15. schôdza

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže bola otvorená rozprava a sú prihlásení poslanci, o slovo požiadala spravodajkyňa, alebo ešte je to uvádzanie? O slovo požiadala pani spravodajkyňa.
Či rozprava už bola otvorená, nie?
(Reakcia z pléna.)
Aha, dobre. Pozmeňovák, hej?
Dobre, nech sa páči, pani poslankyňa

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Budem veľmi stručná, dovolím si požiadať o vyňatie bodu 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem.
V rozprave je prvá prihlásená pani poslankyňa Jaurová.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 152.)

Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, keď nám tu teda takto nečakane koaliční poslanci otvorili opätovne druhé čítanie k tomuto zákonu, dovoľte mi tak zhrnúť trocha aj proces aj obsah toho, o čom vlastne v tomto zákone rokujeme.
Zákon o Audiovizuálnom fonde bol otvorený poslancami SNS už na februárovej schôdzi spolu s ďalšími zákonmi o verejnoprávnych fondoch v kultúre. Pôvodný návrh novely zákona obsahoval iba navýšenie počtu členov dozornej komisie fondu. Po rozprave, ktorú sme tu absolvovali v tomto pléne o Fonde na podporu umenia, ktorá sa ťahala niekoľko mesiacov a v ktorej, samozrejme, v druhom čítaní priniesli samotní predkladatelia tejto novely zásadné pozmeňovacie návrhy, bolo jasné, že cieľom všetkých týchto zákonov je ovládať verejnoprávne fondy politickou mocou a zmeniť ich systém udeľovania financií tak, aby mohlo ministerstvo kultúry politicky ovplyvňovať rozhodnutia o financovaní, čo je teda v zásadnom rozpore so samotným zmyslom existencie týchto fondov a ich verejnoprávnou podstatou.
Preto sme, samozrejme, tušili, že niečo podobné sa chystá aj v zákone o Audiovizuálnom fonde. Ten mal prísť na rad na konci júnovej schôdze a krátko predtým, ako prišiel na rad, bol do podateľne predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského, ktorý úplne zásadne mení celú tú novelu. V tomto prípade bol použitý ešte problematickejší legislatívny postup ako pri zákone o Fonde na podporu umenia, pretože tento pozmeňovací návrh neprešiel ani len výborom pre kultúru a médiá. Ja som tu už hovorila v predošlej rozprave, ale rada by som to tu spomenula ešte raz, lebo nikdy nie je dosť, si to pripomínať, že Audiovizuálny fond je príkladom toho, ako dobré a kvalitné kultúrne politiky a dobre dizajnované inštitúcie môžu prinášať výsledky v pomerne krátkom čase.
Kým na začiatku dvetisícich rokov bolo na Slovensku roky, v ktorých sa nenakrútil žiaden film, po založení Audiovizuálneho fondu v roku 2008 sa slovenský filmový priemysel pomerne rýchlo pozbieral a napríklad v roku 2022 sa na Slovensku nakrútilo 50 filmov pre kiná, plus množstvo ďalších iných typov filmov.
A podľa údajov Európskeho audiovizuálneho observatória bol slovenský filmový trh s nárastom 17,8 % najrýchlejšie rastúci filmový trh v Európe v rokoch 2015 až 2018. Na rozdiel od Fondu na podporu umenia, ktorý rozdeľuje prostriedky iba z kapitoly ministerstva kultúry, tečú do Audiovizuálneho fondu prostriedky z viacerých zdrojov.
Okrem ministerstva financií, ktoré financuje takzvané vratky pre filmový priemysel, doňho prispievajú aj televízie, prevádzkovatelia kín, prevádzkovatelia retransmisie či distributéri.
Na poslednú chvíľu predložený pozmeňovací návrh poslanca Farkašovského úplne mení celý dizajn fondu. Pridáva do rady fondu ďalších štyroch členov, ktorých nominuje ministerstvo kultúry a mení spôsob rozhodovania o podpore. Dnes o podpore rozhoduje riaditeľ na návrhy odborných komisií, po novom by mala rozhodovať rada Audiovizuálneho fondu. Zároveň tento návrh umožňuje rade dohodnúť sa na neverejnom režime rokovania, pričom dnes sú zasadania rady z definície verejné. Takisto zjednodušuje režim odvolania riaditeľa radov fondu.
