19. schôdza

Ďakujem, posledný písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Ferenčák, odovzdávam mu slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predseda Výboru pre európske záležitosti vítam predloženie tohto návrhu, pretože parlamentná demokracia má v Národnej rade Slovenskej republiky dlhú a úspešnú tradíciu. Som presvedčený, že patrí k jedným z významných faktorov v procese formovania európskej a zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná, predstavuje v súčasnosti kľúčový nástroj modernej politiky a medzinárodných vzťahov, ako takých. Dvojstranné parlamentné skupiny priateľstva predstavujú unikátny nástroj medziparlamentnej spolupráce. Sú to neformálne zoskupenia členov národných parlamentov, ktoré spájajú zástupcov rôznych národných štátov alebo skupín štátov a to na základe spoločných záujmov, preferencií a najmä priateľských vzťahov. Verím, že investícia do týchto vzťahov sa nám vráti v podobe silnejších medzinárodných partnerstiev a lepšej budúcnosti pre našu krajinu Slovenskú republiku. Parlamentné skupiny priateľstva nám výrazne pomôžu presadzovať suverénnu, aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národno-štátne záujmy v kontexte aktuálnych regionálnych európskych a globálnych hrozieb a výziev akými sú napríklad vojenské konflikty, nelegálna migrácia alebo terorizmus. Za kľúčové považujem práve rozvíjanie parlamentných vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii ako takú. Keďže členstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľné a pre Slovensko je Európska únia našim životným priestorom, medzi základné ciele tejto spolupráce patrí najmä podporovať výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom. Z pozície predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčam všetkým vyjadriť súhlas s predloženým návrhom na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny medziparlamentnej únie o to viac, že na rôznych stretnutiach diplomatických práve kolegovia, ktorí budú zastupovať tieto medziparlamentné skupiny priateľstva by mali byť neoddeliteľnou súčasťou týchto stretnutí a budovať vzťahy do budúcna v rámci parlamentami Európskej únie. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa, že bude tento materiál podporený. Ďakujem.

Ďakujem pán poslanec, to bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlasiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 410, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 441. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. Odovzdávam mu slovo.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toto je tak medializovaná novela zákona, že možno ani netreba podrobnejšie uvádzať, ale samozrejme naplníme rokovací poriadok tak, ako sa patrí, Je to prvé čítanie, takže budem veľmi technický a potom samozrejme v druhom čítaní sa budeme baviť aj podrobnejšie o obsahu. Čiže princíp je jasný. Touto novelou zákona o minimálnej mzde chceme zmeniť už existujúci automat na výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy a to tak, že minimálna mzda bude po novom predstavovať 60% priemernej mzdy. V princípe ide o to, že vraciame tento stav do stavu, ktorý tu už raz bol, ale predchádzajúca vláda ho zmenila. Pokiaľ by bol zákon schválený v takejto podobe ešte tohto roku, tak podľa nových pravidiel by sa minimálna mzda dohadovala a určovala už v budúcom roku, teda od 1. januára 2025. Asi dobre viete, že stanoveniu resp. určeniu minimálnej mzdy najprv predchádza dohadovacie konanie medzi sociálnymi partnermi, teda medzi zástupcami odborov a zástupcami zamestnávateľov. A to sa vždy deje rok predtým, ako je určená nová minimálna mzda. Preto potrebujeme mať tieto pravidlá schválené už k 1.1.2025. Samozrejme v zákone ponechávame možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy, ale pokiaľ by sa nedohodli, tak po novom by bola minimálna mzda pre rok 2026 určená ako 60% priemernej mzdy. Podľa kvalifikovaných odhadov, ako som už viackrát uviedol, by to znamenalo, že minimálna mzda by v roku 2026 dosiahla úroveň približne 920 eur a v roku 2027 970 eur. Čiže by sa už šplhala k hranici 1000 eur. Zároveň týmto zákonom alebo touto novelou týchto zákonov chceme vykonať transpozíciu európskej smernice a ideme novelizovať teda aj zákon o kolektívnom vyjednávaní. A princíp je taký, že opäť chceme zaviesť, aby tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa vzťahovali na celý sektor, na celé odvetvie, pokiaľ sa teda reprezentanti zamestnávateľov a odborov v danom odvetví na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa dohodnú. No, a rovnako s cieľom podporiť kolektívne vyjednávania sa navrhuje zaviesť v zákone o kolektívnom vyjednávaní a v zákone o tripartite aj nový mechanizmus odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánovi ministrovi, ako navrhovateľovi, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Richterovi, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 410. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel (technický problém) Zopakujem, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, je v súlade s programovým vyhlásením vlády, v zmysle opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú u § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, číslo 441 z 27. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárskej záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dni po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu.

