19. schôdza

Ďakujem ešte raz. Teda záverečné slovo, možnosť je ho mať. To je to čo si vážim, že môžme tu o tom diskutovať. Ešte krátky dovetok, veď práve preto aj ja vystupujem, aby sme o tom hovorili, pán kolega, nie že by som túto diskusiu nechcel, ale grom môjho snaženia sa je vlastne povedať to, že potrat ako základné ľudské právo nie je legitímna požiadavka. To je kľúčový obsah uznesenia Európskeho parlamentu, ktorý ja namietam a voči ktorému chcem, aby sme sa ohradili. A zároveň hovorím, že kedykoľvek bude diskusia na túto tému, tak chcem, aby náš parlament, naša Národná rada mala všetky kompetencie v plnom rozsahu a o tom rozhodnúť a stanoviť právny rámec. Ja som uviedol aj príklad v rozprave za ktorý som si vyslúžil ....
===== A zároveň hovorím, že kedykoľvek bude diskusia na túto tému tak chcem, aby náš parlament, naša Národná rada mala všetky kompetencie v plnom rozsahu o tom rozhodnúť a stanoviť právny rámec. Ja som uviedol aj príklad v rozprave za ktorý som si vyslúžil osobné počastovanie, ale nepočul som, že teda že ten príklad by bol zlý, alebo že teda niečo také by, že to sa určite nemôže stať, akože za tým príkladom si stojím a budem si za nim stáť, aj ho budem ďalej vysvetľovať keď to bude ďalej potrebné.
Nuž zástancovia potratov sa vždy a na všetkých fórach snažia svoje videnie sveta podložiť a argumentovať tým, že potrat je základné ľudské právo a snažia sa o ňom hovoriť ako o práve. Téma interrupcií je veľmi citlivá téma a preto by sa podľa mňa malo vždy začať s tým, že sa pomenuje čo interrupcia je a treba povedať nasledovné. Interrupcia je ukončenie tehotenstva, ktoré má za následok smrť nenarodeného človeka. Systém ľudských práv existuje na ochranu práv ľudí, najmä najslabších. Právo na život je prvé právo. Zakotvenie potratu ako ľudského práva nerozširuje rozsah práv, podvracia samotný koncept.
Dovoľte mi ešte na záver citovať z deklarácie ku ktorej sme sa prihlásili aj my Slováci, Slovenská republiky, ratifikovali sme ju. Ide o Dohovor o právach dieťaťa.
Dovolím si citovať z preambuly tohto dohovoru, "Majúc na mysli, že ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. novembra 1959, dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom.", koniec citácie Dohovoru o právach dieťaťa.
Ja sa prihováram za to, aby ste podporili moje uznesenie, aby ste odmietli snahy, ktoré sú na Európskom parlamente a v jeho štruktúrach o to, aby sa toto nové ľudské právo, právo na potrat dostalo do Charty základných ľudských práv, čím vlastne vyjadríte aj to, že sa stotožňujete s názorom, že o týchto otázkach by mal rozhodovať len náš slovenský parlament. To je cieľom môjho uznesenia, tak vám ho predkladám a žiadam vás o podporu za zahlasovanie tohto uznesenie. Ďakujem pekne za slovo.

Tak krásny deň. Je škoda, že máme túto rozpravu rozbitú, vlastne koľko to už je, od stredy minulého týždňa do utorka tohto, čiže to je šesť dní. Rozumiem, že už si nemusíte pamätať o čom sme sa tu vtedy rozprávali o čom mali byť tie faktické poznámky. Keďže som sa s kolegom Dostálom rozprával o pripomienke pána poslanca Majerského k tomuto návrhu zákona, že ide údajne dokonca o protiústavný návrh, tak by som rád chcel tlmočiť slová Ondreja Dostála, že proti ústavným rozhodne nie je keď zdravotným sestrám zrušíme povinnosť zbierať kredity.
