Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som už ráno povedal, spravodlivosť je dôležitá – všeobecne – a aj pre mňa je dôležitá, preto som tu aj v piatok. Ľahká.... (Povedané so smiechom.) Môj kamarát hovorí, že v piatok musí brzdiť tak, že šmykom ho ťahá do mesta, že piatok je silný (povedané so smiechom) a... Ale nie, naozaj.
Bolo toho veľa povedaného a nechcem sa teda nejako zopakovať a koniec koncov som to ani neštudoval a nie som úplne, možnože sa v tých nejakých výrazoch možno budem aj, aj mýliť a... alebo pomýliť a nechcem tuná zadať nejakú vďaku a široký úsmev od ucha k uchu, hej, že jak som sa pomýlil, takže budem sa snažiť hovoriť z nejakej... z podstaty veci, hej, nie nejak že právne formulovať, a že čo... ako to vnímam. Veľa tu toho bolo povedaného, ja sa s dôvodmi, ktoré predstavila kolegyňa pani Kolíková, stotožňujem, plne sa s nimi stotožňujem, podpisujem, však koniec koncov som sa aj reálne podpísal a aj takto. A po tom všetkom, čo tu aj bolo povedané, nič ma nevedie k tomu, že by som mal niečo, niečo z toho prehodnotiť.
Čo tu možno neodznelo alebo také v tom iného duchu, nie takého čisto z právnického uhla pohľadu, ja to takto vnímam, že my hovoríme niečo, že pán minister urobil nesprávne, a on teda alebo tí, čo mu pomáhajú, tak hovorili, že to urobil správne, hej, že možno to je o nejak dileme morálnej, hej, že kto to rozsúdi.
Ja mám takú pomôcku a minule, ešte keď som bol prvýkrát poslanec, a ja som si dal do bronzu vyliať taký žalm, myslím, že to je 27, a ten žalm hovorí, že som starec, bol som mladík, nevidel som spravodlivého opusteného, nevidel som jeho deti žobrať o chlieb.
Neviem prečo, strašne sa mi páči ten žalm. A toto možnože, zdá sa, že ako sme tu takto, tak asi to rozsúdi už len nejaká iná moc a ja som nikde nikomu nič neprial a už vôbec nikdy nikomu nič zlé, hej, a ja len, teda že nech, nech pán minister vie, že proste takto to niekto možno prizerá. Tí, čo majú dar viery, možno tomu veria, tí, čo nie, to len tak zľahka obídu. Každopádne nejaký taký žalm pred dvoma tisíc rokmi vznikol a aj tam už vtedy si uvedomovali dôležitosť nejakej spravodlivosti a spravodlivého konania.
Mimochodom, ja som tú tabuľku jednu dával pánovi Borecovi, ešte bol minister pán Borec, ale veľa vecí sa zmenilo odvtedy, lebo teraz by som ju sem nemohol doniesť, lebo to by bola asi pomôcka, a ešte druhý problém je, že ja som si dal, myslím, vtedy urobiť štyri, ale jednu nám ukradli (povedané so smiechom), takže tú, čo som mal ešte v zálohe, som ju tam musel zavesiť, kde nám ukradli, a to ešte bolo pred prijatím tohto, tejto novely Trestného zákona. Tu vznikla taká zaujímavá situácia, že nie túto, ale ešte jednu mosadznú a tú žena na Interi na trhovisku musela kúpiť, našu tabuľku. Bolo zrejmé, že bola naša, lebo iba my sme si ju dali vytlačiť, tak musela ju kúpiť od tých priekupníkov, aby si ju, aby mohla zobrať. Policajti to tak rozhodli, že nejakú že symbolickú cenu. No takže nedám vám ju, pán minister, tú tabuľku z týchto dôvodov, ale prajem vám, nech je všetko v poriadku u vás, a teda že keď, nech to rozsúdi ten, ten, kto vie. Teda vy keď máte pocit, že ste robili správne a v poriadku, dovoľte teda spolu s kolegami našimi z opozície zapochybovať.
A ja sa možno pristavím pri tom, pri tom pánovi Kováčikovi. Ja neviem presne, koľko on bol tým gen... tým špeciálnym, on bral plat. Bol, asi dekádu bol, on bral plat, podľa mňa nebral málo, hej, a viete, že to sú také tie, ja ako podnikateľ to vnímam niekedy, veci aj cez čísla, cez náklady, hej, že vy si, štát má náklady spojené s nejakou funkciou a on tú funkciu nerobí a my ho za to platíme, tak toto považujem za, za hrubé poškodenie akože nás všetkých a už odhliadnuc od toho, že, že čo robil. Hej, on teda nekúril tuná v Národnej rade, a keby nekúril, si dáme kabáty.
