22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, poslanci z Klubu Slovenskej národnej strany predložili návrh zákona, ktorého cieľom je odstrániť nejednoznačnosť právnej úpravy sezónnej práce v Zákonníku práce v odvetví cestovného ruchu. Tak sa pozrime na to, čo hovorí Zákonník práce dnes.
Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce predstavuje osobitný druh dohody, ktorú bude môcť zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom na výkon sezónnej práce. Pojmom sezónna práca sa rozumie výkon pracovnej činnosti, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v kalendárnom roku. A táto veta je naozaj veľmi dôležitá, budem sa k nej opakovane vracať.
Druhy sezónnej práce v súčasnosti v Zákonníku práce sú taxatívne vymenované v prílohe č. 1b pre cestovný ruch a ide o tieto pracovné činnosti:
1. Preprava osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách, vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc.
2. Prenájom lízingu, rekreačných potrieb alebo športových potrieb.
3. Prevádzkovanie táborov.
4. Prevádzka umelých vodných plôch.
5. Prevádzka lanoviek, pozemných lanoviek a lyžiarskych vlekov.
6. Prevádzka reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v 1. až 5. bode.
To isté platí aj pre prevádzku hotelových a ubytovacích zariadení v bode 7.
To znamená, že ubytovacie a reštauračné zariadenia sa považujú za sezónnu prácu len vtedy, ak sú viazané na iné sezónne záležitosti, a to je preprava osôb, tábory, vodné plochy, vleky a lyžiarske lanovky.
Má to úplnú logiku, preto ma veľmi prekvapuje, ako sa Slovenská národná strana ide stavať k tomu, že chce odstrániť nejednoznačnosť tohto ustanovenia.
A ten návrh je taký, že sa odstrihne od prevádzky ubytovacích zariadení a stravovacích zariadení druhá časť vety v tom, čo som citovala a budú všetky ubytovacie a stravovacie zariadenie považované za sezónne prevádzky.
Tak sa pýtam, akou sezónnou prevádzkou je náš parlamentný bufet, do ktorého chodievate celý rok. Podľa tohto zákona sa bude môcť stať každá stravovacia a ubytovacia prevádzka sezónnou prevádzkou a využívať zamestnancov na dohodu o pracovnej činnosti či vykonaní práce pre sezónnych zamestnancov.
Preto podľa mňa nie je pravda, a som o tom presvedčená, že zákon je v súčasnosti úplne jednoznačný a nemôžeme nejednoznačnosť, tak ako si ho vykladá SNS, nahradiť tým, že my úplne zmeníme výklad sezónnosti pre stravovacie a ubytovacie zariadenia, a to znamená, že všetky ubytovacie a všetky stravovacie zariadenia sa zrazu stanú sezónnymi podnikmi. Čo tým navrhovatelia sledujú?
Ja tvrdím, že ak dôjde k zmene Zákonníka práce navrhovaným spôsobom, tak ešte viac poškodia pracovné a platobné podmienky čašníkov, recepčných, kuchárov, barmanov, chyžných a mnohých ďalších profesií v cestovnom ruchu. Oberú ich o budúci dôchodok, umožnia zamestnávateľom neustále opakované uzatvárania pracovného pomeru a oberú veľkú skupinu zamestnancov o toľko sľubované istoty touto vládou. A rovnako poškodia aj poctivých podnikateľov, ktorí zamestnávajú všetkých tých kuchárov, čašníkov, chyžné na férový pracovný pomer a vyplácajú im spravodlivú mzdu, nie smiešnu odmenu na papieri a zvyšok na ruku, ale férovú oficiálnu mzdu a odvádzajú za nich odvody.
58-2
Ja sa teraz pristavím pri slovách pani kolegyni Kramplovej, pretože určite som nepovedala, že sa všetky pracovné pomery teraz nahradia touto sezónnou, tými dohodami na sezónnu prácu, pretože zostanú poctiví podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorí si vážia svojich zamestnancov, ktorí im poskytujú férový zamestnanecký pomer na plný pracovný úväzok a platia im férovú mzdu. Takže určite som nepovedala, že to nahradia všetci, ja som povedala to, že to dáva priestor práve tým neférovým zamestnávateľom, ktorí zneužívajú svojich zamestnancov.
