22. schôdza

Rišo, ďakujem ti za tvoju iniciatívu, takú, by som povedal, tvrdošijnú iniciatívu, lebo teda predkladáš to ixtý krát, návrh o voľnej nedeli, a ja sa tak sám sebe si to definujem, že to je v podstate taký, by som povedal, že paradox možno slobody, že, že po tej revolúcii, a teda za chvíľku máme 35. výročie, mnohí na Slovensku si mysleli, že prejavom slobody a nejakého blahobytu väčšieho alebo vyššej životnej úrovni je to, keď máme zrazu Tesco, ktoré je nonstop otvorené, a môžeme do neho chodiť. A ako keby sme nechceli vidieť kúsok za hranice, civilizovaný svet západných demokracií, kde si úplne bez problémov povedia, že obchody sú otvorené do ôsmej do večera, a potom dajú priestor práve na ten rodinný život tým zamestnancom v tých obchodoch, a nie to, že mať obchody otvorené nonstop je prejavom nejakého vyššieho blahobytu, ale práve naopak, prejavom vyššieho blahobytu väčšej životnej úrovne a takej uvedomenia si zodpovednosti, spoločenskej zodpovednosti možno voči tým slabším, ktorí sa nevedia brániť a veľakrát sú to práve tie predavačky, ktoré musia poslúchnuť príkaz toho šéfa v obchode, lebo tú prácu chcú, že prejavom tej uvedomenia si alebo uvedomelosti v tej demokracii je to, že práve si dokážu povedať, že či už zatvorme tú nedeľu alebo obchody budú len do ôsmej otvorené, ale nebláznime, že nonstop, v kuse, sedem dní v týždni.
A sú potom aj takí ľudia, ktorí to považujú za zásah do ich slobody, lebo my obmedzujeme ich práva, lebo on má právo ísť nakupovať teplé rožky v nedeľu ráno. No nech sa páči, nech ide ten Sulík v sobotu večer, možno ich bude mať nie také čerstvé, alebo nech si ich sám upečie v svojej piecke, ale také to sebectvo, na to sebectvo by nemali doplácať tí druhí ľudia, ktorí potom majú tam čakať naňho, že on si zmyslí v nedeľu ráno prísť do obchodu, takže veľmi ďakujem za tú iniciatívu.

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán kolega Vašečka, my sme tu skutočne už párkrát debatovali a zjavne budeme aj dneska. No, vláda tu vyrobila jeden nechutný, zlý, toxický balíček, v ktorom po nás chce po každom jednom človeku, aby zaplatil tisíc euro štátu navyše, to je tých 5 mld. navyše príjmov rozpočtu.
No a ty, pán kolega, tým občanom, ktorí to budú musieť zaplatiť, to už je schválené, si ako, ako ten recept im dal, že im zakážeme 44 dní pracovať v roku. No, to im už len pomôže, to je jedna vec.
A potom ešte druhá vec. No, veď to Tesco je elegantný príklad, veď áno, ono bolo otvorené a bol to výraz slobody, fakt 24 hodín denne. No ale to Tesco v noci nezatvoril žiadny príkaz, žiadny zákaz tuná z tohto pultíka odhlasovaný zákon. To Tesco zastavil normálne, že voľný trh. Ľudia pochopili, že sloboda nie je o jedenástej v noci nakupovať, a obchodníci pochopili, že tým pádom nemá mať otvorené. Normálne nemotajme zákony, zákazy tam, kde to úplne elegantne vyrieši trh. Poviem viacej potom v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Vašečka, že si prišiel s tým návrhom zákona.
Ja si tiež osobne myslím, že už príliš žijeme konzumným životom. Proste potrebujeme mať vždy všetko po ruke za každú cenu. Potrebujeme, aby boli obchody otvorené, všetko jednoducho, aby, aby bolo otvorené, už úplne sa vytesňuje ten deň, kedy by mal, kedy by tá rodina mohla byť spolu, kedy by mohli sme dať voľno možno aj tým predavačkám, ktoré musia pracovať cez tú nedeľu, a že by sme trošku aj išli na tú úroveň krajín, ktoré boli spomínané, či už je to Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, veľakrát hovoríme, aké sú to vyspelé krajiny, veľakrát sa im chceme priblížiť. Človek len prejde za hranicu, napríklad do Rakúska a vidí úplne inú úroveň verejného priestoru. Človek vojde z Rakúska naspäť na Slovensko a má pocit, ako keby sa vrátil o 20 rokov späť. To je jeden rozmer.
