22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Ako už tu odznelo doobeda toto uznesenie sme pripravili ako reakciu na barbarský útok Ruskej federácie, ktorá dňa 8. júla 2024 zaútočila na viacero ukrajinských miest, vrátane teda zbombardovanej detskej nemocnice Ohmatdyt v Kyjeve. Hrozivé fakty o tomto útoku už uviedla kolegyňa Beáta Jurík v doobednej časti rozpravy. Ja by som sa zamerala na medzinárodné reakcie, ktoré tento hrôzostrašný čin sprevádzali. Stretla sa táto obludná akcia Vladimíra Putina s okamžitým odsúdením zo strany medzinárodného spoločenstva a jednotlivých demokratických krajín. Spomenula by som teda pár vyjadrení. Na brutálny útok zareagoval UNICEF, detský fond OSN a vo svojom stanovisku uvádza: útok na nemocnicu Ohmatdyt, najväčšie detské zdravotnícke centrum v krajine je ďalšou brutálnou pripomienkou toho, že na Ukrajine nie je pre deti bezpečné miesto. Nemocnice by mali byť bezpečným útočiskom a podľa medzinárodného práva sa im poskytuje osobitná úroveň ochrany. Takmer dva a pol roka od eskalácie vojny na Ukrajine sa zdá, že hrôza, ktorú deti a ich rodiny zažívajú, nemá konca.
Námestníčka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti upozornila, že úmyselné útoky na nemocnice sú vojnovým zločinom a páchatelia za ne musia niesť zodpovednosť. Konkrétne uviedla, tieto incidenty sú súčasťou hlboko znepokojujúceho vzorca systémových útokov poškodzujúcich zdravotnú starostlivosť a inú civilnú infraštruktúru na celej Ukrajine. Vyjadril sa aj arcibiskup Visvaldas Kulbokas, apoštolský nuncius na Ukrajine, keď navštívil kyjevskú detskú nemocnicu o čom informoval vatikánsky portál Vatican News a on konkrétne uviedol: keď sú zasiahnutí tí najmenší z najmenších, tí najslabší z najslabších, každý z nás si kladie otázku. Ako je možné, že niekto aj naďalej poskytuje nejaké vysvetlenie vojny, ako by sa dala z nejakého dôvodu ospravedlniť? Neviem ako to svedomia tých ľudí dokážu naďalej robiť. Mal som možnosť vidieť videozáznam, na ktorom strela priletí priamo, nezachytená protivzdušnou obranou a zasiahne oddelenie dialýzy. Z detskej nemocnice stúpa dym, veľmi jedovatý štipľavý dym, pretože každá raketa nesie v sebe veľa paliva, ktoré je veľmi toxické a potom je ťažké priblížiť sa a začať vyslobodzovať tých, ktorí zostali pod troskami. Vyvstáva veľmi šokujúca otázka. Tieto rakety sú dokonca cielené a nezasahujú len deti, ale práve tie deti, ktoré potrebujú onkologickú liečbu alebo transplantáciu pečene. Práve na ne dopadajú rakety. To boli teda slová predstaviteľa cirkvi a na tento útok hneď deň, deň po tom ako sa stal, reagoval aj pápež František a odsúdil ho a teda tu vidím aj v pléne pána poslanca Hazuchu, ktorý mi sám hovoril, že aj každú nedeľu chodí do kostola, tak ja neviem, aj pápež tento útok odsúdil. Hneď deň po tom ako sa stal.
Ako hlasoval výbor? O bombardovaní detskej nemocnice sme 12. septembra rokovali aj na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorému predsedám a naozaj mne zostalo vtedy veľmi úzko z priebehu toho výboru a výsledku hlasovania, pretože koaliční poslanci a poslankyne naše uznesenie nepodporili. Pre mňa naozaj z nepochopiteľných príčin. Ja si naozaj neviem predstaviť ako je možné, že niekto nedokáže odsúdiť obludný raketový útok na deti a to dokonca na choré deti. Na výbore sme si okrem iného vypočuli aj výčitku, že prečo práve uznesenie k detským obetiam v nemocnici na Ukrajine a nie k iným detským obetiam v iných krajinách. Už o tom hovorila aj kolegyňa Jurík, ale ja by som v každom prípade k tomu chcela dodať, že Národná rada ako najvyšší zákonodarný zbor má právomoc zaujímať postoj k zásadným otázkam a udalostiam a má aj zodpovednosť svojim postojom poukazovať na jasné hranice, ktorých prekročenie nie je v demokratickom svete prípustné. Neviem aká iní hranica je tak jasná, tak jasná, ako tá, ktorá nám hovorí, že bombardovať choré deti, onkologicky choré deti je číre zlo hodné odsúdenia. Neviem, či existuje iná jasnejšia hranica ako táto.
Zároveň by som k tej výčitke pripomenula, že naše uznesenie je naozaj formulované tak, že obsahuje aj všeobecné deklarácie odsudzujúce obdobné zlo páchané na akýchkoľvek deťoch, kdekoľvek vo svete. Konkrétne, Národná rada vyjadruje presvedčenie, že žiadne dieťa by nemalo vyrastať vo vojnovom konflikte, či pod hrozbou raketových útokov, že žiadne dieťa by nemalo byť zranené alebo zomierať v troskách nemocnice, ktorá má byť naopak bezpečným miestom na uzdravenie a zotavenie. Neviem, kto a prečo môže nesúhlasiť s týmto výrokom? Nerozumiem tomu naozaj.
