19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani poslankyňa, vypočul som si váš návrh zákona. Nie som členom výboru pre samosprávu a regionálny rozvoj, ale úplne sa stotožňujem s názorom, že o tomto by mali rozhodnúť poslanci obecného zastupiteľstva. Predsa je to, je to vec, ktorá by zaťažovala tie obce, ale potom aj technicky či tá obec má na to, aby zrealizovala takýto prenos. Pretože v našej obci realizujeme aj výjazdové zasadnutie, máme priľahlé časti, často Kopanice a neviem si predstaviť, že by som na tom výjazdovom zasadnutí dokázal zabezpečiť tento prenos.
Ale aj sama podľa toho príkladu, čo ste uviedli, že boli nepokoje na obecnom zastupiteľstve kvôli tomu, že chcel niekto prevádzať obrazový záznam. Viete, na tých obciach to nie je tak, že by tí poslanci sa hrnuli do tej funkcie.
Na tých obciach musíte chodiť medzi tých ľudí a poprosiť ich, aby sa zapojili, aby išli kandidovať, aby boli nápomocní v tej obci. Čiže môj názor je, že toto by malo byť na iniciatíve a právomoci poslancov obecného zastupiteľstva.

Ďakujem veľmi pekne.
No dve veci, že tú technickú stránku som teda vysvetlila, že v dnešnej dobe naozaj, že toto je pre mňa veľmi chabý argument. Ja chápem, že nie všade je teda pokrytie internetové, niekde možno na kopaniciach slabšie, ale tak bavme sa tam, kde je, hej? Že naozaj, že toto už v dnešnej dobe nemôže byť argument, technická stránka, lebo hovorím, že ja som desať rokov dozadu začala robiť záznamy a vtedy to naozaj bolo komplikovanejšie. Museli sme to prenášať z kamery a neviem, čo, ale už posledné roky proste som dala do stojana telefón, zapla a všetko fičalo. Že tam naozaj nie je proste, že niečo hej, že problém.
A čo sa týka toho, čo ste hovoril, tak to ma trošku zaráža a teraz možno sa na mňa nenahnevajte, že trošku to také, aj ten, nechcem to tak povedať, že ten mentálny svet strany SMER, alebo teda ukazuje niekam, že keď máme pocit, že hádky, alebo že takéto zlé príklady majú práve byť proti tomu. Ja si myslím, že to nám ukazuje práve to zrkadlo, že my práve musíme toto zmeniť. My musíme aj to, že aby tí, ja, ja tiež žijem v obci, ktorá má 1200 obyvateľov a naozaj bola som veľmi aktívna a aj som bola a viem, že je to náročné s tými ľuďmi a áno, súhlasím. Našťastie my sme mali vždy viac kandidátov ako teda miest doteraz a viem, že sú obce, kde to je problém, ale veď preto sme tu, aby sme tou politikou ukázali tým ľudom, a teda ani tou včerajšou politikou, ktorú ste tu napríklad, aj keď to prenesiem na tú národnú úroveň, ukazujeme im presný opak. A tak potom sa musíme rozmyslieť, že či ideme tie pozitívne príklady ukazovať a ukazujeme, ako to má fungovať dobre a aby tí ľudia mali záujem, alebo budeme si hľadať dôvody, že prečo to nechceme a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako bývalý starosta, ktorý za svoje päťročné obdobie vo funkcii spoznal množstvo starostov a starostiek, primátorov a primátoriek, ale aj predsedov krajov, môžem povedať, že každá samospráva je len taká úspešná, aké šikovné je jej vedenie.
Téma transparentnosti to obzvlášť potvrdzuje, keďže tá je do veľkej miery postavená, ako to sami vidíme, na dobrovoľnosti. Naše zákony, žiaľ, nereflektujú na aktuálne trendy otvorenosti, sú častokrát zastaralé a už vôbec neberú do úvahy súčasné technológie, ktoré máme k dispozícii a ktorými vieme približovať samosprávy svojim obyvateľom. Transparentnosť pritom nie je len čerešničkou na torte, ako si možno mnohí mylne na prvý pohľad myslia, transparentnosť je nevyhnutnou podmienkou pre efektívne hospodárenie štátu, ale aj pre zapájanie vylúčených spoločenstiev a znevýhodnených skupín do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich bytostne týkajú.