A ďalšiu vec, čo ste povedali, pani kolegyňa, povedali ste, že sa platia riadne odvody z tejto dohody, tak ja tvrdím, že sa neplatia, lebo to tak je, neplatí sa starobné poistenie a neplatí sa poistenie v nezamestnanosti, tak aj preto vlastne títo zamestnávatelia chcú ušetriť na odvodoch a platiť menej, a preto budú využívať túto možnosť, veľa z tých nepoctivých podnikateľov.
Predkladatelia podľa mňa touto novelou nielenže úplne znegovali význam sezónnej práce a zavádzajú do paragrafov o sezónnej práci aj prácu, ktorá nemá so sezónnosťou nič spoločné. Ale idú oberať zamestnancov aj o férovú mzdu, o sociálne istoty a dôchodok či dávku nezamestnanosti a dávajú konkurenčnú výhodu špekulantom v hotelierstve a v gastre, ktorí nie sú ochotní riadne zamestnávať a vyplácať svojich zamestnancov. Predkladatelia však dokonca pripravili tento zákon úplne babrácky a v dôvodovej správe uviedli, že zákon má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pričom samotné ministerstvo hospodárstva žiada predkladateľov, aby tento vplyv kvalitatívne v položke popísali, do dnešného dňa sa tak nestalo. Ja napoviem predkladateľom, že týmto návrhom zákona sa kriví podnikateľské prostredie a to neoprávnenou konkurenčnou výhodou pre tých, ktorí budú šetriť na mzdových nákladoch a budú využívať takýto druh pracovného pomeru.
Ešte oveľa väčšia babráckosť je v prípade určenia vplyvu na rozpočet verejnej správy. Pozrime sa na to, čo napísalo ministerstvo financií, dovolím si citovať, v dôvodovej správe je uvedené, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podľa ministerstva financií však má návrh zákona negatívny vplyv na verejné financie niekoľko miliónov eur, pretože uvedená zmena by rozšírila okruh osôb oprávnených pre uplatnenie si odvodov odpočítateľnej položky zo sezónnej práce.
A ešte, pani Kramplová, vlastne sa vyjadrím aj k tomu, keďže bude tá odpočítateľná položka ku mzde, to znamená, že budú platiť oveľa menej aj na nemocenské poistenie, alebo ho nebudú platiť vôbec. Takže nebudú mať nárok ani na péenku.
Ešte vlastne docitujem, čo uviedlo ministerstvo financií, v súlade zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné uviesť a zdôvodniť všetky predpokladané finančné dôsledky návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Taktiež je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu znížených príjmov.
Preto by mňa veľmi zaujímalo v tejto dobe, v tejto ťažkej dobe konsolidácie, kedy podnikatelia naozaj budú trpieť a platiť väčšie dane, akým spôsobom chce Slovenská národná strana priniesť príjmy na tento výdavok štátneho rozpočtu alebo znížené príjmy štátneho rozpočtu. Doteraz tento návrh nebol doplnený o žiadne povinné informácie, o ktoré ministerstvo žiada.
Preto, pán predsedajúci, v zmysle § 83 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie. Žiadam, aby to zaznamenal aj spravodajca alebo spravodajkyňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, uvedomil som si, že prečo, lebo čítal som tú správu kolegyni.
Takže ja by som len chcel podčiarknuť niektoré veci, ktoré ona tvrdí, je tá, že ja v tom vidím tiež riziko tej čiernej práce tým pádom, že tí zamestnávatelia budú môcť manipulovať s tými zamestnancami.
