15. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, päť minút je naozaj veľmi malá doba, aby som dokázal opísať katastrofu, ktorá v oblasti protivzdušnej obrany na Slovensku momentálne panuje. Predovšetkým všetci poznáme základné fakty, že protivzdušná ochrana Slovenskej republiky sa skladá z dvoch častí, teda z leteckej a pozemnej protivzdušnej obrany. Obidva systémy, to znamená tak 14 bojových lietadiel MIG-29, ako aj protivzdušný systém S 300 boli odovzdané predchádzajúcou vládou na Ukrajinu. Rovnako tak bolo prisľúbené, že počas obdobia do zabezpečenia nového systému protivzdušnej ochrany Slovenskej republiky budú na Slovenskej republike systémy krajín Severoatlantickej aliancie, boli od šesť do dvanásť mesiacov, avšak posledný z nich, taliansky SAMP/T, odišiel v marci na stráženie samitu krajín G7 a hneď po ňom odišiel tiež na Ukrajinu. Z tohto dôvodu v zásade v tejto chvíli nemáme takýto systém na území Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky intenzívne rokuje s približne s tromi štátmi, štyrmi štátmi o novinkách. Najďalej sú rokovania s Izraelom, z ktorého pochádzajú dve ponuky, na systém protivzdušnej ochrany Barak a na systém protivzdušnej ochrany SPYDER. Jeden je od štátnej spoločnosti IAI, čo je v zásade Israel Aerospace Industries, a druhý je od takisto štátnej, stopercentne štátnej spoločnosti Rafael.
Ďalšie rokovania prebiehajú s výrobcami systému SAMP/T, to je taliansko-francúzske konzorcium, a so systémom NASAMS, čo je nórsko-americké konzorcium. Posledné rokovania prebiehali včera a predvčerom na francúzskom veľtrhu obrannej techniky Eurosatory, z dôvodov, ktoré trvali na mojej prítomnosti v Bratislave, sa toho stretnutia zúčastnili predovšetkým predstavitelia ministerstva vnútra, generálny riaditeľ pre vyzbrojovanie a riaditeľ politickej obrannej sekcie.
V zásade môžme konštatovať, že momentálne medzi najvýhodnejšie ponuky patrí systém od izraelských firiem, systém Rafael je ešte o niečo lacnejší, tak o niečo, aby sme sa rozumeli, je niekoľko desiatok miliónov.
A v každom prípade každý ten systém má vlastné, osobitné schopnosti. Pokiaľ systém Barak je postavený na raketách zem-vzduch, systém SPYDER je postavený na raketách vzduch-vzduch, ale aplikovaných do odpaľovacích zariadení pozemnej protivzdušnej ochrany. Niečo podobné je systém NASAMS, ktorý odpaľuje rakety, ktoré aj my používame, alebo budeme mať vo výzbroji s prichádzajúcimi lietadlami F-16. A to isté platí aj pre SPYDER, ktorý odpaľuje vlastne rakety, ktoré sú inštalované alebo používané izraelskými silami na F-16, ale majú aplikáciu v zásade odpaľovania z pozemného, z pozemného zariadenia. Systémy Barak a SAMP/T pracujú vyslovene s tými raketami zem-vzduch.
To sa pochopiteľne odzrkadľuje aj na cene a na efektivite, ale v zásade chceli sme to mať vyhodnotené do konca marca, potom do konca apríla, ale vzhľadom na to, že tie rokovania sú veľmi náročné, pretože zmluvy, ako ich pripravila predchádzajúca vláda, sú extrémne nevýhodné, zakazujú uplatňovanie úrokov z omeškania.
V prípade vojenských zákazok je omeškanie prakticky pravidlom a jediný nástroj, ktorý vláda môže mať, je vlastne finančná sankcia. Tak pri osemkolesových Patria, ktoré objednala predchádzajúca vláda, ako aj pri pásových, kolesových sú obidve zastropované, tieto percentá z omeškania, aj z toho dôvodu obidva projekty meškajú.
Už v januári mali byť dodané prvé 8x8 obrnené vozidlá, neboli a nebudú dodané ani do leta a budú dodané až na jeseň, to je viac ako trištvrteročné meškanie. Pásové vozidlá majú prísť až v roku 2026, ale už dnes vieme, že meškanie je polročné, už takto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Váš čas vypršal, ale bude doplňujúca otázka od pána poslanca Andreja Sitkára, takže budete môcť pokračovať.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne.
Poprosil by som ešte odpoveď na otázku, keďže boli spomenuté aj F-16, že prečo nakoniec spomínané stíhačky F-16 nebudú na Sliači?

Ďakujem pekne.
