22. schôdza

Ďakujem za slovo.
No najprv naozaj chcem povedať sebakriticky, že som nie dobrý prognostik, lebo tiež som si myslel, že v tomto čase plus mínus že bude mať nového riaditeľa. Situácia politika je veľmi kreatívna a nepredvídateľná a v tomto prípade sa to v plnej miere prejavilo. S čím ale mám dosť problém je formulácia totálny chaos a rozklad. Televízia funguje, je tam štatutár. Áno, má obmedzenia do 200-tisíc, ale idú všetky relácie, diskusné relácie, rozhodne pre bežného diváka žiaden kolaps alebo žiaden nejaký prudký pokles kvality sledovanosti nejakých merateľných parametrov nie je. No a paradoxne budem znova súhlasiť, že výber tých, alebo nominácie tých radných alebo kandidátov na radných by určite mali mať nejakým spôsobom iné parametre. Určite v dokonalom svete by bol dobrý hearing alebo vypočutie, ale teda 44 kandidátov, to by naozaj bolo minimálne týždeň a ja som bol pri vypočutí kandidátov na ústavných sudcov a bolo by to naozaj ťažké. Ale možno tá predselekcia by mala nejaký zmysel a dobre, berem to ako pre budúcnosť hodenú rukavicu, ale už naozaj ak hovoríte, že treba čím skôr dokreovať tú radu, tak teraz už nebude na to čas. Nakoniec tie korekčné mechanizmy aj v tom kuloárnom vyberaní ľudí zafungovali a nebude to také, ako to možno na začiatku vyzeralo. Takže konečne verím a dúfam, tridsiateho vyberieme päť radných a bude sfunkčnená rada a bude štandardný riaditeľ s mandátom.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a teda nielen politika je kreatívna, ale mám pocit, že ešte kreatívnejšie sú výhovorky kolegov z vládnej koalície, ktoré počúvame, či už vo faktických poznámkach, ale nebudem na ne reagovať, ale tak celkovo v tom verejnom priestore, že my si to vlastne na toto všetko povieme, že je to všetko v poriadku, lebo však televízia vysiela. Akože ďakujeme teda, koaliční poslanci, že ste nám nevypli televíziu, že to tam ako niekto stíha platiť faktúry za elektrinu a niekto akože podpíše dovolenky ľuďom, tak to vám teda gratulujem, tak to je naozaj výborné. Že toto je tá obrovská reforma, ktorá sa tu musela spraviť, ktorú hrozne treba pretlačiť, ktorú sme naozaj museli zľava-sprava akože kritizovať, bolo zrejmé, že sú tam problémy. Vy na to poviete, však ale však nič hrozné sa nedeje, však kúrime, svietime a niekam dôjdeme. A máme štvrtý, piaty mesiac bez riadne zvoleného riaditeľa a pán Michelko predseda výboru sa tu nad tým tak pousmeje, že však je to celé také akože super.
Tak ja vám naozaj gratulujem teda, páni kolegovia, že toto je to fantastické riadenie tohto štátu, toto tu nám akože ukazujete, ako sa to má riadiť, tak ako veľký potlesk za to, lebo to, to naozaj, podľa mňa to ešte svet nevidel, čo sa tu stvára. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcela povedať jednu vec a tá sa v podstate tu tiahne celou tou našou debatou o kultúre už celý rok, a to je to, že my aj s pani Jaurovou neustále upozorňujeme na kroky, ktoré chystá buď ministerka, alebo pán Machala, alebo poslanci z koalície vo veciach kultúry a my neustále upozorňujeme na to, že buď je to nesprávne, nereálne, netransparentné, nedá sa to stihnúť, dáta vám nesedia a toto robíme celý rok. A dokonca aj pán Malatinec priznal v rozhovore, myslím, že pre Denník N to bolo, kde hovoril, že ľutuje, že hlasoval, ako hlasoval pri fonde pre umenie. Teraz vy, pán Michelko, ste povedali, že no nie ste dobrý prognostik.
Tak ja vám len toto chcem dať do pozornosti, že my vám to tu nehovoríme preto, že chceme byť nejakí vyslovene proti vám alebo proti vám osobne, ale že to, čo predkladáte, jednoducho nie je profesionálne, nie je to správne, nie je to ani v prospech kultúrnej obce a dokonca ani širokej verejnosti a vlastne celkovo to nie je ani veľmi pro slovenské, čo robíte. A toto ako keby je ďalší paradox, tento bod, ktorý tu teraz preberáme.
Takže, prosím vás, ja by som len chcela to nasvietiť, že počúvajte nás, my naozaj si nevymýšľame, naozaj vieme, o čom hovoríme, máme podklady, máme dáta, rozmýšľame a rozhodujeme profesionálne, tak naozaj nás počúvajte, lebo robíte iba zle potom aj kultúrnej obci, aj všeobecne verejnosti. Toto ma veľmi mrzí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, ja som sledoval a to v budem k rozprave reagovať, sledoval som rečniteľa pána Michelka počas vášho vystúpenia a to bolo také, ako, moje, ja vás mám na saláme, mne to je jedno, čo si vy tu rozprávate, usmieval sa na vás a naozaj oni to majú na saláme, čo my rozprávame. Tak ako si spravili zákon, ktorý urobil slúžku z verejnoprávnej televízie pre Danka, Pellegriniho a Fica, tak aj rada musí byť slúžkou. Jednoducho tam nemôžu byť ľudia, ktorí budú rozprávať, že veď toto robíte zle, veď toto je politické, veď verejnoprávna televízia by mala byť apolitická.
