20. schôdza

Ďakujem veľmi pekne opäť za slovo.
K prejavu pani kolegyne vypichnem jednu podstatnú udalosť, ktorú spomenula a je to práve atentát na nášho premiéra Roberta Fica. Bol to totiž útok, ktorý v demokratickom svete absolútne nemá čo hľadať. Mám však pocit, že práve celá opozícia mu závidí tie štyri rany, ktorými ho chcel atentátnik pripraviť o život len kvôli tomu, že sme vládou, ktorá hlása mier. Že chceme naše malé Slovensko viesť na všetky svetové strany a byť ľuďmi dialógu a nie posmechov, ktorými nás celý deň častujete. Bol to atentát na demokraciu, na štát, na všetkých ľudí na Slovensku. Opozícia priam závidí, že je jediným politikom na Slovensku za celú demokratickú históriu, ktorý je zároveň najdlhšie slúžiacim premiérom, ktorého si vybrali občania Slovenskej republiky. Neviem, či to viete pochopiť, keď sa tak ľudia rozhodnú a dali mu dôveru viac ako 700-tisíc hlasov napríklad v tých jeho najlepších časoch, ale aj teraz posledné voľby môžte si pozrieť, či niektorý z vás vôbec dosahuje také čísla, ako dosiahol práve nás premiér.
Práve preto streľba naňho je aj streľbou na každého občana, trúfam si odhadnúť, že nepoznáte význam slova demokracia, hoci sa ním oháňate každý jeden deň.
Nepochopili ste však, že dnešný deň nie je o postrelenom Robertovi Ficovi, o premiérovi Slovenskej republiky, ale o pánovi Šimečkovi, ktorý je zo storočného politického rodu a ešte stále nedosiahol to, čo dokázal Robert Fico z robotníckej rodiny.
Nuž ale aj pána Šimečku vychovával SMER, aj pán europoslanec za SMER pán Zala, takže je načase, aby sme vyvodili sebareflexiu a aj politickú zodpovednosť.
Myslím si, že na hlasovaní sa to aj podarí, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Milá Zuzka, ja sa ti chcem v mene celého poslaneckého klubu veľmi pekne poďakovať, že si nabrala odvahu a že si vystúpila, áno, pán Pročko, komentujte ďalej, že si vystúpila. Je pravda, že bolo tam cítiť tú nováčikovskú daň, že si prvé volebné obdobie, lebo chvíľami sa ti chvel hlas, ale na druhej strane bolo trápne a použijem slovo aj, ktoré zaznelo vo faktických, až nevkusné, že niektoré kolegyne z Progresívneho Slovenska, ktoré kritizovali Riša Glücka za jeho vystúpenie, že niekde formuloval nejako vetu, ktorú nevedeli ani zopakovať, tak sa svojím rehotaním, chechotaním a vysmievaním ukázali, že aká je vlastne tolerancia vôbec ženy k žene, že akú majú úctu k vystupujúcemu a akú mali úctu k tebe ako k človeku, ktoré je prvé volebné obdobie v parlamente.
Čiže ešte raz ti veľmi pekne ďakujem.

Budem reagovať na faktické, niektoré boli faktické, niektoré boli faktické, prefaktické, len aby boli faktické.
Ďakujem kolegom, ktorí mi vyslovili podporu k môjmu prejavu.
Pani Mesterová, vy sa tu celý deň oháňate nejakým auditom, ktorý bohvie odkiaľ máte, to aj ja si môžem proste vytlačiť nejaký audit a môžem tu hovoriť, že mám audit a ja niečo si tam napíšem a prečítam, kľudne.
Pani poslankyňa Jurík, toto býva večne akože vaším trendom, že keď už neviete, že čo, tak idete normálne do nejakých emocionálnych vecí, do tých premlčacích dôb, do nejakých proste ohľadne detí a iné a proste normálne iba vzbudzovať emócie.
Pán poslanec Lackovič, vy ste rozprávali o tom prerozdeľovaní peňazí, no neviem, čo ste tým akože chceli povedať, akože úprimne neviem, pretože vlastne ste povedali, že teda aj nezávislým boli nejaké prerozdeľované peniaze a v podstate ako, áno, my sme boli ako v komunálnych voľbách pomaly celá koalícia dosť úspešní, ako čo sa týka starostov a primátorov, takže vôbec som nepochopila toto.
Pán Dávid Dej, viem, že niečo o čítaní, ale naozaj som nezachytila a nerozumela, že o čom bolo, o čítaní a nereagovali ste, čo sa týka čítania na predrečníkov, ktorí tu taktiež niečo čítali, že vôbec čítali, ale to boli akože vaši a obraňovali pána Šimečku, takže okej.
