19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, témou je konsolidácia. Ono, my chceme konsolidovať túto krajinu a nevieme skonsolidovať samých seba. Chceme, aby sme mali skonsolidované verejné financie, a my svoje správanie nemáme pod kontrolou. Bol som svedkom invektív včera, určitý čas som si tu odsedel, a bol som svedkom invektív aj dnes. Častokrát – aj dnes – sú na balkóne hostia. Nemálokrát z týchto hostí sú práve študenti základných a stredných škôl, alebo žiaci základných a stredných škôl. Akým sme im príkladom? Už to, že to je streamované, hovoríme o konsolidácii ako pohoniči. Taký slovník máme. A možno oni majú lepší.
Ja som bol na stretnutí s premiérom Slovenskej republiky, médiá mali rôzne názory na to, že či tam ísť, alebo nejsť, či prijať toto pozvanie, alebo nie. Aj to kritizovali, aj to chválili, ale ja si ctím inštitúcie a predstaviteľov inštitúcií. Tak ako som prijal ako predseda strany pozvanie od prezidenta, tak som prijal aj pozvanie od premiéra.
Áno, výstupy z týchto stretnutí boli rôzne a zvlášť z toho druhého, premiérskeho. Tam sme sa dopočuli, že sme nepriniesli s cela nič.
Priniesli sme. Priniesli sme návrh KDH o konsolidácii, ako má prebiehať konsolidácia. (Rečník ukázal do pléna hárok papiera s titulom Návrh KDH na konsolidáciu verejných financií.) Týchto našich pár bodov, to nie je prázdny papier. Nie je to niečo, aby sme tam prišli naprázdno. Je to naozaj konkrétny návrh toho, ako sa dajú konsolidovať verejné financie. Je to návrh toho, ako by štát mohol pomôcť občanovi Slovenskej republiky bez toho, že by celú ťarchu konsolidácie preniesol na ich ramená, na ich plecia, a aby väčšiu časť alebo drvivú časť tejto konsolidácie prevzal na seba.
Áno, hovorili sme aj o znižovaní zamestnancov, aj to bol jeden z bodov. Hovorili sme o tom, že dá sa. Budem postupne čítať niektoré z týchto opatrení a poviem vám, že na to, aby sme urobili dobrú reformu, dobrú konsolidáciu, treba mať odvahu. A ja ako primátor aj ako župan som robil reformy a nebolo to nič jednoduché, nebolo to nič ľahké. Dostávate sa do konfliktu s občanmi, lebo siahate na ich komfort, na ich službu. Ale častokrát si aj oni sami uvedomia, že ak je reforma čohokoľvek pripravená dobre, tak na konci dňa je spokojný občan. Áno, už nemáme toľko žiakov v školách, ako to bolo pred tridsiatimi rokmi. Budovy škôl sa stavali pre 700 žiakov, dnes ich tam sedí 150. Ale kúriť a svietiť treba ako pre sedemsto. A keďže je financovanie na žiaka, platiť musíme za teplo, svetlo a správu budovy, ako keby ich tam bolo sedemsto. Nedokážeme utiahnuť všetko. Nemôžeme si dovoliť všetok komfort, na ktorý sme si zvykli. A konsolidácia hovorí o tom, že si treba utiahnuť opasok, o jednu, dve, možno aj tri dierky. Ale nemôžme to všetko hodiť na občana. Treba aj prepúšťať. Dnes je dostatočné množstvo pracovných profesií, kde by sa títo prepustení ľudia zamestnali.
Znížiť výdavky jednotlivých ministerstiev, aj to je cesta. Keď počujeme o nejakých ležiacich softvérových službách, ktoré sú nevyužívané, ale nakúpené, tak sme asi urobili niečo zlé. Nakúpili sme viac softvérových balíkov, ako ich potrebujeme. Urobili sme opatrenia, ktoré naozaj neslúžia občanovi, ale vyhadzujú peniaze do luftu.
Znížiť energie v jednotlivých ministerstvách, elektrinu, teplo, aj to sa dá.
Centralizácia verejného obstarávania, minimalizovať externé služby. Iba na týchto opatreniach sa dá ušetriť okolo 400 miliónov eur. Je to, mimochodom, polovica tej sumy, ktorou chceme zaťažiť v rámci DPH občanov tejto krajiny.
Zvýšením DPH bude trpieť každý, aj zamestnanec, aj zamestnávateľ, aj živnostník, aj podnikateľ, aj bohatý, aj chudobný. Dotkne sa to všetkých.
Táto krajina vlastní okolo desaťtisíc budov. Ak by sme 10 % týchto budov predali; uvedomujem si, že toto nie je konsolidačné opatrenie, ale je to racionalizačné opatrenie, ktoré mala táto vláda spustiť už pri nástupe do funkcie a každý jeden minister mal dostať úlohu od premiéra, aby predal časť budov, za ktoré treba platiť správu, kde treba svietiť, kúriť, ale nie sú využívané, iba ich jednoducho máme. A je o nich záujem zo strany súkromných podnikateľov či firiem, lenže stoja ladom a správa nás stojí veľké peniaze.
Zlepšiť výber DPH. Ak by sme sa dostali iba na, do hornej časti krajín, kde sa to darí, teraz je zhruba 90 % výber DPH, ak by sme sa dostali na 95, 96 %, vieme získať ďalšie finančné prostriedky na to, aby sme nemuseli zaťažovať práve občana.
Odvod z hazardu. Aj to bolo jedno z opatrení, ktoré sme navrhovali. Dnes to je na výške, na úrovni 27 %. Ak by sme to posunuli na 37 či 40 %, urobíme dobrý krok k tomu, aby sme dostali do štátneho rozpočtu okolo 100 mil. eur.
A teraz jedna vec, ktorá tu takmer nikdy neodznieva. Je to reforma verejnej správy, reforma miest, obcí a regiónov. Na to treba odvahu. Ak je naším motivátorom, ako som spomenul pri stredných školách, strach, nikdy nedokážeme reformovať. Ale ak máme väčšiu odvahu ako strach, dokážeme odolávať aj protestom rodičov či žiakov, keď chceme zatvoriť niektorú zo stredných škôl alebo spojiť s inou, a na konci dňa je spokojný žiak, učiteľ aj rodič. Hovorím to aj preto takto, lebo mám v zornom uhle pohľadu bývalého ministra školstva. A je to tak. Ale pri reforme verejnej správy treba byť odvážny aj pri tom, že vieme spájať obce. Nato si ale potrebuje sadnúť aj koalícia, aj opozícia a urobiť okrúhly stôl, aby sme nabrali tú odvahu. My sme vyzývali aj ministerku zdravotníctva, aby pri rozhodnutí o Rázsochách urobila okrúhly stôl.
