22. schôdza

Ďakujem.
Poslankyňa Kleinert.

Ďakujem, pán Danko, že ste si ma opäť všimli. Mňa vlastne veľmi mrzia tie vaše nehorázne invektívy, ktoré tu na nás dávate, ktorými nás častujete – kto sme, čo sme. Keby ste si to aspoň pozreli, tak možno by to bolo zaujímavejšie. Ale je to len také hádzanie tuto slov.
Ja by som chcela ešte zareagovať na dve veci. Tá galéria a to, že či tam niečo vytopilo alebo nevytopilo. Sám pán dočasný riaditeľ Bittner na otázku novinárov, koľko diel sa zničilo počas povodní, povedal, že nula. Tá galéria, je možné, že počas povodní tam zatekalo, ale ono to zatekalo naozaj do viacerých inštitúcií. Ja napríklad mám fotografie, ako tu v Národnej rade zatekalo do našich kancelárií, ako to tam hnije a plesnivie, a môžem vám to ukázať. Nie je to dobrá vizitka. Kto teraz odstúpi, by som chcela vedieť.
A potom ešte by som chcela jednu vec povedať, pretože trošku by sme si mohli ctiť aj dáta. Keď ste tu hovorili o tom, koľko peňazí ide do knižníc. My sme tu v rámci rozpravy o fonde pre umenie dávali jasné čísla, ktorá sú oficiálne, nájdete si ich ktokoľvek, kedykoľvek. Za rok 2016 až 2023 je najvyššia úspešnosť žiadateľov z fondu pre umenie z Banskobystrického a Žilinského kraja. A zároveň napríklad z 20-miliónového rozpočtu fond prispel v roku 2023 na knižnice sumou 2,2 mil. eur, čo je zhruba desatina. Na tradičnú kultúru fond... a neprofesionálne umenie fond prispel viac ako 1,6 mil. eur, na literatúru vyše 1,8 mil., na múzeá a galérie vyše 1,1 mil.
Takže, prosím vás, nerozprávajme tu len tak akože halabala. Ja tu, neustále tu nás prosím, že v Národnej rade sa, prosím vás, správajme zodpovedne.
Ďakujem.

Poslanec Dubéci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa tiež pridal ku kolegom v tom, v tej prosbe, že by ten film o pánovi Dankovi mohol vzniknúť. Ja to teraz nemyslím ani ako nejako vtip, ani alebo anekdotu, ale podľa mňa by to bol ako taký naozaj že portrét tej doby. A pre mňa je to veľmi zaujímavé, lebo ja som teda pána Danka doteraz poznal len z médií, a to za posledný rok teda máme tu radosť a česť spolupracovať. A aj z tých našich rozhovorov o kultúre aj tu s pani ministerkou, aj tu s pánom Michelkom napríklad vyplynula jedna taká vec, ktorú ja cítim, že je veľmi vo vás, aj v tomto prejave to bolo cítiť, že vy si to fakt predstavujete, že keď vy vládnete, tak ako vy poviete, že to sú vaše peniaze, a vy ich miniete. Vy niekedy aj dokonca, som si všimol, že používate prvé číslo prvej osoby, keď hovoríte o verejných financiách, akože moje milióny, nie naše milióny, a čo je fajn, len a mne je to ľúto, že my sme sa aj o tom bavili minule, že vy ste boli taký prekvapený z toho, keď sme vám povedali, že keby naozaj systematicky nešli peniaze na tradičnú kultúru, tak my by sme s tým mali problém. Ja som si istý, že pani Jaurová alebo pani Kleinert, alebo hocikto z nás by mal pocit, že to je nespravodlivé. Ja keby som mal pocit, že idú peniaze len do Bratislavy a nejdú peniaze na východné Slovensko, napríklad na kultúru, akúkoľvek, tak by som mal s tým problém.
Ja si myslím, že to, o čo nám tu ide, je, aby sme ako budovali nejaký systém, v ktorom proste tie verejné prostriedky, ktoré sú naše spoločné, množné číslo tretej osoby, alebo druhej, alebo prvej, jednoducho naše prostriedky budeme spravodlivo míňať tak, aby jednoducho rozvíjali tú kultúru v celej tej šírke a tej kráse. A mne je to ľúto, kolegovia, že za, za ten rok sme nevedeli dospieť k tomu, že tá kritika, ktorá, ktorú my hovoríme, je o tom, nie o tom, že by, že by nám vadilo, vadila národná kultúra, konzervatívna kultúra, tradičná kultúra, ale tá, tá... ale to, že ten systém jednoducho sa rozpadáva na, na franforce a majú s tým problém ľudia z akéhokoľvek konca kultúry.
Tak snáď ďalší rok sa nám to podarí nejako pochopiť.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Poslanec Pročko.

