22. schôdza

Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste pri tomto hlasovaní nedali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, lebo bol predložený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
V prípade, že tomuto návrhu nevyhoviete, navrhujem, aby ste v súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodli o ďalšom postupe až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
Pán poslanec Lučanský predložil pozmeňujúci návrh včera v rámci ústnej rozpravy, do ktorej nebol prihlásený. Prihlásil sa do nej ako spravodajca, avšak podľa rokovacieho poriadku má právo vystúpiť mimo poradia navrhovateľ a spravodajca, nie však akýkoľvek. Navrhovateľ bol pán poslanec Lučanský, ale v okamihu, keď sa prihlásil do rozpravy a bolo mu mimo poradia udelené slovo, tak plnil funkciu náhradného spravodajcu a v pozícii navrhovateľa bol pán poslanec Garaj.
Čiže podľa môjho názoru nemal to oprávnenie, mal ho ako spravodajca poslanec Glück.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia a kolegyne, nerada zdržujem, viem, že teraz vlastne ste... (Reakcia z pléna.) V pohode, super, som rada, že ste pripravení si ma aspoň vypočuť. Máme tu totižto taký problém s týmto zákonom, už tu boli upozornenia aj na procesné pochybenia, ale ja budem hovoriť o vecnom obsahu.
Ja som sa snažila predkladateľa Adama Lučanského na to opakovane upozorniť. Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu na ústavnoprávnom výbore bola do pôvodnej novely zavedená možnosť pre žiadateľa podať námietky voči vyčíslenej úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, konkrétne v nasledujúcom znení: „Žiadateľ môže proti vyčísleniu úhrady podať námietku, o ktorej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie úhrady potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba nevyhovie námietke.“
Infozákon, ktorý teda týmto novelizujeme, však inštitút námietky nepozná a novela ho nijako neupravuje, to znamená, že nestanovuje základné procesné parametre, ako sú lehota na podanie námietky, subjekt, ktorému je potrebné námietku doručiť, lehota na rozhodnutie povinnej osoby v prípade autoremedúry či lehota na rozhodnutie nadriadenému orgánu v prípade nevyhovenia povinnou osobou. Novela tieto náležitosti upravuje takto: nič, nič, nič, nič. Inými slovami, neupravuje to, čo vo svete, v ktorom sa riadime právnymi normami, znamená, že táto novela nebude riadne vykonateľná. Nespĺňa ani základné požiadavky na jasnosť, určitosť a vymožiteľnosť práv. Novela zavádza situáciu, v ktorej povinná osoba prakticky nemusí o námietke rozhodnúť nikdy, a nič sa nestane, pretože nemá stanovenú žiadnu lehotu, to znamená, že sa žiadateľ (zaznievanie gongu) nemá ako efektívne brániť voči stanovenej úhrade. To teda len podčiarkuje všetky otázniky, ktoré s touto novelou súvisia, ústavnoprávneho charakteru. V porovnaní s tým česká úprava, na ktorú sa predkladateľ opakovane odvoláva, upravuje lehoty presne. Na podanie sťažnosti je stanovená lehota 30 dní, povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby sťažnosti vyhovel, alebo ju v tejto lehote musí predložiť nadriadenému orgánu a nadriadený orgán potom rozhodne do 15 dní odo dňa, kedy mu bola sťažnosť predložená.
Samozrejme, ja osobne vecne nesúhlasím s celou novelou, tak ako bola predložená, ani s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol predložený teda aj v rozpore vlastne s rokovacím poriadkom, kde sa mení aktuálna lehota z ôsmich dní na dvanásť dní, ale v tom sa určite nezhodneme, keďže tento návrh podporujete.
Chcela som vás však upozorniť na to, že sa chystáte schváliť chybné znenie zákona. Jednoducho nie je právne vykonateľné. A chcela som, aby to tu jasne odznelo predtým, než budete o tom hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Plavákovej, ktorá upozornila na závažné problémy v tejto v podstate spackanej, spackanej novele zákona. Je to príklad absolútneho babráctva, kedy nielenže nie je jasné, čo to je veľký rozsah a za aký rozsah informácií bude musieť žiadateľ platiť, dokedy, ako má rozhodnúť orgán, predlžuje sa to, čo ste už spomínali, predlžujú sa lehoty. Už teraz si štátne orgány predlžovali lehoty zo sedem dní o ďalších sedem dní v podstate úplne svojvoľne na, bez toho, aby to malo nejaký reálny základ. Teraz sa v podstate žiadateľ o informácie, je možné, že ani nedočká odpovede.
Zároveň už teraz bez toho, aby platila táto novela, niektoré štátne orgány porušujú infozákony, nesprístupňujú informácie, môžem napríklad menovať pána ministra Šutaja Eštoka, pána ministra Kaliňáka, pána ministra Tarabu, ale aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré dokonca chce, aby namiesto písomnej žiadosti, aby im žiadateľ o informácie zavolal, čo je úplne absurdné, pretože žiadny zákon takúto požiadavku nestanovuje.
Takže predstavte si, že teraz už porušujú ministerstvá a ministri zákon o slobodnom prístupe k informáciám. A čo budú robiť potom, keď začne platiť táto vyslovene zlá a podľa môjho názoru protiústavná novela zákona?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Stiahol som svoj procedurálny návrh a idem to povedať vo faktickej poznámke.
Pani poslankyňa, spomenuli ste procesné pochybenia pri schvaľovaní tejto novely infozákona. Predpokladám, že ste mali na mysli aj to, čo hovoril pán poslanec Dostál, a síce že pozmeňujúci návrh pána poslanca Lučanského bol prednesený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
Tak rád by som k tomu povedal, že ak sa takéto niečo stalo opozičným poslancom v minulosti, že nesprávne predniesli pozmeňujúci návrh, tak predsedajúci o takomto pozmeňujúcom návrhu ani nedal hlasovať, čiže vôbec nebol dôvod hlasovať o námietke pána poslanca Dostála, o jeho procedurálnom návrhu alebo o tom, aby to posúdil ešte ústavnoprávny výbor, predsedajúci má právo nedať hlasovať o nesprávne prednesenom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Viacerí sme to už v minulosti zažili. Ja sám som to tiež zažil, urobil som chybu, nedali o tom hlasovať, uznal som, prosím.
Takže ak chce vedenie parlamentu merať rovnakým metrom voči opozičným aj koaličným poslancom, tak by malo postupovať rovnako, inak sa vystavuje tomu, že bude vnímané ako neprincipiálne, nekonzistentné, ako také, ktoré si vykladá rokovací poriadok inak vo vzťahu k opozičným poslancom a inak vo vzťahu ku koaličným poslancom. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja sa tiež chcem pripojiť k tomu, aby v tejto rokovacej sále boli jasné pravidlá pre všetkých rovnako. Je evidentné, že pozmeňujúci návrh pána Lučanského bol nesprávne prednesený, a tým pádom prijmeme chybné znenie zákona.
Ja sa pýtam, že či toto je tá profesionalita, to je to, čo ste sľubovali pred voľbami, že parlament bude riadne fungovať, že bude riadne dodržiavať zákony, rokovací poriadok, že sa bude prihliadať tak na opozičných, ako na koaličných poslancov.
Infozákon už teraz nefunguje tak, ako by mal, spomenula to moja kolegyňa. Nedodržiavajú sa lehoty, ministri kašlú na ľudí, nechcú im odpovedať, chcú ešte, aby to bolo spoplatnené, a namiesto toho, aby sme ten zákon dodržiavali, aby sme ho vylepšili, aby verejnosť bola transparentne informovaná o všetkých informáciách, pretože sú to verejné peniaze, s ktorými narábajú ministerstvá, tak namiesto toho idete tuná prijať tento paškvil, namiesto toho, aby ste si priznali chybu a zjednali nápravu.
Preto vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste v tomto prípade zjednali nápravu, aby tento zákon bol prijatý v súlade s rokovacím poriadkom, tak ako to má byť. (Potlesk.)