Ďalší rozmer, vládni politici, najmä tí, ktorí sa snažia pred voľbami hovoriť, že oni sú za rodinu, oni chcú, aby rodina bola spolu, oni sú národní, tradiční, konzervatívni, neviem čo všetko nasľubujú pred voľbami, ale keď tu môžu pomôcť tým rodinám, alebo môžu trošku zvýšiť úroveň tej krajiny a povýšiť ju možno na tie krajiny, ktoré ako som už spomínal, majú tú nedeľu voľnejšiu, alebo aspoň minimálne v tých obchodoch, ktoré nemusia byť otvorené, tak môžu viacej tráviť ten čas s tou rodinou, tak vtedy už zrazu sú slepí, už to nevidia, už je im to jedno, už sa pozerá len na biznis a na čísla. Ale niekedy by sme sa mali pozrieť aj na to, prečo je dobré mať jeden deň voľno, prečo je dobré, aby sme nežili tým konzumným životom v kuse dokolečka, donekonečna sa naháňali.
Takže ja určite túto iniciatívu podporím a verím, že sa zobudí svedomie aj v niektorých vládnych politikoch.

Ďakujem pekne.
Ja toto určite nepodporím. Pán kolega, toto je sociálne inžinierstvo, kde si vybraná zložka ľudí, teda poslanci, myslia, že vedia lepšie, čo chcú ľudia. Nie každý z tých ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, tam robí s donútením. Niektorí tam robiť chcú v tú nedeľu a tým túto možnosť znemožníme, často pre brigádnikov, pre ktorých je víkend práve to obdobie, keď majú voľný čas a môžu pracovať a môžu si privyrobiť, práve týmto ľuďom túto možnosť odoberáme.
V Maďarsku, ktoré zaviedlo zákaz nedeľného predaja v roku 2015, to vydržalo presne rok. Po roku kvôli nespokojnosti medzi obyvateľmi a podnikateľmi sa tento zákaz znovu zrušil. A keďže tu často argumentujete príkladmi z iných európskych krajín ako napríklad Nemecko, Rakúsko alebo Švajčiarsko, tak som si spomenul na jeden pekný citát, ktorý som prečítal, ktorý som si prečítal v životopisnej knihe o Jackovi Maovi. Jack Ma je zakladateľ Alibaba, teda najväčšieho portálu na svete a ten bol so svojou manželkou Cathy v Zürichu a píše vo svojom životopise, že v Zürichu boli teda s manželkou zmätení z toho, že lebo tam prišli v nedeľu, do Zürichu, prileteli v nedeľu do Zürichu, išli do mesta, všetky obchody boli zatvorené. Vysvetlili im, že je nedeľa. Na čo tá manželka hovorí: „Hm, všetci dnes pracujú v druhých zamestnaniach, však?“, pretože pochádzala z nepretržitej pracovnej kultúry v Číne, a predstava, že by si predavači vzali celý deň voľno na oddych, bola pre nich nepredstaviteľná.
V roku 2000 Európa sa zaviazala v k Lisabonskej stratégii, že dobehneme a predbehneme Spojené štáty. No takýmto spôsobom tie Spojené štáty nedobehneme a nepredbehneme, pretože ak máme kultúru toho, že jeden deň sa nepracuje, tak sa nečudujme, že naša ekonomika v Európe ide dole vodou.
Ďakujem.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poslanec Škripek.

Áno. Ďakujem veľmi pekne.
No určite to nebude problém pre ekonomiku. Naozaj neskrachujeme, keď budeme pracovať v nedeľu. Vôbec to nie je pravda, lebo vyspelé ekonomiky Európy majú zatvorené v nedeľu a dopriavajú deň pokoja svojmu obyvateľstvu. A ľudia to naozaj aj oceňujú.