No a týmto by som aj skončila.

Milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán predsedajúci, konečne teda ako prvá v písomnej rozprave som sa tak o siedmej dostala na rad. Ja mám totižto pre vás zopár prekvapivých správ. Mala som tu napísané, že na ráno, ale už je to tak na večer.
Tá dobrá je, že Slovensku sa očividne mimoriadne darí, ekonomika sa nám tu rapídne zo dňa zlepšuje, kvalita zdravotnej starostlivosti citeľne stúpa, potraviny, energie a bývanie sú zo dňa na deň lacnejšie, naše školy, ich žiaci a študenti stúpajú vo svetových rebríčkoch a vedomostných indexoch, príroda a životné prostredie je čoraz čistejšie a životu priaznivejšie, naša kultúra, ktorá je, samozrejme, slovenská a žiadna iná, dobíja svetové pódiá a na Slovensko sa húfne vracajú mladí ľudia, pretože je to skvelé miesto pre vládou sľubovaný kvalitný, pokojný a bezpečný život. A keďže sa nám takto darí, tak štvrtá vláda Roberta Fica, vládna koalícia a pán premiér osobne môžu sústrediť všetku svoju drahocennú energiu na naozaj podstatné veci, odvolávanie opozičného lídra z funkcie podpredsedu parlamentu.
Dobrých správ podľa mňa nikdy nie je dosť a tak mám ešte zopár ďalších. Zdá sa mi, že morálne štandardy, kladené na členov vlády, funkcionárov parlamentu, či iných verejných funkcionárov sú dnes už natoľko vysoké, že vlastne samotná zhoda mien s politikmi môže byť dôvodom pre konflikt záujmov. Samozrejme, teda pokiaľ to nie je vo vlastnostiach dokumentov, však, pán Gašpar.
Vo vláde a v parlamente už nemáme prakticky žiadneho stíhaného či obvineného človeka, pretože sa akosi náhle zistilo, že zákony zrazu platia inak a tak sa môžeme venovať zmysluplnej diskusii o tom, koho dedo si zaslúži mať po sebe pomenovanú nadáciu alebo komplexnej problematike súčasného tanca a jeho estetických kategórií. Niekedy si naozaj pripadám ako v krásnom a neuveriteľnom sne. No to boli tie dobré správy.
Tá zlá je, že takéto Slovensko existuje zrejme len v hlave pána premiéra a jeho politických súputníkov. Robert Fico sa vo svojom štvrtom premiérskom cykle zjavne zasekol v akomsi Matrixe. Kedysi mocný a vplyvný európsky premiér, úspešný niekoľko volieb za sebou dnes očividne žije v čudnej virtuálnej realite, v ktorej je jediným problémom Slovenska opozičný líder Michal Šimečka v pozícii podpredsedu parlamentu. Namiesto vládnutia a riadenia krajiny už Robert Fico rieši len pomstu, namiesto lídra sa z neho stala už len zatrpknutá a smiešna figúrka.
Áno, milí občania Slovenska, je to naozaj tak, my tu naozaj celý deň mrháme draho zaplateným časom zákonodarcov a chodom celej mašinérie Národnej rady na to, aby sme diskutovali o tom, či Michal Šimečka, ktorý je jediný trestne nestíhaný a neobvinený podpredseda NR SR v tomto volebnom období, má ostať vo svojej funkcii. Vaše životy budú po dnešku zásadne iné. Môžete sa na to spoľahnúť.
Obávam sa ale, že ani zlé správy nechodia osamote. Zlou správou je, bohužiaľ, to, že máme premiéra, ktorý zo dňa na deň čoraz zreteľnejšie nedokáže riadiť krajinu a tak robí to posledné, čo ešte vie robiť, polarizuje a rozdeľuje spoločnosť vymyslenými problémami, aby odpútal pozornosť od toho, že Slovensko sa rozpadá. Že táto entropia je čoraz zreteľnejšia a že ju už vidia prakticky všetci a každý deň.
A ja musím povedať, že ja sledujem politickú kariéru Róberta Fica od jej začiatku a hoci som s ním väčšinu času hodnotovo nejako nesúladila a v mnohom nesúhlasila, nebolo možné mu odškriepiť politický úspech a talent.
