15. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, začnem malým legislatívnym okienkom. Rokujeme o novele kompetenčného zákona v opakovanom druhom čítaní.
V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona vtedy, keď v treťom čítaní je schválený návrh, aby sa druhé čítanie opakovalo, a v takejto situácii to druhé čítanie sa opakuje buď vo výboroch všetkých, ktorým bol pridelený, alebo iba v gestorskom výbore, alebo iba v pléne, ale je to normálne druhé čítanie, ku ktorému sa koná normálna rozprava, do ktorej sa možno prihlasovať aj písomne, aj za poslanecké kluby, aj ústne, čiže nie je to taká situácia, ako keď sa člen vlády prihlási do rozpravy pred hlasovaním, a opäť sa otvorí rozprava, a vtedy sa poslanci prihlasujú iba pomocou hlasovacieho zariadenia, čiže nie je tam daná možnosť prihlásiť sa písomne, nie je to tretie čítanie, kde opäť sa prihlasujú poslanci iba písomne, je to riadne, riadna rozprava, riadne druhé čítanie, opakované druhé čítanie, takže pán poslanec Ledecký sa prihlásil písomne, takže normálne vystúpil a mal na svoje vystúpenie 20 minút. Koniec legislatívneho okienka.
Mám pred sebou správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, a mám pred sebou spoločnú správu k tomu istému zákonu.
Spoločná správa je označená číslom parlamentnej tlače 231a a správa je označená číslom parlamentnej tlače 231aa. Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v nich obsiahnuté, tak tie návrhy, ktoré sú v správe, o ktorej teraz rokujeme a o ktorej budeme hlasovať vo štvrtok, sú v podstate zhodné s tými, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré neboli schválené pri rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní, pri tom prvom neopakovanom. Stalo sa vtedy to, že zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie pozmeňujúce body, ktoré sa týkali zrušenia zákona... Úradu pre štátnu službu, ktoré sa tam dostali až v druhom čítaní, v rámci spoločnej správy, a najprv sa hlasovalo o tých ostatných, koaliční poslanci z mne z neznámeho dôvodu to neschválili a potom schválili tie body, ktoré sa týkajú zrušenia Úradu pre štátnu službu. Bolo pritom zjavné, že, že je to omyl, tak bolo by poctivé aspoň, aspoň teda povedať, že kde sa stala chyba, a prečo, prečo koaliční poslanci najprv niečo neschválili, potom a cez výbor to navrhujú, navrhujú znova, a teraz budeme o tom, o tom znovu, znovu hlasovať, a to, čo ste neschválili, tak teraz za to budete hlasovať, predpokladám, a schválite to. Ja som sa tak chvíľu domnieval, že ste sa iba pomýlili a že ste si to rozmysleli s tým zrušením Úradu pre štátnu službu, a jednu skupinu bodov ste, ktorú ste chceli neschváliť, tak ste schválili, a, naopak, ste neschválili tú, ktorú ste nemali v záujme schváliť, ale, ale nie, nie je to tak, zjavne trvá váš zámer zrušiť cez druhé čítanie Úrad pre štátnu, štátnu službu, len týmto opravujete svoju chybu.
Ale to, čo tým zároveň robíte, je a bolo to aj v tej pôvodnej spoločnej správe a je to aj v tej novej, že dávate tam prílepky. Je to novela kompetenčného zákona, ktorá obsahuje viacej článkov, ale dopĺňate tam v bode 6 tej novej správy novely zákona ako nový čl. III novelu zákona o výkone práce vo verejnom záujme, kde riešite odstupné a povinnosť zamestnanca pri výkone verejnej práce, vrátiť odstupné v prípade opätovného vzniku pracovného pomeru v rámci sústavy štátnych orgánov, čo teda nie je celkom vec, vec kompetenčného zákona ani vec bezprostredne súvisiaca.
A ešte viac do očí bije bod 7, keď sa dopĺňajú nové čl. IV a V, nový čl. IV je novela zákona o zdravotnej starostlivosti a nový čl. V je novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. A to už s kompetenčným zákonom nemá teda vôbec nič spoločné ani s tou novelou, ani so zákonom ako takým.