Nesúhlasím s vami s tým, že to naozaj niektorí ľadoví medvedi nemôžu nominovať, no nech si menuje kto chce, keď má na to podmienky a možnosť, nech si menuje, kto chce, koho chce, ale ten výber, tá selekcia by mala byť odborná a ani ten výber a ani tá selekcie nie sú odborné, to sú politické veci. Je to všetko dopredu dohodnuté.
Oni už majú nalinkované, veď ste hovorili sama, presne ste povedali, že pán, ktorý tvrdí, že Zem je plochá, si napísal zákon tak a urobil to spôsobom, že on sám bude môcť byť členom rady, on bude rozhodovať, čo je, čo je nonsens, to je niečo neskutočné. Politický nominant bude rozhodovať v nezávislej rade.
No a tu v parlamente sa budú voliť ďalší členovia a kto verí tomu, že tu koalícia zvolí nezávislých ľudí, veď raz povedal jeden pán, ktorý sa volá Huliak, že kto uverí Ficovi v ´21, tak si nezaslúži slušne žiť.
No tak a žije slušne, dokonca ho bozkáva toho Fica.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, to, čo navrhujete, to, čo navrhujete ohľadne pozastavenia celého tohto procesu, sa mi zdá v tejto chvíli trošku nereálne a trošku aj riskantné, povedzme si otvorene, vzhľadom na rozbehnutý proces. A okrem toho, keď chceme vedieť, ako naozaj bude fungovať nová televízia v novom zákone, tak by sme asi mali všetky tieto procesy, ktoré sa začali, dokončiť s tým, že tie vaše úvahy sú absolútne legitímne, ktoré ste pomenovali, len si zase treba úplne poctivo pomenovať, že kde tento príbeh vlastne začal. 89-2
Tento príbeh ohľadne tejto našej nešťastnej televízie a rozhlasu a ohľadne toho, že čo všetko sa tu udialo za tie roky a teraz mám na mysli koncesionárske poplatky, mám na mysli všetky tie "reformy" a tak ďalej, a tak ďalej. Toto naozaj vyrieši podľa môjho názoru jedna poctivá konferencia o verejnoprávnosti na Slovensku, o verejnoprávnosti inštitúcie tohto typu televízie a rozhlasu alebo rozhlasu a televízie. Ale na to, aby tá konferencia mohla byť a mohla existovať a mohla prebehnúť, potrebujete asi funkčné vedenie televízie a rozhlasu zo zákona, aby vám mohlo nejakým spôsobom oponovať, aby mohlo aj regulovať to, čo tam na tej konferencii zaznie, prosto aby to boli aj ľudia práce a nielen ľudia teórie, alebo teda poslanci v zmysle tých všetkých úvah a legislatívy, o ktorej práve teraz hovoríme.
Čiže hovorím ešte raz, jedna poctivá konferencia o verejnoprávnosti, ale aj s novým vedením RTVS, teda STVR, pardon.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem teda aj kolegom za pripomienky. Ja vlastne, teraz je to tak rok, čo sedím v tomto parlamente ako opozičná poslankyňa a ja vlastne teraz začínam zisťovať, že v čom je to skutočné utrpenie byť v opozícii, lebo vlastne strašne frustrujúce stále hovoriť, že ja som vám to vravela. A nečakala som, že tie moje predpovede, lebo ja som zjavne asi dobrý prognostik na rozdiel od pána Michelka, že sa budú tak rýchlo a tak presne vypĺňať a úprimne vám hovorím, kolegovia, že toto je na mojej práci najfrustrujúcejšie. Nie to, že nepresadím nejaké svoje predstavy o tom ako má Slovensko vyzerať, ale to, že vlastne vám hovorím jednoduché dôsledky toho, čo prijmete a ono sa to potom stane a vy ako keby myknete plecami. To ma naozaj frustruje a s tým sa budem musieť ešte nejakým spôsobom vysporadúvať, ak sa to vôbec dá, lebo to, čo ja tu počúvam, je, že vy všetci viete, že ten proces je zlý a ešte stále sa dá s ním niečo robiť, nehovorím, že veľa, ale dá, dá sa urobiť protiváha k pánovi Machalovi, ktorého zjavne nevie zastaviť nikto, ani pán premiér. Ale vy hovoríte, choďme týmto zlým procesom, urobme to takto a potom niekedy v budúcnosti to možno zmeníme. Len viete, kedy bude tá budúcnosť? Za šesť rokov, lebo vy ste tam tých ľudí navrhli navoliť na šesť rokov. To znamená, že potom o šesť rokov budeme tu s pánom Jarjabkom zase tak vzdychať, že joj, kde sú tie korene toho, že to teraz je zlé.
Tak tu sú tie korene, takže ešte teraz urobme, čo sa urobiť dá. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som možno tuná jediný pamätník, keď som bol súčasťou toho, že kompetencie sa presúvali na samosprávu, teraz to ide naspäť, a preto si a už som bol niekoľko rokov starosta, keď sa to dialo, tak preto si dobre pamätám na to obdobie a dneska, keď to mám hodnotiť, že sa to presúva naspäť, tak treba si povedať, s akými očakávaniami sme tie kompetencie presúvali na obec a čo sa zlepšilo, alebo čo sa zhoršilo tým, že sa tie kompetencie presúvali na obec. No ja z vlastnej skúsenosti viem, že som prebral škôlku, ktorá mala dve triedy, nič iné tam nebolo a v každej jednej triede bolo lokálne vykurovanie a teraz tá škôlka má kapacitu 100 detí, je komplet zmodernizovaná, je tam všetko, čo má byť. Kapacita je tak vypočítaná, že deti od 2 rokov berieme do materskej škôlky.
