15. schôdza

Ďakujem pekne.
Takto, ja si až tak moc negúglim a vôbec si negúglim nejaké osobné veci, pán Gašpar, za vás už neviem, ktorý to policajt, však som bo vypovedať, si na mňa hľadal, moje deti si sťahoval, si robil nejakého pavúka, hľadali na mňa, na Hlinu hľadali. Viete, čo našli? Že som sa stretol s čínskym veľvyslancom. (Povedané so smiechom.) Prosím vás, na mňa ste hľadali, o mne ste vedeli, či mám brata, či mám, či mám sestru a ja, ja, ja pán, pán Gašpar, ja neviem, možno máte ešte jedného syna, keby som vedel, že máte syna, no tak poviem, že a syn čo robí druhý, hej, mi to v tom, v tom, v tom rozprave mi to zišlo teda na manželku, ja vôbec nič, že som sa spýtal, čo robí manželka. Ale zaujímavé, jak ste, jak vás to všetkých popŕhlilo, jak vás to popŕhlilo. Ja som upozorňoval na ten nepotizmus, alebo jak sa to volá odborne. Ja som upozorňoval na to, že podľa mi to, nejak mi to nesedí. Ja nie som nadšený z toho, že dochádza ku kumulácii funkcií v rodine, významných, štátnych. Ja to môžem, hej? Či nemôžem? A nemôžem sa rečnícky spýtať, keď už ste sa tak rozhodli to rodinne podržať, že čo ešte teda ďalší príslušníci rodiny. Tak viete čo? Budem si o vás gúgliť, zistím, či máte ešte ďalšieho syna, a keď sa budem pýtať potom, tak budem sa pýtať, čo robí druhý syn, už sa nebudem pýtať na manželku, dobre? To môžme takúto dohodu spraviť. Ja som si o vás negúglil. Vy ste si za mňa, keď ste vy bol prezident, za mňa, polícia mňa lustrovala, moje deti, si sťahovala obrázky, prosím vás. Vy sa hanbite, ja sa nemám za čo hanbiť vôbec.
A, pán Migaľ, ja to už neviem teraz narýchlo nájsť o tom osobnom, ja už neviem. Viete čo? Ja mám takú zásadu, akú dostaneš, takú vráť, plus 10 %. Nesedí tam, že to ľudia neradi počúvajú, ale celkom sa mi osvedčila.
A ja vám poviem, už neviem, kde ste, čo ste povedali (povedané so smiechom), ale si to dohľadám a potom vám to poviem, akú osobnú poznámku ste vy na mňa niekedy niekde povedali, čo som bol prekvapený, že aký dôvod vám to vôbec dávalo. A v tomto kontexte, ako som ja spomenul vás, mi to dávalo ten zmysel, že pozri, kto rozpráva a čo rozpráva.
Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dubéci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda sa v krátkosti aj v ústnej rozprave pokúsim ešte raz vyjadriť k tomu, čo tu odznelo, a teda asi ako kolegovia vedia, koaliční či opoziční, ja teda som tu prvé volebné obdobie a ja si nejako v osobných sporoch nejako nehoviem, mňa to nejako nebaví, a je to fajn, každý nech k tomu pristúpi, ako chce.
To, čo tým chcem celým povedať, je, že aj to, ako sme vystupovali ja či kolegyňa Števulová a ďalší za nás v rozprave, bolo najmä o tom najpodstatnejšom, čo, si myslím, že Národná rada má robiť, a to je chrániť hodnoty ústavné, tejto krajiny a rozvíjať a budovať jej inštitúcie. A o tom to tu dnes je. O nejakých základných vzťahoch inštitúcií, a to je konkrétne zákonodarnej moci voči výkonnej moci, výkonnej moci v tej najdelikátnejšej polohe, aká sa vykonáva v tejto krajine, ako aj povedal pán poslanec Grendel. Bavíme sa tu o inštitúcii, ktorá má bezprecedentné oprávnenia, môže vytvárať falošné identity, môže nasadzovať informačno-technické prostriedky, môže konať proste naozaj v rámcoch, ktoré sú bezprecedentné v našej krajine, a bolo by, teda a je to proste zásadné, naozaj že zásadné, že kto a akým spôsobom ju kontroluje. A o tomto to tu je.
