15. schôdza

Pán kolega, ja som v mojej reakcii reagoval predovšetkým na to, že tu sú zavedené alebo navrhnuté viaceré pojmy, ktoré nie sú v súlade s naším právnym poriadkom, takéto výrazy ani formulácie nemáme. A riešiť túto veľkú vec takýmto bočným prískokom, lebo našli ste teraz túto oblasť, že strata občianstva, si myslím, že to nie je správny spôsob. Takže toto bola moja reakcia a poukázal som na to aj predtým v tom zákone o mene a priezvisku, ale teraz sa bavíme o tomto, takže tu som povedal, že tu ste zavádzali citácie v tom vašom návrhu, že alebo inej, teda nie vašou, ale pani Plavákovej, obdobnej formy partnerstva v súlade správnym poriadkom iného štátu. Ale my sa tu nebavíme o iných štátoch, ale o našom.
A preto si myslím, že táto debata nemá takto vyzerať a povedal som vo svojej poznámke vtedy, že tak poďme sa baviť o význame rodiny, akým spôsobom sa na toto pozeráme. Okrem toho nestihol som vtedy povedať, som rád, že teraz reagujem aj na vás, pani Plaváková, že bol tu navrhnutý zákon o fiduciárnych partnerstvách a nebol prijatý. A bol navrhovaný práve spôsobom, ktorý vyhovoval aj mnohým ľuďom z toho nášho "tabu" rozmýšľania.
Ale toto je široká debata, ktorú treba otvoriť, len si myslím, že to robíte prískokom zboku a nie je to úplne fér. To je môj pohľad.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Škripek, ten návrh zákona o fiduciárnych partnerstvách nezavádzal partnerstvá, nezavádzal rodinu. To, čo by, to, čo by vzniklo podpisom toho fiduciárneho partnerstva, je nejaký občiansky kontrakt, keď dvaja ľudia uzatvoria nejaký vzťah, ktorý môže mať taký alebo onaký charakter, nie je to legitimizácia vzťahu dvoch ľudí, ktorá by bola porovnateľná, či už so životnými partnerstvami, alebo s manželstvami.
Ja súhlasím, poďme sa baviť o rodine, poďme sa baviť o zákonnom ukotvení partnerstiev, a teda bavme sa o tom, či je to dobré. Ak považujeme za dobré, aby, aby dvaja ľudia spolu žili, aby spolu vychovávali deti, aby sa mali radi, aby si boli oddaní, aby si boli vzájomne, vzájomne oporou, ak to považujeme za nejakú hodnotu a túto hodnotu doprajeme párom rôzneho pohlavia, tak by sme ju nemali upierať aj párom rovnakého pohlavia, ktorí, ktoré chcú v takýchto vzťahoch žiť. A tak ako nie všetky páry rôzneho pohlavia chcú žiť v manželstve, tak ani nie všetky páry rovnakého pohlavia chcú žiť v nejakom partnerstve alebo manželstve, ale tí, ktorí chcú, tak tým by sme to mali upraviť.
A nesúhlasím ani s tým, že by to bolo nejaké riešenie prískokom. Veď my nežijeme v izolovanom svete. My sme súčasťou Európskej únie a väčšina iných štátov Európskej únie umožňuje aj iné formy partnerského spolužitia a my by sme to mali nejakým spôsobom rešpektovať. My by sme sa nemali tváriť, že žijeme na nejakej izolovanej planéte a to, čo sa deje v susedných krajinách a iných krajinách Európskej únie je úp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť k rozprave? Nechcete.
Pani spravodajkyňa tu ani nie je, prosto ju nevidím. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do štrnástej hodiny.
Ďakujem pekne.

(Prerušenia rokovania o 13.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje teraz

