22. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán Ferenčák, no treba povedať, že my riešenia máme, len my teraz nevládneme. A ja sa musím zase opakovať, že vy ste neni žiadny nový politik. Vy tu už ste boli aj s predchádzajúcou vládou a ja dúfam, že ste aj niečo robili a že ste hľadali nejaké riešenia a že ste ich aj vtedy mali. Otázka je, že prečo ste ich nepredložili do dnešného dňa.
A ja nesúhlasím s vami, že taká reforma trvá roky, že kým sa prejaví. Podľa mňa to je rok, dva, tri a keby ste na začiatku volebného obdobia prišli s nejakým naozaj dobrým návrhom, tak na konci ste už mohli žať tie výsledky.
Ja chápem, že je to ťažká diskusia, ale jednoducho od politikov, ktorí stále hovoria, aké majú skúsenosti a koľko rokov teda aj tu naozaj pôsobili v tých samosprávach, by som naozaj čakala oveľa viac.
No a ešte k tomu pánovi Ódorovi. Ja už som normálne aj zabudla na jeho meno a že sa vôbec teraz znova vyskytlo v tejto rozprave, ale neviem, či ste čítal Bielu knihu od pána Ódora, ktorú nechal k reforme samospráv a kľudne sa ňou inšpirujte, je tam podľa mňa veľmi veľa dobrých vecí, ktoré naozaj si osvojte a môžu sa aplikovať.
Takže naozaj tvrdiť, že pán Ódor nič v tejto téme neurobil a zase povedzme si, aké boli jeho možnosti, hej, za to obdobie. Súhlasím s vašou výhradou, k tomu sa neviem vyjadriť, že či dal, nedal samosprávam, ale každopádne si myslím, že pán Ódor urobil pre nejakú zmenu fungovania samospráv možno oveľa viac, jak SMER za 12 rokov jeho predchádzajúcich vlád.
Takže toľko, ďakujem.

To trošku pobavilo aj mňa, ale ďalší v poradí, pán Dubovický.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, pán primátor, ja som asi minulý týždeň načal tú tému, že asi tuná bude trošku širšia diskusia a chcem sa poďakovať, že držíme sa vecne, aspoň sa snažíme. Ale dovoľte, aby som priblížil bližšie váš návrh, s ktorým môžme povedať, že viem sa stotožniť. Viem sa stotožniť s tým návrhom, s tým, že uvedomujem si v akom finančnom, akej finančnej situácii sú samosprávy, čomu čelia a aké výzvy tie samosprávy čakajú v roku 2025 aj v ďalších rokoch.
Ale zároveň by som vás chcel požiadať, ešte kým začnem. Vaša kolegyňa zo strany SNS, keď si pozriete bod 30, tlač 452, neviem, či ste tu boli, ona predstavila návrh zákona, ktorý zoberie ďalšie desiatky miliónov samosprávam. Ja verím tomu, že ak to myslíte úprimne aj s tým rezervným fondom, tak tento zákon zastavíte. Je to tlač 452 a návrh troch poslancov. Lebo v takomto prípade budeme naďalej v tom začarovanom kruhu a budeme si torpédovať samosprávy. Vy chcete pomôcť, na druhej strane máme tu návrhy vládnej SNS, ktorej je všetko úplne že jedno.
Tak ako sa bijú do hrude, že ich absolútne nezaujíma, ako dopadne ten konsolidačný balíček. Oni tam proste to chcú mať. A práve si myslím, že takto by tá politika nemala fungovať. Lebo my v prvom rade potrebujeme hľadať riešenia a v druhom rade vy ako vládna koalícia vládnete v súčasnosti a práve vy by ste mali prinášať tieto riešenia, ale, naopak, dochádza ku, z jednej strany od vás povedzme chcete pomôcť, z druhej strany dochádza k torpédovaniu samospráv.