Okrem toho, že ide o jasne deštrukčný návrh, ktorého cieľom je získať politický vplyv v nezávislej inštitúcii, čím sa predkladatelia opäť netaja a hovoria o tom, aké filmy chcú a nechcú podporovať, a čo sa tu už musí zastaviť a tak ďalej, a tak ďalej. Tento návrh je diskutabilný z viacerých hľadísk. Prečo by ministerstvo kultúry, ktoré prispieva približne 15 % do celkového rozpočtu Audiovizuálneho fondu malo mať v 13-člennej rade päť nominantov? Prediskutovali navrhovatelia tohto zákona tento návrh s ostatnými prispievateľmi do Audiovizuálneho fondu? Súhlasia s ním televízie súkromné, Jojka, Markíza? Súhlasia s ním distributéri, súhlasia s ním prevádzkovatelia kín? Je dôležité si uvedomiť aj to, že podpora audiovízie má iné zákonitosti ako podpora umeleckých projektov a zasiahnutie do rozhodovacích procesov pri financovaní audiovízie ovplyvní slovenskú kinematografiu na niekoľko rokov dopredu. Ja tu iba podotknem, že dnes zverejnené stanovisko prakticky všetkých relevantných asociácií v oblasti kinematografie, kde zásadne odsudzujú túto novelu, hovorí o tom, že to s nikým z nich nebolo prediskutované. Ja dúfam, že to stanovisko ešte v rozprave zaznie.
V prípade uvedeného pozmeňovacieho návrhu ide teda o zámer rovnakého ovládnutia Audiovizuálneho fondu, ako sa to udialo pri novele zákona o FPU, ale ten legislatívny proces, ktorým sme k tomu dospeli, je naozaj niečo, čo ja som teda za ten čas, ktorý tu som, ešte nezažila. A ja by som to len tak zrekapitulovala.
Že v januári predložili poslanci návrh novely zákona, kde menia dozornú komisiu. Nechávame stranou, prečo poslanci. Vo februári prvé čítanie bolo, ktoré sme, teda Národná rada schválila. Potom sa tri mesiace nič nedialo, zaoberali sme sa Fondom na podporu umenia, kde teda prebehol podobný proces, ale aspoň to šlo do výboru.
V júni máme opäť zákon vo výbore, tam sa predniesli nejaké pozmeňovacie návrhy, z ktorých niektoré boli aj dosť dobré, aj sme ich vlastne podporili, aj my. Pochválili sme, prerokovali sme, ide to do rozpravy. A na konci júnovej schôdze pár minút predtým, ako má prísť druhé čítanie, zrazu vidíme v podateľni nejaký pozmeňovák, ktorý úplne všetko mení a ktorý teda očividne prekvapil aj koaličných partnerov strany SNS. Takže zákon, keď prišiel na rad, tak v pléne prepadol. Na druhý deň však nečakane sa tento zákon zase ocitol na programe schôdze.
Pán Michelko predstavil pozmeňovák, ktorý ale v pléne nezaznel zatiaľ. Nasleduje písomná rozprava o pozmeňováku poslanca Farkašovského, ktorý stále v pléne nezaznel a táto rozprava trvala tri hodiny. Návrh stále nezaznel. Po 18. hodine príde na rad ústna rozprava, do ktorej sa teda ako posledný prihlási pán poslanec Farkašovský, neuvedie žiaden dôvod, prečo podáva tento pozmeňovák, hoci je teda navrhovateľ tohto zákona. Dočíta pozmeňovák o 18.31 h a spravodajca navrhne hlasovať na druhý deň o 11.00 h o niečom, čo práve zaznelo v pléne 3 a pol hodiny rokovacieho času pred hlasovaním.
Samozrejme, museli by, museli by sme si skrátiť tú 48-hodinovú lehotu, to som tu už dala procedurálny návrh, že je to podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom. Na druhý deň, dnes, príde pani ministerka a otvorí opäť druhé čítanie a my sme opäť v druhom čítaní. A to iba preto, aby vyňali nejaké body na osobitné hlasovanie.