A ak môžem niečo povedať k tejto rozprave, tak mne je to veľmi ľúto, že napriek tomu, že po dvoch hodinách diskusie sme zo strany predkladateľa v tejto zásadnej veci vzťahov, ako sú nastavené medzi kontrol... medzi kontrolou právomoci tejto inštitúcie, kontrolnou právomocou tejto inštitúcie a výkonnou mocou, nepočuli vôbec nič.
A, pán Migaľ, ak sa nenahneváte, ale mne príde veľmi málo povedať, že vystúpite na konci tejto rozpravy. Akože potom, ja neviem, či v rozprave, mimo rozpravu, ja sa tu už nejdem teraz doťahovať na tom, či môžu byť a nemôžu byť faktické poznámky, ale prepáčte, pán poslanec aj navrhovatelia, akože ak váš príspevok v takej zásadnej veci, ako je narušenie tohto vzťahu, je v nejakých faktických poznámkach a potom v nejakom vystúpení na koniec, tak to je fakt veľmi málo. Akože objektívne, ako že však si už povedzme, tak keď chceme mať nejakú úroveň tu politiky, chceme tu mať nejakú kvalitu práce, a kľudne, keď máte aj ten návrh na odvolanie pani predsedníčky, my sme sa k tomu vyjadrili, ale venovali sme tomu hodinu a pol, možno aj nejakej intelektuálnej energie. A vy ste dali tomu čo? Akože naozaj. A potom vy sa, tu krútite hlavou, keď vám hovoríme, že to znie ako z 50. rokov, a ja tieto metafory naozaj nejako si nelibujem (povedané so smiechom), ale to už naozaj znie, ako tak, že sem prídete, prečítate, čo vám bolo povedané, odídete a vo štvrtok si to odhlasujeme. Tak aspoň majte toľko akože, neviem čoho, odvahy alebo sily a intelektuálnej, že nám to vysvetlíte. Naozaj že nám to vysvetlíte, lebo to, čo, to, čo tu ste predviedli, bolo veľmi málo.
A teda ak môžem, len, ak teda, ak odzneli, ja som si tak dovolil vypasírovať, lebo inak som to nemohol urobiť, vypasírovať jak, jak kečup z paradajok z vašich faktických poznámok možno nejaké náznaky argumentov, tak jeden bol teda to, že už teda prirovnávanie pani predsedníčky Kolíkovej k pánovi Kotlebovi, čo mi prišlo teda veľmi nevkusné a nešťastné, nehovoriac o tom, že ako som aj ja teda povedal vo svojej faktickej, vo svojom prejave v písomnej rozprave, tak k odvolaniu zvoleného predsedu výboru, pokiaľ viem, nikdy nedošlo, a raz keď sa Národná rada uzniesla na tom, že pani Kolíková môže byť predsedníčkou výboru, tak by ma veľmi zaujímalo, aké zásadné skutočnosti nastali, že plénum Národnej rady ju má odvolať, že to je kúsok iná situácia, ako keď ani nezvolí toho človeka, ale fajn.
A tobôž by som bol veľmi rád, keby, keby ste neargumentovali tým, čo bolo zlé v minulých obdobiach, v ktorých, poznámka pod čiarou, sme sa nezúčastnili, a sami by ste to nerobili potom. Však aspoň toľko urobte, však to potom nerobte, keď to bolo zlé. Keď sa vám nepáčilo to, čo robili kolegovia z OĽANO alebo čo robila úradnícka vláda, tak to je veľmi zvláštne, že to kritizujete a vzápätí potom urobíte to isté. Tak aspoň nastavte tú novú kultúru. Ukážte nám, ako sa to má robiť. Ukážte proste, ako to má vyzerať inak, lebo momentálne akurát robíte to, že proste za štyri roky tu bude niekto iný a urobí to isté naopak a budeme si vykrikovať, však ale pri Kolíkovej bolo robené to isté, vybavené.
