22. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Reagovať bude ešte pani poslankyňa Jurík. Máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega, ja som sa práveže v mojom vystúpení takmer vôbec nevenovala interrupciám a snažila som sa hovoriť len o tom, že prečo aj toto uznesenie je opäť raz taký právny, prepáčte mi za výraz, ale žiadny iný mi nenapadá, paškvil a prečo je absolútne zbytočné. Ak mne teda vyčítate, že ja som sa venovala interrupciám, tak mi povedzte, že prečo sa vy v tomto uznesení venujete interrupciám a prečo neprijímate takéto uznesenie v nejakej inej oblasti, keď sa Európsky parlament uznesením k niečomu inému vyjadruje. Nie, v tomto pléne riešime uznesenia Európskeho parlamentu výlučne vtedy, keď sa jedná o reprodukčné práva žien a to je fakt a veľmi darmo krútite hlavou. Čo sa týka toho bičovania emócií, nuž bičovanie emócií spôsobuje aj to, že vôbec takáto diskusia a ja som rada, že teda dnes sme v nej iba my dvaja a že sa tu nezapája celé plénum a že sa nedebatuje nie o uznesení Európskeho parlamentu alebo o kompetenciách členských štátov, ale opäť raz o interrupciách, pretože to sa stalo ten minulý mesiac, že sa to zvrtlo na debatu, ktorá by mala prebiehať na odbornej úrovni a nie tu v pléne.
A to spôsobilo bičovanie tých emócií a padali tu také slová ako vrahyne detí a podobne. A to si myslím, že skutočne na pôde tohto parlamentu by sa nemalo diať.
Ja som vás rozhodne neobvinila z toho, že sa nestaráte o ženy. Ja som povedala, v minulom období to tak možno bolo, že ste prijímali nejaké zákony, ktoré teda pomáhali a podporovali ženy, ja som iba povedala to, že máme iné problémy a môžme skutočne ich riešiť, môžme ich riešiť tu v pléne, mali by sme to robiť, ktorým teda ženy čelia, a nie venovať sa tu uzneseniam Európskeho parlamentu. Toto považujem skutočne za zbytočné.
A čo sa týka toho úplného zákazu, viete, ak vy ste za zákaz, nuž tak to je jednoduché. Nechoďte, nikdy nechoďte na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pani poslankyni.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Tiež nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Som rád, že sme sa nedostali do niekoľkohodinovej rozpravy.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 528, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 551.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Ferenčákovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 528.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený zákon má za cieľ zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone v roku, ktorý platí ešte v roku 2024, ale aj iných opatrení, ktoré budú platiť v roku 2025.
Tu sa vrátim trošku späť k reálnym problémom alebo k reálnym veciam, s ktorými musíme dennodenne žiť, a to je samospráva. Samospráva poskytuje služby, ale poskytuje aj bývanie a miesto na prácu pre nás všetkých. Samospráva je miesto, kde politika nezohráva až takú úlohu, pretože sa nás dotýka každý deň a občania majú vždy to právo si zvoliť svojho starostu a svojich poslancov, ktorých zastupujú. Samospráva vždy je najbližšie k občanovi, aj preto hodnotenie, keď sa týka dôveryhodnosti, tak lokálni zástupcovia majú najvyššie hodnotenie, najvyššiu dôveru svojich voličov, čiže svojich občanov. Preto je povinnosťou štátu vytvárať také podmienky, aby samospráva mala čo najlepší a najväčší priestor, aby uspokojovala potreby občanov, a to nielen z pohľadu bývania, ale aj z pohľadu služieb a priestoru, aby občania mohli ten svoj život tráviť v priestore tej samosprávy, ako najlepšie vedia. Samospráva má v súčasnosti, každý jeden starosta, každý jeden primátor, viac ako 4-tisíc kompetencií bez rozdielu veľkosti obce a garantujem vám, že nie každý alebo nie každá samospráva dokáže tieto kompetencie aj plnohodnotne plniť. Problém všetkého je, že nie je taký silný dôraz na posilnenie kompetencií, respektíve právomocí v samospráve na riešenie konkrétnych vecí a hlavne čo je problém, v nedofinancovaní samosprávy.
