19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak ja by som nadviazal na pána Viskupiča. V prvom rade si treba uvedomiť alebo povedať, že táto daň má slúžiť na konsolidáciu verejných financií. Dôvody už tu viackrát zazneli v priebehu dnešného dňa a ja len pripomeniem, že ide o zlé hospodárenie predchádzajúcich troch vlád a toto je výsledok. Ďalej treba uviesť, že ide o negatívnu externalitu, to znamená, že vždy bol zámer sa presunúť k zdaneniu negatívnych externalít. To znamená, že to, čo je zlé, škodí, treba aj zdaniť do určitej miery. Na to nadväzuje aj ten zdravotnícky pohľad alebo hľadisko, v tomto momente však ide o druhoradú záležitosť, v prvom rade sa sleduje konsolidácia.
Čo sa týka aj aplikačnej praxe, tak tá je taká, že aj túto daň poznajú, zavedenie tejto dane aj v krajinách západnej Európy, ako je Spojené kráľovstvo, Nemecko alebo Francúzsko, to znamená, že nejde o žiadne nóvum. Súvisí so zavedením, v súvislosti so zavedením vlastne aj tejto dane si finančná správa nevyžiadala nejaký enormne zvýšený počet administratívnych síl, to znamená, že to určite vie zvládnuť aj s terajším osadenstvom, ktoré je na finančnej správe.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Viskupič nie je prítomný v sále, aby reagoval na faktické poznámky, takže pokračujeme vystúpením pána poslanca Hajka.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme na stole zákon o, návrh zákona o sladených nápojoch. Ja si na úvod dovolím jednu gramatickú poznámku, skutočne aj na výbore som to hovoril. Malo by to byť správne o osladených nápojoch, pretože to je to dokonavé sloveso, od dokonavého slovesa osladiť je to odvodené. Toto je nedokonavé, to znamená, ako keby sme tie nápoje teraz stále sladili. To isté, ako vidíme, že sa v praxi používa úplne tiež nezmyselný výraz že vlhčené obrúsky. Ony sú zvlhčené, lebo už ich niekto zvlhčil a s takými zvlhčenými pracujeme. Takže to je taká gramatická poznámka, ak si ju niekto osloví, tak budem veľmi rád, ale ja si ctím slovenčinu, pracujem s ňou celý život, takže, takže preto na to poukazujem.
No, podobne ako pri dani z tabakových výrobkov, tak aj tu si kladiem otázku, aký je ten skutočný úmysel predkladateľa. Pretože vidíme ich tu dva. A ten prvý je, že ide o negatívnu externalitu, ako hovoril kolega, to znamená, že ideme zdaňovať niečo, čo je vlastne negatívne pre spoločnosť a má byť vlastne ten, ten, čo to používa, nejakým spôsobom za to sankcionovaný, že to používa. A druhý dôvod je, aby sme vybrali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože kasa je prázdna.
Keď sa zastavím pri tom, pri tom prvom argumente, alebo ešte poviem na začiatok, vždy keď vidím dva argumenty, tak mi to tak nejde dohromady, že čo presne ten predkladateľ tým myslel. Vždy to zaváňa takou neúprimnosťou, keď sledujem dva ciele naraz. Keď sa pristavím pri tom prvom cieli, ktorý je zdravotný stav obyvateľstva, tak hneď poviem na začiatku, že nepriateľom nám je v tomto prípade cukor. Lekári to vedia všetci veľmi dobre, že cukor mnohí nazývajú biela smrť, biely jed teda, nie biela smrť, biely jed, jednoducho cukor škodí. Skutočne je to vážny problém, pretože poviem len jedno číslo, od 19. storočia sa spotreba cukru vo svete, Európa je v tom dokonca ešte v popredí a Spojené štáty, sa zdvadsaťnásobila až ztridsaťznásobila. To znamená, dovtedy ľudia toľko cukru neužívali a, samozrejme, že keďže takto narástla spotreba cukru, takže to prináša aj zdravotné problémy. Okej, zatiaľ to je v poriadku.