A tak ako si to, Richard, povedal, že prirodzene rozdeľujeme dni na pracovné a voľné, tak je to naozaj, že prirodzené a správne. A sú celé kultúry, ktoré si vážia deň pokoja, a to je aj židovská kultúra, aj arabské kultúry, aj ázijské kultúry a naozaj aj kresťanská dobre chápe, že je to správne.
V Izraeli naozaj je to tak, že ten čas pokoja od práce si ctia natoľko, že v piatok o 17.00 hod. sa zavrú všetky obchody, prestane jazdiť akákoľvek MHD, to znamená vlaky, autobusy aj lietadlá. Jednoducho EL AL ako štátna spoločnosť nelieta, nejazdia taxíky a všetko stíchne a toto je to, že si stáročia, tisícročia ľudia uvedomujú, že čas pokoja, stíšenia je ohromne dôležitý a je to aj ten siedmy deň v týždni. Nakoniec poznáme ten nádherný historický príklad osvietencov a mudrákov v jednej obrovskej krajine, ktorá chcela odstrániť ten prežitok, ako je siedmy deň voľna, a tak nariadili desaťdňový pracovný týždeň alebo cyklus a ukázalo sa, že im začali dochnúť kravy, to znamená, že ani hovädzí dobytok to nevládal, pretože všetko je nadstavené tak, aby sme žili pokojným rytmom a siedmy deň potrebujeme mať voľno.
Takže ja ďakujem za tento vytrvale podávaný návrh. Aj Kresťanskodemokratické hnutie toto má vo svojom programe celé roky a túto vec budeme podporovať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som veľmi chcel oceniť práve tú debatu a zapojenie poslancov SaS, ktorí povedali dva krásne príklady, ktoré ale podľa mňa práve vyvolávajú otázku, že či to chceme takto.
Prvý bol príklad Tesca, že to vyriešil trh. Tesco bol jediný veľký reťazec, ktorý mal otvorený aj v noci, to znamená, týkalo sa to iba jeho, tak sa mohol slobodne rozhodnúť, ale títo, keď majú otvorené všetci, tak keď sa iba jeden z nich rozhodne, tak to nie je slobodné, to som vysvetlil. Čiže to nie je dobrý príklad. Trh vyrieši veľa, ale nie všetko, a najmä treba sa zamyslieť, či my ako poslanci, či my ako ľudia na Slovensku chceme dobiehať Spojené štáty tak, že budeme mať taký – v úvodzovkách – Zákonník práce ako v Číne alebo v Južnej Kórei. Ja tak nechcem dobiehať Spojené štáty americké ani nikoho na svete nechcem tak dobiehať. Ja budem veľmi rád, keď budeme na takej úrovni Slovensko ako je Nemecko, Belgicko, Švajčiarsko, kde si môžu dovoliť mať siedmy deň pokoja, lebo prosperita nie je iba v tom, aké máte HDP a koľko máte na účte, ale v tom, či viete žiť pokojný, šťastný, zdravý život. A ja vás neobviňujem, že vy to netvrdíte, len je to práve tá debata o tých filozofiách, či veríme absolútne len v trh, tak ako to povedal, ďakujem Igorovi Matovičovi, či staviame na sebectve, ktoré sa dá veľmi často dobre speňažiť, alebo máme také normálne ľudské sociálne cítenie a ten trh rozumne, v rozumnej miere regulujeme a pomáhame tým, ktorí tú úplne skutočnú slobodu nemajú, pretože áno, niektorí ju majú, ale nemajú všetci. Niektorí naozaj v podstate pracujú z donútenia, a preto je tu tento návrh, a preto je tu táto debata.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len by som chcel informovať členov ústavnoprávneho výboru, že schôdza sa bude konať zajtra o 8.15 hod.

(Prestávka.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s cieľom predísť riziku hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach prostredníctvom obnovenia minimálnej výšky základnej mzdy zdravotníckych pracovníkov na úroveň pred konsolidáciu verejných zdrojov, čo má pomôcť stabilizovať pracovné podmienky a zabrániť odchodu zdravotníkov do iných štátov alebo mimo systému. Zároveň sa na roky 2025 a 2026 zavádzajú prechodné ustanovenia, ktoré upravujú koeficienty pre niektoré skupiny zdravotníkov s cieľom dosiahnuť spravodlivé odmeňovanie a zabezpečiť finančnú stabilitu zdravotníctva. Vzhľadom na závažnosť situácie, ktorá zahŕňa riziko odchodu zdravotníckych pracovníkov a klesajúci záujem o štúdium v zdravotníctve, bolo navrhované schválenie tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa minimalizovali potenciálne hospodárske škody a zachovali základné ľudské práva a slobody občanov.
