15. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 338. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 338 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ešte raz za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade by som rada vysvetlila, aký je rozdiel medzi tým, čo už dnes Zákonník práce obsahuje, a tým, čo navrhujeme. Už dnes totiž veľká časť mladých ľudí popri štúdiu pracuje, zarába a zamestnávatelia majú možnosť zamestnať ich na jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 a ďalších Zákonníka práce, a to na dohodu o brigádnickej práci študenta, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno kvalifikovať ako stáže. Náš Zákonník práce v súčasnej podobe nič také ako študentskú stáž neobsahuje a tým pádom takýto systém u nás neexistuje. Navyše sa s týmito spôsobmi zamestnávania nespájajú garancie, ktoré by mala študentská stáž prinášať.
V súčasnosti preto väčšina z mladých ľudí, ktorí teda popri štúdiu zároveň pracujú, vykonáva nejakú stáž, ale bez finančnej odmeny, bez nároku na odmenu.
Aký je teda zásadný rozdiel? Hlavným zámerom stáže je predstaviť študujúcej osobe, či už teda na strednej škole, alebo na vysokej škole, trh práce, pridať alebo prehĺbiť jej teoretické skúsenosti a znalosti, ktoré teda nadobúda počas toho štúdia, a taktiež získať pracovné skúsenosti v odbore, na ktorého výkon sa štúdiom pripravuje. Inak povedané, stáž je skutočne úzkym prepojením medzi tým, čo mladý človek študuje, a tým, tou prácou, ktorú vykonáva a ktorú by chcel vykonávať aj v budúcnosti.
Dám vám také veľmi jednoduché príklady. Študentka práva, ktorá pracuje niekde v hypermarkete, môže túto prácu vykonávať ako brigádu. Študent sociálnej práce, ktorý pracuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny by mal možnosť, by mal mať možnosť aby táto práca bola kvalifikovaná ako stáž, pretože sa skutočne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania.
Keďže na Slovensku absentuje potrebná právna úprava, mladí ľudia vstupujú na trh práce prostredníctvom síce flexibilných, ale zároveň neistých foriem zamestnania a bez skúseností. Zamestnávatelia však často siahajú práve po neplatených stážach, aby nahradili iný pracovný pomer, využívajúc skutočnosť, že mladí ľudia, samozrejme, chcú, najmä kvôli potrebnému nadobudnutiu praktických skúsenosti a tiež rozšíreniu svojich kontaktov, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi dôležité, že oni vlastne musia tieto neplatené stáže akceptovať, a teda akceptovať aj neplatenú prácu. Takýto postup znemožňuje mladým ľuďom nielen dôstojne žiť popri štúdiu, ale aj dôstojne vstúpiť na trh práce.
Použijem možno také trochu silnejšie slová. Zamestnávatelia často využívajú skutočnosť, že stáže sú vlastne jediným spôsobom, ako môžu mladí ľudia obohatiť svoje CV, ako sa môžu presadiť často v ťažkej konkurencii, alebo dúfať v prvé pracovné miesto a aj preto zamestnávajú mladých ľudí takto zadarmo na výkon neplatených stáží, a dokonca mne sa ozvali mladí ľudia, ktorým bola takáto neplatená stáž doslova nanútená, najmä napríklad v oblasti zdravotníctva ako forma nejakého suplovania letných dovoleniek v zdravotníckom sektore.
No, neviem ako vy, ale ja mám za to, že za každú prácu sa platí, a nikto by nemal byť nútený pracovať zadarmo len preto, že je to vraj preňho príležitosť do budúcnosti. Príležitosť do budúcnosti je, samozrejme, dôležitá vec, ale za ňu si človek nájom nezaplatí, chlieb nekúpi a taktiež si nenakúpi ani učebnice, ktoré, ktoré potrebuje ku štúdiu.
Prieskum Eurobarometra z roku 2013 sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. Na Slovensku z 500 opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len šty... (Prerušenie vystúpenia pre nefunkčnosť hlasového zariadenia. Krátka pauza.) Ďakujem.