Ak chceme siahnuť na cukor a ľuďom dožičiť lepšie zdravie, aby netrpeli touto civilizačnou chorobou, ktorá sa týka nadmernej spotreby cukru, dobre, poďme nad tým uvažovať, ale potom zdaňujme všetko, kde je cukor. Prečo nezdaňujeme potom kilo kryštálového cukru? Tam je čistý cukor. Prečo nie? Samozrejme, že ono by to nebolo také jednoduché, lebo cukor máme pomaly všade a tu vidíme, tu vidíme, že ten predkladateľ jednoducho ide pochopiteľne po vzore iných štátov a jednoducho preto, že daň z tých nápojov je ľahko, ľahko administrovateľná. To znamená, ľahko zistím, kto tieto produkty s obsahom cukru predáva, kto ich dováža a jednoducho viem, viem tie produkty nejakým spôsobom zdaniť. Mne sa to zdá taká príkra účelovosť, pretože ak nám skutočne ide úprimne o zdravotných vzťah, zdravotný stav obyvateľstva a potieranie týchto negatívnych externalít, tak potom by sme mali byť naozaj dôslední a ísť v tom zdaňovaní dôsledne, dôsledne všade, kde je cukor. Pochopiteľne KDH nie je za to, aby sme prichádzali sem s novými daňami a aby sme, aby sme zvyšovali dane existujúce. Ale opakujem, že ak ozaj štát je nútený siahať, siahať na nejaké nové daňové opatrenia, tak je to, sú to tie opatrenia z daňových externalít, ale v tomto prípade hovorím, že nie je to, nie je to dôsledné, zďaleka to nie je dôsledné.
A druhá vec. Ak si od tejto dane sľubujeme, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľov, tak sme dosť na veľkom omyle. Tie skúsenosti z iných štátov hovoria o tom, že takéto mimoriadne zdanenie osladených nápojov nevedie k nejakým lepším ukazovateľom. Ako príklad spomeniem Veľkú Britániu, Spojené kráľovstvo, kde s touto daňou, tuším, pracujú 10 alebo 15 rokov a výskyt obezity sa tam zvýšil. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším výskytom obezity na svete. Máme skutočne s tým vážny problém. Ak teda očakávame od tohto daňového nástroja, že nám pomôže a že budeme mať menej obéznych ľudí, nie je to tak. Nie je to tak. Ak by sme chceli byť v tomto prípade dôslední, oveľa väčším nebezpečenstvom ako potraviny s obsahom cukru sú spracované potraviny. To sú skutočne, spracované potraviny je vážny problém a tam skutočne už aj vychádzajú štatistiky, čo sa týka výskytu civilizačných chorôb, rakoviny a tak ďalej. Takže ak by sme, zopakujem, uzavriem túto, tento, túto časť svojho vystúpenia, ak by sme skutočne sledovali, skutočne sledovali ten cieľ, ako pomôcť zdravotnému stavu obyvateľov, tak tento cieľ tým nenaplníme.
Táto daň, táto daň zasiahne navyše práve tie menej zarábajúce skupiny obyvateľstva s nižším príjmom, pretože tam sú, tam sú tie návyky na pitie osladených nápojov dosť vysoké a navyše, samozrejme, keďže menej, títo ľudia majú menší príjem, tak podiel ich výdavkov na tieto nápoje je oveľa vyšší ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy. Takže neočakávame, že to bude aj nejaké sociálne opatrenie, ktoré pomôže nejakým spôsobom obyvateľstvu aj z hľadiska ekonomiky, vôbec nie, je to presne naopak. Ono dopadne najviac na tie, na tie najmenej príjmové skupiny obyvateľstva.