Dovolím si upozorniť, že teda body 6 a 7 správy nespĺňajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona, nemožno podať návrh, ktorým sa mení, alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, inak povedané, prílepok. Aj bod 6, aj bod 7 sú prílepky, sú úplne zjavné prílepky.
Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 4 pokračuje, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2, to je rozširujúci pozmeňujúci návrh, alebo ods. 3, prílepok, ako je tento prípad, predsedajúci nedá o ňom hlasovať.
Takže ja teda upozorňujem pána spravodajcu, že body 6 a 7 správy výboru nezodpovedajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3, lebo sa nimi mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a preto o bodoch 6 a 7, nie, predsedajúci nemôže dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4.
Pre prípad, že by predsedajúci sa s týmto mojím názorom nestotožnil, navrhujem vyňať body 6 a 7 správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister Takáč? Pán minister, nechcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem.
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.)
Ďakujem. Vy tu raz budete chýbať. (Povedané so smiechom. )

Aha... (Ruch v sále.) Dobre, teraz už ide, ďakujem pekne.
Čiže hlasovať o tomto návrhu budeme vo štvrtok.

Takže hlasujeme kedy? V štvrtok, ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2002 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má tlač 324, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 327.
Prosím ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

[Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 324.]

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Primárnym cieľom návrhu zákona je implementácia tzv. Aktu o digitálnych službách, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31 ES do slovenského právneho poriadku.
Akt o digitálnych službách je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb, ktorá zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem.
Cieľom tejto európskej úpravy je priviesť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, k zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, k zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilnení ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Úlohou členských štátov EÚ vyplývajúcou z Aktu o digitálnych službách je menovať tzv. koordinátora digitálnych služieb, na ktorého je kladená striktná požiadavka nezávislosti od verejných a súkromných subjektov. V podmienkach Slovenskej republiky je na základe odborných analýz najvhodnejším kandidátom na koordinátora digitálnych služieb a subjektom vykonávajúcim úlohy vyplývajúce z Aktu o digitálnych službách práve súčasný národný regulátor v oblasti mediálnych služieb - Rada pre mediálne služby.
Navrhované doplnenie vnútroštátnej úpravy vyplýva aj z nevyhnutnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb, tzv. nariadenie P2B, ktorého cieľom je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu EÚ.
Návrhom zákona sa preto stanovuje právny základ aj pre výkon dohľadu Rady pre mediálne služby nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia P2B. Súčasťou návrhu zákona je aj vypustenie časti právnej úpravy obsiahnutej v Akte o digitálnych službách, ktorá je aktuálne súčasťou zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a úprava oblasti ochrany maloletých podľa zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré je gestorom zodpovedným za aplikáciu a prijatie opatrení vyplývajúcich z Aktu o digitálnych službách a Radou pre mediálne služby, ktorá má v zmysle predloženého návrhu zákona vykonávať funkciu koordinátora digitálnych služieb. Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou vybraných ustanovení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 28. júna 2025, resp. 1. januára 2027.
Dovoľujem si vás aj s ohľadom okolnosti spomínané vo vzťahu k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona požiadať o podporu môjho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Michelkovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol výbor pre kultúru a médiá s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona ihneď.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh prideliť výborom vrátane určenia gestorského a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky poslankyňa Jaurová a poslanec Hajko. Poslankyňa Jaurová nie je v sále, stráca poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Hajko.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja som sa za klub KDH vyjadril k tomuto zákonu už pri rokovaní v prvom, pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní a teraz sa vyjadrím k samému návrhu zákona.
Slovensko malo byť už vo februári členom Európskeho výboru pre mediálne služby, pričom novelizácia zákona o mediálnych službách, ktorá by to upravovala, nebola v minulom období schválená, chýbali štyri hlasy v predchádzajúcej snemovni, dnes je preto vedené konanie voči Slovensku zo strany Európskej komisie. Zdalo by sa, že zodpovednosť nesú predchádzajúce vlády. Zdanie však klame.