A o otvorenosti štátu by sme preto mohli, mali hovoriť najmä dnes, kedy si všetci uvedomujeme a aj verejne deklarujeme, že naša spoločnosť je rozdelená a existujú mnohé skupiny, ktoré sa objektívne môžu cítiť nevypočuté.
Náš zákon alebo návrh, ktorý spolu predkladáme na požiadavky súčasnosti a priamo teda vyžaduje od samospráv nad 1000 obyvateľov, aby vysielali svoje obecné a mestské zastupiteľstvá online, resp. aby ukladali záznamy na svojich webových stránkach. Mnohé to robia už koniec koncov dnes.
Hneď v úvode sa pokúsim vysporiadať s otázkou, ktorú nám zákonite niekto položí. Áno, pri jeho písaní sme si, samozrejme, uvedomovali, že tým vstupujeme do kompetencií samotných samospráv, no zároveň nie je to nič nezvyčajné. Aj v minulosti sa zákonodarcovia rozhodli vstúpiť do kompetencií samospráv, keď im napríklad prikázali povinne zverejňovať program rokovaní zastupiteľstiev, keď im prikázali povinne zverejňovať zmluvy, faktúry či objednávky, či keď im prikázali povinne poskytovať odpovede na otázky verejnosti. A všetko takto je to správne.
To všetko boli zásahy do originálnych kompetencií, alebo ak chcete do dobrovoľného rozhodovania sa zo strany vedení miest a obcí, asi teda všetci, ako sme tu, akceptujeme, že existujú momenty, kedy sú takéto zásahy oprávnené a národný parlament má právo ich v záujme vyššieho dobra vykonať.
My si myslíme, že takýto moment nastáva aj v tejto otázke. Rád stručne vysvetlím prečo.
Ten prvý dôvod je čisto ekonomický. Naše mestá a obce hospodárili v roku 2023 s rozpočtom prevyšujúcim 5 miliárd eur. Len si predstavme, že ide o rozpočet väčší, ako ten, ktorý má ministerstvo vnútra, dopravy či školstva. Ide o objem peňazí prevyšujúci rozpočty niekoľkých ministerstiev. Predstavme si teda tisícky zmlúv, faktúr a objednávok, ktoré boli za uplynulý rok samosprávami vyplatené, predstavme si stovky až tisícky verejných obstarávaní, verejných obchodných súťaží, prieskumov trhu, ktoré sa diali v miliónových objemoch. Kontrolou tohto hospodárenia sú obecné a mestské zastupiteľstvá, ktoré môžu svoju prácu vykonávať zodpovednejšie aj menej zodpovedne. No a na filozofickú otázku, kto ustráži strážcov, pozná demokracia len jedinú odpoveď, ľud.
Je preto absolútne namieste, aby verejnosť mala dostupnú, bezplatnú a pohodlnú možnosť kontrolovať svojich obecných či mestských poslancov prostriedkami 21. storočia a v prípade potreby voči nim vyvodiť politickú zodpovednosť. Aj preto už súčasná legislatíva vyžaduje, aby boli rokovania zastupiteľstiev verejne prístupné, a aby boli ich uznesenia pravidelne zverejňované. Avšak aj naše súčasné zákony nie sú nedotknuteľné a je našou povinnosťou ich prispôsobovať aktuálnym potrebám spoločenského diania. Preto si priznajme, že v 21. storočí, kedy každý z nás žije hektickým a rýchlym spoločenským životom, je namieste primerane uľahčovať verejnosti možnosti ,ako sa zapájať do fungovania verejných inštitúcií. Ak chceme, aby mala každá obyvateľka a každý obyvateľ obce možnosť kontrolovať svojich zástupcov, tak musíme brať do úvahy, že nie každý si môže dovoliť tráviť hodiny zo dňa sedením na zastupiteľstvách a počúvať ich obsah. Obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že mnohé sa konajú v pracovnom čase, kedy sú ľudia bežne v práci. Zverejňovanie záznamov, opakujem, záznamov, nemusí to byť živý prenos, aby sme uľahčili ten život samospráve, je preto efektívne riešenie ako podporiť verejnú kontrolu a umožniť verejnosti nahliadať do rokovaní v prístupnom čase a niekedy možno aj mesiace či roky po ich konaní. Na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj padla zo strany poslanca vládnej koalície veta, že samosprávy samé by si mali určiť, či budú zastupiteľstvá vysielať alebo nie. Prepáčte, ale toto je najväčšia irónia demokracie, ak si má kontrolovaný subjekt stanovovať sám formu svojej kontroly. To sa javí ako nepochopenie zmyslu transparentnosti, aj keď chápem, že sú prípady, kedy sa tak deje napríklad v Národnej rade.
