22. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán Ferenčák, no treba povedať, že my riešenia máme, len my teraz nevládneme. A ja sa musím zase opakovať, že vy ste neni žiadny nový politik. Vy tu už ste boli aj s predchádzajúcou vládou a ja dúfam, že ste aj niečo robili a že ste hľadali nejaké riešenia a že ste ich aj vtedy mali. Otázka je, že prečo ste ich nepredložili do dnešného dňa.
A ja nesúhlasím s vami, že taká reforma trvá roky, že kým sa prejaví. Podľa mňa to je rok, dva, tri a keby ste na začiatku volebného obdobia prišli s nejakým naozaj dobrým návrhom, tak na konci ste už mohli žať tie výsledky.
Ja chápem, že je to ťažká diskusia, ale jednoducho od politikov, ktorí stále hovoria, aké majú skúsenosti a koľko rokov teda aj tu naozaj pôsobili v tých samosprávach, by som naozaj čakala oveľa viac.
No a ešte k tomu pánovi Ódorovi. Ja už som normálne aj zabudla na jeho meno a že sa vôbec teraz znova vyskytlo v tejto rozprave, ale neviem, či ste čítal Bielu knihu od pána Ódora, ktorú nechal k reforme samospráv a kľudne sa ňou inšpirujte, je tam podľa mňa veľmi veľa dobrých vecí, ktoré naozaj si osvojte a môžu sa aplikovať.
Takže naozaj tvrdiť, že pán Ódor nič v tejto téme neurobil a zase povedzme si, aké boli jeho možnosti, hej, za to obdobie. Súhlasím s vašou výhradou, k tomu sa neviem vyjadriť, že či dal, nedal samosprávam, ale každopádne si myslím, že pán Ódor urobil pre nejakú zmenu fungovania samospráv možno oveľa viac, jak SMER za 12 rokov jeho predchádzajúcich vlád.
Takže toľko, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, pán primátor, ja som asi minulý týždeň načal tú tému, že asi tuná bude trošku širšia diskusia a chcem sa poďakovať, že držíme sa vecne, aspoň sa snažíme. Ale dovoľte, aby som priblížil bližšie váš návrh, s ktorým môžme povedať, že viem sa stotožniť. Viem sa stotožniť s tým návrhom, s tým, že uvedomujem si v akom finančnom, akej finančnej situácii sú samosprávy, čomu čelia a aké výzvy tie samosprávy čakajú v roku 2025 aj v ďalších rokoch.
Ale zároveň by som vás chcel požiadať, ešte kým začnem. Vaša kolegyňa zo strany SNS, keď si pozriete bod 30, tlač 452, neviem, či ste tu boli, ona predstavila návrh zákona, ktorý zoberie ďalšie desiatky miliónov samosprávam. Ja verím tomu, že ak to myslíte úprimne aj s tým rezervným fondom, tak tento zákon zastavíte. Je to tlač 452 a návrh troch poslancov. Lebo v takomto prípade budeme naďalej v tom začarovanom kruhu a budeme si torpédovať samosprávy. Vy chcete pomôcť, na druhej strane máme tu návrhy vládnej SNS, ktorej je všetko úplne že jedno.
Tak ako sa bijú do hrude, že ich absolútne nezaujíma, ako dopadne ten konsolidačný balíček. Oni tam proste to chcú mať. A práve si myslím, že takto by tá politika nemala fungovať. Lebo my v prvom rade potrebujeme hľadať riešenia a v druhom rade vy ako vládna koalícia vládnete v súčasnosti a práve vy by ste mali prinášať tieto riešenia, ale, naopak, dochádza ku, z jednej strany od vás povedzme chcete pomôcť, z druhej strany dochádza k torpédovaniu samospráv.
Čo som chcel povedať. Ďalšia vec je, že bolo tu veľakrát povedané, čo sa týka reformy verejnej správy aj pár týždňov dozadu, aj keď som mal komunikáciu s pánom poslancom Muňkom, že oni dajú na stôl, resp. vy ako vláda dáte na stôl reformu verejnej správy. Ja som povedal, však jasné, však my budeme len nejakým spôsobom radi a ešte keď nás prizvete k tomu, aby sme sa mohli k tomu aj vyjadriť, prípadne priniesť nejaké naše návrhy, ja to celkovo vítam. Ale odvtedy prešlo zase niekoľko týždňov a nevidím ani náznak. Vy ste povedali, že ZMOS na tom pracuje. Ja by som bol veľmi rád, keby aj ZMOS nejakým spôsobom, lebo sme tu ústavní činitelia, sme parlamentní poslanci, aby aj oni predstavili nejakú víziu, akým smerom sa to hýbe.
