22. schôdza

Vážená pani poslankyňa, pán Igor Danilov, narodený 25. februára 1968, bolo mu 4. mája 2022 vo veľkokapacitnom centre Humenné poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky podľa § 29 a § 30 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe týchto skutočností mu bol v príslušnom systéme evidencie cudzincov vyznačený tolerovaný pobyt. Uvedené úkony a opatrenia plne korešpondovali s rozhodnutím Rady č. 2022/382 zo dňa 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny podľa čl. 5 smernice 2001/55 Európskeho spoločenstva a zavádza sa dočasná ochrana a následne aj uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 185 zo dňa 16. marca roku 2022 k návrhu na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady Európskej únie 2022/382 zo dňa 4. marca 2022. Výsledky previerok v príslušných evidenciách Policajného zboru boli v tom čase a stále sú s negatívnym výsledkom, len dňa 25. júna 2024 nahlásený doklad v pátraní, zahraničný vodičský preukaz, štát vydania Ukrajiny. Pobyt osoby bol vyznačený v obci Hanušovce nad Topľou, pretože nedisponoval, ani v súčasnej dobe nedoložil doklady, ktorými by preukázal zabezpečenie ubytovania v nehnuteľnosti na konkrétnej adrese. Uvedené je taktiež plne v súlade s príslušnými zákonnými normami. Platnosť dočasného útočiska mu bola v príslušných, podľa príslušných nariadení Európskej únie a vlády Slovenskej republiky o poskytovaní dočasnej ochrany následne automaticky predlžovaná vždy o jeden rok. Osobne o predĺženie na žiadnom oddelení cudzineckej polície nežiadal.
Ďakujem za pozornosť.

vymazať

Ďakujem vám, pán minister, za prečítanie tejto otázky, dúfam, že si ju potom môžem v tom písomnom vyhotovení zobrať. Ja by som určite mala doplňujúcu otázku, aj keď mi je jasné, že to asi nebudete vedieť namiesto ministra vnútra zodpovedať. Ale musím poukázať na to, že po pánovi Marčevskom z Voice of Europe tu máme druhú osobu, ktorá je preukázateľne súčasťou ruskej hybridnej vojny, ktorej táto republika síce podľa platných zákonov udelila dočasné útočisko, ale aj samotné ministerstvo vnútra minulý rok označilo sektu AllatRa za nebezpečnú, podrývajúcu právny štát a z toho, čo ste mi prečítali, je jasné, že kompetentné bezpečnostné služby, ani samotné ministerstvo vnútra nezačalo podľa platných právnych predpisov a podľa zákona o azyle konanie o zrušení dočasného útočiska, keďže by zjavne mohlo ísť o bezpečnostnú hrozbu zotrvania tejto osoby na našom území, pripomínam, rovnako ako pri pánovi Marčevskom, keďže tieto informácie tam sú a ešte je táto osoba stále v registri hľadaných osôb na Ukrajine, kde ju trestné stíhajú okrem iného za vlastizradu.
Ja toto považujem za vážne bezpečnostné zlyhanie, máme tu druhú osobu, ktorá preukázateľne vyvíja činnosť v prospech ruskej hybridnej vojny, ktorá tu dva roky kľudne rekrútovala ľudí do svojej sekty, ktorí jej posielajú peniaze, mali sme tu kauzu ovplyvnenej prokurátorky, ktorá zjavne teda nešírila alebo nehájila verejný záujem, ale záujem tejto sekty a dnes som sa dozvedela, že táto osoba naďalej má dočasné útočisko a že sa nezačalo ani len konanie o jej zrušení pre bezpečnostnú hrozbu. Ja si myslím, že pán minister vnútra by mal na toto jasne odpovedať. Chápem, že vy nemôžete, ale vyzývam ho, aby jasne povedal, či ide v tejto veci niečo robiť.
Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za otázku.
