22. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho, Jána Podmanického, Richarda Glücka, Romana Michelka prečítal a stručne uviedol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k neprimeraným zásahom Európskeho parlamentu do práv členských štátov Európskej únie. Na úvod toto uznesenie prečítam. Národná rada Slovenskej republiky po a) pripomína, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2002 prijala Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach.
b) Vyjadruje znepokojenie nad opakovaným snahami Európskeho parlamentu zasahovať do spomínanej suverenity členských štátov Európskej únie, príkladom čoho je aj uznesenie Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie, keďže otázky týkajúce sa zdravotnej politiky patria do kompetencií národných štátov.
c) Odmieta snahy Európskeho parlamentu zasahovať do práv členských štátov Európskej únie.
d) Žiada povereného predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby o prijatom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky informoval predsedu vlády Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, tu by som skončil a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Poverený podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 553 zo 7. októbra 2024 pridelil uvedený návrh na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre európske záležitosti návrh prerokoval na svojej 21. schôdzi 16. októbra 2024, avšak neprijal žiadne uznesenie, nakoľko za návrh uznesenia nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Som poverený plniť úlohy spravodajcu a predložiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia. Ako určený spravodajca preto navrhujem, aby Národná rada uznesenie schválila, tak ako je uvedené v predloženej tlači č. 530.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, začnem tým, že Slovenská republika na základe doteraz jedného jediného platného referenda vstúpila v roku 2004 do Európskej únie a išli sme ešte ďalej, stali sme sa súčasťou schengenského priestoru a onedlho sme prijali spoločnú európsku menu euro. Na začiatku sa Európska únia a tie pôvodné členské štáty formovali na základe tých ekonomických pohnútok a ekonomickej spolupráce. Spomínate si určite aj na ten názov, že to bolo spoločenstvo uhlia a ocele, neskôr Európske hospodárske spoločenstvo až po dnešný názov Európska únia. Naozaj na začiatku išlo najmä o voľný pohyb osôb, tovarov a služieb.
V poslednom období sme svedkami toho, že máme tu viacero politikov vrátane slovenských politikov, či už pôsobiacich v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo v Európskom parlamente, alebo dokonca bývalú pani prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorí hovoria o tom, že by bolo dobré zrušiť v niektorých oblastiach právo veta.
Ja s tým absolútne nesúhlasím a práve na každom stretnutí s veľvyslancami členských štátov Európskej únie veľmi otvorene hovorím o tom, že toto právo, právo veta je tak jedinečné najmä pre štáty, ktoré sú či už počtom obyvateľov, alebo rozlohou menšie štáty a vo viacerých oblastiach nám zaručuje, že na pôde Európskeho parlamentu nebudú prijímané rôzne zákony, ktoré idú proti štátnym a národným záujmom Slovenskej republiky. 34-2
Ďalej chcem povedať, že tento návrh uznesenia zďaleka nie je o interrupciách. Ja odmietam zúženie tejto optiky len na túto tému, viacerí politici, ale aj viaceré médiá sa snažia fokusovať len na túto jednu tému. Má to oveľa širší kontext, je to oblasť sociálnej politiky, zdravotníckej politiky a takisto v tých kultúrno-etických otázkach, ale čo je podstatou. Podstatou je, aby sa ten politický súboj odohrával tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu si vymeňme názory, postoje a nech sa rozhodne po prerokovaní hlasovaním a nech o tom rozhodne demokraticky zvolená väčšina. Viete, viacerí mi budete vyčítať, že mnohé tie, nazvem to iniciatívne, správy, ktoré sú prerokovávané a prijímané na pôde Európskeho parlamentu, nemajú nejakú váhu a záväznosť. Nuž, je to pravda, ale diabol sa často skrýva v detailoch a ja uvediem konkrétny príklad. Aj v minulosti, kedy z takýchto nezáväzných správ, tých iniciatívnych správ sa stalo to, že po čase sa k nim vrátila Európska komisia, vybrala z nich určité pasáže a dala ich do legislatívneho procesu, ktorý išiel do Európskeho parlamentu.
Ďalšia vec je, že viacerí politici členských štátov Európskej únie sa vo svojej argumentácii opierajú a oháňajú práve týmito správami a nikdy nehovoria o tom, že nie sú záväzné. Takže ja mohol by som ešte hovoriť veľa aj o tom, že mi vadí, že Európska únia bola mierový nástroj a že sa to vytráca a z mierového nástroja financujeme nákup zbraní, ale to je úplne iná téma, ale jednej sa ešte dotknem.
Vadí mi, že v poslednej dobe je Európska únia nabalená akýmisi ideologickými nánosmi, ktoré považujem za škodlivé a nemôžme rozhodovať o tom z pozície moci, čo je správne a čo správne nie je. Aj v rámci Európskej únie sú štáty, ktoré majú určité hodnoty a svoje kritériá, na ktorých si stoja a odmietam preto nejakú bezbrehú kritiku najmä z Európskej komisie a Európskeho parlamentu.
Ešte raz opakujem, podľa mňa je jedno, či sme konzervatívnejší, liberálnejší, či sme sociálni demokrati, ale mali by sme dbať o to, aby sa tieto súboje politické odohrávali v Národnej rade Slovenskej republiky a nepotrebujeme na to mentorovanie zo strany európskych inštitúcií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám tak trochu déja vu, lebo o tomto uznesení Európskeho parlamentu, ktoré volalo o tom, aby bolo do charty zahrnuté právo na umelé prerušenie tehotenstva, sme sa tu už bavili a bolo to tak zhruba pred mesiacom a tá debata trvala veľmi drahých osem hodín, možno až deväť. Prečo hovorím drahých, lebo si myslím, že v tomto pléne by sme sa mali zaoberať trošku inými vecami ako uzneseniami o uzneseniach.
Táto debata skončila tak, že veľa ľudí sa cítilo skutočne zastrašených, dokonca myslím, že aj vám, ale tak aj mne chodili také maily, že ľudia si nevedeli úplne vysvetliť, že čo sa to vlastne dialo, o čom sa to debatovalo a bolo to aj preto, že tá diskusia do veľkej miery prebiehala tak, že predkladatelia zavádzali, klamali o tom, čo vlastne Európsky parlament v tom uznesení hovorí, alebo teda po čom volá. No a celá tá debata bola zavŕšená veľmi nechutným útokom poslanca Huliaka na moju kolegyňu Luciu Plavákovú, ktorý teda si zobral časť z jej vystúpenia za zámienku na to, aby na ňu verbálne zaútočil. Čiže toto všetko sme tu už mali pred mesiacom a ja teda skutočne nechápem, že prečo to tu máme dnes opäť.
