňujúceho návrhu je v konflikte s jedným bodom spoločnej správy. Bod spoločnej správy č. 23 rieši len legislatívno-technickú úpravu, vymenia jedno slovíčko za iné slovíčko, slovo, slovo „určenou funkcionalitou" sa vymieňa za slová „určenej funkcionality".Čiže legislatívno-technická, technická oprava. Ale ak by bol prijatý aj tento bod zo spoločnej správy, tak vlastne náš bod pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa venuje tomu zverejňovaniu, by nemohlo byť o ňom hlasované.
Čiže v rámci rubriky legislatívne šachy, pán spravodajca, navrhujem, aby sa o bode 23 spoločnej správy hlasovalo samostatne, ak koalícia prejaví záujem o náš pozmeňujúci návrh, tak vlastne môže odmietnuť bod 23 spoločnej správy a prijať našu úpravu, ktorá okrem iného rieši aj to, čo dnes rieši bod 23. To je naozaj iba legislatívno-technická úprava. Hej? Čiže v našom pozmeňujúcom návrhu, to, čo vy dnes riešite v spoločnej správe v bode 23, výmenu slovíčka za slovíčko, sme upravili tiež, čiže je to v poriadku, ale opravujeme ten bod aj širšie, pretože sa to týka zverejňovania a teda takýmto legislatívnym procesom, máme to nejak odkonzultované aj s legislatívou, vieme dospieť k tomu. Ak by sa teda váš, náš pozmeňujúci návrh vám pozdával a páčil, tak, tak vieme, vieme teda počas hlasovania bod 23 spoločnej správy odmietnuť, prijať náš pozmeňujúci návrh v celku, lebo ja budem žiadať, aby sa hlasovalo v celku o našom pozmeňováku, pretože to spolu súvisí, to zvyšovanie limitov a zverejňovanie, a tým pádom dosiahneme aj to, čo dnes dosahujete v spoločnej správe a aj môžme prijať náš pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh. Môžme si o tom kľudne porozprávať, neviem, či stihneme do jedenástej hlasovanie, asi, asi nie, čo som predpokladal, že máme čas pár hodín si to ešte nejak medzi sebou vyladiť, ale teda potreboval som tu v pléne predniesť návrh, aby sa o bode 23 hlasovalo, hlasovalo samostatne. Tiež len upozorňujem, že ak by náhodou k tomu neprišlo a teda sa schváli spoločná správa aj vrátane bodu 23, tak sa nemôže hlasovať o jednom bode z nášho pozmeňováku a ak by náhodou bol náš pozmeňovák prijatý, tak vznikne trošku legislatívny chaos. Môžeme si vysvetliť neskôr. Takže dávam týmto šancu koalícii vlastne prijať náš pozmeňujúci návrh takouto legislatívnou technikou. Môžme predebatovať.
Dobre, ďalšia téma, ktorej by som sa chcel povenovať, je základný bez...
===== 6.
tak sa nemôže hlasovať o jednom bode z nášho pozmeňováku a ak by náhodou bol náš pozmeňovák prijatý, tak vznikne trošku legislatívny chaos, môžme si vysvetliť neskôr. Takže dávam týmto šancu koalícii vlastne prijať náš pozmeňujúci návrh takouto legislatívnou technikou. Môžme predebatovať.
Dobre, ďalšia téma, ktorej by som sa chcel povenovať, je základný bezpečnostný záujem. Ja rozumiem, že bezpečnosť štátu, vrcholných predstaviteľov a primárne teda obyvateľov a obyvateliek Slovenska je prvoradá a ja som ten posledný, ktorý by v tomto smere niečo namietal. Nedá mi však nerozporovať, že zavádzanie takého vágneho pojmu ako je základný bezpečnostný záujem do zákona o VO, je podľa môjho názoru nešťastné riešenie, ktoré nevyzerá dobre, má podľa mňa tendenciu byť zneužívané alebo nadužívané. V navrhovanej novele ho definujete ako mimoriadny stav mimo ohrozenia vojnou, čiže ide o nejaký vnútorný záujem v rámci civilných záležitostí. Ja nespochybňujem nejaké mimoriadne situácie, ktoré sa môžu udiať a žiadajú si aj mimoriadne operatívne kroky a nákupy prostriedkov, ale opieranie sa o čl. 346 Zmluvy o fungovaní EÚ je podľa mňa trochu scestné. Tento článok zakladajúcej zmluvy EÚ nič nehovorí o využití, tak ako ho plánujete využívať vy. V písm. b) citovaného článku sa hovorí, že každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi. Tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely. Čiže chápete, že tento článok naozaj sa skôr týka naozaj bezpečnostného záujmu, pokiaľ ide o výrobu munície a bezpečnostných prvkov a tak ďalej a tak ďalej. Že myslím si, že nie je to správne odkazovať sa na tento článok, ak chcete teda zaviesť pojem základný bezpečnostný záujem. Čiže, čiže nie je tam ani zmienka o nejakej civilnej obrane alebo nejakej civilnej, civilnej ochrane a myslím si, že to je neprimerané rozširovanie významu tohto článku. Teda v našom pozmeňujúcom návrhu preto navrhujeme tento novelizačný bod vypustiť.
Ďalšia oblasť, ktorej sa venujeme, je, ako som už spomínal na úvod, táto nezmyselná dvojkolovosť verejných obstarávaní dnes. Ja rozumiem tomu, že od januára MIRRI absolvovalo veľa konzultácií s jednotlivými stakeholdermi z oblasti verejného obstarávania. Mám za to, že viacerí sa zmienili, že problém nášho verejného obstarávania je aj táto dvojkolovosť. Aby som to vysvetlil, tak obstarávame najprv takpovediac nanečisto pre stanovenie PHZ-ky, teda predpokladanej hodnoty zákazky. Čiže oslovujeme subjekty, aby sme mohli nejak vypočítať, aká je asi očakávaná hodnota tej zákazky a potom vystrelíme von obstarávanie, kde oslovíme tie isté subjekty, ktoré nám majú spraviť ponuku. Ale už pre potreby zisťovania toho PHZ vlastne tie firmy aj tak robia niečo ako ponuku. Čiže je to nezmyselné tak pre firmy, ako aj pre obstarávateľov, že sa takto, že sa takto na dva, na dva kroky súťaží. A pritom prax najmä pri eurofondoch ukázala, že minimálne pri zákazkách, ktoré dnes poznáme ako zákazky s nízkou hodnotou, je vhodným nástrojom na zrýchlenie tohto procesu stanovovania PHZ a výberu víťazného uchádzača v jednom kroku prostredníctvom prieskumu trhu. Je to taká čarovná formulka, s ktorou prišlo MIRRI v rámci jednotnej príručky v predchádzajúcom eurofondovom období, ktorá znie: Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou určenej predpokladanej hodnoty a zároveň, pardon, určenie predpokladanej hodnoty a zároveň určenie úspešného uchádzača, môže byť realizované prieskumom trhu, pričom prieskum trhu je nástrojom na určenie predpokladanej hodnoty zákazky. Zosumarizované, v jednom kroku môžte spraviť obe, oba, oba úkony. To už dnes platí pri, pri eurofondových zákazkách. My navrhujeme tento inštitút rozšíriť aj na podlimitné zákazky, teda špecificky na obstarávanie tovarov a služieb od 80 do 221 000 eur, nakoľko pri stavebných prácach sa PHZ určuje na základe rozpočtu autorizovaného stavebného inžiniera. Čiže ide o nástroj, ktorý podľa nášho názoru má výrazný potenciál urýchliť proces verejného obstarávania. Máme už aj precedens, že takýto nástroj funguje, tak prečo by sme ho nerozšírili a neponúkli obstarávateľom.
Ďalšia oblasť, ktorú som avizoval, teda pracovne som ju nazval koniec šmejdov v obstarávaniach, ale volajme to nejak decentnejšie, teda väčšie využívanie negatívnych referencií. Aj my z rozhovorov so starostami a primátormi vieme, že, že vedia o firmách, ktoré nemajú dobré renomé, ale majú problém ich účinne vylučovať zo súťaží. A nejde teda len o renomé, ale naozaj že aj, aj, aj nejakú minulú skúsenosť s tým, či tieto firmy vedia alebo nevedia, nevedia dodať. Nevedia ich vylučovať, pretože formálne spĺňajú všetky náležitosti. A nastavovať aj pri jednoduchých súťažiach podmienky tak, aby boli nepriestrelné, to si vyžaduje značné náklady. Poznáte to, tých posledných 10 % vás stojí 90 % úsilia. Či už na strane teda personálu, alebo prípadne nejakých externých konzultantov, ktorých, ktorých obstarávatelia využívajú. Pritom už dnes je možné neakceptovať ponuku takéhoto uchádzača, ktorý má v evidencii referencií negatívnu, teda neuspokojivú referenciu. Poznáme aj kauzy okolo Euro-Buildingu, ktorý si len založil novú firmu a podniká ďalej. Tomuto by sa dalo zamedziť demonštratívnym výpočtom prípadov vychádzajúcich z praxe a metodiky ÚVO, ktoré zavedieme priamo do zákona. Čo tým sledujeme? Chceme motivovať verejných obstarávateľov, v prípade porušení zmluvy, ktoré objektívne vedia zdokladovať, v stanovených prípadoch, vystaviť neuspokojivú referenciu a tým do budúcna pomôcť aj iným svojim kolegom v rámci spolupráce pri vymieňaní poznatkov a umožniť im takéhoto uchádzača vylúčiť zo súťaže.