Prešli sme ťažkým obdobím. Posledné obdobie ja som hodnotil ako najťažšie, a to som desať rokov aj primátor, a posledné tri roky, čo sme tu zažili, tak môžem povedať, že sme boli položení na kolená. A to bola nielen covidová kríza, kde sme boli hodení doslova do mora a plávte, ako viete a splňte všetky úlohy pre svojich občanov a ich chráňte, ale dosť zdrvujúco z pohľadu financií na samosprávy mala dopad energetická kríza. To znamená radikálne zvýšenie cien energií, to je elektrina, plyn a všetko, čo s tým súvisí. Museli sme sa vysporiadavať s opatreniami, čo sa týka vzdelávania. Museli sme sa zapodievať aj home office a všetko, aby služby pre občanov boli zabezpečené. A na to sa stala ďalšia vec, bol prijatý daňový bonus, ktorý nám zobral zhruba okolo 500 mil. zo samosprávy.
Záver alebo výsledok toho bolo to, že všetky možnosti tvorenia prebytkov, ktoré sme dovtedy mali, tak boli vyčerpané a 95 % samospráv nedokáže alebo nedokázalo tvoriť prebytky v rámci rozpočtu, respektíve tie prebytky, ktoré malo a muselo použiť na bežný chod. Záver z toho je, jednoducho ak nemáte zdroje v samospráve, ak nemáte prebytkový rozpočet, tak neinvestujete. To znamená, má to priamy súvis v tom, ako vyzerajú naše chodníky, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú vnútrobloky, ako sa opravujú škôlky, školy a všetko to, kde dennodenne sa stretávame. Žiaľ, takto sme dopadli.
Čo sa týka nedofinancovania, ako som spomínal, prečo je predkladaný aj tento návrh zákona. Tento rok je veľmi náročný a cítim ho aj ja v meste Kežmarok z pohľadu financií. Môžem vám garantovať, že množstvo samospráv dnes je v stave, že nedokáže dofinancovať bežných výdavkov tento rok. Starostovia niektorí vypínajú verejné osvetlenia v noci, aby neplatili. Niektorí sú na péenkach, pretože nemajú ani na vlastné platy, ale odporúčajú zamestnancom, aby tak isto išli na péenky, pretože nemajú na vyplatenie ich miezd.
Čím menšia samospráva, tým väčšie problémy. Teraz nehovorím o tom, že ak povinnosťou samosprávy je zveľaďovať majetok, tak túto kompetenciu väčšina samospráv nedokáže plniť. Jediné zdroje, ktoré máme, sú európske zdroje, ktoré prichádzajú cez európske štrukturálne fondy alebo dotácie, ktoré sú poskytované cez štátny rozpočet. Oceňujem, že aj v rámci konsolidácie po konzultácii s pánom ministrom Kamenickým bolo prisľúbených dofinancovanie samospráv vo výške 50 mil. eur, to išlo pre mestá a obce, a 20 mil. pre vyššie územné celky.
Musím povedať, že to nie je nič navyše, pretože odhad ministerstva financií bol presne v tej výške, ako prišlo toto dofinancovanie, to znamená, tu sme sa dostali na nulu. Reálna potreba dofinancovanie samosprávy v tomto roku, čiže miest a obcí, bola vo výške asi 120 až 125 mil. eur, to znamená, sme tak na polovici.
Na druhej strane v budúcom roku očakávame zhoršenie, zhoršenie finančných kondícií samospráv, a to vplyvom aj konsolidácie, ktorá, rozumiem, že musela prísť z pohľadu ustráženia si výdavkov verejného rozpočtu, ale príde aj zvýšenie minimálnej mzdy. Je treba rátať, že mesto to nie je len obec ako taká, ale množstvo aj príspevkových a rozpočtových organizácií, kde množstvo zamestnancov má dnes alebo je vyplácaných minimálnou mzdou, čiže pri zvýšení minimálnej mzdy sa zvyšujú nároky vo výdavkovej časti každej samosprávy. Plus bolo prijaté na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa 800 eur na vyplatenie každému zamestnancovi vo verejnej správe. To znamená, na tieto zdroje zvlášť prostriedky momentálne nie sú poukázané, aj keď my sme v rámci strany HLAS na to upozorňovali pána ministra, tak očakávam, že v budúcom roku aspoň na toto sa nájdu tieto zdroje, pretože nie sú alokované a tieto prostriedky by sa museli hradiť z bežných príjmov z daní z príjmu fyzických osôb.
