15. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa tak strašne hanbím, že tu dnes sedím. Ale nehanbím sa za seba, ani za svojich kolegov a kolegyne, ale hanbím sa za tú pravú stranu, na ktorej, žiaľ, teraz momentálne nesedí nikto. Ale vy sa očividne nehanbíte, vy ste zaliezli do svojich klubov, ako správne hlasovacie automaty sa potom vrátite na hlasovanie a schválite ďalšie politické ovládnutie doteraz verejnoprávnej kultúrnej inštitúcie. Traja poslanci koalície tu sedia! Jeden predsedajúci, jeden spravodajca a jeden odvážny alebo neviem, ako ho nazvať, hore. Kde sú tí ostatní?
My tu sedíme, my pracujeme, sme tu kvôli tomu, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, o ktorom aj dnes rokujeme, nebol schopný správne prečítať jednu vetu. A kvôli tomu proste sa momentálne deje to, čo sa deje. A ja by som sa chcela z tohto miesta ospravedlniť či už teda pánovi verejnému ochrancovi práv, pánovi komisárovi pre deti, pani komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím, pani predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, prepáčte za toto nekultúrne správanie, za túto skutočne novú politickú nekultúru, za ktorú by sa nehanbil snáď ani Mečiar.
A nie je novinku, že tejto koalícii skutočne nezáleží na ľudských právach, ale to, čo dnes predvádza, tak to je, to je skutočne nepredstaviteľné.
A čo tých osem hlasov proti uzneseniu o deportácii ukrajinských detí do Ruska? To sa skutočne nehanbíte? To ja neviem, mne je z vás fyzicky zle. Za každého jedného, kto takto hlasoval. Toto, čo ste dnes predviedli, vy sami sa neustále oháňate vašimi ľudskými právami. No že vás tá hanba nefackuje, skutočne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Marcinková.

Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že ten dôvod, prečo je koaličná strana prázdna a naozaj tam nesedí nikto okrem jedného pána, je ten, že cítia prenesenú hanbu za to, že tu teraz musia drukovať ich koaličnému partnerovi, strane SNS, ktorý politizuje a doslova likviduje ďalšiu doposiaľ nezávislú inštitúciu a doposiaľ ako-tak fungujúci umelecký priemysel, takže toto je tá hanba, ktorej podľa mňa sa chceli vyvrátiť, a dokonca aj pani navrhovateľka má hlavu dole. Ja by som tiež mala hlavu dole, keby som musela obhajovať niečo také, alebo dokonca za tým stáť.
Ale kultúra sa nedá zabiť ani ľuďmi, ako... ako sú tí v SNS, nedá sa udusiť zlomocou, nedá sa naozaj zlikvidovať len preto, že vy chcete. Kultúra prežila ťažké časy na Slovensku, všetky normalizačné procesy, naozaj všetky historické skúšky a prežije aj vás, ale história si vás bude pamätať. Toto všetko, čo teraz robíte, akým spôsobom ohýbate ľudské práva, lebo toto je tiež zásah do ľudských práv, ako to už bolo povedané, do tej prvej kategórie ľudských práv, to je, to je niečo, čo si budete niesť so svojimi. A generácie po vás takisto. Aj ja, ja sa naozaj nečudujem, že tu nikto z vašich nesedí, lebo, lebo som presvedčená, že tú, tú hanbu budú cítiť aj tí po vás.
A ja len dodám, že je mi ľúto, koľkí ľudia uverili tomu, čo ste v minulom volebnom období prezentovali ako záujem o ľudské práva. Záujem o ľudské práva u vás skončil vtedy, keď sa vaši korupčníci a priatelia skorumpovaní dostali z miest, kde ste ich nechceli mať, odvtedy už o ľudské práva nejavíte záujem, aj dnes ste veľmi špinavo prerušili debatu o ľudských právach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som naozaj veľmi nahnevaná, už aj veľmi smutná, pretože to, čo sa tu dnes udialo, tak to je jedna obrovská hanba a neúcta voči inštitúciám, ktoré sa venujú porušovaniu základných práv a slobôd. Ja som vám to všetkým povedala aj na poslaneckom grémiu. Ticho ste tam sedeli, pozerali na mňa tichučko všetci, čo ste tam sedeli oproti mne, a nič, aj tak ste to spravili. Naozaj sa nehanbíte?! Ale možno je to naozaj aj tak, že aj sa hanbíte, pretože to plénum je tu úplne prázdne. A ja ešte som zvyknutá na to, že pri prerokovaní ľudskoprávnych správ je jedna časť sály pomerne prázdna a že to vlastne nikoho nezaujíma, porušenia základných práv a slobôd ľudí na Slovensku, konkrétnych ľudí, ktorí sa vo svojej situácii, kedy všetky iné orgány zlyhávajú, obracajú na verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisárku pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, že tá sála býva prázdna, dobre, na to sme zvyknutí, aleže prerušíte, normálne prerušíte rokovanie o správe verejného ochrancu práv, pošlete ho preč po tom, čo sme to tu už raz presúvali z predchádzajúcej schôdze, mali sme o tom rokovať ešte v apríli, teraz ste to presunuli na september a len preto, že SNS si chce ovládnuť Audiovizuálny fond! To je absolútna hanba!
Ja už neviem, ako vám to vysvetliť, že takto teda rozhodne nie. Neúcta a hanba! (Potlesk.)