Čiže čo sa snažíme dosiahnuť, je dať obstarávateľom väčšiu istotu pri vystavovaní negatívnych referencií tým, že do zákona zavedieme konkrétne príklady toho, kedy môžu negatívnu referenciu vystaviť a sľubujeme si od toho, že pomôžeme tým jednak zvýšiť tlak na dodávateľov, aby si boli vedomí toho, že sú pod dohľadom a pod hrozbou trestu negatívnej referencie, a zároveň pomôžeme tým obstarávateľom, ak už negatívne referencie vzniknú, tak, tak sa jednoduchšie zbaviť takýchto, ako by som povedal, nečestných dodávateľov. Snažím sa vyhnúť už slovu, ktoré som už dvakrát použil o tých šmejdoch. Dobre.
Ďalší inštitút, ku ktorému sme sa radi, by sme sa radi vyjadrili, sú prípravné trhové konzultácie. Čiže ak hovoríme, že chceme uľahčiť obstarávania samosprávam a obciam, tak zároveň druhá časť nášho pozmeňováku sa venuje širšej konkurencii a ja osobne si myslím, že prípravné trhové konzultácie sú úžasný inštitút, ktorý sa, žiaľ, nevyužíva dnes na Slovensku dostatočne. Ja sám s ním mám skúsenosti, keď sme obstarávali IT služby alebo IT dodávateľov, vehementne sme využívali prípravné trhové konzultácie. Aby som to vysvetlil, to je ten proces, ktorý prebieha ešte pred tým, ako vypíšete súťaž. V zahraničí je to úplne bežné. Volá sa to RFI, request for information alebo intent, kde vlastne máte možnosť komunikovať so zástupcami trhu, vysvetliť im, čo chcete dosiahnuť, prekonzultovať si svoje rozmýšľanie. Tí zástupcovia trhu vám môžu dať spätnú väzbu, čo je a nie je vôbec na trhu možné a jednoducho vedie to k oveľa kvalitnejším podkladom. Zároveň na trhu tým vytvárate väčšiu dôveru, že vám naozaj ide o férové obstarávanie, že to nepíšete od zeleného stola, alebo že si to nepíše nejaký víťazný uchádzač sám pre seba. Jednoducho takýmto transparentným procesom angažujete trh, budujete v nich dôveru, aby išli do súťaže a, samozrejme, pomáha to vyššej kvalite samotných súťažných podkladov. Menej námietok, menej, menej, menej zdržiavania v procese a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže čo navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu, je zaviesť pre ÚVO novú kompetenciu alebo povinnosť poskytovať aj bezplatné vzdelávanie v oblasti prípravných trhových konzultácií pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Ten inštitút v zákone už máme roky, roky, roky, roky, málo sa využíva, chceme pomôcť jeho využívaniu takýmto spôsobom. Dať ÚVO kompetenciu alebo povinnosť vzdelávať obstarávateľov v tomto inštitúte, pretože je veľmi, veľmi dobrý a veľmi účinný.
Jedna z posledných vecí, ktorým by som sa rád venoval, aj s ohľadom na čas, je používanie cudzieho jazyka vo verejnom obstarávaní. My máme unikátnu polohu v srdci Európy, vďaka spolupráci s našimi partnermi z V4, Rakúskom, ale do budúcna, predpokladáme, že aj s Ukrajinou pri obnove, je pre nás kľúčové, aby bolo možné ponuky v obstarávaniach predkladať aj v iných než v slovenskom a českom jazyku. Zvlášť v prípade cezhraničnej spolupráce medzi jednotlivými regiónmi, či už s Maďarskom, Rakúskom alebo Poľskom, sú miestne samosprávy schopné komunikovať plynule bilingválne. Z uvedeného dôvodu by sme chceli umožniť predkladanie ponúk napríklad aj maďarčine, poľštine, nemčine a, samozrejme, v anglickom jazyku. Zákon to síce umožňuje aj dnes, ale v prípade vzniku správneho sporu je to práve verejný obstarávateľ, ktorý je zodpovedný za úradný preklad dokumentov a padá to na jeho vrub a na vrub jeho už aj tak okliešteného rozpočtu. Hej, predstavte si obec niekde v pohraničí, ktorá chce umožniť aj súťaž firiem cez hranicu, hej, čiže z Poľska, z Maďarska, Česka, ja neviem, a ak vznikne správny spor, tak ten chudák obstarávateľ, tak na jeho hlavu padá povinnosť spraviť úradný preklad všetkej dokumentácie. Myslíme si, že to nie je dobré riešenie a že to naozaj nepomáha napríklad tým starostom a primátorom v pohraničnom, pohraničnom, pohraničnej oblasti. Preto navrhujeme, aby úradný preklad kontrolovanej zákazky bol hradený z rozpočtu konkrétneho dozorového orgánu, čo je teda spravidla, spravidla štát. S týmto názorom sa okrem iného stotožňuje aj Únia miest Slovenska, ktorá takúto zmenu navrhovala už v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Ako som spomínal na začiatku, ešte posledná, jedna z posledných, jedna z posledných oblastí sú námietky. K žiadosti o nápravu sa teda vyjadrovať už nebudem, lebo tá už je pasé, to už sa vyriešilo v rámci zákona o strategických investíciách, takže ešte sa chcem povedať trochu, trochu námietkam. V súvislosti s odstraňovaním žiadostí o nápravu nie je ďalej vhodné ešte obmedzovať aj rozsah legitímnych, legitímnych subjektov, ktoré majú možnosť podať námietku vo verejnom obstarávaní. Vyradením občianskej spoločnosti, ale aj niektorých štátnych orgánov z možnosti podávať námietky považujeme za silný zásah do práva na verejnú kontrolu nakladania s verejnými financiami, a to aj tými, ktoré nám poskytuje Európska únia. Ide o vylúčenie záujmu verejnosti na hospodárskej súťaži a nemožno súhlasiť so znením dôvodovej správy, ktorá sa odvoláva len na domnelú skutočnosť, že ide o takzvaný goldplating. S tým nesúhlasíme. Nevidíme pozlátko na výkone verejnej kontroly a tobôž nie u orgánov, ktoré kontrolujú nakladanie s financiami Európskej únie. Máme bohaté skúsenosti s vracaním eurofondov a teda nie je žiaduce, aby sme odstraňovali kontrolné mechanizmy, ktoré dnes v zákone, v zákone, zákone máme. Preto v našom, našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme vypustiť novelizačné body, ktoré zužovali, zužovali možnosť podávať námietky aj inými, inými subjektami.
Pokiaľ sa týka ďalšej oblasti, a to je suma na podávanie námietky, tak zdôrazním, čo som povedal na začiatku, pri rozširovaní výnimky na limit, na limity. Chceme byť konštruktívnou opozíciou, teda počúvame aj argumenty pána ministra a vlády, chceme zjednodušiť a zrýchliť proces verejného obstarávania, aby najmä tie operatívne výdavky boli realizované efektívne. Ak máme tento cieľ na zreteli, tak všetko, čo sa už za operatívne nedá považovať, a teda v našom ponímaní aj výdavky na stavebné práce nad 800-tisíc eur pre väčšinu samospráv či štátne orgány nie sú maličkosťou a teda by mali podliehať kontrole a transparentnosti. Navyše ak námietky nemajú odkladný účinok, nemali by sme im brániť a zvyšovať aj limity na podávanie námietok pre stavebné práce a to o dvojnásobok. Ani dôvodová správa s touto skutočnosťou v kontexte ostatných zmien nevie, sa nevie poriadne vysporiadať, z toho dôvodu, ale aj pre všetko, čo už bolo povedané, navrhujeme vrátiť limit z navrhovaných 1,5 mil. na 800-tisíc eur na podávanie námietok pre stavebné práce. Pokiaľ ide o limity na podávanie námietok, zámerne som dal tieto tri body za sebou, lebo vnímame nejaký kontext.
