22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Po roku vo funkcii pána ministra Suska, a teda jeho pôsobenie sa dá zhrnúť do jednej vety – menej spravodlivosti, menej strachu pre páchateľov trestnej činnosti a kriminálnikov, zato viac strachu pre bežných, poctivých občanov a žiadna snaha o zlepšenie.
Zaznelo tu viacero vecí, ktoré budem chcieť doplniť vo svojom, vo svojom príspevku, samozrejme, novela Trestného zákona ide na vrub ministra spravodlivosti, ktorý ju tu obhajoval, ktorý ju tu prikrýval a ktorú ďalej prikrýva aj tým, že zrušil napríklad analytické centrum na ministerstve spravodlivosti, ktoré nám mohlo povedať a zanalyzovať, aký má dopad táto, táto novela, ktorá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní bez poriadnej, bez poriadnej prípravy, čo je zrejmé, a teda my sme vyzvali ľudí, starostov, podnikateľov, aby nám posielali svoje, svoje skúsenosti s tým, ako zmenila novela Trestného zákona ich život. Všetci, čo sa nám ozvali, tak hovoria o tom, že sa oveľa viac boja, pretože majú oveľa viac skúseností s tým, že páchatelia sú odvážnejší, že vedia o tom, že im nič nehrozí, napríklad keď ukradnú niečo do 700, do 700 eur, ale sú aj ešte horšie prípady, kedy naozaj nielen drobné krádeže, aj keď teda trebárs o mobile alebo bicykli, alebo peňaženke v hodnote 700 eur, alebo do hodnoty 700 eur sa nedá hovoriť o drobnej krádeži, ale sú tu aj, sú tu aj veci, ktoré, ktoré sú oveľa vážnejšie a ktoré možno doteraz nezaznievali, a ja chcem, aby tu, aby tu zazneli a aby zaznievali, a budú, budú zaznievať, pretože, pretože to je najväčší dôvod toho, prečo minister Susko by nemal byť ďalej ministrom spravodlivosti.
Novela síce nie je protiústavná, tak ako tu bolo povedané, ale je proti záujmom poctivých ľudí. Počuli sme, že kriminalita sa znížila o 15 %. No, samozrejme, pokiaľ urobíte časť páchateľov, časť kriminálnikov beztrestnými, tak sa vám zníži skokovo kriminalita. Ak niekto je schopný argumentovať takýmto spôsobom, dáva si gól do vlastnej brány a zároveň potvrdzuje, že naozaj nie sú argumenty a neexistuje obhajoba pána Suska, ktorý, ktorý vo svojej funkcii jednoducho nedá, nemá žiadny, žiadny úspech, a musím povedať, že bol od začiatku najatý na špinavú prácu, ktorú do bodky plní, bohužiaľ.
Výsledkom jeho práce a práce celej koalície je napríklad nasledujúci príbeh, ktorý vám prečítam, a budem teda citovať bez toho, aby som čokoľvek upravoval, je to správa od, od advokáta, začiatok citácie:
„V piatok som zastupoval jednu mladú ženu ako poškodenú v Trnave na súde. Stala sa obeťou vydierania. Jej expriateľ ju spolu s kamarátom vylákali na obhliadku domu, keďže bola maklérka. Potom vnikli v kuklách do domu, zapchali jej ústa, odvliekli do inej časti domu, dali jej na krk nôž, vyzliekli do spodného prádla, okradli a odstrihli jej vlasy. Pod hrozbou znásilnenia ju donútili podpísať tri listiny. A to všetko kvôli tomu, že od nej chceli dostať peniaze, ktoré jej ten hlavný páchateľ daroval počas toho, ako spolu chodili. Keďže jej nevedel odpustiť, že ho opustila, že už nie sú spolu, nútil ju podpísať tieto listiny, ktoré mali dokazovať, že išlo o pôžičku. Páchatelia sa na súde priznali, že nešlo o žiadnu pôžičku a že teda to boli darované peniaze a že urobili všetko to, čo, to, čo som povedal vyššie. Pri sadzbe 4 až 10 rokov im súd udelil trest tri roky podmienky, resp. dva roky podmienky. Bol im tiež uložený zákaz priblížiť sa k poškodenej. Poškodená má objektívne diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu. Zákaz priblíženia sa monitoruje tak, že aj poškodená má GPS modul. Teda tri roky jej bude modul pripomínať, že si má dávať pozor, upozorňovať ju a držať v neustálom napätí. Je to pre ňu viac trest ako pomoc.