Prečo hovorím o tom, aby si sadli jedni aj druhí? Lebo všetky tieto rozhodnutia sú nadčasové, presahujú volebné obdobie. A najhoršie, čo sa môže stať, je to, keď jeden minister alebo jeden premiér ruší rozhodnutia toho predchádzajúceho a ide sa znovu od nuly. A my nakoniec zažívame nie reformu, ale zažívame iba kozmetické úpravy na jednotlivých ministerstvách, v jednotlivých rezortoch. Skúste sa naozaj zamyslieť nad tým, ak by sme sa pustili do reformy verejnej správy a posilnili kompetenčne aj finančne viac mestá, obce a vyššie územné celky, že tam sú skryté obrovské milióny eur na to, aby občan Slovenskej republiky mal lepší úžitok z našej verejnej služby preňho. Bude sa to týkať všetkých oblastí: aj ciest, aj škôl, aj miest, aj obcí. Bude sa to týkať každého jedného z nás: urobiť to odvážne rozhodnutie. Máme strach, ja viem. Ale odvaha by mala byť väčšia.
Mohol by som rozprávať aj o transakčnej dani a o tom, že sme dostali všetci poslanci list od Slovenskej katolíckej charity a ako silno ich zasiahne ten výpadok 135 mil. eur. Ale už mi neostáva čas, a preto naozaj chcem iba vyzvať a poprosiť, aby všetci kompetentní nabrali odvahu. A podľa agentúry INESS by reforma verejnej správy ušetrila tomuto štátu obrovské milióny eur a zvýšila by HDP na obyvateľa o 10 %. Dokonca v najchudobnejšom Prešovskom samosprávnom kraji by to bolo až o 30 %.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem za tvoje vystúpenie, pán predseda Milan Majerský. Hovoril si o tom, že v KDH si ctíme inštitúcie, preto sme išli aj na stretnutie s premiérom ku konsolidácii a priniesli sme reálne návrhy. Preto nás mrzí a opakujem to tu znova, že odznelo, že sme nepriniesli nič. Priniesli sme konkrétne návrhy, ale to by sme sa museli o tom dokázať ináč rozprávať, ozaj na úrovni okrúhleho stola aj v rámci koalície, opozície, ktorý si tiež spomínal. Možno v inom kontexte, ale takto malo prísť aj k dohode ku konsolidácii.
Hovoril si aj o tom, že na konsolidáciu treba odvahu a treba si dokázať utiahnuť opasok, ale nemôžme konsolidačné bremeno hádzať len, alebo z veľkej, obrovskej miery na plecia občanov.
Tuto pre mňa bol zaujímavý príklad našich českých kolegov, ktorí tiež robia konsolidáciu a ozdravujú verejné financie, a zacitujem ministra financií Zbyňka Stanjuru, ktorý povedal, že našou jasnou úlohou bolo a je ozdraviť verejné financie a vysporiadať sa s tou minulosťou. Teraz je správny čas na to, vrátiť Česko späť do formy. Rozhodne to nie sú populisticky populárne kroky, ale verím, že ľudia pochopia ťaživosť situácie. Naša krajina jednoducho nemôže pokračovať v živote na dlh budúcich generácií, povedal minister financií Zbyněk Stanjura a dodal, že ak chceme presvedčiť našich občanov, že myslíme znižovanie tempa zadlžovania krajiny vážne, považujeme za povinnosť začať šetriť u nás na strane štátu. Preto šetria cez 20 miliárd na prevádzke a v platovej oblasti. Tak by sme to mali robiť aj my.

Tuto pre mňa bol zaujímavý príklad našich českých kolegov, ktorí tiež robia konsolidáciu a ozdravujú verejné financie, a zacitujem ministra financií Zbyňka Stanjuru, ktorý povedal, že našou jasnou úlohou bolo a je ozdraviť verejné financie a vysporiadať sa s tou minulosťou. Teraz je správny čas na to, vrátiť Česko späť do formy. Rozhodne to nie sú populisticky populárne kroky, ale verím, že ľudia pochopia ťaživosť situácie. Naša krajina jednoducho nemôže pokračovať v živote na dlh budúcich generácií, povedal minister financií Zbyněk Stanjura a dodal, že ak chceme presvedčiť našich občanov, že myslíme znižovanie tempa zadlžovania krajiny vážne, považujeme za povinnosť začať šetriť u nás na strane štátu. Preto šetria cez 20 miliárd na prevádzke a v platovej oblasti. Tak by sme to mali robiť aj my.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem len podporiť slová pána predsedu Majerského. Ohľadom toho, čo všetko bolo povedané, ja by som len dodal dáta, že čo sa týka hazardu, absolútne súhlasím, že ten hazard si zaslúži buď vyššie zdanenie, alebo vyšší odvod. A prečo to hovorím, je to to, že v roku 2020 štát prijal z hazardu 150 mil. eur do rozpočtu, v roku 2023 to už bolo 200 mil. a myslím si, že to má stále rastúci trend, lebo niektoré samosprávy, mestá sa rozhodli tento hazard v tých kamenných predajniach stopnúť. Ale áno, je to aj na úkor do príjmu do rozpočtu týchto obcí, a preto by som chcel podporiť tento návrh a je mi celkom ľúto, že to neprišlo.
Ďalšie, čo sa týka reformy verejnej správy, áno, opäť, musíme si povedať máme obce, ktoré majú 20, 30 obyvateľov, majú starostu a majú poslancov. Starosta je na úrade len v nedeľu, lebo má inú prácu. Táto téma je téma koalície aj opozície, lebo tuná musí dôjsť k všeobecnej zhode. Takže za mňa áno a o tom budem rozprávať viac vo svojej rozprave.
A čo sa týka transakčnej dane, no ja som dostal po tomto návrhu niekoľko e-mailov, správ, že sa to veľmi dotkne sociálnych a zdravotných neštátnych zariadení a pre niektoré to môže byť likvidačné. Takže tiež by som bol veľmi rád podotkol, že táto daň mi nedáva zmysel v rámci tohto legislatívneho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Predseda Milan Majerský, ďakujem ti za tvoje principiálne a štátnické vystúpenie a nadviažem v tomto duchu najskôr pointou šetrenia. Ak sa šetrí na zlom mieste nesprávnym spôsobom, prepáčte za výraz, ak ide o hlúpe šetrenie, tak nakoniec to prinesie ešte väčšie škody. Pozná to každá núdzna rodina, pozná to podnikateľ, ktorý nemá peniaze na sanovanie na investície a potom podnik ide dole. Pozná to každá škola, ktorá nemá prostriedky na údržbu a potom rieši havárie, ktoré sú desaťkrát také drahé. Ak budeme šetriť na občanoch, ak zaťažíme občanov, ak budeme brzdiť ekonomiku, ak budeme brzdiť domácu spotrebu, tak sa môže stať, že to zvýšenie DPH ani neprinesie očakávaný výsledok. Naopak, môžeme sa dostať do začarovaného kruhu poklesu ekonomiky a hospodárskeho rastu.
