19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne aj teda za zhrnutie pánovi predsedovi zdravotníckeho výboru o tom, čo bolo na zdravotníckom výbore dnes prezentované a čo nebolo.
Ja na, v reakcii na pána poslanca Dvořáka by som chcela povedať, že to, akým spôsobom sa dostávajú tieto látky do automatov na školách, keď ste otvorili, tak toto nie je v gescii úplne ministerstva zdravotníctva, pretože školy nie sú v gescii ministerstva zdravotníctva. Máme tu ministra školstva. Tak isto ani e-shopy nie sú v gescii ministerstva zdravotníctva a to, čo my vieme spraviť, je to, že budeme, súhlasím, flexibilnejšie reagovať na to, aby sa takéto látky dostávali na zoznam zakázaných látok.
Ak ste hovorili o tom, že prvýkrát takáto látka bola uvedená ako zakázaná už v auguste, mali ste možnosť, hovoríte, že v septembri bol parlament nefunkčný, jak to, že ste vedeli dať v skrátenom legislatívnom konaní a prijať to. Neviem, prečo sa tu odvolávame zase na túto vládu.
Možnože trošku skúsim povedať, že z akého dôvodu to bolo, pretože ten zoznam psychotropných látok sa ešte opakovane dopĺňal. Aj zo strany ministerstva vnútra sme dopĺňali ešte do zoznamu ďalšie látky, ktoré sme na tento zoznam pridali. A áno, pripravuje sa legislatíva taká, aby sme to vedeli flexibilnejšie zaraďovať v zmysle nového zákona o psychotropných látkach, ale bude to zákon, ktorý musia vypracovať spoločne ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra a takisto aj ministerstvo zdravotníctva. Čiže je to viac medzirezortná problematika.
A ak, ešte teda poviem k tomu konope, tak je to tak, že aj ja mám informáciu zatiaľ, že nie je nejaká medicínska zhoda v Slovenskej republike, aby sme to dokázali používať na takéto účely, ale, samozrejme, treba k tomu širokú odbornú diskusiu zainteresovaných špecialistov, ktorí by pre konkrétne liečebné účely možno teoreticky, hypoteticky niekedy by sme to mohli v budúcnosti používať.
Ďakujem veľmi pekne.

Termín hlasovania bude, predpokladám, dnes o piatej.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby, ktorej cieľom je zvýšiť kvalitu a dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre obyvateľov oboch krajín v prihraničných oblastiach.
Zabezpečovanie záchrannej zdravotnej služby patrí k základným atribútom zdravotného systému každého štátu. Sieť záchrannej zdravotnej služby musí byť organizovaná tak, aby bola zabezpečená dostupnosť prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti a jej poskytnutie do určitého časového limitu od prijatia tiesňového volania. Práve časová dostupnosť na poskytnutie odbornej prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prihraničných oblastiach je jedným z hlavných dôvodov na nadviazanie užšej spolupráce medzi zložkami záchrannej zdravotnej služby susedných štátov.
Zmluva sa po vstupe do platnosti bude vzťahovať na prihraničné územie Bratislavského samosprávneho kraja a Trnavského samosprávneho kraja v Slovenskej republike a na spolkovú krajinu Dolné Rakúsko, spolkovú krajinu Burgenland a spolkovú krajinu Viedeň v Rakúskej republike.
Na konkretizáciu cezhraničnej spolupráce podľa tejto zmluvy sa budú uzatvárať dohody o cezhraničnej spolupráci.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby, tlač 383a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 428 z 23. augusta 2024 pridelil predložený návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor. Uvedené výbory zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených v druhej časti správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti zdravotnej služby a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Správa výborov o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo číslo 69 z 10. septembra 2024, kde ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Ešte raz, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v prípade tohto zákonu by som veľmi rád poďakoval ministerstvu zdravotníctva za predloženie tohto návrhu zákona. Mám na to jeden taký dôvod, lebo práve tento zákon sa začal tvoriť a teda naštartoval sa v roku 2020, keď som na ministerstve privítal vtedajšieho veľvyslanca Rakúska v Slovenskej republike a riešili sme cezhraničnú spoluprácu ohľadom pacientov práve s nastupujúcou pandémiou ochorenia COVID-19. A je nám jasné, že na území Rakúska žije veľmi veľa našich občanov. Samozrejme, tá cezhraničná spolupráca, takisto migrácia je veľká aj z druhej strany. A tak ako sme plánovali naozaj zdravotnú záchrannú službu, aby fungovala práve v tom náročnom pandemickom období, tak sme dospeli k jednoznačnému názoru, že je potrebné vytvoriť takéto cezhraničné zmluvy, medzinárodné zmluvy. Toto je práve prvá z nich, ktorú tu dnes máme, a som veľmi rád, že ministerstvo potom po vzore tejto zmluvy začalo takéto podobné zmluvy vytvárať aj s ostatnými krajinami.
