22. schôdza

Ďakujem.
A ďalší v poradí, pán poslanec Dostál, máte slovo.

Ďakujem kolegyni a všetkým kolegom za reakcie. Mrzí ma, že málokto reagoval na to, čo som v skutočnosti hovoril. Lebo ja som hovoril o tom, že je veľmi nezvyklé, keď by mal byť poslanec mimo akéhokoľvek výboru. Nie na základe vlastného slobodného rozhodnutia, ale na základe toho, že bude k tomu dotlačený. A či už s tým vyslovil súhlas, alebo nie, je zjavné, že to nie je skutočná vôľa pani poslankyne Bajo Holečkovej.
Zareagujem vo faktickej poznámke iba na pani poslankyňu Števulovú, lebo na ostatných kolegov nestihnem zareagovať na takomto obmedzenom priestore. A ja som nič nevyčítal Progresívnemu Slovensku ako, ak niektorí z kolegov apelovali na Progresívne Slovensko, tak to som nerobil, nerobil ja. To je vaše legitímne právo predkladať pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy, je to úplne v poriadku. Ja aj za ten návrh, ktorý predložilo PS, budem hlasovať, lebo tam ide o vôľu oboch poslancov, ktorí sa chcú vymeniť vo výboroch.
Pokiaľ ide o kolegov z KDH, tak rád by som na nich zareagoval, ale keďže v priestore faktickej poznámky to nedokážem, takže sa prihlásim do rozpravy ústne, ale iba aby som reagoval na to, čo tu zaznelo. Lebo to nechcem nechať bez reakcie, lebo to považujem za dôležité a považujem za dôležité, aby sme si to vyjasnili.

Ďakujem, pán poslanec.
Ak som dostal správnu informáciu, pani poslankyňa sa vzdala vystúpenia prihláškou v písomnej rozprave, takže otváram prihlásenie sa do ústnej rozpravy. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Konštatujem, že sa prihlásilo, mám, pán Saloň, pán Saloň, pán poslanec je to procedurál alebo ho sťahujete? (Reakcia z pléna.) Tak sa odhláste, prosím vás, pán poslanec, ďakujem.
Takže do ústnej rozpravy je prihlásených päť poslancov. Prvý začína pán poslanec Pročko.
Máte slovo, nech sa páči!

Milé kolegyne, milí kolegovia, táto rozprava je pre mňa naozaj nepochopiteľná, pretože ja si tiež myslím, že KDH má svoje práva na to, aby si do výborov dala ľudí, ktorých chce ona.
Ja len chcem povedať, že to, čo urobila koalícia na začiatku, bolo odporné a nechutné, pretože namiesto pomeru 10:9, dali pomer, myslím, 12:7? 12:7 to je, že? Takže toto bolo to odporné, čo urobili oni. Majú 79 hlasov, my máme 71, a oni si odhlasovali, odhlasovali si dvanásť ku siedmim. Už tu bol ten podvod a to odporné diktátorské, čo urobili.
Takže k tejto téme len toľko, že ja som hlboko presvedčený, že pani Holečková bude zaradená niekde, kde bude chcieť ísť, ale ja by som sa nestaral nikomu, ani smerákom, ani hlasákom, ani PS-ku, nikde by som sa nestaral do toho, ako si chcú poslancov, ktorí od nich odídu a keď chcú odísť z tej strany, nech sa páči. My sme s pánom Galkom nerobili žiadne, nech si tam zostane, keď chce zostať, aj keď osobne mňa ako človek veľmi sklamal, veľmi, po tom, čo sme sa spolu rozprávali, ale nebudem mu škodiť, a teraz aj tuná, čo sa tu predvádza, tak mám taký pocit, ako keby niektoré strany alebo niektorí ľudia si chceli tú Holečkovú pritiahnuť ku sebe, však veď zastanem sa tej Holečkovej, veď je voľná, je nezávislá, čo keby bola v mojej strane alebo išla k nám, veď to je také milé.
Ako ja poznám pani Holečkovú, myslím si, že to je veľmi skvelý, veľmi jedinečný, Bajo Holečkovú, prepáčte, ospravedlňujem sa vám, pani Holečková Bajo, tak nie je tu, ale ja si myslím, že to je skvelý človek, ktorý naozaj tu v tomto parlamente môže povedať veľa a veľa aj povie.