Výnos. Výnos tejto dane sa odhaduje na 80 mil. eur budúci rok. Ja som to už hovoril pri tabaku, je to veľmi ťažko vypočítateľná, vypočítaná suma. Pán minister tu reagoval na vystúpenia, čo sa týka k tabaku. Hovorí, spracovali to moji odborníci, ktorí sú odhentiaľ a odhentiaľ, ja viem, samozrejme, že to musia spracovať nejakí odborníci, hodiť do excelovskej tabuľky a niečo im z toho vyjde. Ale tam musíme brať do úvahy veľmi veľa, veľmi veľa parametrov, napríklad znížená ochota kupovať si tieto nápoje. Poviem jeden príklad. Druhý príklad sú cezhraničné nákupy. Ja som to dnes už spomenul, pri tých cezhraničných nákupoch nezohráva rolu iba to, ako hovorí minister, nezohráva rolu iba to, že aké sú tie, aké sú tie dane v okolitých štátoch, že či sme na ich úrovni, alebo som nad nimi, pod nimi a tak ďalej. Zohráva rolu aj to, že nie sme, sme, máme špecifické postavenie vlastne v tomto regióne tým, že sme obkolesení štátmi, ktoré používajú vlastnú menu, okrem Rakúska. To znamená, že ak prídu nejaké, nejaké pohyby kurzov, tak sa to, však vidíme to v minulosti, aj posledné dva roky, čo spravili kurzy, tak jednoducho tie nákupné zvyklosti sa menia a ak dnes aj po uplatnení týchto daní budeme dajme tomu na porovnateľnej úrovni cenovej ako okolité štáty, no tak nemusíme byť na tej úrovni o pol roka alebo o rok. A to nehovorím o dani z pridanej hodnoty, lebo, ako vieme, pri týchto produktoch najskôr sa, najskôr sa vyrubuje spotrebná daň, až nad to prichádza daň z pridanej hodnoty. To znamená aj daň, sadzba dane z pridanej hodnoty robí veľa. V Maďarsku máme tú sadzbu o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu napríklad ako u nás, v Poľsku majú úplne inú politiku, tam skôr išli s tými, s tou dépeháčkou dole. Takže ja len k tomu číslu, že nespoliehajme sa na to číslo, že skutočne štát vyberie tých 80 mil. eur. Že to bude presne to a že tento, tieto peniaze nám aj týmto spôsobom pomôžu pri konsolidovaní verejných financií.
Ja by som v tomto, v tomto momente ešte upriamil pozornosť na inú vec. My sa tu, my sa tu rozprávame o nejakých výnosoch, o ktorých počíta, s ktorými počíta štát, s ktorými počíta vláda budúci rok. Pri spotrebnej dani z tabaku je to 15 mil. eur a pri dani zo sladených nápojov je to 80 mil. eur. To znamená dohromady nejakých 100 mil., sú to prvé konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda už na jar. Zatiaľ nepoznáme, ako budú vyzerať ďalšie, ja na to fakt veľmi, veľmi netrpezlivo čakám, ako budú vyzerať tie návrhy vlády. Ale hovoríme, hovoríme teraz o nejakých 100 mil. eur dnes, ktoré, ktoré majú pritiecť do štátneho rozpočtu. No keď si to porovnáme s tým, čo nám hrozí, ak príde Slovensko o eurofondy a peniaze z fondu obnovy, tak sú to fazuľky. My tu hovoríme o miliónoch a tam ide o miliardy. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme mali koncom minulého roku v parlamente, sa na 2025 výhľadovo počítalo s využitím peňazí zo štrukturálnych fondov, ďalších fondov Európskej únie a z plánu obnovy vo výške 3,4 mld. eur. Takmer tri a pol miliardy eur majú pritiecť na Slovensko budúci rok z týchto zdrojov. Tu hovoríme o miliardách, teda dnes hovoríme o miliónoch, toto sú miliardy. A tieto peniaze, tieto peniaze sú skutočne ohrozené.