Ďakujem.
Pán Andrej Danko, teraz budem hovoriť k rozprave, k tomu, čo ste povedal, čo sa tu udialo zase. Vy ste mi povedali Jožko. Asi pol hodinku predtým ma predsedajúci vladyka Gašpar, lebo tak asi sa budeme oslovovať, keď pani ministerka zavedie tú staroslovienčinu, mi povedal, povedal, aby som bol kultúrny a neoslovoval pani ministerku, pani ministerku Martinka, a ona ma predtým oslovila Martinka a aj teraz, takže prosím vás, dohodnite sa.
Vy keď mi poviete Jožko a pán Gašpar vás nedodžube, tak choďte za ním a povedzte mu, Tibor, veď buď spravodlivý, Tibor, veď ja som ten národný buditeľ, ktorý tu dáva česť, takže ďakujem veľmi pekne, keď to spravíte.
No a hovoríte, že... (povedané so smiechom) je to z našej strany únavné. No viete, to je pravda. Ja nie som nacucaný ani na...na... naprcaný, ani nacecaný, ako to tam, keď, viete, ja vaše tie skomoleniny, čo rozprávate, v poriadku, však to sa môže stať každému, takže ja nie som nejako napojený na financie, ani som nikdy nebol. Ale proti tomu, čo robí pani ministerka, budem bojovať vždy, tak ako som v ’96. bol priviazaný na ministerstve kultúry, keď nás bili policajti, vaši policajti, ktorí tam vtedy vládli, aby sme neprotestovali. To, čo robí pani ministerka, je odporné. Je to nechutné, rozpráva o arogancii a ja jej to vrátim, lebo naozaj arogantný je tu niekto iný.
No a vy rozprávate, že celá koalícia, celá koalícia podporuje Martinku. No, keď to robí tak ako Huliak, tak si predstavte, že pani Šimkovičová vás zradí, tak ako vás zradil Huliak. A on vás zradil. A ja viem, čo ste cítili pri srdiečku, keď vás zradil, takže nehovorte, že všetko a za všetkých dáte ruku do ohňa, lebo keď vás zradí Martinka, zrazu bude najhoršia ministerka na svete, tak ako vás, pán Danko, poznám. Je to tak? Je.

Poslankyňa Mesterová, procedurálny?

Ďakujem za slovo.
Ja len chcem upozorniť, že tu nemáme pani ministerku a ani nikoho z vlády. Tak neviem, ako sa s tým vysporiadame.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pozrite, je normálne z ľudského hľadiska, vám teda nebudem asi opisovať, kde je, takže pokra... (Povedané so smiechom.) Ak, ak je všeobecný súhlas pokračujeme. (Reakcie z pléna.) A myslím, že kolegiálne sa vieme pochopiť, ak niekto potrebuje vybehnúť.
Pán poslanec Dostál? Zase pani poslankyňa Mesterová? Nič. (Reakcie z pléna.) No, už je to v poriadku, tak... tak áno, to som chcel aj povedať, že na chodbách sú mikrofóny, teda reproduktory. Mikrofóny, dúfam, nie. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.) Aby ste sa ne... (Povedané so smiechom.)
Pán Spišiak sa začal smiať, takže možno aj mikrofóny, čo? (Povedané so smiechom. Ruch a smiech v sále.) Dobre, no.
Tak pokračujeme, poslanec Dostál.

Pán podpredseda Danko, no ďakujeme k tomu priznaniu ohľadom mikrofónov. My sme to tušili, ale tak ako dobre je to takto počuť naživo. (Smiech v sále.)
A k vášmu vystúpeniu by som chcel povedať, že ľudia nekvíkajú, ľudia hovoria. A teda keď sa tu dožadujeme slušnosti, tak skúsme sa slušne vyjadrovať. A vy ste tu hovorili, že vaši koaliční kolegovia by nemali zbytočne predlžovať diskusiu, lebo tá diskusia je zbytočná. No škoda, že ste si nezobrali sám zo seba ponaučenie ešte predtým, ako ste pristúpili k mikrofónu, lebo aj vy ste tú diskusiu úplne zbytočne predĺžili. Nepovedali ste nič k veci, iba ste urážali opozíciu, pohoršovali ste sa nad tým, že niekto tu vnáša LGBTI témy do politiky, a pritom tým, kto vnáša LGBTI témy do politiky a zneužíva ich, ste práve vy. A opäť ste to predviedli aj vo svojom vystúpení. A zdá sa vám únavné, že tu diskutujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery členke vlády. Ale to je práca poslancov, to je súčasťou práce poslancov a nemuseli sme o tom rokovať dnes. Stačilo by, ak v auguste, keby v auguste, keď sme dali ten návrh, bola o tom Národná rada rokovala, a už to mohlo byť prerokované. Nie my sme oddialili rokovanie o tomto bode, vy ste oddialili rokovanie o tomto bode. Tak sa teraz nepohoršujte nad tým, že si robíte svoju robotu, a zhodou okolností vy vediete schôdzu.
Keby ste neodvolali pána Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady alebo keby ste rešpektovali koaličnú zmluvu a zvolili si predsedu Národnej rady, tak by ste sa mohli striedať piati. Je to opäť len vaša zodpovednosť, že sa tu striedate traja.