Návrh zákona zahŕňa aj úpravu sadzby poistného za poistencov štátu za mesiac december 2024 s cieľom zvýšenia je zabezpečiť, aby verejné zdravotné poistenie skutočne získalo plánovanú sumu, ktorá bola rozpočtovaná na rok 2024. Ak by sa sadzba neupravila, zdravotné poisťovne by boli nútené vytvoriť rezervu už v roku 2024 na vyúčtovanie so štátom v roku 2025, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich účtovné závierky a finančnú stabilitu.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona v prvom čítaní.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom 73 ods. zákona 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k navrhnutému... k uvedenému návrhu zákona, tlač 575. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vyplývajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 ods. zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby Národná rada... aby, pardon, za... navrhovaný zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a s tým, že uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokujú ihneď.
Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda začnem tak hneď zhurta do toho a, a povedzme si, že prečo tu stojíme. No tak vraciate platy niektorým zdravotníkom na tie úrovne, na ktoré boli pred konsolidáciou a je to, úplne zbytočne tu stojíme, pretože na toto sme už raz debatu v tomto parlamente mali a sme hovorili, upozorňovali sme vás na to, že, že tento krok v časoch, keď tu máme veľkú personálnu krízu, tie odhady hovoria niečo od 8- do 14-tisíc sestier, hovoríme o nejakých, ja neviem, tisíckach lekárov, do 2-tisíc lekárov dajme tomu. Už sa nám množia správy zo zahraničia, že tam už odborári, napr. konkrétne v Českej republike tlačia na to, a oni väčšinou sú taktiež úspešní, na to, aby nás predbehli už na tej predkonsolidačnej úrovni v tých platoch, tak v takejto situácii znižovať tie platy je naozaj nemúdre a je to jeden z tých najhlavnejších stabilizačných mechanizmov pre tých zdravotníkov, no a týmto ich ja doslovne si dovolím tvrdiť, že budeme vyháňať za hranice niektorých.
Zároveň je to, je to problém aj v tom, že prinášate zbytočný chaos do toho systému. Na čo, na čo vôbec toto bolo dobré? Vy najprv to znížite, najprv tu máme parlamentný zákon, kde, najprv to znížite bez diskusie, s tými zdravotníkmi sa vôbec nerozprávate. Vtedy ste sa s nimi nerozprávali, to normálne prišiel tu zákon vtedy do parlamentu, všetci boli z toho, pozerali na to, to prišiel jak blesk z jasného neba. Namiesto toho, aby ste si vtedy urobili možno tú domácu úlohu, následne potom zistíte, že je to problém, a potom už tu máme teda ďalší zákon, keď ideme opravovať to, čo ste znižovali, tak to ideme naspäť zvyšovať a to ide naozaj, že, to v časovom horizonte sa bavíme možno nejakého jedného mesiaca. Ja zároveň, teda ja som povedal, že s tou základnou filozofiou, že ide sa teraz šetriť na zdravotníkoch na tom nedostatkovom tovare, nedostatkovom personále, tom najšpecializovanejšom personále, ktorý tu máme, tak ich to ide priamo vyháňať za hranice. Nie je to správne vzhľadom na to, ako naše zdravotníctvo vyzerá, ako sú, ako sú s ním ľudia nespokojní, aké máme výsledky, a ja si dovolím tvrdiť, že v mnohých prípadoch to naozaj stojí na mnohých ľuďoch, ktorí to tu robia možno ani nie kvôli tým platom, ale kvôli nejakej oduševnenosti alebo kvôli nejakému, tej láske k tomu povolaniu, alebo o pacientov že sa chcú starať, a možno ten plat, práve možno ani nie je ten najdôležitejší dôvod aj tie prieskumy to dokonca ukazujú, ktoré sme aj my v minulosti tu mali od rôznych komôr, alebo aj my sme to ešte v minulosti robili, tie prieskumy. Oni aj hovoria, že tie platy naozaj nie sú najdôležitejšie, ale ten signál, ten signál k zdravotníkom, že v čase veľkej krízy v tom zdravotníctve, v čase konsolidácie ideme siahať práve na platy zdravotníkom.