Pred sudcom sme argumentovali, aby udelil nepodmienečný trest alebo aspoň trest domáceho väzenia. Ale sudca sa schoval za novelu Trestného zákona, bál sa, že by mu kraj tento rozsudok zrušil, ak by bol nepodmienečný trest a ak by páchateľov poslal do väzenia. Táto novela totiž zvýraznila formalizmus pri ukladaní trestu. Zaviedlo sa, že ak sa páchateľ prizná, súd mu automaticky, automaticky trest zníži rovno o jednu tretinu. To by nebol až taký problém, ale podmienečné odloženie trestu je výsmech pre obeť. Hneď po súde sa obžalovaný začal, resp. odsúdený sa začal vyhrážať, že on má dôkazy a bude sa súdiť. Sudca ale upozornil, že v prípade, ak páchateľ je prvotrestaný a urobil vyhlásenie, že on ho do výkonu trestu aj vzhľadom na novelu poslať nemôže. Len pre kontext, sadzba 4 až 10 rokov je najprísnejšou trestnou sadzbou aj pri majetkových trestných činoch. Ak by sme aplikovali sudcov názor, tak nikdy už nepôjde nikto sedieť, ak niečo vyvedie prvýkrát.
Politici sa pri prijímaní novely oháňali tým, že chcú zaviesť restoratívnu justíciu a že sudca bude mať možnosť myslieť viac na obeť. Keďže to boli len reči a v novele sa na poškodených nemyslelo, stal sa pravý opak. Poškodená nemá právo sa odvolať, nemá právo si uplatniť nárok na odškodné, ak to nevyužila na polícii a tak ďalej. Zvýraznil sa teda problém, ktorý je tu dlhodobo, a teda že na obeť sa vôbec nemyslí.“
Počuli sme tu stovkykrát možno, možno minimálne desiatkykrát o tom, ako bude fungovať restoratívna justícia. Restoratívna justícia nefunguje. Restoratívna justícia sa nekoná. Na to sa pán minister vykašľal v momente, ako bolo, ako bol schválený Trestný zákon, ako nadobudol účinnosť. Nemáme žiadny konkrétny návrh, nemáme žiadne diskusie, nepočuli sme ani slovo o tom, ako by chcel zaviesť systém restoratívnej justície, pritom tu máme prípady ako tento, ktorý som čítal, kedy, kedy zločinci, zločinci, ktorí, ktorí mučia ženu a ju vydierajú a priznajú sa, tak dostanú dva alebo tri roky podmienky a môžu ďalej páchať trestnú činnosť a byť nebezpeční pre túto obeť, ktorá, ktorá nielenže má posttraumatickú stresovú poruchu, ale jej trauma ďalej bude pokračovať.
A je to vďaka tomu, aká novela Trestného zákona bola, bola schválená. Je to iba vďaka tomu a plnú politickú zodpovednosť za toto nesie minister Susko, pretože tí ľudia, okrem toho, že sú vonku, tak s nimi nikto nepracuje. Nikto s nimi nepracuje. On ešte podal žalobu o vrátenie tej... o pôžičky. (Povedané so smiechom.) To je niečo neuveriteľné!
Jednoducho ak sa vám niečo stane, tak my môžme za súčasného právneho stavu dôjsť do bodu, že naozaj ak niekto niečo spácha prvýkrát, možno okrem vraždy, tak jednoducho nepôjde nikdy sedieť, nikto nepôjde sedieť. Nebudete ochránení pred zločincami. Vlastne už nie ste, nie sme. A to je výsledok práce pána ministra a celej koalície.
A ja by som naozaj veľmi rád videl a naozaj som si dal záležať, aj na webovej stránke, aj na Facebooku, aj iných sociálnych sieťach som sa snažil nájsť niečo, či sa aspoň chystá nejaká restoratívna justícia, že sa s tými, s tými zločincami, ktorí teda už vyjdú z väzenia, že s nimi nejakým spôsobom pracuje, že sú donútení nahradiť škodu, ale to sa proste nedeje.
A je to obrovské zlyhanie, pán minister, obrovské zlyhanie! Neurobili ste v tom nič. Ten systém už mal fungovať pred tým, ako nadobudol účinnosť Trestný zákon nový. Nieže to bude možno niekedy. Tipujem, že nikdy pri tomto prístupe.
Ja som čakal, že možno aspoň po tých troch mesiacoch prídete do parlamentu na jeseň s nejakými opatreniami na ochranu obetí trestných činov preživších. Nemáme tu nič. Ani čiastkové veci, nehovoriac o systéme, ani len čiastkové veci, ktoré by pomohli obetiam trestných činov.