Uvedomme si, prosím, že toto nie je niečo, čo je v demokracii želané. Práve naopak, tie momenty, kedy si kontrolované subjekty stanovujú samé svoju kontrolu, by sme mali minimalizovať, odstraňovať a veľmi prísne posudzovať, ak teda v Slovenskej republike chceme mať prítomné vysoké štandardy zdravej, otvorenej a modernej samosprávy.
Zároveň neobstojí ani kritika, že samosprávy nemajú materiálno- technické či personálne kapacity na vykonanie tejto novej úlohy. Zverejňovanie vysielaní zastupiteľstiev a ich, ešte raz opakujem, záznamov v období, kedy máme stovky influencerov, ktorí z pohodlia obývačky dokážu natočiť videá s miliónovými dosahmi, naozaj dnes už nie je žiadny problém. Deje sa tak navyše v mnohých prípadoch, ako som povedal pred chvíľočkou už dnes.
Rovnako tak však, žiaľ, dnes evidujeme prípady a hovorila aj o konkrétnych príkladoch aj pani poslankyňa Hanuliaková, kedy sa tak nedeje naschvál. Ak tu dnes máme samosprávy, ktoré naozaj nedokážu zabezpečiť ani len záznam z rokovania svojho zastupiteľstva, tak sa začnime úprimne a vážne baviť o tom, ako chceme od našich miest a obcí vyžadovať, aby zabezpečovali vzdelávanie, sociálne služby, dopravu a všetky ďalšie kompetencie, ktoré dnes majú a sú ich tisíce. Ak naozaj nedokážu natočiť hodinové video na mobil či tablet, tak je, alebo na diktafón dajme tomu, tak je priamou zodpovednosťou vlády, aby tento stav alarmujúci začala urýchlene riešiť. Prepáčte, ale to nemôže byť výhovorka ani pre vysielanie školských rád, nieto ešte pre samosprávy.
Druhý dôvod, ktorý nás viedol k príprave tohto návrhu a ktorý je rovnako dôležitý ako ten prvý, je inklúzia. Objektívne musíme priznať, že tento zákon je len prvý, ale nevyhnutný krok k lepšiemu zapojeniu všetkých skupín do verejnej kontroly bez rozdielu znevýhodnenia. Toto je len prvý krok, ktorý umožní lepšie zapojenie napríklad ľudí pripútaných na invalidný vozíček, či s postihnutím zraku. Prečo hovorím o prvom kroku? S osobným príkladom z Fínska, ak by sme žili vo Fínsku, nediskutovali by sme ani tak o tom, či samosprávy majú, alebo nemajú zverejňovať záznamy online, ale skôr o tom, či ich aj majú titulkovať napríklad pre ľudí, ktorí sú nepočujúci, lebo o tom sa dnes vôbec nebavíme. Čo je veľká škoda.
Prosím, uvedomme si aj na tomto príklade, že my sme naozaj veľmi pozadu, veľmi pozadu za vyspelou Európou.
A to, čo chceme priniesť týmto zákonom my v Progresívnom Slovensku, je len nevyhnutné minimum. My sa ako verejné inštitúcie naozaj musíme začať hýbať smerom ku všetkým ľuďom, a to všetkými dostupnými prostriedkami.