Obmedzenie počtu subjektov, ktoré môžu podať námietky, a zvýšenie finančného limitu na podanie námietok a ešte aj skrátenie lehôt na podanie námietok a odstránenie inštitútu žiadosti o nápravu, to máme celkom zarobené na slušný, výbušný koktail, že sa nám nemalé financie roztratia takpovediac do stratena bez nejakej verejnej kontroly, alebo bez možnosti brániť sa. Čiže preto navrhujeme opatrnejšie zmeny, priaznivejšie a vľúdnejšie k hospodárskym subjektom. Nechceme sa na, aby sa nám trh vykašľal na obchodovanie so štátom, a preto navrhujeme predĺženie lehoty z 10-dňovej od zverejnenia podkladov na 15-dňovú na podanie, podanie námietky. Nakoľko minimálna lehota na predkladanie ponúk pri stavebných prácach je 14 pracovných dní od odoslania do vestníka, ÚVO má 3 pracovné dni na zverejnenie a s ohľadom na neodkladný účinok námietok, hospodárskym subjektom by tak neostával primeraný čas na predloženie ponuky a zároveň podanie námietky, námietky, aby sa ňou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ mohol zaoberať.
No a keďže ešte stíham, tak v poslednom bode by som sa chcel venovať oprávneniam ÚVO. A chcem sa venovať všetkým čestným úradníkom od kosti, ktorí svoju robotu vykonávajú naozaj podľa najlepšieho vedomia a svedomia. V posledných dňoch o tom hovoríme častejšie v súvislosti aj s rušením Rady pre štátnu službu a teda nechcem to obísť ani pri Úrade pre verejné obstarávanie. Považujem za opovážlivé oberať, odoberať kontrolné kompetencie ústredným orgánom štátnej správy, ktorého jedna z kľúčových úloh je kontrolovať hospodársku súťaž v štáte. Navrhujeme preto zrušiť viazanosť ÚVO rozsahom námietok, ktoré boli podané. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý plní nezastupiteľnú funkciu pri kontrole verejných obstarávaní a nakladaní s verejnými zdrojmi. Preto rozsah jeho právomocí nie je dobré okliešťovať a zvlášť v rámci kontrolnej, kontrolnej činnosti. Opäť pripomínam, že ani v súčasnom stave námietky nemajú odkladný charakter, takže nie je dôvodné viazať úrad rozsahom preskúmavania len na petit námietky, nakoľko takéto viazanie neprispeje hospodárnosti konania, naopak, má tendenciu prispieť k nehospodárnosti s nakladaním s verejnými prostriedkami. ÚVO je práve tou inštanciou, ktorá vie zákazku posúdiť komplexne aj z vlastného podnetu a v adekvátnom, adekvátnom rozsahu. Čiže to je ďalšia zmena, ktorú navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu.
Takže, zhrnuté a podčiarknuté, myslím, že máme tu pozmeňujúci návrh, o ktorom sa má zmysel rozprávať. Ideme filozofiou, ktorú oznamoval aj pán minister Raši, teda rozviazať samosprávam a primátorom ruky. Dokonca aj chceme rozviazať, tie ruky, viac, ako je návrh v novele, ale zároveň chceme rozviazať ruky aj firmám, aby sa mohli zúčastňovať obstarávania, aby neboli pred nimi skrývané kadejakými metódami na tri ponuky a tak ďalej. Čiže všetko nad výnimku by malo byť už potom
=====
Rozpracované
9:40
A teraz by som rád pristúpil k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, keďže už na rozpravu mi vypršal čas. A teda budem rád, pán minister, ak ak teda využijeme ten čas, ktorý budeme mať medzi rozpravou a hlasovaním, aby sme sa o tom, aby sme sa o tom porozprávali, aj teda kvôli tomu, že potrebujeme, ak by ste si osvojili náš pozmeňujúci návrh, tak potrebujeme spraviť nejaké legislatívne kroky ohľadom spoločnej správy.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Mareka Lackoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I bod 8 znie:
„8. V § 1 odsek 14 znie:
„(14) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, čím nie je dotknutá povinnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov postupovať podľa princípov tohto zákona, je
a) nižšia ako 80 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín, alebo zákazku na poskytnutie služby vrátane služby uvedenej v prílohe č. 1,
b) nižšia ako 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.”
2. V čl. I sa vypúšťa bod 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 13 znie:
„13. V § 5 odsek 3 znie:
„(3) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako:
a) 80 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby vrátane služby uvedenej v prílohe č. 1 zadávanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom,
b) 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.".".
4. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
„17. V § 6 odsek 1 znie:
„(1) Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou, použitím systému sledovania vývoja cien podľa § 13 ods. 2 písm. d) alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky, zákazky. Pri zadávaní podlimitných zákaziek určenie predpokladanej hodnoty a zároveň určenie úspešného uchádzača môže byť realizované prieskumom trhu, pričom prieskum trhu je nástrojom na určenie predpokladanej hodnoty zákazky.”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.”
5. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:
„19. V § 10 ods. 10 sa slová „10 000 eur" nahrádzajú slovami „80 000 eur pre tovary a služby vrátane služieb uvedených v prílohe č. 1 a 180 000 eur pre stavebné práce".".
6. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
„20. V § 12 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie:
„(3) Neuspokojivé hodnotenie plnenia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedú najmä ak:
a) v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy dochádzalo k opakovaným menej podstatným porušeniam zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ktoré nemali za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ale boli charakteru, ktorý sťažoval plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy;
b) v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy došlo k závažnému porušeniu zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ale nemalo za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy, avšak sťažilo plnenie tejto povinnosti alebo koncesnej zmluvy;
c) neplnenie si povinností v záručnej dobe;
d) neodstránenie vád a nedorobkov v dohodnutej lehote;
e) poskytnutie nepravdivých informácií pri predkladaní ponuky, ktoré boli zistené v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy, a ktoré nemali za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy;
f) došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu jej porušenia na strane hospodárskeho subjektu.".
Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bod 21 znie:
„21. V § 13 ods. 10 sa vypúšťajú slová „až 111".
8. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie:
„26. § 25 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Úrad alebo jeho regionálne centrá pravidelne, najmenej však raz za 3 mesiace organizujú bezplatné školenia k správnemu využívaniu prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia záujemcov alebo uchádzačov do verejných obstarávaní. Termíny školení zverejňuje Úrad na svojom webovom sídle.”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I 56. bode § 108 odsek 2 znie:
„(2) Verejný obstarávateľ na účel zadania podlimitnej zákazky na poskytnutie služby podľa prílohy č. 1, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je vyššia alebo rovná 80 000 eur a zároveň nižšia ako 400 000 eur vyzve aspoň tri hospodárske subjekty na to určenou funkcionalitou elektronickej platformy a je povinný zabezpečiť dodržiavanie dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. V ostatných prípadoch postupuje podľa § 110. Pre zadávanie podlimitnej zákazky na dodanie tovarov alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu môže verejný obstarávateľ použiť na to určenú funkcionalitu elektronickej platformy a postupuje podľa § 109. Pri použití postupu podľa § 109 nie je možné zadať koncesiu a rámcovú dohodu je možné uzavrieť najviac na 12 mesiacov.”.
10. V čl. l 56. bode § 108 odsek 4 znie:
„(4) Verejný obstarávateľ môže umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku ako štátnom jazyku. Ak verejný obstarávateľ umožní predloženie ponuky v inom jazyku podľa prvej vety, musí vždy umožniť predloženie ponuky aj v štátnom jazyku. Verejný obstarávateľ nie je povinný na účely výkonu dohľadu a kontroly nad verejným obstarávaním podľa tohto zákona zabezpečiť úradný preklad tej časti dokumentácie, ktorá je vyhotovená v inom jazyku ako štátnom jazyku alebo v inom jazyku ako v českom jazyku. Úradný preklad si zabezpečí kontrolný orgán alebo orgán dohľadu.".
11. V čl. l 56. bode § 110 odsek 1 znie:
„(1) Verejný obstarávateľ je v rámci zadávania podlimitnej zákazky povinný odoslať na uverejnenie prostredníctvom na to určenej funkcionality elektronickej platformy výzvu na predkladanie ponúk vopred neurčenému okruhu hospodárskych subjektov, ak ide o podlimitnú zákazku, ktorej hodnota je vyššia alebo rovná ako finančný limit uvedený v § 1 ods. 14 a zároveň nejde o zákazku podľa § 108 ods. 2 prvej vety.".
12. V čl. 56, v čl. l 56. bode, § 110 odsek 3 znie:
„(3) Lehota na predkladanie ponúk podľa ods. 2 písm. c) nesmie byť kratšia ako
(a) deväť pracovných dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby,
(b) 14 pracovných dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
(c) sedem pracovných dní ak ide o zákazku na poskytnutie služby podľa § 108 ods. 2 prvej vety.
13. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
14. V čl. l 91. bode sa v § 175 ods. 7 vypúšťa posledná veta.
15. V čl. I sa vypúšťa bod 75.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
16. V čl. l 80. bode sa v § 170 ods. 7 písm. b) suma „1 500 000 eur" nahrádza sumou „800 000 eur".
17. V čl. I 77. bode sa v § 170 ods. 4 úvodnej vete slovo „desiatich” nahrádza slovom „pätnástich”.
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
...ruky, dokonca im chceme rozviazať, tie ruky, viac, ako je návrh v novele, ale zároveň chceme rozviazať ruky aj firmám, aby sa mohli zúčastňovať obstarávania, aby neboli pred nimi skrývané kadejakými metódami na tri ponuky a tak ďalej. Čiže všetko nad výnimku by malo byť už potom zverejňované. To je tá hlavná filozofia nášho návrhu a popritom teda navrhujeme aj ďalšie zmeny, ktoré odstránia byrokraciu, či už pri tej dvojkolovosti, pri určovaní PHZ, ktoré pomôžu lepšiemu súťaženiu, to je napríklad podpora prípravných trhových konzultácii a tak ďalej a tak ďalej.
A teraz by som rád pristúpil k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, keďže už na rozpravu mi vypršal čas. A teda budem rád, pán minister, ak ak teda využijeme ten čas, ktorý budeme mať medzi rozpravou a hlasovaním, aby sme sa o tom, aby sme sa o tom porozprávali, aj teda kvôli tomu, že potrebujeme, ak by ste si osvojili náš pozmeňujúci návrh, tak potrebujeme spraviť nejaké legislatívne kroky ohľadom spoločnej správy.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Mareka Lackoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I bod 8 znie:
„8. V § 1 odsek 14 znie:
„(14) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, čím nie je dotknutá povinnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov postupovať podľa princípov tohto zákona, je
a) nižšia ako 80 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín, alebo zákazku na poskytnutie služby vrátane služby uvedenej v prílohe č. 1,
b) nižšia ako 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.”
2. V čl. I sa vypúšťa bod 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 13 znie:
„13. V § 5 odsek 3 znie:
„(3) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako:
a) 80 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby vrátane služby uvedenej v prílohe č. 1 zadávanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom,
b) 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.".".
4. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
„17. V § 6 odsek 1 znie:
„(1) Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou, použitím systému sledovania vývoja cien podľa § 13 ods. 2 písm. d) alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky, zákazky. Pri zadávaní podlimitných zákaziek určenie predpokladanej hodnoty a zároveň určenie úspešného uchádzača môže byť realizované prieskumom trhu, pričom prieskum trhu je nástrojom na určenie predpokladanej hodnoty zákazky.”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.”
5. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:
„19. V § 10 ods. 10 sa slová „10 000 eur" nahrádzajú slovami „80 000 eur pre tovary a služby vrátane služieb uvedených v prílohe č. 1 a 180 000 eur pre stavebné práce".".
6. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
„20. V § 12 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie:
„(3) Neuspokojivé hodnotenie plnenia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedú najmä ak:
a) v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy dochádzalo k opakovaným menej podstatným porušeniam zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ktoré nemali za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ale boli charakteru, ktorý sťažoval plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy;
b) v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy došlo k závažnému porušeniu zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ale nemalo za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy, avšak sťažilo plnenie tejto povinnosti alebo koncesnej zmluvy;
c) neplnenie si povinností v záručnej dobe;
d) neodstránenie vád a nedorobkov v dohodnutej lehote;
e) poskytnutie nepravdivých informácií pri predkladaní ponuky, ktoré boli zistené v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy, a ktoré nemali za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy;
f) došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu jej porušenia na strane hospodárskeho subjektu.".
Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bod 21 znie:
„21. V § 13 ods. 10 sa vypúšťajú slová „až 111".
8. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie:
„26. § 25 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Úrad alebo jeho regionálne centrá pravidelne, najmenej však raz za 3 mesiace organizujú bezplatné školenia k správnemu využívaniu prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia záujemcov alebo uchádzačov do verejných obstarávaní. Termíny školení zverejňuje Úrad na svojom webovom sídle.”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I 56. bode § 108 odsek 2 znie:
„(2) Verejný obstarávateľ na účel zadania podlimitnej zákazky na poskytnutie služby podľa prílohy č. 1, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je vyššia alebo rovná 80 000 eur a zároveň nižšia ako 400 000 eur vyzve aspoň tri hospodárske subjekty na to určenou funkcionalitou elektronickej platformy a je povinný zabezpečiť dodržiavanie dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. V ostatných prípadoch postupuje podľa § 110. Pre zadávanie podlimitnej zákazky na dodanie tovarov alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu môže verejný obstarávateľ použiť na to určenú funkcionalitu elektronickej platformy a postupuje podľa § 109. Pri použití postupu podľa § 109 nie je možné zadať koncesiu a rámcovú dohodu je možné uzavrieť najviac na 12 mesiacov.”.
10. V čl. l 56. bode § 108 odsek 4 znie:
„(4) Verejný obstarávateľ môže umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku ako štátnom jazyku. Ak verejný obstarávateľ umožní predloženie ponuky v inom jazyku podľa prvej vety, musí vždy umožniť predloženie ponuky aj v štátnom jazyku. Verejný obstarávateľ nie je povinný na účely výkonu dohľadu a kontroly nad verejným obstarávaním podľa tohto zákona zabezpečiť úradný preklad tej časti dokumentácie, ktorá je vyhotovená v inom jazyku ako štátnom jazyku alebo v inom jazyku ako v českom jazyku. Úradný preklad si zabezpečí kontrolný orgán alebo orgán dohľadu.".
11. V čl. l 56. bode § 110 odsek 1 znie:
„(1) Verejný obstarávateľ je v rámci zadávania podlimitnej zákazky povinný odoslať na uverejnenie prostredníctvom na to určenej funkcionality elektronickej platformy výzvu na predkladanie ponúk vopred neurčenému okruhu hospodárskych subjektov, ak ide o podlimitnú zákazku, ktorej hodnota je vyššia alebo rovná ako finančný limit uvedený v § 1 ods. 14 a zároveň nejde o zákazku podľa § 108 ods. 2 prvej vety.".
12. V čl. 56, v čl. l 56. bode, § 110 odsek 3 znie:
„(3) Lehota na predkladanie ponúk podľa ods. 2 písm. c) nesmie byť kratšia ako
(a) deväť pracovných dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby,
(b) 14 pracovných dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
(c) sedem pracovných dní ak ide o zákazku na poskytnutie služby podľa § 108 ods. 2 prvej vety.
13. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
14. V čl. l 91. bode sa v § 175 ods. 7 vypúšťa posledná veta.
15. V čl. I sa vypúšťa bod 75.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
16. V čl. l 80. bode sa v § 170 ods. 7 písm. b) suma „1 500 000 eur" nahrádza sumou „800 000 eur".
17. V čl. I 77. bode sa v § 170 ods. 4 úvodnej vete slovo „desiatich” nahrádza slovom „pätnástich”.
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
9:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:53
Marek LackovičTeším sa, že sa nás tu stretlo viacero aj bývalých alebo aj súčasných starostov, starostiek, primátorov v pléne a zhodneme sa asi na tom, že riešiť verejné obstarávanie ako celok je potrebné a nevyhnutné čím skôr. Keď sa aj pozrieme na tie čísla a nadviažem k tomu, čo hovoril kolega Hargaš a k nášmu pozmeňováku, tak na Slovensku máme 2 987 obcí a miest, ale až 2 261, to je 92% z nich, má menej...
Teším sa, že sa nás tu stretlo viacero aj bývalých alebo aj súčasných starostov, starostiek, primátorov v pléne a zhodneme sa asi na tom, že riešiť verejné obstarávanie ako celok je potrebné a nevyhnutné čím skôr. Keď sa aj pozrieme na tie čísla a nadviažem k tomu, čo hovoril kolega Hargaš a k nášmu pozmeňováku, tak na Slovensku máme 2 987 obcí a miest, ale až 2 261, to je 92% z nich, má menej ako tritisíc obyvateľov. Priemerne má obec na Slovensku 1 850 obyvateľov, a to je trikrát menej, ako je priemer Európskej únie. A sú to práve tieto obce, týchto 92% samospráv, ktoré využívajú tie tovary a služby najčastejšie v tých malých hodnotách, nehovoriac aj o stavebných prácach. To znamená, že ak chceme rozostavať Slovensko, čo verím, že všetci chceme, tak im práve musíme a máme pomôcť pri tých menších zákazkách a naopak klásť dôraz a väčšiu transparentnosť a dávať si väčší pozor pri tých pri tých väčších.