Podľa mojich informácií malo súčasné vedenie rezortu kultúry na stole hotové znenie zákona, ktorý keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skráteným legislatívnym konaním, ako sa pri tejto vláde, sa to pri tejto vláde stáva veľmi často. A Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou.
Už som to spomínal, poviem to znovu, na rokovaní výboru, kultúrneho výboru, štátny tajomník ministerstva kultúry hovoril, že v prípade, vlastne zopakovala to aj pani ministerka pri predchádzajúcom, pri predložení skráteného konania, že Slovensku hrozia vážne pokuty. Sankcie by mali predstavovať takmer 700-tisíc eur. Sú to, sú to veľké sankcie. Zároveň sme sa dozvedeli na výbore od štátneho tajomníka, že ak by sa zákon prijal, ak by nadobudol účinnosť do 12. septembra, tak tieto sankcie nehrozia. Preto som aj pri rokovaní o skrátenom konaní k tomuto zákonu navrhoval, aby sme riadne o tomto zákone rokovali a dokázali by sme možno stihnúť aj ten septembrový termín bez toho, aby sme pristupovali k skrátenému konaniu. Tomuto poslanci vládnej koalície nevyhoveli. Skrátené konanie bolo odsúhlasené, takže vlastne teraz v skrátenom konaní rokujeme. A deformovanie riadneho legislatívneho procesu je veľmi nebezpečná prax, najmä pri takýchto zložitých a komplexných zákonoch, ako je zákon o mediálnych službách, ktorý prináša Rade pre mediálne služby nové a rozsiahle kompetencie súvisiace s dohľadom nad mediálnym priestorom, ale hlavne v súvislosti s jej fungovaním v rámci Európskeho výboru pre mediálne služby. Preto čas, ktorý by sme mohli venovať detailnému skúmaniu a nastavovaniu týchto kompetencií aj ich materiálno-technického i personálneho zabezpečenia v rámci normálneho legislatívneho procesu, bude chýbať.
Moja konkrétna otázka, jedna z viacerých. Odborná medzinárodná štúdia ako príklad, hej, odborná medzinárodná štúdia, ktorá stanovila Radu pre mediálne služby ako orgán, ktorý bude zastupovať Slovensko v Európskom výbore pre mediálne služby, stanovila zvyšovanie personálneho zabezpečenia a jeho fungovania na 80 pracovníkov. Teraz predložený zákon hovorí len o 49 pracovníkoch, aj to v postupnom zvýšení počas troch rokov, takže sme zhruba niekde na niečo viac ako polovici. Bude teda Rada pre mediálne služby schopná efektívne vykonávať svoje povinnosti? To je tá otázka.
Médiá sú v súčasnosti zásadným nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky. Slovensko sa prijatím tohto aktu dostáva do siete medzinárodných vzťahov, kde najmä vo vzťahu k nadnárodným koncernom bude potrebná koordinácia postupu na európskej úrovni, čo je pochopiteľné. Napriek tomu je jednou zo zásadných, je jedným zo zásadných princípov nášho členstva v Európskej únii subsidiarita, ktorá zaručuje, že v kultúrnych otázkach právomoci patria členským štátom. Sú to však často médiá, ktoré sa snažia tieto princípy obchádzať a stávajú sa nástrojom v rukách nadnárodných politík, ktorými sa snažia vniesť do verejnej akceptácie názory či ideologické modely, s ktorými členský štát nesúhlasí.
A pri predkladaní tohto návrhu zákona sa pýtam, bude Slovensko schopné uhájiť svoju nezávislosť v týchto otázkach a nehrozí zneužitie spoločného koordinovania medzinárodného mediálneho priestoru v prospech rôznych ideológií, ktorých sa v poslednom období dostáva nositeľom, ktorých nositeľom sa stáva Európska únia v poslednom čase, napr. označením niektorých médií, resp. mediálneho obsahu prezentujúceho iný, priamo poviem, konzervatívny obsah za nebezpečné? Áno, je to, je to vážna vec. My akonáhle prijmeme tento zákon a staneme sa členom Európskeho mediálneho výboru, tak my si musíme položiť otázku, do akej miery budeme prenášať zodpovednosť za našu kultúrnu politiku na túto inštitúciu. Do akej miery sa vzdáme nejakej autonómnosti, ktorá nám vyplýva z princípu subsidiarity, ktorý platí v Európskej únii?