Je, aby som odpovedal jasne a priamo, tak ako vždy. Len pre vašu informáciu a možno aj pre vašich kolegov v parlamente, celá táto legislatíva sa momentálne nachádza vo fáze tzv. predbežnej informácie, v rámci ktorej sa môžu všetci, ktorí chcú o tom diskutovať a prispievať, prihlásiť na konzultácie. Na budúci týždeň táto fáza končí a celá legislatíva, ktorá sa už pripravuje, pôjde do legislatívneho procesu. Naozaj na Slovensku máme v súčasnosti najnižšie miery nezamestnanosti v histórii, ale stále nepracuje ešte 165-tisíc nezamestnaných, z toho povedzme disponibilných vyše 140-tisíc. A medzi tými nezamestnanými sú aj takí ľudia, ktorí teda môžu pracovať, ale jednoducho sa im nechce. Proste nedokážu prijímať, prijať nejakú pracovnú ponuku a vyhýbajú sa vlastne trhu práce. A to nie je namierené, tá legislatíva proti nim nejako, ale v ich prospech. Chceme dostať čo najviac ľudí na pracovný trh, chceme dostať čo najviac občanov Slovenska na pracovný trh. Preto je to kombinácia viacerých faktorov.
Po prvé, áno, musím povedať, že súčasťou legislatívy je aj ustanovenie, že v prípade, že človek, ktorý môže pracovať a nebránia mu v tom žiadne prekážky, na ktoré zákon, samozrejme, pamätá. V prípade, že takýto človek odmietne vhodnú pracovnú ponuku od úradu práce, tak príde o dávku v hmotnej núdzi. Toto nie je ani protiústavné, ani diskriminačné a už vôbec nie rasistické, ako sa objavilo z úst niektorých kritikov tohto návrhu. Musím rovno povedať, že tento návrh má obrovskú podporu verejnosti, a to nielen podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré boli zverejnené, ale aj podľa rozhovorov, ktoré ja vediem v regiónoch. Okrem tohto ustanovenia teda, že človek, ktorý odmietne vhodnú pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi, samozrejme, tento balík obsahuje aj ďalšie dôležité veci. Za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi budeme považovať aj porušenie pracovnej disciplíny, pretože takýto človek sa môže zamestnať na jeden deň a potom niečo v tej práci vyvedie, zamestnávateľ ho, samozrejme, prepustí a on bude mať pocit, že už je to vybavené. Za dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi budeme považovať aj to, keď niekto sa bude chcieť snažiť vyhnúť práci tým, že sa fiktívne hodí na maródku, ako sa hovorí, resp. viete, už som to oznámil, spúšťame jednoducho boj proti fiktívnym péenkám. My, samozrejme, chceme, aby ľudia, ktorí sú práceneschopní, boli na péenke a dostávali od štátu to, čo dostať majú, ale na druhej strane sa objavujú a stále, máme to aj zdokumentované, informácie o tom, že sa péenky zneužívajú. Tak chcem len taký príklad uviesť pre všetkých, že napr. zatiaľ čo priemerná doba péenky v Českej republike je 31 dní, na Slovensku 46 dní. Teda sa pýtam, či naozaj na Slovensku sme tak chorľaví, že sme o toľko chorľavejší ako Česká republika a potom ešte sú špecifickejšie regióny a okresy, len aby ste vedeli, priemerná dĺžka péenky v popradskom okrese je 68 dní a v rožňavskom 28 dní, tak tu niečo nesedí. Preto v inom zákone, ale je to súčasťou, samozrejme, balíka našich opatrení, v zákone o zdravotnej starostlivosti ideme presadiť, aby posudkoví lekári Sociálnej poisťovne mali jednoducho možnosť zrušiť a odobrať neoprávnene udelenú péenku.
Tretia vec, a tu už prechádzam k tým motivačným faktorom v prípade tohto celého projektu – práca namiesto dávok, je, že budeme kategorizovať tzv. aktivačný príspevok. Aktivačný príspevok momentálne poberajú ľudia, ktorí vykonávajú malé obecné služby, ten základný je vo výške, od nového roka bude 88 eur 40 centov. Takýto človek, ktorý bude chcieť len zametať ulice a upratovať povedzme obec, tak dostane ten základný aktivačný príspevok.