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 58 otázok na predsedu vlády, 65 otázok na členov vlády a 5 otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali následne ich poradie. Ešte chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády, ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Na dnešnej hodine otázok nebudú prítomní: minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáš Drucker, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár nebude tak isto prítomný a bude ho zastupovať pani ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a neprítomný je aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko, ktorého zastupuje minister Ladislav Kamenický.
Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, a to podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva, pani ministerka Denisa Saková, podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč a minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán minister.
Chcem ešte upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút, ale iba počas vystúpenia podpredsedu vlády, ktorý teraz, dnes zastupuje predsedu vlády alebo počas vystúpenia členov vlády, či generálneho prokurátora, a to na tom hlasovacom zariadení zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku, iba počas odpovede.
A teraz vás poprosím, pán minister, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády.
Prvá otázka je od pána poslanca Leša a znie nasledovne:
"Vážený pán predseda vlády, aký je váš postoj na rozhodnutie českej polície považovať schvaľovanie trestného činu, pokusu o atentát na predsedu vlády SR Roberta Fica, za akceptovateľný prejav slobody slova?"
Pán minister.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je asi večná otázka, ktorá súvisí s tým, ak, či už priestupkový, alebo Trestný zákon siaha na určité prejavy ústnej alebo verejnej povahy. Keď sa chcem zbaviť emócií, čo je v tomto prípade obzvlášť ťažké, budem sa snažiť riadiť predovšetkým rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý definuje, že sloboda slova je naozaj široké právo, ktoré máme, ale má svoje limity.
A tie limity sú vždy dané podnecovaním k násiliu alebo nenávisti, alebo priamym nabádaním alebo určovaním fyzického útoku voči niekomu inému. K tomu nepochybne v tomto prípade došlo, a preto z môjho pohľadu je rozhodnutie českej polície nepochopiteľné.
Nielenže v tomto prípade došlo aj k atentátu, že sa nejedná len o slovné cvičenie, ktoré by niekto mohol zľahčovať, ale išlo o reakciu na reálny atentát na predsedu vlády susednej krajiny. Rozhodne to nezlepšuje vzťahy a čo je pre mňa omnoho podstatnejšie, nie úplne to zapadá do rozhodovacej praxe. Pretože to je asi ten najpodstatnejší dôvod, pre ktorý sme viacerí vyjadrili nad takýmto rozhodnutím počudovanie. To spočíva v tom, že v iných prípadoch, omnoho menej závažných, ktoré nemožno považovať úplne za priamy fyzický útok alebo za nabádanie do fyzického útoku, bola polícia Českej republiky omnoho menej zhovievavá a za čisto verbálne odlíšenia od politickej regule, ktorá dnes u našich susedov je, boli aj za menšie priestupky spôsobené určité obmedzenia, ktoré nemožno považovať za akceptáciu slobody slova. Spomeňme si napríklad na ukončenie pracovného pomeru u učiteľky, ktorá konštatovala pred žiakmi, že napríklad v prípade problému vojny medzi Ukrajinou a Ruskom nie je všetko čierne a biele, alebo že nešlo o vyprovokovanú, nevyprovokovanú agresiu, ale dokonca boli v trestnom konaní odsúdení na trest odňatia slobody ľudia, ktorých slovník bol výrazne miernejší ako ten, ktorý bol adresovaný predsedovi vlády Slovenskej republiky a navyše nebol sprevádzaný priamym fyzickým útokom a títo ľudia boli odsúdení.
Boli to výroky, ktoré smerovali predovšetkým pre občanov Ukrajiny.
Práve z tohto dôvodu, keďže nemožno oddeliť politiku od takýchto výrokov, keďže obidva sa týkali politiky, či už zahraničnej, alebo susedskej, možno konštatovať, že aj u našich bratov dochádza k tomu, k čomu dochádza aj na Slovensku, a to je k dvojitému metru. Tí správni môžu, tí nesprávni nemôžu, tí správni môžu prekročiť všetky akceptovateľné hranice, lebo hovoria dobre, ale u tých, ktorí hovoria proti všeobecnému naratívu, ktorý smeruje a udáva vláda, tí budú tvrdo potrestaní aj za menšie prečiny. Z tohto dôvodu predovšetkým existencie dvojitého metra vyjadrujem počudovanie nad takýmto rozhodnutím a mrzí ma, že aj politické špičky sa mohli vyjadriť, nemuseli hovoriť polícii do toho, čo má spracovať, lebo orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé tak v Čechách, ako aj na Slovensku.
Ale minimálne z pohľadu toho, čo hovorí európska judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, že každé právo vrátane práva na slobodu má svoje hranice a tie hranice sú presne vo fyzickom útoku, či už v nabádaní, v schvaľovaní, alebo v akomkoľvek podnecovaní. A v tomto prípade je dôležité, aby aj z našej strany zaznela nejaká reakcia a som rád, že sa možno v nejakej blízkej dobe dočkáme aj ďalších rozhodnutí v tejto veci.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Lešo nemá v tejto chvíli doplňujúcu otázku, preto ideme na otázku č. 2, ktorá je totožná, od pani poslankyne Plevíkovej, ale pýtam sa, nemá doplňujúcu otázku?
Otázka č. 3 je rovnako totožná.
Takže ideme na otázku 4, ktorú položil pán poslanec Mažgút a ktorá znie:
"Vážený pán predseda vlády, mediálnym priestorom prehrmela informácia, že na Slovensku má vzniknúť nová vojenská základňa NATO na východe Slovenska, ktorá má slúžiť na presun západných zbraní na Ukrajinu. Viete nám túto informáciu potvrdiť, alebo vyvrátiť?"
Pán minister.