Popri tom, keď sa pozrieme na vládne platy, tak tie sa zvyšujú, však to je, to je naozaj, že hrozný signál, keď dajme tomu premiér si zdvojnásobí plat, ministri dostanú o tri-štyri tisícky viac, a povedzme zdravotníkom, že tak na vás ideme šetriť. Aj napriek tomu, že vás tu je nedostatok, držíte sa zubami-nechtami tých plesnivých prefukujúcich nemocníc, ideme na vás šetriť.
No ale potom aj tá technika mi trošku vadí. Nie, že trošku, ale celkom výrazne. My tu rozdeľujeme zdravotníkov na rôzne skupiny. Ja, najprv sme, najprv tu teda malo byť plošné zníženie, teraz to ideme vracať zdravotným sestrám, pôrodným asistentkám, záchranárom, ale zároveň, viete, sú tu napr. aj ďalšie povolania, aj keď teraz nebudem sa venovať chvíľku lekárom, ale budem sa venovať ostatným povolaniam. Keď sa pozrieme ten zákon, v tom zákone a v nemocniciach priamo nám pracujú logopédi, psychológovia, liečební pedagógovia, fyzici, diagnostici, farmaceutickí laboranti, rôzni iní rádio... rádiodiagnostickí technici a podobne. To sú všetko povolania, ktoré, teda tiež ich máme nedostatkové. Nie je to veľký rozpočtový dopad, ide možno o jednotky miliónov a tiež ich rozdeľujeme. Dávame ich do inej kategórie, že hovoríme vlastne, teda že viete čo, máme tu jednu kategóriu ľudí, ktorí nám, teda ktorí asi dobre zarábajú, lebo nám tak veľmi nechýbajú, tak tým teda to navýšenie vrátime o 6 %, iným to dáme zase o deväť. Ja si myslím, že je to nespravodlivé, že pristupujeme aj k tomu takým spôsobom tuto v parlamente, že ich rozdeľujeme na rôzne skupiny a snažíme sa dokonca aj vyvolať ich konflikt. Toto celé, čo tu je, že tu čachrujeme raz so zákonom, že to dáme dole, tie, tie koeficienty, potom ich dáme hore, potom rozdeľujeme, rozdeľujeme tých zdravotníkov na rôzne skupiny, to práve podľa mňa vytvára chaos a nepokoj v tom systéme. Však vy z koalície ste tu rozprávali vždy o tom, že potrebujeme priniesť nejaký pokoj do toho systému. Ja si myslím, že súčasná situácia, že máme lekárov na bariérach, máme porozdeľovaných na rôzne skupiny týchto zdravotníkov, práve to nám ten veľký nepokoj vyháňa a ja si dovolím tvrdiť, že vy si, vy týmto postupom, ktorý tu teraz máme, hazardujete aj s tým samotným, s tou personálnou krízou, ktorú tu máme, pretože môže sa stať, že toto bude práve tá kvapka, ktorá možno mentálne ukáže niektorým zdravotníkom, že tak už sa mi tu neoplatí v tejto krajine zostať, keď si ma ten štát neváži, keď si ma tá vláda neváži, pôjdem do zahraničia.
A zároveň teda mne na tom vadí aj, aj teraz, keď sa na to pozriem strategicky vecne, tak my rok v tomto parlamente, však ja si pamätám, však sedíme tu všetci, odkedy sme prijímali programové vyhlásenie vlády. V samotnom programovom vyhlásení vlády máte napísané, že tá personálna kríza, že to je jedna z vašich priorít, ktorej sa budete venovať. Máte tam napísané, že prídete s nejakou stabilizačnou alebo že prídete s nejakou stratégiou personálnych zdrojov, že prídete s nejakými teda opatreniami, reformami vzdelávania a podobne, čo som tu zatiaľ videl je bežná prevádzka, technické veci. Vy... a ja som to aj ministerke Dolinkovej často vytýkal, že som jej hovoril, že, že tu by sme chceli vidieť nejaké stabilizačné opatrenia personálne, nejaké väčšie, nejaké systémovejšie veci, tie vzdelávacie veci. Chceli by sme napr. mať predstavenú tú personálnu stratégiu, aby sme vedeli na čo, kam, ako mieriť, aké opatrenia robiť. Za rok nič neprišlo. Nič tu nemáme v tomto parlamente nič systémové veľké, čo by mierilo práve na stabilizáciu, stabilizáciu toho personálneho problému, ba, naopak, vy po roku pristúpite k tomu, že ešte idete viac destabilizovať tú personálnu situáciu, ešte idete vyvolávať väčší nepokoj, väčší chaos, väčšie rozbroje v tom systéme.