Takže súhlasím s tým a prosím vládnu koalíciu, aby tento zákon vrátila naspäť na dopracovanie a budem sa opierať aj o tvrdenie ministerstva financií, že daný zákon, resp. daná zmena zákona bude mať výrazne negatívny vplyv na verejné financie a vzhľadom na to, že vyjadrenie prišlo 23. augusta, máme teraz november, je mi ľúto, že nedošlo ku dopracovaniu tých poznámok, ktoré ministerstvá žiadali od navrhovateľov tohto zákona. Takže myslím si, aby to nemalo na konci dňa ten negatívny dopad na tých zamestnancov, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie
A čo sa týka dopadu na cestovný ruch, ja osobne si nemyslím, že aj zmena tohto zákona bude mať pozitívny vplyv na dopad na cestovný ruch, chýbajú tam systémové zmeny, chýbajú tam ďalšie rôzne možnosti pre študentov, ktorí by vedeli počas tých sezónnych prác využívať povedzme ten gastro sektor, ten cestovný ruch, aby sa tam jednoduchšie uplatnili. Sú tam limitácie, čo sa týka BOZP, tu by sme sa mali pozrieť potom povedzme, títo zamestnanci potrebujú ďalšie potvrdenia či už od lekára, alebo vyšetrenia lekára, ak chcú sa zamestnať v tom cestovnom ruchu, takže skôr by som sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, takže čítam zo stránky Sociálnej poisťovne, dohodár, ktorý má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, má z nej právo na príjem zo závislej činnosti, bez ohľadu na to, či dohoda zakladá právo na pravidelný príjem, alebo nepravidelný. Tento dohodár platí ako zamestnanec poistné na nemocenské, starobné, invalidné, v nezamestnanosti.
Zamestnávateľ za takéhoto dohodára platí poistné v roku 2024 na nemocenské, starobné, invalidné, poistenie v nezamestnanosti, do rezervného fondu solidarity, úrazové poistenie, na garančné poistenie.
Všetko.

Pani kolegyňa, je tam vysoká odvodová položka, ktorá vlastne sa odpočíta a vymeriavací základ pre platenie do Sociálnej poisťovne sa značne zníži. Veľmi často práve sa vypláca mzda do výšky tejto odvodovej položky, vlastne odpočítateľnej položky tak, aby nemuseli sa platiť žiadne odvody štátu a toto je veľmi obvyklá prax.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám zákon na rokovanie Národnej rady, teda návrh poslancov Milana Garaja, Andreja Danka, Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto navrhovaného zákona je zavedenie povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca.
Tento krok je zameraný na podporu zdravého životného štýlu detí a mládeže, ako aj na prevenciu civilizačných ochorení prostredníctvom pravidelnej fyzickej aktivity. Táto povinnosť sa týka zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami, ktorí sú povinní poskytnúť zamestnancovi príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však do výšky 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca.
Chcem dať do pozornosti, že sa jedná skutočne o dôležitý prístup ku športu a k zdraviu detí.
V prvom rade je to to, čo som už spomenula, je to prevencia pri predchádzaní civilizačných chorôb, ktoré už teda naše deti, ako vidíme, veľmi často trpia stále teda v nižšom a nižšom veku.
Ďalším dôvodom je viac sprístupniť šport pre deti a mládež, a to aj z rodín, ktoré sú menej finančne zabezpečené a môžu si takéto niečo ťažšie dovoliť. V neposlednom rade je to aj snaha o možnosť tým, že zapojíme viacej detí a mládeže do športu, vyhľadávať talenty, ktoré možnože tieto deti sa k športu nevedia dostať a nevidia ten svoj prirodzený talent ukázať. A zároveň niekoľkokrát už v tomto pléne bola komunikovaná potreba zvýšiť počet hodín telesnej výchovy na školách, čo sa stretlo aj s negatívnym prístupom, nakoľko sa argumentovalo, že nie všetky školy majú potrebné možnosti na to, aby takýto zvýšený počet hodín telesnej výchovy mohli na svojej škole aplikovať.
Takže aj tento spôsob by mal napomôcť v tom, aby sme nahradili alebo napomohli nahradiť to, čo im nevedia poskytnúť školy, aby sme im to poskytli v mimoškolskom období.
Ďakujem.

68.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony, tlač 452a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 535 z 25. septembra 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci.
Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 452, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 78 z 22. októbra 2024.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ja mám pozmeňujúci a doplňujúci návrh legislatívno-technických úprav, teraz ho prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 452.
70-2
1. V čl. I sa slová „ods. 1" nahrádzajú slovami „odsek 1".
2. V čl. I v § 152b ods. 1 tretej vete sa časť vety za bodkočiarkou uvedie ako samostatná veta.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec Lučanský, ja len že teda rokovací poriadok predpokladá aj odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, nielen jeho prečítanie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa v rámci tejto rozpravy vyjadril k návrhu zákona, ktorý predkladajú traja poslanci Slovenskej národnej strany – pán Garaj, pán Danko a pani Kramplová. Návrh sa teda týka zavedenia povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. No v princípe ide o opatrenie, ktoré má za cieľ podporiť zdravý životný štýl detí a mládeže prostredníctvom finančnej podpory na športové aktivity.