Pokiaľ ide o pána Kováčika, ako som povedal vo faktickej, nechali ste sa zneužiť. Nechali ste sa zneužiť na špinavú prácu, na to, aby ste dostali z basy odsúdeného korupčníka, o ktorom nerozhodol senát 5T, ktorý tu tak často spomínajú vaši kolegovia. Nie, to nebol ten senát, bol to iný senát, boli to iní sudcovia. Tých sudcov bolo sedem alebo osem, ktorí rozhodovali v jeho prípade. Bolo tam množstvo svedkov, nie jeden kajúcnik. Boli to jeho podriadení, ktorí hovorili o tom, ako ich inštruoval, čo majú robiť pri, v rámci, v rámci prepustenia toho, toho mafiána Kudličku, tak aby sa dostal von, čo bol jeho cieľ, čo bol jeho, čo bola jeho úloha. Preukázalo sa, že klamal generálnemu prokurátorovi Čižnárovi, keď mu písal o prepustení Kudličku. Bolo tam množstvo dôkazov. A vy ste nevysvetlili ani jedným konkrétnym slovom, konkrétnym dôkazom alebo argumentom, prečo ste presvedčení, že tento proces nebol, nebol férový.
Samozrejme, nikto nespochybňuje vaše právo pridať sa k dovolaniu alebo podať dovolanie. To je presne ten spôsob. Pokiaľ ide o vašu kompetenciu pustiť niekoho z väzenia, musí ísť o naozaj zjavné, zjavnú chybu, o ktorej nikto nepochybuje. Nechali ste sa zneužiť a zneužili ste svoju funkciu na to, aby ste pustili právoplatne odsúdeného korupčníka na slobodu na základe politického, kamarátskeho, neviem akého zadania. Nebolo to na základe práva.
Jednoducho za takýchto okolností a vzhľadom na to, čo ste urobili a čo ste neurobili, nemôžete byť ďalej ministrom spravodlivosti, nemôžete.
Pokiaľ ide o to, čo ste neurobili, takisto som nikde nenašiel žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom by ste chceli opraviť súdy, ktoré sú funkčné iba, iba vďaka tomu, že tí ľudia, ktorí tam pracujú, častokrát idú, idú nad svoje možnosti, a je to, je to založené na ich statočnosti, obzvlášť, obzvlášť pri, pri úradníkoch, úradníčkach, ktoré, ktoré majú nielen platové podmienky, ale to je prostredie a systém, v ktorom fungujú, v ktorom pracujú.
Máme tu obrovské prieťahy na súdoch. Nefungujú. Dlhodobo. Pýtate sa, čím to je? (Rečník sa obrátil k predsedníctvu.) Kľudne to povedzte alebo povedzte aj riešenie. Ste jeden rok minister spravodlivosti a vy nemámte, neponúkate žiadne riešenie, ako urobiť súdy bez prieťahov, aby sa rozhodovalo spravodlivo, aby tam bolo menej chýb, aby boli sudcovia hodnotení férovo, ale aj prísne, pretože naozaj sú tam aj sudcovia, ktorí tam nemajú čo robiť, to dobre vieme, a ten systém sa neočisťuje zvnútra, pretože nefunguje hodnotenie. To všetko ste sľúbili v programovom vyhlásení vlády a nepriniesli ste z toho nič.
Nie je z vás cítiť absolútne žiadna snaha, aby ste, aby ste spravodlivosť posunuli vpred. Zamerali ste sa na špinavú prácu, ktorú vám dali robiť, a mňa to mrzí, mne je vás ľúto, že ste v tejto funkcii a musíte robiť tie veci, a zároveň, zároveň nemusíte. Je to vaše rozhodnutie. Vy sám si môžte zhodnotiť, akým ste prínosom nie pre svojich kamarátov, nie pre svojich straníckych kolegov, ale pre Slovensko, pre ľudí žijúcich na Slovensku a pre spravodlivosť. Podľa mňa žiadny.