Ja rozumiem tomu, že pán minister má teraz ťažkú úlohu, pretože jemu, dobre, on nebol pri tej samotnej konsolidácii, nevyrokovával ju, nesedel vtedy v ministerskom kresle, čiže on už ako keby že hasí do veľkej miery tie problémy, a je to podľa mňa, že, naozaj že teraz sa oplatí, že teraz je ten moment, kedy sa oplatí naozaj zísť z tej kratšej cesty.
Ja zároveň veľmi dobre aj nerozumiem tomu, že prečo vlastne, keď sa znižovalo prvýkrát tak bleskovo, ten zákon v rámci konsolidácie, prečo neprišlo k nejakým rokovaniam, a dokonca dneska aj na výbore sme to počuli, keď sme sa o tom rozprávali, že niektoré tie stretnutia, napr. čo sa týka tých ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorých máme, ktorých som tu ja vymenovával v tých nemocniciach, tak doteraz s nimi nebolo rokované. Oni sami teda hovoria, sťažujú sa na to, že to s nimi nebolo rokované. Samotné, vidíte, aj keď ste vrátili, že ten nepokoj už má, že naozaj, že on je zakorenený veľmi hlboko už do toho systému, lebo aj keď ste oznámili už po nejakom čase po tom konflikte, že ideme teda záchranárom a sestrám vracať tie prostriedky na tú predkonsolidačnú úroveň, tak ten konflikt tam zostal, ten problém tam zostal a oni už teda sa postavili aj jasne za tých lekárov, že by teda mali sa nejakým spôsobom vrátiť, teda mali by nasledovať podobné konsolidačné... alebo, alebo nemali by nasledovať tie konsolidačné trendy, ako, ako ste ich vy nastavili, a mali by sa vrátiť na tie predkonsolidačné zvýšenia.
No a ja teda zároveň, zároveň ani veľmi tomu nerozumiem, ani tej politickej stratégii trošku, lebo pán minister sám teda hovoril, že postavil sa, a ja som to, ja som to považoval za nejaké ako vydieranie, bolo to teda tak povedané, že obávate sa, že stratíte zdroje, ale mne to prišlo aj toto, to je ďalšia tá skladačka toho ako kebyže vydierania tých zdravotníkov, toho robenia nátlaku, toho chaosu v tom systéme, že nechcem, budem vás trošku parafrázovať, neviem ako ste to presne povedali, že, že dávame ponuku 100 mil. lekárom, a teda zdravotníckym pracovníkom, inak sa obávate, že o tie zdroje prídete. No tak väčšina lekárov si to, samozrejme, vyjadrila a oni to aj hovorili, samotní aj odborári to teda vyjadrili vo verejnej mienke, v nejakých verejných vyjadreniach, že to je priamo vydieranie, že prijmite túto ponuku alebo nedostanete absolútne nič. (Reakcia z pléna.) No, tak, to hovoria samotní aj odborári, aj aj samotní lekári, ktorí teda sa vyjadrovali, tak hovorili, že to je nátlakové.