Nuž ako teda šetriť, aby to šetrenie bolo v podstate investíciou do vyššej kvality života v budúcnosti a odstránilo riziká? Niečo z toho už Milan Majerský povedal. Dotknem sa kvôli času najskôr reformy verejnej správy. Ako minister školstva som veľakrát počúval výzvu: riešte malé školy, sú drahé, je ich málo, nefungujú tak dobre ako tie väčšie, kde sú služby rozdelené, ktoré majú väčšie možnosti pre starostlivosť aj o zamestnancov, aj o žiakov. Ale na to potrebujete mať, samozrejme, partnerov, zriaďovateľov, teda väčšie strediskové obce, jednoducho tak, ako o tom hovoril Milan.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ten hazard je príznačná vec, lebo zažil som to naozaj osobne aj ako primátor v meste, takže potvrdzujem, Richard, tvoje slová, ale aj na tie zvýšenia odvodu z hazardu, tak ako ste mali odvahu zvýšiť odvod z tabaku či sladených nápojov, na to je priestor a tam sú fakt schované milióny. Keď sme boli na okrúhlom stole s pánom premiérom, že koľko, veľmi ľahko sme to prepočítali aj s ostatnými ľuďmi pri stole a vyšlo nám naozaj, keď by sme to dali o desať percentuálnych bodov, bolo by to zhruba 80 mil. eur, ak by sme to dali na 40 %, z 27 na 40, bolo by to okolo 100 mil. eur. Dohodli sme sa, lebo bavili sme sa tam aj o tom, že nebudeme sa baviť o jednotkách, dvojkách, ale minimálne o desiatkach a stovkách, aby sme sa dostali na sumu nejakých, niekoľkých miliárd. Všetci si uvedomujeme, že netreba konsolidovať až 2,7 mld., ale 1,7-1,8 možno.
Teraz ešte k tej reforme štátnej správy. Tak ako to tu bolo povedané, my nieže máme starostu iba v nedeľu na úrade, my máme starostu buď na péenke, alebo dokonca nikto nechce kandidovať za starostu, lebo sa to neoplatí. Kopec problémov, nízky plat, veľa starostí. Iba v Prešovskom kraji je osem obcí, kde žije menej ako desať obyvateľov. Naozaj naberme tú odvahu, urobme okrúhly stôl, urobme nejakú komisiu na reformu verejnej správy, lebo takto ísť ďalej tento systém nemôže. Poliaci majú veľmi dobrý systém vybudovania gmín a tých strediskových obcí. Máme príklad. Máme príklady z okolitých krajín. Funguje to, osvedčilo sa to a sú tam naozaj schované veľké peniaze. Kompetencie a financie preniesť na samosprávu, to je cesta.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi aj mne povedať pár postrehov z toho, čo sa tu deje zatiaľ za čas rozpravy, ktorý sme strávili pri prijímaní konsolidačných zákonov, a to, čo som si vypočul, aj sčasti okomentovať.
Riešia sa tu dve základné otázky. Prvá je, kto to spôsobil. Na tú je strašne citlivá, samozrejme, tá časť opozície, ktorá pri tom priamo bola. Hovorím o strane OĽANO, hovorím o strane SaS a politikoch, ktorí tu sedia, ale hovorím aj o niektorých jednotlivcoch, ktorí dnes sú v parlamente za stranu Progresívne Slovensko a ktorí tu aj vystúpili, paradoxne, napriek tomu, že možno mali niekde tam tichučko radšej sedieť v tej lavici a primať si, sypať popol na hlavu.
Druhá otázka, ktorá je a ktorá sa komentuje a diskutuje, ako to napraviť. A tomu rozumiem, že toto sú tie dve základné línie, ktoré sa tu nesú a na to máme rozdielne pohľady, pretože my hovoríme, a ja dávam tej konsolidácii, snažím sa dať prívlastok sociálna, a tu zaznievajú k nej, samozrejme, aj iné prívlastky, pretože ten pohľad je rôzny. Ako základný rozdiel vysvetlím, kým sa vrátim k tomu, kto to spôsobil, je to, aký prístup zvolil úradnícky v tom čase predseda vlády pán Ódor so svojou vládou, úradníckou vládou, a dnes teda, samozrejme, je to eurolíder v europarlamente pán Ódor, kde konsolidácia, ktorú on predstavil, no tak tá by bola a mala prívlastky drakonická, antisociálna a možno aj ďalšie, ktoré by som tu mohol pomenovať. A poviem niektoré, dva-tri detaily z toho návrhu, ktorý mal pripravený pán Ódor, a nepochybujem, že keby ste boli vyhrali voľby, že by pán Ódor túto konsolidáciu spolu s vami presadzoval. A som presvedčený, že vtedy by oveľa intenzívnejšie vystupovali poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia, pretože to by bol len problém pre občanov z hľadiska toho, akú záťaž by museli niesť v rámci tej konsolidácie, ktorá bola pripravovaná.
Ale poďme k tomu, že kto to spôsobil. Tuto som zrazu videl po niekoľkých mesiacoch, by som povedal, veľmi aktívne vedenie klubu OĽANO, alebo teda SLOVENSKO, pretože, samozrejme, trafená hus zagágala a bolo potrebné sem prísť a rozprávať čo najviac o tom, že to nie my, to nejaké predchádzajúce vlády SMER-u, my s tým v podstate nič nemáme, my sme dokonca boli oceňovaní európskymi inštitúciami a bačovali sme veľmi dobre, napriek tomu, že väčšina z vás nepochybuje o tom a nespochybňuje fakt, že konsolidácia tu musí byť a že verejné financie sú v zlom stave. Prečo sa do takého stavu dostali? No, čítali sa tu rôzne čísla, ja možno niektoré zopakujem, v akom stave bol štátny dlh, keď končila Ficova alebo Pellegriniho vláda, a v akom stave bol, keď končila vláda pána Hegera, predtým Matoviča a ministra financií Matoviča. Všetci tu boli, všetci tu sedeli v rámci rozpravy, najmä keď vystupoval pán Matovič.
A prvé, čo chcem ešte k pánovi Matovičovi okomentovať, je to, že dotknem sa tej formy jeho vystúpenia, lebo tá je pre mňa dosť dôležitá, ja s tým chcem tu v parlamente bojovať a odmietam, aby sme sa len nečinne pozerali na tie urážky, na tie osobné útoky, na tú dehumanizáciu, tak ako ste ju vnímali pri výrokoch pána Huliaka voči pani poslankyni. Toto je o rovnakom metri. Toto nie je len o vybraných kategóriách a o tých útokoch, ktoré vy využívate, ale o rovnakom metri na všetkých. A som zvedavý, ako pristúpime k disciplinárnym konaniam, ktoré som navrhol vo vzťahu k pánovi poslancovi Pročkovi a pánovi poslancovi Matovičovi za tie výroky, ktoré tu v pléne zaznievajú. Ak pripustíme ten hrubý slovník, slovník urážajúci, tak ho potom zrejme dostaneme do života ako samozrejmosť a potom sa nemôžete hnevať, že tu niekto používa expresívne výrazy alebo výrazy, ktoré sú ďaleko za hranicou slušnosti.