O čom tento zákone je? Zhrniem tu najdôležitejšiu vec, zdravotnícki pracovníci musia v rámcu sústavného celoživotného vzdelávania zbierať kredity za vzdelávanie. Často sú tieto vzdelávacie podujatia čistými formalitami ktoré vyberajú, tu máte kartičku pán kolega. Čistými formalitami, ktoré vyberajú peniaze od zdravotníckych pracovníkov, žerú im čas, alebo nedávajú im žiadnu pridanú hodnotu v podobe nejakej, nejakú pridanú hodnotu v podobe skutočne užitočných poznatkov. Neraz je to niečo na úrovni, a teraz ospravedlňujem sa, že to zjednodušujem a možno to bude vyzerať vtipne, ale ono to tak je, že vylúštite sudoku, nejakú krížovku, tajničku a za dostanete kredity. Myslím si, že to treba riešiť skrz naskrz všetkými zdravotníckymi povolaniami, vrátane lekárskych. Ale to najdôležitejšie čo považujeme aj kolegyňou Janou Bittó Cigánikovou je odľahčiť zdravotným sestrám. Sestrám, ktorým teraz vlády ide v rámci konsolidácie škrtať peniaze, sestrám, ktoré sú často doma samoživiteľky, ktoré si nemajú priestor ukradnúť čas na to, aby absolvovali nejakú konferenciu a zbierali kredity účasťou na konferenciách. Neraz sa to potom riešili online kurzami, ktoré sú rovnako formálne ako tie tajničky a krížovky, ktoré majú vylúštiť, aby získali kredity aby mohli ďalej vykonávať svoje povolenie. Príjmy z tohto celého cirkusu má okrem toho prevádzkovateľa toho vzdelávania aj príslušná komora, teda Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.
Pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že to vzdelávanie je naozaj pre tie sestry prínosné a tým pádom prínosné pre pacientov o ktorých sa tieto sestry starajú, tak sa na to radšej vykašlime. Neťahajme z tých sestier peniaze, nepripravujme ich o čas, ktorý môžu stráviť so svojimi blízkymi a podporujme vzdelávanie, ktoré naozaj pomôže zdravotníkom a ktoré naozaj pomôže pacientom. To znamená, nechajme to na zamestnávateľov. Zamestnávateľ vie, aké má mať zručnosti, skúsenosti, vedomosti a je motiváciou zamestnávateľa mať šikovné sestry. Nie je to motiváciou komory ani vzdelávacej inštitúcie. Je to v prvom rade motiváciou zamestnávateľa. A to že nehovorím o niečom čo je science fiction, tak chce povedať, že v susednej Českej republike, na ktorú sa veľmi často pozeráme po príklady, inšpirácie a podobne, bol kreditový systém sústavného vzdelávania nelekárskych zdravotníckych pracovníkov, teda vrátane sestier a pôrodných asistentiek, zrušený od 1. septembra 2017. Teda už sedem rokov sa v Českej republike nezmierajú kredity pre sestry, sedem rokov. Čo sa za tých sedem rokov stalo? Začali zomierať ľudia v Čechách na uliciach? Prudko sa znížila kvalita poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti? Nie, prax ukázala, že nedošlo k zhoršeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Naopak, došlo k zníženiu byrokratickej záťaže. Byrokratická záťaž je niečo čo majú teraz zdravotníci naozaj plné zuby. K zníženiu nákladov na sústavné vzdelávanie, zefektívneniu tohto systému. Tá Česká republika je nám blízka, pozrime sa pre inšpiráciu a naozaj pripúšťam, že ak sa naozaj pozrieme z nadhľadu, tak by som možno mohli zvážiť aj že či v lekárskych povolaniach neurobíme zmenu a neznížime alebo nezmeníme ten spôsob sústavného vzdelávania lekárov. Ale v tomto prípade, v konkrétnom návrhu, ktorý máte pred sebou, nám ide o tom, aby sme odľahčili predovšetkým sestrám. To znamená, je to návrh na zrušenie povinnosti zbierať kredity pre sestry a presunutie tejto povinnosti na zamestnávateľa.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Tak krásny deň. Poplatky. Pri návrhu na konsolidáciu verejných financií som zistil teda, že vláda hodlá načrieť aj do zdravotníctva, zobrať zdravotníkom nejaké peniaze. Ale celkom som ocenil jeden z návrhov, ktorý vládna koalícia chce predložiť a to je návrh na transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Klobúk dole, ďakujem, že ste to priznali po 20 rokoch že Zajac mal pravdu. A druhá vec, ktorá nás čaká od vlády a od pána premiéra Fica, je druhé uznanie, že Zajac mal pravdu keď sa budeme rozprávať o poplatkoch v zdravotníctve. Pani ministerka Dolinková má teraz za úlohu priniesť analýzu o tom, ako to vyzerá s poplatkami na Slovensku v ambulanciách, nemocniciach, v zdravotníctve a má priniesť návrh riešenia ako tohto džina vopchať naspäť do fľaše. Lebo viete, že sa ľudia stále sťažujú na tie poplatky, sú k tomu rôzne typy prieskumov, záťaž, finančná záťaž pacientov stúpa. Viete to aj vy, lebo ste používali vo svojej predvolebnej kampani. A nezdá sa, že by sa tá záťaž mala znižovať. Pretože pri konsolidácii a pri odlive peňazí zo zdravotníctva pochopiteľne budú odchádzať zdravotníci do zahraničia, budú stúpať poplatky, budú sa predlžovať čakacie lehoty. Treba niečo s poplatkami urobiť vy to viete. O chvíľočku ten návrh bude musieť prísť od pani ministerky Dolinkovej alebo akéhokoľvek ďalšieho ministra tam usadíte.