Čiže aj ten náš návrh, ktorý hovorí o tom, že tá výnimka by mala narásť z 10- až na 80-tisíc, to je ešte ďalej, ako ide vládna koalícia pri tom, pretože vy končíte pri tých 50-tisícoch a my pri tých stavebných prácach až pri 180-tisícoch. Je ešte taký väčší signál k tomu, aby ešte rýchlejšie vedeli aj tie menšie, hlavne tie menšie samosprávy, ktorých máme absolútne gro, proste rýchlejšie stavať, efektívnejšie obstarávať a naopak, že dať si veľký pozor na tie zákazky, ktoré sú následne väčšie.
Čiže pevne verím, že aj tento náš pozmeňovací návrh nájde podporu a môžme sa tomu ešte počas tohto doobeda povenovať, lebo je to naozaj že veľmi dobrý signál.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2024 o 9:53 hod.
MBA
Marek Lackovič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Teším sa, že sa nás tu stretlo viacero aj bývalých alebo aj súčasných starostov, starostiek, primátorov v pléne a zhodneme sa asi na tom, že riešiť verejné obstarávanie ako celok je potrebné a nevyhnutné čím skôr. Keď sa aj pozrieme na tie čísla a nadviažem k tomu, čo hovoril kolega Hargaš a k nášmu pozmeňováku, tak na Slovensku máme 2 987 obcí a miest, ale až 2 261, to je 92% z nich, má menej ako tritisíc obyvateľov. Priemerne má obec na Slovensku 1 850 obyvateľov, a to je trikrát menej, ako je priemer Európskej únie. A sú to práve tieto obce, týchto 92% samospráv, ktoré využívajú tie tovary a služby najčastejšie v tých malých hodnotách, nehovoriac aj o stavebných prácach. To znamená, že ak chceme rozostavať Slovensko, čo verím, že všetci chceme, tak im práve musíme a máme pomôcť pri tých menších zákazkách a naopak klásť dôraz a väčšiu transparentnosť a dávať si väčší pozor pri tých pri tých väčších.
Čiže aj ten náš návrh, ktorý hovorí o tom, že tá výnimka by mala narásť z 10- až na 80-tisíc, to je ešte ďalej, ako ide vládna koalícia pri tom, pretože vy končíte pri tých 50-tisícoch a my pri tých stavebných prácach až pri 180-tisícoch. Je ešte taký väčší signál k tomu, aby ešte rýchlejšie vedeli aj tie menšie, hlavne tie menšie samosprávy, ktorých máme absolútne gro, proste rýchlejšie stavať, efektívnejšie obstarávať a naopak, že dať si veľký pozor na tie zákazky, ktoré sú následne väčšie.
Čiže pevne verím, že aj tento náš pozmeňovací návrh nájde podporu a môžme sa tomu ešte počas tohto doobeda povenovať, lebo je to naozaj že veľmi dobrý signál.
Rozpracované
9:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:55
Ján BlcháčAle nad rámec...
Ale nad rámec legislatívy by som chcel zdôrazniť, že tak ako vôbec pri investičnom procese celkovo, aj pri verejnom obstarávaní teda máme problém s dĺžkou a vôbec okolo s výsledkami ako, ako staviame na Slovensku. A tak kľúčovým spoločným menovateľom a hlavným problémom sú ľudia. Ani nie tak legislatíva, ktorú máme, ktorá do veľkej miery je, povedzme, okej a opakujem, je fajn, že sa vylepšuje, ale, ale v skutočnosti ľudia a dobrá poctivá projektová príprava aj tá VO-čková príprava znamená, že sa dajú procesy zvládnuť rýchlejšie a lepšie.
A tuto kolegovia mladí smeráci, aj sme to zachytili v ich vystúpeniach tuto v pléne, sa pretekajú v tom, že kto vyhodil viacej ľudí, že pán Taraba vyhodil 50, pán Gedra je väčší frajer, vyhodil 150 ľudí. Niekoľko ich prepustil aj pán minister Raši a ja teda nespochybňujem ten fakt, že teda chceme, aby pre štát pracovali najlepší, len z toho, čo vidíme to nie je teda ideálny proces. A teda chcem len upozorniť na to, že dajte si pozor, aby, aby sa takýmito komplikovanými procesmi zaoberali najlepší ľudia a zvážte teda aj tie vylepšenia legislatívy, ktoré tuto teraz navrhol kolega Hargaš.
Ďakujem. 12.
... minister, kolegyne, kolegovia. Chcem oceniť vystúpenia pána kolegu Hargaša, kde za klub Progresívne Slovensko pochválil pána ministra za predloženú novelu zákona o verejnom obstarávaní, pretože či už ako mestá, obce, primátori, starostovia, ale aj iné subjekty, ktoré sa zúčastňujú na používaní verejných financií prostredníctvom verejného obstarávania, dlhodobo očakávali nejakú zmenu. Veď iks rokov avizujeme, že je niečo potrebné urobiť, a preto naozaj je výnimočné a chcem potvrdiť aj to, že po, tak ako povedal pán minister v úvode, prebehli k tomuto veľké, veľmi rozsiahle diskusie v rámci takzvaných regionálnych dní. Jeden z nich bol aj v Liptovskom Mikuláši za účasti starostov, primátorov z celého Liptova, okres Liptovský Mikuláš aj Ružomberok, a naozaj boli potvrdené tie návrhy, ktoré, s ktorými ministerstvo prišlo a vypočul si, vypočul si aj niektoré pripomienky, ktoré prišli priamo z praxe z dennodennej práce starostov, primátorov pri zabezpečení chodov úradov, či už prostredníctvom služieb, tovarov, ale aj rôznych investičných akcií.
Takže ďakujem pekne a otázka tých ďalších vecí, samozrejme, bude vec ďalších konzultácií s predkladateľmi, ale vážim si aj to, že tento zákon ide riadnym legislatívnym konaním. Je to možné v tomto prípade, ale nevzťahoval by som to na tie ostatné skrátené, kde proste skrátené konania museli byť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2024 o 9:55 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja by som chcel povedať, že je dobré, že sa venujeme takejto téme, verejné obstarávanie. Aj to, že ju vedieme tento, tento zákon riadnym legislatívnym procesom, pretože vďaka tomu sa dalo veľa vecí vyladiť. A tiež by som chcel oceniť aj tú verejnú ponuku pána ministra Rašiho, že sa môžme venovať spôsobom, ako, ako zlepšiť tú legislatívu tak, aby sme teda dospeli k tomu cieľu, ktorý je v záujme všetkých občanov.
Ale nad rámec legislatívy by som chcel zdôrazniť, že tak ako vôbec pri investičnom procese celkovo, aj pri verejnom obstarávaní teda máme problém s dĺžkou a vôbec okolo s výsledkami ako, ako staviame na Slovensku. A tak kľúčovým spoločným menovateľom a hlavným problémom sú ľudia. Ani nie tak legislatíva, ktorú máme, ktorá do veľkej miery je, povedzme, okej a opakujem, je fajn, že sa vylepšuje, ale, ale v skutočnosti ľudia a dobrá poctivá projektová príprava aj tá VO-čková príprava znamená, že sa dajú procesy zvládnuť rýchlejšie a lepšie.
A tuto kolegovia mladí smeráci, aj sme to zachytili v ich vystúpeniach tuto v pléne, sa pretekajú v tom, že kto vyhodil viacej ľudí, že pán Taraba vyhodil 50, pán Gedra je väčší frajer, vyhodil 150 ľudí. Niekoľko ich prepustil aj pán minister Raši a ja teda nespochybňujem ten fakt, že teda chceme, aby pre štát pracovali najlepší, len z toho, čo vidíme to nie je teda ideálny proces. A teda chcem len upozorniť na to, že dajte si pozor, aby, aby sa takýmito komplikovanými procesmi zaoberali najlepší ľudia a zvážte teda aj tie vylepšenia legislatívy, ktoré tuto teraz navrhol kolega Hargaš.
Ďakujem. 12.
... minister, kolegyne, kolegovia. Chcem oceniť vystúpenia pána kolegu Hargaša, kde za klub Progresívne Slovensko pochválil pána ministra za predloženú novelu zákona o verejnom obstarávaní, pretože či už ako mestá, obce, primátori, starostovia, ale aj iné subjekty, ktoré sa zúčastňujú na používaní verejných financií prostredníctvom verejného obstarávania, dlhodobo očakávali nejakú zmenu. Veď iks rokov avizujeme, že je niečo potrebné urobiť, a preto naozaj je výnimočné a chcem potvrdiť aj to, že po, tak ako povedal pán minister v úvode, prebehli k tomuto veľké, veľmi rozsiahle diskusie v rámci takzvaných regionálnych dní. Jeden z nich bol aj v Liptovskom Mikuláši za účasti starostov, primátorov z celého Liptova, okres Liptovský Mikuláš aj Ružomberok, a naozaj boli potvrdené tie návrhy, ktoré, s ktorými ministerstvo prišlo a vypočul si, vypočul si aj niektoré pripomienky, ktoré prišli priamo z praxe z dennodennej práce starostov, primátorov pri zabezpečení chodov úradov, či už prostredníctvom služieb, tovarov, ale aj rôznych investičných akcií.