Pre ľudí žijúcich na Slovensku a pre spravodlivosť máte negatívny prínos, preto by ste mali, mali odstúpiť, a ak neodstúpite, budeme hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Ja si dovolím vrátiť k tej časti, kde ste spomínali restoratívnu justíciu, a treba sa tu k tomu vracať, nie, ten návrh tej hanebnej trestnej novely nie je restoratívna justícia. Restoratívna justícia vyzerá inak. Toto je paškvil. Restoratívna justícia musí mať aj nejakú primeranosť, samozrejme, aj otvorenia tých alternatívnych trestov a otvorenia väzníc a musia byť k tomu ľudia, ktorí dohliadajú na výkon trestu. A takíto tam nie sú. Nie sú tam vzájomné opatrenia, ktoré by, áno, nabádali aj k tomu, aby bola nahradená škoda. Veľmi správne ste na to poukázali. A treba sa k tomu vracať. Jednoducho toto nie je restoratívna justícia. Je klamstvo, že táto novela bola prijatá kvôli restoratívnej justícii. Je to klamstvo. Jednoducho vyzerá inak, inak bola pripravovaná, zobral sa z toho paškvil a ja som zvedavá nakoniec, ako sa pánovi ministrovi podarí k tomu mať aj nejakých ľudí. Hovorím nejakých, pretože na to, aby to bola riadna restoratívna justícia, tak treba prinajmenšom sto až dvesto ľudí do systému, ktorí budú dohliadať nad výkonom trestu, osobitne pri takomto obrovskom rozsahu otvorenia brány väzníc.
Takže ďakujem pekne, že ste na to upozornili, a treba na to upozorňovať, lebo nie je to restoratívna justícia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pani kolegyňa, súhlasím a ďakujem za to, za to, za to doplnenie, lebo áno, toto nie je restoratívna justícia, nemáme tu žiadny systém. Na to je potreba naozaj zaviesť procesy, zobrať a vyškoliť množstvo ľudí, ktorí sa budú starať o tých, o tých odsúdených alebo tých, čo vyšli z väzenia, spôsobom tak, aby sa začlenili do spoločnosti, aby sa, aby sa polepšili, aby nahradili tú škodu, pokiaľ to nebude zase na ujmu preživších alebo obetí, lebo aj také prípady sa stávajú, že to ide až niekam, kam, kam by to nemalo ísť. A práve preto je strašne dôležité dôkladne vybrať tých ľudí, dôkladne ich vyškoliť, aby vedeli, čo majú robiť, a to, to trvá.
A preto sme vám aj my hovorili, keď ste prijímali túto novelu, že nemôžte najskôr schváliť zákon, urobiť z ľudí, páchateľov beztrestnými alebo pustiť množstvo väzňov na slobodu bez toho, aby ste mali pripravený ten systém. Ten systém mal byť pripravený vopred a ten musí mať robustnú, odbornú a personálnu a procesnú zložku. A keď to nemá, tak to tu nemáme a potom vám to padá na hlavu. A bude vám to padať na hlavu. A mňa to strašne mrzí, že, že sme v tejto situácii, lebo toto nie je ani politická vec, toto je naozaj odborná vec, na ktorej sa podľa mňa zhodneme hocikedy mimo tejto sály.
Ďakujem.

Vážený pán... (Reakcia z pléna.) Vážený pán minister, áno, budem hovoriť dlhšie ako dve minúty.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády poverenému vedením ministerstva spravodlivosti, teda pánovi ministrovi Suskovi. Zhodou okolností to vyšlo tak, že dnes je rok od zostavenia a vymenovania vlády Roberta Fica, štvrtej vlády Roberta Fica. Nikto to tak neplánoval, my sme ten návrh dali ešte v lete, očakávali sme, že bude prerokovaný na niekedy v auguste. Nestalo sa tak, koalícia odbojkotovala schôdzu. Potom sme očakávali, že tak ako predpokladá rokovací poriadok, že bude ten bod prerokovaný na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá začala v septembri, ale nie, bolo to odsunuté, opäť to bolo odsunuté. Je to, je to do istej miery spochybňovanie toho inštitútu, keď pätina poslancov Národnej rady, opozičných poslancov Národnej rady môže navrhnúť odvolanie člena vlády, alebo teda vyslovenie člena vlády. Je to zabezpečené aj tým, že sa neschvaľuje program takej schôdze, ale samozrejme, že parlamentná väčšina má nástroje akým, akým odbojkotovať toto ústavou garantované právo opozície kontrolovať vládnu moc.
No, ale v dôsledku toho sme v zaujímavej situácii, že práve na ročné výročie pôsobenia štvrtej Ficovej vlády rokujeme o odvolaní jeho ministra spravodlivosti pána Suska, a nerokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery celej vláde alebo premiéra, premiérovi, ale pán minister Susko je člen vlády, ktorý má veľmi významný podiel na tom najhoršom, čo sa spája s prvým rokom pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica.