Pán Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, a pán Matovič včera používali, lebo ten Matovič si to tak trochu osvojil, vy ste prišli s tým termínom prví, Ficova dražoba, drahota. No tak ja si myslím, že tu by skôr patrili také pojmy, ako je Matovičov experiment, Matovičova čierna diera, prípadne strýko Držgroš, ale do vlastného vrecka a podobne, pretože jednoducho to je dvojslovné ocharakterizovanie toho, čo sa tu dialo za vlády Matoviča, Hegera s pomocou Sulíka, prípadne spomeniem aj pána Ódora, lebo však bol tu desať mesiacov.
Celý klub bol prítomný, hovorím o klube SLOVENSKO, a obhajoval neobhájiteľné. Obhajoval v podstate rozklad verejných financií pod vedením pána Matoviča, ako som už spomenul Hegera, pána Sulíka a pána Ódora. Včera tu pán poslanec Dostál vystúpil s tým, že čo útočíme a čo si stále berieme do úst aj pána Ódora. No, akosi zabudol už obhajovať to, že vlastne aj on tu sedel, hlasoval, dvíhal ruky, že jeho predseda vtedajší strany pán Sulík bol ministrom hospodárstva a priamo sa podieľal na tom všetkom, čo sa tu stalo. Oni radi hovoria, že my nič, my máme v podstate v tom čisté ruky, lebo však my sme niekoľkokrát z tej vlády chceli odísť, ale nakoniec sa im to podarilo pomaly až po troch rokoch, keď už bolo rozliate to mlieko a tie miliardy už boli napožičiavané, čiže škoda už spôsobená bola.
Aby sme si pripomenuli, čo vlastne sa tu dialo, tak ja niektoré čísla prečítam ešte raz. Opakovanie je matka múdrosti. Pod vedením pána Matoviča sa celoplošne testovalo, bola lotéria slávna, očkovacie bonusy v hodnote, celkovej hodnote 780 mil. eur. Expirované vakcíny, ktorých bolo 5 mil. kusov 100 mil. eur. Zaplatené alebo nedodané vakcíny 30 mil. eur. Testovacie MOM-ky, mobilné odberné miesta, 110 mil. eur. Slávna darovaná vojenská technika zo strany pána ministra obrany Naďa, o tom raz budeme, dúfam, hovoriť v samostatnej kapitole, minimálne okolo 670 mld. eur, pardon miliónov. Legislatívna smršť 1,6 milióna. Zrušený bankový odvod tristo... pardon, áno, miliardy, 390 mil. eur. Zneužitá pandemická pomoc v Pezinku 15 mil. eur, pochybné hospodárenie Slovensko IT 10 mil. eur, pochybné dotácie na nájomné 1,4 mil. eur, pochybné zmluvy v kauzách typu Vlčan, Miškovič, Kaňka 2,5 mil. a tak ďalej. Expo Dubaj 630-tisíc eur.
Toto sú konkrétne čísla, ktoré tvoria ten veľký štátny dlh, a to sú peniaze, ktoré dnes môžme povedať, či boli použité hospodárne, v prospech Slovenska, v záujme občanov, alebo či boli jednoducho rozkradnuté, zatiaľ nevyšetrené v rámci toho rozkradnutia.
To znamená, ja budem chcieť, aby sme dostali od orgánov činných v trestnom konaní odpočet, ako to teda bolo dopadlo, ako to bolo vyšetrené, ako sa robili verejné obstarávania, ktoré sa nerobili v podstate žiadne, ale sa to priamym zadaním všetko riešilo podľa toho, kto bol koho kamarát.
Ak tu chceme niekto teda hovoriť, že nie on tu z tohto miesta, tak ešte raz to zopakujem. Matovič, Heger, Sulík aj pán Ódor, všetci štyria patríte do toho balíka a pomáhali vám sekundárne takí politici, ako tam sedia hore, ktorí tu dvíhali ruky a hlasovali za všetky tieto nezmysly.
Pán Kišš, budem reagovať tak, ako som si to včera značil na vystúpeniach niektorých poslancov. Vy ste tu vystúpil, samozrejme, s nejakým názorom a ja ho neberiem, ja ho pokúsim sa ale kritizovať, pretože vy ste bol toho priamou súčasťou, vy ste mohol kedykoľvek aktívne vstúpiť do médií a povedať: pán predseda vlády, toto nerobte, pán minister financií, toto nerobte, toto sú nezmysly. Veď ste bol v rokoch ´20 – ´23 Útvar hodnoty za peniaze, pokiaľ teda sa to tu povedalo včera a je to správne. Áno, boli ste štátny zamestnanec. Vy ste odobroval svojím spôsobom Matovičove bačovanie s verejnými financiami a myslím si, že to pomenoval aj pán poslanec za KDH, pán Hajko včera úplne jasne, a teda to nie je koaličný poslanec, lebo to videnie je len jedno. Tú realitu musíte vnímať, jednoducho tváriť sa, že ja s tým nič nemám, a teraz kritizovať, že my tu ideme nejakú antisociálnu konsolidáciu robiť, to môže len, len vás napadnúť.
K populizmu, papalášizmu, drahote. Takéto tu zaznelo z vašich úst. No ja som to už povedal. Ja sa domnievam, že ten prístup, ktorý volíme my, je ďaleko sociálnejší, ako by volila vláda Progresívneho Slovenska možno za pomoci strany Sloboda a Solidarita, pretože málokedy to tu zaznieva, ale keď sa dotknem len jedného z tých opatrení, a to sú dane z pridanej hodnoty, tak to, kde ju znižujeme, to opomínate, to radšej nehovoríte. Všetci už tu hovoríte len o tej jednej dani a to je tá daň, ktorá má stúpnuť na 23 alebo sa zvýši na 23 %, ale ja vám pripomeniem slová z tlačovky pána Ódora, ktorý povedal, že vo vzťahu k DPH je nutné zvýšiť ju na všetky tovary, služby o jedno až tri percentuálne body. Čiže on sám hovoril o 21 až 23 percentuálnej dani, ale ani náhodou nespomínal päťpercentnú daň na vybrané potraviny, ani náhodou nespomínal znižovanie na všetky potraviny, už vôbec sa nehovorilo o knihách, vôbec sa nehovorilo o všetkých tých veciach, ktoré vy teraz kritizujete a tvárite sa, že, že v podstate to je nič, že to sú bagateľné veci.
