15. schôdza

Šestnásť faktických, prvý poslanec Valášek.

Vďaka, pán predsedajúci a veľká vďaka kolegyni Zore Jaurovej za tú výbornú prezentáciu ako vždy, ono to už niečo z toho odznelo, ale ako sa hovorí u nás v Trnave, opakovanie je matka múdrosti.
Dovolím sa vyjadriť, Zora, nie k tej časti, kde si hovorila, že v čom je ten zákon zlý, to je, to hovorí samé za seba, dovoľ mi vyjadriť sa krátko k tomu procesu. Ja neviem, čo bolo pôvodným zámerom ľudí, ktorí vložili do rokovacieho poriadku tú 48-hodinovú lehotu, asi na to bol nejaký dobrý dôvod, rád sa nechám poučiť, ale spôsob, akým je v tomto volebnom období obzvlášť zneužívaná, je skutočne do neba volajúci. Opäť v situácii, kedy je pozmeňovací návrh prednesený doslova že večer o ôsmej a na druhý deň ráno sa má o ňom hlasovať, je porušením minimálne ducha toho, tejto časti rokovacieho poriadku, toto určite nemohol byť úmysel pôvodných autorov rokovacieho poriadku. A dodám aj, Zora, to, čo si ty načala a nešla si to veľkého detailu, už to samotné fakt, že toto máme na stole ako poslanecký návrh, vieme, asi všetci šípime, čo za tým je. Ja si cením, a to myslím bez irónie, aj tú úprimnosť pána Michelka včera, keď v podstate priznal, či predvčerom, že keby to bolo na ňom, tiež si myslí, že to bol, že by to mal byť ministerský návrh, prepáčte, ak som vás zle interpretoval, kľudne to dopovedzte aj sám v rozprave. V každom prípade toto je, všetci asi šípime, že celou pointou, dôvodom, prečo je toto vo forme poslaneckého návrhu, je ten, lebo vládny návrh by si vyžadoval normálne pripomienkové konanie a, samozrejme, chceli ste to uhnať, ako sa len dalo vrátane opäť znásilnenia tej 48-hodinovej provízie.
Na záver ja len že hovorí sa o nás Slovákoch, že my Slováci si aj na šibenicu zvykneme, ale chcem veriť, že si nikdy nezvykneme na tento babrácky a lajdácky prístup k písaniu zákonov, pretože takto sa to nerobí.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja sa tiež budem venovať tomu procesu, lebo mám pocit, že tu si možno nejak nerozumieme, alebo, alebo snažím sa nejakou jednoduchou formou vysvetliť, prečo dobrý proces vedie k dobrým výsledkom a zlý proces vedie k zlým výsledkom.
A vy to naozaj, prepáčte, kolegovia, aj ty si o tom hovorila, Zora, že hrotíte to, strašne to hrotíte, keď som ja počúval teraz ten súpis, ktorý nám tu Zora Jaurová predstavila, tak aj tam sú časti, v ktorých idete ešte nad rámec toho, čo ste pokrivili. Paradoxne v rezorte kultúry sa musíme rozprávať o parlamentnej kultúre a legislatívnej kultúre.
Tak skúsim nejakú paralelu, že stavba domu, to môže byť niekomu blízke, tak tento váš legislatívny proces, to je fušerina, to sú nejakí fušeri, ktorí vám prídu postaviť, ja neviem priečku alebo niečo, zlátajú to tam narýchlo, ťapky, ťapky, ťapky, kolega Oskar Dvořák používa rád psíček a mačička varili, tak takto to robíte, legislatívna technika.
A to, že to je zlé, vy sami sa z toho usvedčujete, potom sa vraciate do druhého čítania, lebo ste si uvedomili, že aha, tam mala byť kabeláž, zabudli sme tam dať kabeláž, tak daj sem dláto, kladivo, ideme tam ešte vysekať, vysekať ešte nejaký jarček, lebo tam musíme položiť kabeláž. Potom to tu kade-tade opravujete a jednoducho vedie to k zlým výsledkom, tieto vaše turbo-legislatívne procesy.