A prečo práve o tom rozprávam, rozprávam práve o tom, lebo v súčasnosti fakt že niekoľko rokov sme so samosprávami nerobili nič, a potom čo sa udialo za predchádzajúcej vlády pre tie samosprávy, deje sa im momentálne ešte teraz a ešte viac aj vďaka konsolidačným balíčkom, aj vďaka tomu, že opäť inflácia nám rastie.
Aj vďaka tomu, že prichádzajú také návrhy na samosprávy alebo transakčná daň a kopec ďalšieho, kde vytvorí zase ďalšie náklady pre tie samosprávy vo výške zase, to už by som si dovolil povedať v stovkách miliónov eur.
Neviem, či ste si všimli, ale dneska aj na denníku vyšli rozhovory so starostami a primátormi obcí na východnom Slovensku. Určite ste to čítali a oni sami tvrdia, že asi nás čaká fakt že ten, to najťažšie obdobie, čo sa týka samospráv a momentálne tie straty budú v niekoľkých miliónov eur. Tam aj pán primátor mesta Prešov spomína o sume 5 miliónov eur. To je presne inak tá podobná suma, ktorá nám vyšla, plus-mínus sa to dá pohybovať štyri, šesť. Na konci dňa nevieme, aký bude vývoj financií budúci rok, čo prinesie samosprávam, ale všetko je v nejakých štatistických číslach. Takže áno, máme obrovský problém, máme výpadok a vďaka tomuto výpadku mestá, ako ste aj vy spomenuli, majú problém vôbec na bežné služby alebo bežnú údržbu hľadať financie.
Ale, prepáčte, keď to tak poviem, ale s určitosťou nemôžeme všetci všetko zvaľovať na Ódorovú vládu alebo na vládu pána Matoviča, môžem mať hocijaký názor, ale z úcty si ho nechám pre seba. My sme prišli o niekoľko rokov, čo sa týka reformy ako takej pre tie obce, lebo ja poznám starostu, ktorý je starostom pre 26 obyvateľov a mne to pripadá až smiešne, že vlastne nechcem povedať, že načo, ale sú to zase naše financie, ktoré by sa nejakým spôsobom dali použiť lepšie. A na druhej strane napríklad pár príkladov, hovorím ten spôsob, akým si my vyberieme tú reformu verejnej správy, je nejaký spôsob, ktorý si my nájdeme, ale napríklad Francúzsko v rokoch 2014-2016 prijalo reformu územného usporiadania z počtu regiónov 22 na 13. Opäť, potvrdilo sa to, že sa znížili náklady a zvyšovala sa efektivita správy.

70-2
No za čím my čakáme proste? My potrebujeme nájsť tie milióny pre tie samosprávy. A aj tak ako som pred pár týždňami rozprával v rámci nejakých návrhoch, ktoré sú uvedené dostupné na internete, tá konzervatívna reforma verejnej správy nám prinesie 300 miliónov. To je tá konzervatívna. A tá najliberálnejšia až do výšky nejakých 800 miliónov. To sú tie peniaze, ktoré by sme potrebovali momentálne v tých samosprávach. Ja rozumiem, že ten rezervný fond je momentálne asi jediný spôsob ako udržať ako tak tie samosprávy funkčné, ale aj to nie všetky. Ale nemyslím si, že pôjde o nejaké koncepčné riešenie. Takže a aby sme si aj povedali, že ten rezervný fond slúži na krytie mimoriadnych výdavkov. A to môže sa stať nebodaj nejaké nešťastie alebo nebodaj fakt, že spadne nejaký most alebo hocičo iné. A povedzme, že tá samospráva použije tieto, tento rezervný fond na niečo čo nepredvídala a takto príde zase o peniaze, ktoré by vedela použiť na veci, na ktoré ten rezervný fond slúži. Takže tu je odo mňa taký varovný prst, že dobre. Na jednej strane máme rezervný fond ale na tej strane druhej môže sa hocičo stať a tá samospráva na konci dňa bude nedofinancovaná a nebudeme mať ani financie na tie mimoriadne výdavky. Nebudem to ani tak ďalej naťahovať. Ja, my sme sa rozprávali. Vy určite viete, ja viem, že aká je momentálne situácia v tých samosprávach. Ja by som vás chcel požiadať, aby sme sa tu nestretli budúci rok v októbri, že budeme schvaľovať opäť takýto zákon na rok 2026, ale chcem vás požiadať, aby ste v prvom rade ten návrh poslancov a všetky návrhy, ktoré prichádzajú, ktoré by poškodili samosprávam stopli u vás a minimálne ak budú prechádzať ďalej tak aspoň s tými dátami, ktoré napríklad pri tom zákone tlač 452 boli zavádzajúce a nezobrali alebo nezohľadnili dáta, ktoré tam napísali ministerstvá. Tak vás chcem ešte raz pekne požiadať ako poďme sa baviť o reforme a tento návrh, aby sa už budúci rok do pléna nedostal. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem ti Richard. Ešte ako doplním trošku tak, aby to nebolo. Ty si to naznačil ale, aby to nebolo o tom, že Progresívne Slovensko nevie pri nás všade riešenia. Tak práve naopak, že my tie riešenia prinášame aj na túto schôdzu. My sme sa o tom ešte nebavili a pôjde to možno na programe, na program zajtra doobeda alebo poobede. Ale zoberte si napríklad aj novelu poplatku za miestny rozvoj, ktorú sme predložili na túto schôdzu bod 42 ak sa nemýlim. Tak aj tam napríklad ukazujeme, že akým smerom sa chceme hýbať, keď chceme pomáhať samosprávam. Aj v rámci tejto novely poplatku za rozvoj vieme elegantne efektívne pomôcť a nestojí nás to veľa námahy, lebo to sú veci, ktoré sú skôr takého, že technického charakteru. V rámci tej novely poplatku za rozvoj napríklad rozširujeme možnosť využitia a výnosu aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukcie. Pretože niekedy nie je rozumné postaviť niečo úplne nové, ale napríklad modernizovať už to postavené. Po druhé rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos poplatku za rozvoj napríklad na cintoríny, krematória, infraštruktúru obecnej, mestskej polície a tak ďalej. Tak po tretie, taktiež rozširujeme možnosť využitia aj na úhradu kapitálových výdavkov na kúpu nehnuteľného majetku. Po štvrté upravujeme hornú hranicu sadzby z 35 na 50 a po piate zvyšujeme vymožiteľnosť toho poplatku pred developermi najmä, ktorí menia vlastníctvo a potom poznáme to. Stalo sa to aj v Bratislave, že hujdú ak tak ďalej a tak ďalej. Čiže Progresívne Slovensko má konkrétne riešenia a predložené aj na túto schôdzu, ktoré pomáhajú významne. Najmä aj teda v tomto prípade starostom a starostkám už, keď si zoberieme konkrétne do ruky napríklad ten takzvaný miestny poplatok za rozvoj. Verím teda, že, že ho podporíme všetci spoločne.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Tak nakoniec je asi aj dobre, že pán poslanec Ferenčák nestihol v piatok predniesť či v stredu predniesť tento návrh, lebo to by sa tu určite nerozvinula takáto zaujímavá diskusia, z ktorej sme sa aj mnohé dozvedeli o jeho pohľade na, na samosprávy ich financovania aj celkovú, celkovú, celkové nastavenia potrebné zmeny. Rokujeme o návrhu, aby rezervný fond bol aj ďalší rok použiteľný aj na bežné výdavky. Bolo to aj v predchádzajúcich rokoch, bolo to opatrenie, ktoré malo zmierniť dopady kríz, ktoré sme tu v predchádzajúcich rokoch zažívalo, či zažívali, či už išlo o covidovú krízu teda pandémiu alebo energetickú krízu alebo aj potom ten, ten nešťastný Matovičov balíček. A teraz sa opäť to opatrenie, ktoré bol malo byť iba rok. Potom predĺžil a teraz sa opäť, opäť predlžuje. Problém toho návrhu je, je v tom, že naozaj to čo malo byť akási výnimka na dočasné preklenutie sa schvaľuje nanovo a nanovo až sa človek začína obávať, že či, či sa z tej výnimky nestane pravidlo a, a potom, potom v podstate zmysel rezervného fondu ako nejakých odložených peňazí, ktoré na nepredvídateľné výdavky majú samosprávy sa tým, sa tým popri a raz tie peniaze budú, budú chýbať. Treba povedať, že, že to čo povedal pán poslanec Ferenčák v rámci rozpravy, že problém v samospráve nevznikol posledný rok je pravda a teda reagoval tým na kritiku zo strany kolegov z Progresívneho Slovenska. Je to tak. To v akom stave sú dnes samosprávy nie je zodpovednosť iba súčasnej vlády samozrejme. Ale zase na druhej strane je rovnako nekorektné tvrdiť, že, že súčasná