Chceme vám v tomto pomôcť a chceme vám ukázať ako by sa tie poplatky dali riešiť. Toto nie je komplexné riešenie. Toto je len návrat k tomu čo sme tu mali v roku 2015. Do roku 2015, teda takto, za Zajaca v roku 2003 boli schválené takzvané dvadsaťkorunáčky, kde za návštevu ambulancie zaplatil pacient 20 Sk. Za jeden lôžkodeň v nemocnici zaplatil 50 Sk, čo dnes keď prepočítate, že máte zaplatiť 0.66 centov za návštevu lekára alebo 1,5 eura za jeden deň v nemocnici, tak to vyzerá priam smiešne. Jedno pivo je drahšie ako tento poplatok. Dnes sa na to, aby ste sa dostali doktorovi sa musíte poriadne plesnúť po vačku. Je to minimálne 10, 15, 20 eur a pri niektorých úzkoprofilových disciplínach 50, 80 alebo aj 100 eur za to, že dostanete len termín vyšetrenia hradeného z verejného zdravotného poistenia. Tá situácia je dnes naozaj, naozaj škandalózna. Nič menej, vtedy bolo problémom 20 a 50 korún, strana SMER - sociálne demokracia na tom vyhrala voľby v roku 2006 a mohla vytvoriť vládu a zrušiť tieto poplatky ako neľudské, nesociálne, drakonické a podobne. No, lenže čo sa nestalo, tie poplatky zákazom nezmysli, tie poplatky tu naďalej s nami sú, akurát už nemajú pravidlá. A to najhoršie čo sa mohlo stať sa stalo na jar v roku 2015. Váš kolega, vtedajší poslanecký kolega, vtedajší župan Blanár navrhol návrh zákona, ktorý táto snemovňa podporila. Ale opakujem, pozerám sa na vás zo strany SMER - sociálna demokracia, lebo ste to boli vy kto to predkladal a vy ste to podporili. A bol to návrh, ktorý plošne zakazoval akékoľvek poplatky v ambulantnej sfére, akékoľvek, bez náhrady. Zrušil aj takzvaný inštitút prednostného ošetrenia, ktorý bol v zdravotníctve zavedený v roku 2005. Prednostné ošetrenie znamenalo, že jednu 1/4 ordinačných hodín mohol lekár, ambulancia vyčleniť pre plánované, pre plánovaných pacientov výmenou za úhradu za tento termín. To znamená 3/4 ordinačných hodín boli bezplatné pre pacientov, 1/4 ordinačných hodín bola spoplatnená. Výšku poplatku reguloval príslušný samosprávny kraj. A každý samosprávny kraj si to riešil iným spôsobom. V jednom kraji bol ten poplatok maximálne 5 eur, v inom kraji 7, v Bratislavskom kraji to bolo 9,90, lebo to vychádzalo 300 korún po prepočte konverzným kurzom 31,26 to bolo 9,99. A najvyššie poplatky sa v zdravotníctve za prednostné termíny platili, čuduj sa svete, v Žilinskom samosprávnom kraji, kde bol pán Blanár županom 15 eur, 15 eur za návštevu. A toto bol systém ktorý celkom dobre fungoval. Poskytovateľom umožňoval legálne a legitímne dostať peniaze na svoj účet. Výšku tejto úhrady reguloval nejaký regulátor, v danom prípade samosprávny kraj a pacienti, ktorí na to nemali, ktorí prípadne neboli ochotní platiť tento poplatok mali stále k dispozícii 3/4 ordinačných hodín počas ktorých sa mohli ...