Osobne ma zaujíma najmä kontext kontroly fungovania médií v rámci Slovenska, kde vkladám do Rady pre mediálne služby veľké očakávania. Pretože aj dianie v médiách v ostatnom období ukázalo, že je potrebné, aby na Slovensku efektívne fungoval silný nezávislý arbiter, ktorým by Rada pre mediálne služby mohla byť. Otázne je, či je tomu tak, a či aj kompetencie vo vzťahu k vysielateľom sú dostačujúce, či spôsob rozhodovania nastavený v zákone z roku 2022 je spravodlivý, aká je vymožiteľnosť jeho rozhodnutí a či nenastal čas prehodnotiť sám zákon, ktorý teraz účelovo novelizujeme päť minút po dvanástej v skrátenom legislatívnom procese. Mali sme možnosť byť komplexní a zodpovední, avšak opäť hasíme požiar.
Opäť zdôrazňujem, Rada pre mediálne služby bude veľmi dôležitá inštitúcia aj podľa tohto predloženého návrhu zákona, veľmi dôležitá, ako som povedal smerom navonok. To znamená koľko, koľko kompetencií pustí do Bruselu a z druhej strany ako bude kontrolovať domáci mediálny trh, ktorý, vidíme, že sa v poslednom období vyvíja veľmi zvláštnym spôsobom. Mala by to byť, Rada pre mediálne služby by mala byť ozaj dôležitá autorita a mali by sme sa zamyslieť nad tým, že aké kompetencie dáme do rúk, aby bola nezávislá, aby rozhodovala bez, bez nejakého vplyvu vládnej moci, bez ohľadu na to, aká vláda tu je a aká vláda tu bude.
Je mi jasné, že táto novelizácia je potrebná a očakávajú ju aj zamestnanci Rady pre mediálne služby, aby mohli začať plniť svoje povinnosti v európskom kontexte. Avšak vzhľadom na opätovný neštandardný legislatívny proces, ku ktorému nemuselo dôjsť, sa musíme pri jeho schvaľovaní zdržať hlasovania, lebo nemôžeme a nechceme legitimizovať nezodpovedné spôsoby, akými vláda presadzuje svoje zámery a dobieha resty spôsobené jej nezodpovednosťou.
A na záver poviem, stále sa krútim okolo toho rýchleho konania legislatívneho, ktoré tu máme. Skutočne, vieme si povedať na sto percent s predkladateľom, že tento zákon je kvalitne prichystaný, že je kvalitný? Je to rozsiahly, zložitý zákon, ktorý ovplyvní, skutočne ovplyvní, ovplyvní postoj alebo médiá na Slovensku na roky roky dopredu. Takže je dostatočne kvalitný v tomto chvate prichystaný zákon alebo v tomto chvate, ako o ňom rokujeme? Ja si myslím osobne, že legislatívny odbor Národnej rady bude mať dosť veľkú prácu, aby tento zákon aspoň, aspoň ošetril tak, aby tento zákon ozaj nemal nejaké, nejaké vážne chyby. A prax ukáže, ak sa teda tento zákon schváli, že či je vôbec, do akej miery je vykonateľný, to znamená, do akej miery sa dá podľa neho postupovať.
Takže na záver, pre tie dôvody, ktoré som uviedol, oznamujem, že klub KDH za tento zákon hlasovať nebude a zdrží sa hlasovania. Uznávam jeho potrebu, ale pre tieto riziká, ktoré som spomenul, ťažko nám je dať, dať, zdvihnúť ruku za tento zákon vyslovene súhlasným gestom.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická.
Mala by vystúpiť pani poslankyňa Jaurová, nie je v sále a je avizované, že ani nemá možnosť dobehnúť, takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Pani ministerka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán poslanec? Gabi? (Krátka pauza.)
Máme avizované a odkonzultované, teda odkonzultovaný procesný postup k zmene prerokovaných bodov, takže o procedurálny návrh požiadal pán poslanec Jakab.