22. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa v rámci tejto rozpravy vyjadril k návrhu zákona, ktorý predkladajú traja poslanci Slovenskej národnej strany – pán Garaj, pán Danko a pani Kramplová. Návrh sa teda týka zavedenia povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. No v princípe ide o opatrenie, ktoré má za cieľ podporiť zdravý životný štýl detí a mládeže prostredníctvom finančnej podpory na športové aktivity.
No na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to krok správnym smerom. Samozrejme, a to tu potvrdím aj ja, podpora fyzickej aktivity je nesporne dôležitá najmä v súčasnej dobe, keď sa zvyšuje počet detí, ktoré trpia rôznymi civilizačnými ochoreniami, ako je obezita alebo cukrovka. Všetci vnímame, že pravidelný šport je kľúčom k udržaniu fyzického aj duševného zdravia a môže mať dlhodobé pozitívne účinky na vývoj detí. Toto proste nijak nespochybňujem, na tomto je asi celospoločenská zhoda.
No tak tento návrh má ambíciu posilniť účasť detí na organizovaných športových aktivitách, čo teda samo osebe vnímam ako krok, ktorý si zaslúži pozornosť našu, no preto tu stojím. Otázka však je, či je toto správny spôsob a tu je moja odpoveď jasná, nie, takto nie. A pokúsim sa vysvetliť, že prečo, prečo toto nie je správny spôsob, ako podporovať šport detí. No myslím si, že ako pri každom návrhu zákona, aj tu je potrebné pozrieť sa na širší kontext, konkrétne na vplyvy a možné riziká, ktoré toto opatrenie prinesie.
No a teda ako prvá je tu otázka, či a prečo má byť povinnosťou firiem s viac ako 49 zamestnancami sa teda povinne starať o zabezpečenie pohybovej aktivity pre deti svojich zamestnancov. Prečo? No zoberme si, aj napriek tomu, že napríklad ochrana pred povodňami, hej, je takisto veľmi dôležitá, ale úplne prirodzene ju nedávame za úlohu napríklad finančnej správe. Alebo poďme naspäť ku zdraviu, samozrejme, aj zdravé stravovanie je veľmi dôležité, zasa sa, myslím, všetci zhodneme, ale tiež je asi každému jasné, že nedávame za úlohu alebo za povinnosť, čo ja viem, notárom alebo súdom riešiť zdravé stravovanie občanov.
Tak sa potom pýtam, že prečo má firma, ktorá má viac ako 49 zamestnancov, povinne prispievať na šport detí svojich zamestnancov. Akože čím je to definované alebo čím je to odôvodnené okrem teda chcenia troch poslancov alebo dvoch poslancov a jedného predsedu SNS?
No možno nie každý vie, že táto možnosť v zákone bola doteraz ako dobrovoľná zo strany zamestnávateľov, a teda mohli si tento náklad na šport detí ich zamestnancov odpísať z daní a som presvedčený, že takto by to malo zostať. Toto je tá možnosť, ktorá je úplne okej. Ak si štát vie predstaviť, že to vie byť teda daňový náklad, vie to podporiť, tak nech tá možnosť v zákone je, tá možnosť v zákone je a je to dobrovoľné. Čiže ja, z môjho pohľadu sa niečo, čo je správne, sa ide vlastne zhoršovať a bude to, bude to nesprávne.
No a, samozrejme, teda treba brať do úvahy, že zavedenie povinnosti pre zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami bude mať negatívny dopad na malé a stredné podniky, teda návrh samotný hovorí, že zamestnávatelia by mali povinne poskytovať príspevok vo výške 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do výšky 275 eur ročne, myslím, že teda pre všetky deti dokopy, ak to dobre čítam, ten návrh zákona. V prípade väčších spoločností s dostatočnými finančnými rezervami, okej, toto opatrenie nemusí predstavovať zásadný problém, ale pre menšie podniky, ktoré sa jednoducho už teraz stretávajú s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, musia čeliť zvyšujúcim sa nákladom na mzdy, na energie a proste na všetky teraz tie ďalšie body alebo kroky z konsolidačného balíčka, je toto ďalšia a ďalšia finančná záťaž. To je teda jeden pohľad.
Ďalší aspekt je otázka spravodlivosti. Teda keď sa na to pozriem opačne, tak dobre, týka sa to zamestnávateľov so 49 a viac zamestnancami, no a teraz to znamená, samozrejme, že zamestnanci v menších firmách, ktoré túto hranicu nespĺňajú, nebudú mať nárok na takýto príspevok. Samozrejme, v praxi to zasa len vytvára nejakú nerovnováhu medzi zamestnancami v závislosti od veľkosti zamestnávateľa, pričom tí teda v menších firmách sú z tohto opatrenia vylúčení. No a teraz ad absurdum, hej, proste sa pýtam, a teda pre deti rodičov pracujúcich v menších firmách už teda pohyb nie je dôležitý? Veď teda takto si predkladateľ vlastne sám sebe odporuje, hej, lebo veď teda to odôvodnenie je, že teda ten šport dôležitý je. Takže šport dôležitý je, ale len vtedy, ak robíte pre firmu s 50 ľuďmi? No celé je to také zvláštne, hej? Tým teda nehovorím, že by to malo byť zavedené aj pre firmy do 49, ale opačne, nemá sa to zavádzať pre žiadne firmy, len aby to teda bolo jasné.
