22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Takto, to, že sa hýbať treba, nikto nespochybňuje. Ja som celý život športoval, moje deti vediem k športu, to je úplne celé v poriadku. Len sa teda úplne jednoducho pýtam, prečo štát túto dôležitú úlohu prenesie na firmu a povie, že ty firma to zabezpeč. Veď tá firma a všetci zamestnanci platíme dane, takže keď je toto tak dôležité, tak, samozrejme, štát má mať páky už z tých peňazí, ktorých sme sa my všetci ľudia, firmy museli vzdať, a z toho nech zabezpečuje toto. Je to skutočne veľmi dôležité a treba sa hýbať. A dokonca ja som presvedčený, že to áno, že to vo finále skutočne aj šetrí tie peniaze v zdravotníctve, aj v tom sa vieme zhodnúť.
Len ešte raz, prečo to má firma proste zo svojich peňazí mať ako úlohu? Aj tá firma, ktorá sa venuje, ja neviem, výrobe drevených dosiek, hej? Prečo má jej úloha byť starať sa o zdravý rozvoj detí?
No, s tou fluktuáciou, viete, to práve je opačne, ak vy to prikážete každému, no tak môžte fluktuovať, lebo všade budete mať ten príspevok. Práve to nechajte ako voľné a tí najlepší zamestnávatelia to poskytnú, lebo na to majú, lebo to vnímajú, že je to ďalší benefit a môže to byť benefit, a práve tam budú tí zamestnanci robiť u efektívnejšieho, rozumnejšieho, kvalitnejšieho zamestnávateľa a aj pre tú ekonomiku takto vygenerujú viacej pridanej hodnoty. To je to, čo som hovoril, že všetkými príkazmi zákonnými vy bojujete proti trhovým silám.
A to, že keď menej fungujú trhové konkurenčné sily, tak aj štát má vo finále menej peňazí. Toto je to, to je proste, ja viem, že to je filozofický pohľad na vec, vy to vnímate inak, ale tá realita je tá, že akýkoľvek populistický ľavicový pohľad, ale každý vo finále potrebuje tú produktívnu časť ekonomiky, tých zamestnávateľov, pretože tú hodnotu, najprv ju treba vytvoriť, až potom ju môžete rozdeľovať. Opačne to jednoducho nejde, alebo ak ide, tak len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes máme opäť pred sebou poslanecký návrh týkajúci sa zavedenia povinnosti zamestnávateľov poskytovať príspevok na športovú činnosť detí ich zamestnancov. Niektorí sa tým už chvália ako hotovou vecou, dokonca sa tento poslanecký návrh objavil v odpočte práce rezortu športu, ktorý prezentoval pod hlavičkou ministerstva cestovného ruchu a športu štátny tajomník pre šport Ján Krišanda na konferencii Šport a spoločnosť v Poprade. To sa zatiaľ hocijakému poslaneckému návrhu z dielničky SNS nepodarilo. Tento zámer môže na prvý pohľad pôsobiť šľachetne, má predsa priaznivý dopad na zdravie detí a mládeže. No za týmto prvým dojmom sa skrýva množstvo otázok a rizík, ktoré je potrebné pomenovať. Podobné experimenty v náročnom období ozdravovania verejných financií môžu mať dôsledky nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na trh práce, rozpočet štátu a verejnej správy a napokon aj na zamestnancov, ktorí by mali z tejto zmeny profitovať.
Dovoľte mi, aby som spomenula vybrané aspekty, ktoré považujem za kritické a ktoré podľa môjho názoru ukazujú, že návrh je potrebné odmietnuť. Začnime hlavným argumentom predkladateľa, ktorý sa opiera o pozitívny vplyv športu na zdravie a prevenciu civilizačných ochorení, ako sú napríklad obezita a cukrovka. To je, samozrejme, fakt, ktorý nebudem vyvracať. Podpora pohybovej aktivity a zdravého životného štýlu detí je dôležitá a nepochybne má pozitívny vplyv. Podpora športu je dokonca úlohou štátu, preto nerozumiem, prečo sa týmto návrhom časti svojej povinnosti štát zbavuje a hádže ju na plecia zamestnávateľov. Nerozumiem, prečo by mali zamestnávatelia túto úlohu na seba prevziať pod takýmto diktátom.