Takže keď niekto tvrdí, že samospráva z kapitoly školstva brala tie peniaze a presúvala niekde inde, tak určite, určite to nie je pravda, lebo všade na okolí poznám školy, ktoré úplne vyzerali inak, naozaj tí starostovia v nejakom tom stave tie školy prebrali, v nejakom v tom inom stave školy sú, nehovoriac o tom, že vtedy sa práve zmenilo, že voľbu riaditeľa zabezpečuje samospráva. Aj v tomto si myslím, že sa navolili kompetentní riaditelia, a tým, že tá samospráva mala čo do toho povedať, tak celé to nejakým spôsobom fungovalo. Keby to bolo na mne, aby som sa vyjadril k tomu, či schváliť ten presun kompetencií naspäť na štát alebo nie, tak poviem vám, že neviem sa celkom rozhodnúť a osobne si myslím, že to vôbec nie je podstatná vec, lebo rodičia si to vôbec nevšimnú a na deti to nemá žiadny vplyv. Samospráva a štát si to určite všimnú, lebo tie toky peňazí budú troška inak, ale nie je to až také, až také dôležité.
Zachytil som, ako pán minister minule hovoril, že nabuptnáva, alebo narastá nám počet žiakov na špeciálnych školách, no tak, pardon, nie na špeciálnych školách, ale na základných umeleckých školách a tak ja si myslím, pán minister, že to je automaticky, lebo sa zmenilo financovanie centier voľného času tak, že tie obce a mestá dostanú tie peniaze bez toho, aby museli to centrum prevádzkovať. Tak prirodzene všetky obce alebo väčšina obcí a miest obmedzili to fungovanie centra alebo zrušili, lebo však tie peniaze v tých podielových daniach dostanú a je veľa činností, ktoré sa dajú presunúť pod základnú umeleckú školu a tí žiaci normálne funguje v systéme základných umeleckých škôl. Ja si stále spomínam, ako ma raz navštívili pracovníci Svetovej banky, ktorí robili pre našu vládu a prišli sa porozprávať o tom, ako funguje diagnostikovanie žiakov u nás v regióne a nestíhali si zapisovať, keď som im vysvetlil, že ako môžu byť správne diagnostikovaní žiaci, keď riaditeľka alebo zástupkyňa riaditeľky špeciálnej školy zároveň diagnostikuje tých žiakov a ona sa vlastne rozhoduje, že či tých žiakov umiestni do tej špeciálnej školy a tí ekológovia budú mať prácu, alebo ich pošle do normálnej školy, a tí ekológovia tú prácu nebudú mať, tak rozhodovala sa, ako rozhodovala. Čiže tí experti zo Svetovej banky boli prekvapení z našich slovenských špecifík a ja si myslím, že pri probléme základných škôl, materských škôl a celej tej problematiky naozaj treba vyjsť do tých regiónov a porozprávať sa s kompetentnými ľuďmi vždycky a stále.
Ale moje vystúpenie nemá byť o tom, že čo v tom zákone je, ale moje vystúpenie má byť o tom, čo v tom zákone nie je. A rád by som v prvom rade povedal, že v tom zákone v podstate vôbec sa nič nerozpráva o reedukačných centrách, ako povedala jedna moja kolegyňa Tina Gažovičová, že pred pár mesiacmi generálny prokurátor vydal správu, dokonca žiadal, aby k tomu bolo zasadnutie v parlamente, lebo tvrdil podľa jeho pohľadu, že tie zistenia, ktoré boli, sú veľmi závažné a keďže u nás bolo, u nás v dedine bolo reedukačné centrum a dlhé roky som s ním žil, tak môžem povedať, že len 10 % z toho, čo vyjde na povrch, tých 90 % je tam skrytých, to znamená, že naozaj v tých reedukačných domoch máme obrovský problém a mali by sme sa tomu venovať.
Jedná sa síce o 380 detí, ale viete, to nie sú hrušky alebo jablká, že kilo hore-dole, to sú ľudia a buď z nich ľudia vyrastú, z ktorých bude mať táto spoločnosť osoh alebo naopak, takže každý jeden zachránený človek je dôležitý a navyše tí, čo sa hlbšie tomu venujeme, vieme, že každý jeden žiak, ktorý je určený, alebo je v tom reedukačnom domove, každý jeden mal v rodine taký patologický jav, že naozaj za to nemôžu tie deti, ale za to môžu tie rodiny.
A tie rodiny nieže nie sú schopné tie deti vychovávať a ochrániť, ale, naopak, im vyslovene škodia. To znamená, je na nás, na našej spoločnosti, aby sme tieto deti ochraňovali a aby sa im nestalo ešte niečo horšie, ako v tých rodinách zažili. A preto každý jeden mesiac, ktorý sa tomu problému nebudeme venovať, si myslím, že je stratený a kto iný sa má tých detí zastať, keď nie cudzí ľudia a práve v opozíciách, ktoré sa majú tomu venovať.