No, budem sa pokúšať teda vysvetliť to, že prečo to tu máme, to uznesenie, ktoré teda sme minulý mesiac ako plénum odmietli, bolo teda odhlasované len s podporou 17 poslancov a poslankýň, proti bolo 31 a zdržalo sa 73.
No a vyzerá to tak, že práve preto, že niektorí poslanci koalície mali pocit, že vtedy nemohli hlasovať za, pretože sa jednalo o uznesenie z dielne poslanca Krátkeho, a teda OĽANO, tak si tu predložili toto uznesenie, ktoré má akože kompenzovať to, že vtedy nemohli hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, čo asi sa im nestáva úplne často. No, tak sme tu teda opäť a ja by som sa veľmi v rýchlosti vrátila k tomu prvotnému uzneseniu Európskeho parlamentu, aby sme si teda zopakovali, lebo som dúfala, že sme to už nejak vstrebali, že čo vlastne hovorí, alebo nehovorí, ale, žiaľ, to tak nevyzerá. To uznesenie Európskeho parlamentu, ku ktorému teda teraz traja poslanci SMER-u a jeden z SNS predkladajú ďalšie uznesenie, volá po a jedná sa teda o politické vyjadrenie nejakej vôle. Potom aby do charty základných práv Európskej únie bolo zaradené aj právo na interrupciu. Nič viac, nič menej, Európsky parlament nehovorí, že sa tak musí stať, že to členské štáty musia urobiť do roka a do dňa, iba po tom volá, aby sa otvorila diskusia na pôde Európskej únie a, samozrejme, na konci bude rozhodovať kto? No, členské štáty.
A teda ja nesúhlasím s tým, čo tu aj pred chvíľou povedal pán predkladateľ, že tieto správy síce nemajú žiadny právny charakter alebo teda žiadnu právnu silu, to je pravda, ale že potom sú často využívané takým spôsobom, že ich zapracuje Európska komisia do legislatívneho procesu a odhlasuje to Európsky parlament, ale však, samozrejme, ale na konci toho sú vždy členské štáty. Členské štáty, ktoré toto majú aj naďalej v rukách.
Aj preto bolo uznesenie Európskeho parlamentu nezáväzné, ono samo hovorilo, Európsky parlament sám hovoril, že všetko je v rukách členských štátov. A to hovorí de facto aj to vaše uznesenie, čiže vlastne len hovoríte to, čo hovorí uznesenie, ktoré napádate. Neaplikuje sa na toto uznesenie princíp subsidiarity, to sme už pri tom minulom uznesení o uznesení hovorili. To uznesenie Európskeho parlamentu ani nezakazuje výhradu vo svedomí, o tom tu tiež bola debata. Nikomu negarantuje neobmedzený, niekto to nazval, že super potrat, to znamená, že príde žena v iks-tom mesiaci tehotenstva za doktorom a povie mu, že no ja už mám toho dosť, tak, prosím vás, odoberte mi to dieťa. To vôbec nie je pravda, nič také sa nedeje a ani nebude diať a už vonkoncom nie na základe tohto uznesenia a ani keby bolo právo na interrupciu zaradené do charty, tak sa nič také nedeje, pretože ľudské práva, ktoré sú zahrnuté do tej charty, a tu by som spravila možno takú zátvorku, že ja súhlasím s pánom poslancom Kérym, že Európska únia už nie je ten ekonomický projekt, akým bola na začiatku, ale napr. sa teda posunula aj do tej politickej úrovne vrátane teda ľudských práv. A od roku 2000 tu máme chartu základných ľudských práv a toto by bolo súčasťou charty, takže ja v tom nevidím teda žiadny problém.
No a teda nebol by garantovaný žiaden super potrat, na Slovensku by sa napr. nič nezmenilo, pretože ako sme sa tu tých osem hodín minulý mesiac bavili, tak cieľom takéhoto zavedenia práva na interrupciu do charty by bolo len znemožniť nejakej extrémistickej vláde úplne interrupcie zakázať. To je všetko. U nás na Slovensku interrupcie sú povolené, sú povolené v určitých prípadoch za určitých podmienok a toto by sa ani zaradením práva na interrupciu do charty nijak nezmenilo, skutočne nijak. Čo by sa zmenilo je napríklad, že na Malte alebo v Poľsku, kde sú interrupcie de facto zakázané, tak tam by sa museli zmeniť zákony, tak aby žiadnej žene nebolo toto právo odopreté a aby nebolo ohrozené jej zdravie alebo dokonca život, tak ako sme to videli v Poľsku. Čiže nič by sa nezmenilo pre Slovensko a vravím, aj tak Európsky parlament hovorí, že v rukách to majú stále členské štáty, nič viac, nič menej.
No a predsa tu máme teda toto uznesenie po mesiaci, už som hovorila, podľa mňa je ten dôvod taký, že poslanci SMER-u sa pravdepodobne cítili tak, že nemôžu zahlasovať za uznesenie OĽANO, tak si vymysleli vlastné uznesenie, čo je teda smutné, obzvlášť keď sa, vravím, jedná o sociálnych demokratov, pretože ja si neviem predstaviť žiadny iný členský štát Európskej únie, v ktorom by niečo takéto predkladali zrovna sociálni demokrati. Pretože práve frakcia sociálnych demokratov, do ktorej už pre pochopiteľné dôvody SMER nepatrí, bola spolupredkladateľskou frakciou pre tento návrh a skutočne to tam podporuje vlastne celá frakcia plus, samozrejme, liberáli z Renew Europe, zelení, ľavica a dokonca aj veľká časť EPP, čo sú vlastne konzervatívci.
Nuž ale tak to uznesenie tu máme a je tak trochu iné od toho uznesenia, o ktorom sme sa bavili minulý mesiac.
A ja dokonca musím tu navrhovateľov tak trochu pochváliť v dvoch veciach. Za prvé, za ich veľmi inovatívny prístup, lebo po tom, čo sme tu mali novelu novelizovanej novely, tak máme nový druh textu, a síce uznesenie o uznesení k uzneseniu. To sa mi zdá veľmi také originálne, tak ja som zvedavá, že k čomu sa tu ešte takýmto spôsobom dopracujeme, keď tu budeme skutočne predkladať texty, ktoré nemajú absolútne žiadnu právnu silu a žiadnu relevanciu a skutočne nijakým spôsobom neriešia problémy ľudí. A ja si myslím, že sme sem prišli do tohto pléna všetci a všetky práve na to, aby sme riešili problémy ľudí a to sa momentálne nedeje, opäť len strácame čas.