Dneska tu pán Šutaj Eštok na hodine otázok, žily mu navierali, úplne bol taký vytočený, lebo som mu pripomenul, že zlým rýchlym legislatívnym procesom ste spôsobili, že dnes ľuďom meškajú pasy a vysvetlil som mu to, že ako sa k tomu dostalo. Jednoducho nestíhate sa pripraviť na dôsledky rozhodnutí, ktoré v tých rýchlych procesoch robíte.
Prosím, prestaňte s tým.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem teda aj pani kolegyni Jaurovej za jej vystúpenie.
No ja sa nestíham čudovať tomu, čo sa tu vlastne deje, že teda tu máme opakované druhé čítanie, 19.19 h prázdna miestnosť, absolútne katastrofálny legislatívny proces. A teda ja, mne je to ľúto, že aj pani Laššáková to musela prečítať, lebo zjavne to je otázka na pána Michelku, a to je teda, čo je vlastne dôvod, prečo sme otvorili to druhé čítanie? A teda, ja som si teda dohľadal tú spoločnú správu, čl. II, očividne teda v tom ustanovení o tých prechodných, o tých prechodných ustanoveniach, ktoré v tom čl. II tej správy máte, máte nejakú chybu, je to tak, predpokladám, že tam máte proste nejakú chybu a musíte si to odhlasovať osobitne, lebo inak by ste si pokazili celý zákon. Akože čo už je väčším dôkazom toho, že sa to takto nerobí?
Prepáčte, ja som to už aj pani ministerke povedal ešte pred začiatkom tohto rokovania, že to už ani nikoho nás to tu nebaví. Pozrime sa tu na seba, kolegovia, no nikoho nás to tu nebaví, ale že majme diskusiu o vecných argumentoch a tam nebudeme súhlasiť s pánom Michelkom, neviem, s pani Laššákovou sa v niečom zhodneme, možno v niečom nie, my nebudeme súhlasiť, majme vecnú diskusiu. Ale my sa k tomu ani nedostaneme, lebo my tu musíme na trikrát opravovať zákon večer a potom sa tu budeme čudovať tomu, že my vám tu vykrikujeme akože zjavné veci procesné, naozaj že to už, však to už nie je ani politika, to je remeslo, to je proces, to je základná slušnosť.
A ja by som bol, pán Michelko, veľmi rád, keby ste to nejakým spôsobom zreflektovali. Lebo viete, že ako nás ako opozičných poslancov touto prácou tu držíte, akože nás, to je tá neúcta predkladateľov voči celému parlamentu a teda, prepáčte, že to poviem, aj voči pani spravodajkyni, hej, ktorá tu tiež musí sedieť a tiež je to len jej úloha.
Tak akože bolo by fajn, keby ste nedvihli, nedvihol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja budem tak trošku inak sa na to pozerať. Okrem toho, že, Zori, opäť si to pekne povedala, ja by som aj z tohto miesta chcel apelovať na bývalú ministerku pani Laššákovú.
Ja vám poviem, že kultúrna obec v Prešove si vás veľmi váži, ale toto je zlé, to je zlé, tí ľudia, ktorí si vás vážia, sa momentálne hanbia za to, čo sa deje tuna v tomto parlamente pod SNS, sa hanbia za to.
To nie je v poriadku, to, čo robíte, a že s tým súhlasíte. My tu budeme, jasné, my tu budeme aj budúci týždeň, aj o dva, aj celý júl, august, keď chcete. Ale takto sa legislatíva nerobí, takto sa nestojí za kultúrnou obcou, ktorá za vami stála, aby ste vedeli a teraz budem citovať, ste bola podľa nich najlepšia ministerka kultúry. (Smiech v sále.)
Ale, ako sa smejete, pán kolega, ja netvrdím, že proste každý má možnože nejaké kritériá, ale s týmto prichádzam z môjho rodného mesta, s odkazom pre vás. Ale momentálne týmito krokmi, ako to pokračuje ďalej, RTVS, komplet ďalšie, všetko, čo sa tu ruší, mení, politický vplyv, to tak nebude dlho fungovať.