Takisto dochádza k reforme financovania materských škôl. Treba rátať, že nám klesne v rámci samosprávy, týka sa to miest a obcí, zo 70 % zhruba na 55, 5 % daň z príjmov fyzických osôb, zvyšné zdroje ostávajú štátu na financovanie pedagogických zamestnancov materských škôl, ale nie sú tam zahrnutí zamestnanci nepedagogickí typu upratovačiek alebo kuchýň, ktoré zostávajú na pleciach samosprávy.
Takisto treba rátať, že očakávame v budúcom roku tiež nápor na ceny energií, ktoré môžu mať výrazný dopad na stav financií alebo financovania ako takého, alebo aj kondíciu miest a obcí.
Z toho pohľadu, samozrejme, aj transakčná daň na to bude vplývať. Dôjde k reálnemu zníženiu, zníženiu disponibilných príjmov v rámci miest a obcí, ktoré môžete sanovať len niekoľkými spôsobmi, a to sú, buď zvýšite dane, dane môžte zvýšiť buď na miestne typu za prenájom, za majetok, alebo máte odpad, prípadne máte možnosť rozvojovú daň a tak ďalej. To máte vlastné plnenie rozpočtu.
Na druhej strane máte možnosť, znížite investičné aktivity, tým pádom šetríte v rozpočte tieto zdroje, aby ste ich použili na krytie bežných výdavkov, a to sú platy a chod samospráv ako takých. Očakávam, že obidva budú naplnené, pretože sa dostávame na hranu, čo sa týka financovania ako takého.
No a čo mňa alebo prečo som sa rozhodol predložiť tento návrh. Dochádza k problémom dofinancovaniu projektov, respektíve projektov, ktoré sú z EŠIFu, či Európske štrukturálne a investičné fondy alebo dotácie. V rámci týchto európskych zdrojov je to 8 %, ktoré musíme dofinancovávať, ak hodnotíme. A druhé percento v rámci dotácie je to 20 až 30 %, záleží, z ktorej dotačnej schémy je to plnené.
Z toho pohľadu sa dostaneme pod reálny problém, že tieto zdroje nebudú, čo ak už nemáte vlastné investičné zdroje, ak neviete kryť ani externé zdroje s vlastným dofinancovaním, sa dostávate do veľkých problémov. Z tohto pohľadu by to bola veľká chyba a bolo by to úplné zabrzdenie renovácie alebo obnovy miest a obcí, úplné zabrzdenie aj mikroekonomiky, ktorá v rámci týchto obcí je.
Preto tento návrh, tento návrh hovorí o tom, aby obce a mestá mohli použiť rezervný fond na krytie bežných výdavkov a je to dôležité prečo v tomto čase, pretože už teraz sa tvoria rozpočty, už teraz kolegovia zo samosprávy kalkulujú, ako tieto zdroje využiť a čo najefektívnejšie pre rozvoj svojich miest a obcí.
Rezervný fond, ako viete, sa tvorí vládnym prebytkom rozdielu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, pričom pod príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet všetkých, čiže bežných aj kapitálových príjmov a to isté sa týka aj výdavkovej časti.
No a ako dokážu vôbec obce vytvoriť vôbec nejaký rezervný fond? No ako som spomínal, buď neinvestujete, tým pádom všetko, čo máte a možno z toho niečo ušetríte a v rámci bežných výdavkov, to znamená v rámci platov alebo znížite stavy, dokážete niečo ušetriť, dáte to do rezervného fondu a ten rezervný fond máte už určité pravidlá použitia, buď sú to mimoriadne udalosti, môžte kryť potom bežné výdavky, alebo sú to kapitály ako také, na bežný výdavok to neviete použiť.