Ten zdravotný záchranný systém je dôležité, aby bol prepojený, aby občania na ktoromkoľvek mieste, či sa nachádzajú v prihraničných regiónoch jedného, alebo druhého štátu mali zabezpečenú čo najkratšiu trajektóriu do najbližšej nemocnice, pokiaľ sa ocitnú v závažnom, ohrozujúcom stave. V tomto prípade, samozrejme, naše záchranky môžu tým pádom previesť ľudí, ktorí to budú potrebovať, do rakúskych nemocníc a zase aj naopak. Vždycky rozhoduje, samozrejme, ktorý urgentný príjem, ktorá nemocnica, ktorá vie pomôcť danému pacientovi, je najbližšia.
Takže veľká gratulácia aj vám, pani ministerka, a teda ja vás tiež chcem z tohto miesta poprosiť o podporu tohto zákonu a teším sa, že takýmto spôsobom budú mať zlepšený prístup k zdravotnej starostlivosti občania cezhraničných regiónov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, nebudem dlho a ďakujem aj pánovi poslancovi. Iba chcem možno informovať verejnosť alebo aj teda vás, Národnú radu Slovenskej republiky, že okrem toho, že je podpísaná zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, pripravuje sa k podpisu a je vo finálnom štádiu pripomienkovania takáto istá zmluva aj s Českou republikou a otvorili sa rokovania takisto aj s Maďarskou republikou. Takže verím, že aj okolitých, obyvatelia okolitej časti našich hraníc budú mať lepšiu dostupnosť v zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Hlavným cieľom návrhu je zmena financovania materských škôl, ktoré sú financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb na financovanie zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Uvedený cieľ vyplýva z plánu obnovy, podľa ktorého sa má vytvoriť diferencovaný a transparentný systém financovania predprimárneho vzdelávania, aby sa zabezpečila stabilita, odolnosť a účelové viazanie finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelávanie, a to zavedením tzv. normatívneho financovania materských škôl.
V tejto súvislosti sa zároveň v zákone č. 564/2004 Z. z. upravuje pôvodné percento podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb.
Predmetom návrhu zákona sú aj úpravy v ďalších súvisiacich zákonoch, ide najmä o zákony č. 596/2003 Z. z., 245/2008 Z. z. a č. 61/2015 Z. z., ktoré priamo nadväzujú na zmenu financovania materských škôl alebo ide o úpravy, ktoré reagujú na podnety z aplikačnej praxe. V rámci uvedených noviel sa okrem iného navrhuje napríklad zavedenie pravidiel používania mobilných telefónov počas školského vyučovania, nový spôsob označovania škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a nový spôsob označovania spojených škôl, zjednodušenie procesu zaraďovania škôl a školských zariadení do siete a ich vyraďovanie, odstraňovanie dvojzmennej prevádzky základných škôl a iné.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 400. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, teraz to chvíľu bude vyzerať, že nezastupujem opozíciu, ale vládnu koalíciu, ale treba to teda povedať. Nebýva zvykom, že vládne návrhy vznikajú a ďalej sa administrujú v nejakom prirodzenom rytme. Predložený návrh obsahuje sedem noviel zákonov z dielne ministerstva školstva a... respektíve, a teda je príkladom toho, prečo je dôležité, aby sa komplexné normy, sedem zákonov, to už je dosť, dostali do parlamentu práve v súlade s legislatívnymi pravidlami.
Len tak pre zaujímavosť, bolo vznesených 269 pripomienok, z toho 85 zásadných. A z toho počtu bolo akceptovaných 134 pripomienok, čiže takmer polovica. Prešla som ich všetky a musím povedať, že zásadným spôsobom tie, ktoré boli akceptované, vylepšili pôvodný návrh. Buď ho teda vylepšili vecne, významne vecne, alebo zabránili nejakým zbytočným administratívnym nákladom v podobe administratívnej záťaže.