Ďakujem.

Viete, ja už som to tu včera vo svojej rozprave nazvala veľkým znakom upadajúcej legislatívnej kultúry, a to, akým spôsobom bolo teraz vlastne otvorené to druhé čítanie, čo sa tu deje, ja už aj veľmi ťažko hľadám nejaké právnické a odborné slová. Verím tomu, že aj vám, pani spravodajkyňa, to asi nie je príjemné, pretože naozaj tu máme poslanecký zákon, ktorý je menený z ničoho nič v druhom čítaní ďalším poslaneckým návrhom zákona len tak, prosto obsahuje ustanovenia, ktoré zásadne menia Audiovizuálny fond. A keď sa proti tomu zdvihne vlna kritiky, tak tu príde pani ministerka a namiesto toho, aby teda povedala, že ten zákon bude stiahnutý a nejakým spôsobom prejde riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, tak sa otvorí druhé čítanie, aby sa vyňali nejaké, nejaký bod na osobitné hlasovanie. A teraz sa len obávam toho, že ak, nedajbože, bude tento zákon aj s tým pozmeňovacím návrhom pána Farkašovského schválený, tak nakoniec ešte sa bude snáď tvrdiť, že tu nejaká odborná diskusia o tom prebehla, lebo tu bolo zopakované druhé čítanie, a to už podľa mňa bude úplne že ad absurdum. Ešte nám včera aj pán Michelko povedal, že vlastne nesúhlasí s týmto procesom a robí iným fackovacieho panáka. A to ja už naozaj neviem, že to vám fakt nevadí, že užívať si tú kritiku za niečo, čo spôsobil niekto iný s vedomím, že kultúrna obec toto nechce a že idete proti ich záujmom, veď možno pani ministerka nebude pôsobiť v tej obci, ale ja verím, že aj pani spravodajkyňa, aj pán Michelko, ako včera hovoril, tak sú ľudia z kultúry a malo by im záležať na tom, ako toto celé vyzerá.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som podobne ako včera chcela spraviť také resumé na záznam, že ako vlastne prebieha momentálne tento legislatívny proces.
Takže dnes koalícia odmietla ďalšie opozičné návrhy, naopak, schválila doživotnú rentu pre premiéra, schválila si svojho podpredsedu parlamentu, odvolala opozičnú predsedníčku výboru, opozičného predsedu výboru, čo sa ešte podarilo? Prelomila veto prezidentky opäť raz, nezvolila žiadneho kandidáta, kandidátku na Ústavný súd, stále nemáme predsedu Národnej rady a opakujeme druhé čítanie zákona, o ktorom sme sa bavili aj včera večer.
Dnes rozprava začala 19.04 h, prihlásených je 36 opozičných poslancov a poslankýň, prvá vystúpila Zora Jaurová, odborníčka na kultúrne politiky, z PS, ktorá hneď vyvolala teda diskusiu, a síce 16 faktických poznámok.
V pléne je presne osem koaličných poslancov a poslankýň, z toho jedna spravodajkyňa, jeden predsedajúci, jeden navrhovateľ, hlasovať sa bude pravdepodobne zajtra o jedenástej.
Takto SNS mení fungovanie a organizáciu ďalšej verejnoprávnej inštitúcie.
Opäť je tu ticho, ale tentokrát aj HLAS.

