22. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 410, spoločná správa výborov má tlač 410a.
Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 410.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem politickým úvodom, ktorý možno bude zaujímať viacerých, vrátane médií. Musím s potešením skonštatovať, že v koalícii došlo k dohode na novele zákona o minimálnej mzde a veľmi sa teším, že časť opozície potvrdila podporu tomuto návrhu zákona aj na sociálnom výbore a chcem poďakovať všetkým opozičným poslancom, ktorí podporili novelu zákona o minimálnej mzde v prvom čítaní.
Táto novela zákona, ktorá otvára, samozrejme, aj ďalšie zákony, získala v prvom čítaní 108 hlasov, teda silnú ústavnú väčšinu, čo vytvára veľký predpoklad, aby bola s rovnakou silnou podporou schválená aj v druhom čítaní. Musím hneď na úvod povedať, že zákon, ak schválený bude, začne platiť už od 1. januára 2025, teda že už od 1. januára budúceho roka, pretože ponechávame naďalej možnosť sociálnym partnerom, teda odborárom a zamestnávateľom, sa v roku, ktorý predchádza novej minimálnej mzde, dohodnúť na výške minimálnej mzdy. Tento mechanizmus zostáva zachovaný v zákone. Jednoducho počas roka ´25 budú môcť odborári a zamestnávatelia hľadať dohodu, ten posledný termín možný dohody je na tripartite pred 31. augustom. V prípade, že sa nedohodnú, výšku minimálnej mzdy určí automat. Po novom však tento automat už bude nastavený tak, že nová minimálna mzda sa stanoví nie ako 57 % priemernej mzdy, ale 60 % priemernej mzdy. Takže toto je tá najdôležitejšia zmena zo spomínaného zákona.
Zákon prináša aj ďalšie ustanovenia, opatrenia a zmeny, ktoré, samozrejme, vychádzajú aj z toho, že musíme transponovať európsku smernicu o primeranej minimálnej mzde. Hneď pri tom automate chcem povedať jednu dôležitú vec, pretože mám rád fakty a presné čísla. Tí oponenti jednoducho tvrdia, že európska smernica hovorí o tom, že teda odporúča, aby tá minimálna mzda bola buď na úrovni 60 % mediánu, mediánovej mzdy, alebo 50 % priemernej mzdy. Ale to, čo nedodávajú, je, že európska smernica odporúča, aby minimálna mzda bola 50 % priemernej mzdy z daného roka, kdežto v prípade našej minimálnej mzdy vychádzame zo 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. A keď si to dáte na papier a prepočítate, tak vám presne vyjde, že vlastne plus-mínus sledujeme cieľ, ktorý nám odporúča v tomto prípade Európska komisia.
Európska komisia ďalej odporúča vo svojej smernici posilnenie kolektívneho vyjednávania a vypracovanie teda akčného plánu pre posilnenie kolektívneho vyjednávania. My, samozrejme, ten akčný plán vypracujeme v rámci doby, ktorá je na to určená, ale už teraz v tejto legislatíve ideme posilniť kolektívne vyjednávanie a to tak, že rozširujeme tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Jednoducho povedané pre vás všetkých laicky, aby ste tomu pochopili, lebo nie každý sa venujete sociálnej oblasti, ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov v konkrétnom sektore dohodnú na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, bude platiť táto kolektívna zmluva pre celý sektor. Samozrejme, sú tam výnimky. Nebude sa vzťahovať na firmy s počtom pracovníkov do 20, nebude sa vzťahovať na firmy, ktoré sú v úpadku, nebude sa vzťahovať na firmy, ktoré sú nové, ktoré sú na trhu 24 mesiacov, nebude sa vzťahovať na spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac ako 10 % zdravotne znevýhodnených ľudí, a ešte ďalšie tri výnimky, ale toto sú tie štyri najpodstatnejšie.
No a to kolektívne vyjednávanie v samotnom zákone alebo balíku zákonov, ak chcete, posilňujeme aj tým, že zvyšujeme odmeňovanie tzv. sprostredkovateľov a rozhodcov. Kolektívne vyjednávanie, pokiaľ sa na to obe strany dohodnú, môžu mať rozhodcov alebo sprostredkovateľov. Sprostredkovateľ je ako nejaký mediátor, ktorý sprostredkováva to kolektívne vyjednávanie. Rozhodca, v prípade, že je na ňom dohoda z oboch strán, dokonca rozhodne to kolektívne vyjednávanie. Takže aj toto je napĺňaním spomínanej európskej smernice.
Samozrejme odpoviem na akékoľvek podnety, príspevky aj vo svojej buď záverečnej reči, alebo v nejakej reakcii, s tým, že som veľmi rád, že sa podarilo napriek rôznym turbulenciám zaradiť ten zákon alebo novelu zákona o minimálnej mzde na program parlamentu tak, aby sme ju schválili ešte na tejto októbrovej schôdzi a tým pádom aj stihneme naplniť spomínanú európsku smernicu, ktorá mala byť naplnená do 15. novembra tohto roka.
Toľko na úvod odo mňa. Ďakujem pekne.

Ďakujem, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pod tlačou 410a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 555 z 3. októbra tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona pod tlačou 410 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňovací návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňovacieho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 74 z 22. októbra tohto roku. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.