A ja vlastne už naozaj neviem, že čo mám k tomuto ešte povedať, lebo, lebo všetko, čo sa dalo pokaziť v tom procese, sa pokazilo. A pre mňa je až ťažko hľadať nejaké slušné slová na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva. Pretože to považujem, ja som to tu už raz povedala, ja to naozaj považujem za šliapanie po ústave, po práve, aj po tom sľube, ktorý sme tu dali všetci, že čo tu budeme robiť a aké, aké záujmy tu budeme obhajovať.
A snaha SNS ovládnuť všetky kultúrne inštitúcie, ktorou ukazujú naozaj akýsi vztýčený prostredník nielen právu a kultúre, ale aj niekedy mám pocit, že aj vlastným koaličným partnerom, obávam sa, že vojde do dejín ako jedna z najsmutnejších kapitol nášho parlamentarizmu aspoň v tomto novodobom čase.
Čiže asi si tu ešte trocha pobudneme v tomto druhom čítaní, tak ja by som len chcela povedať, že ešte stále je čas, ešte stále je čas sa vrátiť a urobiť krok späť a urobiť tento zákon poriadne, prísť s návrhmi, ktoré aj my budeme vedieť podporiť, lebo také sú, ja som napríklad jeden taký dala a potom možno budú tie veci fungovať le... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Šestnásť faktických, prvý poslanec Valášek.

Poslanec Hargaš.

Vďaka, pán predsedajúci a veľká vďaka kolegyni Zore Jaurovej za tú výbornú prezentáciu ako vždy, ono to už niečo z toho odznelo, ale ako sa hovorí u nás v Trnave, opakovanie je matka múdrosti.
Dovolím sa vyjadriť, Zora, nie k tej časti, kde si hovorila, že v čom je ten zákon zlý, to je, to hovorí samé za seba, dovoľ mi vyjadriť sa krátko k tomu procesu. Ja neviem, čo bolo pôvodným zámerom ľudí, ktorí vložili do rokovacieho poriadku tú 48-hodinovú lehotu, asi na to bol nejaký dobrý dôvod, rád sa nechám poučiť, ale spôsob, akým je v tomto volebnom období obzvlášť zneužívaná, je skutočne do neba volajúci. Opäť v situácii, kedy je pozmeňovací návrh prednesený doslova že večer o ôsmej a na druhý deň ráno sa má o ňom hlasovať, je porušením minimálne ducha toho, tejto časti rokovacieho poriadku, toto určite nemohol byť úmysel pôvodných autorov rokovacieho poriadku. A dodám aj, Zora, to, čo si ty načala a nešla si to veľkého detailu, už to samotné fakt, že toto máme na stole ako poslanecký návrh, vieme, asi všetci šípime, čo za tým je. Ja si cením, a to myslím bez irónie, aj tú úprimnosť pána Michelka včera, keď v podstate priznal, či predvčerom, že keby to bolo na ňom, tiež si myslí, že to bol, že by to mal byť ministerský návrh, prepáčte, ak som vás zle interpretoval, kľudne to dopovedzte aj sám v rozprave. V každom prípade toto je, všetci asi šípime, že celou pointou, dôvodom, prečo je toto vo forme poslaneckého návrhu, je ten, lebo vládny návrh by si vyžadoval normálne pripomienkové konanie a, samozrejme, chceli ste to uhnať, ako sa len dalo vrátane opäť znásilnenia tej 48-hodinovej provízie.
Na záver ja len že hovorí sa o nás Slovákoch, že my Slováci si aj na šibenicu zvykneme, ale chcem veriť, že si nikdy nezvykneme na tento babrácky a lajdácky prístup k písaniu zákonov, pretože takto sa to nerobí.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja sa tiež budem venovať tomu procesu, lebo mám pocit, že tu si možno nejak nerozumieme, alebo, alebo snažím sa nejakou jednoduchou formou vysvetliť, prečo dobrý proces vedie k dobrým výsledkom a zlý proces vedie k zlým výsledkom.
