19. schôdza

Ďakujem. Ďalším, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, je pán poslanec Viskupič, čím mu dávam slovo. Je v sále? Takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.
Prihlásil sa jeden pán poslanec, takže mu odovzdávam slovo, pán poslanec Hajko.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale predsa len ma k tomu primäla moja pamäť. Nemám veľmi dobrú pamäť, ale tie šediny svedčia, že ako skutočne, ako tá pamäť slabne. Ale pamätám si niektoré veci spred viacerých rokov. Hovoríme tu o tom, že ako budeme riešiť problém s našim verejným dlhom. Ja som tu už spomenul pred niekoľkými minútami, že my sa tu rozprávame dajme tomu o mimoriadnych daniach, ktoré majú priniesť milióny eur do štátneho rozpočtu. A nejako nerezonuje diskusia o tom, že čo ak nám vypadnú eurofondy, čo sú miliardy eur. Ja som tu to číslo spomenul, budúci rok by Slovensko malo z eurofondov podľa návrhu štátneho rozpočtu z minulého roka, rozpočtu verejnej správy z minulého roka, Slovensko by malo čerpať v budúcom roku z európskych fondov a z plánu obnovy 3,4 mld. eur a príspevok do spoločného rozpočtu navyše je takmer 1,5 mld. eur. Tak keď si tieto čísla dáme dohromady, tak hovoríme o miliardách. Ten príspevok budeme musieť zaplatiť tak či tak, hej, to je úplne jasné. Ale hrozí nám, že možno prídeme o peniaze z eurofondov.
Takže to je ako veľmi vážna vec, pri ktorej nemôžeme zanedbávať, keď hovoríme o vývoji zadlženia Slovenskej republiky. Pretože ak nebudú peniaze z eurofondov, ktoré nám kryjú, čo ja viem, 80 % investícií verejných, tak jednoducho ak tie investície budeme chcieť dať nechať ostať, chceme, aby zostali zachované, tak tie peniaze budeme musieť zobrať odkiaľ? No, len zo štátneho rozpočtu. Takže, a to ide priamo do dlhu. Ale hovorím, ja si pamätám dosť a viem, že za vlády SMER-u v roku 2016 – 2020 bol predpoklad, že do konca funkčného obdobia bude Slovensko mať prvý raz v histórii vyrovnaný rozpočet. To bol zámer a, samozrejme, ja osobne som vtedy vítal, v politike som ešte nebol, ale vítal som, že konečne štát po toľkých rokoch, po toľkých desaťročiach konečne bude hospodáriť bez dlhu, prvý raz. Hoci ten vývoj bol pomerne priaznivý, tak napokon vláda Roberta Fica rezignovala na tento svoj cieľ. Pretože sám som očakával, akým spôsobom bude reagovať, ako bude zostavovať rozpočet pre budúcu vládu, to znamená volebný rozpočet, tak to aj voláme. A pochopiteľne, že, a vtedy bol tiež pán Kamenický ministrom, tak že vtedy zostavil minister financií v roku 2019 zostavil rozpočet na rok 2020 s deficitom zhruba pol percenta hrubého domáceho produktu. Takže žiadna nula, bol to deficit. Otázka je, do akej miery bol reálny ten rozpočet, pretože už nová vláda, ktorá nastúpila po februárových voľbách, musela zápasiť, samozrejme, s týmto rozpočtom. A to nehovorím, že prišla do toho pandémia a tak ďalej a tak ďalej. To je, taký komplexný problém vznikol, keď do toho započítame potom ešte energetickú krízu, infláciu a tak ďalej, že ťažko to je rozmotateľné klbko. Ale, ale isté je jedno, že vstupovali sme pri dobrej finančnej kondícii, dobrom hospodárskom raste sme vstupovali do roku 2020 so zámerom, so zámerom schodkového hospodárenia, hej. Takže v podstate zase len so zámerom vyrobiť nejaký, nejaký ďalší dlh.