Vidím štyri zásadné negatíva v pôsobení štvrtej Ficovej vlády, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú Slovensko, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a tri z týchto štyroch zásadných negatív súvisia aj s pôsobením ministra spravodlivosti pána Suska. Tie štyri veci sú:
Prvá, deštrukcia právneho štátu a vymožiteľnosti práva.
Druhý, spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti tých inštitúcií a pravidiel.
Tretí, spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach západného sveta a príslušnosti Slovenska k Západu.
A štvrtý, nezodpovedná hospodárska politika spočívajúca v neschopnosti efektívne nakladať s verejnými zdrojmi, robiť úspory vo verejných financiách, robiť reformy a miesto toho len vyťahovanie chýbajúcich peňazí z vreciek ľudí cez zvyšovanie daní, cez zvyšovanie odvodov a rôznych poplatkov, ktoré bez ohľadu na to, akú to má formu a konkrétnu podobu, nakoniec budú musieť zaplatiť ľudia, lebo nikto iní ako ľudia žijúci v tejto krajine to zaplatiť nemôže, aj keď to smeruje na podnikateľov, tak nakoniec to bude prenesené na ľudí. A zároveň to poškodí ekonomiku, zároveň to spomalí ekonomický rast a ešte raz to poškodí ľudí žijúcich na Slovensku. Nielenže im to zoberie peniaze, ale aj tým, že, že, že budú mať tých peňazí menej, lebo budú menej zarábať. To sú štyri zásadné negatíva prvého roku pôsobenia štvrtej Ficovej vlády, a na tých prvých troch má významný podiel aj minister spravodlivosti Boris Susko, a to je aj dôvod, pre ktorý sme pristúpili k návrhu na to, aby mu Národná rada vyslovila nedôveru.
Skúsim teda sa k tým trom veciam, ktoré majú súvis s pôsobením ministra spravodlivosti vyjadriť.
Prvý, deštrukcia právneho štátu, spravodlivosti a vymožiteľnosti práva. Tu je podiel pána ministra Suska priam leví. Nie, nie, že sa iba na tom podieľa, ale má veľmi významný vplyv na to, akým spôsobom vláda deštruuje právny štát, spravodlivosť a vymožiteľnosť práva. Nebudem dopodrobna rozoberať, ale áno, novela Trestného zákona, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov vrátane trestov za korupčné trestné činy.
A tu sa vrátim k tej, k tej obhajobe, no však veď áno, aj v iných krajinách sú nižšie trestné činy, áno, však aj tie predchádzajúce vlády uvažovali o tom, žeby, žeby znížili, znížili tresty za niektoré druhy majetkovej, hospodárskej, trestnej činnosti. Áno, áno, debata o znižovaní trestov je úplne legitímna, a treba povedať, že nikto až do nástupu pána ministra Suska neuvažoval, že by sa mali znížiť tresty aj za korupciu. A nikto, žiadny minister si nedovolil také významné znižovanie trestov a také rozsiahle zmeny v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku predložiť bez predchádzajúce medzirezortného pripomienkového konania a pretlačiť ich cez skrátené legislatívne konanie. Rovnako skracovanie, skracovanie premlčacích lehôt, opäť aj za korupčné trestné činy, ktoré významne pomohlo ľuďom spojeným s vládnou garnitúrou, blízkym vládnej garnitúre, či už, že budú, že budú ich trestné činy premlčané a, a vyšetrovanie sa zastaví alebo im budú hroziť nižšie tresty, alebo budú, budú z tých trestov, ak už boli odsúdení, prepustení alebo prepustení, prepustení skôr.
Nič z toho nie je vo verejnom záujme, a tuto pán minister Susko postupuje ruka v ruke so svojím kolegom z vlády pánom ministrom vnútra Šutajom Eštokom, ktorý teda tiež priložil svoje polienka, keď odstavil vyšetrovateľov závažnej trestnej činnosti mimo štátnej služby, keď postupoval v rozpore, a už to máme potvrdené aj právoplatným rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov, keď postupoval v rozpore so zákonom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, keď, keď, rovnako tak, keď zrušil Národnú kriminálnu agentúru, a obaja ruku v ruke oslabujú boj proti korupcii, oslabujú boj proti organizovanému zločinu, oslabujú boj proti množstvu foriem kriminálnej trestnej činnosti.
A áno, tou čerešničkou na torte, tým impulzom, ktorý nás primäl podať návrh na vyslovenie nedôvery, bolo prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu, prepustenie právoplatne odsúdeného korupčníka, ktorý v pozícií špeciálneho prokurátora, ktorý mal bojovať proti korupcii, zametal korupčné kauzy pod koberec a stal sa symbolom toho zametania korupčných káuz pod koberec.