Takže ďakujem pekne a otázka tých ďalších vecí, samozrejme, bude vec ďalších konzultácií s predkladateľmi, ale vážim si aj to, že tento zákon ide riadnym legislatívnym konaním. Je to možné v tomto prípade, ale nevzťahoval by som to na tie ostatné skrátené, kde proste skrátené konania museli byť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:55
Ján Blcháč=====
=====
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2024 o 9:55 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja chcem oceniť vystúpenie pána kolegu Hargaša, kde za klub Progresívne Slovensko pochválil pána ministra za predloženú novelu zákona o verejnom obstarávaní, pretože či už ako mestá a obce, primátori, ...
=====
Rozpracované
9:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:59
Ján HargašJa som pochválil tento návrh zákona vo vzťahu k tomu, ako vyzeral pred pár mesiacmi. Čiže aby som to upresnil, tento zákon je lepší ako ten, ktorý bol pred pár mesiacmi, stále sa nám nepáči. Keby sa vám páčil, nedávame pozmeňujúci doplňujúci návrh, hej? Čiže tento zákon, si myslím, že nie je teraz dobre nastavený, a preto prinášame to...
Ja som pochválil tento návrh zákona vo vzťahu k tomu, ako vyzeral pred pár mesiacmi. Čiže aby som to upresnil, tento zákon je lepší ako ten, ktorý bol pred pár mesiacmi, stále sa nám nepáči. Keby sa vám páčil, nedávame pozmeňujúci doplňujúci návrh, hej? Čiže tento zákon, si myslím, že nie je teraz dobre nastavený, a preto prinášame to vylepšenie. Ale teda v zmysle filozofie, ktorú uviedol pán Raši, že poďme rozväzovať ruky starostom, aby naozaj tú operatívu mohli ľahko nakupovať. Super, ideme ešte ďalej ako vláda, ale zároveň teda dbajme aj na to, aby trh mohol súťažiť o zákazky a teda zverejňujme všetko nad výnimku. Takže to len aby som to upresnil, že, nieže sa to ocitne potom niekde v nejakom vašom zostrihu na sociálnych médiách, že PS-ko vehementne pochválilo návrh zákona. Tak chválim ho s ohľadom na to, ako vyzeral pred pár mesiacmi, lebo vtedy to naozaj bola dosť katastrofa. Takže myslím, že sa to vylepšilo. Ďakujem, že aj nejaké naše návrhy, ktoré sme vám dávali, sú tam zapracované a stále si myslím, že dá sa to spraviť lepšie.
Myslím si, že ten zákon má veľké nástrahy, najmä to, to rapídne posúvanie hranice na zverejňovanie zákaziek, to je niečo, s čím veľmi nesúhlasíme, hej? Že to, to keď si to porovnáte s českým modelom, ktorým sme sa my inšpirovali, tak ideme ďaleko, ďaleko za to, ako zverejňujú Česi pri tovaroch a službách. Ak si správne pamätám, vy chcete zdaňovať o 221-tisíc, Česi zverejňujú od 80- pri stavbách je to ešte markantnejšie. Čiže toto nám naozaj vadí v tom zákone, preto sme prišli s tou vlastnou, vlastnou úpravou. Ale teda ďakujem za konštruktívnu, konštruktívny prístup a teda verím, že ešte aj s pánom ministrom budeme mať chvíľu čas na to prediskutovať tie naše návrhy.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.6.2024 o 9:59 hod.
Ing.
Ján Hargaš
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Budem reagovať, len na pána predsedu Blcháča, aby som to dal na pravú mieru.
Ja som pochválil tento návrh zákona vo vzťahu k tomu, ako vyzeral pred pár mesiacmi. Čiže aby som to upresnil, tento zákon je lepší ako ten, ktorý bol pred pár mesiacmi, stále sa nám nepáči. Keby sa vám páčil, nedávame pozmeňujúci doplňujúci návrh, hej? Čiže tento zákon, si myslím, že nie je teraz dobre nastavený, a preto prinášame to vylepšenie. Ale teda v zmysle filozofie, ktorú uviedol pán Raši, že poďme rozväzovať ruky starostom, aby naozaj tú operatívu mohli ľahko nakupovať. Super, ideme ešte ďalej ako vláda, ale zároveň teda dbajme aj na to, aby trh mohol súťažiť o zákazky a teda zverejňujme všetko nad výnimku. Takže to len aby som to upresnil, že, nieže sa to ocitne potom niekde v nejakom vašom zostrihu na sociálnych médiách, že PS-ko vehementne pochválilo návrh zákona. Tak chválim ho s ohľadom na to, ako vyzeral pred pár mesiacmi, lebo vtedy to naozaj bola dosť katastrofa. Takže myslím, že sa to vylepšilo. Ďakujem, že aj nejaké naše návrhy, ktoré sme vám dávali, sú tam zapracované a stále si myslím, že dá sa to spraviť lepšie.
Myslím si, že ten zákon má veľké nástrahy, najmä to, to rapídne posúvanie hranice na zverejňovanie zákaziek, to je niečo, s čím veľmi nesúhlasíme, hej? Že to, to keď si to porovnáte s českým modelom, ktorým sme sa my inšpirovali, tak ideme ďaleko, ďaleko za to, ako zverejňujú Česi pri tovaroch a službách. Ak si správne pamätám, vy chcete zdaňovať o 221-tisíc, Česi zverejňujú od 80- pri stavbách je to ešte markantnejšie. Čiže toto nám naozaj vadí v tom zákone, preto sme prišli s tou vlastnou, vlastnou úpravou. Ale teda ďakujem za konštruktívnu, konštruktívny prístup a teda verím, že ešte aj s pánom ministrom budeme mať chvíľu čas na to prediskutovať tie naše návrhy.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:59
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slovo najmä eurofondové zákazky, kde podľa neho je najväčším problémom práve, práve verejné obstarávanie. Dovoľte mi pozrieť sa do minulosti. Keď sme totiž prevzali eurofondy, tak špeciálne pravidlá pre verejné obstarávanie v eurofondových zákazkách boli v katastrofálnom stave. To znamená, že boli nastavené tak, že každý jeden program mal svoju vlastnú príručku pre verejné obstarávanie a tieto pravidlá sa v mnohom líšili. To znamená, že keď ste obstarávali napríklad cestu cez integrovaný program na ministerstve dopravy, tak platili úplne iné pravidlá ako keď ste obstarávali cestu v regionálnom, integrovanom regionálnom programe. Požadovali sa úplne iné dokumenty, jeden operačný program požadoval iks dokumentov, druhý požadoval úplne iné dokumenty, a práve preto prvý krok, ktoré, ktorý sme urobili, bolo, že sme zjednotili pravidlá pre verejné obstarávanie v rámci eurofondových zákaziek. A tu treba povedať, že pravidlá v eurofondových zákazkách pre verejné obstarávanie často šli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. Čiže tie pravidlá boli ešte tvrdšie, ako bol nastavený súčasný vtedajší zákon o verejnom obstarávaní.
Preto výraznou pomocou, ktorú ocenili aj starostova a primátori, bola jednotná príručka pre verejné obstarávanie, ktorá zjednotila všetky pravidlá a zrušila opatrenia, ktoré boli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. A toto bol jeden zo zásadných krokov v uprataní verejného obstarávania práve v eurofondov. Dokonca, to už spomenul aj predrečník, sme zrušili v eurofondoch pri verejnom obstarávaní takzvanú dvojkolovosť. Zároveň sme do zákona presadili zverejňovanie najčastejších zistení kontrolných orgánov, to znamená, že aby sa žiadatelia mohli vyvarovať chýb. To znamená, keď v eurofondoch spravil žiadateľ nejaké chyby, dostal, dostal teda auditný, nejaký auditný výsledok, ale tento auditný výsledok nebol nikde zverejnený. To znamená, že tí ostatní sa nemohli poučiť z cudzích chýb a každý jeden primátor, starosta alebo žiadateľ sa musel učiť na svojich vlastných chybách a dookola sa opakovali tie isté chyby. Teraz sa auditné zistenia zverejňujú, čo sa týka napríklad aj zistení z verejného obstarávania.