No, tretí pohľad je, že nemôžeme ignorovať ani vplyv tohto návrhu na verejné financie. Podľa dôvodovej správy sa teda očakáva mierne negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, čo teda je veľmi široký a málo definovaný pojem, príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca by mal byť oslobodený od dane z príjmov, čo teda znamená zníženie daňových príjmov štátu. Len teda keď vlastne štát momentálne čelí problémom s verejnými financiami, tak asi by sa nemali vytvárať ďalšie opatrenia, ktoré vlastne tie dane akoby znižujú z tohto pohľadu. No dobre.
Na druhej strane predkladatelia argumentujú, že toto opatrenie by mohlo v dlhodobom horizonte znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, keďže zdravé deti budú menej zaťažovať zdravotný systém v dospelosti. No s tým sa dá možno tiež teoreticky súhlasiť, ale tak to je také, jak že večer bude, večer bude tma. No každopádne je otázne, či tento pozitívny alebo očakávaný pozitívny vplyv na zdravie detí sa naozaj dostaví v miere, ktorá by teda ospravedlňovala zvýšené výdavky štátu a zamestnávateľov v krátkodobom horizonte. Treba si uvedomiť, že samotný príspevok na športovú činnosť ešte nezaručuje, že deti budú pravidelne športovať, že okrem finančnej podpory je potrebná aj motivácia zo strany rodičov, škôl a, samozrejme, aj samotných detí, aby sa šport stal neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života a to teda pri všetkej úcte, toto automaticky v žiadnom prípade nezabezpečí.
No ďalej, ďalší pohľad je, teda pozrime sa na dopady, ktoré bude mať toto opatrenie na samotné športové organizácie. Zasa dôvodová správa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe budú oprávnené vydávať účtové doklady potrebné na splnenie podmienok pre poskytnutie príspevku. Okej, nedá mi nespomenúť, že tu vidím potenciálne riziko, že niektoré organizácie môžu začať zneužívať tento systém, najmä ak nebude zavedený dostatočný kontrolný mechanizmus na overovanie oprávnenosti výdavkov spojených so športovými aktivitami detí. A tu už zasa proste je to, že a už zasa ďalšia kontrola a už zasa ďalšia byrokracia a už zasa ďalšia možnosť ohýbať systém. Proste niekedy je najlepšie jednoducho fakt nezavádzať povinnosti, nezavádzať ďalšie a ďalšie veci, ktoré vo finále môžu spôsobiť aj toto.
No, ja ešte raz zdôrazním, že podpora športu a zdravého životného štýlu je nesmierne dôležitá, fakt špeciálne v súčasnej dobe, máme sedavý život, máme nezdravé stravovacie návyky, okej. Ale tento návrh fakt obsahuje viaceré otázky, riziká, ktoré je potrebné riešiť, aby sme zabezpečili, že opatrenie bude účinné a spravodlivé pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov bez rozdielu. Ešte raz, správne riešenie by bolo nezavádzať povinnosť, nechať to v tej dobrovoľnej rovine.
No a nakoniec ale nie preto, že by to bolo najmenej dôležité, ale preto, že je to najdôležitejšie, je teda fakt, že skutočne je to ďalší náklad na ťažko skúšanú produktívnu časť ekonomiky, na každú firmu teda, ktorá spadá do tých 49 a viac zamestnancov, je to ďalšia povinnosť, ktorá tej firme skutočne nič neprinesie. Prinesie jej ďalšie náklady a prinesie jej ďalšiu byrokraciu. No a aj keď sa zdá na prvý pohľad, že zamestnanci aspoň niečo získajú, ale ani to nie je tak, pretože ten zamestnávateľ má, väčšinou to tak je, dostupný balík financií na personálne náklady a keď štát jednoducho prikáže novú povinnosť, no tak zamestnávateľ z dobrovoľných benefitov, ktoré poskytuje, či už sú to prémie, rôzne bonusy, alebo teda iné dobrovoľne poskytované plnenia, proste uberie a z toho potom následne zaplatí to, čo štát zákonom vyžaduje.
No a tu si to treba uvedomiť, lebo toto sa netýka teda len produktívnej časti ekonomiky, na ktorej som to teraz ukazoval, ale to sa týka aj všetkých organizácií v štáte, proste všetky školy väčšie ako 49 zamestnancov, všetky štátne organizácie, ústredné, verejnej správy, no proste všetky a tam je to jednoznačne ďalší náklad, ktorý teda musí štát zaplatiť. Zasa opakujem, veď ale snažíme sa o nejakú konsolidáciu. No tak teraz to má dva pohľady.