situácia samospráv je iba dôsledkom toho ako tu pôsobili a čo robili vlády v predchádzajúcom volebnom období a teda, keď zoberieme, že vláda SMER-u alebo áno vlády vedené SMER-om tu nie sú iba posledný rok, ale, ale pomaly už trinásť rokov tak ten podiel a zodpovednosť SMER-u a teda aj HLAS-u, ktorý zo SMER-u vzišiel je, je, je významný a teda určite to nemožno odbiť tým, že súčasná vláda je pri moci len rok. A teda za ten rok nemohla urobiť zázraky. Ten povedal by som, že macovský prístup štátu a politikov na štátnej úrovni k samosprávam je niečo čo sa tu deje je dlhodobo. Pán poslanec Ferenčák tu spomínal ten daňový bonus a rodinný balíček, ktorý teda hnutie OĽANO si, si vymyslelo ako, ako svoju agendu pretlačilo cez parlament a zaplatili ho respektíve jeho významnú časť zaplatili samozrejme samosprávy a očakávalo sa, že si samosprávy sami nájdu, nájdu zdroje. Samozrejme, že takto sa to robiť, robiť nemá. Ale zasa, zase ako vravím je to, je to dlhodobejšia vec. Zažívame to teraz, či už zmenu toho podielu z podielových daní. Pravidelné veci typu zvyšovania minimálnej mzdy čo spomínal aj pán poslanec Ferenčák, že štát si to odhlasuje, schváli a potom aj samosprávy vy to zaplaťte, ale samozrejme, že aj podnikatelia. Alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa alebo teraz aj v podstate konsolidácia, ktorá pôjde aj na úkor, na úkor samospráv. A potom, potom sa to premieta do toho, že, že štát dofinancováva samosprávy a opakovane rozhoduje o tom, že, že nejaké ešte ďalšie, ďalšie prostriedky uvoľní, preto, aby samosprávy prežili ešte ten, ten rok čo ako a to som rád, že tu je zhoda nie, nie je systémové riešenie a takto by sa to robiť, robiť nemalo. Ale teda naozaj je problém, že napríklad prenesený výkon štátnej správy nie je dostatočne financovaný pričom ústava hovorí, že na obec sa vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy, úrad za štát, štát veľmi rád využíva tú prvú vetu a tú druhú vetu si veľmi nevšíma a upozorňuje na to, na to aj najvyšší kontrolný úrad. Ja som sa na to opakovane ako poslanec Národnej rady pýtal niektorých členov vlády v rámci interpelácie hodiny otázok a tiež som sa snažil na ten problém, problém poukazovať. A rovnako tak nevieme celkom presne ako je to s tými originálnymi kompetenciami, lebo vláda v roku 2011 ale teda Národná rada pri schvaľovaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit výkon kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložila ho do Národnej rady. Vláda neskôr teda bola to myslím druhá Ficova vláda, urobila audit vo vzťahu k samosprávam ale nebol to komplexný audit, keďže, keďže neriešil aj štátnu správu a nevieme celkom presne, presne porovnať, že ako je, ktorá kompetencia financovaná. Zaujímavé inakšie je, že táto úloha do dnes nie je splnená a túto úlohu inicioval, inicioval vtedy opozičný, opozičný SMER a potom bol dlhé roky pri vláde a, a nesplnil to. No a čo je systémové riešenie. Systémové riešenie samozrejme, že nechať samosprávam aj viacej financií a nebrať im ich pri každej príležitosti, rešpektovať ústavu, ktorá hovorí o tom že, keď sa prenášajú kompetencie na samosprávu tak to má byť sprevádzané aj financiami dať samospráve, samospráve aj väčšie kompetencie a väčšiu zodpovednosť, lebo pri všetkých výhradách, ktoré možno mať aj voči, voči samospráve tak samospráva zodpo ako celok hospodári oveľa zodpovednejšie ako štát. A potom som veľmi rád, že tu aj v tej predchádzajúcej rozprave a aj zo strany pána poslanca Ferenčáka ako predstaviteľa vládnej koalície jednej z koaličných strán zaznela otázka komunálnej reformy municipalizácie s spájania, spájania obcí. To len čo mi na tom trošku, trošku prechádza je, že tu hovoril skôr ako primátora a zástupca únie miest a nie ako predstaviteľ vládnej