Čo som chcel povedať. Ďalšia vec je, že bolo tu veľakrát povedané, čo sa týka reformy verejnej správy aj pár týždňov dozadu, aj keď som mal komunikáciu s pánom poslancom Muňkom, že oni dajú na stôl, resp. vy ako vláda dáte na stôl reformu verejnej správy. Ja som povedal, však jasné, však my budeme len nejakým spôsobom radi a ešte keď nás prizvete k tomu, aby sme sa mohli k tomu aj vyjadriť, prípadne priniesť nejaké naše návrhy, ja to celkovo vítam. Ale odvtedy prešlo zase niekoľko týždňov a nevidím ani náznak. Vy ste povedali, že ZMOS na tom pracuje. Ja by som bol veľmi rád, keby aj ZMOS nejakým spôsobom, lebo sme tu ústavní činitelia, sme parlamentní poslanci, aby aj oni predstavili nejakú víziu, akým smerom sa to hýbe.
A prečo práve o tom rozprávam, rozprávam práve o tom, lebo v súčasnosti fakt že niekoľko rokov sme so samosprávami nerobili nič, a potom čo sa udialo za predchádzajúcej vlády pre tie samosprávy, deje sa im momentálne ešte teraz a ešte viac aj vďaka konsolidačným balíčkom, aj vďaka tomu, že opäť inflácia nám rastie.
Aj vďaka tomu, že prichádzajú také návrhy na samosprávy alebo transakčná daň a kopec ďalšieho, kde vytvorí zase ďalšie náklady pre tie samosprávy vo výške zase, to už by som si dovolil povedať v stovkách miliónov eur.
Neviem, či ste si všimli, ale dneska aj na denníku vyšli rozhovory so starostami a primátormi obcí na východnom Slovensku. Určite ste to čítali a oni sami tvrdia, že asi nás čaká fakt že ten, to najťažšie obdobie, čo sa týka samospráv a momentálne tie straty budú v niekoľkých miliónov eur. Tam aj pán primátor mesta Prešov spomína o sume 5 miliónov eur. To je presne inak tá podobná suma, ktorá nám vyšla, plus-mínus sa to dá pohybovať štyri, šesť. Na konci dňa nevieme, aký bude vývoj financií budúci rok, čo prinesie samosprávam, ale všetko je v nejakých štatistických číslach. Takže áno, máme obrovský problém, máme výpadok a vďaka tomuto výpadku mestá, ako ste aj vy spomenuli, majú problém vôbec na bežné služby alebo bežnú údržbu hľadať financie.
Ale, prepáčte, keď to tak poviem, ale s určitosťou nemôžeme všetci všetko zvaľovať na Ódorovú vládu alebo na vládu pána Matoviča, môžem mať hocijaký názor, ale z úcty si ho nechám pre seba. My sme prišli o niekoľko rokov, čo sa týka reformy ako takej pre tie obce, lebo ja poznám starostu, ktorý je starostom pre 26 obyvateľov a mne to pripadá až smiešne, že vlastne nechcem povedať, že načo, ale sú to zase naše financie, ktoré by sa nejakým spôsobom dali použiť lepšie. A na druhej strane napríklad pár príkladov, hovorím ten spôsob, akým si my vyberieme tú reformu verejnej správy, je nejaký spôsob, ktorý si my nájdeme, ale napríklad Francúzsko v rokoch 2014-2016 prijalo reformu územného usporiadania z počtu regiónov 22 na 13. Opäť, potvrdilo sa to, že sa znížili náklady a zvyšovala sa efektivita správy.
No za čím my čakáme proste? My potrebujeme nájsť tie milióny pre tie samosprávy. A aj tak ako som pred pár týždňami rozprával v rámci nejakých návrhoch, ktoré sú uvedené, dostupné na internete, tá konzervatívna reforma verejnej správy nám prinesie 300 miliónov. To je tá konzervatívna. A tá najliberálnejšia až do výšky nejakých 800 miliónov. To sú tie peniaze, ktoré by sme potrebovali momentálne v tých samosprávach. Ja rozumiem, že ten rezervný fond je momentálne asi jediný spôsob, ako udržať ako tak tie samosprávy funkčné, ale aj to nie všetky. Ale nemyslím si, že pôjde o nejaké koncepčné riešenie.