Toto malé číslo nie teda jedinou zarážajúcou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica z týchto stáží, čiže z tých 40 opýtaných, bola neplatená, deviatim osobám, čo predstavuje 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže ani len certifikát, alebo akúkoľvek obdobnú formu dokumentu o ukončení stáže, 262 opýtaných malo tzv. platenú študentskú brigádu, čiže opäť raz formu, ktorú nemožno kvalifikovať za stáž. Nepomer osôb, ktoré stážovali, a osôb, ktoré majú skúsenosti so študentskou brigádou, môžeme vysvetliť aj tým, že drvivá väčšina stáží na Slovensku nie je platená. Dohody o brigádach zas nekorešpondujú s ich zameraním štúdia, mnohokrát tiež pracujú do neskorých hodín, pričom ráno musia nastúpiť na vyučovanie. To sa skutočne nedá považovať za stáž.
Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra z apríla 2023, čiže z pomerne čerstvého prieskumu, sedem z desiatich mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú, alebo neplatenú, do šiestich mesiacov od ukončenia stáže, takže je skutočne takýmito dátami podložené, že jednoducho tie stáže otvárajú dvere na trh práce. Zároveň iba šiestim percentám trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Absolvovaná stáž bola zároveň dobrým predpokladom pre získanie pracovného pomeru. Do šiestich mesiacov od ukončenia stáže sa podarilo zamestnať viac ako pätine opýtaných Slovákov a Sloveniek, a to väčšinou u rovnakého zamestnávateľa.
Prieskum tiež ukázal, že mladí ľudia so znevýhodnením nemajú rovnaké možnosti stážovania oproti ostatným. Túto nerovnosť vníma vo väčšej alebo menšej miere 44 % opýtaných. Lepšia sociálnoekonomická situácia znamená podľa časti opýtaných tiež lepší prístup k príležitostiam. Nízke alebo žiadne finančné ohodnotenie teda predstavuje skutočne prekážku v možnosti vstúpiť na trh práce najmä pre študentov a študentky z nízkopríjmových domácností. Inak povedané, ak máte to šťastie a privilégium narodiť sa v rodine, ktorá vám môže financovať dôstojný život počas štúdia, môžeme si dovoliť obohatiť svoje CV aj neplatenou stážou. Ak však takéto privilégium nemáte, môžete študovať a zároveň pracovať, napríklad teda mať brigádu alebo jednoducho nejsť na stáž. A ja som teda už aj počula taký názor, že veď ísť alebo neísť na stáž je každého slobodné rozhodnutie a tým pádom by neplatené stáže mohli ďalej existovať a ničím takým ako platiť za stáž by sme sa vôbec nemali zaoberať, pretože tá rovnosť je tam jednoducho dodržaná. To však nie je pravda, pretože ak sa jedná o neplatené stáže štartovacia čiara a ani tá dĺžka behu nie sú rovnaké podľa toho, či vaša peňaženka prácu bez pláce potiahne, alebo teda peňaženka vašich rodičov, alebo nie.
Zároveň je potrebné dodať, že nami navrhovaná právna úprava nenahrádza existujúce spôsoby výkonu práce mimo pracovného pomeru. Študujúce osoby, ktoré si chcú zarábať alebo privyrábať popri štúdiu inou činnosťou ako stážou, napríklad brigádou, ktorá nemá nič spoločné s odborom, ktorý študujú, tak, samozrejme, môžu robiť aj naďalej.
Ten rozdiel je, že my vlastne chceme, aby sa zaviedol rozdiel medzi zamestnávateľmi a ich povinnosťami podľa toho, či sa jedná o štátne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo iných zamestnávateľov.
V prvom prípade navrhujeme, aby mal štát povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži, a teda finančne ohodnocovať osoby, ktoré pracujú na ministerstvách, v orgánoch štátnej správy a vôbec vo všetkých jeho zložkách. Štát totiž nesmie využívať bezplatnú pracovnú silu mladých ľudí. A práve naopak, jeho povinnosťou by malo byť zabezpečiť im spravodlivé a férové ohodnotenie za vykonanú prácu a dovoliť im tak dôstojne žiť.
My sme ešte minulý rok rozposlali ministerstvám a ďalším štátnym orgánom infožiadosti, v ktorých sme sa pýtali, či u seba zamestnávajú na výkon stáže, a teda buď platenej, alebo neplatenej, mladých ľudí. Žiaden z orgánov, ktorý nám odpovedal, nezamestnával mladých ľudí na platenú stáž. A ak nejaké stáže na tých ministerstvách boli, tak boli práve neplatené.