Druhý bod, ktorý vyčítam vláde Roberta Fica, a na ktorom má podiel aj pán minister spravodlivosti Susko, je spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti, spochybňovanie ich inštitúcií a pravidiel, porušovanie tých pravidiel a znižovanie politickej kultúry, ktorá je s nimi spojená. Toto, samozrejme, nie je zodpovednosť iba pána ministra spravodlivosti Suska, ale opäť jeho vplyv je neprehliadnuteľný, či už ide o parlamentnú kultúru a skrátené legislatívne konania bez toho, aby existoval reálny dôvod, a opäť nesedí to obhajovanie sa, však, ale aj v tom predchádzajúcom volebnom období, ako často ste používali skrátené legislatívne konania.
V predchádzajúcom volebnom období tu bola pandémia, bola tu pandemická kríza, začala vojna na Ukrajine, bola energetická kríza, utečenecká kríza, boli v mnohých prípadoch reálne dôvody. Netvrdím, že nestalo sa, že, že, že neboli, nebolo skrátené legislatívne konanie použité aj v situácii, keď naňho neexistovali zákonom stanovené dôvody, ale teraz v tomto volebnom období sa to stáva bežnou praxou bez toho, aby sme čelili podobným krízam, akým, akým čelila Slovenská republika v predchádzajúcom volebnom období. A keď sa tie skrátené konania očistia o tie, ktoré mali priamy súvis niekto... s niektorou z tých kríz, tak už, už ste nás, už ste nás aj dobehli.
A, a tu opäť, teda keď hovoríme o dôvodoch pre odvolania pána ministra Suska, tá novela Trestného zákona je ukážkový, ukážkový príklad, keď tak rozsiahle zmeny, tak ďalekosiahle a zásadné zmeny sa udejú bez pripomienkového konania a cez skrátené legislatívne konanie.
A to, že to nebolo v rozpore s ústavou, neznamená, že neboli porušené pravidlá legislatívneho procesu, že nebol porušený zákon o rokovacom poriadku, tak to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu. Iba to podľa názoru Ústavného súdu nedosiahlo tú intenzitu, že by bola zároveň porušená aj ústava a že by z dôvodu porušenia procesných pravidiel mal byť za protiústavný vyhlásený celý zákon.
Ale tu sa, tu súčasťou deštrukcie a spochybňovania liberálnej demokracie sú aj ďalšie veci, sú útoky na médiá, útoky na rozhodnutia sudcov, ktoré vládnej moci nevyhovujú, útoky na mimovládne organizácie a na občiansku spoločnosť, útoky na kultúrne inštitúcie a svojvoľné výmeny ich riaditeľov, útoky na opozíciu cez ich rodinných príslušníkov, kde opäť teda doteraz nezverejnený audit ministerstva spravodlivosti zohral nie úplne zanedbateľnú útoku... úlohu v tých špinavých atakoch na predsedu Progresívneho Slovenska pri jeho odvolávaní z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ale sú to aj čistky na ministerstvách, kde sú vyhadzovaní dlhoroční odborníci, zamestnanci, ktorí neboli nominantmi nejakej predchádzajúcej garnitúry, a tie zmeny sú zásadné a významné napríklad aj na ministerstve spravodlivosti, a nejde len o to zrušenie analytického centra, ktoré bolo viackrát spomínané, ale aj o to, že boli vymenení viacerí vedúci a museli odísť viacerí vedúci pracovníci, ktorí, opakujem, to neboli nominanti pani ministerky Kolíkovej alebo niekoho z jej nástupcov, to boli ľudia, ktorí tam boli roky predtým. Toto nie je v dobro... v záujme verejnom, toto je v záujme, to je typické správanie sa strán, ktoré sa dostanú k moci a potrebujú všetko ovládnuť vrátane štátnej správy. A ja pritom netvrdím, že nie je právom ministra alebo iného funkcionára vyberať si, vyberať si svojich spolupracovníkov a aj na niektoré vedúce posty dávať, dávať ľudí, ktorým dôveruje, ale rozsah tých zmien aj na ministerstve spravodlivosti, ale nielen na ministerstve spravodlivosti prekračuje tú úroveň, ktorá je akceptovateľná pre normálne fungovanie štátu, a poškodzuje fungovanie štátnej správy a verejnej správy.