Zároveň teda musím pochváliť druhú vec, a síce, že v tom texte predkladaného uznesenia vy vlastne uznávate, že umelé prerušenie tehotenstva, interrupcia je zdravotná starostlivosť, to znamená ľudské právo. A je to teda nečakané, z vašej strany možno aj také nechcené, ale teda podarilo sa vám to zakomponovať do toho textu, takže ak to tak je, tak na druhej strane nemôžte argumentovať deklaráciou zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach. Pretože ak raz niečo považujem za ľudské právo, tak to už nie je kultúrno-etická otázka.
No, vy ste sa teda tak čiastočne poučili, lebo už nehovoríte v tom uznesení explicitne o princípe subsidiarity, ako to bolo teda v prípade pána poslanca Krátkeho, pretože chápete, že uznesenie Európskeho parlamentu nie je legislatívny text, a teda princíp subsidiarity sa tam neaplikuje. Avšak už len tou referenciou na deklaráciu zvrchovanosti, v ktorej sa práve píše o potrebe rešpektovať princíp subsidiarity, ho tam vlastne aj tak stále máte, a tým pádom aj vaše uznesenie k uzneseniu o uznesení obsahuje v podstate rovnakú chybu.
Ja by som sa ale chcela na chvíľu zastaviť práve pri tejto deklarácii, ktorú teda používate ako argument, alebo teda opierate sa o ňu. Táto deklarácia keď bola prijímaná na Slovensku na politickej úrovni, tak ju najskôr vláda, vtedajšia vláda Slovenskej republiky odmietla. Po dlhých diskusiách bola napokon odhlasovaná tu v pléne a jedná sa teda o deklaráciu Národnej rady, bolo tak spravené na návrh KDH a zaujímavé je, že jedným z najväčších odporcov tejto deklarácie bol vtedy Peter Weiss. Ja som si istá, že vám to meno niečo hovorí, najmä teda v SMER-e alebo v HLAS-e. Táto deklarácia odmietnutá vládou bola teda prijatá Národnou radou, ktorá vtedy mala 101 poslancov a poslankýň, za hlasovali 59, zdržalo sa 20, 7 boli proti. Viete, odkiaľ boli tí, ktorí sa zdržali alebo ktorí boli proti? No, väčšina z nich, bývalá SDĽ, a teda vtedajší sociálni demokrati jednoducho túto deklaráciu odmietli. Medzi tými, ktorí sa zdržali, bol aj istý vtedajší poslanec, dnes premiér Robert Fico. A teda ja to hovorím aj tak s úsmevom, ale neviem, či sa aj on bude usmievať, lebo v tej poslednej odrážke vášho uznesenia hovoríte, že predseda Národnej alebo teda predsedajúci Národnej rady dá toto uznesenie na vedomie aj pánovi premiérovi, tak ja by som ho chcela pri tom vidieť, že ako sa zatvári, keď mu pošlete niečo, čo obsahuje zrovna deklaráciu, voči ktorej on sa teda vtedy zdržal a pravdepodobne s ňou nesúhlasil, keď tak urobil.

36-2
Ja sa teda pýtam načo? Načo sme dnes opäť tu, načo strácame, ak teda počítam čas pána navrhovateľa, potom môj čas, ja neviem, takmer hodinu rokovacieho dňa tohto pléna. Opäť sa jedná len o stratu času. Čo ideme robiť? Ideme burcovať diskusiu? Ideme sa tu opäť baviť o tom, že či prerušenie tehotenstva je vraždou, alebo zdravotnou starostlivosťou? To je vlastne to, čo vy hovoríte v tom uznesení, že je zdravotná starostlivosť. Bude sa tu opäť zavádzať, klamať, strašiť verejnosť, že Európska únia nám tu ide niečo nadiktovať, niečo, čo my absolútne odmietame a zobrať nám nejakú právomoc, kompetenciu o otázke, o ktorej by mala rozhodovať táto Národná rada, pritom veľmi dobre viete, že to nie je pravda. Pretože všetko, čo sa týka zdravotnej politiky je, samozrejme, v kompetencii členských štátov, aj to uznesenie Európskeho parlamentu to hovorí a navyše mnohí a mnohé z vás si pamätajú, ako za predchádzajúcej vlády a koalície, koľko návrhov na obmedzenie interrupcií sme tu mali.
Lebo áno, táto Národná rada rozhoduje. A ja mám aj chuť povedať, že ja som teda proti tomu, aby otázky interrupcií riešila Národná rada, pretože to majú v prvom rade riešiť odborníci a odborníčky, a teda lekári. Oni majú stanoviť, že či by mala interrupcia prebiehať v takom alebo v takom štádiu tehotenstva a za akých podmienok a v akej forme, či teda chirurgickou, alebo medikamentóznou, pretože nikto alebo teda len málo z nás sa týmito otázkami skutočne zaujíma a vieme sa k tomu relevantne vyjadriť. No napriek tomu tu takéto otázky riešime a ja sa bojím, že ich onedlho budeme riešiť opäť. Tak či tak, aj keď ja som teda presvedčená, že by sme to nemali robiť, tak si myslím, že kompetenciu tejto Národnej rade, kompetenciu rozhodovať o tom, že ako bude vyzerať interrupčná politika na Slovensku, nikto nikomu neberie. A už vôbec nie toto uznesenie Európskeho parlamentu.
Takže ešte raz ja sa pýtam, načo tu dnes opäť sme? Komu tým pomôžeme? Pomôžeme tým nejakým ženám rozhodnúť sa, že aj keď sú v zlej ekonomickej situácii, tak na interrupciu nepôjdu? No absolútne nie. Komu skutočne? My nemáme iné problémy na riešenie, vrátane teda tých problémov žien, napríklad tu boli niekoľkokrát spomínané matky samoživiteľky. Boli tu niekoľkokrát spomínané mladé ženy, študentky, ktoré si nemajú z čoho zabezpečiť menštruačné potreby. Boli tu niekoľkokrát spomínané ženy vo veľmi zlej socioekonomickej situácii, týrané ženy, ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. To skutočne my sa tu ideme opäť zaoberať uznesením o uznesení, ktoré je vlastne nálepkou pre koaličných poslancov, lebo sa cítili nevypočutí v tom predchádzajúcom hlasovaní? To ako vážne? A obzvlášť, keď teda vidíme, že predkladateľmi tohto uznesenia sú opäť raz štyria muži. No, prepáčte, ale mňa to svojím spôsobom aj uráža, že tu opäť musím stáť a musím obhajovať niečo, čo je absolútne právny blud len kvôli tomu, že vy ste mali pocit, že toto uznesenie nejakým spôsobom zasahuje do kompetencií členských štátov.