V prípade iných zamestnávateľov navrhujeme, aby sa táto povinnosť obmedzila na dohody o študentskej stáži, ktoré presahujú dva mesiace. Takýto systém funguje napríklad vo Francúzsku. Ja sama som takúto stáž absolvovala. Zamestnávateľ má, samozrejme, možnosť uzavrieť dohodu o stáži aj na dobu kratšiu ako dva mesiace, čiže jeho povinnosť, vlastne má povinnosť, akonáhle prekročí tie dva mesiace, avšak má možnosť uzavrieť tú stáž, ak aj stáž nepresahuje dva mesiace.
Naším cieľom, keď robíme vlastne tento rozdiel medzi štátom a súkromným sektorom, je, že nechceme zaťažiť súkromný sektor, ktorý je teda posledné roky pomerne dosť skúšaný niekoľkými za sebou idúcimi krízami, ale tiež aj tretí sektor, ktorý je dlhodobo finančne poddimenzovaný.
Obdobný zákon, ktorý takto podporuje mladých ľudí a zabezpečuje im dôstojné podmienky na život formou platených stáží schválilo v roku 2018 aj Rumunsko, tak myslím si, že mohli by sme aj my napredovať. V Rumunsku je zamestnávateľ okrem finančnej odmeny vo výške aspoň 50 % hrubej mzdy povinný zabezpečiť stážistom a stážistkám aj pridelenie pracovníka, tzv. supervisora a rovnako tak upravujú aj ďalšie podmienky uzavretia stáže, dĺžku a formu spolupráce.
Sme presvedčení, že štát ba mal ísť ostatným zamestnávateľom príkladom a nevykorisťovať takýmto spôsobom mladých ľudí. Zároveň sa domnievame, že má možnosť vynaložiť potrebné financie, máme to veľmi dobre vypočítané, koľko by to presne štát stálo, aby takto pomohol mladým ľuďom. Práve mladí študujúci ľudia, žiaľ, doteraz vždy ostali, a to napriek deklarovanej politickej vôli predchádzajúcich vlád, ktorá ich teda chcela udržať doma na Slovensku, na konci rebríčka priorít, pritom patria medzi chudobou najviac ohrozené skupiny a hlavne, často to hovoríme najmä my politici a političky, sú budúcnosťou našej krajiny. A namiesto toho sa napríklad naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny premenovalo na ministerstvo pre seniorov, a teda mladí ľudia absolútne toto ministerstvo nezaujímajú, minimálne teda do ďalších volieb. A skutočne ma nechápte zle, ja som tiež vnučka a priala by som si pre svojich starých rodičov dôstojný život, nielen nejaký 13., 14., 15. dôchodok, ale dôstojný dôchodok každý mesiac, ale zároveň musíme myslieť aj na tie ďalšie ohrozené skupiny, medzi ktoré patria, samozrejme, aj mladí ľudia.
Na záver by som chcela prízvukovať, najmä teda tu prísediacim sociálnym demokratom, že neplatené stáže sú faktorom prehlbovania sociálnych nerovností, pretože kvalitnú stáž bez finančného ohodnotenia si môžu dovoliť skutočne len mladí ľudia, ktorých rodiny sú schopné utiahnuť vlastne tú finančnú záťaž spojenú so štúdiom a finančne im pomôcť zabezpečiť všetky životné náklady a vôbec potreby, ako je bývanie, strava a všetko, čo sa viaže ku štúdiu.
Študenti a študentky, ktorí takúto možnosť spolufinancovania zo strany rodiny nemajú, jednoducho prichádzajú o možnosť uchádzať sa o stáž, alebo musia kumulovať hneď niekoľko aktivít. Študujú, zároveň popritom brigádujú, napríklad v nejakom hypermarkete alebo v inom sektore a zároveň majú ísť na stáž. Myslím, že sa zhodneme, že táto situácia je skutočne neúnosná pre mladých ľudí a zároveň aj ohrozuje, samozrejme, ich mentálne zdravie.