Ďalej tam uvádzame, Národná rada pripomína, že útoky na civilné obyvateľstvo, ničenie nemocníc, obytných budov a základnej infraštruktúry sú absolútne neprijateľné, odsúdeniahodné a v rozpore s medzinárodným právom. Opäť kto a prečo môže nesúhlasiť s týmto výrokom? Skúste to vysvetliť, je vás tu pár aspoň z koalície. Skúste to vysvetliť. Ďalej v uznesení uvádzame, že zdôrazňuje, že špeciálne zdravotnícke zariadenia musia byť chránené za každých okolností a každá obdobná udalosť sa musí náležite vyšetriť. Opäť kto a prečo by mohol s týmto nesúhlasiť? Tak sa, prosím, naozaj nevyhovárajte. Ako som už uviedla, tento útok, hneď deň po tom ako sa stal, odsúdil aj samotný pápež a vy sa mnohí hrdo hlásite ku katolíckej viere, takže ja neviem akú inú autoritu ešte potrebujete, aby ste vedeli rovnako tento útok odsúdiť. Aby ja si myslím, som presvedčená o tom, že by to malo ísť aj bez toho, že to nejaká autorita, ako je, ako je práve pápež sama spraví. že by sme to mali vedieť úplne na základe úplne ľudského základu, že to je niečo, čo každý vie si vo svojom vnútri vyhodnotiť, že bombardovať choré deti je jednoducho za všetkými hranicami. Kolegovia, kolegyne, podľa mňa naozaj neexistuje žiadna výhovorka, ktorá by ospravedlnila to, že niekto nedokáže odsúdiť tento barbarský útok na deti v nemocnici, na deti liečiace sa na onkologické ochorenia, na deti podstupujúce práve v momente prilietajúcej bomby operáciu. Žiadna výhovorka neexistuje. Ďakujem.

Budem krátka. Ja som sa chcela prihovoriť ešte vám kolegovia, kolegyne a podporiť argumenty mojich kolegýň Beáty Jurík a Lucie Plavákovej aj pohľadom na to, že pokiaľ táto Národná rada vysloví, vyšle signál nesúhlasu a odsúdenia vlastne bombardovania tejto nemocnice, nie je to len signál ľudom na Ukrajine alebo Ukrajine ako takej, ale myslím si, že tento signál by, je veľmi dôležitý aj pre súčasnú situáciu na Slovensku. Ľudia z Ukrajiny sú už dlhodobo najväčšou menšinou na území Slovenska, nie je to tak len kvôli vojne na Ukrajine. Táto situácia nastala dávno predtým, najmä preto, že sem prišli tisíce Ukrajincov a Ukrajiniek pracovať, žiť, podnikať. Prišli sem študovať za svojimi rodinami. Vieme dnes, že ľudia z Ukrajiny sú cudzincami, ktorých je najväčší počet pokiaľ ide o zamestnávanie cudzincov na Slovensku. Tá menšina sa dnes počíta v desiatkach tisícov. Je to naozaj výrazný počet cudzincov a cudziniek, ktorí na našom území žijú. Tých ľudí dnes stretnete v školách, stretnete ich v MHD, stretnete ich v supermarketoch, v aj IT firmách, sú to lekári, sú to ďalší zdravotnícki pracovníci, prosto všade, kde sa dnes pozriete, tam vidíte ľudí z Ukrajiny, ktorí pracujú, žijú alebo podnikajú alebo študujú na Slovensku. Táto menšina tu naďalej bude s nami dlhé roky. Áno, niektorí sa možno, ak teda vojna skončí, vrátia, ale ten trend je dlhodobý a nezvratný. Bude to jedna z najväčších menšín alebo ak nie aj najväčšia, ktorá na Slovensku žije, ktorá bude jedným z pilierov našej ekonomiky, už to tak je a to, ak by sme takéto uznesenie podporili z môjho pohľadu vyšle dôležitý a vážny signál z tejto snemovne, že si túto menšinu, ktorá v mnohých oblastiach drží našu ekonomiku nad vodou, všímame, vážime si ju a že vnímame ako sú ohrození tou ruskou vojnou na Ukrajine, takže dúfam, že pri vašom hlasovaní zvážite aj tento aspekt, že sa pozrieme na to, kto tu v skutočnosti na našom území žije a pracuje, kto tiež s nami zdieľa ten názov obyvateľstvo Slovenska a o koho sa máme zaujímať a vo vzťahu ku ktorému máme byť súcitní. Ďakujem.