Nuž z toho istého dôvodu, prečo nemáme protivzdušné, protivzdušnú ochranu. Myslím si, že predchádzajúca vláda sa venovala naozaj intenzívne likvidácii opozície, ale nevenovala sa svojej práci. Alibisticky bola uzavretá nejaká fiktívna zmluva na konci volebného obdobia, tri a pol roka sa vykašľali na rekonštrukciu hlavnej základne leteckých síl na Sliači, a tak vlastne nebolo preložené ani steblo trávy. A tak vlastne nemáme kde prijať nové stíhačky F-16, lebo Sliač na to jednoducho nie je pripravený.
V krkolomnom termíne musíme odstaviť aj objednávku, ktorú urobili na organizáciu NATO, ktorá ju vlastne obstaráva, a NSPA. A musíme tejto spoločnosti oznámiť, že s ňou nebudeme pokračovať ďalej, pretože len projektová dokumentácia mala byť dodaná do konca roku 2027. Keď sme toto zistili, a, samozrejme, za neuveriteľné náklady, tak nie je možné, aby stavba horizontálnych stavieb, rozumieme plôch a podobne, trvala päť rokov. To nie je jadrová elektráreň, to nie je vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, to je proste vybetónovanie plôch a príprava na vertikálne stavby, ktoré takisto...
Takže budeme to musieť zobrať do svojich rúk, budeme to musieť robiť rýchlejšie, aby sme mohli ešte v tomto volebnom období stíhačky začať parkovať u nás. Zatiaľ sme v expresnom čase ešte na jeseň začali okamžite s rekonštrukciami tých priestorov, ktoré máme na letisku Sliač. V tejto chvíli sa finalizujú už prvé dva hangáry pre prílet stíhačiek MiG, teda F-16 zhruba v júli tohto roku a tretí bude pripravený na jeseň, kedy priletí tretie lietadlo s tým, že zároveň sme dokončili súťaž na takzvané mobilné hangáre, ktoré zatiaľ budú slúžiť na zvyšné lietadlá, ktoré budú prilietať na Slovensko. A v neskoršom období po dobudovaní Sliaču toto budú prenosné predovšetkým vrtuľníkové hangáre, ktoré sa budú prenášať podľa potreby umiestnenia našich vrtuľníkových jednotiek.
Čiže v tomto smere sme postúpili za pol roka ďalej ako predchádzajúca vláda za štyri, no.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Michal Kapuš v tom istom znení, ako bola predošlá, takže prejdeme k otázke č. 3.
Pán poslanec František Petro položil nasledujúcu otázku:
"Vážený pán predseda vlády, aké sú závery z minulotýždňového rokovania ministrov obrany NATO?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, v podstate môžem nadviazať, pretože predmetom tej diskusie bola aj naša protivzdušná ochrana. Hlavnou témou a takým sloganom bolo odstrašenie. V podstate toto heslo je základnou doktrínou, ktorou pôsobí NATO. Naše sily a prostriedky a úlohy a energiu, ktorú vynakladá NATO, má byť natoľko odstrašujúca, že žiadny nepriateľ ktorejkoľvek z členských krajín nebude mať záujem napadnúť ktoréhokoľvek člena. Je to stratégia, ktorá funguje dlhé roky, k tomu sa pridáva občas stratégia jadrového odstrašenia, momentálne sa o nej veľa diskutuje, pretože Rusko presunulo časť jadrového arzenálu na, do Bieloruska, z tohto dôvodu je to tu diskusia.
Viete, že Poľská republika sa prihlásila, že by chcela mať na svojom území jadrové zbrane. Toto sa nestretlo s úplným pochopením a ani my nie sme žiadni podporovatelia tohto úsilia. Ale keď už sme boli pri tom odstrašení, tak som si dovolil vystúpiť s tým, že môžeme si položiť otázku, že koho chceme teda odstrašiť ako Severoatlantická aliancia, keď nie sme schopní čo i len jednu batériu protileteckého systému dodať na krajinu, ktorá priamo hraničí s krajinou konfliktu, teda myslel som tým, pochopiteľne, Slovensko.
A myslím si, že naše žiadosti padli na úrodnú, úrodnú pôdu, a už aj predbežné diskusie s novým, nadchádzajúcim generálnym tajomníkom NATO, ktorým bude s najväčšou pravdepodobnosťou na washingtonskom samite dohodnutý Mark Rutte, bývalý holandský premiér, tak ako jedna z prvých priorít bude vlastne patriť aj zabezpečenie toho rotačného princípu, ktorý by mal vlastne do nášho nákupu a do zabezpečenia toho nového protivzdušného systému platiť aj pre Slovenskú republiku, najmä preto, že, samozrejme, tá situácia na Ukrajine nijakým spôsobom bezpečne nevychádza, a predsa len to hraničenie môže vyvolávať rôzne riziká, ktoré vychádzajú z doletov črepín alebo rôznych iných častí rakiet, tak ako sa to stalo v Poľsku alebo niektorých ďalších krajinách.