Aj preto neplatené stáže dlhodobo kritizujú európske inštitúcie. Vo svojom rozhodnutí zo 16. februára 2022 napríklad Európsky výbor pre sociálne práva rozhodol, že Belgicko porušuje práva zakotvené v Európskej sociálnej charte, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii tzv. falošných stáží. To sú práve tie, o ktorých som hovorila aj na začiatku, maskované zamestnávanie, ktoré v skutočnosti zahŕňa prácu, no bez odmeny v prospech zamestnávateľa. Podľa Európskeho výboru pre sociálne práva tak Belgicko porušilo článok charty zakazujúci diskrimináciu, keďže stážisti a stážistky sú zbavení nároku na spravodlivú odmenu, ktorá je zaručená všetkým ostatným zamestnancom vykonávajúcim podobnú prácu.
Európsky parlament tiež hneď v niekoľkých svojich uzneseniach a rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na štáty, aby ich ukončili. Podľa Európskeho parlamentu neplatené stáže predstavujú formu zneužívania práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. Napríklad v uznesení z roku 2022 Európsky parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s parlamentom navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania za stáže cieľom zabezpeč... zamedziť, pardon, vykorisťovateľským praktikám. Vidíte, že tie slová sú skutočne silné, ale jednoducho treba pomenovať veci pravým menom. Zamestnávať mladých ľudí bez pláce je jednoducho vykorisťovaním.
Pripravovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, ich presadzovaní a boji proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže bola predstavená Komisiou 20. marca 2024, čiže je pomerne čerstvá. Navrhuje hneď niekoľko vecí, zlepšenie pracovných podmienok pri vykonávaní stáže napríklad formou zástupcov pracovníkov, čiže odbory, zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály, kde budú môcť stážisti a stážistky nahlasovať porušenie svojich pracovných práv, navrhuje tiež boj proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže, napríklad riadnym označovaním pracovných povinností pri uverejňovaní pracovných ponúk.
My však máme za to, že Národná rada Slovenskej republiky nemusí čakať na prijatie tejto smernice a na jej finálne znenie, ale už teraz môže urobiť krok vpred ku mladým ľuďom a prijať tento zákon, ktorý by mohol pomôcť už od nasledujúceho školského, alebo teda univerzitného roka 2024/2025.
A teda verte mi, investícia do prítomnosti mladých ľudí je zároveň investíciou do budúcnosti našej krajiny, takže vopred vám ďakujem za podporu nášho zákona. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A, pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie i návrh zákona. Ako poslanec, ktorému 32 rokov kariéry záleží na vzdelávaní a školstve, mal som príležitosť pôsobiť na viacerých pozíciách v školstve, mne veľmi záleží na tom, aby naša vzdelávacia sústava reflektovala podmienky 21. storočia. V tom zmysle mi je prakticky jedno, s kým na tom KDH spolupracuje, tak ako sme nechali pánu ministrovi Tomášovi Druckerovi odporúčania, ako postupovať v tomto zmysle, tak vám som vďačný za tento návrh zákona a dúfam, úprimne som zvedavý, ako sa k nemu postaví koalícia, pretože tento zákon posilňuje možnosť, aby naši študenti, osobitne tí, ktorých si aj samotné organizácie poskytujúce stáže vyberú a majú o nich záujem, môžu zostať na Slovensku a nemusia ísť do zahraničia.
Druhý aspekt je ten, že jedna z tých koncepčných vecí, ktorú odporúčame aj súčasnému ministerstvu školstva, je modulárnosť vzdelávacích programov, aby nemuseli študenti absolvovať buď celé päťročné magisterské, alebo inžinierske či trojročné bakalárske štúdiá, ale dopĺňať si vzdelávanie v rámci zákona o celoživotnom vzdelávaní i vysokoškolského zákona aj parciálne a k tomu takéto stáže by tiež mohli prispieť.
Čiže nie je to len stáť na svojich nohách, postarať sa, ostať na Slovensku, je to aj o tom, ďalej sa vzdelávať a pripravovať sa na kvalitný výkon povolania, ktorý potrebujeme na Slovensku mať, preto klub KDH váš návrh zákona podporí a vyzývam tiež kolegov z koalície, aby urobili taktiež.
Vďaka.