Buď to bude stáť viac peňazí, tie tvrdíme, že nemáme a konsolidujete, no tak ale potom zasa nedostanú nič navyše, pretože aj v štátnej správe aj ten učiteľ má nejaké osobné hodnotenie, nejaký vianočný príspevok, niečo, no tak ho nedostane, namiesto toho dostane športový poukaz, alebo možno aj nedostane, ak nemá deti, hej? Takže nemá to, bohužiaľ, ten potenciál ani reálne pomôcť zamestnancom.
No a potom je tu ešte ďalší level taký dlhodobý, a to by bolo dobré možno, keby si páni predkladatelia uvedomili, že čím väčšie sú tie zákonom definované a zákonom vyžadované benefity zamestnancov, tak tým menší je konkurenčný boj o zamestnancov a tým menej výhod dokáže poskytnúť kvalitnejší zamestnávateľ. Proste uberá ten štát z možnosti súťažiť o tých zamestnancov, takto to poviem. No a takýmito vecami, takýmto zvyšovaním toho množstva tých povinných vecí proste vláda bojuje proti základným trhovým silám v ekonomike, proste jednoducho práve viacej konkurencie prináša viacej benefitov aj pre zamestnancov. Čiže vláda zabezpečuje menej konkurencie a vo finále tí zamestnanci dostanú menej benefitov. Čiže práve opačne, namiesto pridania ďalšej povinnosti sme sa tu mali baviť o tom, že ktorú povinnosť škrtnúť tým zamestnávateľom a paradoxne by sme tak dokázali tým zamestnancom a možno aj ich deťom pomôcť viacej.
Takže toľko, ja by som fakt chcel apelovať na predkladateľov, že skúste, skúste to zvážiť a takisto koaličných kolegov, skúste zvážiť podporu, dneska to skutočne toto nepomôže nikomu, ani štátu, ani zamestnancom, ani zamestnávateľom. Zasa to pokriví niečo, čo je fajn a lepšie, keď je to rovné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec, ďakujem za váš príspevok, a zároveň by som chcela poďakovať za to, že ste nespochybnili, že športové aktivity eliminujú vznik civilizačných chorôb a potrebu zvýšiť športovanie detí a mládeže, nakoľko potrebujeme vychovať zdravé deti, zdravú mládež, zdravú budúcu pracujúcu generáciu.
A ešte by som chcela povedať, že my sa prikláňame k takej inej filozofii a prístupu zamestnávateľa k zamestnancom a ak sa zamestnávateľ postará o zamestnanca, zamestnanec, samozrejme, je spokojný, nemá dôvod fluktuovať, čiže je to aj na stabilizáciu zamestnancov nástroj a nakoniec obyčajne aj sa zlepší výkon v práci, čo prináša úžitok pre zamestnávateľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Takto, to, že sa hýbať treba, nikto nespochybňuje. Ja som celý život športoval, moje deti vediem k športu, to je úplne celé v poriadku. Len sa teda úplne jednoducho pýtam, prečo štát túto dôležitú úlohu prenesie na firmu a povie, že ty firma to zabezpeč. Veď tá firma a všetci zamestnanci platíme dane, takže keď je toto tak dôležité, tak, samozrejme, štát má mať páky už z tých peňazí, ktorých sme sa my všetci ľudia, firmy museli vzdať, a z toho nech zabezpečuje toto. Je to skutočne veľmi dôležité a treba sa hýbať. A dokonca ja som presvedčený, že to áno, že to vo finále skutočne aj šetrí tie peniaze v zdravotníctve, aj v tom sa vieme zhodnúť.
Len ešte raz, prečo to má firma proste zo svojich peňazí mať ako úlohu? Aj tá firma, ktorá sa venuje, ja neviem, výrobe drevených dosiek, hej? Prečo má jej úloha byť starať sa o zdravý rozvoj detí?
No, s tou fluktuáciou, viete, to práve je opačne, ak vy to prikážete každému, no tak môžte fluktuovať, lebo všade budete mať ten príspevok. Práve to nechajte ako voľné a tí najlepší zamestnávatelia to poskytnú, lebo na to majú, lebo to vnímajú, že je to ďalší benefit a môže to byť benefit, a práve tam budú tí zamestnanci robiť u efektívnejšieho, rozumnejšieho, kvalitnejšieho zamestnávateľa a aj pre tú ekonomiku takto vygenerujú viacej pridanej hodnoty. To je to, čo som hovoril, že všetkými príkazmi zákonnými vy bojujete proti trhovým silám.