koalície, lebo vy ste síce povedali, že my v únii miest sme za a už sme prišli s nejakým návrhom a teraz je to v rukách ZMOSU ale je to v rukách parlamentnej väčšiny, parlamentná väčšina má, má možnosti v tom niečo zmeniť. Zdá sa mi, že by bolo alibistické myslieť si, že, že ZMOS, ktorý je reprezentujú aj množstvo tých malých obcí, ktorých by sa komunálna reforma dotkla teraz príde s nejakým návrhom, ktorým to podporí, že 90 % obcí príde s iniciatívou, že chceme prísť o nejaké právomoci a presunúť ich na nejaké vyššie celky alebo nebodaj sa, sa úplne zrušiť hoci nemusí sa tá reforma realizovať tak, že by sa tie obce rušili len výkon správy sa prenesie na vyššiu, vyššiu úroveň. Čiže nemyslím si, že je to v rukách ZMOSU je to v rukách, v rukách samosprávy, keď pán poslanec Ferenčák hovoril, že aj v PS-ko malo odoráno. Tak dobre to nechám tak, že čo mohol premiér Ódor reálne spraviť v tejto oblasti. Aj SaS-ka bola vo vláde bola. Že čo sme robili? No, no napríklad ja môžem za OKF v tejto chvíli povedať, že, že to čo ste tu vy prezentovali, že únia miest hovorí, že z tých 3-tisíc obcí by sme mohli ísť na 300, tak my sme tu mali ako OKS občianska konzervatívna strana napísané vo volebnom programe v roku 2006, čiže pred 18-timi rokmi. Jedno z opatrení bolo zníženie počtu samostatných, samosprávnych a správnych celkov zo súčasných takmer 2900 na úrovni obcí ich združením do približne 300 prirodzených spádových území mikroregiónov vrátane samostatných mestských regiónov vrátane samostatných mestských regiónov. Vymedzených na základe regionalizačných kritérií najmä spádovosti. Takže som rád, že teda taká veľká zhoda je. No my sme ani v roku 2006 ako OKS ani neskôr sme nemali taký veľký počet poslancov ako SMER. Takže nemohli sme to, nemohli sme to presadiť, ale teda vítam, že, že aj v koalícii sa nájde niekto kto nad tým uvažuje. Problém je, že slovenské vlády sa líšia tým, že vo svojom programovom vyhlásení buď spomenú, že treba riešiť aj otázku municipalizácie a komunálnej reformy a teda, že aspoň o tom diskutovať alebo to nespomenú, nespomenú vôbec. Aj tie čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili ale bohužiaľ vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktoré to ani nespomenú. Takže som rád, že aspoň o tom diskutuje. ... vôbec aj tie, čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili, ale, bohužiaľ, vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktorí to ani nespomenú, takže som rád, že aspoň o tom diskutuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za korektné vystúpenia, o tom je presne diskusia aj v Národnej rade, že si máme povedať a možno, vidíte, s prekvapením zistíme, že koľko máme, akých spoločných názorov a som videl, že s pánom Dostálom máme spoločnú reč nakoniec, aj keď už v roku 2006 v podstate mali návrh, a môžme tiež sa pýtať, prečo v roku 2024 stále pri striedaní všetkých, rôznych vlád nie je to stále dokonané. A to je možno aj taká odpoveď na tie otázky, ktoré tu vyvstali, že prečo za ten rok alebo prečo tak neviete rýchle konať. Lebo bez aktérov je to nemožné. Vy musíte zapojiť tých aktérov, ktorí sú v území, jednoducho nemôžte obísť akúkoľvek, by som povedal, stavovskú organizáciu, ktorá zastupuje, to sa nedá. Jediná možná reforma, ktorá je možná v samospráve, a tu si možno treba povedať, ak sa aj politické všetky strany zhodnú, že z toho nebudú vytĺkať politický kapitál. Pretože ktokoľvek by chcel meniť samosprávu, akákoľvek opozičná strana si z toho začne vytĺkať svoju politiku. Môžem porovnať korektné vystúpenie pána Dostála alebo pána Dubovického a potom by ste mali také aj politické narážky na tento návrh zákona, ktorý som dával. Jednoducho je to ľahké si vytĺcť zo samosprávy politiku, len ono to neprinesie výsledok.