=====

... a legitímne dostať peniaze na svoj účet. Výšku tejto úhrady reguloval nejaký regulátor, v danom prípade samosprávny kraj, a pacienti, ktorí na to nemali, ktorí prípadne neboli ochotní platiť tento poplatok mali stále k dispozícii 3/4 ordinačných hodín, počas ktorých sa mohli k lekárovi dostať bezplatne. Nevidím najmenší dôvod, prečo bolo dôležité a potrebné do tohto búšiť a prečo bolo potrebné toto rozšróbovať. Lebo dnes, vážení kolegovia zo SMER-u a z vládnej koalície, stojíte pred tou istou otázkou, ako tohto Džina vopchať do fľaše, lebo tým, že sa toto zakázalo a zároveň sa lekárom nedali žiadnej kompenzácie, výsledkom je, že vznikli živelné poplatky. Tretie strany, ktoré začínajú vyberať, ktoré začali vyberať peniaze v mene lekára, aby tým neporušovali zákon a potom štvrté strany, ktoré, aby to, lebo v zákone sa zakázali tretie strany, tak sa urobili štvrté strany, ktoré vyberajú tie peniaze. A dnes je realita taká, že dnes v tom zdravotníctve platíte ako murovatí. Chcete ísť k endokrinológovi? Reumatológovi? Prosím vás pekne, ak nemáte pol alebo trištvrte roka času, tak si pripravte peňaženku. Toto je situácia, do ktorej sme sa dostali vďaka nepremyslenému návrhu pána Blanára a ja viem, že vtedy významná časť poslancov SMER-u s pánom Blanárom nesúhlasila. Viem o tom, boli svedkovia vážnych rozhovorov medzi pánom Rašim, ktorý bol vtedy ešte v SMER-e a pánom Blanárom, aby nebláznil, lebo toto vypáli zle. Lebo na papieri vyzerá dobre, keď budeme ako politici, vládni politici, hovoriť občanom, že všetko majú zadarmo. Len tí občania v okamihu, keď otvoria dvere polikliniky zistia, že to je lož, že to nie je pravda, že sa k tej starostlivosti zadarmo, bezplatne nedostanú. Pretože máme málo lekárov, máme dlhé čakacie doby. Často máme veľa byrokratických prekážok na to, aby sa niekto dostal k zdravotnej starostlivosti, preto máme zdanlivo aj málo lekárov. Dvanásť návštev za rok. Kto také má v Európe okrem Maďarska? Obrovský počet návštev, ktorý nezodpovedá nášmu zdravotnému stavu, ale zodpovedá byrokracii, lebo tam ten lekár nevie predpísať také vyšetrenie, lebo je viazané len na nejakú špecialista, špecializáciu. Iný lekár nevie predpísať taký liek, lebo ten liek je preskripčne viazaný. A nútime tých pacientov navštevovať veľa lekárov. Máme 12 návštev za rok, kým priemer Európy je šesť, no tak potom pochopiteľne to niekde vybuchne, že sa k tomu lekárovi dostať nevieme a vznikne priestor pre sivú ekonomiku.