Ďakujem. Pani kolegyňa vyzvali ste tento parlament, aby vyslal jasnú správu pre, kvôli vojne na Ukrajine. No, ja som veľmi skeptický, pretože keď vidím europoslanca, ktorý obdivuje diktátorov, ktorého meno sa nevyslovuje ako v Rusku natáča proruské, propagandistické videá. Ako premiér Slovenskej republiky vystupuje v proruskej televízii, ako minister zahraničných vecí sa stretáva s veľvyslancami krajiny, ktorá napadla Ukrajinu, ja, ja, ja naozaj som hlboko presvedčený a veď aj vy určite, že tento parlament to neschváli, pretože tento parlament nie je o slobode zo strany koalície, ale je to o diktáte, o diktáte strany SMEROHLAS a SNS, no SNS teraz trošičku tam kríva, lebo tam už aj Huliak bude mať nejakú šnúrku na trenírkach, ale je to o tom, že naozaj krajina, ktorá napadla Ukrajinu a aj u nás v mojej rodnej dedine žili a sme aj zamestnali ľudí, ktorí potrebovali pomoc a počúvať ich príbehy je niečo neskutočné a oni sa tu oháňajú ľudskosťou, sociálnym cítením a popritom, popritom sú to len také socialistické priateľstvá, ktoré majú s diktatúrou Vladimíra Putina, čiže aj premiér, aj poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje, ktorý velebí diktát, diktátorov, oni vyslali už jasný signál ako to myslia. Žijeme v krajine, kde premiér hovorí, že západ nám škodí. Žijeme v krajine, kde nás chcú do toho Ruska opäť pritiahnuť.

Ďakujem pán Pročko. Ja samozrejme sa stotožňujem s tým, čo hovoríte, ale stále by som chcela apelovať na to, aby aj poslanci a poslankyne vládnej koalície prezreli, pretože to čo hovoríte, to sú ľudia, ktorí nám tu maľujú fiktívnu realitu. Ak sa pozrieme na počet ľudí žijúcich a pracujúcich dnes na Slovensku z Ruska a z Ukrajiny, vidíme ten zásadný nepomer, čiže každému, kto si tie štatistiky otvorí je jasné kto tu prináša väčší hospodársky prínos tejto krajine a zároveň musím povedať, že ak tu máme dnes menšinu v rádoch desiatkach tisíc ľudí, že máme tu dnes vyše 200-tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku, z nich väčšina je z Ukrajiny. Títo ľudia, mnoho tisíc z nich, pripomínam, má trvalý pobyt alebo v nasledujúcich dvoch rokoch získa trvalý pobyt. S tým sa spája právo voliť v komunálnych voľbách, čo by vás mohlo zaujať a v momente ako sa stanú občanmi a občiankami Slovenskej republiky títo ľudia...
===== desiatkach tisíc ľudí, že máme tu dnes vyše 200 tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku, z nich väčšina je z Ukrajiny. Títo ľudia, mnoho tisíc z nich pripomínam má trvalý pobyt, alebo v nasledujúcich dvoch rokoch získa trvalý pobyt, s tým sa spája právo voliť v komunálnych voľbách, čo by vás mohlo zaujať a v momente, ako sa stanú občanmi a občiankami Slovenskej republiky, títo ľudia budú mať volebné právo na Slovensku. Tak si myslím, že minimálne v týchto dvoch úsekoch si možno raz spomenú kto a akým spôsobom sa vyjadroval a mal postoje k Ukrajine a k ruskej vojne na Ukrajine.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja naozaj len v krátkosti. Je to teda čarovná tlač, ktorá sa nám tu tak tlačí pred nami a už teda pokračujeme z 27.9. ak som to teda správne započul, ale celkovo aj dnešný deň je podľa mňa taký magický, musím povedať, lebo som si tak uvedomil, že vlastne dnes ráno sme už diskutovali o tom a zrejme to odmietneme, že teda chceme zásadne debyrokratizovať tento štát a nejaké tlačivá, ktoré zbytočne vydávame, tak si nemusíme pýtať. Potom sme diskutovali o tom, či niekto kto nazve poslankyňu sukou a nedokáže riadiť svoj výbor, by mal byť predsedom výboru. A teda diskutovali sme o tom, že či je to v poriadku, keď niekto zbombarduje onkologickú detskú nemocnicu. Taký máme deň, lebo pokračujeme teda v tom, že či by bolo už nakoniec po pol roku možné, aby Národná rada sa konečne pokúsila si zvoliť predsedu Národnej rady, tobôž druhého najvyššieho ústavného činiteľa v tejto krajine. Tak taký máme deň kolegovia, dobrá práca. No, ja by som svoje vystúpenie v krátkosti rozdelil na dve časti, jedno politické a jedno potom také viac dovolím si povedať možno inštitucionálne. No a teda to politické. Ja, čo som sa ja nenapočúval v kampani o tom, ako tú starí matadori a ich nová verzia, strana HLAS a teda za pomoci strany SNS, nám ukážu ako sa riadi štát. Keby som ja dostal euro, tak ja som už aj vilu si postavím niekde na Slavíne, nedostal som to euro za každé toto vyjadrenie, ale ja sa nestíham čudovať, že nás tu poučujete v každej diskusii. Tu pán Bartek napríklad to veľmi rád robí, v každej