Tretí dôvod, ktorý sme brali do úvahy, sú jednoducho dáta. Na Slovensku má so zverejňovaním záznamov stále veľké množstvo samospráv problém. A to aj napriek diskutabilným materiálnym a personálnym kapacitám. Nehovoríme totiž len o maličkých obciach, kde môžeme akceptovať predpoklad, že kontrolu vykonávajú jej obyvatelia pri dennom kontakte so starostom či starostkou. Hovoríme, žiaľ, aj o okresných či krajských mestách. Podľa poslednej analýzy Transparency International Slovensko zo sto najväčších samospráv na Slovensku jedenásť nezverejňuje archív videozáznamov na svojom webovom sídle a ďalších jedenásť to robí problematicky. To je 22 zo 100 samospráv. To znamená, že niekedy teda zverejnia alebo niekedy nie. Mám na mysli ten druhý balík tých jedenástich, ktoré to robia problematicky.
Opakujem, my tu v tomto prípade nehovoríme o maličkých osadách s rozpočtom 10, 20, 100-tisíc eur ročne. Hovoríme o mestách, ktoré hospodária s miliónmi eur a majú desiatky tisíc obyvateľov a v nich de facto neexistuje dôvod, alebo neexistuje možnosť objektívnej osobnej kontroly výkonu samosprávy. Neexistuje možnosť objektívnej osobnej kontroly výkonu samosprávy, zároveň neexistuje dôvod prečo obyvatelia jednej samosprávy by mali mať takúto možnosť a mať právo kontrolovať svojich zástupcov všetkými dostupnými prostriedkami a obyvatelia vedľajšej samosprávy nie. My sa preto snažíme svojím návrhom zároveň aj zjednotiť systém verejnej kontroly na celom alebo takmer celom území, pretože výnimkou sú len malé obce na Slovensku.
Myslíme si, že presne tu nastáva moment, kedy zákonodarcovia majú právo vstúpiť do pôsobenia samospráv a nastaviť pravidlá, ktoré budú a sú rovnaké pre všetkých. My neprikazujeme, čo má verejnosť kontrolovať. My neprikazujeme ani to, aby zastupiteľstvá natáčali televízne štáby. My len určujeme minimálny štandard, ktorý musí byť obyvateľom žijúcim v 21. storočí poskytnutý. To je celé.
Chceme dať ľuďom právo požadovať tento minimálny štandard a mať garanciu, že ak samospráve nebude vyhovovať, tak aby bol ten či onen záznam zverejnený, tak aby mali obyvatelia mali možnosť sa obrátiť na prokurátora napríklad a žiadať nápravu. Právo rozhodovať o tom, čo bude a nebude verejnosti poskytnuté na kontrolu už z logiky veci nemôže byť v rukách tých, ktorí sú kontrolovaní.
Na záver len dodám, že my tu nevymýšľame teplú vodu, záznamy z rokovaní zastupiteľstiev sú vecou nielen Slovenska, týkajú sa samospráv desiatkach vyspelých európskych štátov vrátane už spomínaného Fínska, Estónska, Švédska, Španielska a dalo by sa pokračovať.
Na záver zhrniem, že úprimne verím, že aspoň v otázkach otvorenosti dokážeme nájsť spoločnú reč, minimálne to posunúť do druhého čítania a baviť sa o tom hlbšie a podrobnejšie a dokážeme nájsť podporu k tomuto naprieč celým politickým spektrom.
Na záver, ak by si niekto pomyslel, že chceme ruky samospráve len zväzovať, tak už o pár desiatok neskôr pri bode číslo 45, ak sa nemýlim, predkladáme uznesenie, ktorým chceme dofinancovať výpadky samospráv 120-timi miliónmi eur, takže verím, že tu nevznikne otázka teraz že, alebo že nebodaj nejaký naratív, že chceme samosprávam ruky zväzovať, alebo nebodaj ubližovať. Práve naopak, Progresívne Slovensko je to hnutie a je tá strana a je tá politická sila, ktorá chce samosprávy dofinancovať.