Robím lekára samosprávneho kraja v Bratislave. A na mojom stole skončilo niekoľko stoviek, ak nie tisícok sťažností na to, ako funguje ten výber poplatkov. V okamihu, keď máte na území, ktoré dohliadate a ktoré regulujete 4-5000 poskytovateľov a máte k dispozícii dvoch úradníkov, ktorí majú kontrolovať výber poplatkov, neexistuje, aby ste všetkých, ktorí porušujú zákon, pristihli. Rozhodne sa to nedá urobiť s nástrojmi správneho konania, lebo správne konanie si vyžaduje podnet, si vyžaduje neanonymný podnet, lebo s anonymným podnetom sa veľmi ďaleko pri prešetrovaní nedostaneme. A pacienti, ktorí sa sťažujú na výber poplatkov a nie anonymne, to znamená, dajú svoje meno k dispozícií, a my ten podnet na samosprávnom kraji prešetrujeme. Tak čo si myslíte, akú emóciu má poskytovateľ, lekár, ku ktorému príde sťažnosť, že pacient Jožko Púčik, sa sťažujena to, že vyberal poplatok. Či ho vyberal, alebo nevyberal, najdôležitejšia emócia, ktorá tu bude, bude, že lekár, bude, prestane mať ochotu ošetrovať tohto pacienta, lebo to je nejaký taký problémový, troublemaker, pacient, ktorý sa sťažuje. Takého pacienta nechce. Mám dosť iných pacientov. Pacientov máme dosť, lekárov máme málo. To znamená, ho prestane ošetrovať. Čiže aký benefit získa pacient z toho, že sa bude sťažovať? Nie len, že si bude musieť hľadať nového lekára, u ktorého bude platiť nový poplatok, ale tieto peniaze mu zrejme ani nikto nevráti, lebo sa to zvyčajne nepodarí došetriť a dokázať, že vôbec k úhrade poplatku došlo. A keby sa to aj náhodou podarilo dokázať, sú tam lehoty na doručovanie, preberanie zásielok, trvá to približne pol roka až trištvrte roka, kým sa takýto podnet prešetrí, ak sa poskytovateľ odvolá na ministerstvo, ako druhostupňový orgán, tak to môže trvať dva, niekedy tri roky, kým dokážete, že niekto vybral 10 euro v rozpore so zákonom. Toto nie je bloková pokuta na diaľnici, kde idete rýchlo a zastaví vás policajt a máte to vyriešenié za 10 minút od porušenia zákona. Tu trvá 2 až 3 roky, kým sa dostaneme k tomu, že niekto, potvrdíme, že niekto vybral poplatok v rozpore so zákonom. To nemá žiaden výchovný element, pretože po troch rokoch si ten poskytovateľ už ani nepamätá, čo bolo vtedy. To neprináša žiadne, žiadne riešenie. Preto tu máme poplatkové eldorádo, lebo ani ten proces vymáhania zákona nie je dobrý a efektívny. Tú reguláciu treba zmeniť aj na tejto strane.
Ale naspäť k tým poplatkom. To, čo navrhujeme s kolegami Janou Bittó Cigánikovou a Mariánom Viskupičom, je návrat do roku 2015, čo sa týka zákona o rozsahu, teda 577/ 2004, to znamená, pripustenie, že môže existovať prednostné ošetrenie, za ktoré môže poskytovateľ vyberať poplatok. Prednostné ošetrenie, teda termíny na prednostné ošetrenie sa týkajú maximálne 1/4 ordinačného času, 3/4 ordinačného času zostávajú bez poplatku. A výšku tohto poplatku reguluje samosprávny kraj. Samozrejme, môže to byť odlišné podľa kúpyschopnosti. V Bratislave si viem predstaviť, že to budú regulovať inak ako v Prešove. Ale je to nič viac a nič menej, je to návrat do legislatívy, ktorá tu bola pred tým, než ju pán Blanár zničil svojim návrhom, a ktorý viedol k dnešnému poplatkovému eldorádu, k dnešnej živelnosti, a k dnešným sťažnostiam pacientov, že sa nevedia dostať k zdravotnej starostlivosti, nielen kvôli čakacím dobám, ale aj kvôli finančnej situácii.
Toto je teda môj úvodný príspevok k tomuto návrhu zákona. Bol by som veľmi rád, keby ste ho podporili. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 348. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Cieľom môjho návrhu je, je to drobná, ale zmysluplná vec, je vypustenie povinnosti vypracovať plán dovolenie. Je to § 111 ods. 1 Zákonníka práce. No a dôvodom navrhnutej úpravy je zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa, keďže pre veľkú časť zamestnávateľov je vypracovanie tohto návrhu iba formálnou záležitosťou a tá realita počas roka je úplne iná. Predložený návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, rovnako aj medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovensko viazané. Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 386. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré na mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 418 z 19. augusta 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže vážené kolegyne, kolegovia, skúsim teda bližšie odôvodniť mnou predložený návrh zákona. Začnem skutočne tým, že je to drobná zmena. Je to zmena takého toho kilečkovského typu. Je to zmena vlastne odstránenie jednej byrokratickej povinnosti, ktorá do nejakej miery zaťažuje každého jedného zamestnávateľa a teda robí jeho život ťažším. Áno, samozrejme, toto nie je niečo, čo spraví z našej ekonomiky tú najkonkurencieschopnejšiu na svete, ale je to také to, čo by sme mali robiť. Že hovorí sa, že sto povinností zdola aj volá a toto je niečo podobné. Že mali by sme sa tu všetci spoločne snažiť, aby sme uľahčovali život našim podnikateľom ešte korto, že teda to, čo sa ide na nich teraz navaliť úplne že teda drastická situácia.