diskusii nám hovorí, ako nám ukážu ako sa teda ten štát riadi a potom týždeň k týždňu, ja na to grémium chodím a ja tak sa pýtam, že teda, že či už ideme voliť toho predsedu. A ešte nie, ešte nedozrel ten čas, máme nejaký problém a nedá sa. A teda ja neviem, ak existuje ešte nejaká väčšia teda úloha vlády, normálne politologická definícia ako obsadzovať mocenské pozície štátu, teraz normálne že neutrálne to hovorím, nie ako zlá vec, ale ako reprezentovať vôľu ľudu, ten mandát demokratický preniesť do tých najvyšších ústavných funkcií, tobôž druhej najvyššej ústavnej funkcie, tak to je úloha vládnutia. A vy tu v tomto kolegovia naozaj že zlyhávate na plnej čiare. Ak je to nejaký prejav nejakej disfunkcie tejto koalície, tak podľa mňa toto je ten ako najvyšší. Fajn. A to je teda váš prejav politických vzťahov, politickej kultúry. OK. Toľko k tomu. Koniec. Lebo mňa možno trápi rovnako, ak nie mierne viac to, že aký to má prejav na celkové fungovanie tejto inštitúcie. Lebo opäť, tak ako som to hovoril doobedu, tak opäť to poviem aj dnes poobede, toto nie je úplne normálne. Aby sme teda fungovali v Národnej rade, ktorá nemá legitímne zvoleného plnohodnotného predsedu Národnej rady. Ja teda nemám problém povedať, že zastupujúci predseda Národnej rady svoju pozíciu plní podľa mňa veľmi dobre, akože snaží sa v rámci tých možností ktoré má, tú Národnú radu riadiť. Ja s tým nejaký problém nemám, s ním samotným. Problém mám s tým, že tu neexistuje jeden plnohodnotný mandát. Pán podpredseda Žiga bol teda poverený v deň prezidentských volieb, ak s to dobre pamätám, buďme pri tom, že teda bol v ten deň poverený, dočasne podľa mňa, lebo však on ako má veľmi významné ústavné funkcie, od volieb, referend, rôznych neviem iných aktivít zastupovania Slovenskej republiky v zahraničí. To nie je nejaký venček, ktorý niekto ako odovzdá niekomu a že teraz ty si predseda a potom on to odovzdá niekomu. To je naozaj, celý čas si myslím, že aj ústavne je to myslené tak, aby to bolo niečo, čo je dočasné, kým sa proste predpokladá, že vždy je nejaká koalícia alebo teda tá parlamentná väčšina nejaká vznikne, ktorá zvolí niekoho, kto bude reprezentovať nás všetkých 150. To nemôže byť niekto dočasný, kto to však nejako robí a možno, ako ja som sa dopočul už v niektorých reláciách, však možno to dokočírujeme až do konca týmto spôsobom. A ja, dobre, možno sú aj väčšie problémy v tejto republike, však tá diaľnica a nemocnice atď., ja s tým súhlasím. Určite áno. Ale to, že v akom stave je táto inštitúcia a jej základné pozície. Máme tu tri výbory, ak sa nemýlim dnes, ktoré sú disfunkčné napríklad, Národnej rady. Osobitný kontrolný výbor totálne, proste to je karambol, masaker, zle. Máme problém vo výbore pre verejnú správu. Teraz sme mali teda problém s pánom Huliakom. Nech sa páči. Skupiny priateľstiev, poviete si, že aká hlúposť hej, že skupiny priateľstiev. No asi prežijeme bez skupín priateľstiev v Národnej rade, ale tak je to nejaká funkcia napríklad v zahraničnej politike Slovenskej republiky, v diplomatickej parlamentnej diplomacii. Nevieme si ju plniť. Máme rokovací poriadok, tak to je moja obľúbená vec teda, po roku doprosovania sa, aby sme si urobili rokovací poriadok, po tom, čo sa tu stalo asi päť karambolov, na ktoré sme my tu akože dookola upozorňovali, že sa raz stanú, tak sme sa pomaličky dostali teda k tomu, že máme nejaký rokovací poriadok. Nehovoriac o tom, že v akom stave je táto inštitúcia, rozpočet, neviem, investičný dlh a stav Kancelárie Národnej rady, čo sa týka zamestnancov atď., však keď sa bavíte, tak viete. Jednoducho, je to zrejmé, že tejto inštitúcii chýba legitímne plnohodnotne zvolená hlava. Proste niekto, kto za ňu bude zodpovedať, kto ju bude niesť, kto bude nás ako poslancov reprezentovať. A teda ja som z toho tak prekvapený kolegovia, kolegyne, že na tej vládnej strane vy máte tú väčšinu, vy sa viete dohodnúť, že vám je to všetko jedno a že jednoducho k nejakému výsledku neviete, neviete dospieť. Lebo tak, ako som hovoril ráno, vlastenectvo ja mám rád, podľa mňa to je veľmi dôležitý koncept, ja mám túto republiku rád a ja nerozumiem tomu, ako ľudia, ktorí majú radi túto republiku a ktorí sa hrdia teda láskou k tomuto štátu, tak sú v tak významnej pozícii a tak ju nechávajú zanedbať. Lebo to neexistuje iný pojem na to, ako totálny rozklad inštitúcie, pokiaľ sa vy o ňu nestaráte. Preto prosím kolegovia, pristúpte ku svojej úlohe, ste vo väčšine a konajme tak, ako hovorí to naše uznesenie a teda poďme vykonať voľbu predsedu Národnej rady do jedného týždňa, alebo tak to vieme stihnúť kľudne aj tento. Ako asi iste viete, opozícia kandidáta našla, dokonca si myslím, že v tejto chvíli má najviac hlasov zo všetkých možných kandidátov. Nie potrebnú nadpolovičnú väčšinu, ale však bavme sa. Alebo jednoducho proste príďte vy s nejakou alternatívou. Ale tolerovať tento stav, tak ako ak existuje nejaká metafora pre túto republiku, v akom stave úpadku pomalého atrofujúceho je, tak to je aj to, čo vidíme dnes. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Už to tu kolega tak naznačil, ale teda dne je to tu pomerne depresívne, aj vzhľadom na témy, o ktorých rokujeme, aj vzhľadom na to, ako predpokladáme ako dopadnú pri hlasovaní. Ale tak predsa, skúsme ešte sa o tom porozprávať. Neschopnosť zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, to je vlastne to, čo tu, o čom tu diskutujeme. Od zvolenia predchádzajúceho predsedu Petra Pellegriniho za prezidenta, nemá Národná rada riadne zvolené vedenie. To je tiež fakt. Podotýkam teda, že je to tak od 6. apríla tohto roka, teda ak dobre počítam, zajtra to už bude sedem mesiacov. Sedem mesiacov. Takže väčšina vlastne, áno, fungovania Národnej rady, je bez riadneho vedenia. Pri tejto príležitosti tiež pripomeniem, že je aj faktom, že miesto na Ústavnom súde je napríklad voľné už vyše roka. Aktuálne nemáme dokonca voľbu ani vyhlásenú, takže je už v tejto chvíli jasné, že to bude ďalšie mesiace ešte trvať, kým toto miesto bude obsadené. Tak ja neviem naozaj, táto koalícia nie je schopná zabezpečovať základné ústavné orgány a ich chod. Predseda parlamentu ako druhá najvyššia ústavná funkcia. Ústavný súd ako garant demokracie a ústavnosti, aj ústavnosti zákonov, ktoré prijímame v tomto pléne. A nič. Vláda to nevie obsadiť, nevie zabezpečiť fungovanie týchto orgánov. Ale späť teda konkrétne k predsedovi Národnej rady. Podľa koaličnej dohody, ktorú uzavreli Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, patrí tento post strane HLAS. Aká je realita teda za posledné mesiace? Hádky, odkazy cez médiá, ignorácia ústavných princípov, strkanie hlavy do piesku s tvrdením, nech si to vyriešia dve ostatné strany, ktoré majú konflikt a teda strana HLAS a SNS. Už to vyzerá naozaj tak, že tak traja koaliční lídri sú ako také malé deti na pieskovisku, ktoré sa hádajú, kto dostane formičku a bude môcť ostatným deťom upiecť koláč, alebo tou formičkou niekomu tresnúť po hlave. A bolo by to naozaj až komické, keby tá situácia nebola vážna. Funkcia predsedu Národnej rady je druhou najvyššou ústavnou funkciou, ako som už uviedla a nesie so sebou množstvo protokolárnych, ale aj právnych a ústavných povinností. Len tak pre pripomenutie koaličným poslancom a poslankyniam, uvediem hlavné úlohy predsedu Národnej rady. Zvolávať a predsedať schôdzam Národnej rady, podpisovať ústavné zákony a zákony, prijíma sľub poslancov, poslankýň Národnej rady a vyhlasuje voľby do Národnej rady, voľbu prezidenta, voľby do orgánov územnej samosprávy. Ak predseda nie je na zasadnutí parlamentu prítomný, môže poveriť vedením zasadania niektorého z podpredsedov. V čase zvolenia nového parlamentu starý predseda vedie prvé zasadanie Národnej rady, kým nie je zvolený nový predseda. V čase, keď Slovensko nemá právoplatne zvoleného prezidenta, alebo prezident nie je zo zdravotných dôvodov schopný vykonávať svoju funkciu, prechádzajú na predsedu Národnej rady niektoré prezidentské právomoci, napríklad právomoc menovať a odvolávať členov vlády. Hneď po prezidentských voľbách bol, už to tu odznelo, povedzme takým, povedzme to tak diplomaticky, zvláštnym spôsobom dočasne poverený riadením parlamentu Peter Žiga, lebo prezident bol teda zvolený v sobotu 6. apríla, ale až do pondelka 8. apríla Peter Pellegrini trval na tom, že je stále predsedom parlamentu a že on túto funkciu bude vykonávať ďalej. No ale potom sa zrazu záhadne objavilo poverenie, splnomocnenie zo 7. apríla pre Petra Žigu. Tak ja už som tu viackrát tak spomínala aj cestovanie časom, lebo pri niektorej tej vašej argumentácii to tak nevychádza. Ani tu mi to úplne nevychádza. Ale tak voilá, takto to je. Od apríla teda počúvame iba výhovorky. Peter Žiga mal byť iba dočasne na pár týždňov poverený predsedom Národnej rady. Ja by som možno aj polemizovala s mojím kolegom Dubécim, že či teda naozaj dobre vykonáva túto funkciu, lebo dnes podľa mňa pri tom hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka info zákona, by som to až tak že nedávala by som tomu jedničku s hviezdičkou. Tak asi tak. A zálusk na tento post si robil a evidentne aj stále robí asi teda Andrej Danko, avšak ten teda narazil nielen do semaforu, ale aj na odpor svojho koaličného partnera, strany HLAS a celé leto vládna koalícia spala a v tejto otázke sa prebudila až na jeseň. Ako vždy, prvý sa o tejto funkcii vyjadril teda Andrej Danko 7. septembra, ktorý nepovažuje tému nového predsedu parlamentu za uzavretú. Téma sa skončí, keď bude nový predseda Národnej rady. No my by sme boli radi, keby teda táto téma skončila a bol by ten nový predseda Národnej rady. Zatiaľ to tak nevyzerá. A dokonca povedal, že je ochotná SNS vymeniť post predsedu parlamentu za niektoré zo svojich ministerstiev, že nie je ochotná. Danko potom opakovane nejako sa vyjadroval v tejto veci a dokonca sa vzápätí ozval aj predseda vlády Robert Fico, ktorý na post podporil práve Andreja Danka, ako inak, alibisticky dodal, že vyzerá to tak, že bude predsedom Národnej rady buď Andrej Danko, alebo Peter Žiga zostane až do konca tohto volebného obdobia povereným predsedom Národnej rady. Možno až tak ďaleko a dostaneme v nejakom okamihu. Koniec citátu. Tak to je naozaj podľa mňa absurdné, aby sme my vôbec uvažovali
===== ... predseda vlády Robert Fico, ktorý na post podporil práve Andreja Danka. Ako inak alibisticky dodal, že vyzerá to tak, že bude predsedom Národnej rady buď Andrej Danko alebo Peter Žiga zostane až do konca tohto volebného obdobia povereným predsedom Národnej rady. Možno až tak ďaleko sa dostaneme v nejakom okamihu". Koniec citátu. Tak to je naozaj podľa mňa absurdné, aby sme my vôbec uvažovali nad tým, že celé funkčné obdobie bude mať dočasne povereného predsedu Národnej rady. Následne potom nastali prestrelky medzi Andrejom Dankom a stranou HLAS a v približne teda v polke októbra sa predseda HLASU Matúš Šutaj Eštok prvý krát jasne vyjadril, že chce obsadiť post predsedu parlamentu v čo najkratšom čase. Takže už teda nepočítame s tým asi, že do konca funkčného obdobia dočasne, ale v čo najkratšom čase. Ale teda bolo to 13. októbra, dnes máme 5. novembra v čo najkratšom čase neviem. Možno inak vnímame čas. Následne teda 23. októbra sa k nemu pridal aj minister Drucker, ktorý povedal, že chce HLAS vyriešiť otázku predsedu parlamentu do konca roka. Takže v najkratšom čase už sa zmenilo na do konca roka a ešte tak dodal, že inak môžu v koalícii nastať zmeny vo fungovaní. Tak to už, tak ako rázne teda povedal. Vraj boli doteraz trpezliví a nerozumejú o čo ide strane SNS, ale dvíhajú prst, pretože dohody sa musia dodržiavať. Tak vidíme, zatiaľ sa nedodržiavajú. Táto sága akoby nemala konca, rozuzlenie. O ďalšiu zápletku sa postaral predseda Národnej koalície Rudolf Huliak, ktorý teda kandidoval na kandidátke SNS, ale spolu s dvomi svojimi súputníkmi teda z SNS odišiel a za predsedu parlamentu povedal, že chcú kandidáta HLAS-u. Teda už nie Andreja Danka, lebo už nie sú kamoši s Andrejom Dankom. Tak to je smutné. No, smutné alebo veselé. Ono tak rôzne sa tu vnímajú jednotlivé veci v tomto pléne. Ako aj čas napríklad ako som už uviedla. No v každom prípade toto bol len krátky exkurz toho ako tu prebiehajú všelijaké mediálne prestrelky, vyjadrenia jednotlivých koaličných strán a ich predstaviteľov. Pri tom mnohých z vás som veľa krát počula hovoriť, že teda to je hanba, keď si politici odkazujú niečo cez médiá. A vy ste pritom v jednej koalícii, pán Hazucha prikyvuje. Tak ja neviem. Možno by bolo naozaj dobré, keby už ste boli schopní dôjsť k tej dohode a vyriešiť tento problém a obsadiť miesto vo vedení Národnej rady. Myslím, že táto naša inštitúcia si to naozaj zasluhuje a aj naplnenie ústavy si to zasluhuje a ja teda neviem ako dlho ešte mienite čakať, ale myslím si, že už je naozaj najvyšší čas. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pani poslankyňa za point o taký, že komplexný súhrn tejto telenovely už pomaličky. Ale ja svoju ešte skúsim alebo teda pokúsim doplniť, pretože najnovšie už sa hovorí o tom, že, že pán minister vnútra, ktorý evidentne nezvláda svoj, svoj rezort sa potrebuje niekde upratať a že teda aj on by mohol mať ten záujem o predsedu parlamentu. Čiže tých záujemcov je celkom pekná, pekná kopa a možno už by naozaj stálo za to, aby vládna koalícia prišla s tým návrhom. Tak nemusí to byť jedno meno. Veď kľudne nech nám dajú celé to portfólio a snáď niekoho zvolíme. Ďakujem.