Takže veľmi sa teším potom aj na rozpravu v rámci bodu číslo 45, ktorá hovorí o dofinancovaní samospráv na objem 120 miliónov eur.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o príspevok a zmenu podmienok na vykonávanie absolventskej praxe a viac tento zákon teda zdôvodním a vysvetlím v rozprave, a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 394. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprava uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 422 z 21. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda predstavil zákon, ktorý sa týka teda príspevku a podmienok na vykonávanie absolventskej praxe. Ešte na úvod by som teda chcel povedať, že jeden z tých dôvodov, prečo sme sa rozhodli tento návrh zákona predložiť, je aktuálna situácia na trhu práce, a teda tá výška nezamestnanosti mladých ľudí. Dovolím si aj tak po roku skonštatovať, že sme sa dočkali po roku amnestií pre ľudí blízkych vládnej koalície, rozvratu kultúry, katastrofálnemu stavu nemocníc, alebo zlej kondícii verejných financií. Mňa mrzí, že mladí ľudia ani po roku tejto vlády nie sú prioritou, absolútne vládu nezaujímajú mladí ľudia, kvalita života mladých ľudí, odchod mladých ľudí do zahraničia a aj z tohto dôvodu sme sa teda rozhodli predložiť ďalší zákon, ktorý sa týka mladých ľudí. Aj napriek tomu ako som spomínal, že tá nezamestnanosť na Slovensku aktuálne je relatívne nízka, tak tá nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi je vysoká. Až 20% mladých ľudí do 25 rokov tvoria tých, ktorí sú nezamestnaní. Ako som teda spomínal, tá absolventská prax sa týka toho, aby mladí ľudia ktorí úspešne vyštudovali strednú alebo vysokú školu, sa mohli zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali. Aj tie čísla ukazujú na to, že mladí ľudia, ktorí už majú pracovné skúsenosti popri štúdiu, majú pravdepodobne väčšiu úspešnosť sa zamestnať, ako tí ktorí tie pracovné skúsenosti nemajú. Zamestnávatelia logicky často požadujú už teda, aby tí absolventi stredných a vysokých škôl mali nejaké pracovné zručnosti, pretože aj pre nich je to menšie riziko takých ľudí zamestnať. Si myslím, že štát by mal vytvárať podmienky na to, aby tí mladí ľudia, či už počas vzdelávania, alebo po vzdelávaní nadobudli nejaké pracovné skúsenosti na to, aby sa mohli uplatniť aj v odbore, ktorý vyštudovali. Samozrejme, je logické, že ak sa niekto rozhodne vykonávať inú prácu, ako súvisela s tým, čo študoval, alebo či už na strednej, alebo vysokej škole, je to úplne v poriadku. Ale dnes naozaj máme aj dáta na to, že mladí ľudia, ktorí chcú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali, ale nemajú reálne pracovné skúsenosti, tak majú oveľa horšiu šancu a vôbec možnosti sa zamestnať.
A teda aj z tohto dôvodu spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme tento návrh zákona, ktorý mení podmienky alebo vôbec výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe. To, čo vlastne meníme v tom návrhu zákona, je samotná tá výška. Momentálne výška alebo teda ten príspevok na náhradu osobných výdajov je v sume životného minima, čo dnes predstavuje sumu okolo 270 eur. My navrhujeme, aby to bolo 40 % z minimálnej mzdy, ktorá sa nebude zdaňovať, čo by predstavovalo sumu 326 euro, je to nárast o 52 eur, to je dna z tých vecí.
Tá druhá, ktorá momentálne v zákone je, že v zákone sa píše, že tento príspevok môže byť vyplatený.
My navrhujeme, aby ten príspevok bol vyplatený, čiže je tam tá povinnosť vyplatiť tento príspevok za vykonávanie absolventskej praxe. A takisto tá tretia vec, ktorú meníme, je tá minimálna, maximálna dĺžka vykonávania tejto praxe. Momentálne zákon stanovuje, že tá minimálna dĺžka je 3 mesiace a maximálna 6 a my teda navrhujeme, aby to bolo 2 mesiace, až maximálna dĺžka 4 mesiace. Máme za to, že to zlepší flexibilitu a zvýši motiváciu zapojiť sa absolventov do vykonávania tejto absolventskej praxe.