Ďalšiu vec, ktorú vnímam a ktorú vnímam veľmi problematickú, je dvojzmenná prevádzka. Ja vám, pán minister, tu nebudem hovoriť o tom, že koľko žiakov, koľko tisíc žiakov je v dvojzmennej prevádzke, lebo naozaj to asi viete lepšie, ale tá dvojzmenná prevádzka určite nedosahuje takú kvalitu ako jednozmenná prevádzka, a preto si myslím, že treba robiť naozaj všetko pre to, aby sme vybudovali dostatok priestorov, aby tá dvojzmenná prevádzka bola v minimálnom režime a najlepšie v žiadnom režime. Nemáme dostatok priestorov ani na fungovanie školských klubov a práve v tých školách, kde to najviac potrebujú, kde je ten nárast žiakov najväčší. A takisto jedálne, ešte stále sa vydáva suchá strava spravidla v školách, kde sú Rómovia alebo Rómovia z vylúčených rómskych osád, lebo na ten nárast žiakov, tam neboli pripravení a nehovoriac o tom, že rovnako nám chýbajú materské škôlky, a práve zase tam v tých lokalitách, kde to najviac potrebujeme, kde ten nárast žiakov bol veľmi vysoký. A keď to skombinujeme, že tí žiaci chodia na dvojzmennú prevádzku, majú suchú stravu a navyše nemajú školské kluby, nemajú telocvične a nemôžu chodiť do tých predškolských zariadení, tak nám z toho vychádza, že my tým deťom nijakým spôsobom nepomáhame v tej integrácii.
A viete, čo je najhoršie? Najhoršie je, že teraz počúvam od ministra sociálnych vecí, ako ide brať sociálne dávky, ktoré vychádzajú na jedného človeka 1,80 euro na deň, keď má zdravé ruky a nepôjde na aktivačnú prácu do inej obce pracovať, spravidla zberať smeti alebo odpadky, a teraz si predstavte, že on má, tá žena, lebo každý je evidovaný na úrade práce, lebo inak by musel platiť odvody, a teraz si predstavte tú ženu, ktorá má mnohopočetnú rodinu, manžel kdesi robí, ona je evidovaná na úrade práce, a teraz deti chodia na dvojzmennú prevádzku, majú suchú stravu, menšie deti nemajú kde chodiť do škôlky, nechodia do škôlky, čo si tá žena má počať. Ako môže ona prijať tú aktivačnú činnosť v inej obci, aby vypadla z domu na pol dňa, alebo sa pýtam, čo tie deti medzitým budú robiť? Aká bude starostlivosť? Čo tá naša spoločnosť tým dokáže? Ako tomu pomôžeme?
Takže naozaj treba ísť do tých regiónov, pozrieť sa na tie konkrétne prípady a niekedy zvážiť, či to rozhodnutie od stola na prvú je naozaj také úžasné a povedať, kto má zdravé ruky a zdravé nohy, bude pracovať. Nie vždy, nie vždy je to tak.
A poslednú vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, to je to, čo je v tom zákone, a to je národnostná škola. Ja si myslím, že to je nápad, ktorý nám segregáciu nijako nevyrieši a naozaj keď chceme, aby tie deti sa kdesi posunuli a posunuli sa tým správnym smerom, tak ja si osobne myslím, že funguje celodenné vzdelávanie, celodenné vzdelávanie je cesta z tohto kruhu. To znamená, že musíme im zabezpečiť, aby chodili do materských škôl. Musíme im zabezpečiť, aby chodili do školy, musíme im zabezpečiť, aby chodili a vytvoriť podmienky, aby chodili do toho klubu detí, podľa možnosti do tej základnej umeleckej školy a na krúžky a tak ďalej. A keď to vieme zabezpečiť a udržíme tie deti v tej škole viac ako tých povinných štyri hodiny, ktoré ich to tam nebaví alebo päť hodín vyučujúcich, ktoré ich to tam nebaví, tak vtedy vieme z tých detí niečo vykresať. A to sú moje skúsenosti, ktoré podľa mňa veľmi fungujú, len to nesmieme robiť formálne, ale musíme to robiť so zanietením reálne a musíme motivovať všetkých aktérov od starostu, cez učiteľov, riaditeľov a všetkých aktérov k tomu, aby to nejak tak fungovalo a vtedy si myslím, že nejaké výsledky sa dosiahnu. Ďakujem pekne.

(Prosím, vymazať rámček.)

vymazať

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, o mnohých tých veciach sme už hovorili na výbore aj opakovane, mali sme prerušenú rozpravu, takže nebudem mať ambíciu to tu nejak naťahovať. Navyše mám z viacerých strán avízo, že niektoré tie veci, o ktorých sme hovorili, ešte budú možno menené cez nejaké pozmeňováky, nemyslím tie odo mňa, takže uvidíme. Za seba chcem povedať, že som vďačný za tú spoluprácu aj v rámci výboru, aj s pánom ministrom, mnohé dobré veci tam sú a mnohé aj sme ešte dotiahli a chcem byť aj v tejto rozprave korektný. Nemyslím si, že politika by sa mala robiť nejakým osobných spôsobom, že do niekoho nejak skákať, útočiť len kvôli tomu, že nie vo všetkom súhlasíme, alebo v niečom nesúhlasíme. Chcem povedať aj s takýmto nastavením, že ak prídu nejaké pozmeňujúce návrhy z koalície, ktoré budú mať šancu prejsť, tak ja veľmi rád s tými svojimi pozmeňovákmi ustúpim a môžem ich stiahnuť. Ale v tejto chvíli nevieme, či budú, nevieme, ako to bude, takže ich predložím. Mám ich tri a potom ich teda na záver prečítam.