A obzvlášť teda čo sa týka vás, pán kolega Kéry, mňa to veľmi prekvapuje, že dávate takéto uznesenie zrovna teda alebo náhodne, alebo ja neviem, ako to nazvať, k istému prejavu politickej vôle Európskeho parlamentu zaradiť právo na interrupciu do charty, ale nedávate to napríklad k uzneseniam Európskeho parlamentu, v ktorých sa Európsky parlament vyjadruje k zahraničnej politike. Pretože to je oblasť, ktorej sa vy venujete a viete veľmi dobre, že Európsky parlament prijíma na každom svojom plenárnom zasadnutí niekoľko uznesení o zahraničnej politike.
A čo to znamená? Pritom zahraničná politika je stále v kompetencii členských štátov a Európsky parlament len vyjadruje svoj postoj. Je to tá istá situácia ako v tomto prípade. A predsa som od vás ešte nevidela žiadne uznesenie k uzneseniu, napríklad o uznesení Európskeho parlamentu o situácii v pásme Gazy. V čom je také uznesenie menej, keď to už teda vy tak chcete nazvať, menej zasahujúce do kompetencií členských štátov v zahraničnej politike, ako toto? Ja to, ale vy ste dávali uznesenie, ktoré ale nebolo reakciou na uznesenie Európskeho parlamentu, ale ktoré bolo iba naším uznesením, pretože tak isto ako Európsky parlament aj toto plénum má právo prijímať uznesenia, ktoré vlastne sú prejavom politickej vôle. A mňa teda mrzí, že sú iné uznesenia, napríklad to o deportácii ukrajinských detí alebo o zbombardovaní detskej onkologickej nemocnice, ktoré zase toto plénum odmieta.
Ale teda ja sa ešte raz pýtam, že načo je toto dobré a načo toto uznesenie máme? Skutočne len strácame čas.
A svedčí o tom aj to hlasovanie na našom výbore pre európske záležitosti, pretože hoci tam má koalícia väčšinu a hoci nikto z koalície nechýbal, my sme ako výbor toto uznesenie neschválili. Tak myslím, že aj to hovorí veľa o tom, že o aký typ uznesenia sa jedná.
Na záver, lebo nevyužijem svoj plný čas, by som chcela sa vrátiť ku takej kritike, ktorej som ja osobne čelila po tej minulomesačnej diskusii o uznesení o uznesení, pretože vraj keby som nebola vystúpila vtedy v pléne proti teda návrhu uznesenia z dielne pána Krátkeho, tak moja kolegyňa Lucia Plaváková nemusela čeliť tomu nechutnému útoku, ktorému čelila, pretože by sme tu vraj o tom nemali diskusiu, mohlo to jednoducho iba tak nejak uplynúť a stratiť sa, stratiť sa niekde v neznámom. No ja s tým nesúhlasím, pretože aj keby som ja nevystúpila, tak Lucia vystúpi, pretože my sme boli zvolené do tohto parlamentu aj kvôli tomu, že chceme byť hlasom žien, ktoré tu nesedia alebo teda ktoré tu sedia vo veľmi malom počte, a vždy, keď sa bude jednať o akékoľvek obmedzenie ich práv, a to nehovorím len o interrupciách, ale však spomíname si aj na diskusiu o premlčacích dobách pri znásilnení a ďalších, kde sme sa žien zastávali, pretože áno, skutočne toto považujem ani nie tak za moju prácu, ale aj za akési poslanie, tak keby som to aj ja nespravila, tak to spraví poslankyňa Plaváková.
Tak či tak problémom nie je to, že tu niekto vystúpil a že sa zastal toho, aby právo na interrupciu bolo zaradené do charty a vlastne ani toto nebola otázka, pretože sa tu celý čas jednalo len o to, aj v mojom vystúpení ja som skutočne apelovala, pripomínala len to, že to uznesenie je absolútne právne zle napísané, že jednoducho niečo takéto nemôžme prijímať, pretože je to hanba. Ešte myslím, že tam boli aj pokusy o to, aby sme to poslali do európskych inštitúcií, no tak to už neviem, akú medzinárodnú hanbu by sme zažili.
No ale tak či tak, problémom nie je to, že niekto sa postaví proti takému uzneseniu alebo že teda tu vystúpi. Problémom je, že takéto uznesenie sem vôbec príde a že následne sa strhne celá tá diskusia, ktorá iba bičuje atmosféru, rozdeľuje spoločnosť, ktorá všetkým tým zavádzaním a tými lžami straší ľudí tam vonku. Pretože oni nesledujú celú tú diskusiu, ale proste odsledujú nejaký titulok a vidia, že Brusel nám chce nakázať superpotraty až do narodenia dieťaťa a podobné klamstvá. A toto by sa tu nemalo diať a toto je problém, nehovoriac teda o tom, že útok na moju kolegyňu Luciu Plavákovú nebol ani tak vyprovokovaný celou tou diskusiou, ale jednoducho tým, že niekto na ňu zaútočiť chcel a našiel si zámienku. Takže hovoriť o tom, že my, keď tu budeme vystupovať, aby sme bránili práva žien, takže vlastne si spôsobujeme samé to, že potom následne prídu nejaké útoky, ja považujem skutočne za veľmi nešťastné.
A aj preto by sme sa mali ešte raz zamyslieť nad tým, že kto priniesol to minulé uznesenie a načo tu bola celá tá diskusia a hlavne načo tu máme túto diskusiu opätovne. Skutočne ja si myslím, že toto je absolútne zbytočné a len to, naopak, pridáva olej do ohňa, čo sa týka nejakej nevraživosti, nenávisti v spoločnosti a skutočne to bičuje atmosféru a my by sme podľa mňa mali robiť presný opak.
A už budem končiť, len by som teda ešte raz chcela pripomenúť aj poslancom a poslankyniam z koalície, že keď sme toto uznesenie neschválili na výbore pre európske záležitosti, tak asi to bolo z nejakého dôvodu. Tak ja neviem, poprosím navrhovateľov, aby sa opätovne zamysleli nad tým, že či skutočne ako Národná rada máme prijímať takéto uznesenia k uzneseniam o uzneseniach, alebo že či ho jednoducho stiahnu a túto debatu si necháme možno na niekedy inokedy alebo najlepšie vôbec. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, na úvod oceňujem kultivovaný prejav. Je mi ľúto, že tam bolo niekedy príliš veľa irónie. A druhá vec je, že ste sa opäť sústredili len na tému interrupcie.