Veľmi detailne som sledovala aj proces komunikácie ministerstva s prostredím, ktorého sa novely týkali. Možno najťažším orieškom boli rokovania so samosprávami, ktorých sa týkala zmena financovania materských škôl a na ktorom stojí aj samotný predložený návrh. Od počiatočného zásadného odporu sa rokovania dostali až k podpisu memoranda medzi ministerstvom a ZMOS-om. Asi to nebolo úplne jednoduché, lebo plán na rovnaký prístup k financovaniu školských klubov detí sa nenaplnil, ale podstatné je, že sa dosiahla aspoň dohoda v tom, k čomu nás zaväzuje plán obnovy a odolnosti.
K tomu procesu ešte chcem povedať, že klub Progresívneho Slovenska sa veľmi zaujímal o postoj samosprávy a vnímali znepokojenie samosprávy a v tom kontexte požiadali o poskytnutie dát, na základe ktorých sa ministerstvo dopracovalo k nápočtu finančných prostriedkov z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, o ktoré sa samosprávam zníži ich príjem. A pokiaľ mi je známe, pán minister Drucker zabezpečil, aby generálna riaditeľka sekcie financovania regionálneho školstva prišla sem a poskytla nám všetky potrebné informácie. To naozaj kvitujem.
A skôr, než poviem pár slov vecne k návrhu, musím sa dotknúť aj toho, čo mi nie je úplne sympatické, na rozdiel od toho, o čom som hovorila pred chvíľou. A nie je mi sympatická tá marketingová stratégia, akou sa prezentoval tento návrh zákona. Robert Fico povedal, že minister ide s hlavou na gilotínu tým, že návrh reguluje používanie osobných elektronických komunikačných prostriedkov. Samozrejme, v škole počas vyučovania. Samozrejme, že nemá pravdu. K tomu neskôr.
Pán minister označil tieto zmeny za nežnú revolúciu v školstve a ja si myslím, že tiež nemá pravdu a toto vzletné označenie nie je úplne namieste. Jednotlivé zmeny totiž nie sú rovnakého významu a často ide o, iba o reakcie na nejaké dlhotrvajúce problémy, ktoré sa v iných krajinách už vyriešili. Napríklad téma mobilných telefónov. Rieši takmer celá Európa, väčšina krajín to má za sebou. Modelovanie siete škôl, tiež. Systém podporných opatrení, tiež. A o mnohých z nich sme vedeli, ktoré to budú a dokedy ich budeme musieť vyriešiť. Čiže nepovedala by som, že ide o nejakú revolúciu, skôr by som povedala, že o takú nežnú evolúciu. A dokonca v jednej oblasti by som povedala, že sa nedá hovoriť ani o nežnej evolúcii, ale skôr o dosť veľký regres, spätný chod. A teraz k tým zmenám.
Pravda je taká, že zmeny majú svoju hierarchickú štruktúru z hľadiska pozitívneho vplyvu na školské prostredie. Od tých niekoľkých systémových cez jednoduchšie zmeny, ktoré majú pozitívny vplyv, k tým, ktoré žiadny zásadný význam nemajú a sú vyložene technického, resp. terminologického charakteru. K tým posledných, aby bolo jasné, o čom hovorím, patria niektoré zmeny v zákone 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Tam sa napríklad slovné spojenie "výchovné opatrenia" nahrádza slovným spojením "opatrenia vo výchove". No tak toto zásadne situáciu nemení. Alebo termín "špecializovaná trieda" sa nahrádza termínom "adaptačná trieda". Takže ani v tomto prípade nejde o revolúciu a dokonca ani o evolúciu.
K jednoduchším zmenám, ktoré nemenia, ale iba precizujú niektoré procesy, patrí napríklad novela zákona 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a týka sa úpravy poskytovania dát z informačného systému ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže je to technická záležitosť, kto komu akým spôsobom bude poskytovať dáta. Alebo novela zákona 61/2015, inak ma prekvapilo, že pán minister povedal, že konkrétne táto novela nejakým spôsobom nadväzuje na zmenu financovania materských škôl, lebo však je to zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a v podstate sa týka úpravy tvorby plánu výkonov pre prvé ročníky stredných škôl. S touto témou, s tou základnou, to naozaj sa mi nezdá, že má niečo spoločné.
Do kategórie nekomplikovaných zmien patrí aj novela zákona 571/2009 o rodičovskom príspevku a je reakciou na prípady zneužívania predlžovania doby poberania rodičovského príplatku, príspevku v tých prípadoch, ak dieťa z kapacitných dôvodov nebolo prijaté do materskej školy. A v tomto prípade, to zase musím povedať, že išlo o silnú inšpiráciu návrhom, ktorý v predchádzajúcom volebnom roku, už teda v tejto sezóne, v tomto volebnom období predkladalo Progresívne Slovensko.