A to, že keď menej fungujú trhové konkurenčné sily, tak aj štát má vo finále menej peňazí. Toto je to, to je proste, ja viem, že to je filozofický pohľad na vec, vy to vnímate inak, ale tá realita je tá, že akýkoľvek populistický ľavicový pohľad, ale každý vo finále potrebuje tú produktívnu časť ekonomiky, tých zamestnávateľov, pretože tú hodnotu, najprv ju treba vytvoriť, až potom ju môžete rozdeľovať. Opačne to jednoducho nejde, alebo ak ide, tak len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes máme opäť pred sebou poslanecký návrh týkajúci sa zavedenia povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť detí ich zamestnancov. Niektorí sa tým už chvália ako hotovou vecou, dokonca sa tento poslanecký návrh objavil v odpočte práce rezortu športu, ktorý prezentoval pod hlavičkou ministerstva cestovného ruchu a športu štátny tajomník pre šport Ján Krišanda na konferencii Šport a spoločnosť v Poprade. To sa zatiaľ hocijakému poslaneckému návrhu z dielničky SNS nepodarilo. Tento zámer môže na prvý pohľad pôsobiť šľachetne, má predsa priaznivý dopad na zdravie detí a mládeže. No za týmto prvým dojmom sa skrýva množstvo otázok a rizík, ktoré je potrebné pomenovať. Podobné experimenty v náročnom období ozdravovania verejných financií môžu mať dôsledky nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na trh práce, rozpočet štátu a verejnej správy a napokon aj na zamestnancov, ktorí by mali z tejto zmeny profitovať.
Dovoľte mi, aby som spomenula vybrané aspekty, ktoré považujem za kritické a ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že návrh je potrebné odmietnuť. Začnime hlavným argumentom predkladateľa, ktorý sa opiera o pozitívny vplyv športu na zdravie a prevenciu civilizačných ochorení, ako sú napríklad obezita a cukrovka. To je, samozrejme, fakt, ktorý nebudem vyvracať. Podpora pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu detí je dôležitá a nepochybne má pozitívny vplyv. Podpora športu je dokonca úlohou štátu, preto nerozumiem, prečo sa týmto návrhom časti svojej povinnosti štát zbavuje a hádže ju na plecia zamestnávateľov. Nerozumiem, prečo by mali zamestnávatelia túto úlohu na seba prevziať pod takýmto diktátom.
Povinnosť zamestnávateľov prispievať na šport detí bude nielen administratívne, ale aj finančne náročná.
Pre podniky, ktoré plnia úplne iné úlohy a ciele, bude zmena znamenať ďalší nezmyselný zásah do pracovnoprávnych vzťahov a navýšenie personálnych nákladov. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov na energie, mzdy, prevádzku. Budúci rok sa zamestnávatelia musia vysporiadať s konsolidačnými opatreniami, napríklad transakčnou daňou, a do toho im štát pridá ďalšiu zaťažujúcu povinnosť.
Dôvodová správa sa síce zmieňuje o miernom zvýšení nákladov, avšak pre menšie podniky môže tento dodatočný výdavok predstavovať významný finančný zásah. Ten v kombinácii s ďalšími zvýšenými nákladmi ohrozuje ich stabilitu. Rovnako dôležité je upozorniť, že toto opatrenie nemusí mať očakávané blahodarné účinky na zlepšenie kondície a zdravia detí. Zákonník práce totiž nebude určovať kvalitu toho, čo si zamestnanci ako športový poukaz pre svoje dieťa nechajú preplatiť. Existujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú to, či deti pravidelne športujú. Je to bezpochyby rodinné prostredie, sociálna situácia, škola, kolektív, dostupnosť športovej infraštruktúry či ponuka a dostupnosť športov v danom regióne. Vysoko selektívny povinný príspevok od zamestnávateľov nie je efektívnym a už vôbec nie plošným nástrojom na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a zároveň prináša vysoké náklady a riziká, ktoré prevyšujú očakávané prínosy.
Ďalším zásadným problémom tejto zmeny je obmedzenie slobody rozhodovania sa zamestnávateľov ohľadom zamestnaneckých benefitov. V dnešnej dobe zamestnávatelia poskytujú široké spektrum benefitov podľa toho, čo považujú za vhodné a efektívne, napĺňajúce potreby svojich zamestnancov a zamestnankýň. Tieto benefity, ako napríklad príspevky na rekreáciu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo dopravu sa často odvíjajú od konkrétnych potrieb zamestnancov a zamestnankýň a ich preferencií. Neraz sú výsledkom interných prieskumov, kolektívnych vyjednávaní či snahy zamestnávateľa zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce. Pridávať štátom stanovenú povinnosť prispievať na športové aktivity detí predstavuje zásah do tejto slobody, čím sa podniky stávajú menej flexibilné a viac obmedzené v tom, ako môžu svoje prostriedky na zamestnancov efektívne vynakladať. Zamestnávatelia budú nútení obmedziť iné benefity a odmeny, alebo dokonca pristúpiť k ich zrušeniu, aby mohli financovať povinný príspevok na šport detí. To znamená, že tí zamestnanci, ktorí nemajú deti alebo pre ktorých príspevok na športovanie detí nie je prioritou, môžu prísť o iné výhody, ktoré pre nich majú väčší význam. Tento postup by teda viedol k nepriamemu znevýhodneniu časti zamestnancov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich motiváciu.