Vážený pán kolega, veľmi pekne ďakujem za vašu faktickú poznámku a myslím si, že vy ako bývalý minister školstva skutočne viete oceniť dôležitosť tohto návrhu zákona a som veľmi vďačná aj za to prepojenie, ktoré ste urobili s kvalitou vzdelávania a vôbec s príležitosťami pre mladých ľudí, pretože absolútne súhlasím s tým, že to nie je iba o tom, ako si zabezpečiť tú dôstojnú prítomnosť, ale, samozrejme, že sa jedná aj o kvalitu samotného štúdia a tú prípravu na budúce povolanie, a aj preto veľmi pekne zo srdca ďakujem klubu KDH za túto podporu a verím, že ďalšie kluby sa pridajú, pretože sa nejedná o žiadny ideologický alebo ja neviem aký návrh, ale skutočne o niečo, čo môže mladým ľuďom pomôcť a na čom by sme mali pracovať spoločne. A, samozrejme, že sme pripravení o tom aj diskutovať, možno nejaké veci prípadne zmeniť v druhom čítaní, ak by teda tento návrh bol do druhého čítania posunutý.
Ešte raz ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ako už bolo spomenuté, stáž, alebo teda odborná prax je výborná príležitosť počas štúdia na vysokej škole, ako získať pracovné skúsenosti, a ideálne v tom odbore, ktorý teda študujúci študuje, a následne to má pozitívny vplyv na uplatnenie sa na trhu práce. Dneska naozaj tie, tie firmy alebo zamestnávatelia sa nepozerajú len na to, koľko písmen máte pred menom, ale pozerajú sa hlavne na to, aké skúsenosti s prácou v danom odbore už máte. A práve tieto odborné stáže môžu zabezpečiť to, že mladí ľudia, študenti a študentky môžu nabrať pracovné skúsenosti a lepšie sa uplatniť na trhu práce.
Tu však narážame na problém, že tieto stáže vzhľadom na to, že v súčasnosti sú väčšinou neplatené, ako už bolo spomenuté, si nie každý môže dovoliť. Ono to veľmi súvisí v tom, z akého sociálneho prostredia, alebo teda z akého zázemia vychádzate. Väčšinou ľudia, ktorí sú z lepšieho, zo silnejšieho sociálneho prostredia, si môžu dovoliť vykonávať neplatenú prax, pretože ich rodičia vedia podporiť, čo sa týka ich nákladov na život alebo na štúdium, a preto nie sú nútení brigádovať alebo mať teda iný príjem popri štúdiu, ktorý nijako nesúvisí s tým, čo študujú. Tento návrh zákona by práve naopak znižoval tie sociálne rozdiely, ale dával aj šancu na lepšie a kvalitnejšie uplatnenie, pretože dneska, môžem uviesť príklad, ak človek, ktorý možno je oveľa talentovanejší, možno je oveľa schopnejší, ale nepochádza zo sociálne lepšieho, zabezpečenejšieho prostredia, tak si nemôže dovoliť vykonávať neplatenú prax a o to horšie sa potom môže zamestnať na trhu práce, čo, samozrejme, sa môže prejaviť aj na samotnej kvalite trhu práce.
Ja si myslím, že je naozaj dôležité, aby sme teda nielen znižovali tú sociálnu nerovnosť v našej spoločnosti, ktorá je naozaj veľmi vysoká. To znamená, že ak sa narodíte dnes v sociálne znevýhodnenom prostredí, tak je vysoká pravdepodobnosť, že v ňom, bohužiaľ, aj ostanete. A toto je jedna z vecí teda nielen, ktorá znižuje sociálnu nerovnosť, ale tento návrh zákona, ako už bolo spomínané, môže zabezpečiť, aby mladí ľudia neodchádzali zo Slovenska, pretože dneska naozaj pomaly každý tretí absolvent strednej školy alebo gymnázia uvažuje o tom, že chce odísť študovať a následne žiť do zahraničia.
Tento návrh zákona by naozaj zlepšil to, že by tu mladí ľudia, ktorí by tu vyštudovali a popri štúdiu v rámci platenej praxe získali pracovné skúsenosti, by sa lepšie uplatnili na trhu práce. A naozaj z vlastnej skúsenosti viem, a teda nielen ja, ale mnohí moji spolužiaci a spolužiačky z vysokej školy praxovali, alebo teda stážovali v rôznych aj štátnych inštitúciách a na základe tejto pracovnej skúsenosti mali lepšie uplatnenie sa na trhu práce a rovno v tých inštitúciách, v ktorých počas štúdia už mali nejakú pracovnú skúsenosť, sa následne aj zamestnali.