Takže, priatelia, nestarajme sa my do druhých strán, nech si ony rozhodujú o tom, lebo tak bolo dohodnuté, tak to bolo dohodnuté. A tu sa skrývať za to, že nie je to pravda a niektoré veci, nie. Na začiatku to bolo dohodnuté veľmi nekorektne, veľmi naozaj, zase hľadám slovo, aby som niekoho neurazil, bolo to dohodnuté tak ako tento diktát, čo tu diktujú, chcú.
Ďakujem veľmi pekne a ja verím, že pani Holečková zostane nezávislá a zostane človekom takým dobrým, ako je, takže jej želám veľa zdravia.

Ďakujem, pán poslanec.
Ďalší v poradí je pán poslanec Hlina a po ňom sa pripraví pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, úprimne na úvod, nie celkom som rozumel tomu predchádzajúcemu vystúpeniu, ale to je údel náš, že nemusíme všetkému rozumieť, ani som sa nepasoval. Ale pri tej príležitosti si spomínam na jednu skutočnosť, že ktorá sa stala mne, keď som odišiel z klubu OĽANO, bol som členom kontrolného výboru SIS a členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Členstvo vo výbore SIS som stratil automaticky a dokonca ani Matovič nežiadal, aby som odišiel z výboru VOB, a bol som tam jediný zástupca vtedy za OĽANO. Ani Matovič vtedy nežiadal odo mňa, alebo nedával, nepredkladal návrhy a že aby sa rešpektovali politické dohody, tak, pán kolega, prípadne, prípadne vo vašom klube.
Čo som chcel, a viem, že to bude asi pochopené zle, možno to ani nebude vyzerať na prvý pohľad tak, ale nakoniec vám poviem, moja motivácia je v tom, že aby sme sa už konečne naučili, ak chceme vytvoriť alternatívu po nich, po nich, po smerákoch, po hlasoch a neviem, kde to ešte všade zmetamorfózuje, aby sme sa, aby sme boli tou alterna... aby sme sa niečo priučili od nich z politickej abecedy. Aby sme sa z tej politickej abecedy niečo prinaučili. Čo my tu robíme? Dneska nám Robert Fico ukázal, nieže on sťahuje a si ľudí zbiera kade-tade, on dopĺňa, keď chýba. On dopĺňa, keď chýba. A my symbolicky, naozaj to sadlo, dneska ráno Robert Fico doplnil, keď chýba, a my tu večer robíme veľký fight, že proste čo to je, ja neviem presne, nechcem dotknúť sa kolegov, príde mi to trošku slabé, trošku malé, trošku, ale už by som možno skončil s prívlastkami, neviem, čo to presne je, je to také nenáležité. Sťahovať pani Holečkovú z toho výboru, lebo. To bude asi nejaké tento. Ja tu pani Holečkovú nevidím. Keby pani Holečková s tým súhlasila, môže, dal som si, overil som si to, lebo som neni znalec úplný rokovacieho poriadku, naozaj sa môžte vzdať členstva vo výbore. Proste vysoká škola politiky a dohôd vám hovorí, viete, Dolinková sem mohla prísť a nie je tu Dolinková. Proste to je kumšt, to je vysoká škola politiky, my nikdy tou alternatívou po nich nebudeme, keď budeme toto, takéto detinské chyby robiť. To je vysoká škola politiky, tak to mala, tá dohoda mala byť, že tu mal niekde pristáť papier, že sa vzdáva členstva, keď niekomu tak enormne na tom záleží. Nie, ten papier nevidíme, nevidíme ani pani Bajo Holečkovú a vidíme tu uštipačné poznámky. Uštipačné poznámky od kolegu Maroša Čaučíka, ktorý... cynickú poznámku.