Milé kolegyne a kolegovia, občianky a občania, ja vás nechcem strašiť, ale pozorujúc Roberta Fica roku 2024, ktorý namiesto tých veľkých politických hier rieši nezmyselné, malicherné a smiešne vykonštruované bájky o konflikte záujmov podpredsedu parlamentu, obávam sa, že tento človek už nechce a nevie vládnuť. Dnešok je určite obrovská hanba a smutný deň slovenského parlamentarizmu, aké sme tu od čias Vladimíra Mečiara nemali, ale je to predovšetkým ukážka toho, že vládna koalícia, ale aj celé Slovensko je v rukách človeka, ktorý už nechce a nevie robiť svoju prácu.
Pán premiér, vy ste právnik, takže asi rozumiete tomu, čo je konflikt záujmov, verím tomu. Naozaj ste už vo svojom pomstychtivom Matrixe ponorený tak hlboko, že meno Šimečka vás máta, nech je kdekoľvek? Ja som si robila taký výskum a možno vás poteší, že v skutočnosti nejde o až tak časté meno, pretože podľa stránky Forebears, kde si môžte pozrieť, že koľko ľudí na svete má toto meno, je na svete len niečo vyše 200 ľudí s menom Šimečka a okrem Slovenska a Čiech žijú najmä v Rakúsku, Nemecku a v Spojených štátoch. Ale pozor, stačí trocha gúglenia a hneď nájdete napríklad pani Bridget Mary Simecka, ktorá, pozor, je rodená Kennedy. Náhoda? Nemyslím. Možno by ste toto mohli pridať do svojho odôvodnenia k tomuto odvolávaniu, pán Gašpar, lebo, bohužiaľ, toto je úroveň argumentov vo vašom odôvodnení tohto odvolávania. Takéto by sa vám tam hodili. (Potlesk).
A mňa naozaj úprimne vlastne mrzí, že v tomto pléne, ktoré by sa malo zaoberať vážnymi a krajine prospešnými vecami, kde by sa malo dôstojne diskutovať o zákonoch, ktoré majú zlepšiť život na Slovensku, či hovoriť o plánoch pre lepšiu budúcnosť našich občanov, musia padať takéto trápne argumenty. Ale taká je, bohužiaľ, realita dnešného odvolávania Michala Šimečku. Nadácia, ktorá nesie meno jeho deda, je argumentom na odvolanie právoplatne zvoleného podpredsedu parlamentu. Nie je vám to trocha trápne, pán podpredseda?
Veď ani Alzheimerovu chorobu nemôžete dostať od pána Alzheimera.
Je príznačné, že všetky tieto absurdné obvinenia voči, voči Michalovi Šimečkovi prvýkrát zazneli na tlačovej konferencii ministerky Šimkovičovej a jej riadiaceho pracovníka Lukáša Machalu. Ministerka kultúry, ktorá roky šírila hoaxy v konšpiračných médiách a pán Machala, ktorý nemá ani jasno celkom v tvare Zeme, ale zároveň sa bojí toho, že túto Zem ovládnu cudzie entity z vesmíru, títo dvaja dôveryhodní ľudia prišli s bombastickými odhaleniami o predsedovi Progresívneho Slovenska vo vzťahu k Fondu na podporu umenia.
Drahí kolegovia, toto, čo som práve povedala, to nebola veta z tých fiktívnych novín, ktoré tak hnevajú úrad vlády. My na Slovensku naozaj máme ministerku kultúry, ktorá roky vysielala tie najhoršie hoaxy a falošné správy, ktorú vyhodili zo súkromnej televízie pre xenofóbiu a ktorá bežne v rozhovoroch používa napríklad výraz biela rasa a nevidí na tom nič zlé. My na Slovensku máme dokonca ministerstvo kultúry, ktoré neriadi minister, ale riadi ho nikým nevolený štátny úradník, človek, ktorý ani nie je členom či nominantom strany SNS, ktorá má politickú gesciu v tomto rezorte. Nič z toho vám nevadí, pán premiér, pán podpredseda Národnej rady? No asi nie, lebo evidentne problémom Slovenska je Šimečka.