Len prízvukujem a opakujem to, že túto možnosť si nemôže každý dovoliť. A veľa študentov a študentiek, bohužiaľ, musí uprednostniť pred odbornou praxou, alebo teda stážou, ktorá by pomohla k lepšiemu uplatneniu, brigádu, ktorá nijako nesúvisí s tým, čo študuje, ale jednoducho musí platiť internát, musí platiť náklady na život, stravu všetko spojené s tým štúdiom. Pretože rodičia si nemôžu dovoliť pomáhať ich deťom na to, aby mohli vykonávať neplatenú prax.
My sme tak ešte pri predchádzajúcom návrhu zákona o odvodovo odpočítateľnej položke, čo zhodu náhod predkladali aj kolegovia z KDH, vypočítali také mesačné náklady na život študenta alebo študentky vysokej školy, aj napriek tomu, že som z Progresívneho Slovenska, tak ten náš odhad bol veľmi kontrover... konzervatívny a vypočítali sme, že náklady na život študenta alebo študentky vysokej školy sú, ak bereme do úvahy náklady spojené s bývaním alebo stravou, alebo nejaké hygienické potreby, okolo 450 eur mesačne. A jednoducho na to, aby títo študenti a študentky vysokej školy si mohli zaplatiť tieto režijné náklady s tým, aby vôbec mohli existovať, potrebujú nejakú brigádu. A, bohužiaľ, tieto brigády častokrát nijako nesúvisia s tým, čo daný študent alebo študentka vysokej školy študuje a o to horšie sa potom môže uplatňovať na trhu práce.
Chcel by som teda predovšetkým vyzvať kolegov súčasnej vládnej koalície, aby tento návrh zákona podporili, pretože ako bolo spomenuté, tento návrh zákona nemá absolútne žiadne ideologické podfarbenie, nie je ničím kontroverzný. Práve naopak, má pozitívny vplyv aj na samotný trh práce alebo na to, aby sme tu mladých ľudí udržali v našej krajine, pretože vieme, že tento problém tu dlhodobo je. Mladí ľudia odchádzajú. Ja si myslím, že práve štát, alebo teda vláda by mala prijímať také opatrenia, ktoré pomôžu udržať mladých ľudí na Slovensku, a zároveň aj týmto návrhom zákona vieme znižovať tú sociálnu mobilitu.
Takže tiež sa chcem poďakovať klubu KDH, že tento návrh zákona chcú podporiť, verím tomu, že sa k tomu pridajú aj ostatné, nielen teda opozičné kluby, pretože si myslím, že mladí ľudia, ako už býva spomenuté, sú budúcnosť tejto krajiny, ale ja sa na tie odchody do zahraničia nepozerám len z pohľadu nejakých čísiel a ekonomiky, ale tak v prvom rade Slovensko je naša krajina, sme sa tu narodili, chceli by sme tu žiť a ja si myslím, tento návrh zákona dáva lepší potenciál toho, aby sme tu mladých ľudí vedeli udržať a následne mohli sa uplatniť v tom, čo naozaj vyštudovali, pretože sa to týka predovšetkým humanitných vied. Je to aj teda môj príklad, opäť to spomeniem. Študoval som politológiu a veľa mojich spolužiakov a spolužiačiek stážovali v štátnych inštitúciách, ale, bohužiaľ, tieto praxe neboli platené a popritom museli aj brigádovať, čo, samozrejme, keď si zoberete, že to samotné štúdium stojí niekoľko času a úsilia, potom ešte po škole idete na pár hodín mimo teda rozvrhu do nejakej inštitúcie praxovať, aby ste mali teda tie pracovné skúsenosti a mohli sa lepšie uplatniť, ale zároveň vzhľadom na to, že tie praxe alebo tie stáže nie sú platené, tak museli ešte aj brigádovať, aby vôbec vedeli nejakým spôsobom si uhrádzať tie režijné náklady na ten študentský, študentský život.
Dovoľte mi, prosím, na záver poukázať na to, že absolvovanie teda odbornej praxe, aj na základe prieskumov, čísla teda dokazujú to, že kto absolvuje odbornú prax a má pracovné skúsenosti s tým, čo študuje, a zároveň sa tam chce uplatniť, tak má oveľa väčší potenciál.