Bolo to tu povedané a ja to zopakujem. Tie dane z pridanej hodnoty, ktoré znižujeme vo vzťahu najmä k potravinám, k vybraným potravinám, tie sa dotknú občanov tak, že v podstate sa každý deň stretnú s tým, pokiaľ dodržia obchodníci to, čo spochybňujeme tiež, či udržia tie ceny alebo budú nižšie tie ceny, že to budú cítiť ako úľavu, nie ako záťaž. A to, čo zvyšujeme, je nevyhnutná súčasť toho, čo musíme urobiť.
Nenájdete oblasť na Slovensku, ktorá by bola spokojná a ktorá by povedala, ja som spokojná s návrhom konsolidácie, pretože nikto nebude spokojný, len chcem pripomenúť všetkým, ktorí zvolili Matovičov experiment, že dneska budú žať dôsledky tohoto experimentu. Lebo to sa ináč nedá nazvať ako experiment. Mnohí voliči, aj ja som sa s takými stretol osobne, hovorili, že bude zábava, zvoľme Matoviča. Tak, tak tá zábava sa práve začína, to odkazujem všetkým, ktorí ste si mysleli, že to bude skvelé a že Slovensko sa posunie niekde do, o sto rokov dopredu. No neposunulo sa. Dostáva sa na cestu Grécka a zadlžilo sa neskutočným spôsobom a teraz to budeme musieť všetci nejakým spôsobom zaplatiť. Niekto viac, niekto menej a ako som už povedal, nenájdete oblasť, to je jedno, či to bude zdravotníctvo, školstvo, polícia, či to budú podnikatelia, energosektor, všade nájdete kritiku toho, čo chceme prijať, pretože každý si vie ľahko zvyknúť na to lepšie, ale už ťažšie sa nám zvyká na to, keď si musíme uberať.
A je na zodpovednosti vlády, aby rozhodla, v akej štruktúre to bude, pretože slovo konsolidácia viacerí odborníci viac-menej okamžite rozmieňajú na drobné a hovoria, že ide o dve základné, by som povedal, postupy. Znižovanie výdavkov štátu, prípadne zvyšovanie príjmov štátu. Za týmito slovami sa, samozrejme, skrývajú potom konkrétnejšie opatrenia a to, že akým spôsobom má štát šetriť, o tom tu môžme diskutovať, na to budeme mať rozdielne názory, ja vám chcem len povedať, že aj výdavky štátu sú vlastne výdavky nie Roberta Fica ako predsedu vlády, veď ten štát tvoria zas len nejakí štátni zamestnanci, ten dlh vytvorili ľudia svojimi rozhodovacími činnosťami a dopadne na ľudí, prioritne na ľudí. Štát neni nejaká pomyselná kategória. Ak budeme dnes hovoriť, že musíme šetriť na štátnych inštitúciách, tak sa, samozrejme, to dotkne ľudí zamestnaných v štátnych inštitúciách. To je úplne prirodzené a aj tí asi budú vyjadrovať s týmto postupom nespokojnosť. Tam, kde bude znižovaný počet zamestnancov, budú musieť možno robiť tú prácu, ktorú robili predtým dvaja alebo traja, jeden človek. Ak im budeme zmrazovať mzdy a nebudeme zvyšovať, tak logicky budú tiež nespokojní. Takže to nie je len o tom, že tu sa nejaký imaginárny štát nechce uskromniť.
Čo sa týka tých príjmov, tých opatrení bolo predstavených veľa, ja ich nejdem rozoberať detailne, ale chcem povedať, že, a zdôrazniť, že náš prístup chce byť sociálny. Určite neurobíme možno všetky kroky úplne správne a budú v nich aj chyby. Chcem povedať, že už dnes diskutujeme s ministrom financií o tom, že keď ste tu otvorili problém celiakov, že ten problém sa určite bude riešiť, pretože popritom sa minister financií dozvedel, akým nezmyselným spôsobom je to nastavené, vy ste to, pán poslanec, povedal a toto sa dobre počúvalo, to vám fakt dávam za pravdu, že to je na zamyslenie a treba to čím skôr zmeniť. A to bude, to bude určite mať a teraz nechcem použiť ten výraz, čo používame pri lex atentáte, že možno prídeme s balíčkom konsolidácie č. 2, ktorý bude opravovať to, čo nebolo nastavené celkom správne, ktorý bude možno zohľadňovať aj niektoré vaše pripomienky, veď ten proces je menný. Toto nie je niečo dogmatické, čo sa tu odhlasovaním nemôže zmeniť alebo nemôže upraviť. Tá konsolidácia predsa nebude prebiehať ani za týždeň, ani za mesiac a mala by byť na niekoľko rokov rozdelená tak, ako povedal aj poslanec Majerský, treba si povedať, v akej výške každý rok a čo je nevyhnutné urobiť, pretože to, čo bolo plánované úradníckym premiérom, dnes lídrom europarlamentky pánom Ódorom, tak to ja som to slovo už povedal, zopakujem, to malo byť drakonické.
V rámci faktických poznámok, ktoré potom zazneli na pána Kišša, pán Vančo. Predvídateľnosť práva a či je nevyhnutná potreba SLK. Prosím vás, prečo pán Ódor robil niekoľko tlačoviek na jeseň roku ´23, keď hovoril o tom, že je nevyhnutné čím skôr začať konsolidáciu a že je nevyhnutné teda ten proces zrýchliť alebo teda urobiť ho v objeme pomaly sedem až osem miliárd. Veď on sám cítil nevyhnutnosť potreby to čím skôr začať robiť. A o tom, že môžu hroziť ďalšie hospodárske škody, niet pochýb. Takže ja sa domnievam, že to je v poriadku, akým procesom schvaľujeme tieto dva zákony v parlamente, a myslím si, že v druhom čítaní máte dostatočný priestor všetko okomentovať.
Pán Štefunko, čo by sme robili my. To predsa vieme, čo by ste robili vy. Vy ste mal také vystúpenie krátke, kde ste povedal, že či nás vôbec zaujíma a či vieme, čo by ste robili vy. No ja si myslím, že pán Ódor to úplne jasne predstavil. To netreba nikomu opakovať. Vy by ste to presne robili tak, ako to pán Ódor predstavil. To bol pripravený materiál, ktorý, keby pokračuje Ódorova vláda cez vaše vyhraté voľby, tak nepochybujem, že šlo by to tak, ako to pán Ódor predstavil.
K financiám ZMOS-u. Aj tu zaznela nejaká kritika. Však o ZMOS-e sa tu bavíme, bavíme sa všeobecne o verejnej správe, ale treba sa otočiť tam na pána Matoviča, ktorý tam teraz nesedí, on bol ten, ktorý prišiel s tým, že ubral samospráve a uberal značným spôsobom. Ja to počúvam od každého starostu, a preto všetci volajú, urobte s tým niečo, opravte to. Ten vinník, ktorý to ale spôsobil, je poslanec Matovič, vtedy predseda vlády. Treba to zopakovať nahlas aj trikrát.