Povinnosť zamestnávateľov prispievať na šport detí bude nielen administratívne, ale aj finančne náročná.
Pre podniky, ktoré plnia úplne iné úlohy a ciele, bude zmena znamenať ďalší nezmyselný zásah do pracovnoprávnych vzťahov a navýšenie personálnych nákladov. Zamestnávatelia čelia zvyšovaniu nákladov na energie, mzdy, prevádzku. Budúci rok sa zamestnávatelia musia vysporiadať s konsolidačnými opatreniami, napríklad transakčnou daňou, a do toho im štát pridá ďalšiu zaťažujúcu povinnosť.
Dôvodová správa sa síce zmieňuje o miernom zvýšení nákladov, avšak pre menšie podniky môže tento dodatočný výdavok predstavovať významný finančný zásah. Ten v kombinácii s ďalšími zvýšenými nákladmi ohrozuje ich stabilitu. Rovnako dôležité je upozorniť, že toto opatrenie nemusí mať očakávané blahodarné účinky na zlepšenie kondície a zdravia detí. Zákonník práce totiž nebude určovať kvalitu toho, čo si zamestnanci ako športový poukaz pre svoje dieťa nechajú preplatiť. Existujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú to, či deti pravidelne športujú. Je to bezpochyby rodinné prostredie, sociálna situácia, škola, kolektív, dostupnosť športovej infraštruktúry či ponuka a dostupnosť športov v danom regióne. Vysoko selektívny povinný príspevok od zamestnávateľov nie je efektívnym a už vôbec nie plošným nástrojom na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a zároveň prináša vysoké náklady a riziká, ktoré prevyšujú očakávané prínosy.
Ďalším zásadným problémom tejto zmeny je obmedzenie slobody rozhodovania sa zamestnávateľov ohľadom zamestnaneckých benefitov. V dnešnej dobe zamestnávatelia poskytujú široké spektrum benefitov podľa toho, čo považujú za vhodné a efektívne, napĺňajúce potreby svojich zamestnancov a zamestnankýň. Tieto benefity, ako napríklad príspevky na rekreáciu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo dopravu sa často odvíjajú od konkrétnych potrieb zamestnancov a zamestnankýň a ich preferencií. Neraz sú výsledkom interných prieskumov, kolektívnych vyjednávaní či snahy zamestnávateľa zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce. Pridávať štátom stanovenú povinnosť prispievať na športové aktivity detí predstavuje zásah do tejto slobody, čím sa podniky stávajú menej flexibilné a viac obmedzené v tom, ako môžu svoje prostriedky na zamestnancov efektívne vynakladať. Zamestnávatelia budú nútení obmedziť iné benefity a odmeny, alebo dokonca pristúpiť k ich zrušeniu, aby mohli financovať povinný príspevok na šport detí. To znamená, že tí zamestnanci, ktorí nemajú deti alebo pre ktorých príspevok na športovanie detí nie je prioritou, môžu prísť o iné výhody, ktoré pre nich majú väčší význam. Tento postup by teda viedol k nepriamemu znevýhodneniu časti zamestnancov, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich motiváciu.
Navrhovaná zmena čiastočne otvára aj ekonomické otázky. Príspevok na šport detí zamestnancov a zamestnankýň má byť oslobodený od dane, čo prináša výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu, čo pri iných benefitoch nie je. Dôvodová správa pripúšťa, že výdavky spojené s týmto príspevkom si zamestnávatelia môžu zahrnúť do daňových výdavkov, čo priamo ovplyvní príjmy z daní na úrovni štátu aj samosprávy. Je to ďalšie z mnohých červených čísiel pre príjmy štátu v tejto náročnej dobe. Dopad nie je v návrhu vyčíslený.