Ďakujem, keď sme pri tých súhrnoch, ja fakt reálne tiež nechápem, prečo poslanci zo SMER-u a HLAS-u tancujú, ako píska najmenšia párpercentná koaličná strana SNS. Oni totiž už zlikvidovali transparentné postupy pri verejných výberových konaniach, podarilo sa im vyhnať z Bibiany celý tím pripravujúci Bienále animácie aj vedeckú radu Bibiána Revue kvôli cenzúre, už sa im podarilo zrušiť Kunsthalle aj dotačnú výzvu na podporu mediálnej gramotnosti, odignorovali termín schválenia zákona o mediálnych službách a vyslúžili si tak konanie z Európskej únie a nad sebou hroziacu pokutu. Už sa im podarilo spraviť presne nič s dotačným programom obnovy kultúrnych pamiatok, ako aj bez lásky rozšrobovať Fond na podporu umenia, podarila sa im už aj onakvejšia vec, zrušili verejnoprávne médium Televíziu a rozhlas, ktorá mala patriť všetkým nám, mali zodpovednosť a možnosti, možnosti zlepšiť, ale oni nie, a k tomu sústavne porušujú vlastné programové vyhlásenie vlády.
No ale človek sa ani nestihne trochu uvoľniť a je to tu zas, ďalší fond, ďalšie chute najmä SNS po jeho peniazoch, po moci, po moci rozhodovať, určovať, čo kultúra je a čo nie je. No a SNS a táto koalícia je tým pádom smutnou ukážkou toho, ako krajina plná múdrych a šikovných ľudí by mohla napredovať, ale títo ľudia im to nedovolia.
Je to smutný deň a smutný čas pre Slovensko.

Ďakujem, tento zákon bol rokovaný v prvom a druhom čítaní vyše sedem hodín, vyše sedem hodín. To, čo teraz robíte, je zjavná a nespochybniteľná obštrukcia, koľko to, 12 či 14 faktických? Samozrejme, viete veľmi dobre, že rokovací poriadok pozná, čo s takýmito vecami.
Ale chcem ešte jednu vec povedať, včera to pani kolegyňa nepovedala, štrnásť minút som v záverečnom slove vyvracal všetky katastrofické scenáre a veľmi nepresné a veľmi tendenčné interpretácie. Mimochodom čakal som, že možno budete reagovať, vy ste bedákali, že teda nemôžte odpovedať faktickými, tak som bol zvedavý, že bod po bode som všetko prešiel, bod po bode. Žiadna katastrofa sa nekoná, aj vo vyhlásení tých asociácií audiovizuálnych fondov sú všetko len potenciály, môže, môže, môže. Nikto netvrdí, nedovolí si tvrdiť, že nastane katastrofa, za istých okolností sa môže všetko zneužiť, ale nie je vôľa nič také zneužívať.
Jasne som povedal, ultima ratio, posledná záchranná brzda pri niektorých absurdných veciach, úplné lži, že dávať, nepodpora sa dáva za zákaz, za cenzúru, nepodporiť neznamená cenzurovať a množstvo ďalších vecí. Svoje vystúpenie má cez 10-tisíc alebo okolo 10-tisíc sledovaní, čo je minimum, pretože to je vysoko odborná téma, ale počet reakcií je úplne jasný. Naozaj hrá sa tuná, akože robia sa tu katastrofické scenáre, ktoré sú úplne nereálne. Každý človek s elementárnou mierou súdnosti vie, že toto, čo sa tuná vydáva, a spôsob, akým je tu prezentovaný tento zákon, nemá nič spoločné s realitou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som v prvom rade chcela vlastne poopraviť svoje vyjadrenie aj zo včera, aj z dnešnej faktickej poznámky, som hovorila, že toto je podľa mňa znak upadajúcej legislatívnej kultúry, ale máme tu bývalú ministerku kultúry ako spravodajkyňu, tak by som chcela na záznam povedať, že podľa mňa toto nie je kultúra, toto je (Povedané s pobavením.) absolútne prznenie legislatívneho procesu a nazývať toto v akomkoľvek význame kultúrou, mi podľa mňa aj pani spravodajkyňa dá za pravdu, že je výsmechom do očí všetkých ľudí, ktorí vôbec rozumejú, čo kultúra znamená.