Ale v prípade, že ten človek sa začne aj vzdelávať a rekvalifikovať, tak už bude poberať 1,5 násobok tohto základného príspevku. A v prípade, že sa takýto človek, ktorý ešte stále bude poberateľom dávky v hmotnej núdzi, aj riadne zamestná, tak dostane dvojnásobok tohto aktivačného príspevku, čiže jeden motivujúci faktor.
Po druhé, v súčasnosti v tom balíku dávky hmotnej núdzi je aj príspevok na nezaopatrené dieťa, približne 23 eur, ale dostávajú ho vlastne len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, absolútne sa ja s týmto opatrením stotožňujem, budem rád, ak by ste ešte pokračovali v tom vašom dovysvetlení. Ale tiež by som sa chcel opýtať, že či to možno, myslíte si, že aj ten súvis s tým včerajším významným zákonom o minimálnej mzde, naozaj sa takto snažia, váš rezort, dostať čo najviac ľudí do práce, pretože absolútne súhlasím, kto je zdravý, nemá žiadny hendikep, tak nemá čo sedieť doma, má ísť do práce. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Tak odpoviem aj na tú otázku, len to dopoviem, čiže ďalší motivujúci faktor je, že budeme príspevok na nezaopatrené dieťa dávať nielen doma rodičom, ktorých dieťa navštevuje povinnú školskú dochádzku, resp. základnú školu a začiatok strednej školy, ale rozširujeme to aj na materskú školu, aj na stredné, aj na vysoké školy, pretože chceme dať tomu dieťaťu šancu, aby teda nevidelo len povedzme v niektorých prípadoch zlý príklad v rodičoch, ale aby sa vzdelávalo a bolo fakt potom uplatniteľné aj na pracovný trh.
No a, samozrejme, súčasťou toho celého balíka je aj vytvorenie dostatočného množstva pracovných miest v regiónoch a to chceme v spolupráci s inými ministerstvami, či už životného prostredia, alebo pôdohospodárstva cez sociálne podniky naozaj vytvárať pre týchto nízkokvalifikovaných ľudí. Áno, my máme filozofiu na ministerstve práce, každý, kto môže pracovať, má pracovať, pretože najlepším nástrojom boja proti chudobe je práca, ale, samozrejme, za dôstojnú mzdu. A preto som rád a opäť oceňujem, že včera 119-mi hlasmi prešla, jednoducho prešiel zákon o minimálnej mzde, pretože tlakom na minimálnu mzdu, resp. jej zvyšovaním tlačíme aj na mzdy ako také. Práca za dôstojnú mzdu, napriek tomu, že je nízka nezamestnanosť, potrebujeme, aby ľudia pracovali, ešte aj tí, ktorí nepracujú alebo tí, ktorí chcú zmeniť prácu, ale za dôstojnú mzdu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, ctené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za túto otázku, je veľmi adresná a keby som chcel tak lakonicky zodpovedať hneď na úvod, tak by som odpovedal, áno, je to zbožné prianie opozície, aby sme boli izolovaní a robí všetko pre to na medzinárodnej úrovni, aby to aj tak bolo. Veď si zoberte aktivity poslancov za opozíciu v Európskom parlamente, čo robia voči vlastnej krajine. A tým som povedal veľmi veľa, lebo objektívna pravda je úplne kdesi inde, ale tú oni nechcú vidieť. Spomínali ste Nemeckú spolkovú republiku, ktorá je strategickým partnerom pre Slovensko a ja som pri stretnutí s pani ministerkou to prirovnal, že my sme spojení tak ako matka s dieťaťom pupočnou šnúrou, pretože ak sa niečo udeje v Nemecku, tak to má okamžitý dopad aj na Slovenskú republiku. Ale dovoľte mi, aby som spomenul ešte našu prvú návštevu, ktorá bola v Nemeckej spolkovej republike za účasti premiéra. Bolo to takmer ani necelé tri mesiace, kedy sme boli na návšteve Nemecka na pozvanie pána kancelára Scholza a to bolo veľmi dôležité stretnutie, pretože sme si v mnohých témach porozumeli. A myslím si, že sme sa len uistili, že naša vzájomná bilaterálna spolupráca je veľmi dôležitá a musíme ju podporovať na všetkých úrovniach, ale zároveň že aj naše pôsobenie napr. v rámci Európskej únie je veľmi dôležité, ale aj na multilaterálnej úrovni.