Toto je slabina podobných poslaneckých návrhov, ktoré neprešli štandardným legislatívnym procesom a medzirezortným pripomienkovým konaním. Menšie podniky, ktoré majú obmedzené finančné možnosti, môžu byť nútené prehodnotiť svoje plány na rozvoj, expanziu alebo prijímanie nových zamestnancov. V praxi môže dôjsť k tomu, že povinné príspevky na športové aktivity detí sa stanú pre zamestnávateľov dodatočnou bariérou pri prijímaní nových zamestnancov. Zníži sa ich ochota rozširovať pracovné miesta, čo má najväčší dopad práve na regióny, kde sú pracovné príležitosti obmedzené a kde zamestnávatelia bojujú s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. So zvyšujúcim sa počtom takýchto diskriminačných zákonných povinností sa môžu rodičia detí ocitnúť na trhu práce v zhoršenej pozícii a bezdetní uchádzači ešte vo väčšej výhode.
Povinné príspevky na športové aktivity detí nie sú len finančnou záťažou, ale znamenajú aj zvýšenú administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov. Firmy a organizácie budú musieť vyhodnocovať, či zamestnanci spĺňajú podmienky na príspevok, kontrolovať oprávnenosť výdavkov, administratívne spracovať žiadosti zamestnancov a administrovať ich vyplácanie vrátane nastavenia interných procesov a IT systémov. Pre zamestnávateľov, ktorí nemajú veľké administratívne tímy, môže byť táto záťaž výrazná a viesť k zníženiu efektivity práce. Zvýšenie administratívy zníži produktivitu malých a stredných podnikov, ktoré nemajú dostatok administratívnych kapacít na efektívne vybavovanie dodatočných povinností. Zvýšenú administratívnu záťaž pocítia aj športové kluby, ktoré majú podľa zákona vydávať doklady potrebné pre nárokovanie príspevku. Aj túto prácu navyše zrejme budú robiť dobrovoľnícky.
Snaha predkladateľov tejto úpravy je nepochybne vedená dobrým úmyslom podporiť zdravie detí a mládeže prostredníctvom športových aktivít. Tento cieľ je možné podporiť aj bez toho, aby sa zavádzali nové povinnosti pre zamestnávateľov. Iné krajiny sa zameriavajú na podporu športu detí a zdravia detí prostredníctvom podpory, ktorá smeruje priamo do škôl, športových organizácií alebo do samospráv. Namiesto nových experimentov potrebujeme vylepšovať tento systém. Potrebujeme zacieliť financie priamo na deti a neprehadzovať úlohy štátu na plecia zamestnávateľov.
Zriadením ministerstva športu ostal školský šport odstrihnutý od agendy športu, čo je obrovská škoda. Práve v školskom športe je priestor na rozvoj aktivít a cielenej podpory, ak nám ide o rozvoj športu, pohybu a podporu zdravia detí a mládeže. Takáto podpora sa dostane všetkým deťom, nielen tým, ktoré majú šťastie a majú rodiča zamestnaného vo firme spĺňajúcej kritériá návrhu. Potrebujeme rozvíjať koncept aktívnej školy po vzore programov v iných krajinách, príkladov dobrej praxe je, samozrejme, omnoho viac naprieč Európou.
Zatiaľ sa, bohužiaľ, tejto vláde podarilo len zakryť problém s treťou hodinou telesnej výchovy tým, že ju školy môžu vykazovať prakticky cez akúkoľvek pohybovú aktivitu. Podpora športu a prevencia civilizačných ochorení by sa mali realizovať ako súčasť dlhodobých verejných politík a stratégií, ktoré sú efektívne a nenarúšajú rovnováhu na trhu práce a neprinášajú neúmernú záťaž pre podnikateľov.