Asi tá najpodstatnejšia vec, ktorá hovorí aj o celej tej filozofii, na ktorej sa vlastne akoby sporíme, alebo v čom chceme meniť tie veci, je filozofia, že kto je prioritný pri výchove a vzdelávaní detí. A niektoré krajiny nemajú napríklad zadefinovanú povinnú školskú dochádzku, ale povinné vzdelávanie a je to preto, lebo, samozrejme, vzdelávanie je kľúčom k tomu, aby ľudia mohli žiť lepšie, kvalitnejšie, väčšinou je to aj v krajinách mimo Európskej únie, že rozdiel medzi tými chudobnými alebo teda úplne až biednymi a takými tými, čo ako tak žijú alebo žijú dobre, tak je práve v tom vzdelaní. Takže je to dôležitá vec bezpochyby.
Na druhej strane inštitúcia, ktorú možno by som nenazval ani inštitúciou, ale proste organizmus, ktorý funguje celé dejiny ľudstva a predpokladám, že aj bude fungovať, je rodina, teda rodina, ktorá prirodzene je tvorená otcom, matkou, deťmi a vlastne tam vychádza aj tá základná výchova, to základné vzdelávanie zvlášť v tom najmladšom veku. A potom postupne sa k tomu pridáva, pridávajú školské inštitúcie alebo ďalšie vplyvy, materská škola, základná, stredná a tak ďalej. Ja som presvedčený, aj my v Kresťanskej únii sme presvedčení a verím, že aj mnohí ďalší poslanci a ľudia na Slovensku, že tou primárnou inštitúciou je rodina. A tak ako som to povedal možno tak trocha tvrdšie, aj to chcem zopakovať, lebo to tak som o tom presvedčený, je, že to nie je tak, že štát a škola niečo dovoľujú rodičom. Rodičia niečo, čo sa týka ich detí, dovoľujú škole alebo štátu. Aj podľa ústavy, aj podľa zdravého rozumu štát má právo zasiahnuť a niekedy aj povinnosť zasiahnuť, keď je nejaká patologická situácia v rodine a o tom musí rozhodnúť súd, lebo je to tak vážna vec. Dokonca veď vieme aj v rôznych proste komunitách alebo situáciách sociálnych, keď nejaká rodina zlyháva, tak do poslednej chvíle sa snaží, aby to dieťa zostalo vo vlastnej rodine, pokiaľ je to možné, pokiaľ je to možné. Nejaké problémy? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar Tibor, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Snažíme sa, aby to dieťa podľa možnosti vyrastalo vo vlastnej rodine so svojimi rodičmi a o to viac ak teda takéto, takáto situácia nie je, tak prednostne je tá rodina, ktorá poskytuje tú výchovu a vzdelávanie. To sa týka aj tých pozmeňujúcich návrhov, aj tých výhrad voči zákonu. Aj na výbore boli teraz, myslím, že to bolo, keď sme mali vo štvrtok výbor, v utorok, to je jedno, minulý týždeň, tak tam boli zástupcovia rodičov, ktorí hovorili napríklad, že viete, a to sú ľudia, ktorí sú pracovití, zodpovední, majú viac detí a hovoria, že pre nás toto je kľúčové. Ja tu mám aj maily, nebudem ich celé čítať, jednak preto, že sú pomerne dosť také dosť, dosť by som povedal, že nazvem to, asertívne a nechcem tu vnášať takúto náladu, ale odvolávajú sa napríklad na petíciu, ktorú podpísalo 16-tisíc rodičov. Sú to ľudia, ktorí sú právne vzdelaní a zameriavajú sa práve na tieto oblasti rodiny, výchovy, čiže nie nejakí iba krikľúni alebo diletanti. A oni majú naozaj výhrady voči niektorým tým veciam v znení zákona.
Ja by som teda pristúpil k odôvodneniu tých návrhov, lebo to je teraz zmysel pri druhom čítaní.
Ten prvý z ich je vypracovaný v spolupráci s kolegom Vetrákom, ktorý bol poslancom v minulom volebnom období a ktorý pracuje v samospráve a je to vec, ktorá je veľmi jednoduchá a týka sa vlastne financovania transferov medzi štátom a samosprávou. A ja budem čítať teda ten návrh nakoniec, ale teraz to odôvodnenie, pretože je také právne, tak ho prečítam radšej.
Ustanovenie § 9aa ods. 8 zákona sa spresňuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že v prípade, ak nedôjde k uzavretiu zmluvy podľa § 9aa zákona medzi zriaďovateľom podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona alebo zriaďovateľom podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona na jednej strane (napr. cirkevná alebo súkromná škola alebo školské zariadenie) a obcou (mestom) alebo samosprávnym krajom na strane druhej, poskytne obec alebo samosprávny kraj zriaďovateľovi finančné prostriedky poukázané štátom podľa osobitného zákona v plnej výške.
My vlastne v tom zákone dopĺňame práve tieto slová exaktne zodpovedajúce plnej výške finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu a tak ďalej. To prečítam potom.