Druhá vec je, viete, hovorili ste o tom, že nepáči sa vám, keď niekto bičuje emócie. Máte pocit z môjho úvodného slova, že by som navádzal k nejakému napätiu alebo bičoval som emócie? Určite nie. Moje vystúpenie bolo jasné, faktické, založené aj na argumentoch a vôbec som nemal za cieľ bičovať emócie.
Keď ste ma obvinili z toho, že či som sa staral niekedy o to, aby sa mali lepšie ženy, tu je svedok, za mnou sediaci teraz pán poslanec Richter, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ja som podpísaný pod viacerými zákonmi. Najviac som hrdý na to, že som bol jeden z iniciátorov, kedy sa zvyšoval rodičovský príspevok historicky o 150 eur pre ženy, ktoré pracovali a pre tie ostatné o 50 eur.
Pani poslankyňa, k tým interrupciám. Viete, jeden čas ste sa nechali tak trošku uniesť, až ste povedali pravdu. Hovorili ste o tom, že ak by tu bolo vláda extrémistická, ktorá by úplne zrušila alebo zakázala potraty, tak chcem vám povedať, že napriek tomu, že v Poľsku bol zákaz potratov, nepovažujem takúto vládu za extrémistickú. Považujem ju za rigidnú, respektíve ultrakonzervatívnu. Ja nie som zástanca potratov, ale nie som zástanca ani úplného zákazu, pretože to má strašne veľa úskalí, ale opakujem, označiť legitímne zvolenú vládu za extrémistickú je nenáležité.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega, ja som sa práveže v mojom vystúpení takmer vôbec nevenovala interrupciám a snažila som sa hovoriť len o tom, že prečo aj toto uznesenie je opäť raz taký právny, prepáčte mi za výraz, ale žiadny iný mi nenapadá, paškvil a prečo je absolútne zbytočné. Ak mne teda vyčítate, že ja som sa venovala interrupciám, tak mi povedzte, že prečo sa vy v tomto uznesení venujete interrupciám a prečo neprijímate takéto uznesenie v nejakej inej oblasti, keď sa Európsky parlament uznesením k niečomu inému vyjadruje. Nie, v tomto pléne riešime uznesenia Európskeho parlamentu výlučne vtedy, keď sa jedná o reprodukčné práva žien a to je fakt a veľmi darmo krútite hlavou. Čo sa týka toho bičovania emócií, nuž bičovanie emócií spôsobuje aj to, že vôbec takáto diskusia a ja som rada, že teda dnes sme v nej iba my dvaja a že sa tu nezapája celé plénum a že sa nedebatuje nie o uznesení Európskeho parlamentu alebo o kompetenciách členských štátov, ale opäť raz o interrupciách, pretože to sa stalo ten minulý mesiac, že sa to zvrtlo na debatu, ktorá by mala prebiehať na odbornej úrovni a nie tu v pléne.
A to spôsobilo bičovanie tých emócií a padali tu také slová ako vrahyne detí a podobne. A to si myslím, že skutočne na pôde tohto parlamentu by sa nemalo diať.
Ja som vás rozhodne neobvinila z toho, že sa nestaráte o ženy. Ja som povedala, v minulom období to tak možno bolo, že ste prijímali nejaké zákony, ktoré teda pomáhali a podporovali ženy, ja som iba povedala to, že máme iné problémy a môžme skutočne ich riešiť, môžme ich riešiť tu v pléne, mali by sme to robiť, ktorým teda ženy čelia, a nie venovať sa tu uzneseniam Európskeho parlamentu. Toto považujem skutočne za zbytočné.
A čo sa týka toho úplného zákazu, viete, ak vy ste za zákaz, nuž tak to je jednoduché. Nechoďte, nikdy nechoďte na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený zákon má za cieľ zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone v roku, ktorý platí ešte v roku 2024, ale aj iných opatrení, ktoré budú platiť v roku 2025.
Tu sa vrátim trošku späť k reálnym problémom alebo k reálnym veciam, s ktorými musíme dennodenne žiť, a to je samospráva. Samospráva poskytuje služby, ale poskytuje aj bývanie a miesto na prácu pre nás všetkých. Samospráva je miesto, kde politika nezohráva až takú úlohu, pretože sa nás dotýka každý deň a občania majú vždy to právo si zvoliť svojho starostu a svojich poslancov, ktorých zastupujú. Samospráva vždy je najbližšie k občanovi, aj preto hodnotenie, keď sa týka dôveryhodnosti, tak lokálni zástupcovia majú najvyššie hodnotenie, najvyššiu dôveru svojich voličov, čiže svojich občanov. Preto je povinnosťou štátu vytvárať také podmienky, aby samospráva mala čo najlepší a najväčší priestor, aby uspokojovala potreby občanov, a to nielen z pohľadu bývania, ale aj z pohľadu služieb a priestoru, aby občania mohli ten svoj život tráviť v priestore tej samosprávy, ako najlepšie vedia. Samospráva má v súčasnosti, každý jeden starosta, každý jeden primátor viac ako 4-tisíc kompetencií bez rozdielu veľkosti obce a garantujem vám, že nie každý alebo nie každá samospráva dokáže tieto kompetencie aj plnohodnotne plniť. Problém všetkého je, že nie je taký silný dôraz na posilnenie kompetencií, respektíve právomocí v samospráve na riešenie konkrétnych vecí a hlavne čo je problém, v nedofinancovaní samosprávy.
Prešli sme ťažkým obdobím. Posledné obdobie ja som hodnotil ako najťažšie a to som desať rokov aj primátor, a posledný tri roky, čo sme tu zažili, tak môžem povedať, že sme boli položení na kolená. A to bola nielen covidová kríza, kde sme boli hodení doslova do mora a plávte ako viete a splňte všetky úlohy pre svojich občanov a ich chráňte, ale dosť zdrvujúco z pohľadu financií na samosprávy mala dopad energetická kríza. To znamená radikálne zvýšenie cien energií, to je elektrina, plyn a všetko, čo s tým súvisí. Museli sme sa vysporiadavať s opatreniami, čo sa týka vzdelávania. Museli sme sa zapodievať aj home office a všetko, aby služby pre občanov boli zabezpečené. A na to sa stala ďalšia vec, bol prijatý daňový bonus, ktorý nám zobral zhruba okolo 500 mil. zo samosprávy.
Záver alebo výsledok toho bolo to, že všetky možnosti tvorenia prebytkov, ktoré sme dovtedy mali, tak boli vyčerpané a 95 % samospráv nedokáže alebo nedokázalo tvoriť prebytky v rámci rozpočtu, respektíve tie prebytky, ktoré malo a muselo použiť na bežný chod. Záver z toho je, jednoducho ak nemáte zdroje v samospráve, ak nemáte prebytkový rozpočet, tak neinvestujete. To znamená, má to priamy súvis v tom, ako vyzerajú naše chodníky, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú vnútrobloky, ako sa opravujú škôlky, školy a všetko to, kde dennodenne sa stretávame. Žiaľ, takto sme dopadli.