Útoky na médiá, ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu, a resp. i zrušenie verejnoprávneho média a jeho nahradenia štátnym médiom, rozlišovanie mimovládnych organizácií na dobré a zlé, a tie zlé, politické budú odstrihnuté od verejných zdrojov, budú, budú im dané, dané prísnejšie pravidlá, to je opäť niečo, čo má rozmer aj súvisiaci s ministerstvom spravodlivosti.
Ten tretí zásadný problém pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý má opäť aj súvislosť pôsobením ministerstva spravodlivosti, je spochybňovanie zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska v západných štruktúrach.
Tu je, samozrejme, že hlavný diel zodpovednosti na premiérovi Ficovi, ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a slávna politika na štyri svetové strany, nerozlišovanie, kam Slovensko patrí a čo je pre Slovensko dôležité v medzinárodných vzťahoch. To usmievanie sa a priateľské správanie k Putinovmu Rusku, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, a, naopak, spochybňovanie Ukrajiny a útočenie na Ukrajinu, alebo teda včera naposledy pán premiér Fico obhajoval v podstate komunistický čínsky režim, keď ja som sa ho pýtal na, na, na jeho cestu do Číny v súvislosti s výrokmi pána splnomocnenca Kotlára, ktorý hovorí o tom, že covid vírus bol umelo vytvorený, a teda aj vypustený, že ako sa to, či sa neobáva, že to poškodí, poškodí jeho cestu do, do Číny, tak pán premiér Fico sa teda otvorene priznal k tomu, že ten čínsky komunistický režim je vlastne v poriadku, lebo veď Čína je veľká, tak, tak oni tam potrebujú takýto režim, tam, tam by nefungovala demokracia ako u nás. To je teda veľmi, veľmi silné od politika demokratickej krajiny, a aj keď sú politici demokratických krajín, ktorí neotvárajú témy ľudských práv pri stretnutí s predstaviteľmi komunistickej Číny, takto otvorene sa prihlásiť k tomu, že komunistický režim je v poriadku, to sa mi zdá dosť výnimočné.
No ale aj na tomto poli zohráva svoju nie pozitívnu rolu pán minister spravodlivosti Susko, lebo jeho novela Trestného zákona bola významným zdrojom problémov Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, bola predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií, bola dôvodom, prečo tá novela bola niekoľkokrát novelizovaná a opravovaná, lebo jediné, na čo táto vláda počúva, je kritika zo strany Európskej únie, navyše taká kritika, pri ktorej hrozia nejaké finančné sankcie, strana eurofondov, pozastavenie vyplácania eurofondov, to je to ešte, na čo sú ochotní súčasní vládni predstavitelia počúvať. Keď to s tým nie je spojené, tak, tak ich to nezaujíma, a či už ide o kritikov z radov odbornej verejnosti, alebo, alebo z radov opozície, alebo zo strany médií, alebo aj zo strany Európskej únie, keď to nemá ten charakter, že, že hrozí nejaké pozastavenie peňazí z Európskej únie, tak to nie je, nie je problém. Viď reakcia ministerstva spravodlivosti a aj celej vlády na Správu Európskej únie o stave právneho štátu v Slovenskej republike, ktorá keby zaznela zo strany, zo strany konšpiračných médií alebo nejakých extrémistov, ten tón by som tomu rozumel, ale zo strany štátnych orgánov, ako je ministerstvo spravodlivosti, úplne neprimerané.
Čiže máme tu tri zásadné veci pre Slovensko. Právny štát, liberálna demokracia a naša príslušnosť k Západu. Štvrtá Ficova vláda ich za prvý rok svojho pôsobenia poškodila a spochybnila nebývalým spôsobom a pán minister spravodlivosti Boris Susko sa na všetkých troch týchto spochybneniach životných záujmov Slovenskej republiky a ich občanov podieľal významným spôsobom.
Keby nebolo nič iné, tak toto je dôvod preto, aby ako minister spravodlivosti skončil.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pani poslankyňa Števulová.