Pán Čaučík, viete, čo by som ja teraz urobil? Ja by som zagratuloval pani Bajo Holečkovej k vydaju. Ja by som jej, aj týmto cestou jej chcem zablahoželať, nič si od toho nesľubujem, ľudsky mi to príde náležité teraz. Keď našla tú spoločnú cestu, asi dlhšie hľadala, teraz by som jej poprial, teraz by som ju neodvolával zo žiadnej funkcie. A tá cynická poznámka, že pani Holečková vtedy povedala to, ale pani Bajo Holečková už povedala inú. Taký vnútorný cynizmus, taký vnútorný chlad z toho šiel, že to je presne to, čo ma zaráža. Preto máme problém ako opozícia a preto, vážení kolegovia, vy máte problém, aký má KDH stále problém. A nechcem ísť hlbšie. Naozaj nech je to pochopené tak, učme sa, učme sa od nich! Tvorme programovú alternatívu, ale robme aj tieto procesné veci. Načo my tu teraz stratíme čas na takejto hlúposti? Načo? Však ste si to mali upratať! Odišla. Odišla, dôvody ja neriešim, mali ste si to zvládnuť! Prečo tu tým teraz zaťažujete?
Viete, v čom je tá určitá malosť. Malosť, a to stačím z prívlastkov, vedel by som to aj expresívnejšie nazvať. Keby tam KDH nemalo ani jedného člena, keby nevedelo predložiť pozmeňovák do spoločnej správy, keby nevedelo hlasovať, keby, keby, keby, Ondrej Dostál to povedal, nejakú logiku by som tam možno trochu videl. Ale však tam zástupcu máte. A keď ste takí, keď sme teda aj tu aj kolegovia že poslanci a poslankyne, dneska sme sa tu zadúšali, že jak teda ideme vyvažovať tú rodovú, aby tu boli tie, jak sa to povie, tie kvóty a neviem čo, a zrazu bum, večer odvolávame Holečkovú, ktorá tu nie je, ktorá sa, neviem, pred týždňom vydala a ideme ju odvolať z funkcie, do ktorej, ktorej sa nechce vzdať, ktorá to celý život robila. Pokiaľ viem, 18 rokov sa venuje misiám, 18 rokov robí v sociálnej oblasti. Viete, to neni, že sa niekde ocitla v poľnom výbore a zrazu sa stala v poľnovýbore. Viete, mne tam príde celkom organicky v tom výbore, asi má k tomu vzťah, asi pre niečo si myslí, že je tam aj platným členom, a my teraz ideme arbitrárne hlasovaním tak tvrdo. Nejde z toho chlad? Nejde z toho taký cynizmus? Nejde z toho taká malosť?
A to je presne to, kolegovia, ak máme byť alternatívou po nich a raz musí byť, prísť tá alternatíva, tak sa musíme aj od nich učiť. Robert Fico, keby sa mu toto stalo, on by, prosím vás, takto mávol rukou (rečník mávol ľavou rukou zhora nadol), nikdy nikoho by zo žiadneho výboru nesťahoval, aby si dokázal, aby niečo, ja neviem čo. Neverím tomu, že by si dal tú prácu, že by sa potreboval takto zakrútiť krkom niekomu, že by si potreboval pre tú danú chvíľu možno niečo dokázať. Načo je to dobré? Načo?
Skúsme, neviem, jak to uzavrieť, lebo toto je taká tenká pôda, na ktorej budem ja za najhoršieho, ale nedalo mi to nepovedať. Ja som sa naozaj čudoval, že čo to vlastne je za uznesenie. A čudoval som sa aj doplňujúcemu uzneseniu, trošku ma ukľudnilo uznesenie Ondreja Dostála, že ak sa dá, ak sa len trochu dá, ešte stále máme šancu, dokonca sa musíme, musíme sa učiť. Programovo sme lepší, programovo sme rádovo lepší, lepší sme aj morálnymi a osobnostnými profilmi. Možno, ja teda nehovorím za seba, ale za veľa kolegov, by som to o nich povedal, oproti. A nechcem teda veľké zrovnávanie robiť. Ale máme veľké nedostatky v procesnom zvládaní politickej práce a ide z nás malosť. Ide z nás malosť. To je veľmi nebezpečné v politike, keď neviete a nedokážete byť veľkorysý. Keď neviete a nedokážete byť veľkorysý, je to veľká, veľká slabosť. To spôsobí to, že strana, ktorá, nebudem ju menovať, strana, ktorá mala mať 20-25 %, dneska bude rozprávať, majú šesť alebo sedem. To je presne to. To je to, čo blokuje slovenskú politiku, to, čo Slovensko dostalo tam, kde je, že nie sme schopní sa naučiť aj procesnú stránku zvládania politiky. Nebyť malicherní, nebyť malí, nebyť v niečom takí slabí.