A možno to je tá chyba, ktorá je u nás, že takýto konsenzus jednoducho v základných otázkach by mal existovať naprieč politickým spektrom a naprieč stavovskými organizáciami. To je taká hodená rukavica, berte to, treba sa povzniesť nad politiku, niekedy nad rôzne tie zafarbenia, treba si povedať, sú veci, ktoré sú potrebné spraviť a keď sa nespravia dnes, tak to spadne na tých ďalších. A nikto nevie povedať, kto bude ten ďalší, a potom na neho bude a potom jemu budú vykrikovať: A ty si mohol a prečo si to takto nespravil a si to mohol za polroka spraviť. No presne tam isto bude, kde v roku 2006, keď bol návrh OKS a boli aj pravicové vlády a jednoducho to nespravili. Čiže príde do toho štádia, ja predpokladám, že to štádium je blízko, pretože financovanie je nedostatočné a netreba to zvaľovať, ešte raz, možno tak korektne poviem, nie je to problém posledného roka. Je to problém dlhodobý a má na to vplyv to, čo sa udialo za posledných, povedzme najhoršie obdobie je takých štyri-päť rokov hodnotím.
Boli to obdobia, ktoré, áno, niektorí hovoria, veď covid kto zavinil, no kto zavinil covid, hej. Čiže netreba tiež hovoriť, energetická, kto vedel, že bude vojna. Kto z vás vedel, že bude vojna na Ukrajine? Že tak vzrastú ceny energií, proste to sú všetko zdroje, ktoré sa uberajú, ktoré nepribúdajú a logicky, keď vždy len beriete a nepridávate, tak vznikne problém. A ten problém vzniká a sa nabaľuje, nabaľuje a vy to nevyriešite za mesiac ani za pol roka, to sa nedá jednoducho.
Preto sú tu návrhy, ktoré zmierňujú dopady. Toto, čo predkladám, nie je systémové riešenie, zodpovedne vám to prehlasujem, nie je to systémové riešenie, to je riešenie na jeden rok, skončí, nič viac, nič menej, končí, dobre? Je to len preto, že ešte niektoré samosprávy majú rezervné fondy, pri príprave rozpočtu môžu kalkulovať, ako použijú tieto zdroje. Možno by som sa vrátil späť, a to k pánovi Dostálovi, definíciu rezervného fondu kto stvoril? Mal som také ako od kolegov zo samospráv otázky, že a vôbec prečo my máme reštrikciu, keď niečo ušetríme, že nám niekto prikazuje, že to môžte použiť len takto. Prečo nám rovno tie peniaze nedáte k dispozícii a si ich použi, ako chceš. A teraz sa tu hádame, prečo rezervný fond má byť tak použitý alebo onak. Veď to je opäť zákon, ktorý tu bol prijatý, a zákony sú tu na to, aby sa menili a keď zistíme, že je tu nejaký zákon o rezervnom fonde, ktorý robí problémy samosprávam, tak ho zrušme. A načo ho máme a potom diskutujeme tu stále dookola, že posunúť to o rok, o rok, lebo len rezervný fond môžeš na kapitály použiť, prečo? Veď v rámci samosprávy treba veriť už starostom a primátorom, oni nesú svoju zodpovednosť o použití. A sami dobre viete, že primátor nerozhoduje o použití zdrojov, o tom rozhoduje mestské alebo obecné zastupiteľstvo. Čiže je to v rozhodnutí mestského a obecného zastupiteľstva, primátor maximálne alebo starosta podpíše uznesenie, to je celé, alebo rozpočtovú zmenu. Takže treba trošku viacej dôverovať a možno aj takýto zákon, aby sme sa tu stále k tomu nevracali, v budúcnosti prehodnotiť jeho užitočnosť v systéme, že či vôbec má zmysel alebo nemá zmysel. Poďme sa vrátiť k tým úplne veciam, ktoré nám blokujú alebo ktoré nám bránia rozvoju. A toto beriem, mňa tak napadla, ako pán Dostál hovoril, že presne to je vec, prečo vôbec má reštrikciu nejakú použitie rezervný fond. Veď keď si vytvorím rezervu ako doma v peňaženke máte a niekto vám zakáže to použiť, len môžeš kúpiť auto. A prečo? Ja si za to keď mám sťažené výdavky, no tak si ich použijem nasledujúci mesiac na sťažené výdavky, veď to je úplná logika, ktorá mi z toho teraz vyplynula, s tým plne súhlasím.