Ďakuje všetkým, ktorí majú dnes narodeniny. Všetko najlepšie, pán Gašpar vyhovel som vám. No a priatelia, pani poslankyňa. Je dôležité sa spýtať prečo vyhovuje tejto neschopnej vládnej koalícii, pretože naozaj neschopnejšie je Fico nič nikdy neurobil ako teraz. Prečo im vyhovuje, že máme troch predsedajúcich. Prečo im to vyhovuje? Sú unavení, sú rozčarovaní, Danko ten je aj sklamaný. Kvôli čomu sú len traja. Mali by sme ich mať piatich. Traja. Koalícia, jeden z opozície a predseda Národnej rady. Im toto veľmi, veľmi vyhovuje. Im vyhovuje chaos. Ony rozprávali o našej vláde, že sme vláda chaosu a toto je čo? Máme tam troch. Ony sa nevedia dohodnúť a tu je otázka dobre sa spýtať prečo sa nevedia dohodnúť. Kvôli čomu? Veď to je také jednoduché. Mal to mať HLAS tak nech to má HLAS. Danko, prepáčte je to smiešne lebo ten padol na, na nos, keď mu teda povedali, že nebude a keď mu ešte aj odišiel ten Huliak a povedal Huliak, že bude hlasovať za HLAS. Takže Danko je z kola von. Máme tu len HLAS. SMEROHLAS teda odnož, platformu, tajných agentov, ktorí odišli zo SMER-u. Tak prečo jeden z nich nemôže byť predseda parlamentu? Prečo? Veď to je také jednoduché. Máme tu nefunkčnú, sme hanba, toto je hanba tento parlament. Teda vy ste hanba, pán Gašpar a ďalší, ktorí ste v tom predsedníctve parlamentu, lebo ste odvolali pána Šimečku. Odvolali ste ho spôsobom, ktorý je absolútne, to bolo tak nechutné a tak odporné, ale prečo to je? Kvôli čomu oni vytvárajú tento chaos. To je dobrá otázka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A to bola celkom dobrá poznámka, že prečo sú teda len traja predsedajúci a možno aj pán Gašpar by do toho mohol vstúpiť, pretože neviem či tiež mu vyhovuje, že sa striedajú na tomto poste len traja a možno by sa mohol zasadiť o to, aby sme konečne mali teda riadne zvoleného predsedu Národnej rady. Martina ty si spomínala ministra vnútra. Áno ja som zachytila, že dokonca teda sa aj toto meno zmieňuje vo vzťahu k funkcii predsedu parlamentu a je nám všetkým asi zjavné, že teda minister vnútra svoj rezort veľmi nezvláda a teda namiesto toho, aby sa venoval bezpečnosti detí na školách tak sa venuje natáčaniu videí a šikanuje deti. Ja len pevne verím, že ak by sa náhodou stal teda predsedom parlamentu takže nebude mať viac času práve na tieto aktivity, ktoré sú teda mimoriadne škodlivé. Tak toľko k tomu. Ďakujem.

A už ide. Ďakujem. Ďakujem kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci. Ja sa v krátkosti vyjadrím ešte k rozprave aj tej čo tu prebehla dnes aj teda pred viac ako jeden a pol mesiacom, keď sa pán Pročko pýta, že, že či je za tým nejaký úmysel, že dnes Národná rada Slovenskej republiky vyzerá tak ako vyzerá, že nemá žiadneho predsedajúceho. Nemá vo vedení žiadneho člena opozície a fakticky z piatich ľudí vedú Národnú radu traja a sedem mesiacov sa nevieme dohodnúť alebo teda ony sa nevedia dohodnúť, že kto vlastne má byť predsedom a ako dodržiavať koaličnú zmluvu. Ja si nemyslím pán Pročko, že za tým je nejaký masterplán, že to je tu taká ilúzia dlhodobo vytváraná, že ony sú skutoční technokrati moci a že ony vedia vládnuť a že majú všetko do posledného detailu premyslené. Ale možno to bola pravda v minulosti za predchádzajúcich Ficovych vlád, ale to ako vládnu teraz v skutočnosti ukazuje, že ony už na to nemajú. Máme tu predsedu vlády, ktorého to podľa mňa zjavne nebaví. On je tu už asi z pomsty. A máme tu ministrov, kde v tej vláde veľmi ťažko hľadať človeka, ktorý by za sebou nemal posledný rok ruinovania inštitúcie. Za všetkých stačí spomenúť pani ministerku kultúry, ale aj možno budúceho predsedu tejto snemovne pána ministra vnútra Šutaja Eštoka ako správne podotkla kolegyňa Bajo Holečková. Ja len teda vypočítam mieru jeho výkonu na ministerstve vnútra. Však môžeme začať masívnymi odchodmi policajtov. To, že mu policajti protestujú pred ministerstvom vnútra. To, že dostal pokutu od úradu na, na pre oznamovateľov korupcie. To, že nevie mesiace opraviť disfunkčný registračný systém na cudzineckej polície čo pripomenul už aj prezident Peter Pellegrini a únia miest Slovenska na čo som upozornila aj ja, kde mi on dva týždne dozadu odpovedal že vraj sa to už zlepšuje a idú byť nové