To, čo chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, je jednak zefektívniť túto absolventskú prax, ale zároveň aj zdostupniť ľuďom, ktorí si možno nemôžu dovoliť robiť za mesačnú prácu a dostať za to životné minimum, tá suma naozaj dnes je relatívne nízka. Rozumieme, že ten nárast je síce iba o 52 euro, že nie je to zásadne nejaká vyššia položka, ale tak robili sme to aj s ohľadom na stav verejných financií. A tak isto to, čo vlastne chceme zlepšiť a dosiahnuť, je, že keď skrátime tú minimálnu a maximálnu dĺžku vykonávania absolventskej praxe, tak je to flexibilnejšie a efektívnejšie pre ľudí, ktorí sa môžu prihlásiť na to, aby nemuseli robiť 3 až 6 mesiacov, ale tá minimálna dĺžka by bola 2 a maximálna 4 mesiace.
Chcel by som ešte teda podotknúť to, že ja tému odchodu mladých ľudí vnímam veľmi citlivo, pretože je nás aj v tomto parlamente relatívne málo poslancov a poslankýň, ktorí máme menej ako 30 rokov a mňa aj mrzí, že predstavitelia vládnej koalície neprichádzajú s nejakými zásadnými a nie možnože hneď systémovými, ale naozaj so zákonmi, ktoré by riešili tú situáciu toho, aby mladí ľudia boli motivovanejší na Slovensku ostať. Naozaj za celý rok odkedy tu sedím, myslím si, že tá moja účasť je relatívne vysoká v tomto pléne, takéto zákony neprichádzajú, sme to skôr my z radov opozície, ktorí sa takýmto témam venujeme a tieto zákony predkladáme. Ja vnímam aj tému odchodu mladých ľudí do zahraničia, že neexistuje nejaké jedno zásadné kúzelné riešenie, ktorým by sme odliv mladých ľudí do zahraničia zastavili, ja si ani nemyslím, že je zlé keď mladí ľudia do zahraničia odchádzajú, podľa mňa je to fajn že môžu študovať, môžu spoznať nových ľudí, naučiť sa cudzie jazyky, spoznať novú kultúru, nabrať skúsenosti, ktoré by možno tu na Slovensku nemali tú šancu získať, ale problém ani nie je to, že odchádzajú, len ten problém je to, že sa nechcú vrátiť. A mám povinnosť to, že ukazovať mladým ľuďom, akým spôsobom, kebyže máme tú možnosť, zlepšovať kvalitu života alebo situáciu mladých ľudí na Slovensku.
Tak aj toto je jeden z tých návrhov zákona, ktorý nemá žiaden negatívny vplyv na rozpočet, má práveže, naopak, pozitívny vplyv na rozpočet, pretože zvyšuje zamestnanosť, a takisto ani nemá žiadne ideologické zafarbenie, keby náhodou niekto zase nás tu chcel nálepkovať nejakými nezmyselnými označeniami. Tento návrh zákona zlepšuje ten prechod mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce, ako som spomínal, zamestnávatelia dnes vyžadujú, aby ľudia, ktorí sa hlásia do zamestnania, mali už nejakú prax. Uvediem príklad. Ak nejaký grafický dizajnér, ktorý úspešne skončí strednú školu s maturitnou skúškou, chce sa zamestnať v grafickej firme, ale nemá nejaké kontakty, alebo jednoducho sa nevie dostať k nejakej praxi, ktorá by ho predurčila na to, sa po ukončení štúdia zamestnať, tak práve táto absolventská prax, keď mladý človek teda úspešne skončí strednú a vysokú školu, môže požiadať o vykonávanie tejto absolventskej praxe, tak mu môže zaručiť, ako aj som hovoril na základe tých čísel, že sa bude vedieť uplatniť. Pretože keď už v tej firme bude môcť vykonávať tú absolventskú prax, tak aj pre tú firmu je oveľa lepšie, keď má niekoho, koho si vie, dajme tomu, aj už podľa seba vyškoliť a následne zamestnať, pretože už poznajú toho človeka, ktorý po ukončení štúdií uňho vykonával tú absolventskú prax. Tá absolventská prax je relatívne dobrý nástroj, mňa mrzí, že momentálne podľa tých informácií, ktoré máme, že zo zákona to síce plynie, ale neponúkajú tie úrady práce túto absolventskú prax. Aj preto si myslím že je na mieste túto absolventskú prax zefektívniť, informovať o nej a verím tomu, že to bude mať pozitívny prínos. Samozrejme, si uvedomujem, vzhľadom na situáciu, v akej sme, že rozhodnutie o tom, či posuniete do druhého čítania, je skôr na poslancoch a poslankýň vládnej koalície.
