15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov žiadam o presunutie bodov č. 73 (tlač 73), číslo 76 (tlač 174), číslo 81 (tlač 252), číslo 83 (tlač 287) a číslo 84 (tlač 296) na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Takže ak by bol všeobecný súhlas, nemuseli by sme o tom návrhu rokovať. Je všeobecný súhlas v pléne? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže je to akceptované plénom Národnej rady bez výhrady.
Pokračujeme v rozprave prvým čítaním o návrhu poslancov Beáty Jurík, Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 338. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 338.
Dávam slovo poslankyni Jurík, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 338.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, predkladám spoločne s kolegom Davidom Dejom a jeho cieľom je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do Zákonníka práce. Jedná sa o tzv. dohodu o študentskej stáži.
Takáto právna úprava zabezpečí adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž ako prípravu na výkon budúceho povolania. Máme totiž za to, že každá osoba si za svoju prácu zaslúži finančné ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvá. Ďakujem.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, Anežke Škopovej.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 338. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 338 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ešte skôr než, keďže o slovo požiadala navrhovateľka v rámci rozpravy, pýtam sa aj, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, uzatváram túto možnosť. A v rámci roz... Pán poslanec Dej prihlásený.
Takže pred pánom poslancom Dejom ešte o slovo požiadala navrhovateľka v rámci rozpravy.

Ďakujem ešte raz za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade by som rada vysvetlila, aký je rozdiel medzi tým, čo už dnes Zákonník práce obsahuje, a tým, čo navrhujeme. Už dnes totiž veľká časť mladých ľudí popri štúdiu pracuje, zarába a zamestnávatelia majú možnosť zamestnať ich na jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 a ďalších Zákonníka práce, a to na dohodu o brigádnickej práci študenta, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno kvalifikovať ako stáže. Náš Zákonník práce v súčasnej podobe nič také ako študentskú stáž neobsahuje a tým pádom takýto systém u nás neexistuje. Navyše sa s týmito spôsobmi zamestnávania nespájajú garancie, ktoré by mala študentská stáž prinášať. V súčasnosti preto väčšina z mladých ľudí, ktorí teda popri štúdiu zároveň pracujú, vykonáva nejakú stáž, ale bez finančnej odmeny, bez nároku na odmenu.
Aký je teda zásadný rozdiel? Hlavným zámerom stáže je predstaviť študujúcej osobe, či už teda na strednej škole, alebo na vysokej škole, trh práce, pridať alebo prehĺbiť jej teoretické skúsenosti a znalosti, ktoré teda nadobúda počas toho štúdia, a taktiež získať pracovné skúsenosti v odbore, na ktorého výkon sa štúdiom pripravuje. Inak povedané, stáž je skutočne úzkym prepojením medzi tým, čo mladý človek študuje, a tým, tou prácou, ktorú vykonáva a ktorú by chcel vykonávať aj v budúcnosti.
Dám vám také veľmi jednoduché príklady. Študentka práva, ktorá pracuje niekde v hypermarkete, môže túto prácu vykonávať ako brigádu. Študent sociálnej práce, ktorý pracuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny by mal možnosť, by mal mať možnosť, aby táto práca bola kvalifikovaná ako stáž, pretože sa skutočne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania.
Keďže na Slovensku absentuje potrebná právna úprava, mladí ľudia vstupujú na trh práce prostredníctvom síce flexibilných, ale zároveň neistých foriem zamestnania a bez skúseností. Zamestnávatelia však často siahajú práve po neplatených stážach, aby nahradili iný pracovný pomer, využívajúc skutočnosť, že mladí ľudia, samozrejme, chcú, najmä kvôli potrebnému nadobudnutiu praktických skúsenosti a tiež rozšíreniu svojich kontaktov, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi dôležité, že oni vlastne musia tieto neplatené stáže akceptovať, a teda akceptovať aj neplatenú prácu. Takýto postup znemožňuje mladým ľuďom nielen dôstojne žiť popri štúdiu, ale aj dôstojne vstúpiť na trh práce.
Použijem možno také trochu silnejšie slová. Zamestnávatelia často využívajú skutočnosť, že stáže sú vlastne jediným spôsobom, ako môžu mladí ľudia obohatiť svoje CV, ako sa môžu presadiť často v ťažkej konkurencii, alebo dúfať v prvé pracovné miesto a aj preto zamestnávajú mladých ľudí takto zadarmo na výkon neplatených stáží, a dokonca mne sa ozvali mladí ľudia, ktorým bola takáto neplatená stáž doslova nanútená, najmä napríklad v oblasti zdravotníctva ako forma nejakého suplovania letných dovoleniek v zdravotníckom sektore.