Ďalšou zlou správou, ktorú vám tu dnes pošepkám, je práve táto. My máme, bohužiaľ, premiéra, ktorý už nedokáže riadiť vládu tak, ako to robil vo svojom prvom a druhom období. Mnohí z vás tu sedeli vtedy. Viete si predstaviť, ak si to pamätáte, že niekto ako Martina Šimkovičová by sa stal ministerkou v tých časoch? Viete si predstaviť, že by tam bola ešte desať mesiacov po svojom menovaní? V čase, keď už takmer každý občan Slovenska jasne vidí, že toto tristné duo Šimkovičová-Machala nemá ani najmenšie predpoklady na výkon funkcie ministerky a že každý ich deň vo funkcii je pre kultúru na Slovensku priam fatálny? Premiérovi Ficovi 2024 však vôbec nevadí, že sa týmto ľuďom za desať mesiacov podarilo rozložiť a nahlodať prakticky všetko dobré a fungujúce, čo v kultúre máme, a teda mnohé z toho vzniklo práve za vlád SMER-u, za vašich vlád, to je aj vaša zásluha, oni vám to ničia. Verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, pamiatkový fond, erbové kultúrne inštitúcie. Každý deň, každým jedným ich krokom, každou bizarnou tlačovou konferenciou, či takmer každým verejným výrokom pribúdajú ďalšie a ďalšie dôvody, prečo by ich mal premiér okamžite odvolať. Ministerku kultúry vypískali už dokonca aj v Terchovej, to vám nevadí, kolegovia z vládnej koalície? Vášmu premiérovi to zjavne teda nevadí. Lebo rieši Šimečku a granty na súčasný tanec.
Aká je to správa pre Slovensko, keď si premiér nevie poradiť s jednou ministerkou, ktorú navrhla v súčasnosti trojpercentná strana? A aká je to správa pre nás všetkých, keď ten istý premiér, ktorý v minulosti bez váhania odvolal napríklad ministra Plavčana za oveľa menšie prešľapy, nedokáže si poradiť dokonca ani s nikým nevoleným štátnym úradníkom, ktorý mu v skutočnosti riadi a ovláda celý jeden rezort?
Ja chápem, my sme si tu už na všeličo zvykli a hranice mysliteľného sa posúvajú každý deň, ale je predsa stále naozaj absurdné, aby sa pán Machala, generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry, ktorého skutočnou zodpovednosťou je administratívny a technický chod ministerstva, pravidelne politicky vyjadroval na tlačových konferenciách, chodil do televíznych politických relácií, nakrúcal videá, v ktorých prezentuje politické postoje, a teda vyhráža sa tam kultúrnych pracovníkom a kultúre ako takej. Ja si ani v súčasnosti, ani v minulosti nepamätám čo i len jeden príklad, že by si štátny úradník z akéhokoľvek ministerstva dovolil takto vystupovať. Jednak tým hrubo porušuje zákon o štátnej službe, ktorý mu ukladá zachovávať princíp politickej neutrality a nevyjadrovať sa k politickým otázkam, a jednak je to urážka voči ministerke, strane, ktorá ju nominovala a celej vláde.
Vám nevadí, kolegovia z koalície, že vám tu pobieha človek, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť a vyjadruje sa za vás? Nevadí vám, že akýsi úradníček hnaný osobnou pomstou a nenávisťou vytvára obraz o vás a škodí vám?
Pán premiér, vy si naozaj necháte skákať po hlave bežným úradníkom, ktorý, keď sme tu už pri rodinkárstve, sme sa dneska dozvedeli, že napríklad zamestnal svojho bratranca ako šéfa sekcie? Toto, čo sa tu deje, naozaj nemá obdobu a nemôže to vyhovovať ani vám. Tipujem, že ani nevyhovuje a možno práve preto, že vám to nevyhovuje, riešime dnes niečo úplne iné. Fiktívny konflikt záujmov predsedu Progresívneho Slovenska, politika, ktorý nikdy nebol vo vláde a nikdy nemal žiaden vplyv na akékoľvek rozhodovacie procesy v štáte.
Keď sme už pri dobrých a zlých správach, asi treba oceniť, že nech sú už okolnosti akékoľvek, premiér krajiny objavil, že existuje Fond na podporu umenia. Koniec koncov založil ho minister kultúry Maďarič a bol jedným z mála ozajstných moderných kultúrnych politík a reforiem v moderných slovenských dejinách. Minulý čas v tejto vete nie je náhodou, bol až donedávna, kým sa doň nepustila úderka SNS a ministerka kultúry. Pán premiér spolu s predkladateľom návrhu na odvolanie pánom Gašparom rozsiahlo rečnia už niekoľko týždňov o dotáciách z FPU a ich napojení na Michala Šimečku. Bohužiaľ, každým jedným slovom dokazujú, že nemajú ani poňatia nielen o podstate konceptu konfliktu záujmov, ale ani o fungovaní tohto fondu a spôsobe prideľovania dotácií. To im však, samozrejme, neprekáža, pretože ešte aj Fond na podporu umenia je dobrý, keď treba zničiť opozíciu. Predkladatelia návrhu dramatickým hlasom vysvetľujú, ako FPU podporil rôzne projekty, ktoré akýmisi bizarnými preškobrtkami spájajú tuto s kolegom Šimečkom.