Aj preto by som rád požiadal, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, pretože naozaj si myslím, že toto nie je nič, čo by bolo kontroverzné, nič, čo by nejakým spôsobom malo negatívny vplyv na rozpočet. Je to naozaj jedno z menších, ale ja si myslím, že efektívnych opatrení, ktoré vie pomôcť mladým ľuďom sa uplatniť.
A o tom to presne je, že ak máme možnosti a v tomto pléne verím, že tie možnosti máme, skôr chýba, samozrejme, asi tá politická vôľa pomáhať mladým ľuďom, tak má to aj teda pozitívny prínos na tú ekonomiku. Už veľakrát padali tie čísla, že koľko nás stojí každý jeden ten odchod mladých ľudí do zahraničia. Bohužiaľ, bohužiaľ, každý tretí absolvent strednej školy ani neuvažuje o štúdiu na vysokej škole na Slovensku. Chcel by som podotknúť ešte to, že ja nevnímam odchody mladých ľudí do zahraničia len cez čísla a ekonomiku.
Ja si myslím, že Slovensko je naša krajina, kde sme sa narodili, je to náš domov, radi by sme tu chceli žiť, ale dôležité je naozaj prinášať riešenia, ktoré nemusia byť nejaké zázračné, nemusia byť ani na prvú veľké, ale pomáhajú postupne, krok za krokom, zlepšovať tú situáciu. A hlavne, ak sa bavíme o tom zamestnaní, tak je dôležité, aby aj mladí ľudia možno neodchádzali z tých regiónov. Ja som cez leto mal tú možnosť pochodiť východné Slovensko a naozaj tam táto téma je ešte o to dôležitejšia, pretože naozaj tam mladí ľudia odchádzajú. Chápem, že tam možno nie sú až tak pracovné príležitosti, ale naozaj oni by tam radi ostali, keby sa tam presne vedeli zamestnať. A toto je jeden z tých zákonov, ktorý na to reflektuje.
Chcel by som vás iba na záver požiadať, aby ste tento zákon podporili, pretože si naozaj myslím, že mladí ľudia sú budúcnosť našej krajiny. Veď aj vy máte deti, podaktorí aj vnúčatá a myslím si, že by ste boli radšej, keby na Slovensku ostali, ako keby ste sa mali raz do roka alebo dvakrát do roka s nimi vidieť počas možno vianočných a veľkonočných sviatkov, alebo spájať sa s nimi každý týždeň cez nejaké aplikácie.
Takže budem rád, keď teda aspoň to posuniete do druhého čítania. Ja zase už nie som tak možno naivný, ako som bol na začiatku volebného obdobia. Rozumiem, že ak by ste aj, bohužiaľ, čisto z pragmatického dôvodu tento zákon nepodporili, ja by som bol veľmi rád ako aj predkladatelia predo mnou, keby ste si tento návrh zákona možno osvojili a zmenili, či už skrz parlament, alebo možno ministerstvo práce by ste zdostupnili, zefektívnili a zmotivovali viacej ľudí, ktorí by chceli využívať túto absolventskú prax. Pretože momentálne to, ako je to nastavené, si nemyslím, že je dostupné, ani efektívne. Aj napriek tomu, ako som hovoril, že tento, tento model, táto absolventská prax je relatívne dobrý nástroj na to, ako môžu mladí ľudia sa uplatniť a zlepšiť ten prechod zo vzdelávacieho systému na trh práce mladých absolventov stredných, alebo vysokých škôl.
Ďakujem veľmi pekne za podporu a budem rád teda, ak by sme vedeli v druhom čítaní o tom možno hlbšie diskutovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegom za tento návrh a za to, že tu znovu tematizujeme tému odlivu mladých ľudí zo Slovenska.