Je to návrh, ktorý som predložil, je to návrh, ktorý mám s kolegami prekomunikovaný, veľmi rád akejkoľvek diskusie sa zúčastním, v rámci mojich skúseností vidím, že máme aj spoločné názory naprieč rôznymi politickými spektrami, už jedno, či koaličné, opozičné. Reforma alebo zmena samosprávy je téma všetkých a buď k nej príde, alebo nepríde. A keď k nej nepríde, tak raz k nej dôjde, už otázka, kto si to bremeno ponesie, tak bude na jeho pleciach.
Ďakujem za podporu tohto zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon na rokovanie Národnej rady predkladá trojica poslancov Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radovan Šalitroš. Predloženým (rečník si odkašľal) pardon, predloženým návrhom zákona sa reflektuje najmä na legislatívne zmeny v Trestnom zákone v súvislosti s úpravou výšky škody, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť pri niektorých majetkových trestných činoch. V dôsledku úpravy výšky malej škody tak dochádza ku kvalifikovaniu protiprávneho konania, ktorým bola spôsobená škoda vo výške menšej ako 700 eur za priestupok. Vzhľadom na uvedené je potrebné upraviť hornú hranicu sadzby pokuty, ktorú možno za priestupok proti majetku uložiť, nakoľko vo vzťahu k výške spôsobenej škody sa v súčasnosti nejaví ako primeraná ani nedostatočná na odradenie potenciálnych páchateľov od protiprávneho konania.
Predmetom návrhu zákona je popri zvýšení pokút za priestupky proti majetku aj rozšírenie okruhu sankcií o novú sankciu menších obecných služieb. Doplnenie nového druhu sankcie menších obecných služieb vychádza najmä z potreby efektívnejšieho riešenia priestupkov s cieľom zvyšovať zodpovednosť páchateľov priestupkov voči spoločnosti a zvýšiť efektivitu sankčného systému zákona o priestupkoch. Ide o moderný a flexibilný nástroj na riešenie priestupkov, ktorý zohľadňuje individuálne možnosti páchateľov, a zároveň má verejnoprospešný charakter.
Zavedenie menších obecných služieb do právnej úpravy sleduje nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel sankcie voči spoločnosti navonok, so súbežným posilnením individuálnej zodpovednosti páchateľov priestupkov za svoje konanie.
Súčasťou návrhu zákona sú aj úpravy reflektujúce na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi s cieľom skvalitnenia činnosti správnych orgánov prejednávajúcich priestupky a rovnako aj dôsledného postihu protiprávneho konania. V tejto súvislosti sa návrhom zákona upravuje zodpovednosť za spáchanie priestupku spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov a zavádzajú podmienky možnosti vyhotovovania zvukového záznamu z priebehu ústneho pojednávania o priestupku.
Súčasťou návrhu zákona je aj novelizácia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s oprávnením orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately navrhovať uloženie sankcie menších obecných služieb mladistvému páchateľovi.
Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, služby verejnej správy pre občana, informatizáciu spoločnosti, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a bude mať pozitívne i negatívne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.
V navrhovanej účinnosti zákona od 1. januára 2025 sa zohľadňuje predpokladaný priebeh legislatívneho procesu a dostatočný čas na prípravu jeho vykonávania.
Ďakujem, prosím, za pozornosť a dajte, prosím, pán predsedajúci, slovo spravodajcovi.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša a Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 534. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podáva v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predkladateľ...