Tretinko problémom, keď hovoríme o verejnom obstarávaní v eurofondoch, boli kontroly verejného obstarávania. Na ministerstvách to kontrolovalo pár úradníkov a to bolo obrovské kvantum verejných obstarávaní, ktoré, kde kontrola verejných obstarávaní často meškala. A tam sme urobili zásadné zmeny tým, že sme zjednotili útvary kontroly pod jednu strechu. Obce, čo sa týka samotnej kontroly, tam sme zrušili napríklad ex ante kontrolu, ktorá bola nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platila len pre eurofondy, ale tu je treba povedať jednu zaujímavú vec, že obce, starostovia aj primátori vítali, že môžu poslať rezortom ešte verejné obstarávanie na predbežnú kontrolu, ex ante kontrola, práve preto, aby si boli istí, že neskôr v tom procese nespravia chybu. Pretože ak by verejné obstarávanie zrealizovali zle, tak následne buď kontrola auditu alebo Európskej komisie, tak im dá pokutu a celý projekt, peniaze z celého projektu musia vrátiť. Čiže aj keď sa ex ante kontroly zrušili, tak tá predbežná kontrola procesu verejného obstarávania v rámci eurofondov bola, bola vítaná a často to teda robili starostovia alebo primátori dobrovoľne. Hlavne takí, ktorí mali menšie zdroje na to, aby, aby, mať celý útvor, ktorý sa venoval verejnému obstarávaniu.
A bola by som veľmi rada, tak keď teraz hovorím o eurofondoch, aby táto tendencia v upratávaní pravidiel verejného obstarávania, špeciálne pri eurofondoch, aby pokračovala. To znamená, aby v eurofondoch sa nerobila dvojkoľajnosť, to znamená, že niečo platí na národnej úrovni a potom ešte niečo iné, nejaké ďalšie pravidlá platia v eurofondoch, čím sa celý proces zbyrokratizuje.
Čiže tie základné kroky boli zjednotiť pravidlá pre všetky programy, teraz je to jednoduchšie, lebo je jeden program, zaviesť jednotnú príručku verejného obstarávania a zaviesť jednotné štandardy a jednotnú kontrolu. To bol ináč ďalší problém, keď sa kontrolovalo verejné obstarávanie na rôznych ministerstvách, tak úradníci na rôznych ministerstvách dávali rôzne zistenia. Čiže ministerstvo iks k verejnému obstarávaniu mali úplne iné štandardy, ktorým to kontrolovali, hlavne pri eurofondových projektoch, a čo spôsobovalo absolútny chaos. Čiže veľmi dôležité, tu ešte apelujem na to, aby prebiehali v rámci teda verejných obstarávaní pri eurofondových zákazkách aj školenia, ale nielen žiadateľov, ale aj úradníkov.
K zákonu o verejnom obstarávaní bolo mnoho pripomienok. Myslím, že ich bolo viac ako 700. Odborná verejnosť upozorňovala na nedostatky, ktoré umožňujú, aby úradníci mohli nakupovať predražene alebo nakupovať od rodinných príslušníkov. Toto napríklad bola jedna taká hlavná pripomienka. Niektoré veci v rámci pripomienkového konania sa zmenili, čo oceňujem a myslím si, že to je dobré, že sa ten zákon posunul, povedala by som, z takého až eldoráda smerom k väčšej štruktúrovanosti. Ale mnohé také zásadné problémy tam podľa nášho názoru ostali.
Jednou z takých najväčších pripomienok bolo drastické zvýšenie limitov, k tomu predkladám aj pozmeňujúci návrh. Pretože súčasný návrh zákona obmedzuje námietky od konkurenčných firiem. Napríklad tie nebude možné podať pri zákazkách na stavebné práce do 1,5 mil. eur. To znamená, že firmy nebudú môcť namietať prípadnú nezákonnosť, akou sú napríklad diskriminačné podmienky alebo súťaže ušité na jedného záujemcu, alebo neoprávnené vylúčenie uchádzača. To znamená, že môže sa stať, že sa bude súťažiť len naoko. Vyberú sa tri subjekty a skutočná hospodárska súťaž, ktorá má za cieľ znižovanie ceny, tak neprebehne. Toho sme boli svedkami pri mnohých zákazkách a na to sa sťažujú aj starostovia, aj primátori, ktorým to robí problém, že sa napríklad prihlasujú stále tie isté firmy, ktoré medzi sebou akože súťažia, ale v zásade nikto nikoho medzi seba, seba nepustia.
Takisto Generálna prokuratúra namietala v rámci pripomienok, že ak by prešlo pôvodné znenie, tak by klesol počet povinne zverejňovaných podlimitných zákaziek na asi 8,5 % oproti súčasnosti. Toto je, si myslím, že je závažná pripomienka, povedal to už aj kolega z Progresívneho Slovenska. Zverejňovanie, väčšia transparentnosť sa rovná väčšia propodnikateľská otvorenosť, to znamená väčšia hospodárska súťaž a lepšie nakoniec, lepšie podmienky po štát. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie!
Zároveň stúpli limity, do ktorých môžu úradníci zadať zákazku bez predošlého zverejnenia. Stačí im vybrať len z troch cenových ponúk od vopred vytipovaných firiem.
Ďalší problém, ktorý som už spomínala, je, že kontrolóri zároveň tieto zákazky budú môcť preveriť de facto až po podpise zmluvy. V súčasnosti môžu preveriť nákupy ešte pred uzatvorením. Hovorím, pri eurofondoch preverovať zákazky pred uzatvorením, to bolo, vítali to aj obce, obce a primátori práve preto, aby si boli istí, že majú všetko v poriadku.
Ak dovolíte, tak ja teraz prečítam pozmeňujúce, dva, dva krátke pozmeňujúce návrhy. A teda dúfam, že po druhom čítaní, však na to to druhé čítanie slúži, sa súčasný návrh zákona ešte vylepší o body, ktoré namietala jednak aj odborná verejnosť, ale aj, ale aj niektoré rezorty. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/215 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 8.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa vypustiť predmetný bod, ktorým sa päťnásobne zvyšuje predpokladaná hodnota zákazky, ktorá je určujúca pre posúdenie, či sa na ňu predmetný zákon vzťahuje alebo nie a ktorým sa zvyšuje limit rozhodujúci pre povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poslať na uverejnenie súhrnnú správu. Takéto skokové navýšenie by malo za následok skokové zníženie transparentnosti vo verejnom obstarávaní.
2. V čl. I bode 80 § 170 ods. 7 písm. b) sa číslo „1 500 000” nahrádza číslom „800 000” .
A navrhuje sa zachovať limit 800-tisíc eur pre nemožnosť podať námietky pri zákazkách na uskutočňovanie stavebných, stavebných prác.
Ďakujem veľmi pekne a, ako som už povedala, verejné obstarávanie je zákon, ktorý stráži to, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali hospodárne, využívali sa na zmysluplné veci. Zároveň každý si želá, aby verejné obstarávanie malo jedno
=====
Vystúpenie v rozprave
19.6.2024 o 9:59 hod.
Mgr. art. M.A., ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, máme na rokovaní v druhom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je zákonom, ktorý zaručuje, že peniaze daňových poplatníkov sa využívajú hospodárne a na zmysluplné veci, a preto je dôležité, aby zákon bol postavený dobre a bol postavený férovo voči obstarávateľom, ale bol postavený férovo aj voči podnikateľom, ktorí tieto služby štátu poskytujú a predávajú mu služby alebo, alebo produkty.
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slovo najmä eurofondové zákazky, kde podľa neho je najväčším problémom práve, práve verejné obstarávanie. Dovoľte mi pozrieť sa do minulosti. Keď sme totiž prevzali eurofondy, tak špeciálne pravidlá pre verejné obstarávanie v eurofondových zákazkách boli v katastrofálnom stave. To znamená, že boli nastavené tak, že každý jeden program mal svoju vlastnú príručku pre verejné obstarávanie a tieto pravidlá sa v mnohom líšili. To znamená, že keď ste obstarávali napríklad cestu cez integrovaný program na ministerstve dopravy, tak platili úplne iné pravidlá ako keď ste obstarávali cestu v regionálnom, integrovanom regionálnom programe. Požadovali sa úplne iné dokumenty, jeden operačný program požadoval iks dokumentov, druhý požadoval úplne iné dokumenty, a práve preto prvý krok, ktoré, ktorý sme urobili, bolo, že sme zjednotili pravidlá pre verejné obstarávanie v rámci eurofondových zákaziek. A tu treba povedať, že pravidlá v eurofondových zákazkách pre verejné obstarávanie často šli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. Čiže tie pravidlá boli ešte tvrdšie, ako bol nastavený súčasný vtedajší zákon o verejnom obstarávaní.