Ďalej by som chcela povedať, že keďže včera pán poslanec Michelko reagoval na naše výhrady, ktoré tu odzneli skoro v rovnakom čase v tejto rozprave tým, že preháňame, hysterizujeme, manipulujeme, tak by som chcela prečítať teda ten spomínaný text otvoreného listu od Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a ďalších podpísaných organizácií, pretože teda ak my preháňame a môže nám niekto vyčítať, že veď v skutočnosti sa nás Audiovizuálny fond nejako netýka, nemáme z neho príspevky, ja filmy nenatáčam, ani neprodukujem, ani nič, tak je asi dôležité, aby tu v tomto pléne zaznel hlas tých, ktorých sa táto novela zákona o Audiovizuálnom fonde naozaj týka a ktorí tiež vyjadrujú obavy. Tak snáď to nebude tiež hodnotené ako nejaká hystéria.
Takže čítam: "Vážené poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Národná rada SR sa na aktuálnej schôdzi zaoberá novelou zákona o Audiovizuálnom fonde. Krátko pred začiatkom rozpravy k návrhu v druhom čítaní zverejnil predkladateľ pozmeňovací návrh, ktorý na rozdiel od znenia návrhu v prvom čítaní výrazným spôsobom zasahuje do fungovania fondu. Široká filmová obec reprezentovaná profesijnými a záujmovými združeniami podpísanými pod týmto listom má zásadné výhrady voči navrhovaným zmenám zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože podkopávajú princípy odborného a nezávislého rozhodovania o finančnej podpore slovenskej audiovízie."
Toto mi naozaj ako manipulácia alebo hystéria nepripadá. Pokračujem:
"Audiovizuálna tvorba na Slovensku prešla za ostatných pätnásť rokov veľkým vývojom. Po období stagnácie je vo výbornej kondícii. Slovenské filmy vidia v kinách každý rok státisíce divákov a diváčok, ďalšie milióny na televíznych obrazovkách, a zároveň sú oceňované aj v zahraničí. Po celom Slovensku fungujú desiatky filmových klubov a vďaka ústretovým podmienkam a vysoko profesionálnemu prostrediu sem čoraz častejšie prichádzajú nakrúcať medzinárodné produkcie. Najväčšiu zásluhu na tomto vývoji má Audiovizuálny fond, ktorý filmovému prostrediu poskytol systematickú finančnú podporu založenú na princípoch odbornosti a nezávislosti od politických reprezentácií. Navrhovaná novela zákona toto všetko ohrozuje. Zásadné zmeny sa týkajú rady AVF. Počet jej členov a členiek sa má zmeniť z pôvodných deväť na trinásť, pričom päť členov alebo členiek rady bude menovať ministerka kultúry bez návrhov z profesionálneho prostredia. Ministerka kultúry môže svojich zástupcov a zástupkyne v rade kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu, čo môže vážne ovplyvniť nezávislosť ich rozhodovania. Rada má podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu získať kompetenciu schvaľovať podporu projektom, ktoré odporučia odborné komisie. Na schválenie podpory bude potrebných deväť hlasov, čo znamená, že bez súhlasu ministerstvom volených zástupcov a zástupkýň schválenie podpory nebude možné. Kompetenciu schvaľovať podporu projektom dosiaľ patrila riaditeľovi fondu. Prenos kompetencie na radu nabúra princíp vyváženej deľby moci, na ktorom bol Audiovizuálny fond vybudovaný, pretože zúži moc do rúk jedného orgánu fondu na úkor ostatných. Ministerstvo kultúry sa podobne ako pri zákonoch o STVR a FPÚ snaží získať kontrolu nad žiadateľmi a žiadateľkami, aj nad obsahom diel podporovaných z verejných zdrojov. V prípade, že konkrétny projekt alebo konkrétny žiadateľ či žiadateľka nebudú ideologicky, politicky či z iných dôvodov vyhovovať záujmom ministerstva kultúry, ministerstvo bude môcť ich podporu blokovať. Priamy politický vplyv sa nebude týkať iba nakrúcania filmov, ale aj ich distribúcie, filmových festivalov, výskumných projektov alebo modernizácie kín.