Čo sa týka nedofinancovania, ako som spomínal, prečo je predkladaný aj tento návrh zákona. Tento rok je veľmi náročný a cítim ho aj ja v meste Kežmarok z pohľadu financií. Môžem vám garantovať, že množstvo samospráv dnes je v stave, že nedokáže dofinancovať bežných výdavkov tento rok. Starostovia niektorí vypínajú verejné osvetlenia v noci, aby neplatili. Niektorí sú na péenkach, pretože nemajú ani na vlastné platy, ale odporúčajú zamestnancom, aby tak isto išli na péenky, pretože nemajú na vyplatenie ich miezd.
Čím menšia samospráva, tým väčšie problémy. Teraz nehovorím o tom, že ak povinnosťou samosprávy je zveľaďovať majetok, tak túto kompetenciu väčšina samospráv nedokáže plniť. Jediné zdroje, ktoré máme, sú európske zdroje, ktoré prichádzajú cez európske štrukturálne fondy alebo dotácie, ktoré sú poskytované cez štátny rozpočet. Oceňujem, že aj v rámci konsolidácie po konzultácii s pánom ministrom Kamenických bolo prisľúbených dofinancovanie samospráv vo výške 50 mil. eur, to išlo pre mestá a obce, a 20 mil. pre vyššie územné celky.
Musím povedať, že to nie je nič navyše, pretože odhad ministerstva financií bol presne v tej výške, ako prišlo toto dofinancovanie, to znamená, tu sme sa dostali na nulu. Reálna potreba dofinancovanie samosprávy v tomto roku, čiže miest a obcí, bola vo výške asi 120 až 125 mil. eur, to znamená, sme tak na polovici.
Na druhej strane v budúcom roku očakávame zhoršenie, zhoršenie finančných kondícií samospráv, a to vplyvom aj konsolidácie, ktorá, rozumiem, že musela prísť z pohľadu ustráženia si výdavkov verejného rozpočtu, ale príde aj zvýšenie minimálnej mzdy. Je treba rátať, že mesto to nie je len obec ako taká, ale množstvo aj príspevkových a rozpočtových organizácií, kde množstvo zamestnancov má dnes alebo je vyplácaných minimálnou mzdou, čiže pri zvýšení minimálnej mzdy sa zvyšujú nároky vo výdavkovej časti každej samosprávy. Plus bolo prijaté na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa 800 eur na vyplatenie každému zamestnancovi vo verejnej správe. To znamená, na tieto zdroje zvlášť prostriedky momentálne nie sú poukázané, aj keď my sme v rámci strany HLAS na to upozorňovali pána ministra, tak očakávam, že v budúcom roku aspoň na toto sa nájdu tieto zdroje, pretože nie sú alokované a tieto prostriedky by sa museli hradiť z bežných príjmov z daní z príjmu fyzických osôb.
Tak isto dochádza k reforme financovania materských škôl. Treba rátať, že nám klesne v rámci samosprávy. Týka sa to miest a obcí zo 70 % zhruba na 55, 5 % daň z príjmov fyzických osôb, zvyšné zdroje ostávajú štátu na financovanie pedagogických zamestnancov materských škôl, ale nie sú tam zahrnutí zamestnanci nepedagogickí typu upratovačiek alebo kuchýň, ktoré zostávajú na pleciach samosprávy.
Tak isto treba rátať, že očakávame v budúcom roku tiež nápor na ceny energií, ktoré môžu mať výrazný dopad na stav financií alebo financovania ako takého alebo aj kondíciu miest a obcí.
Z toho pohľadu, samozrejme, aj transakčná daň na to bude vplývať. Dôjde k reálnemu zníženiu, zníženiu disponibilných príjmov v rámci miest a obcí, ktoré môžete sanovať len niekoľkými spôsobmi, a to sú, buď zvýšite dane, dane môžte zvýšiť buď na miestne typu za prenájom, za majetok, alebo máte odpad, prípadne máte možnosť rozvojovú daň a tak ďalej. To máte vlastné plnenie rozpočtu.
Na druhej strane máte možnosť, znížite investičné aktivity, tým pádom šetríte v rozpočte tieto zdroje, aby ste ich použili na krytie bežných výdavkov, a to sú platy a chod samospráv ako takých. Očakávam, že obidva budú naplnené, pretože sa dostávame na hranu, čo sa týka financovanie ako takého.
No a čo mňa alebo prečo som sa rozhodol predložiť tento návrh. Dochádza k problémom dofinancovaniu projektov, respektíve projektov, ktoré sú z EŠIFu, či Európske štrukturálne a investičné fondy alebo dotácie. V rámci týchto európskych zdrojov je to 8 %, ktoré musíme dofinancovávať, ak hodnotíme. A druhé percento v rámci dotácie je to 20 až 30 %, záleží, z ktorej dotačnej schémy je to plnené.
Z toho pohľadu sa dostaneme pod reálny problém, že tieto zdroje nebudú, čo ak už nemáte vlastné investičné zdroje, ak neviete kryť ani externé zdroje s vlastným dofinancovaním, sa dostávate do veľkých problémov. Z tohto pohľadu by to bola veľká chyba a bolo by to úplné zabrzdenie renovácie alebo obnovy miest a obcí, úplné zabrzdenie aj mikroekonomiky, ktorá v rámci týchto obcí je.
Preto tento návrh, tento návrh hovorí o tom, aby obce a mestá mohli použiť rezervný fond na krytie bežných výdavkov a je to dôležité prečo v tomto čase, pretože už teraz sa tvoria rozpočty, už teraz kolegovia zo samosprávy kalkulujú, ako tieto zdroje využiť a čo najefektívnejšie pre rozvoj svojich miest a obcí.
Rezervný fond, ako viete, sa tvorí vládnym prebytkom rozdielu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, pričom pod príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet všetkých, čiže bežných aj kapitálových príjmov a to isté sa týka aj výdavkovej časti.
No a ako dokážu vôbec obce vytvoriť vôbec nejaký rezervný fond.? No ako som spomínal, buď neinvestujete, tým pádom všetko, čo máte a možno z toho niečo ušetríte a v rámci bežných výdavkov, to znamená v rámci platov alebo znížite stavy, dokážete niečo ušetriť, dáte to do rezervného fondu a ten rezervný fond máte už určité pravidlá použitia, buď sú to mimoriadne udalosti, môžte kryť potom bežné výdavky, alebo sú to kapitály ako také, na bežný výdavok to neviete použiť.