K tomu pridám ešte jednu vec, bolo to 25. februára 2020, v tejto snemovni zasadol parlament pár dní pred voľbami a schválil 13. dôchodok. Mnohí ste možno boli pri tom. Ja som tu nebol. A ten 13. dôchodok zaťažil verejné financie podľa tých prepočtov, čo tam boli, zhruba pol miliardou eur. To znamená, že garnitúra, ktorá odchádzala, tak zaviazala budúcu vládu, nech bude akákoľvek, hej, aby vyplatila 13. dôchodok všetkým ľudom a tým pádom vlastne zaťažila aj Sociálnu poisťovňu, ktorá na to peniaze nemala. Toľko do histórie roku 2019-2020.
Rok 2023, Ódorova vláda. To, čo povedal minister financií, ako rešpektujem, to už v politike som bol. Dostala nastupujúca vláda, pár týždňov pred koncom roka dostala rozpočet, o ktorom povedal predseda vlády, že je nevykonateľný. Lebo bol podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, bol tento rozpočet vyrovnaný. Jednoducho nedal sa dosiahnuť. Zároveň Ódorova vláda upozorňovala na to, že ak by sa predsa len postupovalo podľa tohto rozpočtu, čo to bude znamenať, aká katastrofa pre Slovensko. Samozrejme, strmý pokles životnej úrovne a tak ďalej. Dávam za vinu Ódorovej vláde, že nepripravila rozpočet realisticky. Áno, mali sme tu tie lego kocky, o ktorých hovoríme a z ktorých asi bude vychádzať aj terajšie ministerstvo financií. Ako potvrdila včera na hospodárskom výbore štátna tajomníčka z ministerstva financií, áno, čo sa týka z dane osladených nápojov, vychádzalo sa z lego kociek. Áno, vychádzalo z toho. To znamená, áno, predložila Ódorova vláda nejaké, nejakú predstavu alebo nejakú sumu, sumu nástrojov, cez ktoré konsolidovať verejné financie, ale nemala odvahu na to, nemala na to politickú odvahu, hoci to bola strana, bola to vláda úradníkov, ale ako vidíme, mnohí z týchto ľudí potom vošli do politiky, ako aj sám predseda vlády, takže táto strana nemala odvahu, táto vláda nemala odvahu, aby aspoň načrtla aspoň nejakú víziu realistického rozpočtu na rok 2024. Tým pádom ktokoľvek, ktokoľvek by zostavil vládu, ktokoľvek odtiaľto by zostavil vládu, tak v podstate pár týždňov pre koncom kalendárneho roka musí nanovo zostavovať rozpočet, musí nanovo všetko prepočítavať a zvažovať všetky riziká, samozrejme, aj tie politické riziká. Však vieme veľmi dobre, keď sa zostavuje rozpočet, tak vždy to je vec politická.
Takže ak teraz chceme hľadať vinu, že kto môže za to, že máme verejné financie v takomto stave, tak musíme sa na to pozrieť komplexne. Ja idem dozadu až pred rok 2020 a takisto idem pred rok 2024. Ako musíme sa na to pozrieť. A tým pádom Kresťanskodemokratické hnutie vtedy nebolo v parlamente tieto roky, posledných osem rokov nebolo v parlamente, tým pádom by si možno ma aj viacerí mali, mali trošku pozrieť dovnútra, že kde sa stala chyba? Čo sa vlastne stalo? Kde nám to začalo rásť? Akým spôsobom sme neefektívne využívali prostriedky? Takže z tohto hľadiska ja pozerám na ten dokument. Ja keď som si nazrel do toho dokumentu, tak, žiaľ, musím povedať, že sú tam staré čísla a toto, o čom rokujeme, tak nemá pre mňa nejakú výpovednú hodnotu. Akonáhle nebudeme mať na stole konsolidačný balík, tak celý tento materiál je vlastne zbytočný, aby sme sa o ňom rozprávali. Pretože my potrebujeme vedieť, že akú má predstavu vláda, čo bude robiť s verejnými financiami. A ja neberiem snahu ministerstvu financií, že chce nejakým spôsobom konsolidovať, aj keď asi tie tlaky boli nie zvnútra, ale zvonku a dokonca by som povedal, že zo zahraničia, aby Slovensko konsolidovalo verejné financie, sme členmi eurorodiny, máme euro. Jednoducho my z toho ťažíme, že máme euro, my si môžeme dovoliť šafáriť dokonca s peniazmi, ale pretože máme euro, nás tak drží tá kotva, že jednoducho nemáme také úroky na vládnych dlhopisoch, ako majú Maďari alebo Poliaci, alebo Česi, máme oveľa nižšie, pretože sme v eurozóne, využívame to, hej? Je pochopiteľné, že je tu tlak, aby sme hospodárili riadne. Pretože ak by Slovensko malo padnúť na kolená, malo by ísť do krachu, tak vlastne bude musieť vzniknúť niečo podobné, ako vzniklo pred desaťročím v prípade Grécka. Jednoducho všetci budú musieť za nás ťahať. Nič príjemné.