Navrhovaná zmena čiastočne otvára aj ekonomické otázky. Príspevok na šport detí zamestnancov a zamestnankýň má byť oslobodený od dane, čo prináša výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu, čo pri iných benefitoch nie je. Dôvodová správa pripúšťa, že výdavky spojené s týmto príspevkom si zamestnávatelia môžu zahrnúť do daňových výdavkov, čo priamo ovplyvní príjmy z daní na úrovni štátu aj samosprávy. Je to ďalšie z mnohých červených čísiel pre príjmy štátu v tejto náročnej dobe. Dopad nie je v návrhu vyčíslený.
Toto je slabina podobných poslaneckých návrhov, ktoré neprešli štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaním. Menšie podniky, ktoré majú obmedzené finančné možnosti, môžu byť nútené prehodnotiť svoje plány na rozvoj, expanziu alebo prijímanie nových zamestnancov. V praxi môže dôjsť k tomu, že povinné príspevky na športové aktivity detí sa stanú pre zamestnávateľov dodatočnou bariérou pri prijímaní nových zamestnancov. Zníži sa ich ochota rozširovať pracovné miesta, čo má najväčší dopad práve na regióny, kde sú pracovné príležitosti obmedzené a kde zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. So zvyšujúcim sa počtom takýchto diskriminačných zákonných povinností sa môžu rodičia detí ocitnúť na trhu práce v zhoršenej pozícii a bezdetní uchádzači ešte vo väčšej výhode.
Povinné príspevky na športové aktivity detí nie sú len finančnou záťažou, ale znamenajú aj zvýšenú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov. Firmy a organizácie budú musieť vyhodnocovať, či zamestnanci spĺňajú podmienky na príspevok, kontrolovať oprávnenosť výdavkov, administratívne spracovať žiadosti zamestnancov a administrovať ich vyplácanie vrátane nastavenia interných procesov a IT systémov. Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú veľké administratívne tímy, môže byť táto záťaž výrazná a viesť k zníženiu efektivity práce. Zvýšenie administratívy zníži produktivitu malých a stredných podnikov, ktoré nemajú dostatok administratívnych kapacít na efektívne vybavovanie dodatočných povinností. Zvýšenú administratívnu záťaž pocítia aj športové kluby, ktoré majú podľa zákona vydávať doklady potrebné pre nárokovanie príspevku. Aj túto prácu navyše zrejme budú robiť dobrovoľnícky.
Snaha predkladateľov tejto úpravy je nepochybne vedená dobrým úmyslom podporiť zdravie detí a mládeže prostredníctvom športových aktivít. Tento cieľ je možné podporiť aj bez toho, aby sa zavádzali nové povinnosti pre zamestnávateľov. Iné krajiny sa zameriavajú na podporu športu detí a zdravia detí prostredníctvom podpory, ktorá smeruje priamo do škôl, športových organizácií alebo do samospráv. Namiesto nových experimentov potrebujeme vylepšovať tento systém. Potrebujeme zacieliť financie priamo na deti a neprehadzovať úlohy štátu na plecia zamestnávateľov.
Zriadením ministerstva športu ostal školský šport odstrihnutý od agendy športu, čo je obrovská škoda. Práve v školskom športe je priestor na rozvoj aktivít a cielenej podpory, ak nám ide o rozvoj športu, pohybu a podporu zdravia detí a mládeže. Takáto podpora sa dostane všetkým deťom, nielen tým, ktoré majú šťastie a majú rodiča zamestnaného vo firme spĺňajúcej kritériá návrhu. Potrebujeme rozvíjať koncept aktívnej školy po vzore programov v iných krajinách, príkladov dobrej praxe je, samozrejme, omnoho viac naprieč Európou.
Zatiaľ sa, bohužiaľ, tejto vláde podarilo len zakryť problém s treťou hodinou telesnej výchovy tým, že ju školy môžu vykazovať prakticky cez akúkoľvek pohybovú aktivitu. Podpora športu a prevencia civilizačných ochorení by sa mali realizovať ako súčasť dlhodobých verejných politík a stratégií, ktoré sú efektívne a nenarúšajú rovnováhu na trhu práce a neprinášajú neúmernú záťaž pre podnikateľov.
Dovoľte mi zhrnúť povedané. Zavedenie povinnosti poskytovať športové poukazy na športové aktivity detí zamestnancov so sebou prináša viac problémov než benefitov, od zvýšených nákladov pre podniky až po riziko vplyvu na vytváranie nových pracovných miest. Všetky tieto aspekty predstavujú vážne dôvody na to, aby tento návrh nebol podporený. Aktuálna legislatíva a dobrovoľnosť preplácania športových poukazov je dostatočná. Podpora zdravého životného štýlu detí je, samozrejme, vítaná, ale spôsob, akým má byť zabezpečená týmto návrhom, je diskriminačný a škodlivý. Návrh spôsobí znižovanie motivácie zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké výhody podľa reálnych potrieb zamestnancov. Verím, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si páni zo Slovenskej národnej strany nevydupali na to, aby zodpovednosť za rozvoj športu mládeže prehadzovali na plecia zamestnávateľov. A netreba zabúdať, že tými zamestnávateľmi sú aj štátna a verejná správa. Budú mať na túto povinnosť v rozpočtoch viac peňazí? Nepridávajme im ďalšie nezmyselné povinné výdavky. Je neakceptovateľné rozdeľovať deti na tie, ktoré si zaslúžia podporu svojho športovania, pretože ich rodič pracuje viac ako dva roky u väčšieho zamestnávateľa a na tie ostatné, ktorých rodič to kritérium nespĺňa. Diskriminačné populistické opatrenia nám mládež na športoviská neprilákajú.