No na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to krok správnym smerom. Samozrejme, a to tu potvrdím aj ja, podpora fyzickej aktivity je nesporne dôležitá najmä v súčasnej dobe, keď sa zvyšuje počet detí, ktoré trpia rôznymi civilizačnými ochoreniami, ako je obezita alebo cukrovka. Všetci vnímame, že pravidelný šport je kľúčom k udržaniu fyzického aj duševného zdravia a môže mať dlhodobé pozitívne účinky na vývoj detí. Toto proste nijak nespochybňujem, na tomto je asi celospoločenská zhoda.
No tak tento návrh má ambíciu posilniť účasť detí na organizovaných športových aktivitách, čo teda samo osebe vnímam ako krok, ktorý si zaslúži pozornosť našu, no preto tu stojím. Otázka však je, či je toto správny spôsob a tu je moja odpoveď jasná, nie, takto nie. A pokúsim sa vysvetliť, že prečo, prečo toto nie je správny spôsob, ako podporovať šport detí. No myslím si, že ako pri každom návrhu zákona, aj tu je potrebné pozrieť sa na širší kontext, konkrétne na vplyvy a možné riziká, ktoré toto opatrenie prinesie.
No a teda ako prvá je tu otázka, či a prečo má byť povinnosťou firiem s viac ako 49 zamestnancami sa teda povinne starať o zabezpečenie pohybovej aktivity pre deti svojich zamestnancov. Prečo? No zoberme si, aj napriek tomu, že napríklad ochrana pred povodňami, hej, je takisto veľmi dôležitá, ale úplne prirodzene ju nedávame za úlohu napríklad finančnej správe. Alebo poďme naspäť ku zdraviu, samozrejme, aj zdravé stravovanie je veľmi dôležité, zasa sa, myslím, všetci zhodneme, ale tiež je asi každému jasné, že nedávame za úlohu alebo za povinnosť, čo ja viem, notárom alebo súdom riešiť zdravé stravovanie občanov.
Tak sa potom pýtam, že prečo má firma, ktorá má viac ako 49 zamestnancov, povinne prispievať na šport detí svojich zamestnancov. Akože čím je to definované alebo čím je to odôvodnené okrem teda chcenia troch poslancov alebo dvoch poslancov a jedného predsedu SNS?
No možno nie každý vie, že táto možnosť v zákone bola doteraz ako dobrovoľná zo strany zamestnávateľov, a teda mohli si tento náklad na šport detí ich zamestnancov odpísať z daní a som presvedčený, že takto by to malo zostať. Toto je tá možnosť, ktorá je úplne okej. Ak si štát vie predstaviť, že to vie byť teda daňový náklad, vie to podporiť, tak nech tá možnosť v zákone je, tá možnosť v zákone je a je to dobrovoľné. Čiže ja, z môjho pohľadu sa niečo, čo je správne, sa ide vlastne zhoršovať a bude to, bude to nesprávne.
No a, samozrejme, teda treba brať do úvahy, že zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami bude mať negatívny dopad na malé a stredné podniky, teda návrh samotný hovorí, že zamestnávatelia by mali povinne poskytovať príspevok vo výške 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do výšky 275 eur ročne, myslím, že teda pre všetky deti dokopy, ak to dobre čítam, ten návrh zákona. V prípade väčších spoločností s dostatočnými finančnými rezervami, okej, toto opatrenie nemusí predstavovať zásadný problém, ale pre menšie podniky, ktoré sa jednoducho už teraz stretávajú s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, musia čeliť zvyšujúcim sa nákladom na mzdy, na energie a proste na všetky teraz tie ďalšie body alebo kroky z konsolidačného balíčka, je toto ďalšia a ďalšia finančná záťaž. To je teda jeden pohľad.