Dovoľte mi zhrnúť povedané. Zavedenie povinnosti poskytovať športové poukazy na športové aktivity detí zamestnancov so sebou prináša viac problémov než benefitov, od zvýšených nákladov pre podniky až po riziko vplyvu na vytváranie nových pracovných miest. Všetky tieto aspekty predstavujú vážne dôvody na to, aby tento návrh nebol podporený. Aktuálna legislatíva a dobrovoľnosť preplácania športových poukazov je dostatočná. Podpora zdravého životného štýlu detí je, samozrejme, vítaná, ale spôsob, akým má byť zabezpečená týmto návrhom, je diskriminačný a škodlivý. Návrh spôsobí znižovanie motivácie zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké výhody podľa reálnych potrieb zamestnancov. Verím, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si páni zo Slovenskej národnej strany nevydupali na to, aby zodpovednosť za rozvoj športu mládeže prehadzovali na plecia zamestnávateľov. A netreba zabúdať, že tými zamestnávateľmi sú aj štátna a verejná správa. Budú mať na túto povinnosť v rozpočtoch viac peňazí? Nepridávajme im ďalšie nezmyselné povinné výdavky. Je neakceptovateľné rozdeľovať deti na tie, ktoré si zaslúžia podporu svojho športovania, pretože ich rodič pracuje viac ako dva roky u väčšieho zamestnávateľa a na tie ostatné, ktorých rodič to kritérium nespĺňa. Diskriminačné populistické opatrenia nám mládež na športoviská neprilákajú.
Vláda má všetky nástroje na to, aby situáciu zlepšovala systémovo cez ministerstvo športu, ministerstvo školstva, cez národné programy podpory pohybových aktivít alebo dotačné schémy. Koľko eur z rozpočtu ministerstva športu pôjde na športové poukazy? Nula. Svoje úlohy hádže SNS na plecia iných.
Páni, prevezmite už konečne zodpovednosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o odmietnutie tohto škodlivého a diskriminačného návrhu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa Natália, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie. Som rád, že si znovu a jasne poukázala na zvýšené náklady pre firmy, a teda aj na byrokraciu s tým spojenú nielen na strane firiem, ale aj na strane športových organizácií. No, ono je to tak, že táto vláda sa správa ku produktívnej časti ekonomiky fakt ako ku dojnej krave. Lenže aj tá, aj tá kravka, aby to mlieko dojila, aby ho poskytovala, tak potrebuje nejaké aspoň trochu znesiteľné podmienky na život.

-----------------------------------------

10-2
Asi všetci vnímame, že čím lepšie tie podmienky má, tým viac toho mlieka dokáže teda vytvoriť, hej? Rovnako, presne rovnako je to aj, aj s firmami. Proste vy ich potrebujete nielen na zaplatenie tohto poukazu, ale aj na zaplatenie všetkých daní, na to, aby zamestnávali tých ľudí. Ale keď im budete proste hádzať stále ďalšie a ďalšie polená pod nohy, keď ich budete stále viac a viac dojiť, jednoducho tie firmy sú dneska v ohrození. A keď tie firmy skončia, keď budú mať menšiu ekonomickú aktivitu, keď budú zamestnávať menej ľudí, lebo proste ste im vytvorili takýto toxický koktail, tak jednoducho proste nebude tých peňazí ani len toľko, koľko bolo.
Proste toto si treba uvedomiť, že ak dnes treba niekoho chrániť, tak normálne treba chrániť tie firmy. Ja viem, že všetci vidíme tých pár bohatých, veľkých, silných firiem, ale na Slovensku sú desaťtisíce firiem, ktoré ledva prežívajú už v dnešných podmienkach. A proste keď zaplatia transakčnú daň, proste všetky zvýšené poplatky, proste drahšie mýto, všetko, budú mať obrovské problémy prežiť, a tým pádom obrovské problémy platiť svojich zamestnancov a obrovské problémy aj platiť aj tento poukaz. Toto si treba uvedomiť. Potrebujete väčšie firmy, silnejšie firmy, schopnejšie firmy, aby ste mali viacej mlieka, nie tie firmy zarezať. Budete mať raz mäso, ale po...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Marián, za tvoju faktickú poznámku. Naša argumentácia bola veľmi podobná, sme sa pravdepodobne teda zamýšľali nad tým zákonom veľmi, veľmi podobne, akým spôsobom ovplyvní tých zamestnávateľov, akým spôsobom bude mať vplyv na benefity, ktoré dnes poskytujú, že jednoducho my im berieme tú slobodu toho, aby aj oni sami povedali, čo tým svojim zamestnancom a zamestnankyniam chcú poskytovať.