=====

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, už teda druhýkrát sa obraciam na pána poslanca Migaľa v priebehu dnešného dňa a druhýkrát budem, tak povedal by som, že konštruktívne kritický. Čo sa týka obsahu toho návrhu alebo jeho základného zamerania, tak myslím si, že ide správnym smerom a keďže sme v prvom čítaní, tak nejdem riešiť nejaké detaily, ale to samotné základné nastavenie novely priestupkového zákona sa mi zdá správne. Lebo reaguje na novelu Trestného zákona, ktorá už v tejto chvíli nepôsobí alebo resp. právne prostredie po jej schválení, nepôsobí dostatočne odstrašujúco na páchateľov drobných krádeží, ktoré sú krádežami, ale nie sú kvalifikované, ako krádeže v zmysle Trestného zákona. Keďže sa zvýšila hranica malej škody, znížili sa tresty a tak ďalej a tak podobne. A nepremietlo sa to do úpravy priestupkového zákona. Na minulej schôdzi boli iniciatívy zo strany opozície. Myslím, že dva návrhy boli. Jeden sme predložili my, ako skupina poslancov z poslaneckého Klubu SaS, druhý predložili kolegovia z Progresívneho Slovenska, ak si dobre pamätám, ktorí tiež reagovali na tú situáciu vzniknutú novelou Trestného zákona. No, a ale aby som iba nechválil, tak budem aj kritický. Ten návrh by bol v poriadku v prípade, že by bol predložený v riadnom legislatívnom procese, zároveň s novelou Trestného zákona. Lebo keď sme my vyčítali novele Trestného zákona, že je robená účelovo a že je vynechaný riadny legislatívny proces, tak toto bol jeden z dôvodov. Ten riadny legislatívny proces nie je niečo samoúčelné, čo teda iba nejakí milovníci rokovacieho poriadku si myslia, že treba dodržiavať, lebo keď sa vynechá riadny legislatívny proces, tak sa zabudne práve na takéto veci, ktoré ja si nemyslím, že by tá novela Trestného zákona mohla byť dobrá, ak by jej súčasťou bolo toto opatrenie. Ale prinajmenšom, ak by prešla normálnym legislatívnym procesom, čo v prípade tak rozsiahlej novely Trestných kódexov a teda ďalších zákonov predpokladá aj riadne pripomienkové konanie a neskrátené legislatívne konanie na pôde parlamentu, ktoré by sa neobmedzilo iba na politickú debatu de facto, ale aj na obsah. Tak tieto zmeny priestupkového zákona a súvisiace zmeny by boli jej súčasťou. Čiže vítam na jednej strane, že skupina troch poslancov zo strany Hlas prichádza s takýmto návrhom, na druhej strane zametáte problém, ktorý ste vy sami pomáhali vytvoriť tým, že ste aj vy traja hlasovali za novelu Trestného zákona, napriek tým vysloveným obavám. Napriek tomu, a toto bola jedna z tých diskutovaných tém, aké to bude mať následky práve na krádeže do tej hodnoty 700 eur, keď navyše sa tam aj dostalo do toho, teda vypadlo to horalkové ustanovenie, že pri recidíve nejde o trestný čin, bez ohľadu na to, v akej výške sa teda tá krádež alebo to odcudzenie spraví. Čiže malo to byť súčasťou toho návrhu a predpokladám, že by to bolo súčasťou toho návrhu, keby šiel v riadnom legislatívnom procese, keby nebol účelový a keby to aj nebolo v tom pôvodnom návrhu, tak v priebehu riadneho legislatívneho procesu by, či už v rámci pripomienkového konania alebo v rámci štandardného prerokovania v druhom čítaní. Keby medzi prvým a druhým čítaním bol ten klasický mesačný rozostup na prerokovanie toho návrhu vo výboroch, tak som presvedčený, že by sa tam nejaké takéto ustanovenie dostalo. Zároveň, predloženie tohto návrhu, podľa môjho názoru, vyvracia tú tézu, že jak to bolo všetko premyslené, jak to bolo všetko pripravené, jak tu zavádza opozícia, keď hovorí o tom, že rastú malé krádeže. Lebo keby to tak nebolo, keby novela Trestného zákona nespôsobila ten problém, že časť nezákonnej činností alebo krádeží sú s nie je teraz v podstate adekvátne postihovaná, tak by ste vy teraz nemuseli prichádzať s touto novelou. A to, že s ňou prichádzate, podľa môjho názoru dáva za pravdu kritikom novely Trestného zákona. Ďakujem. (Potlesk v sále.)