Takže a aby sme si aj povedali, že ten rezervný fond slúži na krytie mimoriadnych výdavkov. A to môže sa stať nebodaj nejaké nešťastie alebo nebodaj fakt že spadne nejaký most alebo hocičo iné. A povedzme, že tá samospráva použije tieto, tento rezervný fond na niečo, čo nepredvídala a takto príde zase o peniaze, ktoré by vedela použiť na veci, na ktoré ten rezervný fond slúži. Takže tu je odo mňa taký varovný prst, že dobre, na jednej strane máme rezervný fond, ale na tej strane druhej môže sa hocičo stať a tá samospráva na konci dňa bude nedofinancovaná a nebudeme mať ani financie na tie mimoriadne výdavky.
Nebudem to ani tak ďalej naťahovať. Ja, my sme sa rozprávali, vy určite viete, ja viem, že aká je momentálne situácia v tých samosprávach. Ja by som vás chcel požiadať, aby sme sa tu nestretli budúci rok v októbri, že budeme schvaľovať opäť takýto zákon na rok 2026, ale chcem vás požiadať, aby ste v prvom rade ten návrh poslancov a všetky návrhy, ktoré prichádzajú, ktoré by poškodili samosprávam, stopli u vás a minimálne ak budú prechádzať ďalej, tak aspoň s tými dátami, ktoré napríklad pri tom zákone, tlač 452, boli zavádzajúce a nezobrali alebo nezohľadnili dáta, ktoré tam napísali ministerstvá, tak vás chcem ešte raz pekne požiadať, ako poďme sa baviť o reforme a tento návrh, aby sa už budúci rok do pléna nedostal.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pán poslanec.
Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Lackovič, máte slovo.

Ďakujem ti, Richard. Ešte ako doplním trošku, tak aby to nebolo, ty si to naznačil, ale aby to nebolo o tom, že Progresívne Slovensko nevie prinášať riešenia. Tak, práve naopak, že my tie riešenia prinášame aj na túto schôdzu. My sme sa o tom ešte nebavili a pôjde to možno na programe, na program zajtra doobeda alebo poobede.
Ale zoberte si napríklad aj novelu poplatku za miestny rozvoj, ktorú sme predložili na túto schôdzu, bod 42, ak sa nemýlim, tak aj tam napríklad ukazujeme, že akým smerom sa chceme hýbať, keď chceme pomáhať samosprávam. Aj v rámci tejto novely poplatku za rozvoj vieme elegantne, efektívne pomôcť a nestojí nás to veľa námahy, lebo to sú veci, ktoré sú skôr takého že technického charakteru. V rámci tej novely poplatku za rozvoj napríklad rozširujeme možnosť využitia a výnosu aj na stavebné úpravy, opravy, rekonštrukcie. Pretože niekedy nie je rozumné postaviť niečo úplne nové, ale napríklad modernizovať už to postavené.
Po druhé, rozširujeme účel, na ktorý je možné použiť výnos poplatku za rozvoj, napríklad na cintoríny, krematória, infraštruktúru obecnej, mestskej polície a tak ďalej.