Alebo je pár samospráv, a tu musím hodnotiť hlavne v mestách, kde dokážeme aj v takomto čase vytvoriť tie prebytky, ale aby tiež z toho tu niekto nevytváral, že sa tvoria nejaké miliónové prebytky. Môžem použiť príklad mesta Kežmarok, kde sme možno šiestimi rokmi dokázali tvoriť zhruba milión eur prebytok v rámci nastavenie mesta, dnes to je okolo 200-tisíc. To znamená, aby ste rátali ten rozdiel, pritom došlo k inflačnému nárastu aj miezd, aj zvýšeniu platieb, aj zvýšeniu dane z príjmov fyzických osôb. Jednoducho tieto opatrenia, ktoré som všetky spomínal, majú za následok to, že sme na pokraji tvorby vôbec rezervy. Tieto rezervy sme potrebovali alebo sme používali na krytie kapitálov, to znamená v prvom rade sú to dofinancovania v rámci projektov, ktoré som spomínal, či sú to európske zdroje, európske fondy, alebo dotačné. Alebo potom v rámci, ak neboli také možnosti, aj sme kryli z časti úvery, platby úverov, aby sme mohli investovať. V tomto prípade sa dostávame do situácie, že už to nebudeme schopní a vtedy potrebujeme pomoc buď štátu, respektíve úpravu zákonov, tak aby sme mohli nejako prežiť.
Preto vám dávam tento návrh zákona, ktorý doplnenou úpravou umožní obciam a mestám a vyšším územným celkom do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Ako uvádzam následne v tomto návrhu, je potrebné zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu na roky 2026 až 2028. To znamená, dnes platí táto výnimka zo zákona pre rok 2024 a tento návrh zákona predlžuje túto výnimku ešte aj na budúci rok na rok 2025.
Z tohto pohľadu očakávam, že to bude najťažší rok. Ja ho osobne očakávam ako najťažší, a otvorene to hovorím pred všetkými s tým, že ak sa nám podarí budúci rok preklenúť, tak následné roky, následné roky by už mali priniesť zlepšenie v rámci financovania samospráv a táto situácia by sa mala už len zlepšovať.
Toto opatrenie nám pomôže preklenúť, neviem, nerieši to ten problém, pretože problém ostáva a tých peňazí je málo. Toto je opatrenie, ktoré je síce kozmetické, ale niektorým z nás v rámci samosprávy to pomôže. Ďakujem pekne.

Ďakujem navrhovateľovi.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Zdenkovi Svobodovi.

vymazať

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií aj ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správ a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky v poradí: za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Lackovič, ďalej pani poslankyňa Hanuliaková a pán poslanec Dubovický. Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Lackovičovi.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, základná otázka, pred ktorou stojíme, podľa mňa je tu tá, či si majú obce a mestá roztopiť svoje rezervné fondy. Zhrňme si ale, čo tomuto kroku alebo čo tomu dnešnému dňu predchádzalo a aká je tá genéza.
Tak vláda najprv nedofinancuje naše mestá a obce, všetky rozumné a prepočítané návrhy doslova šmarí do koša a na zvyšok v roku 2024 do regiónov hodí len akúsi 50-miliónovú ohlodanú kostičku, ktorú si majú mestá a obce nejako rozdeliť so sľubom, že v roku 2025 sa to snáď nejako vyrieši. Pretože na rok 2025 my dnes nemáme nič iné, len akýsi prísľub, že sa to vyrieši, že bude dobre.
Po druhé, následne cez konsolidačný balíček, ktorý tu už bol spomínaný, vezmú na ďalšie roky mestám a obciam z podielových daní ešte aj to málo, čo im zostáva, jedno celé percento v prípade miest a obcí a pol percenta v prípade vúciek, samosprávnych krajov, aby mali asi peňazí pre istotu ešte menej.
A na záver, a teraz teda pozor, sa podľa mňa aj tak trošku už až drzo a víťazoslávne príde s návrhom, aby si samosprávy až do konca roku 2025 mohli roztápať svoje vlastné, naozaj krvopotne v krízových časoch nasporené rezervné fondy určené na krytie predovšetkým havárií, na krytie bežných výdavkov. Celý tento, inak ako paškvil sa to nedá nazvať, nájdete pod tlačou 528 a aby to celé nestačilo, tak celé zdôvodnenie návrhu má jednu stranu A4, konkrétne dôvodová správa, ktorá zdôvodňuje, má štyri riadky. Na štyroch riadkoch tu ideme ako keby ospravedlňovať nevyhnutnosť tohto opatrenia rádovo v miliónoch eur, na štyroch riadkoch jednej A4.