Čiže on nerobil to, čo mal robiť, a nerobil to dlhé roky, potom naňho došlo asi v zmysle toho žalmu 27. A... a... ale čo stalo, že, pán minister, že vy ste ho z tej basy vytiahli? Ja teda použijem taký slovník jednoduchší, vy sám budete mi tu kontrovať, že vy ste mu prerušili výkon trestu, už som sa to naučil aj ja, hej, čiže vy ste ho neprepustili, vy ste mu prerušili výkon trestu.
A dneska tu odznelo zaujímavé, to sa chvíľočku pri tom pristavím a vy vlastne, vlastne ste mu , keď tak, ako ste to uviedli, vy ste mu vlastne urobili zle, lebo on tam, lebo ste si povedali, že on tam bude o to dlhšie. Viete, o to dlhšie, veď a... Môžeš... Takto, ak teda platí spravodlivosť a súdy, ktoré rozhodovali, rozhodli správne, tak on sa tam vráti, vy ste mu vlastne nepomohli, vy ste mu ublížili, lebo on keby tam teraz bol, tak nemá ten prerušený a dovtedy... už to mohol mať za sebou, a prísne vzaté. (Povedané so smiechom.) Takto sa tam ešte bude musieť vrátiť. Alebo vy už kalkulujete s tým a už je to celé prichystané, že sa tam, sa tam nevráti, a formálne to voláme prerušenie trestu, ale, ale už všetci vedia, že sa tam proste nevráti, no.
Takže dá sa na pozrieť aj tak, že keď ste mu chceli pomôcť, mali ste ho nechať tam, už by mal, myslím, o pol roka by mu odbudlo z toho, takže aj tak sa dá na to pozrieť.
A viete, ten pán Kováčik, z toho, čo som počul, on neprepustil nejakého otca, ktorého prepustili, a mal doma hladné deti a ukradol niečo v Lidli. Ani neprepustil nejakú matku s nejakým zložitým životným príbehom. On prepustil mafiána. Viete, že, ja neviem, že taká, by som povedal, že, taká že spoločenská akceptácia, niečo také, akože také, že ako, aj by som to aj zjednodušil, a jak nie som právnik, si to môžem dovoliť, že prižmúrenie oka, hej, že budeme takí akože veľkorysí, že, že teda... Ale on prepustil mafiána. Ja neviem, akože... Alebo ináč to poviem. Keby prepustil niekoho od vás, hej, že zo SMER-u, tak chápem to, že teda, alebo potom môžme touto dedukciou prísť, že to sú vlastne vaši, že vlastne mafiáni sú vaši, hej, čiže preto ste ho vlastne pustili.
No, ideme do desivých vôd a naozaj sa nám nečudujte, že sa čudujeme – a nie sme asi sami – a máme podľa mňa plné právo sa hnevať, že čo vlastne robíte, ako nakladáte s tou mocou. Asi ja vám ju neberiem ani vlastne... zákonná je, ale vy musíte opatrne vážiť na váhach toho, že ako tú moc budete používať, a vy vytiahnete z basy človeka, ktorý bral peniaze 12 rokov zadarmo. Ten človek nezaslúžil nič. Keby muroval 12 rokov, keby ste 12 rokov zamestnávali murára, tak by ten človek nevymuroval ani záchod za tých 12 rokov z pohľadu tohto, že čo vlastne urobil Kováčik, lebo Kováčik za tých neviem koľko rokov neurobil nič z pohľadu. Veď my sme tu boli svätá zem, krajina zasnúbená, tu nebola korupcia (povedané so smiechom), nemal čo robiť, hej, však on si mal pýtať zníženie platu. Hej, že vlastne on... proste nebolo čo robiť.
No, čiže tohto človeka, a za to, že vytiahol z basy mafiána. To ma naozaj akože dosť, dosť berie do kolien, lebo ja som zažil, čo som zažil. A viete, to sú také veci, že ja by som chcel, aby sme s tým už, ako aby tá, tá doba bola za nami. Ja by som chcel, že teda už tá doba je za nami. Ja si pamätám 90. roky v Bratislave. Ja si pamätám, v Bratislave jak sa preháňali piťovci z jedného konca na druhý a všetci salutovali. Ja si to pamätám, ja si pamätám, ako prišli ku nám a rozbili nám bar. A ja som bol jediný v Bratislave, kto sa im postavil. Tri roky to trvalo. Pán minister, počúvajte dobre. Nepočúvate, nevadí.