Takže ak sa dá, kolegovia, dohodnite sa s tou pani Bajo Holečkovou, dohodnite sa s ňou, spravte s ňou nejakú dohodu, toto nech sa stiahne, len to nedajte do hlasovania! Nedajte to, prosím vás, do hlasovania. Nedajte im nám robiť personalistov! Nedajte SMER, HLAS zahlasovať, že sa niekto chce pomstiť a chce si vysporiadať vzťahy a jedno miesto v sociálnom výbore a dodáte hlasy, nerobme to! Naozaj ak sa dá, to stiahnite, spravte dohodu kulantnú, nepoviem pol slova, pochválim, zabudneme, čas to prejde, stalo sa. Stále je sa čas naučiť, len to nedajte do hlasovania, prosím vás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vás budú reagovať dvaja páni poslanci faktickou.
Prvý, pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj som netušil, že aká rozsiahla debata bude o tomto bode, ale tak aspoň umožníme kolegom zo SMER-u, aby doplnili do výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby svojho zástupcu po tom, čo pán poslanec Muňko sa rozhodol, že bude členom poslaneckého klubu SNS a tým mu zaniklo členstvo vo výbore pre kontrolu SIS.
Chcem využiť toto vystúpenie len na to, aby som zareagoval na kolegov z poslaneckého klubu KDH a teda aj z hnutia KDH, ktorí na mňa reagovali, a teda mám potrebu zareagovať v priestore, ktorý by mi faktická poznámka neumožnila. Chcem povedať, že ja som neútočil na KDH, k ničomu som KDH neprirovnával, z ničoho som KDH neobviňoval, neútočil som na pána poslanca Šmilňáka, jeho kompetenciu a záujem byť členom sociálneho výboru, neútočil som na pána poslanca, poslanca Čaučíka, ktorý hovoril, že bol by pri dohodách s pani poslankyňou Bajo Holečkovou o tom, že, o tom, že odíde, aj keď nie som si istý alebo nemyslím si, že je to skutočný prejav jej vôle. Ja som neútočil vôbec na nikoho, ja som sa snažil vecne popísať problém, ktorý tam vidím, ktorý môže vzniknúť tým, ak bude schválený tento návrh a pani poslankyňa Bajo Holečková bude poslankyňou, ktorá nebude zaradená do žiadneho výboru. A na to veľmi som nepočul reakcie v tých faktických, ktoré na mňa prišli.
Takže začnem pánom predsedom KDH, pánom Milanom Majerským, ktorý nás vyzýval, aby sme sa nestarali do vnútorných záležitostí KDH, v podobnom duchu vystupoval aj pán poslanec František Majerský a aj pán poslanec Pročko. Ja si nemyslím, že toto je vnútorná záležitosť KDH. My sme v zastupiteľskej demokracii a poslanci Národnej rady predsa nie sú žetóny, ako o nich kedysi hovoril Jozef Migaš. Poslanci Národnej rady sú zvolení zástupcovia občanov, ktorí konajú slobodne, ktorí konajú podľa svojho vedomia a svedomia a áno, obvykle sa združujú v poslaneckých kluboch alebo v nejakých skupinách, sú zvolení na kandidátkach politických strán, ale to neznamená, že nekonajú slobodne a že nie sú svojprávne ľudské bytosti, ktoré tak vystupujú aj na pôde parlamentu, že majú sa správať iba podľa toho, ako strany rozhodnú. Však ani poslanci v rámci poslaneckého klubu vždy nehlasujú jednotne, pretože na niektoré veci majú rôzny názor a niekedy je to pre nich tak dôležité, že aj keď sa klub dohodne, tak oni hlasujú inak, ako sa klub dohodol, a ten klub to rešpektuje. Lebo poslanci nie sú žetóny, poslanci sú zástupcovia občanov, ktorí majú mandát od občanov. A áno, stáva sa a stáva sa to v úplne každom volebnom období, že z klubov odchádzajú poslanci, ktorí boli zvolení na kandidátke tej politickej strany. A môže si niekto myslieť, že problém je v tej strane alebo problém je v tom poslancovi, alebo v tých poslancoch, to je vec názoru, a, ale deje sa to vo všetkých volebných obdobiach a zažili to už, myslím, všetky politické strany.