Utajené, utajované skutočnosti, tak to je, si myslím, že veľmi zvláštny argument, ale, ale fajn. Ja teda podľa, podľa toho, čo je verejne známe, si myslím, že nedošlo k vyjadreniu utajovanej skutočnosti, alebo potom by som dal taký širší návrh, že si myslím, že je mnoho členov nášho kontrolného výboru, ktorí veľmi, by som povedal, liberálne pristupujú na svojich tlačových konferenciách k tomu, ako informujú o tom, že čo sa na výbore prebralo, a možno by bolo dobré, keby sme si na výbore raz povedali aj o tom, že budeme udržiavať nejakú kultúru, lebo si myslím, že takisto na tlačovkách, na tlačovkách kolegov zo strany HLAS a zo strany SMER boli, boli informácie, ktoré boli predmetom rokovania výboru, podľa mňa spĺňajú nejakú, nejakú mieru utajenia a boli diskutované. Už proste si myslím, že k tomu celkovo sa pristupuje už veľmi nadivoko a mohli by sme s tým niečo, niečo urobiť, lebo aj mne samému sa to nepáči, ale poukazovať na jednu vec, potom by som len odporúčal kolegom, aby rovnako kriticky si pozreli svoje tlačové konferencie. Ak vás to zaujíma, môžem vám povedať aj konkrétnu stopáž konkrétnych tlačových konferencií, na ktorých sa to udialo, lebo takú analýzu som si dal vypracovať aj ja sám.
A teda mám dve výzvy takto na koniec môjho vystúpenia. Jedna by bola tá, že ja by som chcel poprosiť kolegov, my máme výbor zajtra, ak sa nemýlim, o jednej v stredu. Ja by som chcel teda navrhnúť, a mňa to veľmi zaujíma teda, že kolegovia, že či budú súhlasiť s tým, aby prvý bod rokovania nášho zajtrajšieho výboru, a to si myslím, že je absolútne až, až absurdné, ako my by sme zajtra mali mať výbor a ideme sa tváriť, že ideme preberať všetky tie veci, ktoré tam mienime preberať, ja neviem, už z hlavy teraz si ani nespomeniem, čo tam máme, ale jednoducho, že ideme sa tváriť, ako keby sa tu nič zásadné nedialo. Ja by som chcel teda poprosiť kolegov a možno im len naznačte, že či by bod, súhlasili s tým, že schvália program, kde prvý bod rokovania bude to, že tieto veci, ktoré tu dnes odzneli, si vydiskutujeme normálne, slušne vo formáte uzatvorenom výborovom, kľudne bez riaditeľa alebo s riaditeľom, teda bez námestníka, mne je to jedno, ale že teda veľmi by ma zaujímalo, keby mi niekto povedal, že či s tým bude súhlasiť. Lebo ak s tým nebudete súhlasiť, že ani o takejto zásadnej veci sa na tom výbore nebude diskutovať, to je tiež určitý prejav nejakej kultúry, že ako k tomu ideme, že proste mäsokombinát, ideme, vybavíme, koniec, nebavíme sa. Bude to takto alebo nejako inak. Takže prosím ešte raz, ja to zajtra navrhnem a veľmi by som chcel teda apelovať na kolegov, aby túto zmenu v programe akceptovali.
A druhá moja výzva je teda na, ja som veľmi rád, že teda pán úradujúci predseda Národnej rady predsedal tejto diskusii, lebo si myslím, že je to vec, ktorá sa týka chodu celej Národnej rady. Ja som vnímal fungovanie pána úradujúceho predsedu zatiaľ veľmi akože konštruktívne a v rámci tej role tej dočasnosti, ktorá, uvidíme, teda aká dlhá bude, ale každopádne v rámci toho, že tu nemali byť narušené nejaké zásadné precedensy, tak si myslím, že toto je zásadné narušenie, precedens nejakých zvyklostí, ktoré tu máme. A možno by to nebolo úplne dobré, aby sa to dialo v tomto kontexte, kedy sme v nejakom prechodnom období alebo jednoducho pod, pod vedením už akéhokoľvek fungujúceho alebo dočasného predsedu Národnej rady, dochádzalo k takýmto zmenám.
Ja si myslím, že toto je agenda, ktorá je vec, ktorou by sa mal zaoberať ako najvyššie aj vedenie parlamentu, lebo, lebo, poviem to na koniec, ja vám, kolegovia z vlády, koaliční poslanci, kolegovia, normálne vás poprosím, že choďte si prečítať to, ten návrh, ktorý tam je, a predstavte si, že by to bolo naopak, keby to nebolo o pani Kolíkovej, ale bolo by to o pánovi poslancovi Saloňovi alebo bolo by to o pánovi poslancovi Migaľovi a keby sme sa tu postavili a teraz pani poslankyňa Števulová a povedala by: Viete čo, pán poslanec Migaľ dvakrát nezvolal výbor a raz napísal mi list, v ktorom sa podpísal, že Migaľ, predseda výboru, a ideme ho teraz odvolať.