Samozrejme, že môže niekto povedať, ako povedala vláda na obranu, na obranu toho, že Slovensku hrozí strata eurofondov budúci rok, vláda povedala, že nič nie je rozhodnuté, ale ja poviem len toľko, však ako ľudia, ktorí sa trošku vyznajú vo financiách, to vedia veľmi dobre, že ak renomovaná agentúra vyjde von so správou, že Slovensku hrozí odobratie eurofondov, táto správa je vstupnou informáciu pre všetky inštitúcie, ktoré Slovensku požičiavajú. Ako je nepredstaviteľné, že by sa už len táto správa neprejavila na rizikovej prirážke, za ktoré nakupuje Slovensko, alebo za ktoré si požičiava Slovensko peniaze. Takže je to veľmi negatívna správa a na tomto príklade krásne vidieť, že nemožno jedno oddeliť od druhého. My tu vyše pol roka hovoríme o tom, aké je nebezpečné surovo meniť zákony, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú právneho štátu, Trestného zákona, rušenia špeciálnej prokuratúry. Hovoríme o tom, aké to je nebezpečné a teraz sa nám to ukazuje, že minister financií, aj keď pri dobrom úmysle, sa môže roztrhať, ak zrazu príde verdikt z Európskej komisie, pozor, ste tam, kde ste boli, kde boli Maďari, kde boli Poliaci a jednoducho ste tam, že siahneme vám na eurofondy, kým si nedáte veci do poriadku.
Takže ja by som na mieste ministra financií skutočne ako apeloval na ostatných členov vlády, aj ostatných členov vládnej koalície, aby odstránili všetky tie riziká, ktoré spejú k tomu, že Slovensko príde o eurofondy. Aby som, my sme na to upozorňovali, že Trestný zákon, tak ako sme ho prijali, bude treba meniť jednoducho a je to jasné napriek piatim pokusom, ktoré tu boli, a kadejakým prílepkom, ten zákon je stále zlý a predstavuje riziko, riziko, že peniaze, ktoré sa budú čerpať na Slovensku, nebudú nejakým správnym spôsobom monitorované a môže prísť dajme tomu ku korupcii, hej.
Tak to je, to je veľmi, veľmi vážna vec, tieto slová sa naplnili, preto aj my navrhujeme a odporúčame, aby, vládnej koalícii, aby veľmi rýchlo prišla s tým, nech sa dá Trestný poriadok, Trestný zákon do poriadku, však mnohí ich ľudia už boli ošetrení, ako vieme, hej, už sa ich nebude týkať, už sa ich nebude týkať dajme tomu stíhanie, tak veľmi rýchlo ten Trestný zákon do poriadku.
A čo sa týka špeciálnej prokuratúry, my prichádzame s návrhom, asi sa nedá vrátiť späť, ale prichádzame s alternatívnym návrhom v tomto prípade, aby sa pri Generálnej prokuratúre zriadilo oddelenie, ktoré bude, ktoré bude bojovať proti korupcii a teroru. A takýto zákon by sa mal prijať tak, aby bol, aby sme ho nemohli jednoducho zrušiť ústavnou formou. To znamená, že by to bol ústavný zákon.
Na záver, na záver poviem toľko, že tento zákon, keďže ja som tu už spomenul viacero dôvodov, prečo je pre nás, prečo je pre nás neprijateľný tento zákon, nebudeme proti nemu hlasovať, ale ani ho nepodporíme svojimi hlasmi. Od vlády a od ministra financií, hovorím, úpenlivo čakáme, aké budú, ako budú vyzerať konsolidačné opatrenia. My máme svoju predstavu o tom, ako by tie opatrenia mali vyzerať. My sme už niečo aj naškrtli, niečo naznačili v minulosti. A tiež sa budeme vedieť kompetentne vyjadriť k tomu, keď tieto opatrenia zo strany vlády prídu.
Len o jedno vás chcem požiadať, pán minister, a vlastne aj celú vládu. Zatiaľ tu vidíme, že ten postoj k biznis prostrediu je doslova macošský. Je skutočne aj to, čo sme videli koncom minulého roku, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a zákony okolo neho, že jednoducho sťažil sa život podnikateľom. My ak hovoríme o tom, že tí podnikatelia majú mať priaznivé podnikateľské prostredie, nie je to samoúčelné. Je to, súvisí to úzko s konsolidáciou. A nie som prvý, čo to tu hovorí v tejto snemovni, jednoducho ak ten biznis bude podávať väčšie výkony, pretože sa mu to oplatí, tak bude platiť väčšie dane a bude platiť väčšie odvody. A úplne ako čo je to najdôležitejšie, bude zamestnávať ľudí a bude im poskytovať dobré mzdy. Nemusíme kresliť nejaké čiary minimálnej mzdy a tak ďalej. Stačí, keď pritiahneme na Slovensko také odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sami zaručia vyššie mzdy tým ľuďom. A to je hospodárska politika štátu, ktorá nám tu stále chýba. My sme naklonení tomu, aby sa prijala hospodárska politika na desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu, aby bolo jasné, kam smerujeme.