V minulom volebnom období odišlo, myslím, jedenásť poslancov zo strany SMER – sociálna demokracia a pán Peter Pellegrini, ktorý bol vtedy podpredsedom Národnej rady, sa vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady, lebo tá patrí najsilnejšej opozičnej strane, myslím, že niektorým z poslancov zanikol automaticky, zanikla funkcia predsedov kontrolných výborov, lebo tak je to upravené v zákonoch príslušných, ale to neznamená, že tých jedenásť poslancov ostalo bez členstva vo výbore až do konca volebného obdobia, a SMER nehovoril, že to sú miesta, ktoré patria SMER-u a nemajú tam čo byť poslanci za HLAS.
Teraz odišli traja poslanci, poslanci zo Slovenskej národnej strany alebo z klubu Slovenskej národnej strany, nepredpokladám, že ostanú bez výborov, poslanci dvaja, ktorí odišli z poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO, takisto ostávajú, ostávajú vo výboroch alebo, alebo budú pôsobiť vo výboroch a určite ešte v priebehu volebného obdobia niekto ďalší odíde z poslaneckých klubov a nemalo by to znamenať, že miesta vo výboroch, členstvo vo výboroch, radové členstvo vo výboroch tým poslancom, poslancom zanikne, ak to nie sú kontrolné výbory, ktoré sú viazané na členstvo vo výboroch. A teraz sa tu bavíme o jednej poslankyni, ale naozaj tých poslancov môže byť viac a čo potom, hej? To bolo naozaj absurdné ako v tom príklade, ktorý hovoril pán poslanec Galko, že keď odíde z Progresívneho Slovenska tretina poslancov, tak čo, tak oni nebudú tiež v žiadnom výbore, lebo sú to miesta, ktoré si kedysi dohodlo Progresívne Slovensko? Tak by to asi fungovať nemalo.
Pán poslanec Mikloško, škoda, že tu už nie je, hovoril o tom, že po voľbách boli politické rokovania na pôde Národnej rady, ale tie dohodnuté pomery odrážali jednak počty jednotlivých poslaneckých klubov, ktoré sa menia práve tými odchodmi, a odrážali aj konkrétny záujem poslancov pôsobiť v tých výboroch. Aj my sme si nad rámec toho, na čo sme mali nárok, vyrokovali ako poslanecký klub SaS, že budeme mať dve miesta v zdravotníckom výbore, lebo máme dvoch poslancov, ktorí sa dlhodobo a intenzívne venujú zdravotníctvu, a preto bolo logické, že chceli byť v zdravotníckom výbore, hoci matematicky sme mali nárok na jedno, ale urobili sa také dohody, že sa zvýšil počet alebo že sa vymenili nejaké miesta. Tak to, že má KDH dvoch, alebo vyrokovalo si KDH dvoch, dve miesta vo výbore pre sociálne veci, tak mi nehovorte, že to nesúvisí s tým, že ste mali v klube pani poslankyňu Turčanovú a pani poslankyňu Holečkovú, Bajo Holečkovú teraz, ktoré sa dlhodobo venujú sociálnym veciam a bol ich prirodzený záujem, že chcú byť práve v sociálnom, v sociálnom výbore. Ja som nehovoril, pán poslanec Mikloško, že je na tom niečo nedemokratické, že sa dožadujete dvoch miest, ale nepochybne tie dve miesta súviseli s tým, že vo vašom klube boli dve poslankyne, ktoré mali záujem byť v sociálnom, v sociálnom výbore.