Ja si myslím, že napriek všetkému, však neviem, ako vnímate naše fungovanie, moje fungovanie tu, mne ide najmä o to, aby sme si aj nastavili proste nejaké základné fungovanie medzi opozíciou a koalíciou, a myslím si, kolegovia, že toto je tak bezprecedentné, že to sa vám, nám, každému, kto tu sedí a bude tu aj v ďalšom období, vráti. Toto takto je, že to je tak tenký ľad, po ktorom ideme a o ktorom som si istý, že vo štvrtok sa prepadneme, ak za to budeme hlasovať, že do budúcnosti to umožňuje, aby tu bol odvolaný hocikto za hocičo.
A verte mi, neverte, ja chcem žiť v krajine, kde aj keď, nebodaj, raz Progresívne Slovensko, dúfam, však všetko pre to robím, bude členom vlády a bude, nebodaj, mať nejaký dosah na fungovanie SIS, tak ja budem chcieť, aby zároveň túto inštitúciu kontrolovala normálna a fungujúca opozícia, ktorá bude mať normálne právomoci v rámci kontrolného výboru, tak ako to predpokladá zákon, ktorý dúfam, mimochodom, bude raz menený tak, aby tá opozícia mala ešte silnejšie právomoci, lebo si verím, že je, že je zlý ten zákon. A by som vás na to apeloval, prosím vás, kolegovia, predstavte si, že to raz bude takto naopak, a ako by ste sa voči tomuto zachovali.
Ja by, z tohto, z týchto všetkých dôvodov, ja viem, že už tu odznelo toho mnoho, ale ja by som, teda ak dovolíte, navrhol teda tie dve veci, jednak teda, aby sme sa o tom porozprávali zajtra na výbore, a jednak by som teda navrhol, aby, procedurálne aby toto hlasovanie bolo odložené na, na, minimálne na september.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec. Ak chcete, kľudne to otvorte na ktoromkoľvek grémiu, keď chcete, ja tomu nebudem brániť.
Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, určite zajtra je zvolaný výbor, určite bude priestor. Ja som chcela, aby ten výbor bol skôr, ale predstavitelia Slovenskej informačnej služby, ktorí sú tu nevyhnutní s ohľadom k bodom programu, jednoducho nemali skôr čas a priestor, aby tento výbor bol v rámci tejto schôdze, takže preto je až na konci schôdze, ináč by bol skôr a určite by bol priestor sa rozprávať aj o veľa iných veciach.
A ja by som ešte možno sa vrátila aj k jednému z tých bodov, aby sme videli tú absurdnosť. Ak je vôbec ako dôvod na odvolanie predsedu kontrolného výboru uvedené, že je to preto, že bol presunutý ten, ten výbor ako schôdza z jedného dňa na iný pre kolíziu výborov, ale pritom súčasne dochádza k tomu, že koalícia sa rozhodne, že nepríde na výbor, ktorý je riadne zvolaný, a tak zamedzí tomu, aby bol uznášaniaschopný, keď dôjde k zrušeniu schôdze preto, že predseda sa rozhodne, že bude kratšia prestávka, hej, s podporou koalície celej a už nebude trvať dve hodiny, ale hodinu, a to znamená, že bolo zrejmé, že nie je možné, aby v tom čase potom rokoval výbor, pretože je množstvo iných výborov, kedy tí poslanci vlastne sú v iných výboroch, tak ja kvôli tomu ruším schôdze výboru, tak toto nie je problém, ale to, že dochádza ku kolízii medzi výbormi a ja kvôli tomu presúvam schôdzu, ktorá sa riadne uskutoční, aby si poslanci mohli splniť svoju možnosť byť účastní aj iného výboru, na ktorom chcú byť, za to ma idete odvolávať? Veď to je absurdné. Veď to je absurdné, veď to vôbec nie je nezákonné, naopak, dávam priestor tomu, aby poslanci mohli v plnosti využívať svoje právo byť účastní na výbore, a je úplne jedno, či sú tu členmi, alebo nie. A osobitne ak chcú byť na výbore, kde sa jedná o vec, ktorá je neopakovateľná.