No, neviem ako vy, ale ja mám za to, že za každú prácu sa platí, a nikto by nemal byť nútený pracovať zadarmo len preto, že je to vraj preňho príležitosť do budúcnosti. Príležitosť do budúcnosti je, samozrejme, dôležitá vec, ale za ňu si človek nájom nezaplatí, chlieb nekúpi a taktiež si nenakúpi ani učebnice, ktoré, ktoré potrebuje ku štúdiu.
Prieskum Eurobarometra z roku 2013 sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. Na Slovensku z 500 opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len šty... (Prerušenie vystúpenia pre nefunkčnosť hlasového zariadenia. Krátka pauza.) Ďakujem.
Toto malé číslo nie teda jedinou zarážajúcou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica z týchto stáží, čiže z tých 40 opýtaných, bola neplatená, deviatim osobám, čo predstavuje 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže ani len certifikát, alebo akúkoľvek obdobnú formu dokumentu o ukončení stáže, 262 opýtaných malo tzv. platenú študentskú brigádu, čiže opäť raz formu, ktorú nemožno kvalifikovať za stáž. Nepomer osôb, ktoré stážovali, a osôb, ktoré majú skúsenosti so študentskou brigádou, môžeme vysvetliť aj tým, že drvivá väčšina stáží na Slovensku nie je platená. Dohody o brigádach zas nekorešpondujú s ich zameraním štúdia, mnohokrát tiež pracujú do neskorých hodín, pričom ráno musia nastúpiť na vyučovanie. To sa skutočne nedá považovať za stáž.
Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra z apríla 2023, čiže z pomerne čerstvého prieskumu, sedem z desiatich mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú, alebo neplatenú, do šiestich mesiacov od ukončenia stáže, takže je skutočne takýmito dátami podložené, že jednoducho tie stáže otvárajú dvere na trh práce. Zároveň iba šiestim percentám trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Absolvovaná stáž bola zároveň dobrým predpokladom pre získanie pracovného pomeru. Do šiestich mesiacov od ukončenia stáže sa podarilo zamestnať viac ako pätine opýtaných Slovákov a Sloveniek, a to väčšinou u rovnakého zamestnávateľa.
Prieskum tiež ukázal, že mladí ľudia so znevýhodnením nemajú rovnaké možnosti stážovania oproti ostatným. Túto nerovnosť vníma vo väčšej alebo menšej miere 44 % opýtaných. Lepšia sociálnoekonomická situácia znamená podľa časti opýtaných tiež lepší prístup k príležitostiam. Nízke alebo žiadne finančné ohodnotenie teda predstavuje skutočne prekážku v možnosti vstúpiť na trh práce najmä pre študentov a študentky z nízkopríjmových domácností. Inak povedané, ak máte to šťastie a privilégium narodiť sa v rodine, ktorá vám môže financovať dôstojný život počas štúdia, môžete si dovoliť obohatiť svoje CV aj neplatenou stážou. Ak však takéto privilégium nemáte, môžete študovať a zároveň pracovať, napríklad teda mať brigádu alebo jednoducho nejsť na stáž. A ja som teda už aj počula taký názor, že veď ísť alebo neísť na stáž je každého slobodné rozhodnutie, a tým pádom by neplatené stáže mohli ďalej existovať a ničím takým, ako platiť za stáž, by sme sa vôbec nemali zaoberať, pretože tá rovnosť je tam jednoducho dodržaná. To však nie je pravda, pretože ak sa jedná o neplatené stáže, štartovacia čiara a ani tá dĺžka behu nie sú rovnaké podľa toho, či vaša peňaženka prácu bez pláce potiahne, alebo teda peňaženka vašich rodičov, alebo nie.
Zároveň je potrebné dodať, že nami navrhovaná právna úprava nenahrádza existujúce spôsoby výkonu práce mimo pracovného pomeru. Študujúce osoby, ktoré si chcú zarábať alebo privyrábať popri štúdiu inou činnosťou ako stážou, napríklad brigádou, ktorá nemá nič spoločné s odborom, ktorý študujú, tak, samozrejme, môžu robiť aj naďalej.
Ten rozdiel je, že my vlastne chceme, aby sa zaviedol rozdiel medzi zamestnávateľmi a ich povinnosťami podľa toho, či sa jedná o štátne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo iných zamestnávateľov.