Ja len to hovorím, že ja mám právo byť nahnevaný, keď sa tam tá doba vracia, keď, keď mafiáni, keď ich púšťa, a ten za to, že ho pustil, vy ho pustíte. Podľa mňa neni správne, že, že, že sa vraciame do tých, do tých ťažkých dôb, kde vlastne... Áno, aj vtedy policajti hovorili: „Viete, kto to je, pán Hlina?“ Ja vravím: „Viem, mne to je jedno.“ Prokurátorka sa ma pýtala: „Viete, kto to je?“ – „Viem, mne to je jedno.“ Išiel som na súd a na súde v justičáku stálo päť takých veľkých, asi to malo pôsobiť nejak odstrašujúco, hej, a ja som vtedy aj sudcovi povedal: „Pán sudca, ja som za Kaukazom prežil roky rokúce, ale toto je Európa a ja by som bol rád, keby to aj Európou zostalo. Toto sa v Európe nerobí.“
Viete, a to je podľa mňa principiálna vec, ako aby sme si povedali, že kde chceme žiť, v akej krajine chceme žiť a že niečo sa netoleruje. Keď si sa rozhodol byť mafiánom, buď mafiánom. Keď máš to šťastie, že ťa nezastrelili, tak sa aspoň netvár na slušného človeka a neskúšaj tu na nás, že pomaly ti máme dať červený koberec a ospravedlňovať.
To mám zase iný prípad. To sa niekto ide so mnou súdiť, že som sa dotkol jeho cti, lebo som povedal, že bol spojený s mafiánskou skupinou (povedané so smiechom), a zažaloval, si predstavte, zažaloval mňa, 95-ročného pána a vydavateľstvo SME, hej, že sme sa dotkli jeho (povedané so smiechom) neviem čoho, neviem, jakú môžte mať česť, keď proste, ja som ich do tých zoznamov, ja som s nimi nerobil, že keď s nimi robil, on preberá, viete, svoj, svoj životný track si píšete sami. Oni nepíšu... Keď si on zapísal do svojho CV-čka, čo si napísal, to je jeho problém, nie môj.
Čiže preto sa, sa cítim dotknutý z toho, že, že prečo ste to vlastne urobili, mafiána pustil, viete, že... Zle. Ja chápem tomu princípu ako z pohľadu toho, že potrebovali ste si ochrániť, lebo vás nezradil, to je akože kľúčový parameter, ale neviem, či sa má na to zneužívať štátna moc, mali ste nájsť iný asi, keď ste taká tá skupina a fungujete tým klanovitým mafiánskym spôsobom, mali ste nájsť nejakú inú formu odmeny, mali ste možno cez tú väzenskú stráž sa s ním dohodnúť, nech mu dajú farebný televízor, ja neviem, čo sa dá robiť (povedané so smiechom), to fakt neviem, ja som tam nebol, hej, ale že, nie tak naoko, že budete lámať na kolene celú krajinu, že pustíte Kováčika, a ešte to tu budete obhajovať, že je to úplne ako pomaly nutné, a ešte sa nad nami zavzdušňovať, že čo sa my nad tým pohoršujeme.
Viete, na tom príbehu fakt strašne veľa nesedí. Za to, čo 12 rokov bral peniaze, tam mal sedieť, ticho sedieť. Ani televízor nemal mať. Viete, že to ja, ja milujem, to jak v tom, to sa hovorí, nie, v tom Shawshanku to bolo, že tu sú všetci nevinní. Viete, všetci sú v tej väznici nevinní, že kam vinný človek nejde, všetci sú tam nevinní (povedané so smiechom), hej, potom niekto o tom rozhodne, ale ja si myslím, že to neni, neni až taká zlá, zlá tá bilancia, že má dať – dal, keď 12 rokov berieš plat za nič a odsedíš si za to, ja neviem, 2–3 roky. To neni také zlé, hej, že to proste celom bilančne sedí. (Povedané so smiechom.) Ani niektorým tým podnikateľom, nebudem ho menovať, však všeličo sa o ňom rozpráva, nerozpráva, ako prišiel, k čomu prišiel, a bol tam možno tri mesiace. Tri mesiace vydržím. Viete, ono to možno trvá o niečo dlhšie ako, ako na Karibiku, ale za tie tri mesiace, a keď sa to všetko zabudne, čo som doteraz urobil, tak to kľudne odsedím aj pol roka. Viete, že, že prečo toto už nepovažujete za stálo, ale lámete, lámete aj túto krajinu proste na kolene. Dokazujete, že tu právo neplatí. Hej, dokazujete to cez tieto veci. My si to nemôžme dovoliť, pán minister.
Bolo tu spomenuté, Ondrej Dostál tu spomínal Čínu. V Číne je to tiež všelijako, hej, s tým aj zákonom, aj so spravodlivosťou, tiež sú tam také, by som povedal, veľmi diplomaticky, jemné aj menej jemné nuansy toho celého, ale ten, čo tam ide podnikať, oni si to – tí Číňania – plus-mínus čiastočne vedia dovoliť, lebo ten trh je 1,3 mld. či koľko, čiže tam niekto sa chvíľku tvári, že nevidí, nepočuje, lebo ten ekonomický záujem ako keby nám stiera tie riziká toho rizikového systému spravodlivosti, keď to takto poviem. Ale prosím vás, čo je našou konkurenčnou výhodou v mori možností, kde budete investovať?