termíny a ja mám desiatky reakcií cudzincov, že sa nič nezlepšilo. S termínmi sa naďalej obchoduje, naďalej je ten systém zaplavený botmi, ktorých títo obchodníci využívajú na automatické vypĺňanie tých, tých koloniek, aby si tie systém, aby si tie registračné termíny pre seba ukoristili a mohli ísť predávať na čiernom trhu a vôbec nič sa s tým nedeje. Potom by som mohla pokračovať tým, že ministerstvo vnútra si neplní svoje úlohy pri bezpečnosti našich občanov. Nechalo tu sa rozmohnúť sektualatra, ktorú sem založil cudzí, ktorý sem preniesol cudzí štátny príslušník pán minister vnútra tu máva tlačovky o tom ako nejaký taďzi je držaný v podstate v zaistení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov je pre nás nebezpečný a v skutočnosti my tu máme ukrajinského štátneho občana, ktorý tu dva roky žije. Premiestnil sem veľmi úspešne sektu, ktorá je proruská. Je obvinený z vlastizrady na Ukrajine a čo s ním spravil pán minister vnútra za celý rok? Nič. Nič. Prosto on si tu ďalej žije. Naberá tu tisícky priaznivcov, prokurátorku, bohviekoho ďalšieho na štátnych orgánoch. Však média priniesli aj informáciu, že to bola aj nejaká zamestnankyňa ministerstva vnútra.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa poďme k voľbe predsedu, dobre?

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ale veď to súvisí.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Nechal som vás a začínať si vyberať si témy, ktoré sú mimo toho čo sa týka prejednávaného bodu. Takže máte prvé upozornenie. Dobre? Ďakujem.


Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
A táto osoba, ktorá nevie zvládnuť riadenie svojho rezortu má byť odprataná sem do parlamentu, aby teda zvládla riadenie parlamentu. Lebo asi je tu teda predstava, že miesto predsedu je len nejaká ceremoniálna funkcia, kde niekto dostane papier a bude schopný na základe nejakých vopred pripravených podkladov to tu proste nejakým spôsobom viesť. No to by som sa na to pozrela. A teda ja si naozaj pán Pročko myslím, aby som teda neodbiehala od témy, že toto nie je žiaden vopred pripravený plán. Toto je prosto číra neschopnosť zabezpečiť nie ruinovanie inštitúcií a krajiny ale prosto neschopnosť vládnuť. Neschopnosť urobiť čokoľvek prospešné a uvidíme to. A vidíme to aj v tomto Parlamente. My nemáme predsedu tohto parlamentu a zároveň čo sme za posledné mesiace videli je absolútne oslabovanie a dusenie opozície. My nie len, že nemáme predsedu parlamentu, máme teda už len troch podpredsedov a Michal Šimečka bol z postu podpredsedu odvolaný. Tak isto bola odvolaná Mária Kolíková z postu predsedníčky výboru SIS a to nie sú len také nejaké odrobinky alebo nejaké nity, grity prosto parlamentného života, spor medzi opozíciou a koalíciou. Nie. To z je vážna vec, ktorá nám hovorí o tom, že dnes opozícia na Slovensku nemá podiel na riadení parlamentu a podiel na kontrolovaní vládnej moci, ktorá je vykonávaná prostredníctvom tajnej služby. A keď sa pozrieme na Benátsku komisiu Rady Európy. Benátska komisia v roku 2019 schválila check list vzťahov medzi parlamentnou opozíciou a parlamentnou majoritou alebo v našich podmienkach koalíciou. A je to vlastne check list, kde, ktorý používa Benátska komisia na to, aby v podstate ohodnotila či v danej krajine začína byť tá opozícia neúmerne potláčaná a či dochádza už naozaj k nejakému preklopeniu toho režimu z demokratického do autoritárskeho. A dnes, keby sme sa pozreli na to, že čo vlastne tento parlament z tohto check listu spĺňa, tak by sme prišli na to, že tu už veľa nie je, pretože práve tá funkcia najdôležitejšia, ktorú má mať opozícia teda, že má právo sa podieľať na riadení parlamentu a na kontrole moci je výrazne potlačená. A v prípade ak nezvolíme predsedu tejto Národnej rady, ktorý bude schopný svojou osobnosťou, váhou toho kto je, svojimi vyjednávacími schopnosťami napraviť túto situáciu a priniesť znova rovnováhu a ja by som povedala, že samu podstatu demokracie do tohto parlamentu. Do toho, aby sa normalizovali vzťahy medzi koalíciou a opozíciou, tak si myslím, že tento parlament vstupuje len do ďalšej éry problémov a konfliktov a toho, že sa budeme stále, stále viac vzďaľovať od toho čo je demokratické. Ďakujem.