V prvom prípade navrhujeme, aby mal štát povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži, a teda finančne ohodnocovať osoby, ktoré pracujú na ministerstvách, v orgánoch štátnej správy a vôbec vo všetkých jeho zložkách. Štát totiž nesmie využívať bezplatnú pracovnú silu mladých ľudí. A práve naopak, jeho povinnosťou by malo byť zabezpečiť im spravodlivé a férové ohodnotenie za vykonanú prácu a dovoliť im tak dôstojne žiť.
My sme ešte minulý rok rozposlali ministerstvám a ďalším štátnym orgánom infožiadosti, v ktorých sme sa pýtali, či u seba zamestnávajú na výkon stáže, a teda buď platenej, alebo neplatenej, mladých ľudí. Žiaden z orgánov, ktorý nám odpovedal, nezamestnával mladých ľudí na platenú stáž. A ak nejaké stáže na tých ministerstvách boli, tak boli práve neplatené.
V prípade iných zamestnávateľov navrhujeme, aby sa táto povinnosť obmedzila na dohody o študentskej stáži, ktoré presahujú dva mesiace. Takýto systém funguje napríklad vo Francúzsku. Ja sama som takúto stáž absolvovala. Zamestnávateľ má, samozrejme, možnosť uzavrieť dohodu o stáži aj na dobu kratšiu ako dva mesiace, čiže jeho povinnosť, vlastne má povinnosť, akonáhle prekročí tie dva mesiace, avšak má možnosť uzavrieť tú stáž, ak aj stáž nepresahuje dva mesiace.
Naším cieľom, keď robíme vlastne tento rozdiel medzi štátom a súkromným sektorom, je, že nechceme zaťažiť súkromný sektor, ktorý je teda posledné roky pomerne dosť skúšaný niekoľkými za sebou idúcimi krízami, ale tiež aj tretí sektor, ktorý je dlhodobo finančne poddimenzovaný.
Obdobný zákon, ktorý takto podporuje mladých ľudí a zabezpečuje im dôstojné podmienky na život formou platených stáží, schválilo v roku 2018 aj Rumunsko, tak myslím si, že mohli by sme aj my napredovať. V Rumunsku je zamestnávateľ okrem finančnej odmeny vo výške aspoň 50 % hrubej mzdy povinný zabezpečiť stážistom a stážistkám aj pridelenie pracovníka, tzv. supervízora a rovnako tak upravujú aj ďalšie podmienky uzavretia stáže, dĺžku a formu spolupráce.
Sme presvedčení, že štát by mal ísť ostatným zamestnávateľom príkladom a nevykorisťovať takýmto spôsobom mladých ľudí. Zároveň sa domnievame, že má možnosť vynaložiť potrebné financie, máme to veľmi dobre vypočítané, koľko by to presne štát stálo, aby takto pomohol mladým ľuďom. Práve mladí študujúci ľudia, žiaľ, doteraz vždy ostali, a to napriek deklarovanej politickej vôli predchádzajúcich vlád, ktorá ich teda chcela udržať doma na Slovensku, na konci rebríčka priorít, pritom patria medzi chudobou najviac ohrozené skupiny a hlavne, často to hovoríme najmä my politici a političky, sú budúcnosťou našej krajiny. A namiesto toho sa napríklad naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny premenovalo na ministerstvo pre seniorov, a teda mladí ľudia absolútne toto ministerstvo nezaujímajú, minimálne teda do ďalších volieb. A skutočne ma nechápte zle, ja som tiež vnučka a priala by som si pre svojich starých rodičov dôstojný život, nielen nejaký 13., 14., 15. dôchodok, ale dôstojný dôchodok každý mesiac, ale zároveň musíme myslieť aj na tie ďalšie ohrozené skupiny, medzi ktoré patria, samozrejme, aj mladí ľudia.
Na záver by som chcela prízvukovať, najmä teda tu prísediacim sociálnym demokratom, že neplatené stáže sú faktorom prehlbovania sociálnych nerovností, pretože kvalitnú stáž bez finančného ohodnotenia si môžu dovoliť skutočne len mladí ľudia, ktorých rodiny sú schopné utiahnuť vlastne tú finančnú záťaž spojenú so štúdiom a finančne im pomôcť zabezpečiť všetky životné náklady a vôbec potreby, ako je bývanie, strava a všetko, čo sa viaže ku štúdiu.