A ono to odznelo aj minulý týždeň, že prečo sa teda tou témou toľko zaoberáme a naozaj by som chcela zdôrazniť, že minulý štvrtok práve napríklad kolega Ivan Štefunko tu o tom hovoril, že ono to je jeden z najvážnejších problémov, ktoré tu máme a je to istá časovaná bomba. A nie je to niečo, čo by sa týkalo iba tých mladých ľudí.
Keď hovoríme o odlive mladých ľudí zo Slovenska, tak to znamená aj to, že tu bude menej ľudí, ktorí budú môcť pracovať a prispievať do štátneho rozpočtu, že tu bude viacej starších ľudí, ktorí sú opustení, ktorí svoje vnúčatá vidia naozaj iba cez Skype, ktorí, že tu máme vyľudnené regióny, že nemá kto zakladať nové firmy, že nemá kto prinášať investície. Že to naozaj nie je téma, ktorá by sa týkala iba mladých ľudí. Ale ono to je celospoločenská téma, ktorá v konečnom dôsledku dopadá na všetkých. A aj je nás tu mnoho, ktorí sme študovali v zahraničí, ktorí sme sa rozhodli vrátiť, ale každý z nás pozná ako desiatky a desiatky ľudí, ktorí sa nevrátili z najrôznejších dôvodov a tí ľudia nám tu na Slovensku chýbajú.
A akoby tento zákon je možno nejaký akoby malý príspevok k tomu, ale myslím si, že každý aj malý krok je dôležitý, lebo naozaj je to téma, ktorou by sme sa mali zaoberať ako celospoločenskou, lebo má celospoločenský dopad.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ďakujem za faktickú poznámku.
Áno, presne tak, že táto téma, ten odliv mladých ľudí do zahraničia, to nie je len možno kaviarenská téma pre, ja neviem, pár mladých ľudí. Ale keď aj bola predchádzajúce volebné obdobie, teda na konci toho volebného obdobia úradnícka vláda alebo teda vláda odborníkov, tak aj premiéra, teda bývalého premiéra pána Ódora to bola jedna z prioritných tém. Že odchod mladých ľudí bola premiérska téma. Samozrejme, môžeme sa pozrieť, aké témy pána premiéra zaujímajú dnes. Ja som to aj v zásade na úvode uvažoval, že dneska možno viacej pána premiéra zaujíma to, ako kto má tancovať a podobne, ale, samozrejme, mladí ľudia sú niekde, ak vôbec, tak na spodku rebríčka priorít.
A presne ako povedala aj kolegyňa Gažovičová, že v zásade toto je len jeden taký z návrhov zákona, ktorý zlepší možno tú, ten prechod tých mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce a teraz ani podľa mňa ani neexistuje nejaké, že jedno geniálne riešenie, ktoré by tu mladých ľudí udržalo. Ale ja si myslím, že to je práve o tom, že tá politická vôľa alebo tá politická moc, ktorú vy, síce tú vôľu nemáte, ale tú moc máte. Máte prezidenta, máte parlament, máte vládu, tak si myslím, že aspoň teda, keď už ste po roku sa venovali iba sebe, že by možno bol čas sa venovať aj, aj mladým ľuďom. Ja rozumiem, že tých problémov v dnešnej dobe je tu veľa, že naozaj tá topánka nás tlačí všade, kde sa pozrieme. Ja som to aj hovoril, od nemocníc, po financie a podobne.
Ale ja si myslím, že toto je naozaj niečo, čo ak dnes riešiť nebudeme, tak nás to o pár rokov jednoducho dobehne. Lebo keď tu mladí ľudia nebudú, odídu, talentovaní, mladí, šikovní ľudia, tak kto tu potom ostane?
Ďakujem pekne.

vymazať

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Spoločne s kolegyňou Zuzanou Mesterovou predkladám návrh zákona, návrh novely zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podstata tohto zákona je reagovať na situáciu, kedy sa výška škody vlastne potrebnej pre trestný čin zvýšila. Zároveň na nezvýšila výška pokuty za priestupok.
Viac o tomto návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.