K tým systémovým zmenám a dôležitým naozaj nepochybne patrí nový model financovania materských škôl a možno aj trochu proces úpravy siete škôl ako takých. Je každému známe, kto sa zaoberá témou vzdelávania, že materské školy prechádzajú zo systému originálnych kompetencií samospráv do systému preneseného výkonu štátnej správy, čím štát veľmi správne deklaruje, za ako dôležité považuje vzdelávanie detí v materských školách.
S tým súvisia aj ďalšie zmeny, ako je spádovosť alebo zmena zákona 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu z dane príjmov územnej samospráve, kde sa teda mení jeden parameter a to ten, že výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku sa mení zo 70 % na 56,1 a tých necelých 14 % je to, čo štát použije na financovanie chodu materských škôl. Je to technikália, ale podľa môjho názoru asi ťažko vyrokovaná. (Reakcia ministra.) Bola? Asi.
K nekomplikovaným zmenám pozitívneho charakteru patria aj zmeny v zriaďovateľských kompetenciách samosprávnych krajov, ktoré môžu viesť k variabilite vzdelávacích subjektov. Takáto možnosť už tu bola niekoľko rokov trochu v inej forme, ale tá sieť škôl sa príliš radikálne nezmenila. Takže sama som zvedavá, aký toto bude mať efekt.
Do kategórie pozitívnych opatrení a nevyhnutných opatrení, lebo nás k tomu zaväzuje plán obnovy a odolnosti, je krok k zrušeniu dvojzmenného vyučovania v základných školách. Z môjho pohľadu ide o systémové opatrenie, ale je ľahko zneužiteľné v prípadoch, ak ide o školy v blízkosti rómskych osád. Ale o tom možno bude viac hovoriť moja kolegyňa.
Za veľmi dobrú vec a dobrý nápad považujem nastavenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Je ale otázka, akým spôsobom budú školy pracovať s tými dátami, ktoré jej budú poskytnuté, lebo pokojne sa môže stať, že to bude iba na úrovni administratívnej záťaže pre školy, ktoré budú kŕmiť systém dátami, a možno na tej úrovni to aj zastane.
To som zvedavá, aké to bude mať ďalšie kroky.
K návrhom, ktoré je potrebné oceniť, patrí aj nastavenie pravidiel pre zabezpečenie povinného vzdelávania detí z Ukrajiny, respektíve ten prvý krok. A špeciálne sa chcem vyjadriť k trom veciam.
Prvá vec sa týka novely školského zákona a týka sa regulácie používania osobného zariadenia elektronickej komunikácie v školách, známy pod skráteným názvom zákaz mobilných telefónov. Ide o teda paragraf, nový § 151a. Na začiatok chcem povedať, že sa hlboko stotožňujem s myšlienkou regulovať používanie týchto zariadení a keby s tým neprišlo ministerstvo, tak som mala pripravený vlastný variant. Okrem toho, že v súvislosti s mojou profesiou som videla priame negatívne dôsledky neregulovaného používania takýchto zariadení, ktoré mali vplyv na kognitívny rozvoj detí, duševné zdravie, vzťahy medzi žiakmi, tak mám k dispozícii aj súbor výskumných štúdií, ktoré sa zaoberajú negatívnymi vplyvmi na všetky oblasti ľudského života. Ale napriek tomu v tom návrhu vidím jeden problém. A tým je nevytvorenie právneho prostredia pre reguláciu týchto, za používanie týchto zariadení v prostredí stredných škôl. Mnohé stredné školy, tak ako predtým aj základné školy, regulovali používanie mobilných telefónov v svojich školských poriadkoch, ale nebola to dostatočná báza na to, aby to bolo úplne legitímne. Aj v stredných školách v prípade porušovania tých dohodnutých pravidiel boli tie mobilné telefóny žiakom odobraté, na nejaký krátky čas zabavené a potom im boli teda vrátené. Zatiaľ čo predložená novela rieši možnosť odobratia tohto majetku u žiakov do veku 15 rokov, starších žiakov sa netýka. Ale v tom prípade pedagogický zamestnanec by nemal odobrať žiakovi staršiemu ako 15 rokov takéto zariadenie, keďže by išlo o zásah do vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Vlastnícke právo možno obmedziť iba v súlade so zákonom a v prípade žiakov stredných škôl na to zákon nemyslí. Takéto zmocňovacie ustanovenie tam nie je.