No a zároveň nerozumiem ani tej, nerozumiem ani tej politickej stratégii, že čo sa teda udialo za, za oponou, že prečo vlastne tých 100 mil. tu vidíme teda pridaných, ale, ale lekári stále s tým nesúhlasia. Tú ponuku odmietli. Tak ja teraz, ako kebyže vy ste to povedali, že, že keď tú ponuku neprijmú, tak sa obávate, že prijmú o tie zdroje... že prídeme o tie zdroje. Tak ja sa teda, ak teda hovoríte, že to tak nie je, že to nebolo vydieranie a že sa teda obávate, že prídu o tie zdroje, tak ja sa možno aj v mene lekárov alebo zdravotníkov teda spýtam, že tak nepristúpili na tú dohodu, verejne ju odmietli, znamená to teda, že stále tu je riziko toho, že oni ešte o tie peniaze môžu prísť? To znamená, že táto ponuka, ktorá tu je na stole, nie je finálna a môžu ešte o ňu prísť? Zároveň teda aj z pohľadu tej akože politickej stratégie sa chcem spýtať, že my vieme, že tie výpovede sú už podané? Že sa budú diať? Vedia, vieme, že zdravotníci, konkrétne teda lekári, ktorí už podali výpovede, nesúhlasia s týmto zákonom, ktorý tu je na stole?
A ja sa teda pýtam, že prečo ideme skráteným legislatívnym konaním, prečo zase ten zákon tlačíme tak rýchlo cez parlament, keď vieme, že lekári s ním nesúhlasia, a vieme, že podali výpovede, a teda ja sa pýtam, že čo bude, čo sa bude diať. Ten zákon tu tento týždeň schválime, už druhýkrát v priebehu mesiaca, druhýkrát ho tu schválime a teraz očividne musíte s tými lekármi ešte rokovať, aby tie výpovede stiahli, aby prišlo k nejakej dohode, a potom, čo sa, ja sa pýtam, že čo sa zase bude diať. Zase tu sa tu stretneme o tri týždne, o štyri týždne a zase tu tretíkrát budeme schvaľovať ten zákon? Však toto je, že takto sa to nemá riadiť, takto sa to nemá robiť. Ja si dovolím tvrdiť, že však ako by to malo prebiehať, že dohodnite sa vy vo vláde, ako to bude prebiehať, či im dáte nejaké peniaze, nedáte im peniaze, či pôjdete nátlakovo, nepôjdete nátlakovo, dohodnite sa s lekármi, s komorami, s odborovými zväzmi a príďte sem s finálnym návrhom, o ktorom sa dá nejakým spôsobom diskutovať, pretože ja túto diskusiu, ktorú tu aj teraz možno sa snažím naštartovať alebo ktorú tu možno budeme mať, vnímam v niečom ako fiktívnu, pretože lekári s ňou nesúhlasia, s týmto, s týmito požiadavkami, vláda niečo pretláča, výpovede sú podané, a ak to máme tomu zabrániť tak táto diskusia tu, žiaľ, teda, bude musieť nastať znova.
Ja teda vyzývam, že je ešte šanca zísť z kratšej cesty. My v Progresívnom Slovensku si myslíme, že v čase personálnej krízy by sa naozaj na zdravotníctvo, na zdravotníctve nemalo šetriť. Nemalo by sa obzvlášť teda šetriť na ľuďoch, ktorí nám chýbajú, na ktorých tých systém stojí, a je teraz načase, aby teda sme rýchlo ustúpili, aby, aby sa nestalo katastrofa, katastrofa v podobe podaných výpovedí, odchodu lekárov, čo by doslovne akože skolabovalo, tie nemocnice.
Ja zároveň, teda a prečo som aj napríklad, a to je posledná vec, ktorú poviem, prečo som tak veľa rozprával o tom chaose a o tom nepokoji, ktorým vysielame tie signály, ako teda vysielate ako vláda voči lekárom. Oni majú ešte ten nástroj v rukách, čo je tzv. to vypovedanie tých nadčasových služieb. Ak ich tu bude podľa mňa niekto dráždiť a rýpať do nich, dávať rôzne vydierania, bude sa niekto, budú sa tu rozdeľovať na rôzne skupiny, budeme tu niekoho ignorovať, s niekým budeme rokovať, s niekým nebudeme rokovať, budeme si posielať odkazy cez kameru, tak aby sa nestalo ešte náhodou to, že tí lekári naozaj podajú ešte aj výpovede z nadčasových služieb, a to znamená, že my nebudeme mať ani tie dva mesiace na vyžehlenie toho problému, ktorý ste tu spôsobili, ale budeme tu riešiť veľmi akútny problém, že tie oddelenia začnú kolabovať ešte oveľa skôr.
Ďakujem veľmi za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.