Takže rešpektujem, že ministerstvo financií a vláda pripravuje konsolidačný balíček, len apelujem, ja som tu už dnes apeloval na to, aby v rámci toho uvažovala aj o podpore biznisu, jednoducho bez toho sa nezaobídeme, nestrihajme biznisu krídla, ako nedopadne to dobre, a teraz dodám ešte druhú vec, pozrieme sa na výdavky. My sme dlhodobo kritizovali, že táto vláda hoci pre krátkosť času možno bola vystavená silnému pokušeniu, táto vláda napríklad siahla na plošnú, alebo pristúpila, alebo pokračovala v plošnej energopomoci viac za ako miliardu eur tento rok. To, čo mi hovorila vo vzájomnej diskusii ministerka hospodárstva, zatiaľ je to niečo vyše 700 mil. eur, ktoré sme minuli na energopomoc. Aj pre tých, ktorí to vôbec nepotrebujú. Ako ja beriem do úvahy, že nebol čas, ale táto vláda, takisto ako Hegerova predtým, poviem to úplne rovno, mala mať odvahu a aspoň o kúsok zvýšiť ceny energie. Máme ich regulované, máme ich regulované a aspoň o kúsok zvýšiť a neurobiť to tak, že budúci rok skutočne nás to čaká, a tu to bude politicky veľmi ťažká úloha, že jednoducho budú musieť ísť ceny hore plynu možno o tretinu a kúrenie a možno podobným tempom. Keby tie vlády postupovali iným spôsobom, a hovorím aj o Hegerovej vláde poslednej, že by jednoducho pristali na to, že aspoň nejaké zvýšenie spravia a chodili aj predstavitelia z Hegerovej vlády a chválili sa, máme najnižšie ceny v Európskej únii, no úžasné. Ale čo s nimi spravíme v roku 2025? My sme na to dávno upozorňovali. A keby vláda Roberta Fica mala odvahu nie chodiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec, v reakcii na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Prvý pán poslanec Kišš, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hajko, keď zoberiete človeka, zviažete mu ruky aj nohy a hodíte ho do vody a poviete mu, aby plával, tak asi nebude vedieť plávať, asi sa skôr utopí. To sa stalo so spomínanou Ódorovou vládou, ktorej teda predchádzajúci parlament, a my dvaja sme neboli jeho súčasťou, nedal dôveru, nedal jej mandát robiť akékoľvek legislatívne zmeny, preto, samozrejme, nemohla zostaviť rozpočet, ako by chcela. To je jeden aspekt toho zviazania rúk. A druhý, že tuná v tom predchádzajúcom parlamente jednak sa tu dialo eldorádo a väčšina z týchto ľudí na pravej strane tu bola, my dvaja a väčšina z nás na ľavej strane nie, tak jednak bola súčasťou tohto rozpočtového eldoráda tri mesiace pred voľbami a okrem iného sa nedokázala dohodnúť na aktualizácii tejto dlhovej brzdy, kvôli ktorej musela vláda pána Ódora naplniť tú legislatívnu povinnosť a predložiť teda formálne, zdôrazňujem, vyrovnaný rozpočet do parlamentu. Ale zároveň v tej dôvodovej správe hneď v prvej vete uviedla, že takýto rozpočet je nerealistický a pripravila teda tie lego kocky, ktorými sa dnes minister financií inšpiruje a, ako som vravel aj v rozprave, teda želám mu, aby čo najviac opatrení z lego kociek boli súčasťou toho konsolidačného balíčka.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalší pán poslanec Hazucha.