A súhlasím s tým, že firmám toto vôbec nepomáha, pretože je to len ďalší diktát štátu, ktorý naozaj má zničujúci vplyv na podnikateľské prostredie. A som veľmi zvedavá, akým spôsobom tieto firmy budú od 1. januára čeliť všetkým tým negatívnym dôsledkom ozdravovania verejných financií, takže plus toto, plus konsolidácia, som veľmi zvedavá, kedy začnú mať problémy prvé firmy, naozaj reálne problémy.
Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dobrý deň, kolegovia, dobrý deň, kolegyne, dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia rozprávať v dvoch rovinách. Prvé budem rozprávať, keď som niekoľko rokov pôsobil v korporátnej firme, ktorá zamestnávala niekoľko tisíc zamestnancov. A v druhej rovine budem rozprávať ako poslanec mesta Prešov, že čo sa udeje, čo sa udeje po zmene v tomto zákone. Ja osobne si myslím, že vy nemáte radi samosprávy a poviem vám prečo.
Napríklad táto zmena bude mesto Prešov, len mesto Prešov stáť navyše 200-tisíc euro ročne. Ak to prepočítame na počet zamestnancov, ktorí pracujú len v meste Prešov a k tomu v ďalších mestských podnikoch. Čo je dôležité, je to, že treba si uvedomiť, že nielen mesto Prešov, ale aj iné mestá poskytujú rôzne dotácie na šport, rôzne dotácie na sociálne veci, na kultúru a poskytujú ich nie v desiatkach tisíc, ale v stovkách tisíc eur, a poviem, že čo sa týka troch športov v meste Prešov, my poskytujeme 1,2 milióna eur na šport pre mládež. Touto zmenou urobíte jedine to, že ak sa rozhodne mesto Prešov nezvyšovať ďalšie dane a poplatky, budeme musieť škrtnúť tie dotácie týmto športovým klubom a povedať im, že sorry, ale schválila to vláda, v meste alebo aj v iných mestách nie je už záujem dvíhať dane, lebo my sme za posledné roky dvíhali dostatočne dane. Ja vám dneska môžem povedať, že za dva roky sa v meste Prešov dvihli dane o 100 %, čo je celkom výrazná položka, v iných mestách to bolo aj 150 %.
Takže na konci dňa spôsobí to to, že mestá budú škrtať, budú škrtať ako prvé dotácie. Dotácie pre športové kluby, takže v konečnom dôsledku ani tí rodičia, ani nikto nebude mať nič z toho.
Ja verím tomu, že poslanci z vládnej koalície si to uvedomujú, máme tu veľa poslancov, mestských poslancov, máme tu starostov, máme tu primátorov, ja by som chcel vedieť ich názor na danú vec, že čo s tým chcú robiť.
Ďalším aspektom je, ako som spomínal, pracoval som v IT korporátnej firme niekoľko rokov, respektíve pracoval som v troch a každá jedna táto IT firma dávala tým zamestnancom rôzne benefity a môžem vám povedať úprimne pravdu, že tieto benefity boli ozaj luxusné, ktoré išli v sumách až niekoľko tisíc ročne. Čo sa udialo pri rekreačných poukazoch v minulosti, je to, že tie spoločnosti zobrali tie peniaze z tých benefitov. To znamená, že oni nedostali navyše, oni nestali navyše, že dostali ten istý benefit a dostali tie isté peniaze ešte navyše pri rekreačných poukazoch. Teraz pri športových poukazoch, čo nemá absolútne nič spoločné so zamestnancami firiem, ale nemá nič spoločné a zoberú tým ľuďom ďalšie benefity aj napriek tomu, ja neviem, či predkladatelia si aspoň overili, aké benefity poskytujú takéto spoločnosti svojim zamestnancom, ale vám viem povedať, išlo o športové benefity, rôzne detské tábory, kde deti mohli ísť na športový tábor aj na dva týždne vďaka tomuto benefitu. Viete, toto neni ani sociálne, toto nie je ani trhové, toto je ďalší úder pre podnikateľov. A keď som spomínal, budem spomínať jednu nemenovanú IT spoločnosť, ktorá zamestnáva vyše 4-tisíc zamestnancov, ju to bude stáť, len toto opatrenie 1,1 milióna eur. No my povedzte, že či nebolo by jednoduchšie dostať tie peniaze do štátneho rozpočtu a iným spôsobom dotovať šport, dotovať tie deti alebo podporovať priamo tie deti, ktoré, ich rodičia nemajú tie peniaze, nemajú tú, tú možnosť, a dotovať priamo oproti tým, ktorých rodičia na to majú.