Druhá poznámka sa týka zavedenia informovaného súhlasu v prípade, ak škola poskytuje výchovu a vzdelávanie nad rámec štátneho vzdelávacieho programu alebo školského vzdelávacieho programu, alebo nad rámec inovácií, ktoré sú obsiahnuté v § 14a. Každý v problematike priemerne zorientovaný človek vie, prečo sa toto ustanovenie v zákone ocitlo. Viem, že pán poslanec z našej priateľskej opozičnej strany sa dosť razantne vymedzil proti tomuto ustanoveniu a považuje ho za akt nedôvery voči školám. A ja si zase myslím, že ide o strategický ťah ministerstva. Ide o akúsi bezpečnostnú poistku, ktorá vníma tie bláznivé nápady Slovenskej národnej strany, ktoré sú reprezentované aj návrhom na zamedzenie propagácie netradičnej sexuálnej orientácie.
Mimochodom, tradícia je súbor zvykov a pravidiel, ktoré sa generačne dedia, a ja neviem o tom, že sexuálna orientácia je generačným dedičstvom. To ani nie je asi možné.
V čom teda vidím strategický ťah ministerstva? V tom, že v podstate touto úpravou sa snaží znefunkčniť návrh Slovenskej národnej strany, pričom v realite sa toho veľa nezmení oproti teda súčasnej úprave. Ministerstvo v úprave zákona vlastne hovorí, že to, čo je obsiahnuté v štátnom vzdelávacom programe, v školskom vzdelávacom programe a vo verejných inováciách, nepodlieha vôli rodičov, či tento obsah má, alebo nemá byť žiakom sprístupnený. Jednoducho bude.
V jednom vyhlásení pán minister Drucker povedal nasledovné, citujem: "A platí, čo som hovoril vždy. O obsahu vzdelávania počas môjho pôsobenia budú rozhodovať výlučne odborníci a pedagógovia." Tá prvá časť úpravy je presne v tomto duchu. A prečo hovorím iba prvá časť. No tá druhá nie úplne, lebo dáva právomoci aj rade školy, čo nie sú odborníci, aj rodičom, čo nie sú odborníci, aby o tom obsahu rozhodovali, ak teda je niečo nad rámec vzdelávacích programov alebo inovácií.
Ministerstvo v zákone teda hovorí, že ak obsah nad rámec štátneho vzdelávacieho programu a školského vzdelávacieho programu a inovácií schváli pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. Je to ďalšia páka na to, ako o vzdelávaní budú rozhodovať pedagogickí zamestnanci a volení reprezentanti v rade školy. A ak sa rada školy a pedagogická rada nedohodnú, potom prichádza do úvahy infosúhlas rodičov. Ale v tejto časti má navrhovaná úprava tiež jeden háčik a ustanovenie bude nevyhnutné podľa môjho názoru stopercentne upraviť.
Zatiaľ čo školský zákon v § 7 ods. 3 uvádza, že školský vzdelávací program musí byť okrem iného v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tie sú uvedené v § 3 a 4 zákona, tak podobná podmienka chýba pri uplatňovaní obsahu nad rámec programov. Teda v prípadoch, ak o nadrámcovom obsahu rozhodne pedagogická rada, rada rodičov, ale najmä rodičia v infosúhlase, tak v tom prípade bude nevyhnutné podmieniť to tiež, že aj tento obsah musí byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
Politicky bude pre mňa osobne nesmierne zaujímavé hlasovanie o návrhu z dielne SNS, ktorý sme dnes odsunuli na nejaké októbrové, októbrové zasadnutie, aj niektorými členmi opozície, ale aj časťou koalície. A úplne otvorene poviem, že som zvedavá, či návrh SNS podporia tí poslanci z opozície, ktorí prišli s infosúhlasom v nejakých veciach pred prázdninami. A samozrejme, že ešte viac som zvedavá na to, a to dúfam, že sa teda stane, že poslanci HLAS-u podporia svojho ministra v tejto veci. Čiže v druhom čítaní v kontexte týchto dvoch problémov prednesiem pozmeňujúce návrhy.