Takýto bol aj úmysel zákonodarcu v roku 2021 v podobe zákona č. 507/2021, týkal sa zmluvy medzi obcou alebo samosprávnym krajom a cirkevnými a súkromnými zriaďovateľmi ako aj v roku 2023 v podobe zákona č. 182/2023, to sa týkalo zmluvy medzi Bratislavou a jej mestskými časťami ako zriaďovateľmi. Tento návrh zákona alebo len také precizovanie vlastne reaguje práve na aplikačnú prax konkrétne v Bratislave. V praxi sa pri uplatňovaní zákona vyskytli prípady, keď výška sumy podľa § 9aa ods. 8 zákona bola spochybnená do tej miery, či má ísť skutočne o sumu v plnej výške finančných prostriedkov poskytnutých štátom samospráve (v Bratislave a Košiciach mestu), ktorá má byť následne poskytnutá zriaďovateľom pri absencii tej spomínanej zmluvy. Túto výkladovú nejasnosť je preto potrebné odstrániť spresnením toho ustanovenia.
Čiže to je taká, by som povedal, technická vec, týka sa financií. Boli tam aj nejaké súdne spory, ktoré sa riešili niekde na prokuratúre, preto, aby táto pochybnosť nebola, tak navrhujeme, aby sa to vložilo.
Vzhľadom na to, že nebudeme hlasovať dnes ani zajtra, tak možno ak by bola ochota sa na to pozrieť z pozície ministerstva, tak budem rád. Je to vec, ktorú som dostal nedávno, takže takto ju predkladám.
Ďalšie veci, aby som nezabudol, poprosím pána spravodajcu, že žiadam, aby sa bod 30 a potom body 35 a 36 vyňali na samostatné hlasovanie. Čiže samostatne bod 30 a potom tie dva body 35 a 36 samostatne na hlasovanie, súvisí to s tými nasledujúcimi pozmeňujúcimi návrhmi.
Pri tom bode 30 sa zastavím, to sa týka tej, toho princípu politickej, ideologickej a náboženskej neutrality. A my sme si to už aj s pánom ministrom vysvetlili, ja tu nevidím a ani necítim žiadnu nejakú podozrievavosť alebo zlý úmysel. Ja si skôr myslím, že tá vec smerom do budúcnosti môže byť nejakým spôsobom využívaná, tak to poviem, využívaná na niektoré tvrdenia. K tomu len taký krátky komentár, mám tiež informácie, že na tom sa pracuje aj v rámci koalície. Ale chcem povedať jednu vec, takú filozofickú, že ja osobne by som uprednostňoval všeobecne pohľad zo stránky náboženskej slobody než náboženskej neutrality. Človek je náboženská bytosť, samozrejme, človek môže byť bez vyznania, to je pochopiteľné, ale vo všeobecnosti sme náboženské bytosti a nekonáme nábožensky neutrálne, aj keď výchova môže byť nábožensky neutrálna, štát podľa ústavy, Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu, náboženstvo, to je v poriadku. Ale výchova v praxi nie je nábožensky neutrálna a, samozrejme, je to úplne špecifické ešte v situácii napríklad cirkevných škôl zriadených rôznymi registrovanými cirkvami na Slovensku. Takže tam ten bod vynímam preto, lebo ja navrhujem, aby sme tu tento bod spoločnej správy, ktorý potom na základe neskoršieho pozmeňováku vkladá tieto princípy aj náboženskej neutrality do zákona. Ja budem hlasovať proti, aby to tam teda bolo, proti tomu, aby to tam bolo, a teda proti bodu 30 spoločnej správy.
Ďalší pozmeňujúci návrh je tiež veľmi jednoduchý, tiež sa tam len vypúšťa jeden bod, tiež to potom prečítam.
Bod 23, ktorý sa týka vydávania dokumentov, vysvedčení napríklad, tiež sme mali o tom už diskusiu s pánom ministrom, nejdem ho znova obviňovať z nejakých nekalých úmyslov. S ľuďmi, s ktorými to konzultujem, sú presvedčení, že je to posledná stopa, ak sa mení niečo v živote človeka, napríklad aj teda pohlavie, čo je, samozrejme, veľmi ojedinelá vec, ale je to posledná stopa, kde je to zaznačené a budúci zamestnávateľ, prípadne aj štát má právo mať k tomu prístup. Opakujem, nejde o verejnú informáciu, že teraz niekto tým bude niekde mávať, ale o to, aby sa takéto veci nemenili. Poviem príklad, aj keď opakujem znova, nepredpokladám, že je to 50 % prípadov, sú tie prípady ojedinelé, že niekto, kto maturoval a v tom čase teda sa hlásil k pohlaviu napríklad ženskému, tak potom príde po zmene pohlavia, to vôbec neriešim, ako k tomu prišlo, to je samostatná vec, irelevantná v tomto prípade, ale príde a bude žiadať dokumenty, ktoré budú potvrdzovať, že teda má dokumenty pod menom mužským a teda aj pod rodom mužským. Samozrejme, z rôznych dôvodov, ktoré sú tu aj uvedené a prečítam ich, to môže byť nežiadúce. Takže čítam odôvodnenie, tiež ho radšej prečítam:
Predkladaná právna úprava nie je žiadúca z pohľadu štátu ako i niektorých ďalších subjektov (ako napríklad fakulty telesnej výchovy a športu, armáda či kňazské semináre), ktoré potrebujú poznať reálne biologické pohlavie svojich členov či uchádzačov, pričom predkladaná právna úprava takéto potvrdenie reálneho biologického pohlavia znemožní. Pri vydávaní základoškolských a stredoškolských vysvedčení je poznanie skutočného pohlavia človeka dôležité pri prijímaní a štúdiu na vysokej škole. Kňazské semináre sú vyhradené zas len pre mužov. Fakulty telesnej výchovy a športu majú odlišné výkonnostné kritériá pre mužov a ženy, pretože biologické schopnosti mužov a žien sú odlišné. Zatajením skutočného pohlavia môže dôjsť k znevýhodneniu biologických žien, pretože budú na ne kladené nároky ako na mužov alebo, naopak, zatajenie mužského pohlavia bude nespravodlivé voči ženským uchádzačkám o štúdium na takejto škole, pretože budú znevýhodnené oproti biologickému mužovi.