Toto je sociálne, ale nie momentálne to, čo je v tomto zákone. Viete, v rámci konsolidačného balíčka už teraz ste spôsobili výrazný negatívny dopad na podnikateľské prostredie na budúci rok, ale tým to neskončilo. Vy ste to začali ešte torpédovať zboka a zdá sa mi veľmi vtipné, keď v dôvodovej správe ste napísali, že má to žiaden negatívny, žiaden dopad na podnikateľské prostredie. Vy sa vysmievate tým podnikateľom, navrhovatelia, vy sa im normálne vysmievate a keď vás žiadajú ministerstvá, aby ste vysvetlili, že čo vlastne tam chcete povedať, aký to bude mať dopad, vy ste neodpovedali proste. Zdá sa vám toto fér voči firmám? Mne sa to nezdá fér, mne sa to nezdalo fér voči nikomu. A tak ako kolega Viskupič povedal, že a čo tí zamestnanci, ktorí pracujú vo firmách, ktoré majú do 49 zamestnancov, tí sú druhotriedni, treťotriedni? Čo s nimi?
Preto hovorím, že tento zákon treba prepracovať, ale treba ho prepracovať od základu. To znamená, ak chcete podporovať šport, s čím absolútne súhlasím, aj moje deti športujú, športujú na profesionálnej úrovni, zastupujú Slovenskú republiku a lokálne športové kluby, ale vy musíte si nájsť systém, ako štát dokáže to podporiť, nie ako firmy. Takže aby sme si povedali, transakčná daň, škrtenie eur, škrtenie eur pre samosprávy, kde samosprávy už teraz prichádzajú o desiatky miliónov eur. Chcete, a ešte sa, ešte sa opýtam navrhovateľov, už keď si robíte poznámky, preplatíte to im? Preplatíte to samosprávam túto sumu alebo poviete, že samosprávy budú musieť dvíhať lokálne dane. Lebo momentálne hrozí to, že pri tom všetkom, čo ste urobili, transakčná daň pri tom všetkom, koľko málo peňazí ide z podielových daní do týchto miest, budú musieť mestá a obce zvyšovať dane. A opäť vďaka tomuto opatreniu zase o niečo viac. Pôjde hore, povedzme, že v meste Prešov je Dopravný podnik mesta Prešov, ktorý má vyše 300 zamestnancov, čo to znamená? Keď to príde, proste budeme musieť dvihnúť cenu lístka.
Áno, máme Technické služby mesta Prešov, keď to príde, budeme musieť dvihnúť ceny odpadov, nehovoriac o daniach a o službách.
No a čo sa týka inflácie, ono nedávno vyšla taká pekná správa, že priemerná ročná inflácia je okolo 2 %, ak sa nemýlim, v eurozóne. Prognózy pre Slovenskú republiku ukazujú okolo 5,5 %, ja osobne si myslím, že po zavedení tohto zákona pôjde to zase o niečo vyššie a na konci dňa tie náklady za, na konci dňa tie náklady za tie firmy si odnesú práve obyvatelia, lebo firmy prenesú svoje zvýšené náklady priamo do cien a to jedno, či sú to obchody, IT služby, doprava, všade.