Myslíte, že niekto pôjde do malej krajiny, kde nás je päť, to je jak tretina Pekingu, do krajiny, kde nefunguje, kde nefunguje spravodlivosť? Kde je proste nestabilný systém spravodlivosti, kde mafiánov ťaháte z basy? Že to, to, myslíte si, pre nejakého inštitucionálneho investora, hej, ktorý rozumie, že proste chce mať peniaze na poriadku, verí v rule of law, myslíte si, že on si, teda0 toto bude preňho atraktívne, že pôjde tu? A najskôr sa ohlási u vás, lebo niekto mu povie – najskôr sa musíš ohlásiť u Fica, musíš zaniesť kvety a neviem čo a potom už nebudeš mať problém? Možno sú aj takí investori, čo tak chcú do takej krajiny ísť len investovať. Ale podľa mňa je ich čoraz menej alebo už nie sú. Klasický inštitucionálny investor, normálny investor chce fungujúci štát, fungujúcu spravodlivosť. A my teraz o toto prichádzame kvôli tomu, že ste potrebovali povyťahovať tých, čo ste potrebovali povyťahovať?
Už len čarovné bolo to, že – ja už budem končiť – pán Gašpar tu spomenul (povedané so smiechom), naozaj, že však klesla, tá kriminalita klesla o 15 %, sme tu dostali výpočet. Ono, prísne vzaté, tak klesla, keď ste znížili ten, tú hranicu, odkedy už je to ten trestný čin. To podľa mňa, podľa mňa to neni žiadna atómová fyzika, hej, keď ja zvýšim hranicu, odkedy je trestný čin trestným činom, tak zákonite mi trest klesne, kriminalita, lebo všetko prepadá do toho priestupkového zákona, nikto tu nespomenul, že koľko narástli alebo nenarástli priestupky. Ale viete, to mi príde také urážajúce, že, naozaj že to je taká argumentácia pre simplexných, že, že proste taká hrozne nepoctivá, hej, čiže ja by som to nehovoril, že teda klesla kriminalita. Podľa mňa neklesla kriminalita, hej.
A už len úplne, úplne nakoniec, to, čo ste teda urobili, ako urobili, ešte osviežilo, osviežila aj tá skutočnosť, ja ani, prísne vzaté, neviem, preto, práve preto, lebo možnože nie som právnik, že prečo vlastne ministerstvo vnútra sa... uzavrelo mier s tým Babišom, hej, ale vlastne úrad... vlastne teraz som to čítal, pána Mazáka, že to nemusí rešpektovať, že to stále platí. Ja už len čakám, kedy veterinári omilostia, ja neviem koho, Kováčika. Viete, že nejaký, hej, že Štátna veterinárna správa Senec, lebo pod tú patrím s mojou farmou, vydá nejaké rozhodnutie vo veci právoplatnosti, že... Naozaj sa tu strácam v celom tom systéme, hej, že vlastne kam ideme a... a načo a kde... čo tam, čo je vlastne na konci, hej.
Bureš... videl som video, kde Babiš hovorí, že on bol v ŠtB, ale bol v tej – ako sranda –, hej, že v tej ekonomickej, v tej dobrej. On to, on... niekto povie, že bol som v tej, ale zrovna tá časť, v ktorej som ja bol, my sme až takí chrapúni neboli, ale povedal, že bol, ale my s ním uzavrieme zmier – ako štát –, že nebol. Ja, ja naozaj, že, že... sú možnosti, kde ešte chápete, kde už potom prestávate chápať. Čiže čo tým chcem povedať? Hazardujeme. Je to nebezpečné, nemôžme si to dovoliť. Nemáme na to, my nemáme na to, aby sme, my nie sme Čína z pohľadu toho, že zákon tu až tak nefunguje, hej, musíš mať známosti a... ale trh je obrovský, čiže vydrž, vydrž, lebo trh je obrovský, všetky straty sanuje, je obrovský trh.
My sme strašne malý trh, strašne malý trh. My o to viac musíme byť puristi – alebo jak sa to povie – o to viac musíme dávať pozor, aby, aby naozaj sme svietili v tom mori, hej, že tú, áno, dosažiteľnosť práva a že domôžeš sa rozsudku bez problémov, že o to viac by sme na to mali dávať pozor, ale vysielame signály, ktoré, ktoré sú naozaj enormne disfunkčné.
Hej, tak to... to tu dávam taký, by som povedal, že podnikateľský pohľad do toho, neviem, či to malo vôbec zmysel, ale aspoň som to skúsil.
Ďakujem pekne.