Nuž áno, ľudia pôsobiaci v kultúrnych inštitúciách a umeleckých telesách, ktoré nezriaďuje a priamo neplatí štát, nemajú inú možnosť, ako žiadať z tohto fondu na svoju činnosť. Všetky spomínané subjekty čerpali tie dotácie za vlád SMER-u a čerpali ich aj potom, kedy opäť Progresívne Slovensko nebolo pri moci. Opäť podčiarkujem minulý čas v slove čerpali, pretože FPU síce fungoval celé roky efektívne, čoho dôkazom sú aj tie dotácie, o ktorých sa tu dnes bavíme, pretože vďaka tomu, že dobre fungoval, tak to poskytlo pánovi premiérovi a pánovi predkladateľovi materiál na výrobu tých nezmyselných obvinení. Lenže ja mám pre vás ďalšiu zlú správu, pán premiér a pán Gašpar. Po tej skvelej reforme FPU z dielne SNS, o ktorej sme tu v pléne diskutovali celé dlhé mesiace, by ste v budúcnosti mohli mať oveľa menej materiálu na výrobu takýchto kompromateriálov, a viete prečo? Pretože v súčasnosti FPU žiadne dotácie neposkytuje. A prečo neposkytuje? Pretože ste zmenili zákon a pretože ministerkini noví politickí nominanti v rade, ktorí boli jedným z najväčších problémov tej novely, sa čuduj sa svete nezúčastňujú zasadaní, a tak rada FPU nie je uznášaniaschopná. My sme na to celý čas upozorňovali, že sa to stane, a dnes sa to stalo. FPU nefunguje.
Je paralyzovaný a spolu s ním aj celá kultúra. A vy riešite čo? Vy riešite Michala Šimečku a jeho neexistujúce napojenie na tento fond.
Je zaujímavé, aké rôzne úvahy môže vyvolať odvolávanie opozičného lídra, ja som započula, že pán minister Šutaj Eštok sa napríklad zamyslel nad touto situáciou a celkom tak sebakriticky priznal, že očakával od opozičného lídra, že bude lepší ako on sám a odstúpi, čo by teda on nikdy neurobil. Ale keďže Michal Šimečka neodstúpil, ostal pán minister veľmi sklamaný, lebo mu je vlastne smutno z toho, že ani PS nie je alternatívou k ich skorumpovanej a morálne zdevastovanej vláde. Keď ponecháme stranou pomerne zásadný rozdiel medzi smiešnou a vymyslenou kauzou proti predsedovi PS a trestnými stíhaniami, ktoré sa vedú, či viedli proti predstaviteľom vládnej koalície, tento výrok ministra vnútra celkom jasne ukazuje, ako sa leniví a cynickí politici a populisti snažia získať a udržať moc. Nedokážu byť príkladom pre ľudí, ktorých vedú, a tak ich len ukľudňujú tým, že sú predsa rovnako zlí ako oni. A že aj všetci ostatní sú rovnakí a treba sa uspokojiť aj s tým málom, čo máme.
Položme si teda na záver tú zásadnú otázku, ktorá tu celý čas visí vo vzduchu. Čo bude na Slovensku lepšie, keď dnes parlament odvolá na základe vymyslených argumentov Michala Šimečku? Kam sa posunieme? Čo sa naučíme? Akému princípu sa učiní zadosť? Odpoveď nechám na vás, na tých, ktorí tu sedíte, aj na všetkých ľudí tejto krajiny.
Pán minister, pán premiér, vážení poslanci a poslankyne, mám pre vás ešte jednu poslednú dobrú správu. Nie, nie sú všetci politici rovnakí a nie sú všetci ako vy, aj keď sa o tom snažíte občanov presvedčiť. Slovensko nemusí vyzerať tak, ako vyzerá táto dnešná debata, alebo ako vyzerá desať mesiacov terajšej vlády. Slovensko nemusí živoriť v strachu z budúcnosti, ale môže hľadieť do budúcnosti s nádejou. Slovensko môže byť, alebo sa aspoň môže každý deň blížiť k tej bájnej krajine, ktorú som popisovala v úvode.
A možnože dokonca k tomu môže pomôcť aj to, keď Michal Šimečka nebude podpredseda parlamentu. Zdá sa totiž, že unaveného, vyhoreného a pomstou zaslepeného premiéra treba čo najskôr vymeniť.
Ďakujem. (Potlesk.)