Pani poslankyňa Števulová.

Ja sa, žiaľ, musím pridať ku kolegyniam a kolegom, ako naozaj ja som úplne znechutená týmto, ako neviem ani, čo mám povedať, až tak neveriacky sa tu na vás pozerám, na ten pozostatok koalície, čo tu teda asi z donútenia musí sedieť a pretože tu teda niekto musí tú schôdzu viesť.
A vlastne nechápem, že, že čo si vy vlastne myslíte, že normálne tu idete schváliť ten legislatívny paškvil len kvôli SNS-ke, lebo oni si tu zmysleli, že takýmto donebavolajúcim akože babráckym spôsobom idú ovládnuť Audiovizuálny fond. Všetky organizácie sa vám tu vzbúrili a vy len preto, že prosto posledný deň pred koncom júna a z nejakého neznámeho dôvodu nechcete dopustiť, aby sa celé toto presunulo na september, a už vás akože čakajú tie dovolenky, tak sa rozhodnete nasilu nám tu nanútiť diskusiu a rozpravu o tomto paškvile esenesáckom a prerušíte rokovanie, kedy sme aspoň ten posledný deň tohto nejakého parlamentného semestra sa mohli baviť o ľudských právach.
A teda akože by som chcela pripomenúť, že tuto SMER, menovite pán nový podpredseda parlamentu, ktorý tu ráno aj predsedal časti tej schôdze, pán Tibor Gašpar tu od začiatku tohto parlamentu má plné ústa porušovania ľudských práv políciou, súdmi, väzbami, neviem čím všetkým, sme to tu počúvali, brožúrku ministerstvo spravodlivosti dalo vytlačiť.
A keď naozaj (povedané so smiechom) tu máme rokovať, jeden jediný deň máme obetovať tomu z nášho poslaneckého života, aby sme si tu vypočuli orgány zriadené zákonom na monitorovanie ľudských práv, vy dáte prednosť esenesáckej, pardon, áno, esenesáckej deštrukcii a prosto tejto hanbe.
No fuj, hanba vám, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pán poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Kleinert hovorila o ovládnutí Audiovizuálneho fondu. Kultúra je prejav ľudského ducha a ľudský duch nemožno ovládnuť. Nemožno ho zotročiť. To nám hovoria celé dejiny. Nie náhodou všetci mocibažní ľudia, všetci totalitári, autoritári ako po prvej veci, keď sa dostanú k moci, siahajú práve po obmedzení slobody ducha, slobody prejavu.
A zdá sa, že presne toto má vo svojom scenári alebo vo svojich plánoch aj Slovenská národná strana za asistencie vládnej koalície. Ale ako ukazujú dejiny, boli to práve ľudia z prostredia kultúry, ktorí mali vždy ten najsilnejší, najväčší podiel na zvrhnutí každej totality.
A myslím si, že to sa bude diať aj teraz, môžte umelcov odrezať od finančných zdrojov, môžte ich zastrašovať, ale z toho nič nepomôže, slobodu, ducha nemožno zotročiť. (Potlesk.)

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kleinert.