Študenti a študentky, ktorí takúto možnosť spolufinancovania zo strany rodiny nemajú, jednoducho prichádzajú o možnosť uchádzať sa o stáž, alebo musia kumulovať hneď niekoľko aktivít. Študujú, zároveň popritom brigádujú, napríklad v nejakom hypermarkete alebo v inom sektore a zároveň majú ísť na stáž. Myslím, že sa zhodneme, že táto situácia je skutočne neúnosná pre mladých ľudí a zároveň aj ohrozuje, samozrejme, ich mentálne zdravie.
Aj preto neplatené stáže dlhodobo kritizujú európske inštitúcie. Vo svojom rozhodnutí zo 16. februára 2022 napríklad Európsky výbor pre sociálne práva rozhodol, že Belgicko porušuje práva zakotvené v Európskej sociálnej charte, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii tzv. falošných stáží. To sú práve tie, o ktorých som hovorila aj na začiatku, maskované zamestnávanie, ktoré v skutočnosti zahŕňa prácu, no bez odmeny v prospech zamestnávateľa. Podľa Európskeho výboru pre sociálne práva tak Belgicko porušilo článok charty zakazujúci diskrimináciu, keďže stážisti a stážistky sú zbavení nároku na spravodlivú odmenu, ktorá je zaručená všetkým ostatným zamestnancom vykonávajúcim podobnú prácu.
Európsky parlament tiež hneď v niekoľkých svojich uzneseniach a rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na štáty, aby ich ukončili. Podľa Európskeho parlamentu neplatené stáže predstavujú formu zneužívania práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. Napríklad v uznesení z roku 2022 Európsky parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s parlamentom navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania za stáže cieľom zabezpeč... zamedziť, pardon, vykorisťovateľským praktikám. Vidíte, že tie slová sú skutočne silné, ale jednoducho treba pomenovať veci pravým menom. Zamestnávať mladých ľudí bez pláce je jednoducho vykorisťovaním.
Pripravovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, ich presadzovaní a boji proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže bola predstavená Komisiou 20. marca 2024, čiže je pomerne čerstvá. Navrhuje hneď niekoľko vecí, zlepšenie pracovných podmienok pri vykonávaní stáže napríklad formou zástupcov pracovníkov, čiže odbory, zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály, kde budú môcť stážisti a stážistky nahlasovať porušenie svojich pracovných práv, navrhuje tiež boj proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže, napríklad riadnym označovaním pracovných povinností pri uverejňovaní pracovných ponúk.
My však máme za to, že Národná rada Slovenskej republiky nemusí čakať na prijatie tejto smernice a na jej finálne znenie, ale už teraz môže urobiť krok vpred ku mladým ľuďom a prijať tento zákon, ktorý by mohol pomôcť už od nasledujúceho školského, alebo teda univerzitného roka 2024/2025.
A teda verte mi, investícia do prítomnosti mladých ľudí je zároveň investíciou do budúcnosti našej krajiny, takže vopred vám ďakujem za podporu nášho zákona. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A, pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie i návrh zákona. Ako poslanec, ktorému 32 rokov kariéry záleží na vzdelávaní a školstve, mal som príležitosť pôsobiť na viacerých pozíciách v školstve, mne veľmi záleží na tom, aby naša vzdelávacia sústava reflektovala podmienky 21. storočia. V tom zmysle mi je prakticky jedno, s kým na tom KDH spolupracuje, tak ako sme nechali pánu ministrovi Tomášovi Druckerovi odporúčania, ako postupovať v tomto zmysle, tak vám som vďačný za tento návrh zákona a dúfam, úprimne som zvedavý, ako sa k nemu postaví koalícia, pretože tento zákon posilňuje možnosť, aby naši študenti, osobitne tí, ktorých si aj samotné organizácie poskytujúce stáže vyberú a majú o nich záujem, môžu zostať na Slovensku a nemusia ísť do zahraničia.
Druhý aspekt je ten, že jedna z tých koncepčných vecí, ktorú odporúčame aj súčasnému ministerstvu školstva, je modulárnosť vzdelávacích programov, aby nemuseli študenti absolvovať buď celé päťročné magisterské, alebo inžinierske či trojročné bakalárske štúdiá, ale dopĺňať si vzdelávanie v rámci zákona o celoživotnom vzdelávaní i vysokoškolského zákona aj parciálne a k tomu takéto stáže by tiež mohli prispieť.
Čiže nie je to len stáť na svojich nohách, postarať sa, ostať na Slovensku, je to aj o tom, ďalej sa vzdelávať a pripravovať sa na kvalitný výkon povolania, ktorý potrebujeme na Slovensku mať, preto klub KDH váš návrh zákona podporí a vyzývam tiež kolegov z koalície, aby urobili taktiež.
Vďaka.

S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Jurík.