Čiže Nemecko je jeden z príkladov, veľmi dôležitý investor, zamestnáva tu tisícky ľudí a má tu stovky podnikov a je pre nás veľmi dôležitý partner, nuž ale tých európskych partnerov, ktorých sme navštívili je omnoho viacej, ale aj chystáme sa navštíviť. Nechcem spomínať tých, čo sme už navštevovali, Rakúsko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko, ale môžem teraz povedať aj o Cypre a o iných ďalších, ale aj o tých, čo pripravujeme. Napríklad je to Taliansko, už som mal mať stretnutie s pánom ministrom Tajanim, avšak musel ho zrušiť kvôli tomu, že náhle odcestoval do Libanonu, pretože Taliansko má v medzinárodnej jednotke UNIFIL, ktorá bola súčasťou toho bombardovania, svoje jednotky a musel tam ísť s premiérkou, aby riešil veci, takže to preložil, ale tá návšteva je pre nás veľmi dôležitá, poviem aj prečo. Preto, lebo ideme otvárať nový zastupiteľský úrad v Alžírsku. To ste určite zachytili, Alžírsko je veľmi dôležitý partner z hľadiska severnej Afriky, pretože nám umožňuje diverzifikovať napr. aj dodávky plynu, lebo potrebujeme sa pripraviť na to, keď by sa niečo udialo s tým, čo máme doposiaľ. No a Alžírsko je spojené priamo rúrou s Talianskom a Taliansko je spojené priamo so strednou Európou až do Česka rúrou a my sme zasa s Českom spojení. Čiže vidíte, aké sú tu veľmi dôležité väzby, nehovoriac o tom, že sme veľkí spojenci pri podpore krajín západného Balkánu za ich integráciu do Európskej únie čím skôr.
Pripravujem návštevu Lotyšska, rovnako Francúzskej republiky, pretože vo Francúzsku sa kreovala nová vláda po voľbách, ktoré tam boli a dnes už máme partnerov, takže pripravuje sa návšteva, pretože je to jeden z tých dôležitých partnerov pre Slovenskú republiku na bilaterálnej úrovni, ale aj európskej úrovni veľmi dôležitý. To Lotyšsko, ktoré som spomínal, je to aj preto, lebo máme tam svoju jednotku v kontingente NATO, ktorá je alokovaná v Lotyšsku, čiže mohol by som pokračovať v mnohých príkladoch, ďalších vrátane aj multilaterálnych stretnutí, ktoré absolvujem. Takže, pani poslankyňa, Slovensko je členským štátom Európskej únie, je členom Aliancie, ale to nám nebráni, aby sme robili suverénnu zahraničnú politiku v prospech našich občanov a nášho hospodárstva na všetky štyri svetové strany, tak ako tu bolo spomenuté aj zo strany pána premiéra v úvode.

vymazať

Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
O to, čo sa tu snaží šíriť od začiatku opozícia, že je Slovensko izolované, tak ako oni si myslia, tak ako ste povedali, že je to ich túžba a želajú si to, je úplný blaf a klamstvá, ktoré sa rozpadajú ako kocky z lega a automaticky to vyvraciate už len takýmito stretnutiami so strategickými partnermi, ako je Nemecko. Chcem zdôrazniť to a poďakovať sa, že táto vláda skutočne pozerá na všetky štyri svetové strany a komunikuje s každou relevantnou krajinou nielen v rámci Európskej únie, ale v rámci celého sveta. Nie ako to bolo počas predchádzajúcich zlovlád, ktorá mala skôr nadiktované, s ktorou krajinou má komunikovať a s ktorou nie. Skôr bolo izolované vtedy Slovensko.