Vláda má všetky nástroje na to, aby situáciu zlepšovala systémovo cez ministerstvo športu, ministerstvo školstva, cez národné programy podpory pohybových aktivít alebo dotačné schémy. Koľko eur z rozpočtu ministerstva športu pôjde na športové poukazy? Nula. Svoje úlohy hádže SNS na plecia iných.
Páni, prevezmite už konečne zodpovednosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o odmietnutie tohto škodlivého a diskriminačného návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa Natália, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie. Som rád, že si znovu a jasne poukázala na zvýšené náklady pre firmy, a teda aj na byrokraciu s tým spojenú nielen na strane firiem, ale aj na strane športových organizácií. No, ono je to tak, že táto vláda sa správa ku produktívnej časti ekonomiky fakt ako ku dojnej krave. Lenže aj tá, aj tá kravka, aby to mlieko dojila, aby ho poskytovala, tak potrebuje nejaké aspoň trochu znesiteľné podmienky na život.
Asi všetci vnímame, že čím lepšie tie podmienky má, tým viac toho mlieka dokáže teda vytvoriť, hej? Rovnako, presne rovnako je to aj, aj s firmami. Proste vy ich potrebujete nielen na zaplatenie tohto poukazu, ale aj na zaplatenie všetkých daní, na to, aby zamestnávali tých ľudí. Ale keď im budete proste hádzať stále ďalšie a ďalšie polená pod nohy, keď ich budete stále viac a viac dojiť, jednoducho tie firmy sú dneska v ohrození. A keď tie firmy skončia, keď budú mať menšiu ekonomickú aktivitu, keď budú zamestnávať menej ľudí, lebo proste ste im vytvorili takýto toxický koktail, tak jednoducho proste nebude tých peňazí ani len toľko, koľko bolo.
Proste toto si treba uvedomiť, že ak dnes treba niekoho chrániť, tak normálne treba chrániť tie firmy. Ja viem, že všetci vidíme tých pár bohatých, veľkých, silných firiem, ale na Slovensku sú desaťtisíce firiem, ktoré ledva prežívajú už v dnešných podmienkach. A proste keď zaplatia transakčnú daň, proste všetky zvýšené poplatky, proste drahšie mýto, všetko, budú mať obrovské problémy prežiť, a tým pádom obrovské problémy platiť svojich zamestnancov a obrovské problémy aj platiť aj tento poukaz. Toto si treba uvedomiť. Potrebujete väčšie firmy, silnejšie firmy, schopnejšie firmy, aby ste mali viacej mlieka, nie tie firmy zarezať. Budete mať raz mäso, ale po...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Marián, za tvoju faktickú poznámku. Naša argumentácia bola veľmi podobná, sme sa pravdepodobne teda zamýšľali nad tým zákonom veľmi, veľmi podobne, akým spôsobom ovplyvní tých zamestnávateľov, akým spôsobom bude mať vplyv na benefity, ktoré dnes poskytujú, že jednoducho my im berieme tú slobodu toho, aby aj oni sami povedali, čo tým svojim zamestnancom a zamestnankyniam chcú poskytovať.
A súhlasím s tým, že firmám toto vôbec nepomáha, pretože je to len ďalší diktát štátu, ktorý naozaj má zničujúci vplyv na podnikateľské prostredie. A som veľmi zvedavá, akým spôsobom tieto firmy budú od 1. januára čeliť všetkým tým negatívnym dôsledkom ozdravovania verejných financií, takže plus toto, plus konsolidácia, som veľmi zvedavá, kedy začnú mať problémy prvé firmy, naozaj reálne problémy.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dobrý deň, kolegovia, dobrý deň, kolegyne, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia rozprávať v dvoch rovinách. Prvé budem rozprávať, keď som niekoľko rokov pôsobil v korporátnej firme, ktorá zamestnávala niekoľko tisíc zamestnancov. A v druhej rovine budem rozprávať ako poslanec mesta Prešov, že čo sa udeje, čo sa udeje po zmene v tomto zákone. Ja osobne si myslím, že vy nemáte radi samosprávy a poviem vám prečo.