Problémom však je, že aj pri viacerých medzinárodných inštitúciách sa neplatené stáže neberú ako pracovná skúsenosť, ale nejaké dobrovoľníctvo a, bohužiaľ, dobrovoľníctvo častokrát nie všetky inštitúcie akceptujú ako nejakú pracovnú skúsenosť, takže ono v tom rebríčku pracovná skúsenosť a dobrovoľníctvo, bohužiaľ, tie neplatené praxe ťahajú za kratší koniec, takže som veľmi rád, že sme týmto návrhom zákona prišli. Máme za to, že tento návrh zákona je adresný, má reálne pozitívny vplyv na pracovné prostredie, na uplatnenie sa mladých ľudí na trhu práce. Vieme, že odchod mladých do zahraničia je dlhodobý problém, a tento návrh zákona je jedno zo systémových riešení, takže som ešte chcel aj napriek tomu, že sa o jedenástej nehlasuje, je tu relatívne veľa koaličných poslancov, vás teda poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, pretože si myslíme, že naozaj neexistuje dôvod na to, ho nepodporiť.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nadviažem na kolegu Deja, ale zároveň jemu aj kolegyni Jurík chcem poďakovať za tento návrh, ktorý je veľmi, veľmi rozumný. Rozprávam ako riaditeľ, dlhoročný riaditeľ škôl. Nie sú to len naše skúsenosti, ale aj dáta hovoria o tom, že strácame mladých ľudí, strácame tých najšikovnejších mladých ľudí, a Zákonník práce nerozoznáva pojem platená stáž, pozná iba pojem dohoda o brigádnickej práci študenta, ale to je skôr dokladanie, dokladanie konzerv v Tescu alebo, alebo práca na nejakom festivale, alebo v poľnohospodárstve. Toto im nepridá, nepridá povedzme pri, pri životopise nejaký kredit.
Na druhej strane, na druhej strane inštitúcie, ktoré si nevedia zabezpečiť mladých ľudí do budúcnosti, tak také inštitúcie potom nemajú dostatok odborníkov a tá platená stážistická prax tomuto veľmi pomôže. To je veľmi dobrý headhunting a veľmi dobrý nástroj na to, aby sme, aby sme mladých, šikovných ľudí udržali na Slovensku, aby sme si ich postupne pripravili a včlenili ich do pracovného procesu v takých oblastiach, ktoré sú pre nás veľmi, veľmi dôležité.
Nezaťaží to príliš ani zamestnávateľov, ani rozpočet, ale práve naopak, dá mladým, mladým, šikovným ľuďom ekonomický základ na to, aby mohli, mohli tú stáž vykonávať, aby sa mohli aj vzdelávať aj, aj v praxi rásť, aby potenciálne potom ostali na Slovensku. Čiže toto fakt vnímam ako veľmi dobrý systémový prvok. Vo väčšine európskych krajín je stáž platená, tak ako kolegyňa Jurík povedala, že, že u nás túto prácu študentov tak trochu zneužívame, a toto je rozumný, moderný nástroj 21. storočia.
Ako pedagóg, ako učiteľ veľmi podpisujem, ďakujem zaňho a budeme zaňho hlasovať. Vďaka.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za predchádzajúce vystúpenia, či už teda poslanca Deja, alebo aj kolegov z KDH.
Ja by som chcela ešte kolegu Deja doplniť v dvoch veciach. Hovoril o tej smernici, ktorá sa momentálne pripravuje na pôde európskeho, európskych inštitúcií a my sme vlastne do tohto nášho návrhu implementovali všetky tie garancie, ktoré, o ktorých teda hovorí sa aj na pôde európskych inštitúcií, pretože tá smernica má skutočne zaručiť mladým ľuďom, že nebudú vykorisťovaní, ale hlavne, že aj ten pracovný vzťah, ktorý budú mať s tým zamestnávateľom, tak že bude obsahovať všetky potrebné garancie toho, aby vykorisťovaní neboli. Čiže toto už ten náš návrh obsahuje. Aj preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu, pretože raz tú smernicu, budeme musieť implementovať. Ak môžeme vyjsť mladým ľuďom v ústrety už teraz, tak jednoducho o to lepšie.