Ďakujem spravodajcovi, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem na úvod, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, v poradí za kluby Progresívne Slovensko pán poslanec....
=====

.... zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v 1. čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vitajte, my sem tu mali veselo posledné dni, tí čo sa venujeme verejným financiám. Toto je taká čerešnička za tým, vysvetlím prečo. Na úvod by som chcel aj tak možno zreteľne a jasne povedať, že my v Progresívnom Slovensku si myslíme, že pracujúci by mali dostať za svoju prácu adekvátne odmeňovanie. Sú to tiež tvorcovia hodnôt aj podnikatelia, aj živnostníci, aj pracujúci pomáhajú držať ekonomiku na nohách svojou prácou. A dnes hlavnou prekážkou pre vyššie zamestnávanie je ich vysoké zdaňovanie, najmä tých nízkopríjmových. Nie ej to minimálna mzda, je to vysoké daňové odvodové zaťaženie práce a preto my opakovane navrhuje aj viaceré systémovejšie opatrenia v tejto súvislosti a môžme sa o nich aj chvíľu prípadne porozprávať, ale minimálna mzda je medzi tými nástrojmi je jedným z nich a možno by som povedal, že je tak na dolnom koncom, najprv by sme sa mali venovať daňovo-odvodovému zaťaženiu a vôbec nástrojom ako rozbehnúť ekonomiku, ako naštartovať čo najviac aktivity ekonomický rast, zväčšovanie toho pomyselného koláča. O tom sme sa tu na rozprávali posledné dva dni veľa a bohužiaľ zlá správa aj pre vás je, že to bude čoraz ťažšie. A kvôli tomu balíčku, ktorý sme tu tesne popoludní nakoniec schválili nás čaká jednak to čo sme nazvali Ficova drahota, teda zaplatia to občania vrátane nízkopríjmových pracujúcich cez DPH a zaplatia to pracujúci podnikatelia aj zamestnanci v takom poradí, čo sa týka tej intenzity ako ich to dosiahne cez jednak vyššie zdanenie práce a cez tú veľmi teda škodlivú daň s finančných transakcií a to je škoda, pretože celá diskusia aj o minimálnej mzde by bola príjemnejšia keby sme sa tu nemuseli baviť o takýchto úplne elementárnych veciach teda o tom ako sa vládna koalícia rozhodla pridusiť šetkých, ktorí tvoria hodnoty na Slovensku. Je tu nejaká kartička ináč, keby niekto hľadal č. 134.
K tomu samotnému návrhu, pán minister. Že ja by som ho charakterizoval tak, že je lenivý. Sám o sebe a by sme si podrobne sme sa na ten návrh pozerali, keďže ako ste správne povedali už dosť je známy ten zámer, že to je, myslím, že ste aj boli normálne v MPK videl som vyhodnotenie v MPK tak, čiže že vau máme tu aj situácie kedy prejdeme riadnym legislatívnym procesom, už je to taká akože taký výstavný príklad lebo väčšinu toho čo tu predkladáte ide všelijakým pokutným zrýchleným režimom, ale túto tá debata povedzme že z hľadiska procesu je okej, uznávam som rád, že môže vypichnúť aj takýto príklad. Ale prečo je lenivý. Jednak, že ja by som teda, ja mám, nemám právo hovoriť čo máte robiť, ale ako minister práce by ste sa mohli podľa mňa viacej zasadiť aj v koalícii za riešenia, ktoré pomáhajú naštartovaniu ekonomickej aktivity, naštartovaniu podnikania, práce a venovali sa aj iným návrhom ako ako len samotnej minimálnej mzde.
No a teraz to je akože prvý dôvod prečo je lenivý a druhý, že som si teda pozeral aj celú sprievodnú dokumentáciu a samozrejme, že je veľmi častým príkladom alebo teda prípadom, že tá sprievodná dokumentácia je odfláknutá, formalisticky ste si tam odškrtli políčka, ale ja som sa v skutočnosti nedozvedel, že aký je vplyv tejto minimálnej mzdy na podnikateľský sektor. A teraz akože toto je už pre mňa taký evergrín, taký bizár, že ako môže byť pozitívny vplyv aj negatívny zároveň, bol by som rád keby ste nám toto vysvetlili a špecificky ma zaujíma, že aký je vplyv tohto zdvihnutia minimálnej mzdy, ktorý mimochodom nepovažujeme za nejaký dramatický, ale proste žeby hej, že to čo sme sa tu bavili doteraz predchádzajúce dni tak je na tej škále úplne inde čo sa týka, čo sa týka negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie, ale normálne by ma zaujímala slušná doložka vplyvov na podnikateľské prostredie špecificky, pretože jednou okrem toho, že minimálna mzda zvýši disponibilné príjmy vybranej skupine pracujúcich, teda tých najmenej zarábajúcich, tak môže mať negatívny vplyv na podnikanie a z našej analýzy teda my sme si v rámci svojich možností urobili čo sme vedeli, ešte na ďalších stranách, tam kde už sú samotné doložky, z toho čo sme sa ako sme sa my k tomu zaoberali tak si myslíme, že ten vplyv asi nebude dramatický podľa našeho najlepšieho vedomia ako opozičnej strany bez teda zdrojov, ktoré máte vy na ministerstve si myslíme, že síce môže mať v istých profesiách, v istých regiónoch nejaký vplyv, ale netrúfam si povedať, že že by bol nejaký zásadný, dramatický alebo vyslovene kvôli tomu povedal, že je to zlý návrh. Ale normálne nám to prosím povedzte, my sme pripravení o tom normálne, otvorene diskutovať ako vám teda hovorím, že my si nemyslíme, že to je nejaký dramatický problém z hľadiska tých negatívnych vplyvom, vnímame tam tie pozitívne a tiež vám hovorím, že ešte by ste mohli popracovať aj na nejakých ďalších opatreniach, ktoré môžu pomôcť podnikaniu a či už teda, no pozeral som si doložku, no ale, môžme si to prejsť, ale pozriem sa na to, nie počkaj, toto za solídnu doložku vplyvom nepovažujem, však ja som si pozeral, však ona tam formálne je odkliknutá veď vravím, že, dobre.