Takže apelujem na vás, pán minister, a takisto aj na vládu, prosím vás, keď budete robiť s tými konsolidačnými opatreniami, myslite aj na to podnikateľské prostredie. Myslite na to, aby sa uľahčil ten život podnikateľom, nie sťažil. Podnikatelia nie sú dojná krava, z ktorej vyžmýkame, čo sa dá, každý peniaz, ale možnože spomeňme si na rok 2004. Prišli sme s rovnou daňou na Slovensku, ktorá bola nižšia ako vtedy pôvodná daň, a aký bol výber budúci rok. No vyšší bol, jednoducho bol vyšší. Pretože sa začalo dariť biznisu a pretože mnohí boli ochotní priznať, ochotní priznať tie svoje príjmy. Toto je cesta. A možnože jednou z tých ciest, možno to bude znieť paradoxne, je, že tým podnikateľom možno pomôžeme aj tým, že paradoxne že im možno znížime odvody. Ako treba ísť aj do takýchto odvážnych konštrukcií, pretože odvodové, daňovo-odvodové zaťaženie, ako vieme, je jedno z najvyšších v Európskej únii, ktoré tu máme, a podväzuje to aktivity podnikateľské.
Takže to je apel na vládu, počkáme si, aké, ako napokon, s čím napokon príde vláda a potom budeme na to reagovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Dve faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie, ale najprv by som chcel pozdraviť gymnazistov z Púchova, ktorí nás prišli navštíviť a pozrieť si túto debatu. Vitajte! (Potlesk.)
A teraz budú môcť počuť faktickú poznámku pána poslanca Stachuru. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Jozef, ďakujem za to, že si pomenoval, aký má postoj Kresťanskodemokratické hnutie k tejto problematike, ku zavedeniu dane zo sladených nápojov. Dovoľ mi povedať ešte zopár vecí aj z toho zdravotníckeho hľadiska.
Ty si sa venoval hlavne tomu ekonomickému, ale ja by som chcel poznamenať, že v princípe je to dobrá vec, pretože sú adipozita, to znamená, ten stav hlavne mladých ľudí je alarmujúci. Máme problém, máme problém s nadváhou, s obezitou a hlavne mladých ľudí, ale celkovo v populácii. A je to jedna z možností, ako pristúpiť k tomu zodpovedne a možno zredukovať potrebu cukru, ale treba jedným dychom povedať, že treba to robiť poriadne. A tuná mám obavu, že tak ako je to naplánované, síce sa tu hovorí, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľstva, ale nič nehovoríme o cieľoch. To znamená o tom, že o koľko by sa mala znížiť tá spotreba sladených nápojov. To je jedna výtka, čo sa týka toho, tejto, tohto návrhu.
No a potom jedna podstatná záležitosť, že pokiaľ znížime daň, zvýšime daň zo sladených nápojov, ale necháme napríklad daň z balených potravín s pridanou hodnotou cukru, tak môže dôjsť k substitúcii. To znamená, že namiesto jednej coca-coly si doprajú dve horalky a už vlastne ten efekt, ktorý očakávame, čo sa týka zdravia, sa vytratí. A rovnako substitúcia môže byť aj ohľadom nealkoholických nápojov. Bavíme sa o zvýšení daní z nealkoholických, ale z alkoholických, ktorí majú tiež určitú energetickú hodnotu, nie. Čiže aj tu môže dôjsť k substitúcii. Čiže ak ste skutočne mysleli to dobre, že to robíte pre zdravie populácie, tak ten návrh mal byť urobený úplne inak.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Kišš, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pozdravujem gymnazistov.