To je odôvodnenie ďalšieho pozmeňujúceho návrhu.
A posledný pozmeňujúci návrh, ktorý podávam spolu s kolegom Jánom Horeckým, mimochodom, kvitujem túto spoluprácu s KDH aj na výbore, aj tu v tom, že sme našli nejaký spoločný prístup. Tie naše dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sme podávali spolu, jeden z nich už predniesol pán poslanec Horecký ráno a má len veľmi mierne odlišný spôsob vyjadrovania súhlasu alebo nesúhlasu. A tento teda z môjho pohľadu ide o informovaný súhlas rodičov s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania. Tu chcem podotknúť, že je dôležité to sexuálne správanie, to znamená, neriešime biológiu ako vedu. To znamená, že sa deti učia o ľudskom tele, o rozmnožovacej sústave, s týmto absolútne nikto nemá problémy, v živote som o tom nepočul. Ale sú rôzne aktivity, ktoré sa uskutočňujú v školách a máme iks príkladov, aj keď sme predkladali zákon, tak sme tam uvádzali tieto príklady a oni sa dejú ďalšie. My hovoríme jednu vec, rodičia majú o takýchto veciach vedieť.
Prvá vec, vedieť, prečo, aby mohli komunikovať so školou, so svojimi deťmi. Veľakrát hovoríme, že škola prináša pridanú hodnotu práve pre rodiny, v ktorých tieto veci sa nepreberajú alebo nedostatočne sa preberajú s deťmi.
To je pravda, to je pravda, a práve toto je dobrý podnet, že ten rodič má informáciu, že o takom niečom v škole hovorili. Môže si vyžiadať materiály, o ktorých, z ktorých teda mali nejakú tú prednášku alebo aj vyučovaciu hodinu a môže to byť dobrá pomôcka pre neho, aby sa aj on naštartoval a inšpiroval, ako môže hovoriť so svojimi deťmi o týchto veciach. Čiže v žiadnom prípade nejde o to, že by sme chceli niečo tajiť, znemožňovať, vôbec nie, práve naopak, aby sa tieto veci dostali do obehu. 95-2
Ale dejú sa veci, pretože povedzme si takto, že ak sa rozprávame o tom, že sú patologické javy v rodinách, tak sú patologické javy aj v školách. Tam neučia len samí bezchybní a absolútne dokonalí ľudia, ktorí nemajú žiadne svoje nejaké problémy. Tiež aj tam sa vyskytnú a je to úplne normálne, nie je to nič zlého, vyskytnú niektoré veci, ktoré je dobre, keď rodičia majú nejakým spôsobom pod kontrolou. Preto hovoríme, že v prípade, nech sa deje sexuálna výchova a vzdelávanie z akéhokoľvek dôvodu, či je to v štátnom školskom vzdelávacom programe, alebo či je to podľa nejakých inovácií, alebo je to nejaká aktivita mimo školského procesu, nech rodičia o tom vedia a nech majú možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas. Niektorí podozrievajú primárne rodičov, čo pokladám za také zvláštne, že budú chcieť zatajovať tieto veci pred deťmi a budú vyjadrovať nesúhlas, aby sa o tom neučili. No ja osobne si myslím, že ak toto nejaký rodič opakovane urobí pri nejakej normálnej aktivite, tak na seba upozorní triedneho učiteľa alebo ďalších ľudí v okolí toho dieťaťa, že tam môže byť niečo v neporiadku a v tom prípade môže naozaj prísť k preskúmaniu tej rodinnej situácie. A som absolútne presvedčený, že práve rodičia privítajú takúto možnosť, pokiaľ tu bude niečo, čo je normálne, zdravé, bezproblémové. Otázka je, akým spôsobom potom ten súhlas majú teda vyjadriť. Jednoznačne o výchove detí majú rozhodovať rodičia, nie nejaké ideológie a škola je významný faktor v spolupráci s rodičmi pri výchove, tento návrh o žiadosť informovaného súhlasu s výchovou je zameraný na dobrú komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale aj medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Pomôžme tak rodičom, aby o tom mohli vedieť a mohli sa do toho zaangažovať.
Ja by som pristúpil ešte k odôvodneniu tohto posledného návrhu a potom ich budem čítať, takže tento návrh informovaného súhlasu.