Ďalší aspekt je otázka spravodlivosti. Teda keď sa na to pozriem opačne, tak dobre, týka sa to zamestnávateľov so 49 a viac zamestnancami, no a teraz to znamená, samozrejme, že zamestnanci v menších firmách, ktoré túto hranicu nespĺňajú, nebudú mať nárok na takýto príspevok. Samozrejme, v praxi to zasa len vytvára nejakú nerovnováhu medzi zamestnancami v závislosti od veľkosti zamestnávateľa, pričom tí teda v menších firmách sú z tohto opatrenia vylúčení. No a teraz ad absurdum, hej, proste sa pýtam, a teda pre deti rodičov pracujúcich v menších firmách už teda pohyb nie je dôležitý? Veď teda takto si predkladateľ vlastne sám sebe odporuje, hej, lebo veď teda to odôvodnenie je, že teda ten šport dôležitý je. Takže šport dôležitý je, ale len vtedy, ak robíte pre firmu s 50 ľuďmi? No celé je to také zvláštne, hej? Tým teda nehovorím, že by to malo byť zavedené aj pre firmy do 49, ale opačne, nemá sa to zavádzať pre žiadne firmy, len aby to teda bolo jasné.
No, tretí pohľad je, že nemôžeme ignorovať ani vplyv tohto návrhu na verejné financie. Podľa dôvodovej správy sa teda očakáva mierne negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, čo teda je veľmi široký a málo definovaný pojem, príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca by mal byť oslobodený od dane z príjmov, čo teda znamená zníženie daňových príjmov štátu. Len teda keď vlastne štát momentálne čelí problémom s verejnými financiami, tak asi by sa nemali vytvárať ďalšie opatrenia, ktoré vlastne tie dane akoby znižujú z tohto pohľadu. No dobre.
Na druhej strane predkladatelia argumentujú, že toto opatrenie by mohlo v dlhodobom horizonte znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, keďže zdravé deti budú menej zaťažovať zdravotný systém v dospelosti. No s tým sa dá možno tiež teoreticky súhlasiť, ale tak to je také, jak že večer bude, večer bude tma. No každopádne je otázne, či tento pozitívny alebo očakávaný pozitívny vplyv na zdravie detí sa naozaj dostaví v miere, ktorá by teda ospravedlňovala zvýšené výdavky štátu a zamestnávateľov v krátkodobom horizonte. Treba si uvedomiť, že samotný príspevok na športovú činnosť ešte nezaručuje, že deti budú pravidelne športovať, že okrem finančnej podpory je potrebná aj motivácia zo strany rodičov, škôl a, samozrejme, aj samotných detí, aby sa šport stal neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života a to teda pri všetkej úcte, toto automaticky v žiadnom prípade nezabezpečí.
No ďalej, ďalší pohľad je, teda pozrime sa na dopady, ktoré bude mať toto opatrenie na samotné športové organizácie. Zasa dôvodová správa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe budú oprávnené vydávať účtové doklady potrebné na splnenie podmienok pre poskytnutie príspevku. Okej, nedá mi nespomenúť, že tu vidím potenciálne riziko, že niektoré organizácie môžu začať zneužívať tento systém, najmä ak nebude zavedený dostatočný kontrolný mechanizmus na overovanie oprávnenosti výdavkov spojených so športovými aktivitami detí. A tu už zasa proste je to, že a už zasa ďalšia kontrola a už zasa ďalšia byrokracia a už zasa ďalšia možnosť ohýbať systém. Proste niekedy je najlepšie jednoducho fakt nezavádzať povinnosti, nezavádzať ďalšie a ďalšie veci, ktoré vo finále môžu spôsobiť aj toto.
No, ja ešte raz zdôrazním, že podpora športu a zdravého životného štýlu je nesmierne dôležitá, fakt špeciálne v súčasnej dobe, máme sedavý život, máme nezdravé stravovacie návyky, okej. Ale tento návrh fakt obsahuje viaceré otázky, riziká, ktoré je potrebné riešiť, aby sme zabezpečili, že opatrenie bude účinné a spravodlivé pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov bez rozdielu. Ešte raz, správne riešenie by bolo nezavádzať povinnosť, nechať to v tej dobrovoľnej rovine.