Po tretie, taktiež rozširujeme možnosť využitia aj na úhradu kapitálových výdavkov na kúpu nehnuteľného majetku. Po štvrté upravujeme hornú hranicu sadzby z 35 na 50 a po piate zvyšujeme vymožiteľnosť toho poplatku pred developermi najmä, ktorí menia vlastníctvo a potom poznáme to. Stalo sa to aj v Bratislave, že ujdú a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže Progresívne Slovensko má konkrétne riešenia a predložené aj na túto schôdzu, ktoré pomáhajú významne najmä aj teda v tomto prípade starostom a starostkám, už keď si zoberieme konkrétne do ruky napríklad ten takzvaný miestny poplatok za rozvoj. Verím teda, že ho podporíme všetci spoločne.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Dostál, odovzdávam mu týmto slovo.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak nakoniec je asi aj dobre, že pán poslanec Ferenčák nestihol v piatok predniesť, či v stredu predniesť tento návrh, lebo to by sa tu určite nerozvinula takáto zaujímavá diskusia, z ktorej sme sa aj mnohé dozvedeli o jeho pohľade na, na samosprávy ich financovanie, aj celkovú, celkové nastavenie a potrebné zmeny. Rokujeme o návrhu, aby rezervný fond bol aj ďalší rok použiteľný aj na bežné výdavky. Bolo to aj v predchádzajúcich rokoch, bolo to opatrenie, ktoré malo zmierniť dopady kríz, ktoré sme tu v predchádzajúcich rokoch zažívali, či už išlo o covidovú krízu, teda pandémiu, alebo energetickú krízu, alebo aj potom, samozrejme, ten nešťastný Matovičov balíček.
A teraz sa opäť to opatrenie, ktoré malo byť iba rok, potom sa predĺžilo a teraz sa opäť, opäť predlžuje. Problém toho návrhu je, je v tom, že naozaj to, čo malo byť akási výnimka na dočasné preklenutie, sa schvaľuje nanovo a nanovo, až sa človek začína obávať, že či, či sa z tej výnimky nestane pravidlo a potom, potom v podstate zmysel rezervného fondu ako nejakých odložených peňazí, ktoré na nepredvídateľné výdavky majú samosprávy, sa tým, sa tým poprie a raz tie peniaze budú, budú chýbať.
Treba povedať, že to, čo povedal pán poslanec Ferenčák v rámci rozpravy, že problém v samospráve nevznikol posledný rok, je pravda, a teda reagoval tým na kritiku zo strany kolegov z Progresívneho Slovenska. Je to tak, to v akom stave sú dnes samosprávy, nie je zodpovednosť iba súčasnej vlády, samozrejme. Ale zase na druhej strane je rovnako nekorektné tvrdiť, že súčasná situácia samospráv je iba dôsledkom toho, ako tu pôsobili a čo robili vlády v predchádzajúcom volebnom období. A teda, keď zoberieme, že vláda SMER-u alebo, áno, vlády vedené SMER-om tu nie sú iba posledný rok, ale, ale pomaly už trinásť rokov, tak ten podiel a zodpovednosť SMER-u, a teda aj HLAS-u, ktorý zo SMER-u vzišiel, je významný, a teda určite to nemožno odbiť tým, že súčasná vláda je pri moci len rok, a teda za ten rok nemohla urobiť zázraky. Ten, povedal by som, že macošský prístup štátu a politikov na štátnej úrovni k samosprávam je niečo, čo sa tu deje je dlhodobo. Pán poslanec Ferenčák tu spomínal ten daňový bonus a rodinný balíček, ktorý teda hnutie OĽANO si vymyslelo ako, ako svoju agendu, pretlačilo cez parlament a zaplatili ho, respektíve jeho významnú časť zaplatili, samozrejme, samosprávy a očakávalo sa, že si samosprávy samy nájdu, nájdu zdroje. Samozrejme, že takto sa to robiť, robiť nemá. Ale zasa, zase ako vravím, je to, je to dlhodobejšia vec. Zažívame to teraz, či už zmenu toho podielu z podielových daní, pravidelné veci typu zvyšovania minimálnej mzdy, čo spomínal aj pán poslanec Ferenčák, že štát si to odhlasuje, schváli a potom aj samosprávy, vy to zaplaťte, ale, samozrejme, že aj podnikatelia alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa alebo teraz aj v podstate konsolidácia, ktorá pôjde aj na úkor, na úkor samospráv. A potom, potom sa to premieta do toho, že štát dofinancováva samosprávy a opakovane rozhoduje o tom, že nejaké ešte ďalšie, ďalšie prostriedky uvoľní, preto aby samosprávy prežili ešte ten, ten rok, čo ako, a to som rád, že tu je zhoda, nie, nie je systémové riešenie a takto by sa to robiť, robiť nemalo.