Cieľom navrhovanej úpravy je posilniť komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi a školou. Nový § 15b upravuje výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania. Ustanovuje sa osobitná povinnosť školy poskytnúť rodičovi informácie o výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to vopred, keďže ide o oblasť, ktorá je mimoriadne citlivá a zasahuje do najintímnejších sfér vnútorného prežívania dieťaťa. Škola vyzve rodiča na udelenie písomného informovaného súhlasu osobne podpísaného rodičom v minimálnom rozsahu, ako je uvedené v prílohe č. 2 zákona. Rodičia tak budú môcť naplniť svoju kompetenciu primárneho vzdelávateľa svojich detí a práva, ktoré im garantuje zákon o rodine, dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charta základných práv EÚ. Navrhovaná úprava ukladá vyžiadanie si informovaného súhlasu rodiča na základe obsahu výchovy a vzdelávania a nie na základe formalistických kritérií. Zároveň ustanovuje nevyhnutnosť aktívneho súhlasu rodiča, nepostačuje súhlas pasívny, tak ako je to v prípade niektorých ďalších.
Ešte by som povedal jednu vec, že vlastne čosi z toho zavádzajú aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté do spoločnej správy.
To je krok dobrým smerom a nekritizujeme ho, ale v každom prípade ako by som to možno povedali tak ľudovo, že stále je ten návrh deravý a zástupcovia rodičov, ktorých aj ja prezentujem a komunikujem, chcú, aby tam neboli žiadne diery. To znamená, aby v každom prípade mali rodičia o tomto vedomosť a podľa možností, tak ako my navrhujeme, aj kontrolu. To znamená, či sa to uskutoční, alebo neuskutoční. Opakujem, nejde o vzdelávanie v oblasti sexuality, to netreba nejak riešiť, o tom netreba ani informovať, to je, samozrejme, na biológii alebo na iných predmetoch sa učíme o týchto veciach, to je v poriadku. Ak ide o sexuálne správanie, o prežívanie intimity, tak treba informovať rodičov.
Za mňa z odôvodenia všetko, poprosím, pán predsedajúci, keby sa zastavil čas, budem čítať pozmeňujúce návrhy.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. III sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý nie:
"51. V § 9aa ods. 8 sa za slovom "sume” vkladajú slová "zodpovedajúcej plnej výške finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu^30a) na účely”. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
Skončil som s týmto pozmeňujúcim návrhom, budem čítať ďalší.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. V sa vypúšťa bod 23.
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Vypustenie bodu sa primerane premietne aj do článku upravujúceho účinnosť.
Koniec, to je druhý pozmeňujúci návrh.
A teraz tretí pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. V sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie:
"23. Za § 15a sa vkladá § 15b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 15b
Výchova a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania
(1) Škola vopred informuje rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to najmä o obsahu, metodike a cieľoch výchovy, učiteľoch a prizvaných lektoroch a o edukačných publikáciách, ktoré majú byt' použité. Výchovu a vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania poskytne škola dieťaťu alebo žiakovi len na základe vopred udeleného písomného informovaného súhlasu rodiča s touto výchovou a vzdelávaním. Vzor informovaného súhlasu je v prílohe č. 1.
(2) Ak rodič neudelí informovaný súhlas podľa odseku 1, škola zabezpečí pre dieťa alebo žiaka náhradnú činnosť.
(3) Práva patriace rodičovi podľa odsekov 1 a 2 patria aj iným zákonným zástupcom."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
Novovložený bod nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. ČI. V sa dopĺňa bodmi 102 a 103, ktoré znejú:
"102. V § 162 sa za slovo "prílohe” vkladajú slová "č. 2”.
103. Pred prílohu sa vkladá príloha č. 1, ktorá vrátane nadpisu znie:
"Príloha č. 1 k zákonu č. 245/2008 Z. z.
Vzor informovaného súhlasu s výchovou a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania
Škola:
Dátum:
Miesto:
Vec: Informovaný súhlas s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania
V zmysle § 15b ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) Vás informujeme o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, ktorej by sa malo Vaše dieťa zúčastniť.
Obsah výchovy:
Metodika:
Ciele výchovy:
Učitelia a prizvaní lektori:
Edukačné publikácie, ktoré majú byt' použité:
Odhadovaný dátum výchovy:
Doplňujúce informácie Vám poskytne zodpovedný pedagóg:
V prípade potreby máte právo vyžiadať si dodatočné informácie, nahliadať do dokumentov, pomôcok a materiálov v škole a robiť si z nich kópie.
Bez Vášho súhlasu nebude Vaše dieťa navrhovanú výchovu absolvovať, v takomto prípade mu bude zabezpečená náhradná aktivita.
Podčiarkovník dlhý a pod tým
Vyjadrenie rodiča
Svojím podpisom potvrdzujem, že som bol informovaný o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania. V súlade s § 15b ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) v znení neskorších predpisov potvrdzujem, že som bol riadne poučený o dôsledkoch môjho súhlasu. S tým, aby sa tejto výchovy a vzdelávania zúčastnilo moje dieťa:
meno a priezvisko žiaka:
dátum narodenia:
trieda:
súhlasím / nesúhlasím*
V – podčiarkovník, dňa – podčiarkovník, podčiarkovník – meno a podpis rodiča (alebo iného zákonného zástupcu)
* Nehodiace sa preškrtnite.
Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 2.”
Novovložené body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Skončil som.
Ešte by som využil len na zhrnutie. Ponúkame tieto pozmeňujúce návrhy ako pomôcku pre vylepšenie spolupráce medzi rodičmi a školou na vylepšenie tohto zákona. A opakujem znova, v prípade potreby ešte do hlasovania ak bude treba robiť nejaké dohody o hlasovaní, chceme to urobiť tak, aby to prešlo, nie v prvom rade aby prešiel náš návrh, ale aby sa podarila vec.
Ďakujem pekne.