Ďakujem pekne. No, veľmi často sa používa argument a je ho dosť často počuť, že v časom v roku 2016 – ´18, keď bol vyšší hospodársky rast, že sa nevytvárala rezerva, malo sa viacej šetriť. Na čí vrub by bolo bývalo vtedy to šetrenie? Vyčíta sa nám aj teraz, že konsolidačné opatrenia zaplatia ľudia. Vtedy by to neboli znášali ľudia? Premiér Fico v tej dobe to zdôvodňoval, si to pamätám, že cíti potrebu podeliť sa o úspech a výkon ekonomiky s ľuďmi, ktorí ho vytvárajú. Nebolo to správne? Pre mňa áno. Veď od roku 1990 alebo dajme tomu aj ´94 vždy vyzývali vlády k šetreniu a uťahovaniu si opaskov, lebo ekonomika padla a len veľmi pomaly sa z toho spamätávala v porevolučnej dobe. Keď sa potom začalo trošku dariť, tiež sme teda mali šetriť na ľuďoch a nič nedať? To sa týka aj ich príjmov, minimálnej mzdy, ale aj verejných výdavkov, verejných investícií. Veď nemáme obrovský investičný dlh na verejných investíciách, čo sa týka infraštruktúry, ciest, vodovodov, kanalizácií, čistiarní, čohokoľvek? Všade, kde sa len pozrieme, zaostávame. Mali sme ešte šetriť? Zvláštne myslenie.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší pán poslanec Hajko.

K pánovi Ódorovi, ja si uvedomujem, k pánovi Kiššovi, ja si uvedomujem, že Ódorova vláda nemala možnosť prijímať zákony, ale mohla ich prichystať. Jednoducho niečo mohla prichystať, určite mohla. Určite by sa ľahšie dýchalo akémukoľvek ministrovi financií, ktorý by nastúpil po tejto vláde.
Čo sa týka pána Hazuchu, tak poviem toľko. A to je zodpovedné v dobrých časoch robiť dlhy zbytočne? Štát stále robil dlhy. Prečo sme rozdávali vlaky zadarmo, obedy zadarmo a tak ďalej? Prečo? Bolo to nutné v tom čase? A aby som to len vám ako nedával, aby som vás neobviňoval z toho. Ja si pamätám, čo vtedy vyhlasoval predseda Slovenskej národnej strany a vyhlasuje to dnes: Ešte stále sa máme kam zadlžovať, poďme sa zadlžovať. Pamätám si veľmi dobre na jeho výroky, pozrime sa na Taliansko, pozrime sa na iné štáty, aké majú dlhy, ľudia si zaslúžia. To znamená, že ľudia si zaslúžia, aby sme robili dlhy? Ako ľudia si zaslúžia, aby sme dnes dajme tomu uvažovali o zvýšení DPH? Zaslúžia si to ľudia, aby platili vyššie ceny? Však to je ako rodinný život. Jednoducho rodinný rozpočet. Ako je to v poriadku, keď mám slabý príjem a idem do banky, zoberiem si peniaze a idem na dovolenku? Je to v poriadku? Ja si myslím, že to nie je v poriadku. Ak sa chcem starať o svojich občanov, ak sa chcem starať o členov svojej rodiny, tak hospodárim zodpovedne. A rátam s tým, že buď musím mať rezervu, keď príde neočakávaný výdavok a že musím mať peniaze na všetko dôležité, čo potrebujem. Jednoducho keď mi na zábavu nevychádza, tak mi nevychádza. A to isté platí aj v prípade štátu. Ak je dobrý štát, dobrá vláda a myslí na svojich ľudí. To je dobre myslieť na svojich ľudí tak, že zadlžujem štát? A že z roka na rok prikladám milióny a milióny na dlhovú službu? To nie je zodpovedné a to nie je ani ľudská politika.

Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Vidím, že áno.
Nech sa páči, máte slovo.

Ja vystúpim v záverečnom slove, lebo už sa ponáhľam, musím za chvíľu odísť, ale nemám problém s vami diskutovať kedykoľvek.
S mnohými vecami sa dá súhlasiť, s mnohými nedá súhlasiť. Poviem otvorene, čo tu bolo povedané. Poviem jednu vec. Ak sa teda bavíme fakticky. Ja chápem, že všetci, poďme sa pozerať dozadu, dozadu a poďme sa pozerať na to. To, čo dnes hovoríte, pán Hajko, som tu počúval predtým, ako nastúpila tá bývalá vláda, čo tu rozbila verejné financie. Toto som počúval. Jak tu všetci prídu odborníci, ktorí tu všetko zachránia, bude tu super, raj na zemi. Tri roky, čo sme tu mali. Nakoniec sme zistili, že áno, že najväčšia odborníčka na eurofondy je pani Remišová. Neni problém. Všetci tí, čo rozprávali, jak majú tony odborníkov, jak ich všade dosadia, tak všetci sa posadali na tie funkcie a tak to vyzeralo za posledné tri roky, jak to vyzeralo. Pani Luščíková odišla, pozdravujem. Keď teda sa chce baviť, tak poďme sa baviť o číslach. Všetko bolo zle za toho SMER-u, hej, keď sa bavíme o dlhu, 48 % bol, limit na dlh bol 48 %. Boli sme na tejto hranici, že pod limitom najnižším, ktorý bol. Je tam päť sankčných pásiem. Boli sme najnižšie. Takže vy chcete povedať, že my sme zodpovední za to, že sme sa prepadli tak, že dnes nevieme ani piate najhoršie pásmo dostihnúť? Že to nevieme dať naspäť? To chcete povedať, pán Hajko?
Pán Kišš hovorí, že, a s tým súhlasím s vami, tu plne súhlasím, že hovorí, že pán Ódor nemohol dodať realistický rozpočet, lebo mu v tom niekto bránil. Nikto mu v tom nebránil. Ja som čakal, že prídem na to ministerstvo, že tam budem mať takto buchlu, ktorú mi tam pán Ódor, nemusela schváliť Národná rada. Že tam budem mať niečo, žiadne lego kocky, stavebnice. Viete, čo sú lego kocky? To sú vymetané všetky šuflíky na ministerstve financií, kde sú všelijaké rôzne opatrenia, ktoré si kto vymyslí, niečo sa prepočíta, povie sa. Samozrejme, každé to opatrenie môže mať tisíc nastavení. A to je to, o čom sa dneska bavíme. A máme tam, my sme, hovorilo sa že 100, my sme mali možno 130, my sme s ďalšími dvadsiatimi pracovali a nakoniec sme sa, snažíme sa vybrať také, ktoré budú najmenej mať dopad na ľudí. Tie dobré sa už minuli, to musím povedať. A tie budú horšie a ešte horšie. To je realita, to je realita.
Takže nie, ja nepotrebujem vedieť, že čo sa všetko dá zvýšiť a ako sa to dá zvýšiť. Ja som čakal, pán Viskupič, vy ste dnes hovorili o tom, jak je super, ľahko sa dá ušetriť 1,4 mld., ale nedá sa tak ľahko ušetriť, jak si myslíte. Môžeme prepustiť učiteľov, záchranárov, policajtov, to sa nedá. A to je to, čo predložil pán Ódor. Zoškrtaných 7 mld., nefunkčný štát, absolútne kľaknutý na zem. Ja som čakal, že dostanem jeden realistický rozpočet, dobre, sme sa s tým nejako popasovali, mali sme na to strašne málo času, urobili sme to. Ale môže to kritizovať, mohlo to byť lepšie, horšie, neviem aké. Urobili sme to tak, ako sme to vedeli urobiť aj v tom krátkom čase. A na jednej strane všetci, ja si pamätám, médiá všade hovorili o tom, ako treba konsolidovať, treba urobiť to, treba urobiť tamto. Dnes každý hovorí, toto nerob, tamto nerob, ono nerob a už sme prešli možno všetkých tých 130 opatrení, že čo všetko netreba robiť, lebo toto dopadne na niekoho. Ale niečo treba urobiť, vy to sám hovoríte. A ja s tým súhlasím.