Preto výraznou pomocou, ktorú ocenili aj starostova a primátori, bola jednotná príručka pre verejné obstarávanie, ktorá zjednotila všetky pravidlá a zrušila opatrenia, ktoré boli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. A toto bol jeden zo zásadných krokov v uprataní verejného obstarávania práve v eurofondov. Dokonca, to už spomenul aj predrečník, sme zrušili v eurofondoch pri verejnom obstarávaní takzvanú dvojkolovosť. Zároveň sme do zákona presadili zverejňovanie najčastejších zistení kontrolných orgánov, to znamená, že aby sa žiadatelia mohli vyvarovať chýb. To znamená, keď v eurofondoch spravil žiadateľ nejaké chyby, dostal, dostal teda auditný, nejaký auditný výsledok, ale tento auditný výsledok nebol nikde zverejnený. To znamená, že tí ostatní sa nemohli poučiť z cudzích chýb a každý jeden primátor, starosta alebo žiadateľ sa musel učiť na svojich vlastných chybách a dookola sa opakovali tie isté chyby. Teraz sa auditné zistenia zverejňujú, čo sa týka napríklad aj zistení z verejného obstarávania.
Tretinko problémom, keď hovoríme o verejnom obstarávaní v eurofondoch, boli kontroly verejného obstarávania. Na ministerstvách to kontrolovalo pár úradníkov a to bolo obrovské kvantum verejných obstarávaní, ktoré, kde kontrola verejných obstarávaní často meškala. A tam sme urobili zásadné zmeny tým, že sme zjednotili útvary kontroly pod jednu strechu. Obce, čo sa týka samotnej kontroly, tam sme zrušili napríklad ex ante kontrolu, ktorá bola nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platila len pre eurofondy, ale tu je treba povedať jednu zaujímavú vec, že obce, starostovia aj primátori vítali, že môžu poslať rezortom ešte verejné obstarávanie na predbežnú kontrolu, ex ante kontrola, práve preto, aby si boli istí, že neskôr v tom procese nespravia chybu. Pretože ak by verejné obstarávanie zrealizovali zle, tak následne buď kontrola auditu alebo Európskej komisie, tak im dá pokutu a celý projekt, peniaze z celého projektu musia vrátiť. Čiže aj keď sa ex ante kontroly zrušili, tak tá predbežná kontrola procesu verejného obstarávania v rámci eurofondov bola, bola vítaná a často to teda robili starostovia alebo primátori dobrovoľne. Hlavne takí, ktorí mali menšie zdroje na to, aby, aby, mať celý útvor, ktorý sa venoval verejnému obstarávaniu.
A bola by som veľmi rada, tak keď teraz hovorím o eurofondoch, aby táto tendencia v upratávaní pravidiel verejného obstarávania, špeciálne pri eurofondoch, aby pokračovala. To znamená, aby v eurofondoch sa nerobila dvojkoľajnosť, to znamená, že niečo platí na národnej úrovni a potom ešte niečo iné, nejaké ďalšie pravidlá platia v eurofondoch, čím sa celý proces zbyrokratizuje.
Čiže tie základné kroky boli zjednotiť pravidlá pre všetky programy, teraz je to jednoduchšie, lebo je jeden program, zaviesť jednotnú príručku verejného obstarávania a zaviesť jednotné štandardy a jednotnú kontrolu. To bol ináč ďalší problém, keď sa kontrolovalo verejné obstarávanie na rôznych ministerstvách, tak úradníci na rôznych ministerstvách dávali rôzne zistenia. Čiže ministerstvo iks k verejnému obstarávaniu mali úplne iné štandardy, ktorým to kontrolovali, hlavne pri eurofondových projektoch, a čo spôsobovalo absolútny chaos. Čiže veľmi dôležité, tu ešte apelujem na to, aby prebiehali v rámci teda verejných obstarávaní pri eurofondových zákazkách aj školenia, ale nielen žiadateľov, ale aj úradníkov.
K zákonu o verejnom obstarávaní bolo mnoho pripomienok. Myslím, že ich bolo viac ako 700. Odborná verejnosť upozorňovala na nedostatky, ktoré umožňujú, aby úradníci mohli nakupovať predražene alebo nakupovať od rodinných príslušníkov. Toto napríklad bola jedna taká hlavná pripomienka. Niektoré veci v rámci pripomienkového konania sa zmenili, čo oceňujem a myslím si, že to je dobré, že sa ten zákon posunul, povedala by som, z takého až eldoráda smerom k väčšej štruktúrovanosti. Ale mnohé také zásadné problémy tam podľa nášho názoru ostali.
Jednou z takých najväčších pripomienok bolo drastické zvýšenie limitov, k tomu predkladám aj pozmeňujúci návrh. Pretože súčasný návrh zákona obmedzuje námietky od konkurenčných firiem. Napríklad tie nebude možné podať pri zákazkách na stavebné práce do 1,5 mil. eur. To znamená, že firmy nebudú môcť namietať prípadnú nezákonnosť, akou sú napríklad diskriminačné podmienky alebo súťaže ušité na jedného záujemcu, alebo neoprávnené vylúčenie uchádzača. To znamená, že môže sa stať, že sa bude súťažiť len naoko. Vyberú sa tri subjekty a skutočná hospodárska súťaž, ktorá má za cieľ znižovanie ceny, tak neprebehne. Toho sme boli svedkami pri mnohých zákazkách a na to sa sťažujú aj starostovia, aj primátori, ktorým to robí problém, že sa napríklad prihlasujú stále tie isté firmy, ktoré medzi sebou akože súťažia, ale v zásade nikto nikoho medzi seba, seba nepustia.
Takisto Generálna prokuratúra namietala v rámci pripomienok, že ak by prešlo pôvodné znenie, tak by klesol počet povinne zverejňovaných podlimitných zákaziek na asi 8,5 % oproti súčasnosti. Toto je, si myslím, že je závažná pripomienka, povedal to už aj kolega z Progresívneho Slovenska. Zverejňovanie, väčšia transparentnosť sa rovná väčšia propodnikateľská otvorenosť, to znamená väčšia hospodárska súťaž a lepšie nakoniec, lepšie podmienky po štát. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie!
Zároveň stúpli limity, do ktorých môžu úradníci zadať zákazku bez predošlého zverejnenia. Stačí im vybrať len z troch cenových ponúk od vopred vytipovaných firiem.
Ďalší problém, ktorý som už spomínala, je, že kontrolóri zároveň tieto zákazky budú môcť preveriť de facto až po podpise zmluvy. V súčasnosti môžu preveriť nákupy ešte pred uzatvorením. Hovorím, pri eurofondoch preverovať zákazky pred uzatvorením, to bolo, vítali to aj obce, obce a primátori práve preto, aby si boli istí, že majú všetko v poriadku.
Ak dovolíte, tak ja teraz prečítam pozmeňujúce, dva, dva krátke pozmeňujúce návrhy. A teda dúfam, že po druhom čítaní, však na to to druhé čítanie slúži, sa súčasný návrh zákona ešte vylepší o body, ktoré namietala jednak aj odborná verejnosť, ale aj, ale aj niektoré rezorty. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/215 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 8.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa vypustiť predmetný bod, ktorým sa päťnásobne zvyšuje predpokladaná hodnota zákazky, ktorá je určujúca pre posúdenie, či sa na ňu predmetný zákon vzťahuje alebo nie a ktorým sa zvyšuje limit rozhodujúci pre povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poslať na uverejnenie súhrnnú správu. Takéto skokové navýšenie by malo za následok skokové zníženie transparentnosti vo verejnom obstarávaní.
2. V čl. I bode 80 § 170 ods. 7 písm. b) sa číslo „1 500 000” nahrádza číslom „800 000” .
A navrhuje sa zachovať limit 800-tisíc eur pre nemožnosť podať námietky pri zákazkách na uskutočňovanie stavebných, stavebných prác.
Ďakujem veľmi pekne a, ako som už povedala, verejné obstarávanie je zákon, ktorý stráži to, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali hospodárne, využívali sa na zmysluplné veci. Zároveň každý si želá, aby verejné obstarávanie malo jedno
=====
Rozpracované
10:10
Vystúpenie v rozprave 10:10
Veronika RemišováĎakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
19.6.2024 o 10:10 hod.
Mgr. art. M.A., ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
...a, ako som už povedala, verejné obstarávanie je zákon, ktorý stráži to, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali hospodárne, využívali sa na zmysluplné veci. Zároveň každý si želá, aby verejné obstarávanie malo jednoduché a zrozumiteľne pravidlá, aby ten proces bol čo najjednoduchší, najrýchlejší. Za našej vlády sme mali, myslím, že dve alebo tri novely verejného obstarávania, kde sa mnohé veci zjednodušili. Tie veci, ktoré sú dobré, ktoré idú správnom, v správnom smere, tak tie je, si myslím, že je dobré akceptovať, ale zároveň, jedna a tá najzásadnejšia vec teda je v súčasnom návrhu zákona znižovanie celkovej transparentnosti verejného obstarávania. A to ide vôbec proti zmyslu verejného obstarávania ako takého.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:15
Vystúpenie v rozprave 10:15
Jozef HajkoĎakujem na vystúpenie pani poslankyni jedna faktická. Poslanec Petro.
Rozpracované