Ďakujem za slovo a ďakujem, Ondrej, za tvoj príspevok, pretože naozaj si myslím, že tak ako som aj ja vo svojej rozprave sa snažila natieniť, a rovnako si to aj ty natienil, je veľmi dôležité vnímať výkon funkcie ministra a ministerky nie cez úzky výklad formalistický výklad litery zákona, ale pre tie širšie súvislosti. A ja sa naozaj bojím a nemám vôbec istotu, že akým smerom sa vlastne spravodlivosť a právny štát na Slovensku budú ďalej uberať. Ono môžme mať rôzny názor na to, aký by minister spravodlivosti, ministerka spravodlivosti mali byť, čo by mali robiť, ale v zásade si myslím, že je dôležité nepodkopávať dôveru ľudí v to, že tá spravodlivosť a právny štát, tak ako sme si ich nastavili pri vzniku Slovenskej republiky, nebudú poškodzované, že nebude ohrozovaná liberálna demokracia, pretože to je základom našej štátnosti, že nebudú porušované dlhodobé nepísané veci, na ktorých hodnoty, na ktorých sme postavení, napríklad naozaj aj to, čoho si sa dotkol, Ústav pamäti národa a podiel vlastne aj ministerstva spravodlivosti, čo už aj Mária spomínala, na uzavretí toho zmieru, keď všetci vieme, aké škody tu komunizmus napáchal, a že teda naozaj aj v záujme vysporiadania sa s tou minulosťou, ktorá je ešte pre mnohých, v osobách mnohých ľudí stále živá, je nevyhnutne potrebné, aby sme činnosť Ústavu pamäti národa podporovali, nie diskreditovali, je podľa mňa schválenie toho zmieru vlastne donebavolajúcou nespravodlivosťou a popretím v podstate všetkých tých krívd, ktoré komunistický režim aj prostredníctvom svojho právneho systému napáchal na ľuďoch a špeciálne na ľuďoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne za tú zmienku k tým vládnym organizáciám. A tiež si myslím, že je to téma, ku ktorej sa treba vracať. Dotačná schéma ľudských práv prešla na ministerstvo spravodlivosti z ministerstva zahraničných vecí. To nastavenie, ktoré prešlo z ministerstva zahraničných vecí, tak ako bolo nastavené z vlád SMER-u, prešlo zásadne obnovou na ministerstve spravodlivosti stransparentnením celého procesu a žiadni ministri voči nemu nemali žiadne námietky. Ako prešiel na ministerstvo spravodlivosti, ako bol nastavené. Ani minister Gál, ktorý tam bol, ani, keď ho, vlastne nastala ministerka spravodlivosti Žitňanská, to bolo áno, aj za vlády SMER-u, žiadne námietky k tomu neboli.
A teraz zrazu, teraz príde minister Susko, spochybní celý proces, ktorý mal jasné pravidlá aj na základe vyhlášky, čo predtým vôbec nebolo, vôbec nebolo, a zneužil vlastne celú dotačnú schému na politický boj s opozíciou. A toto je tiež námietka, že jednoducho nechal sa takýmto spôsobom politicky vtiahnuť, veď je to politický nominant, ale zneužil celú dotačnú schému na ochranu ľudských prác na boj s opozíciou a nakoniec cez bludy až konšpirácie ohľadom samotného auditu v tejto dotačnej schéme k odvolaniu podpredsedu parlamentu. Toto samo osebe by malo stačiť na odvolanie ministra spravodlivosti. Jednoducho kto iný ak minister spravodlivosti by mal dbať, že jednoducho pravidlá sa dodržiavajú a nezneužívajú sa za to, že príde nejaký iný politický nominant, aby sa odstraňovali podpredsedovia parlamentu, ktorí sú predstavitelia opozície.

Ďakujem za, obom kolegyniam za faktické poznámky.
Pani poslankyňa Števulová sme úplne v zhode, že nie je dôvod na čisto formalistický výklad, a tá obhajoba, ktorá zaznieva zo strany predstaviteľov vládnej koalície a ktorá hovorí o tom, že veď neporušil zákon pán minister, tak, tak čo mu vlastne vyčítame, no však vyčítame mu konkrétne veci a tie konkrétne veci nemajú a nemusia mať charakter porušenia zákona, ale nejaké konanie môže byť nemorálne, neetické a odporujúce verejnému záujmu aj na to, že z čisto formálneho hľadiska nie je porušením zákona.
A áno, to, čo si spomenula, je veľmi dôležité, že konanie vládnej koalície vrátane konania pána ministra Suska podkopáva dôveru ľudí v právny štát, dôveru ľudí v inštitúcie, dôveru ľudí v liberálnu demokraciu, ale zjavne tieto hodnoty nie sú nijako dôležité pre predstaviteľov súčasnej vládnej garnitúry a napokon aj ten zmier s Andrejom Babišom, ktorý si spomenula, a teda to vlastne pohŕdanie obeťami komunistického režimu, ochota, ochota kriviť historickú pamäť, je len symptómom toho istého.
Nie je náhoda, že, že teda Robert Fico sa v minulosti vyjadril, že on si november ’89 nevšimol. Tak rovnako sa správa SMER dôsledne, oni si proste november ’89 nevšimli a vidno to aj na ich politike.