Teraz jedna kľúčová vec. Nedá sa ani vyhnúť tým legislatívnym zmenám, ktoré v kontexte s nelegislatívnymi zmenami vytvorili mix, pre ktorý nebude možné celý predložený komplex noviel zákonov podporiť. Ide o kombináciu pilotného projektu rómskych národnostných škôl s nastavením národnostných škôl v zákone. Zároveň spolu s definíciou národnostných škôl sa v zákone explicitne uvádza, že v týchto školách a špeciálnych školách sa výchova a vzdelávanie nepovažuje za segregované. Je úplne jedno, čo si ja o tom osobne myslím, ale treba si uvedomiť, na akú cestu sa Slovenská republika vybrala touto novelou a teda tou nelegislatívnou pilotnou skúškou.
Každý vie, že Európska komisia podala žalobu na Súdny dvor za to, že Slovenská republika neprijala účinné opatrenia proti segregovanému vzdelávaniu. Zo stanoviska k tejto téme vyberám tri citáty. Prvé sú ľudskoprávne organizácie, ktoré hovoria: "Je veľmi otázne, či by sa rómske národnostné školy mohli zriadiť vo väčšom počte len na základe vôle rodičov v zmysle zákona. Jednoduchá prekvalifikácia segregovaných škôl na národnostné s menom v sieti škôl by zas narážala na právne limity a určite by bola terčom ďalšej kritiky zo strany Európskej komisie a medzinárodných organizácií."
A teraz zo samotného odôvodneného stanoviska Európskej komisie. Tá bola zaslaná v roku 2015 Slovenskej republike v súvislosti s porušovaním smernice o rasovej rovnosti. A tam sa uvádza nasledovné: "Komisia zastáva názor, že nie je rozhodujúce, akým zástupným názvom sa označí metóda, ktorá v skutočnosti vedie k diskriminácii a segregácii, či už je to špeciálna škola, špeciálna trieda alebo špecializovaná trieda." Z tejto časti odôvodneného stanoviska jednoznačne vyplýva, že premaľovanie štítu nerobí školu s rómskymi žiakmi školou nesegregovanou. Ide o to, že k segregácii rómskych detí do rómskych škôl a tried nedochádza na základe ich etnicity, ale predovšetkým na základe ich socioekonomického zázemia. A teraz jeden dobrý príklad. Nikto nepochybuje o tom, že rómske getá alebo rómske osady sú segregované typy sídel. O tom tu nemôže nikto pochybovať, ale, paradoxne, školy, ktoré vzdelávajú deti výlučne obyvateľov týchto segregovaných sídel, už segregované nebudú, lebo sa budú volať národnostné. V tomto vidím nejaký, nejaký problém. Ja chápem ministerstvo školstva, že chce zvýšiť kvalitu vzdelávania týchto detí. Aj nemám nič proti tomu, keby celá pomoc, ktorú plánuje overovať v pilote, overila bez toho, aby išla cez národnostné školy, a potom v zákone sa uviedlo, že nie sú segregované. Ten efekt by bol rovnaký a nevznikali by takéto podozrenia a veľmi odôvodnené podozrenia, že je to cesta, nejaká cesta, akým spôsobom obísť konanie Európskej komisie. Takže zatiaľ toľkoto a v druhom čítaní teda možno viac.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, aj ja som podobne ako pani poslankyňa veľmi pozorne sledoval celý legislatívny proces tvorby tejto právnej úpravy a musím povedať, že aj ja chcem oceniť a teda veľmi pozitívne vnímam, že na konci dňa došlo k dohode najmä so samosprávami ohľadom zavedenia normatívneho financovania v prípade materských škôl, pretože ide naozaj o systémovú zmenu. Naviac si cením, že ministerstvo školstva vyčlenilo pre budúci rok sumu cirka 54 mil. eur na podporu tohto opatrenia. Je to nad rámec toho, čo bolo vyrokované so samosprávami, pretože si uvedomujem, že akýkoľvek zásah do zmeny v prípade financovania samospráv z podielových daní, dane z príjmu fyzických osôb bol mimoriadne náročný. Rovnako profesné a stavovské organizácie tieto legislatívne zmeny privítali.
Čo sa týka výroku pána predsedu vlády na adresu zákazu používania mobilných telefónov, zjednodušene to poviem tak ako vy, tento výrok je stopercentne správny, absolútne pravdivý, pretože vo všeobecnej verejnosti nie sú tak jednoznačné názory na úpravu tejto problematiky ako u tých, ktorí sa výchove a vzdelávaniu venujeme v praxi. My to máme jednoznačne vysporiadané. Dívame sa nielen na samotný proces výchovy a vzdelávania, ale aj na to, čo je zavedené v okolitých krajinách.
Ďakujem.

-----------------------------------------