Ale teda naozaj je problém, že napríklad prenesený výkon štátnej správy nie je dostatočne financovaný, pričom ústava hovorí, že na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy, úrad za štát, štát veľmi rád využíva tú prvú vetu a tú druhú vetu si veľmi nevšíma a upozorňuje na to, na to aj Najvyšší kontrolný úrad. Ja som sa na to opakovane ako poslanec Národnej rady pýtal niektorých členov vlády v rámci interpelácie hodiny otázok a tiež som sa snažil na ten problém, problém poukazovať. A rovnako tak nevieme celkom presne, ako je to s tými originálnymi kompetenciami, lebo vláda v roku 2011 alebo teda respektíve Národná rada pri schvaľovaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložila ho do Národnej rady. Vláda neskôr teda, bola to, myslím, druhá Ficova vláda, urobila audit vo vzťahu k samosprávam, ale nebol to komplexný audit, keďže, keďže neriešil aj štátnu správu a nevieme celkom presne, presne porovnať, že ako je ktorá kompetencia financovaná. Zaujímavé inakšie je, že táto úloha dodnes nie je splnená a túto úlohu inicioval, inicioval vtedy opozičný, opozičný SMER a potom bol dlhé roky pri vláde a nesplnil to.
No a čo je systémové riešenie? Systémové riešenie je, samozrejme, že nechať samosprávam aj viacej financií a nebrať im ich pri každej príležitosti, rešpektovať ústavu, ktorá hovorí o tom, že keď sa prenášajú kompetencie na samospráv, tak to má byť sprevádzané aj financiami, dať samospráve, samospráve aj väčšie kompetencie a väčšiu zodpovednosť, lebo pri všetkých výhradách, ktoré možno mať aj voči, voči samospráve, tak samospráva ako celok hospodári oveľa zodpovednejšie ako štát.
A potom som veľmi rád, že tu aj v tej predchádzajúcej rozprave a aj zo strany pána poslanca Ferenčáka ako predstaviteľa vládnej koalície jednej z koaličných strán zaznela otázka komunálnej reformy, municipalizácie, spájania obcí. To len, čo mi na tom trošku, trošku prekáža, je, že tu hovoril skôr ako primátor a zástupca únie miest a nie ako predstaviteľ vládnej koalície. Lebo vy ste síce povedali, že my v únii miest sme za a už sme prišli s nejakým návrhom a teraz je to v rukách ZMOS-u, ale je to v rukách parlamentnej väčšiny, parlamentná väčšina má, má možnosti v tom niečo zmeniť. Zdá sa mi, že by bolo alibistické myslieť si, že ZMOS, ktorý reprezentuje aj množstvo tých malých obcí, ktorých by sa komunálna reforma dotkla, teraz príde s nejakým návrhom, ktorým to podporí, že 90 % obcí príde s iniciatívou, že chceme prísť o nejaké právomoci a presunúť ich na nejaké vyššie celky alebo nebodaj sa, sa úplne zrušiť, hoci nemusí sa tá reforma realizovať tak, že by sa tie obce rušili, len výkon správy sa prenesie na vyššiu, vyššiu úroveň. Čiže nemyslím si, že je to v rukách ZMOS-u, je to v rukách, v rukách samosprávy, keď pán poslanec Ferenčák hovoril, že aj PS-ko malo Ódora, no tak dobre, to nechám tak, že čo mohol premiér Ódor reálne spraviť v tejto oblasti, aj SaS-ka bola vo vláde, bola. Že čo sme robili? No, no napríklad ja môžem za OKS v tejto chvíli povedať, že, že to, čo ste tu vy prezentovali, že únia miest hovorí, že z tých 3-tisíc obcí by sme mohli ísť na 300, tak my sme tu mali ako OKS – občianska konzervatívna strana napísané vo volebnom programe v roku 2006, čiže pred 18-timi rokmi. Jedno z opatrení bolo zníženie počtu samostatných samosprávnych a správnych celkov zo súčasných takmer 2 900 na úrovni obcí ich združením do približne 300 prirodzených spádových území, mikroregiónov vrátane samostatných mestských regiónov vymedzených na základe regionalizačných kritérií, najmä spádovosti.