Alebo je pár samospráv, a tu musím hodnotiť hlavne v mestách, kde dokážeme aj v takomto čase vytvoriť tie prebytky, ale aby tiež z toho tu niekto nevytváral, že sa tvoria nejaké miliónové prebytky. Môžem príklad mesta Kežmarok, kde sme možno šiestimi rokmi dokázali tvoriť zhruba milión eur prebytok v rámci nastavenie mesta, dnes to je okolo 200-tisíc. To znamená, aby ste rátali ten rozdiel, pritom došlo k inflačnému nárastu aj miezd, aj zvýšeniu platieb, aj zvýšeniu dane z príjmov fyzických osôb. Jednoducho tieto opatrenia, ktoré som všetky spomínal, majú za následok to, že sme na pokraji tvorby vôbec rezervy. Tieto rezervy sme potrebovali alebo sme používali na krytie kapitálov, to znamená v prvom rade sú to dofinancovania v rámci projektov, ktoré som spomínal, či sú to európske zdroje, európske fondy, alebo dotačné. Alebo potom v rámci, ak neboli také možnosti, aj sme kryli z časti úvery, platby úverov, aby sme mohli investovať. V tomto prípade sa dostávame do situácie, že už to nebudeme schopní a vtedy potrebujeme pomoc buď štátu, respektíve úpravu zákonov, tak aby sme mohli nejako prežiť.
Preto vám dávam tento návrh zákona, ktorý doplnenou úpravou umožní obciam a mestám a vyšším územným celkom do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Ako uvádzam následne v tomto návrhu, je zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu n,a roky 2026 až 2028. To znamená, dnes platí táto výnimka zo zákona pre rok 2024 a tento návrh zákona predlžuje túto výnimku ešte aj na budúci rok na rok 2025.
Z tohto pohľadu očakávam, že to bude najťažší rok. Ja ho osobne očakávam ako najťažší, a otvorene to hovorím pred všetkými, s tým, že ak sa nám podarí budúci rok preklenúť, tak následné roky, následné roky by už mali priniesť zlepšenie v rámci financovania samospráv a táto situácia by mala už len zlepšovať.
Toto opatrenie nám pomôže preklenúť, neviem, nerieši to ten problém, pretože problém ostáva a tých peňazí je málo. Toto je opatrenie, ktoré je síce kozmetické, ale niektorým z nás v rámci samosprávy to pomôže. Ďakujem pekne.

vymazať 44.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií aj ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správ a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, základná otázka, pred ktorou stojíme, podľa mňa je tu tá, či si majú obce a mestá roztopiť svoje rezervné fondy. Zhrňme si ale, čo tomuto kroku alebo čo tomu dnešnému dňu predchádzalo a aká je tá genéza.
Tak vláda najprv nedofinancuje naše mestá a obce, všetky rozumné a prepočítané návrhy doslova šmarí do koša a na zvyšok v roku 2024 do regiónov hodí len akúsi 50-miliónovú ohlodanú kostičku, ktorú si majú mestá a obce nejako rozdeliť so sľubom, že v roku 2025 sa to snáď nejako vyrieši. Pretože na rok 2025 my dnes nemáme nič iné, len akýsi prísľub, že sa to vyrieši, že bude dobre.
Po druhé, následne cez konsolidačný balíček, ktorý tu už bol spomínaný, vezmú na ďalšie roky mestám a obciam z podielových daní ešte aj to málo, čo im zostáva, jedno celé percento v prípade miest a obcí a pol percenta v prípade vúciek, samosprávnych krajov, aby mali asi peňazí pre istotu ešte menej.
A na záver, a teraz teda pozor, sa podľa mňa aj tak trošku už až drzo a víťazoslávne príde s návrhom, aby si samosprávy až do konca roku 2025 mohli roztápať svoje vlastné, naozaj krvopotne v krízových časoch nasporené rezervné fondy určené na krytie predovšetkým havárií, na krytie bežných výdavkov. Celý tento, inak ako paškvil sa to nedá nazvať, nájdete pod tlačou 528 a aby to celé nestačilo, tak celé zdôvodnenie návrhu má jednu stranu A4, konkrétne dôvodová správa, ktorá zdôvodňuje, má štyri riadky. Na štyroch riadkoch tu ideme ako keby ospravedlňovať nevyhnutnosť tohto opatrenia rádovo v miliónoch eur, na štyroch riadkoch jednej A4.
Toto ma naozaj veľmi mrzí, pretože chýba mi tu akákoľvek koncepcia, akékoľvek nejaké systémové riešenia a naozaj nestretávame sa tu tento rok prvýkrát v tejto veci, my sme túto istú vec do konca tohto roka, do roku 2024 v apríli tohto roku podporili. Ale varovali sme zároveň a povedali sme jasne, že toto sa nesmie opakovať alebo nesmie sa toto diať pomaly každý mesiac, alebo čo každý mesiac, pomaly každé dva-tri týždne, že samosprávy či už prostredníctvom ZMOS-u, alebo Únie miest Slovenska, alebo ďalších, alebo aj SK8 pravidelne hovoria a pýtajú a tú ruku nejakým spôsobom, nechcem povedať slovo, nastrkujú, ale jednoducho pýtajú si to dofinancovanie, pretože len za prvých sedem mesiacov tohto roka bola tá sekera 120 mil., aj preto sme my s kolegyňou Hanuliakovou predkladali na začiatku septembra dofinancovať týchto 120 mil. Pretože to bola presne sekera, 84 – mestá a obce plus 36 – kraje, to bolo tých 120 mil., tá medzera za prvých sedem mesiacov roka 2024.
Ale nie, vy ste toto odmietli, dali ste mestám a obciam 50, krajom 20, dali ste im 70 a potom dnes hovoríte, že sme boli položení na kolenách ako samosprávy.
A, pán poslanec, ja vás si veľmi vážim aj ako človeka, aj ako primátora, ale toto by sme mohli hovoriť možno my opoziční poslanci a poslankyne, ale, ale veď vy vládnete. Vy nemôžte po roku, ako tu predkladáte veci, povedať, že ste na kolenách. Potom naozaj choďte od toho a nechajte to tak, lebo toto mi príde absolútne alibistické a nepatričné, až nenáležité vyjadrenie.
Vrátim sa teda ale k meritu veci a k tomu, že aj MIRRI pravidelne hovorí, a hlavne v osobe štátneho tajomníka, že teda na regiónoch vám záleží, že bývalé vlády, citujem, neurobili nič, ale vy idete ako píla.