Mne, pán Hajko, sa celkom páčil ten váš exkurz do histórie, čo sa týka spotreby cukru, s ktorým sa stotožňujem. A ja teda libertariánske homeopatiká neužívam a myslím si, že štát by mal regulovať negatívne externality, ak to teda externality sú, a mám za to, že cukor takou externalitou je, preto je primeraná taká diskusia o tom, že ako nastaviť to, aby štát plnil svoje ciele. Napríklad to, že nechce mať obéznych a tým pádom nezdravých ľudí v dôsledku nadmernej spotreby cukru. A takisto správne, jak ste povedali, je to, je to ťažké odsledovať. Ja sa napríklad snažím nejesť cukor vôbec, pretože podľa mňa je zbytočný pre našu životosprávu, ale je to veľmi ťažké, pretože v každých potravinách sa nachádza.
Ale čo chcem povedať, že, a na výbore sme mali túto diskusiu so štátnou tajomníčkou ministerstva financií, tak to len tuto zopakujem, že pán minister, keby či už súčasťou toho návrhu v dôvodovej správe a v doložke, ale kľudne aj sprievodnou analýzou, napríklad Inštitútu finančnej politiky, jeden z tých útvarov, ktorý ešte ostal funkčný, čo teda patrí povedzme také uznanie ministrovi financií, že to ešte tak je, ale keby nám, keby nám analytici alebo proste nejaký štátny útvar dal na stôl dokument, že ako to teda je. Aby sme sa nezaoberali nejakými dohadmi, ale mohli si jednak povedať, či teda áno, nie je to externalita a ak je, tak akým spôsobom ju regulovať. A daň z cukru je len jedna z možností. Sú mnohé iné, ktorými, ktoré štát môže robiť na to, aby adresoval takéto svoje ciele.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Hajko s reakciou na faktické.

Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Skutočne, ako to hovorí Peter Stachura, tak nie je to dôsledná daň, hej. Je jednoducho ten príjem toho cukru nahraditeľný iným produktom. A vlastne to aj pán Kišš hovorí to isté. Ja k tomu pridám, ako nepolemizujem o tom, že negatívne externality treba postihovať, len máme ich omnoho viac. Ja poviem príklad ďalší, teraz ma neberte, že chcem dvíhať dane, ale napríklad my nemáme spotrebnú daň z tichých vín napríklad, hej. Ale máme daň, máme daň z kadejakých alkoholický nápojov, z tohto nie. Ja rešpektujem, že môže to byť záujem štátu, aby sa pestoval vinič na Slovensku a dorábali vína, v poriadku, ale by mi pripadalo oveľa čistejšie, keby sme zdanili to, čo tu už bolo, to ja nehovorím novú vec, keby sa zdaňovali alkoholické nápoje podľa obsahu alkoholu, hej. Tak ako tu je to v tomto prípade podľa obsahu cukru, tak podľa obsahu alkoholu. A ak chceme, aby na Slovensku prekvital, prekvitalo pestovanie vína a dorábanie vína, no tak potom tie peniaze, ktoré vyberieme z toho tichého vína, tak ich vrátime naspäť tým vinárom, hej, napríklad. To sú čisté riešenia, preto som, preto som aj za, v tomto prípade za to, aby to bola dôsledná daň, keď už teda takto vyhlasujeme, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov.
A tiež som sa pozastavil zase na hospodárskom výbore, kde bola tiež pani štátna tajomníčka, nad tým, že prečo práve dve sadzby a prečo práve takéto sadzby a tak ďalej. No lebo tak sa to administruje. Zhruba takto odpoveď som dostal. No je to jednoducho tak. Možnože okolo tejto dane mala byť oveľa väčšia diskusia, tým skôr, že v tomto prípade na rozdiel od iných vecí ministerstvo financií predložilo tento návrh dostatočne skoro. Takže mohli sme o tom diskutovať viac.