Pán Hargaš, pojem poctivá konsolidácia. No, ja si nemyslím, že naša konsolidácia je nepoctivá, ale hlavne vaša konsolidácia by bola antisociálna a bola by ďaleko viac na úkor občanov, ako je dnes nastavená tá, ktorú schvaľujeme.
Pán Hajko, k oraniu na ľuďoch a na firmách, no tak to je trošku podľa mňa silný výraz. Samozrejme, že všetko bude niečo stáť, ale zase strašiť a predkladať občanom, zvlášť používate často, že to je likvidačné, takýto pojem. A teraz nemyslím poslanci KDH, všeobecne aj pán poslanec teraz použil naposledy vo faktickej pri tej transakčnej dani, kde ja teda použijem príklad, že tie 0,4 %, teda 40 centov na 100 euro. Tak skúsme si povedať, aké prebiehajú platby napríklad v tých organizáciách, ktoré vy máte na mysli a kde, pripúšťam, že nejaké zmeny pri tej dani možno budú, že či toto je likvidačné. Jednoducho hľadá sa všade, kde je možné, akým spôsobom nejaké príjmy získať, prípadne niekde ušetriť a nie je to jednoduché. Nám to tiež nie je ako keby z radosti a my sme tú konsolidáciu neurobili preto, že sme sa nudili a že sme jednoducho sa rozhodli, že dnes ráno začneme niečo konsolidovať. Ten stav tu sme zdedili, zdedili sme ho tak, ako som ho pomenoval, a som presvedčený, že musíme vysvetľovať trpezlivo každému, že sa teraz musíme všetci sčasti uskromniť; niekto menej, kto nemôže, pretože u dôchodcov a u sociálne menej zabezpečených ľudí to je ťažké ešte niečo od nich chcieť a, naopak, u tých, čo zarábajú možno dvakrát toľko ako pred piatimi, desiatimi rokmi, tak tí budú musieť prispieť do toho mešca konsolidačného viac.
No a aby som to zavŕšil, k pojmu grécka cesta, no, to použil pán Galek, tak pánovi Galekovi chcem povedať, to je jeden z tých, ktorí, tak ako pán Kišš, boli priamo pri tom, ktorí vedeli presne, čo sa deje v tomto štáte, akým spôsobom hospodári tento štát, on bol ten, čo sekundoval pánovi Matovičovi spolu s pánom Sulíkom, no ale, paradoxne, zabudol trošku okomentovať, a to platí, pán Dostál, aj k vám, čo s tým Dubajom? Keď sa tu hovorilo, že jeden cent k druhému, jedno euro k ďalšiemu, že netreba sa pozerať len na veľké položky, že treba aj malé položky. No tak Dubaj zatiaľ ostal nevysvetlený a boli to položky, kde sa prepíjal bar v hodnote jedna celá milióna, kde sa nevysvetlili rádovo stotisícové položky. Tak ak ideme takto, tak potom áno, poďme si to rozmeniť na drobné a hovorme o všetkých týchto kauzách a kauzičkách, ktoré tu boli.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

To znamená, ja budem chcieť, aby sme dostali od orgánov činných v trestnom konaní odpočet, ako to teda bolo dopadlo, ako to bolo vyšetrené, ako sa robili verejné obstarávania, ktoré sa nerobili v podstate žiadne, ale sa to priamym zadaním všetko riešilo podľa toho, kto bol koho kamarát.
Ak tu chceme niekto teda hovoriť, že nie on tu z tohto miesta, tak ešte raz to zopakujem. Matovič, Heger, Sulík aj pán Ódor, všetci štyria patríte do toho balíka a pomáhali vám sekundárne takí politici, ako tam sedia hore, ktorí tu dvíhali ruky a hlasovali za všetky tieto nezmysly.
Pán Kišš, budem reagovať tak, ako som si to včera značil na vystúpeniach niektorých poslancov. Vy ste tu vystúpil, samozrejme, s nejakým názorom a ja ho neberiem, ja ho pokúsim sa ale kritizovať, pretože vy ste bol toho priamou súčasťou, vy ste mohol kedykoľvek aktívne vstúpiť do médií a povedať: pán predseda vlády, toto nerobte, pán minister financií, toto nerobte, toto sú nezmysly. Veď ste bol v rokoch ´20 – ´23 Útvar hodnoty za peniaze, pokiaľ teda sa to tu povedalo včera a je to správne. Áno, boli ste štátny zamestnanec. Vy ste odobroval svojím spôsobom Matovičove bačovanie s verejnými financiami a myslím si, že to pomenoval aj pán poslanec za KDH, pán Hajko včera úplne jasne, a teda to nie je koaličný poslanec, lebo to videnie je len jedno. Tú realitu musíte vnímať, jednoducho tváriť sa, že ja s tým nič nemám, a teraz kritizovať, že my tu ideme nejakú antisociálnu konsolidáciu robiť, to môže len, len vás napadnúť.
K populizmu, papalášizmu, drahote. Takéto tu zaznelo z vašich úst. No ja som to už povedal. Ja sa domnievam, že ten prístup, ktorý volíme my, je ďaleko sociálnejší, ako by volila vláda Progresívneho Slovenska možno za pomoci strany Sloboda a Solidarita, pretože málokedy to tu zaznieva, ale keď sa dotknem len jedného z tých opatrení, a to sú dane z pridanej hodnoty, tak to, kde ju znižujeme, to opomínate, to radšej nehovoríte. Všetci už tu hovoríte len o tej jednej dani a to je tá daň, ktorá má stúpnuť na 23 alebo sa zvýši na 23 %, ale ja vám pripomeniem slová z tlačovky pána Ódora, ktorý povedal, že vo vzťahu k DPH je nutné zvýšiť ju na všetky tovary, služby o jedno až tri percentuálne body. Čiže on sám hovoril o 21 až 23 percentuálnej dani, ale ani náhodou nespomínal päťpercentnú daň na vybrané potraviny, ani náhodou nespomínal znižovanie na všetky potraviny, už vôbec sa nehovorilo o knihách, vôbec sa nehovorilo o všetkých tých veciach, ktoré vy teraz kritizujete a tvárite sa, že, že v podstate to je nič, že to sú bagateľné veci.
Bolo to tu povedané a ja to zopakujem. Tie dane z pridanej hodnoty, ktoré znižujeme vo vzťahu najmä k potravinám, k vybraným potravinám, tie sa dotknú občanov tak, že v podstate sa každý deň stretnú s tým, pokiaľ dodržia obchodníci to, čo spochybňujeme tiež, či udržia tie ceny alebo budú nižšie tie ceny, že to budú cítiť ako úľavu, nie ako záťaž. A to, čo zvyšujeme, je nevyhnutná súčasť toho, čo musíme urobiť.