Bola to veľmi dôležitá časť, ja som bol veľmi rád, že to v tomto prípade práve v súvislosti s tou politikou odstrašenia zarezonovalo, nakoľko tuto má byť vidno tú silu Severoatlantickej aliancie, a práve tu je vidno tú slabosť toho, že nie sme dostatočne, dostatočne pripravení.
A ďalej by som vlastne pokračoval s tými prioritami, ktoré Slovensko má v súvislosti s novým generálnym tajomníkom, a Slovensko prejavilo záujem o to, v čom je najsilnejšie, o ďalšie centrum excelentnosti. To sú strediská, ktoré udeľuje tento akredit... túto akreditáciu Severoatlantická aliancia. A je to mimoriadne prestížne, ale hlavne dôležité aj z pohľadu rozvoja hospodárstva. Prihlásili sme sa tentokrát o centrum excelentnosti pre takzvanú indirect artillery, čiže nepriame delostrelectvo. V našom prípade to nazveme správne, a to je systém húfnic, systém diaľkových mínometov alebo mínometov veľkokalibrových 120 milimetrov alebo, samozrejme, raketometov, ktoré boli v rámci proveniencie Slovenskej republiky často veľmi silným obchodným artiklom. A naďalej všetky typy ďalej vyvíjame a takéto centrum excelentnosti by sústredilo vlastne záujem jednotlivých členských krajín aj o ten vývoj, pretože hlavná strelnica bola na Slovensku v priestoroch vojenského technického skúšobného ústavu, ktorá patrí medzi naozaj veľmi dobré vybavené v rámci európskeho formátu. A to by vlastne skĺbilo záujmy ministerstva obrany, ale aj obranného priemyslu, a tým pádom aj rastu ekonomiky a ďalších obchodných príležitostí.
Rovnako tak je záujmom, aby nielen východné krídla, aj Slovenská republika mali vyššie zastúpenie v rámci jednotlivých poschodí manažmentu Severoatlantickej aliancie, pretože sa stále bavíme o tom, že musíme mať možnosť prenášať niektoré svoje názory aj do toho riadenia. Pretože historicky vieme, že Severoatlantická aliancia urobila niekoľko veľmi chybných rozhodnutí, ktoré rozhodne neprispeli k dobrému obrazu. A nemusím menovať ani otázku Srbska a bombardovania Belehradu alebo ďalších pochybností, ktoré sa riešili v otázke Iraku alebo Afganistanu a nie úplne vydareného odchodu z hlavného mesta v Afganistane.
To asi tak v skratke by som povedal asi k tým záverom.

Ďakujem pekne.
Doplňujúcu otázku bude mať pán poslanec František Petro, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Všetko.

Nasledujúce otázky sú v totožnom znení, ako bola tá predošlá, takže prejdeme k otázke č. 12 od pána poslanca Jána Mažgúta v tomto znení:
"Vážený pán predseda vlády, sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Kliment vyzval vládu, aby sa odvolala voči rozsudku ESĽP, ktorý konštatoval, že svojím súdnym aktivizmom porušil základné ľudské práva sudkyne Cvikovej. Aký bude postup vlády?"

Pochopiteľne, takáto výzva len dokumentuje absolútnu absenciu európskeho vzdelania pána sudcu, pretože význam sa má odvolávať na veľkú komoru len v prípade, ak bolo nejednotné stanovisko tohto senátu.
V tomto prípade však celých päť členov jednoznačne povedalo, že pán sudca Kliment je aktivistický sudca a celý jeho senát a že zásadným spôsobom porušil pravidlá dohovoru a jednotlivé ľudské práva, to znamená, je nepochybné, ako v tomto prípade by rozhodla veľká komora.
Čiže nebudeme si pliesť z ďalšej európskej hanby bič, pretože aj v minulých prípadoch, keď sa pokúšala predchádzajúca vláda odvolať proti nepriaznivým rozsudkom, o ktorých sme hovorili, na ktoré sme upozorňovali, o nefunkčnosť Najvyššieho súdu, Úradu špeciálnej prokuratúry alebo Špecializovaného trestného súdu. Tie odvolania boli a, samozrejme, boli potvrdené prechádzajúce rozhodnutia a Slovensko naďalej reprezentovalo zásadné porušovanie pravidiel právneho štátu v uplynulých štyroch rokoch nielen v oblasti práva, ale aj ochrany v prípade covidu, a to je hanba, ktorú musíme odvrátiť.
Čiže v tomto prípade rozhodne nevyhovieme pánovi sudcovi, pretože by to dopadlo ešte horšie.
Ďakujem pekne.