Takže vás chcem pekne poprosiť, milá vládna koalícia, a budem sa pozerať na poslancov HLAS-u v tomto prípade, kolegovia, viete dobre, že je to hlúposť, prosím vás, nepodporte to.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem ti Rišo, za tvoj príspevok.
Veľmi, veľmi pekne si ešte uviedol aj ďalšie, ďalšie iné aspekty tohto škodlivého návrhu. Ja len chcem pripomenúť alebo teda pre, pre oživenie pamäti len spomenúť, že jak toto celé všetko vzniklo. Ono toto vlastne vzniklo tou úžasnou schopnosťou pána Danka kopírovať veci, pretože najskôr sme tu mali rekreačné poukazy, potom sme mali že copy paste a mali sme tu rekreačné poukazy pre rodičov, potom sme mali copy paste, máme tu športové poukazy pre deti a čo bude nasledovať. Tak ja si myslím, že to bude, že copy paste na umelecké preukazy na kultúru slovenskú a žiadnu inú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj tebe, Richard, za veľmi presný výklad toho, že čo naše samosprávy, mestá a obce v nasledujúcom období čaká. Ukazuje sa, že už dnes je tá komunálna, takzvaná komunálna kalkulačka, ktorá bola predstavená minulý týždeň Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tak už dnes je absolútne neaktuálna, lebo prakticky vôbec nezahŕňa všetky takéto negatívne externality, ktoré pribúdajú aj v dnešný deň. A človek môže len hádať, a teda pripraviť sa na to najhoršie v tých mestách a obciach, pretože aj dnes vidíme články a príspevky, ktoré sú v dnešných médiách o tom, ako sa blíži ten kolaps niektorých samospráv a píšu o tom veľmi konkrétne na východnom Slovensku. Videli sme tam vyjadrenie rôznych primátorov a starostov od Prešova cez Michalovce, Humenné a tak ďalej, a tak ďalej, kde presne, ako si ty povedal, to prvé, čo sa bude zatvárať, budú športoviská, tak neviem, kde tie deti budú napokon športovať, pretože naozaj čaká nás jednak významné zvyšovanie poplatkov, najmä to vidíme pri plavárňach a zimákoch v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade sa budú úplne zatvárať na budúci rok. A presne ako ty si povedal, budú to, budú to veci, ktoré sa budú zatvárať ako prvé, bohužiaľ.
Ďakujem.

-----------------------------------------

20-2
No presne, mne to príde, že SNS má nejakú obsesiu v prinášaní takýchto rôznych príspevkov, a teda hlavne pokiaľ to teda nejde zo štátneho rozpočtu, ale ide to na triko podnikateľov, čo teda pri tejto situácii, kedy ich postihne od budúceho roka konsolidačný balíček, je naozaj jedno neuvážené konanie. A ja by som teda chcela vedieť odpovede na otázky, ktoré dávali moji kolegovia a ten rozmer, čo si aj ty hovoril, Richard, ohľadom aj tej možnosti športovania detí, tak treba si uvedomiť, že v dnešnej dobe je naozaj tá športová infraštruktúra a najmä čo sa týka v malých obciach alebo menších skutočne nedostačujúca. Ja napríklad sama som z obce alebo teda bývam v obci, kde my nemáme ani telocvičňu a treba naozaj, ak sme tu už teda zriadili ministerstvo športu, ktoré nás stojí milióny, tak v prvom rade by som čakala, aby toto ministerstvo prichádzalo naozaj s reálnymi riešeniami a nie aby prichádzalo s tým, že firmy majú vlastne sanovať to, čo má robiť ministerstvo športu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem sa poďakovať za každú jednu faktickú poznámku. Ono ja by som dodal, že určite súhlasím s tým, že my potrebujeme hľadať tie koncepčné riešenia, ale v prvom rade tie riešenia by mali prichádzať zo strany štátu, to znamená, že štát by mal vytvoriť takú infraštruktúru, aby vedel podporiť či tie kluby, či tie samosprávy.