No ale pozrime sa, čo ste za rok stihli v našich regiónoch. Obce a mestá oberáte o ich základné príjmy, čím mnohé obce donútili vypnúť, už aj nočné osvetlenie ste donútili vypnúť. A to opäť nie sú moje slová, ale práve vy, pán navrhovateľ a pán poslanec, vy ste to hovorili dnes 15.37 h, že obce vypínajú už aj nočné osvetlenie. Ale ako môžu vypínať nočné osvetlenie, veď vy vládnete.
Stihli ste na budúci rok zvýšiť dépeháčku a ohroziť už i tak nestabilné finančné krytie už prebiehajúcich investičných projektov. A nezabudnime, že všetky boli naceňované ešte aj minulý rok na 20 % DPH, takže budeme veľmi zvedaví, že ako sa toto bude vyvíjať nasledujúce mesiace.
Po tretie, vašou chaotickou politikou, žiaľ, ohrozujete regionálne eurofondy.
Po štvrté, zavedením transakčnej dane, ktorou ste sa inšpirovali vo Venezuele, ohrozujete mestské, obecné a krajské podniky a predovšetkým tie dopravné, pretože tie si to, bohužiaľ, naozaj zlížu.
Ďalej, zvyšovaním mýta v kombinácii s ďalšími opatreniami výrazne zdražujú cestovné lístky vo verejnej autobusovej doprave.
Po ďašie, mnohé zákony predkladáte bez konzultácie so samosprávou, úplne ignorujete napríklad Úniu miest Slovenska. A bez konzultácie dokonca aj s nami ako niektorými poslancami, ja si pamätám, nebolo to tak dávno, pár mesiacov dozadu, my sme mali záujem sa zúčastniť ako poslanci tej vašej novozriadenej rady pre regióny a súdržnosť, či ako sa to presne nazýva, a nám bolo odpísané, ak sa nemýlim, že tam nie sme vítaní, že z kapacitných dôvodov sa už nezmestíme. Veď to snáď nemyslíte vážne.
Je tu systematická šikana starostov a primátorov, s ktorými politicky nesúhlasíte. Vládne dotácie uvoľňujete nepremyslene a aj to len pre svojich straníckych starostov a opäť nie je to len náš dojem, ale máme tu 60-obyvateľové osady ako napríklad Babinec, okres Rimavská Sobota, v ktorej smerácky starosta dostal 60-tisíc na hádzanárske ihrisko. Pri vodovodoch a kanalizáciách ste sa nezmohli na nič viac, než na prípravu akéhosi dokumentu, už dvestoprvého, ktorý bude predstavený niekedy na jar budúceho roku. Čiže po šestnástich mesiacoch vládnutia víťazoslávne ukazujete plán, ako, ukážete plán, že ako budovať tie vodovody a kanalizácie na Slovensku, naozaj. Eurofondy sa používajú na projekty, ktoré nemajú dlhodobý význam. Vidíme to stále, tých príkladov je stále viac a viac.
Pri pomoci menej rozvinutým regiónom sa vláda nezmohla na nič iné, ako na zmenu ich názvu na prioritné. To bolo všetko, čo sa pre ne urobilo za ostatný rok. Obce ste odmietli adekvátne dofinancovať, neplatíte im dokonca ani za stavebné úrady a teraz ich nútite prejesť ich vlastné rezervné fondy.
Zákon o verejnom obstarávaní sa nemenil v záujme obcí, ale vlastného biznisu. Život a majetok ľudí v obciach a mestách bol ohrozený novými trestnými kódexami, novým Trestným zákonom. Nekompetentná ministerka kultúry dokonca zrušila opravy regionálnych kultúrnych pamiatok, hradov a zámkov, tie bijú na poplach. Jedna celá sezóna, jeden celý rok 2024 bol nenávratne zmazaný a sezóny boli prakticky zrušené a teraz ešte nejdem zachádzať do kaštieľa v Budmericiach a podobne. Keď už sme pri ňom, tam sa 6. augusta skončili prehliadky pre verejnosť kvôli ukončeniu zmluvy medzi ministerstvom kultúry a budmerickým obecným podnikom, a práve tento dôvod je dôležitý, že tu sa šikanujú už nielen obce ako také, ale už aj obecné podniky, ktoré v prevažnej miere, aj toto bol ten príklad, zamestnávali že zdravotne znevýhodnené osoby. Ešte aj tieto osoby ste odstavili od príjmov.
Zhoršením finančnej situácie krajov ste donútili koniec koncov, a to je jeden z najlepších príkladov, jeden za všetky, tak Trenčiansky kraj, váš pán župan, pán Baška, ponúkol nemocnice v Trenčianskom kraji, ak sa nemýlim, bola to, boli to Bojnice, Považská Bystrica a tretiu si nespomeniem, za jedno euro samosprávam, mestám a obciam.
A trenčiansky župan do dôvodovej správy napísal, že ich nevie nejakým spôsobom sanovať a starať sa o ne, pretože mu v tom bráni prijatá legislatíva v podobe konsolidačného balíka. Toho konsolidačného balíka, za ktorý on sám hlasoval a dvihol ruku a vďaka jeho hlasu prešiel. Takže všetky tieto body, všetky tieto veci dokresľujú a podčiarkujú ten stav, v ktorom sa nachádzame a ja s vami musím, pán poslanec, len a len súhlasiť. Povedali ste absolútnu číru pravdu, ale mali by ste na ňu právo z opozičných lavíc, veľmi zle sa počúva z tých koaličných, kde hovorím, my sme aj radi niekedy pomohli, ale už len naozaj ešte raz spomenutý dôvod, že z kapacitných dôvodov nám neumožníte ani len zúčastniť sa rady pre regióny a súdržnosť, je niečo tak bizarné, tak, tak absurdné, že je to až naozaj neuveriteľné.
V apríli prvýkrát keď sa toto predkladalo, sme to podporili, pretože sme varovali zároveň pred tým, že ale naozaj že dobre, situácia je zlá, ale musíme to, teraz je naša psia povinnosť to podporiť, pomôcť, jednoducho nadýchnuť sa. Lenže varovali sme pred tým, že nemôže sa to opakovať a nemôžme sa tu znovu stretnúť v októbri alebo v novembri s tým istým, na tom istom, jednoducho na tom istom mieste. Mrzí ma, že je november a naše slová sa do bodky naplnili. Je 4. či 5. november a riešime absolútne to isté, tie problémy sú ešte väčšie dokonca a ešte väčšie budú, pretože sa tým obciam a mestám jednoznačne tie peniaze rozkotúľajú a vy ste správne uviedol všetky tie dôvody, kvôli ktorým sa tak udeje.
Toľko asi pre túto chvíľu. Ďakujem pekne.