No ale poďme teda úplne konkrétne, ako vyzerá dnešný stav. Hej? Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý teda bol určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcom zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a aj samozrejme aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, samozrejme, a ak k určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
No sa práve túto povinnosť, jednoducho týmto návrhom zákona vypúšťam. A ide o to, že tento, tento plán dovoleniek je jednoducho formálna záležitosť. On sa teda v realite sa vykonáva na začiatku roka, kde sa teda spracúva takýto plán dovolenie na celý rok. Fakt len z toho titulu, že to vyžaduje zákon, hej. Zamestnávateľ takéto niečo musí urobiť, pretože inak by neplnil jednu z milióna zákonných povinností, ktorú má. No, samozrejme, tá prax je úplne iná. Kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku. Tak isto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať, čo bude. Čiže jednoducho tá realita je, samozrejme, tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje sam...
=====

kto vám vie zo zamestnancov povedať, kedy pôjde v lete na dovolenku, tak isto aj ten zamestnávateľ nie úplne všetko vie naplánovať čo bude. Čiže jednoducho tá realita je samozrejme tá, že to je formálne v januári v šuplíku uložený, uložený dokument, ktorý je tam pripravený, teda keby prišla nejaká kontrola, ale tá realita funguje samozrejme tak, že sa to mení, že tam teda sa dohaduje zamestnanec so zamestnávateľom tak, aby teda to vyhovovalo aj jednému aj druhému. Samozrejme na druhej strane treba povedať, že sú firmy, ktoré teda potrebujú povedzme nejaké to plánovanie dovoleniek v nejakej výraznej miere, tak samozrejme aj keď sa táto povinnosť vypustí, tak to nikomu nebráni, žiadnej firme spracovať si plán dovoleniek a samozrejme ak sa tým riadili doteraz, nič im nebráni aby sa v tom riadili aj naďalej. Pomôže to teda ešte raz tým firmám, pre ktorých je to len zákonná povinnosť, len ďalší kúsok byrokracie a takto by sa im aspoň trošku uľahčilo. Ja som rád, že však blíži sa teda jedenásta hodina, sedí tu, sedia tu už aj kolegovia z koalície. Ja si myslím, že toto je skutočne zákon, ktorý neni ani politický, ani nejaký že by z toho boli nejaké strašné plusové body, je to niečo, čo by pomohlo podnikateľom. Myslím si, že aj vy máte možno komu zavolať a spýtať sa, že teda či s tým majú nejakú povinnosť alebo nie. Normálne sa obracia na celé plénum s prosbou, že či by sa to nedalo podporiť a samozrejme v druhom čítaní prípadne by sa dali urobiť ešte, ešte nejaké zmeny. Myslím, že nebudem to predlžovať, toto je skutočne jednoduchý návrh zákona, vypustenie jednej povinnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja chcem len podporiť tento návrh a naozaj si nemyslím, že keď máme nejaký problém a vyvesíme novú tabuľu, zriadime nový úrad, zriadime nové ministerstvo, že tým pádom pokladáme, že problém bude vyriešený. Skúsenosti ukazujú presný opak. Takže je to až na zamyslenie, že či zákonom my máme určovať plán dovoleniek pre zamestnancov ako povinnosť. Ja si osobne myslím, že zamestnávateľ, ktorý má nejakú prevádzku, kde očakáva, že tí zamestnanci budú lebo tá prevádzka je nepretržitá, ale fungujú naozaj v nejakom kolektíve na páse a podobne, že si to vie zariadiť aj bez zákona a z mojej skúsenosti ako zamestnávateľ ja viem, že bola to len čisto formálna záležitosť a nikdy nikto sa toho nedržal. Takže podporujem všetkými desiatimi. Ďakujem.