Pán poslanec František Majerský hovoril o tom, že ak by skončil v KDH, tak skončí aj vo výbore na kontrolu SIS, aj v zdravotníckom výbore. No, vo výbore na kontrolu SIS by skončil, lebo to vyplýva priamo zo zákona, to ani nemusí hovoriť, aj keby nechcel skončiť, tak skončí, ak by odišiel z klubu, ale v tom zdravotníckom výbore by prečo mal skončiť? Aby tam prišiel nejaký iný poslanec, ktorý sa zdravotníctvu nevenuje, ale KDH tam bude mať dve miesta a pán poslanec František Majerský už v takom prípade nebude v žiadnom výbore? To by sa vám zdalo správne pre krajinu, pre fungovanie parlamentu, aby človek, ktorý zdravotníctvu rozumie, aj keď už nie je, nebol by s vami v jednom klube, by zrazu nebol v žiadnom výbore a vy by ste tam dali niekoho, ktorý do toho zdravotníckeho výboru možno ani nechcel ísť, ani nie je na to taký odborník ako pán poslanec Majerský, ale mali by ste tam dve miesta, ktoré ste si na začiatku, na začiatku vyrokovali?
A na koniec to, čo hovoril pán poslanec Čaučík, no áno, to by bolo ideálne, keby sa teraz dalo nejako vyrokovať, že koalícia tam dá ešte jedného poslanca alebo že bude súhlasiť, že ten pomer nebude 8:6, ale 8:7, ale koalícia sa rozhodla, že chce mať v každom výbore o dvoch poslancov viac ako opozícia, môže sa nám to nepáčiť, lebo nezodpovedá to úplne pomernému systému, ale tak to je a je naivné si myslieť, že teraz, aby oni nejako pomohli dohodnúť sa nám v rámci, v rámci opozície, tak oni povedia, že dobre, tak nebude to 8:6, bude to, bude to 8:7. No nebude to tak. Mne by sa to tiež páčilo, alebo keby povedali, že dobre, tak tam ešte pridajú nejakého poslanca, ale reálne to nie je.
A už teda len zopakujem, lebo ja som to neotvoril preto, že pani poslankyňa Holečková, ale že naozaj ide o to, že v tomto prípade sa to týka pani poslankyne Bajo Holečkovej, ale môže sa to týkať kohokoľvek, že poslanec, ak dnes jeho samého rozhodnutie, by sa nemal ocitnúť v situácii, že nie je v žiadnom výbore, lebo to vidím ako problém, vidím to ako niečo, čo nie je v súlade s dlhodobou parlamentnou ustálenou praxou a s tradíciou a posúva to toho poslanca alebo poslankyňu do nerovnocenného postavenia.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky.
Pán poslanec Čaučík, máte slovo.

Ďakujem, pán Hlina. Takže keď ste nepochopili moje vystúpenie a keďže si vážim vaše vystúpenie, ja pomaly (rečník začal hovoriť pomalšie): moje vystúpenie bolo o tom, aby sme sa nestarali stranám do jej vnútornej politiky. Keď sa dohodli s niekým, tak ako sa kádeháci nestarajú do vás, tak ja nechápem (povedané s pobavením), prečo vy teraz obhajujete alebo snažíte sa kádehákom porozprávať, čo majú a čo nemajú robiť. Dohodli si veci. A keď pani Holečková to chce.
(Rečník pokračoval v rozprávaní bežným tempom.) A to, čo ste povedali, tiež dneska ste mi vy vyvalili dekel, že Robert Fico, ak by niekto od neho odišiel, by nič nespravil? Pán Hlina, ja si myslím, že vy dobre viete analyzovať, dedukovať, veď Fico by ho zožral, zožral, ten by skončil, keby niekto odišiel od neho.
Takže na záver, aby ste to pochopili, ospravedlňujem sa, budem aj ja taký, aký vy, dostanete rovnakou mierou, nestarajme sa do dohôd, do vecí súkromných strán. Oni majú svoje dohody, ako si rozdelili veci, my máme svoje dohody, ako sme si rozdelili veci. Nikto vám, SaS-ke, nebude rozprávať, keď niekto od vás odíde a poviete si, že tento flek chceme my nahradiť, lebo takto sme si my dohodli. Načo? Ja fakt nerozumiem, načo je táto rozprava, prihlásil som sa preto, aby som vás poprosil, aby ste sa nestarali, nestarali do iných strán. No a tak ako my sme pána Galka nechali, my sme ho nechali, pretože nechali sme ho, tak mne to príde, a to som povedal, ako keby niekto, nebudem menovať kto, tu chcel získať pani Holečkovú na svoju stranu. A vidíme, kto ho, kto ju obhajuje. A ja ju obhajujem tiež, je to skvelý človek. Dúfam, že ste to pochopili.