Napríklad táto zmena bude mesto Prešov, len mesto Prešov stáť navyše 200-tisíc euro ročne. Ak to prepočítame na počet zamestnancov, ktorí pracujú len v meste Prešov a k tomu v ďalších mestských podnikoch. Čo je dôležité, je to, že treba si uvedomiť, že nielen mesto Prešov, ale aj iné mestá poskytujú rôzne dotácie na šport, rôzne dotácie na sociálne veci, na kultúru a poskytujú ich nie v desiatkach tisíc, ale v stovkách tisíc eur, a poviem, že čo sa týka troch športov v meste Prešov, my poskytujeme 1,2 milióna eur na šport pre mládež. Touto zmenou urobíte jedine to, že ak sa rozhodne mesto Prešov nezvyšovať ďalšie dane a poplatky, budeme musieť škrtnúť tie dotácie týmto športovým klubom a povedať im, že sorry, ale schválila to vláda, v meste alebo aj v iných mestách nie je už záujem dvíhať dane, lebo my sme za posledné roky dvíhali dostatočne dane. Ja vám dneska môžem povedať, že za dva roky sa v meste Prešov dvihli dane o 100 %, čo je celkom výrazná položka, v iných mestách to bolo aj 150 %.
Takže na konci dňa spôsobí to to, že mestá budú škrtať, budú škrtať ako prvé dotácie. Dotácie pre športové kluby, takže v konečnom dôsledku ani tí rodičia, ani nikto nebude mať nič z toho.
Ja verím tomu, že poslanci z vládnej koalície si to uvedomujú, máme tu veľa poslancov, mestských poslancov, máme tu starostov, máme tu primátorov, ja by som chcel vedieť ich názor na danú vec, že čo s tým chcú robiť.
Ďalším aspektom je, ako som spomínal, pracoval som v IT korporátnej firme niekoľko rokov, respektíve pracoval som v troch a každá jedna táto IT firma dávala tým zamestnancom rôzne benefity a môžem vám povedať úprimne pravdu, že tieto benefity boli ozaj luxusné, ktoré išli v sumách až niekoľko tisíc ročne. Čo sa udialo pri rekreačných poukazoch v minulosti, je to, že tie spoločnosti zobrali tie peniaze z tých benefitov. To znamená, že oni nedostali navyše, oni nestali navyše, že dostali ten istý benefit a dostali tie isté peniaze ešte navyše pri rekreačných poukazoch. Teraz pri športových poukazoch, čo nemá absolútne nič spoločné so zamestnancami firiem, ale nemá nič spoločné a zoberú tým ľuďom ďalšie benefity aj napriek tomu, ja neviem, či predkladatelia si aspoň overili, aké benefity poskytujú takéto spoločnosti svojim zamestnancom, ale vám viem povedať, išlo o športové benefity, rôzne detské tábory, kde deti mohli ísť na športový tábor aj na dva týždne vďaka tomuto benefitu. Viete, toto neni ani sociálne, toto nie je ani trhové, toto je ďalší úder pre podnikateľov. A keď som spomínal, budem spomínať jednu nemenovanú IT spoločnosť, ktorá zamestnáva vyše 4-tisíc zamestnancov, ju to bude stáť, len toto opatrenie 1,1 milióna eur. No mi povedzte, že či nebolo by jednoduchšie dostať tie peniaze do štátneho rozpočtu a iným spôsobom dotovať šport, dotovať tie deti alebo podporovať priamo tie deti, ktoré, ich rodičia nemajú tie peniaze, nemajú tú, tú možnosť, a dotovať priamo oproti tým, ktorých rodičia na to majú.
Toto je sociálne, ale nie momentálne to, čo je v tomto zákone. Viete, v rámci konsolidačného balíčka už teraz ste spôsobili výrazný negatívny dopad na podnikateľské prostredie na budúci rok, ale tým to neskončilo. Vy ste to začali ešte torpédovať zboka a zdá sa mi veľmi vtipné, keď v dôvodovej správe ste napísali, že má to žiaden negatívny, žiaden dopad na podnikateľské prostredie. Vy sa vysmievate tým podnikateľom, navrhovatelia, vy sa im normálne vysmievate a keď vás žiadajú ministerstvá, aby ste vysvetlili, že čo vlastne tam chcete povedať, aký to bude mať dopad, vy ste neodpovedali proste. Zdá sa vám toto fér voči firmám? Mne sa to nezdá fér, mne sa to nezdalo fér voči nikomu. A tak ako kolega Viskupič povedal, že a čo tí zamestnanci, ktorí pracujú vo firmách, ktoré majú do 49 zamestnancov, tí sú druhotriedni, treťotriedni? Čo s nimi?