Kolegovia, kolegyne, podľa môjho názoru tento, táto novela zákona je právny paškvil a všetci ľudia s právnickým vzdelaním, ktorí sedia v tomto pléne, by mali hlasovať proti tejto novele.
Kolegyňa Plaváková aj kolega Dostál upozornili na vážne aj hmotnoprávne, aj procesné pochybenia, a preto je jasné, že táto novela nie je ani v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, mimovládne organizácie sa proti nim vyhranili a jej jediným dôsledkom bude obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám, ktoré, ako bolo správne podotknuté kolegyňou Remišovou, už zažívame v súčasnosti, keď odpovede na naše infožiadosti sú viac ako pochybné, a reportujú to aj iní ľudia, takže vás prosím, naozaj minimálne vy, čo máte právnické vzdelanie v tejto snemovni, zamyslite sa nad podporou tejto novely.

Pani poslankyňa Plaváková vo svojom vystúpení správne upozornila na to, že tá zmena, ktorá bola schválená v pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy a ktorá sa odvoláva na českú právnu úpravu, nie je zhodná s českou právnou úpravou a na rozdiel od tej českej právnej úpravy nie je vykonateľná, lebo nie je tam bližšie upravený postup, ako sa má postupovať pri vybavovaní námietky proti určení výšky, výšky úhrady.
A my sme o tom hovorili vo svojich vystúpeniach už, už v stredu, keď sa začala rozprava o tom, o tomto bode programu, a zjavne si to uvedomili aj koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venovali, pretože keď včera ráno sa pokračovalo v prerušenej rozprave, tak poslanci koalície mali pripravený ďalší pozmeňujúci návrh, ktorým to chceli opraviť. Ja som ho nevidel, ale teda predpokladám, že tam chceli prinajmenšom doplniť, doplniť lehoty, ktoré by, čo by aspoň časť tých výhrad eliminovalo.
Nakoniec ten pozmeňujúci návrh nepredložili, lebo tu nebolo dosť koaličných poslancov v pondelok ráno, aby, aby sa pätnásti pod ten návrh podpísali, ale teda je zjavné, že aj koalícia, alebo teda koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venujú, si uvedomujú, že tak ako je to naformulované, je to zlé, dokonca majú pripravený návrh, ako to opraviť, len z hľadiska toho, že ich tu nebolo dosť, nemali 15 podpisov, tak ho, tak ho nepredložili.
Tak podľa môjho názoru je nezodpovedné schvaľovať návrh, o ktorom aj koaličná väčšina vie, že je zlý, takže opätovne vás vyzývam, aby ste zišli z kratšej cesty a odmietli ten návrh.