Za mňa, ja s tým problém nemám a neprišiel som sem nepriateľsky, nič akože, však vám len hovorím, že rád by som videl solídnu doložku vplyvov na podnikateľské prostredie a môžme sa o tom baviť veľmi rád túto diskusiu zabsolvujem. No a to je asi približne všetko čo chcem povedať, keď to zhrniem, my sme otvorení tejto diskusii, myslíme si, že tento návrh má svoje pozitíva, rád by som si vyjasnil tú negatívnu časť, aby sme si boli primerane istí, že to čo tu robíme nebude ďalšia rana podnikaniu a špecificky v chudobnejších regiónoch a špecificky v nízkopríjmových profesiách, pretože ... sa o tom bavíme, nebavíme sa neviem o Bratislave, alebo neviem. A po dobrej poctivej diskusii sme možno pripravení takýto návrh aj podporiť a určite by sme radi videli alebo navrhli aj iné systémové opatrenia na to, ako zvýšiť čisté disponibilné príjmy ľudí a jednak cez vôbec systémové opatrenia, ktoré teda posledné dva dni sme tu videli opak takýchto opatrení, ale také, ktoré podporujú ekonomiku, podporujú rast, investície a podobne, ale aj konkrétne, ktoré podporujú vyššie disponibilné príjmy na tom dolnom spektre príjmovom a síce aj tu bol jeden už konkrétny návrh z nášho klubu a to odvodová, odpočítateľná položka pre nízkopríjmových, ktorá dnes existuje, ale vo veľmi malej miere a postupne expiruje každým rokom, tým, že tak povediac vyklesáva, takže náš systémový návrh a alternatíva alebo doplnok, ako sa na to pozriete, alebo teda môže byť alternatívou alebo doplnkom ku minimálnej mzde, tak ako ju vidíme dnes v pléne, túto v rozprave. Ďakujem pekne.