Preto hovorím, že tento zákon treba prepracovať, ale treba ho prepracovať od základu. To znamená, ak chcete podporovať šport, s čím absolútne súhlasím, aj moje deti športujú, športujú na profesionálnej úrovni, zastupujú Slovenskú republiku a lokálne športové kluby, ale vy musíte si nájsť systém, ako štát dokáže to podporiť, nie ako firmy. Takže aby sme si povedali, transakčná daň, škrtenie eur, škrtenie eur pre samosprávy, kde samosprávy už teraz prichádzajú o desiatky miliónov eur. Chcete, a ešte sa, ešte sa opýtam navrhovateľov, už keď si robíte poznámky, preplatíte to im? Preplatíte to samosprávam túto sumu alebo poviete, že samosprávy budú musieť dvíhať lokálne dane. Lebo momentálne hrozí to, že pri tom všetkom, čo ste urobili, transakčná daň pri tom všetkom, koľko málo peňazí ide z podielových daní do týchto miest, budú musieť mestá a obce zvyšovať dane. A opäť vďaka tomuto opatreniu zase o niečo viac. Pôjde hore, povedzme, že v meste Prešov je Dopravný podnik mesta Prešov, ktorý má vyše 300 zamestnancov, čo to znamená? Keď to príde, proste budeme musieť dvihnúť cenu lístka.
Áno, máme Technické služby mesta Prešov, keď to príde, budeme musieť dvihnúť ceny odpadov, nehovoriac o daniach a o službách.
No a čo sa týka inflácie, ono nedávno vyšla taká pekná správa, že priemerná ročná inflácia je okolo 2 %, ak sa nemýlim, v eurozóne. Prognózy pre Slovenskú republiku ukazujú okolo 5,5 %, ja osobne si myslím, že po zavedení tohto zákona pôjde to zase o niečo vyššie a na konci dňa tie náklady za, na konci dňa tie náklady za tie firmy si odnesú práve obyvatelia, lebo firmy prenesú svoje zvýšené náklady priamo do cien a to jedno, či sú to obchody, IT služby, doprava, všade.
Takže vás chcem pekne poprosiť, milá vládna koalícia, a budem sa pozerať na poslancov HLAS-u v tomto prípade, kolegovia, viete dobre, že je to hlúposť, prosím vás, nepodporte to.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti Rišo, za tvoj príspevok.
Veľmi, veľmi pekne si ešte uviedol aj ďalšie, ďalšie iné aspekty tohto škodlivého návrhu. Ja len chcem pripomenúť alebo teda pre, pre oživenie pamäti len spomenúť, že jak toto celé všetko vzniklo. Ono toto vlastne vzniklo tou úžasnou schopnosťou pána Danka kopírovať veci, pretože najskôr sme tu mali rekreačné poukazy, potom sme mali že copy paste a mali sme tu rekreačné poukazy pre rodičov, potom sme mali copy paste, máme tu športové poukazy pre deti a čo bude nasledovať. Tak ja si myslím, že to bude, že copy paste na umelecké preukazy na kultúru slovenskú a žiadnu inú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj tebe, Richard, za veľmi presný výklad toho, že čo naše samosprávy, mestá a obce v nasledujúcom období čaká. Ukazuje sa, že už dnes je tá komunálna, takzvaná komunálna kalkulačka, ktorá bola predstavená minulý týždeň Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tak už dnes je absolútne neaktuálna, lebo prakticky vôbec nezahŕňa všetky takéto negatívne externality, ktoré pribúdajú aj v dnešný deň. A človek môže len hádať, a teda pripraviť sa na to najhoršie v tých mestách a obciach, pretože aj dnes vidíme články a príspevky, ktoré sú v dnešných médiách o tom, ako sa blíži ten kolaps niektorých samospráv a píšu o tom veľmi konkrétne na východnom Slovensku. Videli sme tam vyjadrenie rôznych primátorov a starostov od Prešova cez Michalovce, Humenné a tak ďalej, a tak ďalej, kde presne, ako si ty povedal, to prvé, čo sa bude zatvárať, budú športoviská, tak neviem, kde tie deti budú napokon športovať, pretože naozaj čaká nás jednak významné zvyšovanie poplatkov, najmä to vidíme pri plavárňach a zimákoch v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade sa budú úplne zatvárať na budúci rok. A presne ako ty si povedal, budú to, budú to veci, ktoré sa budú zatvárať ako prvé, bohužiaľ.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No presne, mne to príde, že SNS má nejakú obsesiu v prinášaní takýchto rôznych príspevkov, a teda hlavne pokiaľ to teda nejde zo štátneho rozpočtu, ale ide to na triko podnikateľov, čo teda pri tejto situácii, kedy ich postihne od budúceho roka konsolidačný balíček, je naozaj jedno neuvážené konanie. A ja by som teda chcela vedieť odpovede na otázky, ktoré dávali moji kolegovia a ten rozmer, čo si aj ty hovoril, Richard, ohľadom aj tej možnosti športovania detí, tak treba si uvedomiť, že v dnešnej dobe je naozaj tá športová infraštruktúra a najmä čo sa týka v malých obciach alebo menších skutočne nedostačujúca. Ja napríklad sama som z obce alebo teda bývam v obci, kde my nemáme ani telocvičňu a treba naozaj, ak sme tu už teda zriadili ministerstvo športu, ktoré nás stojí milióny, tak v prvom rade by som čakala, aby toto ministerstvo prichádzalo naozaj s reálnymi riešeniami a nie aby prichádzalo s tým, že firmy majú vlastne sanovať to, čo má robiť ministerstvo športu. Ďakujem.