Takže som rád, že teda taká veľká zhoda je. No my sme ani v roku 2006 ako OKS, ani neskôr sme nemali taký veľký počet poslancov ako SMER. Takže nemohli sme to, nemohli sme to presadiť, ale teda vítam, že, že aj v koalícii sa nájde niekto, kto nad tým uvažuje. Problém je, že slovenské vlády sa líšia tým, že vo svojom programovom vyhlásení buď spomenú, že treba riešiť aj otázku municipalizácie a komunálnej reformy, a teda, že aspoň o tom diskutovať, alebo to nespomenú, nespomenú vôbec. Aj tie, čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili, ale, bohužiaľ, vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktoré to ani nespomenú. Takže som rád, že aspoň o tom diskutuje.

vymazať

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem za korektné vystúpenia, o tom je presne diskusia aj v Národnej rade, že si máme povedať a možno, vidíte, s prekvapením zistíme, že koľko máme akých spoločných názorov a som videl, že s pánom Dostálom máme spoločnú reč nakoniec, aj keď už v roku 2006 v podstate mali návrh, a môžme tiež sa pýtať, prečo v roku 2024 stále pri striedaní všetkých, rôznych vlád nie je to stále dokonané. A to je možno aj taká odpoveď na tie otázky, ktoré tu vyvstali, že prečo za ten rok alebo prečo tak neviete rýchle konať. Lebo bez aktérov je to nemožné. Vy musíte zapojiť tých aktérov, ktorí sú v území, jednoducho nemôžte obísť akúkoľvek, by som povedal, stavovskú organizáciu, ktorá zastupuje, to sa nedá. Jediná možná reforma, ktorá je možná v samospráve, a tu si možno treba povedať, ak sa aj politické všetky strany zhodnú, že z toho nebudú vytĺkať politický kapitál. Pretože ktokoľvek by chcel meniť samosprávu, akákoľvek opozičná strana si z toho začne vytĺkať svoju politiku. Môžem porovnať korektné vystúpenie pána Dostála alebo pána Dubovického a potom vy ste mali také aj politické narážky na tento návrh zákona, ktorý som dával. Jednoducho je to ľahké si vytĺcť zo samosprávy politiku, len ono to neprinesie výsledok.
A možno to je tá chyba, ktorá je u nás, že takýto konsenzus jednoducho v základných otázkach by mal existovať naprieč politickým spektrom a naprieč stavovskými organizáciami. To je taká hodená rukavica, berte to, treba sa povzniesť nad politiku, niekedy nad rôzne tie zafarbenia, treba si povedať, sú veci, ktoré sú potrebné spraviť a keď sa nespravia dnes, tak to spadne na tých ďalších. A nikto nevie povedať, kto bude ten ďalší a potom na neho bude a potom jemu budú vykrikovať a ty si mohol a prečo si to takto nespravil a si to mohol za polroka spraviť. No presne tam isto bude, kde v roku 2006, keď bol návrh OKS a boli aj pravicové vlády a jednoducho to nespravili. Čiže príde do toho štádia, ja predpokladám, že to štádium je blízko, pretože financovanie je nedostatočné a netreba to zvaľovať, ešte raz, možno tak korektne poviem, nie je to problém posledného roka. Je to problém dlhodobý a má na to vplyv to, čo sa udialo za posledných, povedzme najhoršie obdobie je takých štyri-päť rokov, hodnotím.