Pán poslanec Krúpa.

Ďakujem, kolega.
Tak som si predstavil, že keby to bolo naopak, že by sme my dávali takéto dôvody, že by sme my odvolávali takto predsedov výborov terajšej koalície, vtedajšej opozície, áno, preložila výbor, skritizovala SIS-ku alebo niečo podobné, si predstavte, že, ja neviem, ja by som si vymyslel, predseda Saloň prišiel v rifliach a v špinavých topánkach. Podľa rokovacieho poriadku, a Andrej Danko na tom lipne, porušil rokovací poriadok. No tak poďme ho odvolať. A by sme to takto robili dokolečka a dokola a každý mesiac by sme menili niekoho iného z nich a by sme si z nich robili srandu. Ako by ste na to reagovali? Každú chvíľu, dôvodov sa nájde ix. Dôvodov sa nájde naozaj ix. Úplne bez problémov. Myslím si, že asi by ste išli na námestia alebo by ste sa išli niekde sťažovať, možnože by ste dokonca oslovili Generálnu prokuratúru. No aj tak to by bol tiež dôvod, čo máte vy oslovovať Generálnu prokuratúru? Porušujete rokovací poriadok.
Ale ja sa tak nad tým zamýšľam, že kam toto má viesť. Tento kontrolný výbor patrí opozícii. A teraz ako to bude? Tak odvoláte predsedkyňu výboru pani Kolíkovú, a ona tam zostane v tom výbore a ja neviem, akože kto to bude viesť? Akože vy to budete teraz viesť? A akým spôsobom to bude? A ako to budete všetko robiť? Ja neviem.
Teraz tiež je otázka času, kedy pán Gašpar sa stane podpredsedom parlamentu, tak ako podpredseda parlamentu ešte bude viesť aj, aj branno-bezpečnostný výbor a bude aj v ústavnoprávnom výbore, aj bude v OKVVS, takže proste, proste vy zvládate tých funkcií viac a viac. A ono sa to ukazuje, že niektoré tie funkcie úplne nezvládajú.
Pozrite sa napríklad na takého Saloňa, čo ste chceli byť akože profesionálni, ktorý má tých funkcií, koľko len chce, ich zbiera, ale už začína to byť, vyzerá tak, že ani jednu nezvláda. Dokonca aj policajné odbory sa proti nemu stavajú. A takto to sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne.
Z toho, čo tu bolo povedané, je zrejmé, že teda opozícia nemá problém s činnosťou pani Kolíkovej, lebo dávalo by to určitú logiku, keby sme sa teraz hrali tú hru, ktorú sme si povedali na začiatku, že opozícia, koalícia, nominácie, kontrolné výbory. Ani jeden nenaznačil, že teda bola tam nejaká chyba. Teda, že by sme ako tak nenápadne kývli koalícii, že môžete ju odvolať, nebudeme sa za ňu stavať.
Nuž, ale keď sme to neskonštatovali, tak treba nadstaviť hruď. Jeden za všetkého, za všetkých, všetci za jedného. A toto je proste ten kľúčový parameter, čo teraz nastane. Ja, ja, ja to chápem, fandím, je mi to sympatické, pán kolega apeluje. Treba apelovať, ja už som sa uapeloval dosť. Ja už niekedy strácam chuť a nervy apelovať. (Povedané so smiechom.) Ale vám to neberiem. Kľudne majte, možno budete úspešnejší, to beriem, že teda navrhujete niečo sa stretnúť, neviem čo. Nie, príde hlasovanie, oni, oni ju odvolajú. Hej?
Politika je a bola a bude mocenská a títo ľudia počúvajú na mocenskú politiku. A to je všetko. Buď to dokážeme, alebo nedokážeme. Jeden za všetkých, všetci za jedného. Alebo zistíme, že nám tam na tej hornej rade je dobre, je tam pekný výhľad, nechce sa nám stade ísť dole. Hej, nechce sa nám nejak ísť z tých pozícií šéfov výborov, a proste necháme si povytierať s nami podlahu.
Čiže áno, v určitý moment tá otázka príde, aj po tom vašom apeli sympatickom, však počkáme, uvidíme, možno zaberie. Ale čo keď nezaberie, pán kolega, čo keď nezaberie, čo potom?

Pán poslanec Šmilňák.