Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja len zopár poznámok k tomuto zákonu, ktorý je v prvom čítaní. Hneď na začiatok by som povedal, že v prvom čítaní sa, alebo po prvom čítaní hlasujeme, či máme o tomto zákone rokovať aj ďalej. Ja si myslím, že áno, vypočujem si ešte rozpravu, aj keď som na vážkach, ale asi sa prikloním k tomu, že budem hlasovať za to, aby sme prerokovali tento návrh v druhom čítaní. Zároveň poviem, že keby sme mali druhé čítanie a hlasovali by sme o definitívnom znení tohto návrhu zákona, tak ako je, tak by som ho nepodporil, pretože podľa mňa má zle nastavené parametre a hoci má deklarovanú pozitívnu myšlienku alebo dobrú myšlienku, tak je robený podľa mňa spôsobom, ktorý je takým troška, s takým bubnom na zajace.
Ppredkladateľmi tohto zákona, to je také zaujímavé, neviem, či by to bolo tak, keby sa ten zákon podával neskôr, sú aj páni poslanci Huliak, aj pán poslanec Danko, ktorí zrovna, no neviem, či sa teraz zhodnú, alebo si vedia prísť na meno. A pán poslanec a podpredseda parlamentu Andrej Danko hlasoval proti návrhu zákona, proti, nielenže nepodporil, nielenže sa zdržal, ale hlasoval proti návrhu zákona, ktorý som predkladal, kde som žiadal informovaný súhlas rodičov s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania. Argument podľa mňa falošný, ale uvedený bol, že nebol dostatočne komplexný ten zákon.
Takže máme tu teraz dve veci. Jedna z nich je vládna novela, o ktorej sme rokovali, ktorú priniesol pán minister Drucker, ktorá má akýsi informovaný súhlas, ktorý je ale veľmi deravý, to znamená, že cez neho môže rôznym spôsobom prejsť rôzne indoktrinovanie detí, mládeže cez rôzne škulinky v školskom vzdelávacom programe alebo v tzv. inováciách. My sme chceli len to, aby rodič vedel o svojom dieťati, iba o svojom dieťati, nie aby rozhodoval o iných deťoch, aby rozhodoval o škole, o svojom dieťati. Toto nám bolo zamietnuté a hovorím, pán podpredseda Danko hlasoval proti, lebo povedal, že nie je to dosť komplexné. Tak teraz neviem celkom, či je to tak, že tento návrh, jeho návrh spolu s pánom poslancom Huliakom, aj s pani poslankyňou, ešte myslím s pánom poslancom Lučanským, či je teda zabezpečenie tej komplexnosti, ale mne to príde ako taká naozaj veľmi hrubá alebo až taká obhrublá záplata, ktorá podľa mňa to nerieši. A aby som bol aspoň trochu pozitívny, tak ja súhlasím s myšlienkou, že nemáme propagovať pred deťmi to, čo ste vy nazvali že netradičná sexuálna orientácia v tom slova zmysle, že nemáme deti miasť, lebo to naozaj, ak hovoríme o propagácii, tak to deti môže miasť a skutočne Slovenská republika podľa znenia našej ústavy podporuje manželstvo muža a ženy, to je správne, s tým súhlasím a myslím, že aj väčšina z nás.
Na druhej strane tak ako je ten zákon napísaný, tak pri priamej alebo dokonca nepriamej, taká je dikcia toho návrhu, podpore takejto netradičnej sexuálnej orientácie, tak to som veľmi zvedavý, ako sa tieto veci budú rozhodovať, či to bolo, alebo nebolo, či to bolo priame, alebo nepriame, či to je tradičná alebo netradičná sexuálna orientácia. Takže ja si myslím, že to, čo chcete dosiahnuť, týmto návrhom nedosiahnete a ak pán predseda SNS Andrej Danko bol proti nášmu návrhu, lebo vraj nie je dostatočne komplexný, tak neviem, ako by som nazval toto.
Napriek tomu ja v politike nikdy neberiem veci osobne a ako som povedal do druhého čítania pravdepodobne, stále to ešte zvažujem, tento zákon podporím, ale opakujem znova, ak by mal byť v takejto forme v druhom čítaní bez zmeny, tak keby som aj chcel, nemôžem hlasovať, lebo ten zákon nie je dobrý, nie je spravodlivý, to, čomu najviac venuje rozsahovo, keď si ten zákon pozriete, je pokuta, ktorá môže byť udelená ministerstvom školstva až do výšky 30-tisíc eur. Poznám dosť dobre školské prostredie a myslím si, že za takúto veľmi neurčitú a neurčito formulovanú vec hroziť pokutou vo výške do 30-tisíc eur, a to aj opakovane, je v podstate likvidačné alebo vážne poškodzujúce chod školy, bez ohľadu na to, či je to veľká, alebo malá škola.
Takže to si myslím, že nie je podstata zákona, opakujem znova, moja filozofia môj nápad, môj návrh znel, nech sú rodičia informovaní a v prípade, že by, v iba prípade ich dieťaťa nebolo niečo v poriadku, tak majú právo nesúhlasiť s tým, teda tzv. povinný informovaný súhlas. Nijakým spôsobom sa nezasahovalo do toho, čo robí škola, nikomu sa nevyhrážalo žiadnymi pokutami, žiadnou likvidáciou, myslím si, že to je schodnejšia cesta.