A vy to naozaj, prepáčte, kolegovia, aj ty si o tom hovorila, Zora, že hrotíte to, strašne to hrotíte, keď som ja počúval teraz ten súpis, ktorý nám tu Zora Jaurová predstavila, tak aj tam sú časti, v ktorých idete ešte nad rámec toho, čo ste pokrivili. Paradoxne v rezorte kultúry sa musíme rozprávať o parlamentnej kultúre a legislatívnej kultúre.
Tak skúsim nejakú paralelu, že stavba domu, to môže byť niekomu blízke, tak tento váš legislatívny proces, to je fušerina, to sú nejakí fušeri, ktorí vám prídu postaviť, ja neviem priečku alebo niečo, zlátajú to tam narýchlo, ťapky, ťapky, ťapky, kolega Oskar Dvořák používa rád psíček a mačička varili, tak takto to robíte, legislatívna technika.
A to, že to je zlé, vy sami sa z toho usvedčujete, potom sa vraciate do druhého čítania, lebo ste si uvedomili, že aha, tam mala byť kabeláž, zabudli sme tam dať kabeláž, tak daj sem dláto, kladivo, ideme tam ešte vysekať, vysekať ešte nejaký jarček, lebo tam musíme položiť kabeláž. Potom to tu kade-tade opravujete a jednoducho vedie to k zlým výsledkom, tieto vaše turbo-legislatívne procesy.
Dneska tu pán Šutaj Eštok na hodine otázok, žily mu navierali, úplne bol taký vytočený, lebo som mu pripomenul, že zlým rýchlym legislatívnym procesom ste spôsobili, že dnes ľuďom meškajú pasy a vysvetlil som mu to, že ako sa k tomu dostalo. Jednoducho nestíhate sa pripraviť na dôsledky rozhodnutí, ktoré v tých rýchlych procesoch robíte.
Prosím, prestaňte s tým.

Poslanec Dubéci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem teda aj pani kolegyni Jaurovej za jej vystúpenie.
No ja sa nestíham čudovať tomu, čo sa tu vlastne deje, že teda tu máme opakované druhé čítanie, 19.19 h prázdna miestnosť, absolútne katastrofálny legislatívny proces. A teda ja, mne je to ľúto, že aj pani Laššáková to musela prečítať, lebo zjavne to je otázka na pána Michelku, a to je teda, čo je vlastne dôvod, prečo sme otvorili to druhé čítanie? A teda, ja som si teda dohľadal tú spoločnú správu, čl. II, očividne teda v tom ustanovení o tých prechodných, o tých prechodných ustanoveniach, ktoré v tom čl. II tej správy máte, máte nejakú chybu, je to tak, predpokladám, že tam máte proste nejakú chybu a musíte si to odhlasovať osobitne, lebo inak by ste si pokazili celý zákon. Akože čo už je väčším dôkazom toho, že sa to takto nerobí?
Prepáčte, ja som to už aj pani ministerke povedal ešte pred začiatkom tohto rokovania, že to už ani nikoho nás to tu nebaví. Pozrime sa tu na seba, kolegovia, no nikoho nás to tu nebaví, ale že majme diskusiu o vecných argumentoch a tam nebudeme súhlasiť s pánom Michelkom, neviem, s pani Laššákovou sa v niečom zhodneme, možno v niečom nie, my nebudeme súhlasiť, majme vecnú diskusiu. Ale my sa k tomu ani nedostaneme, lebo my tu musíme na trikrát opravovať zákon večer a potom sa tu budeme čudovať tomu, že my vám tu vykrikujeme akože zjavné veci procesné, naozaj že to už, však to už nie je ani politika, to je remeslo, to je proces, to je základná slušnosť.
A ja by som bol, pán Michelko, veľmi rád, keby ste to nejakým spôsobom zreflektovali. Lebo viete, že ako nás ako opozičných poslancov touto prácou tu držíte, akože nás, to je tá neúcta predkladateľov voči celému parlamentu a teda, prepáčte, že to poviem, aj voči pani spravodajkyni, hej, ktorá tu tiež musí sedieť a tiež je to len jej úloha.
Tak akože bolo by fajn, keby ste nedvihli, nedvihol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)