Nutnosť rozhodnúť o podpore projektov a o voľbe či odvolávaní riaditeľa deviatimi hlasmi z trinásť namiesto obyčajnej väčšiny, môže značne obmedziť fungovanie fondu najmä v prípade, ak zloženie rady nebude kompletné, ako je to aj v súčasnosti, keď pre nečinnosť ministerstva kultúry ostáva od januára tohto roku jedno miesto v rade neobsadené." Krásne, by som podotkla.
"Rada AVF má zároveň získať možnosť rokovať neverejne, čím by odborná verejnosť prišla nielen o možnosť kontroly, ale zároveň by sa sťažilo zapájanie profesionálneho prostredia do fungovania fondu. V súčasnosti je každé rokovanie rady s výnimkou dvoch konkrétnych prípadov špecifikovaných v zákone verejné. Podľa navrhovanej novely by rada získala možnosť sama rozhodnúť o tom, že bude rokovať s vylúčením verejnosti, pričom tak môže urobiť bez udania dôvodu hocikedy a ak bude chcieť, teda vždy. Avizované zmeny ohrozujú životaschopnosť celého filmového priemyslu. Doba výroby jedného audiovizuálneho diela štandardne prekračuje rámec jedného volebného obdobia. Politicky motivované rozhodnutia ministerských nominantov a nominantiek môžu ohroziť vznik diel, ktorých výroba sa už začala a uvrhnúť do špirály neistoty novo podporené projekty, ktoré môžu prísť o podporu v budúcich produkčných fázach, keď dôjde k zmenám vo vláde po parlamentných voľbách. Pre ďalší rast slovenskej audiovízie je kľúčová stabilita výrobného a dotačného prostredia a tá sa vylučuje s tým, že o podpore projektov môže rozhodnúť politicky nominovaná časť rady fondu. Sme presvedčení, že zmenám, ktoré sa dotknú fungovania celého audiovizuálneho prostredia, by mala predchádzať široká odborná diskusia. Do diskusie o predmetnom pozmeňovacom návrhu však nebola odborná verejnosť vôbec prizvaná a poslanecký zbor dostal znenie návrhu k dispozícii pár hodín pred začiatkom rozpravy k nemu. Toto konanie nemožno vnímať inak ako účelové. Jeho cieľom nie je skvalitniť fungovanie AVF v prospech slovenskej audiovízie, ale zabezpečiť politický vplyv na jeho rozhodovacie procesy. Predložený pozmeňovací návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Audiovizuálnom fonde, ohrozí odborné a nezávislé rozhodovacie procesy v AVF a tým negatívne ovplyvní celé slovenské audiovizuálne prostredie. Vyzývame vás, aby ste predmetný pozmeňovací návrh neprijali. V mene filmovej a kultúrnej obce Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov slovenskej audiovízie, Asociácia nezávislých producentov, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia slovenských filmových strihačov, Únia filmových distribútorov, Združenie prevádzkovateľov kín, Slovenská asociácia producentov v audiovízii a platforma Otvorená kultúra!"
Ja by som povedala, že to je dosť široký zoznam organizácií, profesijných, odborných organizácií v audiovízii, ktorí tu vyjadrujú veľmi konkrétne námietky, a zároveň hovoria, že s nimi nikto o tom nerokoval. My sme tu včera počuli, že vraj s nejakými producentami niekde sa hovorilo, a že teda oni nejakým spôsobom s tým budú vedieť žiť. Síce im to nepomôže, ale ani nezhorší. Ja si myslím, že tento list a pod ním desať alebo koľko som tých organizácií prečítala, majú diametrálne odlišný názor a postoj k tomu, že by sa bolo s niekým rokovalo.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani spravodajkyňa, naozaj po prečítaní tohto listu podľa mňa žiaden súdny človek, ktorému záleží na kultúre v tejto krajine, ktorému záleží na filmovom priemysle, či už preto, lebo je bývalou ministerkou kultúry, alebo preto ako ja, obyčajný človek, čo som iba obyčajná filmová fanúšička a rada chodím do kina, vás prosím, nerobte toto a stiahnite tento návrh zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)