A druhá vec. Možno sa to bude zdať ako taký detail, ale momentálne často mladí ľudia, ktorí teda absolvujú na Slovensku neplatenú stáž, tak stážujú, pracujú, ale zároveň o tom nemajú žiadne potvrdenie, žiadny dokument, ktorý by skutočne potvrdzoval túto skutočnosť a ktorý by im mohol potom následne pomôcť, napríklad keď si hľadajú ďalšie zamestnanie. A práve aj toto sme my dali do toho nášho návrhu. Ak by sme prijali návrh, ktorý vám predkladáme, tak vlastne zamestnávateľ by bol povinný na začiatku uzatvoriť písomne dohodu o študentskej stáži s rôznymi potrebnými informáciami, ktoré by takáto dohoda absolvoval... obsahovala, a taktiež po ukončení tej stáže by bol vystavený certifikát o absolvovanej stáži. Ono sa to možno zdá ako taký detail, ale je to veľmi dôležité v prípade toho, že si človek potom hľadá to ďalšie povolanie, takže všetko je to v tom zákone.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.
Chcel by som reagovať na kolegu Šmilňáka.
Nie som si istý, či som to dobre v tom prejave zdôraznil, že je rozdiel, samozrejme, tou brigádnickou prácou a je rozdiel medzi platenou stážou, lebo ako ste sám povedali, tie brigády sú častokrát cez letnú sezónu, kedy študenti a študentky neštudujú, ale môžu si privyrábať niečím, čo nesúvisí s ich štúdiom, čo je úplne v poriadku.
Ale toto práve je, naozaj tento návrh zákona docieli to, že študenti a študentky vysokej školy počas štúdia môžu stážovať v inštitúciách, kde jednoducho dostanú za svoju prácu, čo odpracujú, zaplatené a tým pádom nemusia, práve naopak, brigádovať alebo nejakým spôsobom si zabezpečiť príjem s nijakou nesúvisiacou prácou s ich štúdiom. A to je, to je práve to, že jednak zabránime vykorisťovaniu, čo, si myslím, že v 21. storočí v krajine Európskej únii by sme niečomu takémuto mohli predchádzať, a na stranu druhú, ako som aj spomínal, rieši to aj odchod mladých do zahraničia, pretože keď už počas štúdia na vysokej škole máte pracovnú skúsenosť s niečím, čo úzko súvisí s tým, čo študujete, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa v tom odbore, pokiaľ teda máte záujem, aj zamestnáte. Aj pre tých zamestnávateľov, je oveľa lepšie si nechať v práci alebo zamestnať niekoho, s kým majú reálnu osobnú skúsenosť, a tým pádom ak sa študent alebo študentka vysokej školy po úspešnom absolvovaní štúdia zamestná, tak tým pádom je väčšia pravdepodobnosť, že aj ostane na Slovensku, takže naozaj tento návrh zákona je, je adresný, znižuje sociálnu mobilitu a zároveň aj zabraňuje tomu, aby mladí ľudia odchádzali z tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som ešte veľmi stručne sa chcela vrátiť k tomu, že vlastne my navrhujeme, aby štát mal povinnosť uzatvárať takéto dohody s mladými ľuďmi, ktorých teda zamestnáva na stáž a ktorí vykonávajú prácu vo verejných inštitúciách a vo všetkých orgánoch štátnej moci. Myslím si, že toto je zároveň aj riešením, ktoré môže dopomôcť k tomu, že na Slovensku máme veľmi veľký problém s dostatkom kvalitných mladých ľudí, ktorí by chceli ísť pracovať práve do verejného sektora, do verejných inštitúcií. A práve toto môže byť možnosť, ako im dať v podstate okúsiť tú prvotnú skúsenosť s verejnou správou, s verejnou službou a, samozrejme, že riadne im za to zaplatiť. A pre štát je to tiež vlastne výhoda, že si pripravuje tých svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne, takže aj kvôli tomu sme tam vlastne do tej navrhovanej úpravy zaviedli túto povinnosť pre štát platiť mladých ľudí.
Takže ak by ste ešte mali akékoľvek otázky k tomu nášmu návrhu, tak určite som k dispozícii a vopred ďakujem za vašu podporu.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona reaguje na dlhodobo existujúci negatívny jav, ktorý je možné označiť ako nútená nákupná turistika. Bližšie by som ozrejmil počas rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem veľmi pekne.