Deficit spôsobuje dlh. Deficit spôsobuje dlh. Takže poďme robiť na tom deficite, aby sa to znížilo. A môžeme sa baviť o tom, že čo by bolo lepšie. Len ja som očakával, že každý z tých, kto tu mudrujú, povedia, tu máš opatrenia na to, aby si dosiahol zníženie deficitu a zníženie dlhu. Žiadne som nevidel. To, že každý povie, že ušetrime, však ušetrime, ale ušetriť sa dá možno 100-200 mil. na pracovníkov, vyhoďme 10 % z verejnej správy, ale nehovorme o všetkých, hovorme o, nehovorme o všetkých zamestnancoch. My hovoríme o úradníkoch na ministerstvách, nehovoríme o učiteľoch, nehovoríme o zdravotníkoch, nehovoríme o takých, takých. Lebo tých je 400-tisíc. My sa bavíme o skupine možno 40-tisíc ľudí. Čiže toto je ten rozdiel. Takže poďme na to, ale to sa nedá skonsolidovať, to, čo si každý myslí, keď sa tu bavíme vo výškach miliardách, miliardách sa bavíme, nie o 100-200 mil., ktoré vieme urobiť. Ak si niekto myslí, že na štáte sa dá ušetriť 1,5 alebo 2,5 mld., tak je na veľkom omyle. To sa nedá. Čiže musíme to robiť postupne. Ja by som to rád urobil naraz, ale nedá sa to. A možno by som to urobil krajšie, alebo onako. Neni to možné.
Každá konsolidácia, a za tým stojím, niekoho bude bolieť. To je vždycky tak. Áno, s tým súhlasím. A ja hovorím možno nie o tom, že urobíme opatrenia, ktoré sa nikoho nedotknú. To sa nedá. Každé opatrenie sa niekoho dotkne. Ale ja hovorím o tom, ak urobíme nejaké opatrenia, musíme to nastaviť aspoň tak, aby ten dopad bol čo najmenší. Ale nejaký dopad vždycky bude.
Chcem poprosiť aj kolegyňu Luščíkovú, teraz dneska som sa dozvedel, ako sa volá pani kolegyňa, môžeme sa baviť, poďme sa ale baviť fakticky a ja som na to pripravený, ja s tým nemám žiadny problém. A samozrejme, keď na budúci týždeň vyjdeme s nejakým balíkom, tak každý bude hovoriť, to ste nemali, tamto ste nemali, to sa dotkne toho, to sa dotkne tamtoho. Ale ja by som chcel vidieť váš balík. Doneste mi váš balík, ja ukážem svoj, vy ukážte svoj a poďme sa baviť, kto to lepšie nastavil a či to to moje nastavenie je lepšie, alebo to vaše. Ja sa priznám, každej z tých 130 opatrení, alebo koľko, môžete skrúcať zľava-sprava, nastavenie také-onaké, a ja ďakujem svojim kolegom na ministerstve financií, polroka nič nerobíme, len prepočítavame také-onaké veci, o ktorých diskutujeme v koalícii. Lebo jeden povie, že toto neni dobre, toto treba takto nastaviť, aby to nemalo až taký, taký-onaký dopad a moji kolegovia už sa upočítajú k smrti. Je to veľmi náročné. Ja poviem otvorene, že my v poslednej dobe každý deň proste, ja som teraz bol na obed, ja som nemal obed, lebo sme sa bavili s pánom Druckerom a pánom Tarabom ešte o tom, ako dopílovať tie veci, ktoré máme. A ja nehovorím, že vy s tým budete spokojný, alebo pán Kišš, alebo pán Viskupič, ale niečo treba urobiť, na tom sa možno zhodneme. Takže my to urobíme, doručíme to a potom môžeme o tom diskutovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.