Toto ma naozaj veľmi mrzí, pretože chýba mi tu akákoľvek koncepcia, akékoľvek nejaké systémové riešenia a naozaj nestretávame sa tu tento rok prvýkrát v tejto veci, my sme túto istú vec do konca tohto roka, do roku 2024 v apríli tohto roku podporili. Ale varovali sme zároveň a povedali sme jasne, že toto sa nesmie opakovať alebo nesmie sa toto diať pomaly každý mesiac, alebo čo každý mesiac, pomaly každé dva-tri týždne, že samosprávy či už prostredníctvom ZMOS-u, alebo Únie miest Slovenska, alebo ďalších, alebo aj SK8 pravidelne hovoria a pýtajú a tú ruku nejakým spôsobom, nechcem povedať slovo, nastrkujú, ale jednoducho pýtajú si to dofinancovanie, pretože len za prvých sedem mesiacov tohto roka bola tá sekera 120 mil., aj preto sme my s kolegyňou Hanuliakovou predkladali na začiatku septembra dofinancovať týchto 120 mil. Pretože to bola presne sekera, 84 – mestá a obce plus 36 – kraje, to bolo tých 120 mil., tá medzera za prvých sedem mesiacov roka 2024.
Ale nie, vy ste toto odmietli, dali ste mestám a obciam 50, krajom 20, dali ste im 70 a potom dnes hovoríte, že sme boli položení na kolenách ako samosprávy.
A, pán poslanec, ja vás si veľmi vážim aj ako človeka, aj ako primátora, ale toto by sme mohli hovoriť možno my opoziční poslanci a poslankyne, ale, ale veď vy vládnete. Vy nemôžte po roku, ako tu predkladáte veci, povedať, že ste na kolenách. Potom naozaj choďte od toho a nechajte to tak, lebo toto mi príde absolútne alibistické a nepatričné, až nenáležité vyjadrenie.
Vrátim sa teda ale k meritu veci a k tomu, že aj MIRRI pravidelne hovorí, a hlavne v osobe štátneho tajomníka, že teda na regiónoch vám záleží, že bývalé vlády, citujem, neurobili nič, ale vy idete ako píla.
No ale pozrime sa, čo ste za rok stihli v našich regiónoch. Obce a mestá oberáte o ich základné príjmy, čím mnohé obce donútili vypnúť, už aj nočné osvetlenie ste donútili vypnúť. A to opäť nie sú moje slová, ale práve vy, pán navrhovateľ a pán poslanec, vy ste to hovorili dnes 15.37 h, že obce vypínajú už aj nočné osvetlenie. Ale ako môžu vypínať nočné osvetlenie, veď vy vládnete.
Stihli ste na budúci rok zvýšiť dépeháčku a ohroziť už i tak nestabilné finančné krytie už prebiehajúcich investičných projektov. A nezabudnime, že všetky boli naceňované ešte aj minulý rok na 20 % DPH, takže budeme veľmi zvedaví, že ako sa toto bude vyvíjať nasledujúce mesiace.
Po tretie, vašou chaotickou politikou, žiaľ, ohrozujete regionálne eurofondy.
Po štvrté, zavedením transakčnej dane, ktorou ste sa inšpirovali vo Venezuele, ohrozujete mestské, obecné a krajské podniky a predovšetkým tie dopravné, pretože tie si to, bohužiaľ, naozaj zlížu.
Ďalej, zvyšovaním mýta v kombinácii s ďalšími opatreniami výrazne zdražujú cestovné lístky vo verejnej autobusovej doprave.
Po ďašie, mnohé zákony predkladáte bez konzultácie so samosprávou, úplne ignorujete napríklad Úniu miest Slovenska. A bez konzultácie dokonca aj s nami ako niektorými poslancami, ja si pamätám, nebolo to tak dávno, pár mesiacov dozadu, my sme mali záujem sa zúčastniť ako poslanci tej vašej novozriadenej rady pre regióny a súdržnosť, či ako sa to presne nazýva, a nám bolo odpísané, ak sa nemýlim, že tam nie sme vítaní, že z kapacitných dôvodov sa už nezmestíme. Veď to snáď nemyslíte vážne.
Je tu systematická šikana starostov a primátorov, s ktorými politicky nesúhlasíte. Vládne dotácie uvoľňujete nepremyslene a aj to len pre svojich straníckych starostov a opäť nie je to len náš dojem, ale máme tu 60-obyvateľové osady ako napríklad Babinec, okres Rimavská Sobota, v ktorej smerácky starosta dostal 60-tisíc na hádzanárske ihrisko. Pri vodovodoch a kanalizáciách ste sa nezmohli na nič viac, než na prípravu akéhosi dokumentu, už dvestoprvého, ktorý bude predstavený niekedy na jar budúceho roku. Čiže po šestnástich mesiacoch vládnutia víťazoslávne ukazujete plán, ako, ukážete plán, že ako budovať tie vodovody a kanalizácie na Slovensku, naozaj. Eurofondy sa používajú na projekty, ktoré nemajú dlhodobý význam. Vidíme to stále, tých príkladov je stále viac a viac.