Boli to obdobia, ktoré, áno, niektorí hovoria, veď covid kto zavinil, no kto zavinil covid, hej? Čiže netreba tiež hovoriť, energetická, kto vedel, že bude vojna? Kto z vás vedel, že bude vojna na Ukrajine? Že tak vzrastú ceny energií, proste to sú všetko zdroje, ktoré sa uberajú, ktoré nepribúdajú a logicky, keď vždy len beriete a nepridávate, tak vznikne problém. A ten problém vzniká a sa nabaľuje, nabaľuje a vy to nevyriešite za mesiac ani za polroka, to sa nedá jednoducho.
Preto sú tu návrhy, ktoré zmierňujú dopady. Toto, čo predkladám, nie je systémové riešenie, zodpovedne vám to prehlasujem, nie je to systémové riešenie, to je riešenie na jeden rok, skončí, nič viac, nič menej, končí, dobre? Je to len preto, že ešte niektoré samosprávy majú rezervné fondy, pri príprave rozpočtu môžu kalkulovať, ako použijú tieto zdroje. Možno by som sa vrátil späť, a to k pánovi Dostálovi, definíciu rezervného fondu kto stvoril? Mal som také od kolegov zo samospráv otázky, že a vôbec prečo my máme reštrikciu, keď niečo ušetríme, že nám niekto prikazuje, že to môžte použiť len takto. Prečo nám rovno tie peniaze nedáte k dispozícii a si ich použi, ako chceš.
A teraz sa tu hádame, prečo rezervný fond má byť tak použitý alebo onak. Veď to je opäť zákon, ktorý tu bol prijatý, a zákony sú tu na to, aby sa menili a keď zistíme, že je tu nejaký zákon o rezervnom fonde, ktorý robí problémy samosprávam, tak ho zrušme. A načo ho máme a potom diskutujeme tu stále dookola, že posunúť to o rok, o rok, lebo len rezervný fond môžeš na kapitály použiť, prečo? Veď v rámci samosprávy treba veriť už starostom a primátorom, oni nesú svoju zodpovednosť o použití. A sami dobre viete, že primátor nerozhoduje o použití zdrojov, o tom rozhoduje mestské alebo obecné zastupiteľstvo. Čiže je to v rozhodnutí mestského a obecného zastupiteľstva, primátor maximálne alebo starosta podpíše uznesenie, to je celé, alebo rozpočtovú zmenu.
Takže treba trošku viacej dôverovať a možno aj takýto zákon, aby sme sa tu stále k tomu nevracali, v budúcnosti prehodnotiť jeho užitočnosť v systéme, že či vôbec má zmysel, alebo nemá zmysel. Poďme sa vrátiť k tým úplne veciam, ktoré nám blokujú alebo ktoré nám bránia rozvoju. A toto beriem, mňa tak napadla, ako pán Dostál hovoril, že presne to je vec, prečo vôbec má reštrikciu nejakú použiť rezervný fond. Veď keď si vytvorím rezervu ako doma v peňaženke máte a niekto vám zakáže to použiť, len môžeš kúpiť auto. A prečo? Ja si za to, keď mám sťažené výdavky, no tak si ich použijem nasledujúci mesiac na sťažené výdavky, veď to je úplná logika, ktorá mi z toho teraz vyplynula a s tým plne súhlasím.
Je to návrh, ktorý som predložil, je to návrh, ktorý mám s kolegami prekomunikovaný, veľmi rád akejkoľvek diskusie sa zúčastním, v rámci mojich skúseností vidím, že máme aj spoločné názory naprieč rôznymi politickými spektrami, už jedno, či koaličné, opozičné. Reforma alebo zmena samosprávy je téma všetkých a buď k nej príde, alebo nepríde. A keď k nej nepríde, tak raz k nej dôjde, už otázka, kto si to bremeno ponesie, tak bude na jeho pleciach.
Ďakujem za podporu tohto zákona.