Lebo neviem, či viete, ale práve tie samosprávy sú kľúčové pre každý jeden športový klub, lebo tie samosprávy dotujú, oni dotujú tie športové kluby, dotujú priamo tie deti, priamo rozvoj toho športu v tých daných mestách, ale v tomto návrhu, tak ako bolo povedané, sa deje úplný opak. My aj dotujeme a ešte, ešte nám aj zoberú. Takže ja očakávam, že budeme musieť hľadať aj my v meste Prešov nejaké vhodné riešenie, aby tá kvalita tých športovísk a povedzme tie sumy, ktoré dostávajú dnes tie športové kluby, aby sa neznížili, ale áno, musíme sa s tým nejakým spôsobom popasovať.
Ale ja som ešte zabudol v mojej rozprave povedať jednu základnú vec, že opäť neviem, či viete, ale veľa stalo sa za posledné obdobie, že veľa firiem poprepúšťalo zamestnancov a stali sa z nich firmy, ktoré sú do 49 zamestnancov alebo tie firmy rozdelili, a tým pádom zrobili to, čo zrobili, zrobili presne to, aby nemuseli platiť za tie rekreačné poukazy, to isté očakávam tu. Lebo v minulosti to fungovalo tak, že firma mala povedzme ročnú odmenu vo výške 800, 900 eur pre svojho zamestnanca, ale po zavedení rekreačných poukazov prišli o tie peniaze.
Takže, prosím vás, dávajme si pozor, čo vlastne sa tu ide schváliť a nie od brucha a nie bez dát, ako je tu v tej dôvodovej správe. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja budem veľmi stručná, pretože moji kolegovia naozaj veľmi vyčerpávajúco a veľmi podrobne a veľmi kvalitne zhodnotili účinok tohto zákona na štát, na podnikateľov, na zamestnancov a na samotný šport. Návrh zaviesť povinnosť zamestnávateľov nad 49 zamestnancov prispievať na športovanie detí zamestnancov je určite dobrý nápad, pokiaľ by na to bolo finančné krytie nejakým iným spôsobom. Tento pekný úmysel však štát prenáša na podnikateľov, ako bolo dnes povedané aj na samosprávy a v podstate na samotný štát, ktorý zamestnáva mnohých zamestnancov.
Čo ešte štát bude prenášať na podnikateľov? Už teraz firmy počítajú s budúcimi finančnými stratami z prijatej konsolidácie. Tie menšie v tisíckach, väčšie v desať či stovkách tisícov a tie najväčšie v miliónoch. Konsolidačné opatrenia, ktoré boli prijaté a pripomeňme si ich, nezmyselná transakčná daň, bezprecedentné zvýšenie dane z príjmu právnických osôb o 3 %, zvýšené odvody za zamestnancov, zvýšené poplatky... (reakcia z pléna), hej, prepáč, ja som myslela, že ma opravuješ. Naozaj je to strašne veľa vecí, ktoré sa preniesli už na plecia firiem a týmto, týmto návrhom prenášate na plecia podnikateľov, ale aj miest a samotného štátu ďalšie povinnosti a robíte si bankomat na uspokojenie svojich potrieb a na svoje nesystematické zámery.
V tomto prípade však naozaj zaťažujete aj štát, čo v čase konsolidácie sa mi javí ako veľmi nerozumné. Moji kolegovia ponúkli množstvo argumentov, prečo je tento zákon zlý, ja sa už nebudem viacej opakovať. Chcem však veriť, keďže máte ministerstvo športu, ktoré nás stojí nemalé peniaze, stojí nás naozaj milióny, že budete vedieť na tomto ministerstve vymyslieť aj nejaké lepšie systémové kroky na podporu športovania detí a priniesť tieto kroky v štandardnom legislatívnom procese.
Preto naozaj ja tento zákon považujem za zlý a chcem poprosiť všetkých, aby za to nehlasovali, ale zároveň urobím aj jeden pokus a v zmysle § 83 rokovacieho poriadku Národnej rady podávam návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu v ďalšom čítaní. Ďakujem pekne.