No a nakoniec ale nie preto, že by to bolo najmenej dôležité, ale preto, že je to najdôležitejšie, je teda fakt, že skutočne je to ďalší náklad na ťažko skúšanú produktívnu časť ekonomiky, na každú firmu teda, ktorá spadá do tých 49 a viac zamestnancov, je to ďalšia povinnosť, ktorá tej firme skutočne nič neprinesie. Prinesie jej ďalšie náklady a prinesie jej ďalšiu byrokraciu. No a aj keď sa zdá na prvý pohľad, že zamestnanci aspoň niečo získajú, ale ani to nie je tak, pretože ten zamestnávateľ má, väčšinou to tak je, dostupný balík financií na personálne náklady a keď štát jednoducho prikáže novú povinnosť, no tak zamestnávateľ z dobrovoľných benefitov, ktoré poskytuje, či už sú to prémie, rôzne bonusy, alebo teda iné dobrovoľne poskytované plnenia, proste uberie a z toho potom následne zaplatí to, čo štát zákonom vyžaduje.
No a tu si to treba uvedomiť, lebo toto sa netýka teda len produktívnej časti ekonomiky, na ktorej som to teraz ukazoval, ale to sa týka aj všetkých organizácií v štáte, proste všetky školy väčšie ako 49 zamestnancov, všetky štátne organizácie, ústredné, verejnej správy, no proste všetky a tam je to jednoznačne ďalší náklad, ktorý teda musí štát zaplatiť. Zasa opakujem, veď ale snažíme sa o nejakú konsolidáciu. No tak teraz to má dva pohľady.
Buď to bude stáť viac peňazí, tie tvrdíme, že nemáme a konsolidujete, no tak ale potom zasa nedostanú nič navyše, pretože aj v štátnej správe aj ten učiteľ má nejaké osobné hodnotenie, nejaký vianočný príspevok, niečo, no tak ho nedostane, namiesto toho dostane športový poukaz, alebo možno aj nedostane, ak nemá deti, hej? Takže nemá to, bohužiaľ, ten potenciál ani reálne pomôcť zamestnancom.
No a potom je tu ešte ďalší level taký dlhodobý, a to by bolo dobré možno, keby si pani predkladatelia uvedomili, že čím väčšie sú tie zákonom definované a zákonom vyžadované benefity zamestnancov, tak tým menší je konkurenčný boj o zamestnancov a tým menej výhod dokáže poskytnúť kvalitnejší zamestnávateľ. Proste uberá ten štát z možnosti súťažiť o tých zamestnancov, takto to poviem. No a takýmito vecami, takýmto zvyšovaním toho množstva tých povinných vecí proste vláda bojuje proti základným trhovým silám v ekonomike, proste jednoducho práve viacej konkurencie prináša viacej benefitov aj pre zamestnancov. Čiže vláda zabezpečuje menej konkurencie a vo finále tí zamestnanci dostanú menej benefitov. Čiže práve opačne, namiesto pridania ďalšej povinnosti sme sa tu mali baviť o tom, že ktorú povinnosť škrtnúť tým zamestnávateľom a paradoxne by sme tak dokázali tým zamestnancom a možno aj ich deťom pomôcť viacej.
Takže toľko, ja by som fakt chcel apelovať na predkladateľov, že skúste, skúste to zvážiť a takisto koaličných kolegov, skúste zvážiť podporu, dneska to skutočne toto nepomôže nikomu, ani štátu, ani zamestnancom, ani zamestnávateľom. Zasa to pokriví niečo, čo je fajn a lepšie, keď je to rovné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec, ďakujem za váš príspevok, a zároveň by som chcela poďakovať za to, že ste nespochybnili, že športové aktivity eliminujú vznik civilizačných chorôb a potrebu zvýšiť športovanie detí a mládeže, nakoľko potrebujeme vychovať zdravé deti, zdravú mládež, zdravú budúcu pracujúcu generáciu.

-----------------------------------------

4-2
A ešte by som chcela povedať, že my sa prikláňame k takej inej filozofii a prístupu zamestnávateľa k zamestnancom a ak sa zamestnávateľ postará o zamestnanca, zamestnanec, samozrejme, je spokojný, nemá dôvod fluktuovať, čiže je to aj na stabilizáciu zamestnancov nástroj a nakoniec obyčajne aj sa zlepší výkon v práci, čo prináša úžitok pre zamestnávateľa.
Ďakujem.