Moja podotázka znie: "Plánujú partneri z Nemecka navštíviť aj opačne Slovenskú republiku v najbližšiu možnú dobu?" Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, mohli ste si všimnúť, že sa im to veľmi zle v opozícii počúva. Nemecko na rôznych úrovniach navštevuje Slovensko a pripravujeme stretnutia, ktoré budú na ekonomickej úrovni. Ale viete, čo je dosť dôležité v súvislosti s Nemeckom spomenúť, že sme boli napríklad v otázke migrácie na úplne inej strane, keď tu bola obrovská migračná vlna v roku 2015. Veľmi dobre si pamätáte, ako Nemecko otváralo náruč pre migrantov, ale teraz, keď som bol na návšteve, tak zrazu sa tá rétorika zmenila, lebo zistili, že to, čo sme hovorili v roku 2012, pardon, 2015, že to naozaj nefunguje a že migračná politika nie je v poriadku. Možno uniklo pozornosti niekomu, práve Nemecko obnovilo pred nedávnom kontroly na hraniciach. Viete, čo to znamená? To je vlastne narušenie Schengenu, pretože jedna z tých veľmi dôležitých hodnôt, ktorú si ctia aj občania Slovenskej republiky, je voľný pohyb. Ale ten je obmedzovaný práve kvôli tomu, že tá migračná politika sa stala jednou z tých problematických.
A tu sa zrazu spájame a máme rovnaký názor. A preto som aj pani ministerke povedal, že poďme v tejto veci spolupracovať, lebo aj ten migračný pakt, ktorý bol schválený v europarlamente, nebude fungovať, lebo je opäť nastavený na nejaké kvóty, ktoré, keď nesplníte, tak ich musíte zaplatiť, ale nebude to fungovať. To že je tam návratová politika nejako riešená, tiež nie je víťazstvo a Nemecko si to uvedomuje. Zrazu začíname byť spojencami.
Ďalšia oblasť, ktorú sme preberali, bolo napríklad to, že máme rovnaký názor na to, že zvyšovanie ciel na dovoz elektromobilov z Číny je číry nezmysel. A boli sme medzi piatimi krajinami, ktoré boli proti tomu. Ale keďže je to kvalifikovaná väčšina a tu sa potvrdzuje, že ako je dôležité zachovať právo veta ešte v oblastiach, ktoré sú naozaj dôležité a Nemecko bolo s nami na jednej lodi, hlasovalo rovnako proti zvyšovaniu ciel. Pretože si uvedomujú, že ak to urobí Čína recipročne, tak to bude mať devastačné účinky na nemeckú ekonomiku, ale rovnako aj na slovenskú. Pretože Volkswagen, ktorý vyrába v podstate tie prémiové značky SUV, či už Porsche, Volkswagen, alebo Audi, tak drvivá väčšina končí v Číne, na čínskom trhu a tie budú automaticky zaťažené vyšším clom, keď Čína k tomu pristúpi. Verím tomu, že Európska komisia to ešte zváži, pretože hlasovanie dopadalo nejako, ale ešte to vyhodnocujú a že dôjde k nejakému dohovoru. Ale tu sú tie dôležité styčné body, ktoré nás spájajú už konkrétne, o ktorých teraz hovorím, kde sme na jednej lodi a spoločne ideme vyvíjať aktivity v tejto oblasti.
Takže mohol by som pokračovať naozaj množstvom príkladov a v prípade Nemecka je to naozaj veľmi široké, pretože Nemecko je, ako som už povedal, strategický partner pre Slovenskú republiku z politického, ekonomického hľadiska bezpochyby. Ďakujem pekne.