Pri pomoci menej rozvinutým regiónom sa vláda nezmohla na nič iné, ako na zmenu ich názvu na prioritné. To bolo všetko, čo sa pre ne urobilo za ostatný rok. Obce ste odmietli adekvátne dofinancovať, neplatíte im dokonca ani za stavebné úrady a teraz ich nútite prejesť ich vlastné rezervné fondy.
Zákon o verejnom obstarávaní sa nemenil v záujme obcí, ale vlastného biznisu. Život a majetok ľudí v obciach a mestách bol ohrozený novými trestnými kódexami, novým Trestným zákonom. Nekompetentná ministerka kultúry dokonca zrušila opravy regionálnych kultúrnych pamiatok, hradov a zámkov, tie bijú na poplach. Jedna celá sezóna, jeden celý rok 2024 bol nenávratne zmazaný a sezóny boli prakticky zrušené a teraz ešte nejdem zachádzať do kaštieľa v Budmericiach a podobne. Keď už sme pri ňom, tam sa 6. augusta skončili prehliadky pre verejnosť kvôli ukončeniu zmluvy medzi ministerstvom kultúry a budmerickým obecným podnikom, a práve tento dôvod je dôležitý, že tu sa šikanujú už nielen obce ako také, ale už aj obecné podniky, ktoré v prevažnej miere, aj toto bol ten príklad, zamestnávali že zdravotne znevýhodnené osoby. Ešte aj tieto osoby ste odstavili od príjmov.
Zhoršením finančnej situácie krajov ste donútili koniec koncov, a to je jeden z najlepších príkladov, jeden za všetky, tak Trenčiansky kraj, váš pán župan, pán Baška, ponúkol nemocnice v Trenčianskom kraji, ak sa nemýlim, bola to, boli to Bojnice, Považská Bystrica a tretiu si nespomeniem, za jedno euro samosprávam, mestám a obciam.
A trenčiansky župan do dôvodovej správy napísal, že ich nevie nejakým spôsobom sanovať a starať sa o ne, pretože mu v tom bráni prijatá legislatíva v podobe konsolidačného balíka. Toho konsolidačného balíka, za ktorý on sám hlasoval a dvihol ruku a vďaka jeho hlasu prešiel. Takže všetky tieto body, všetky tieto veci dokresľujú a podčiarkujú ten stav, v ktorom sa nachádzame a ja s vami musím, pán poslanec, len a len súhlasiť. Povedali ste absolútnu číru pravdu, ale mali by ste na ňu právo z opozičných lavíc, veľmi zle sa počúva z tých koaličných, kde hovorím, my sme aj radi niekedy pomohli, ale už len naozaj ešte raz spomenutý dôvod, že z kapacitných dôvodov nám neumožníte ani len zúčastniť sa rady pre regióny a súdržnosť, je niečo tak bizarné, tak, tak absurdné, že je to až naozaj neuveriteľné.
V apríli prvýkrát keď sa toto predkladalo, sme to podporili, pretože sme varovali zároveň pred tým, že ale naozaj že dobre, situácia je zlá, ale musíme to, teraz je naša psia povinnosť to podporiť, pomôcť, jednoducho nadýchnuť sa. Lenže varovali sme pred tým, že nemôže sa to opakovať a nemôžme sa tu znovu stretnúť v októbri alebo v novembri s tým istým, na tom istom, jednoducho na tom istom mieste. Mrzí ma, že je november a naše slová sa do bodky naplnili. Je 4. či 5. november a riešime absolútne to isté, tie problémy sú ešte väčšie dokonca a ešte väčšie budú, pretože sa tým obciam a mestám jednoznačne tie peniaze rozkotúľajú a vy ste správne uviedol všetky tie dôvody, kvôli ktorým sa tak udeje.
Toľko asi pre túto chvíľu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi poslancovi.
Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Prvá, pani poslankyňa Hanuliaková, máte slovo.