Nenájdete oblasť na Slovensku, ktorá by bola spokojná a ktorá by povedala, ja som spokojná s návrhom konsolidácie, pretože nikto nebude spokojný, len chcem pripomenúť všetkým, ktorí zvolili Matovičov experiment, že dneska budú žať dôsledky tohoto experimentu. Lebo to sa ináč nedá nazvať ako experiment. Mnohí voliči, aj ja som sa s takými stretol osobne, hovorili, že bude zábava, zvoľme Matoviča. Tak, tak tá zábava sa práve začína, to odkazujem všetkým, ktorí ste si mysleli, že to bude skvelé a že Slovensko sa posunie niekde do, o sto rokov dopredu. No neposunulo sa. Dostáva sa na cestu Grécka a zadlžilo sa neskutočným spôsobom a teraz to budeme musieť všetci nejakým spôsobom zaplatiť. Niekto viac, niekto menej a ako som už povedal, nenájdete oblasť, to je jedno, či to bude zdravotníctvo, školstvo, polícia, či to budú podnikatelia, energosektor, všade nájdete kritiku toho, čo chceme prijať, pretože každý si vie ľahko zvyknúť na to lepšie, ale už ťažšie sa nám zvyká na to, keď si musíme uberať.
A je na zodpovednosti vlády, aby rozhodla, v akej štruktúre to bude, pretože slovo konsolidácia viacerí odborníci viac-menej okamžite rozmieňajú na drobné a hovoria, že ide o dve základné, by som povedal, postupy. Znižovanie výdavkov štátu, prípadne zvyšovanie príjmov štátu. Za týmito slovami sa, samozrejme, skrývajú potom konkrétnejšie opatrenia a to, že akým spôsobom má štát šetriť, o tom tu môžme diskutovať, na to budeme mať rozdielne názory, ja vám chcem len povedať, že aj výdavky štátu sú vlastne výdavky nie Roberta Fica ako predsedu vlády, veď ten štát tvoria zas len nejakí štátni zamestnanci, ten dlh vytvorili ľudia svojimi rozhodovacími činnosťami a dopadne na ľudí, prioritne na ľudí. Štát neni nejaká pomyselná kategória. Ak budeme dnes hovoriť, že musíme šetriť na štátnych inštitúciách, tak sa, samozrejme, to dotkne ľudí zamestnaných v štátnych inštitúciách. To je úplne prirodzené a aj tí asi budú vyjadrovať s týmto postupom nespokojnosť. Tam, kde bude znižovaný počet zamestnancov, budú musieť možno robiť tú prácu, ktorú robili predtým dvaja alebo traja, jeden človek. Ak im budeme zmrazovať mzdy a nebudeme zvyšovať, tak logicky budú tiež nespokojní. Takže to nie je len o tom, že tu sa nejaký imaginárny štát nechce uskromniť.
Čo sa týka tých príjmov, tých opatrení bolo predstavených veľa, ja ich nejdem rozoberať detailne, ale chcem povedať, že, a zdôrazniť, že náš prístup chce byť sociálny. Určite neurobíme možno všetky kroky úplne správne a budú v nich aj chyby. Chcem povedať, že už dnes diskutujeme s ministrom financií o tom, že keď ste tu otvorili problém celiakov, že ten problém sa určite bude riešiť, pretože popritom sa minister financií dozvedel, akým nezmyselným spôsobom je to nastavené, vy ste to, pán poslanec, povedal a toto sa dobre počúvalo, to vám fakt dávam za pravdu, že to je na zamyslenie a treba to čím skôr zmeniť. A to bude, to bude určite mať a teraz nechcem použiť ten výraz, čo používame pri lex atentáte, že možno prídeme s balíčkom konsolidácie č. 2, ktorý bude opravovať to, čo nebolo nastavené celkom správne, ktorý bude možno zohľadňovať aj niektoré vaše pripomienky, veď ten proces je menný. Toto nie je niečo dogmatické, čo sa tu odhlasovaním nemôže zmeniť alebo nemôže upraviť. Tá konsolidácia predsa nebude prebiehať ani za týždeň, ani za mesiac a mala by byť na niekoľko rokov rozdelená tak, ako povedal aj poslanec Majerský, treba si povedať, v akej výške každý rok a čo je nevyhnutné urobiť, pretože to, čo bolo plánované úradníckym premiérom, dnes lídrom europarlamentky pánom Ódorom, tak to ja som to slovo už povedal, zopakujem, to malo byť drakonické.
V rámci faktických poznámok, ktoré potom zazneli na pána Kišša, pán Vančo. Predvídateľnosť práva a či je nevyhnutná potreba SLK. Prosím vás, prečo pán Ódor robil niekoľko tlačoviek na jeseň roku ´23, keď hovoril o tom, že je nevyhnutné čím skôr začať konsolidáciu a že je nevyhnutné teda ten proces zrýchliť alebo teda urobiť ho v objeme pomaly sedem až osem miliárd. Veď on sám cítil nevyhnutnosť potreby to čím skôr začať robiť. A o tom, že môžu hroziť ďalšie hospodárske škody, niet pochýb. Takže ja sa domnievam, že to je v poriadku, akým procesom schvaľujeme tieto dva zákony v parlamente, a myslím si, že v druhom čítaní máte dostatočný priestor všetko okomentovať.
Pán Štefunko, čo by sme robili my. To predsa vieme, čo by ste robili vy. Vy ste mal také vystúpenie krátke, kde ste povedal, že či nás vôbec zaujíma a či vieme, čo by ste robili vy. No ja si myslím, že pán Ódor to úplne jasne predstavil. To netreba nikomu opakovať. Vy by ste to presne robili tak, ako to pán Ódor predstavil. To bol pripravený materiál, ktorý, keby pokračuje Ódorova vláda cez vaše vyhraté voľby, tak nepochybujem, že šlo by to tak, ako to pán Ódor predstavil.
K financiám ZMOS-u. Aj tu zaznela nejaká kritika. Však o ZMOS-e sa tu bavíme, bavíme sa všeobecne o verejnej správe, ale treba sa otočiť tam na pána Matoviča, ktorý tam teraz nesedí, on bol ten, ktorý prišiel s tým, že ubral samospráve a uberal značným spôsobom. Ja to počúvam od každého starostu, a preto všetci volajú, urobte s tým niečo, opravte to. Ten vinník, ktorý to ale spôsobil, je poslanec Matovič, vtedy predseda vlády. Treba to zopakovať nahlas aj trikrát.
Pán Hargaš, pojem poctivá konsolidácia. No, ja si nemyslím, že naša konsolidácia je nepoctivá, ale hlavne vaša konsolidácia by bola antisociálna a bola by ďaleko viac na úkor občanov, ako je dnes nastavená tá, ktorú schvaľujeme.
Pán Hajko, k oraniu na ľuďoch a na firmách, no tak to je trošku podľa mňa silný výraz. Samozrejme, že všetko bude niečo stáť, ale zase strašiť a predkladať občanom, zvlášť používate často, že to je likvidačné, takýto pojem. A teraz nemyslím poslanci KDH, všeobecne aj pán poslanec teraz použil naposledy vo faktickej pri tej transakčnej dani, kde ja teda použijem príklad, že tie 0,4 %, teda 40 centov na 100 euro. Tak skúsme si povedať, aké prebiehajú platby napríklad v tých organizáciách, ktoré vy máte na mysli a kde, pripúšťam, že nejaké zmeny pri tej dani možno budú, že či toto je likvidačné. Jednoducho hľadá sa všade, kde je možné, akým spôsobom nejaké príjmy získať, prípadne niekde ušetriť a nie je to jednoduché. Nám to tiež nie je ako keby z radosti a my sme tú konsolidáciu neurobili preto, že sme sa nudili a že sme jednoducho sa rozhodli, že dnes ráno začneme niečo konsolidovať. Ten stav tu sme zdedili, zdedili sme ho tak, ako som ho pomenoval, a som presvedčený, že musíme vysvetľovať trpezlivo každému, že sa teraz musíme všetci sčasti uskromniť; niekto menej, kto nemôže, pretože u dôchodcov a u sociálne menej zabezpečených ľudí to je ťažké ešte niečo od nich chcieť a, naopak, u tých, čo zarábajú možno dvakrát toľko ako pred piatimi, desiatimi rokmi, tak tí budú musieť prispieť do toho mešca konsolidačného viac.
No a aby som to zavŕšil, k pojmu grécka cesta, no, to použil pán Galek, tak pánovi Galekovi chcem povedať, to je jeden z tých, ktorí, tak ako pán Kišš, boli priamo pri tom, ktorí vedeli presne, čo sa deje v tomto štáte, akým spôsobom hospodári tento štát, on bol ten, čo sekundoval pánovi Matovičovi spolu s pánom Sulíkom, no ale, paradoxne, zabudol trošku okomentovať, a to platí, pán Dostál, aj k vám, čo s tým Dubajom? Keď sa tu hovorilo, že jeden cent k druhému, jedno euro k ďalšiemu, že netreba sa pozerať len na veľké položky, že treba aj malé položky. No tak Dubaj zatiaľ ostal nevysvetlený a boli to položky, kde sa prepíjal bar v hodnote jedna celá milióna, kde sa nevysvetlili rádovo stotisícové položky. Tak ak ideme takto, tak potom áno, poďme si to rozmeniť na drobné a hovorme o všetkých týchto kauzách a kauzičkách, ktoré tu boli.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Pán Gašpar, ja mám také životné motto, že sa vyjadrujem k veciam, ktorým rozumiem. Mohli by ste sa týmto riadiť aj vy.
A vnímam, že ste ambiciózny, tak a chcete sa vyjadrovať aj k veciam, o ktorých, ktorým ste sa doteraz nevenovali, tak si ich doštudujte a potom, potom sa môžme porozprávať. A len na takú, takú ilustráciu, ako kecáte. Minule ste nám tuná rozprávali, že aké sú strašne dôležité fakty, dymilo sa vám pritom z uší a stále ste tu mleli nejaké fakty, tak len jeden fakt a je to pikoška, dobre, však nebola to najdôležitejšia vec vo vašom prejave, ale Ódor bol premiérom od 15. mája a teraz rátajte so mnou: jún, júl, august, september, október. Skončil 25. októbra, to je päť mesiacov a desať dní. Vy ste povedali desať mesiacov. Tak ste si odflákli ten prejav, že ani úplne, úplne základné veci ste si tam neoverili, aby, aby boli na základe faktov.
Druhú vec, nestihnem všetko. Bol som pri tom, v úvodzovkách, ako štátny zamestnanec a predstavte si, ako by vám podriadený policajt, keď ste boli prezident Policajného zboru, sa hocikedy vyjadroval do médií bez toho, aby... proste len tak. Ako štátny zamestnanec sa musím riadiť aj nejakými internými predpismi, ale napriek tomu a teda tá, túto dohodu som si, som si vydobyl za všetkých ministrov aj smeráckych, aj pána Kamenického, som sa do médií vyjadroval často. A ja vás vyzývam, nájdite mi jedno vyjadrenie, ktorým som odobril niektorú z týchto vecí, o ktorých rozprávate. Vyzývam vás, pán Gašpar, počúvajte ma! Prineste mi tu, prineste mi tu jedno vyjadrenie alebo prestaňte... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
No, pán Gašpar, zaujímavé to bolo, tak vám poviem. Pozrite, však ja rozumiem, že vaša mediálna a politická stratégia je, že vy teraz viete, že máte prúser s tou konsolidáciou, tak potrebujete hľadať nejakých vinníkov a celé to prezentovať, akože toto je nejaký účet za Ódora, Hegera, Matoviča, za mňa pomaly, aj za mňa, hej, že teda Slovensko IT ste tam spomenuli desať miliónov, tak naozaj, aby ste nevyzerali smiešne, tak ja to ešte raz zopakujem, lebo asi ste tu neboli, keď to pán Kamenický v hodine otázok hovoril.
Tak ja som bol štátny tajomník v tom čase, keď tá firma bola v zisku. Ten rok, keď bola v zisku, to som bol ja ten štátny tajomník, tak to si, prosím, neviem, kto vám robil podklady, či doma na Microsoft licencii zase to bolo alebo ako, ale dajte si to do poriadku. No a keď už hovoríte o tom bývalom období, tak zabudli ste spomenúť, že centrálnymi zmluvami sme usporili 50 mil,. eur, prevádzka portálu slovensko.sk tvrdými rokovaniami s dodávateľom, ktorého ste tam vy, vlády SMER-u naviezli, úspora 6 mil. eur ročne, úspory v rozpočtoch iných rezortov 16 mil. eur za jeden rok. Nech sa páči. To máte akoby kontru k tomu vašemu vymyslenému príbehu o Slovensko IT.
A teraz sa dostanem k tomu, že vy furt potrebujete teda vytvárať nejakého slameného panáka: ten Matovič, Heger, Ódor. To Matovič, Heger a Ódor vám teraz zakázali šetriť na výdavkoch štátu? Oni vám nejak, neviem, vás držia v zajatí a povedali, že nemôžte, nemôžte šetriť na IT výdavkoch? Včera som bol v rozprave, neboli ste tu. Ja to zopakujem aj v dnešnej rozprave. Včera som vám ukázal, kde môžte ušetriť 100 mil. eur ročne na výdavkoch IT. A dal som vám aj príklady, ako sme to robili my a ako sa to dá robiť. A to je tá poctivá konsolidácia. A to teraz naozaj, že ten Matovič, Heger a Ódor vám zakázali šetriť na IT výdavkoch štátu? Veď vy ste vyhrali voľby na tom, že ste tí starí politickí harcovníci, že vy to viete robiť lepšie. Tak sa prestaňte vyhovárať! Tu poviete, že budete robiť druhú konsolidáciu, lebo musíte opraviť chyby v prvej. To je tá vaša politická skúsenosť? Nehnevajte sa!
Ďakujem.