23. schôdza

Vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o druhom návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým prichádza do parlamentu Ficova vláda a jej pán minister financií Kamenický v tomto volebnom období. Podobne ako ten prvý návrh rozpočtu, podľa ktorého sa riadi krajina v tomto kalendárnom roku, je to rozpočet, ktorý sa tvári ako konsolidačný, ale je konsolidačný nedostatočným a zvláštnym spôsobom. Vyberie alebo skonsoliduje sa 2,7 mld. eur na základe balíčka, ktorý už bol schválený, ale teraz bol zase menený, takže bohvie, koľko sa nakoniec vyberie. Ale jedna miliarda sa nedá na zníženie deficitu, ale dá sa na vyššie výdavky. V tomto sme opäť unikátni, sme krajina, ktorá ide konsolidovať, ale zároveň ide zvyšovať výdavky.
Je pravda, že tohtoročná alebo tento rok schválená budúcoročná konsolidácia je lepšia, o niečo lepšia ako tá, ktorú minulý rok si presadila vládna koalícia, podľa ktorej fungovala krajina tento rok, lebo tá tohtoročná konsolidácia vlastne žiadnou konsolidáciou nebola a vláda prostredníctvom zvyšovania daní, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov zvýšila príjmy štátneho rozpočtu, ale nevyužila to na zníženie deficitu, využívala to jedine na zvýšenie výdavkov, na to, aby mohli viacej rozhadzovať. To, čo majú obe konsolidácie a oba návrhy rozpočtu spoločné, je, že konsoliduje sa predovšetkým, ak nie takmer výlučne, na strane príjmov. Na strane výdavkov je to iba symbolické. Dá sa povedať, že inak to vlády vedené SMER-om ani nevedia. Vedia vybrať viac peňazí od ľudí, viac peňazí od firiem, čo vlastne sú takisto peniaze od ľudí, akurát sprostredkovane. A takýto spôsob konsolidovania a riadenia verejných financií znižuje životnú úroveň a zároveň tlmí ekonomický rast. Vyššia daň z príjmu právnických osôb spolu so zavedením transakčnej dane, ktorá takisto zvyšuje náklady firmám a spolu s ďalšími daňami a poplatkami zhoršujú postavenie Slovenska na mape z hľadiska záujmu investorov, ohrozujú konkurencieschopnosť Slovenska a budú znamenať nižší hospodársky rast.
Otázka je, či by ten rozpočet mohol byť horší. Nepochybne by mohol byť horší, ak by žiadna konsolidácia nebola. Pán minister Kamenický hovorí o tom, že sa všetci, alebo takmer všetci zhodneme na tom, že konsolidácia je potrebná. S tým možno súhlasiť, konsolidácia je potrebná. Nezhodneme sa však na tom, akým spôsobom sa má konsolidovať. Pán minister tu hovoril v piatok vo svojom vystúpení, že tá konsolidácia nie je ľahká. Veď to nikto netvrdí, že konsolidácia, ktorá by bola na strane výdavkov, ktorá by znamenala šetrenie, by ľahká bola, ale vy sa o to ani nepokúšate. A rozhodne by tá konsolidácia a ten návrh rozpočtu mohli byť lepšie, keby konsolidácia bola dôslednejšia, keby sa šetrilo a úspory výdavkov sú možné. Sú možné v spotrebe štátu, sú možné v platoch a ďalších nákladoch, ktoré má verejná správa, a sú možné aj v oblasti prerozdeľovania a sociálnych transferov, ktoré sú plošné, hoci by mali byť adresné.
Ja som to spomínal už pri diskusii o konsolidačnom balíčku, povedzme v tej oblasti sociálnej, prišiel s tým inštitút INESS. Ak by sa zrušili 13. dôchodky, dalo by sa ušetriť 828 mil. eur. Ak by sa prešlo na tú vianočnú verziu, tak by sa dalo ušetriť 500 mil. eur. My máme v krajine 13. dôchodky, hoci reálne vieme zabezpečiť zdroje na 11 a teda miesto toho, aby sme mali tých štandardných 12, tak ešte tu máme 13, lebo vládne strany SMER a HLAS potrebujú robiť populistickú politiku. Na prídavkoch na dieťa napríklad, keby boli adresné a neplošné, dalo by sa ušetriť 272 mil. eur. Na skrátení rodičovského príspevku na dva roky 354 mil. eur. Keby obedy zadarmo boli adresné, teda by boli určené iba tým, ktorí sú na to odkázaní, dalo by sa ušetriť 160 mil. eur. Zrušenie alebo zadresnenie vlakov zadarmo 30 mil. eur. Zrušenie štátnej podpory hypoték 50 mil. eur. A tak ďalej a tak podobne.
Ešte sa dotknem tých dôchodkov, o ktorých hovoril pán minister Kamenický, spomínali ich tu viacerí vystupujúci z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú výrazne ovplyvňuje práve dôchodkový systém a pán poslanec Muňko, ktorý ako jeden z mála koaličných poslancov vystúpil, vlastne spochybňoval potrebu II. piliera, že čo z neho máme. No II. pilier prispieva k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, teraz prispieva menej, ako by mohol, ale nie preto, že je to II. pilier, ale preto, ako doňho vlády vedené SMER-om zasahovali a deformovali ho. A pán poslanec Muňko tu v piatok vôbec vystupoval ako poslanec vládnej strany, ktorá sa práve dostala k moci po rokoch vlády pravicových vlád, ktoré robili reformy a teraz sa čuduje, čo všetko tu bolo zavedené, pritom z tých 18 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, už 13 alebo 13,5 roka, alebo teda 13 rokov vládol SMER, či už sám, alebo ako najsilnejšia koaličná strana. Čiže všetko, čo potreboval...
=====

.. čuduje, čo všetko tu bolo zavedené. Pritom z tých 18 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, už 13 alebo 13,5 roka, alebo teda 13 rokov vládol SMER, či už sám alebo ako najsilnejšia koaličná strana. Čiže všetko, čo potreboval, SMER mohol za ten čas upraviť, zmeniť. Roky sme aj opozícia, aj odborníci upozorňovali, že treba šetriť, že v dobrých časoch netreba rozhadzovať, treba šetriť, pripravovať sa na horšie časy a ja som to tu viackrát spomenul vo svojich vystúpeniach k návrhu rozpočtu. Vy ste nepočúvali a ukázalo sa, že je to pravda. Prišli krízy a Slovensko bolo nepripravené. Vy teraz hovoríte, že Matovič, Heger, Ódor, Matovič, Heger, Ódor, ale ak by bol SMER pri moci v čase covidu, v čase začatia vojny na Ukrajine, v čase energetickej krízy, tak takisto by tie výdavky narástli, takisto by boli deficity oveľa vyššie, ako boli za tých, za tých dobrých čias. V tom čase zvyšovali, výrazne zvyšovali výdavky všetky európske krajiny, rástli deficity, dokonca v iných európskych krajinách a v iných krajinách eurozóny výraznejšie ako na Slovensku. Ten rozdiel je v tom, že tie krajiny boli bohatšie, že tie krajiny si to mohli dovoliť, lebo boli na to pripravené. Slovensko pripravené nebolo a bolo nepripravené vašou vinou, vinou vlád SMER-u.
A teraz opäť varujeme, že treba šetriť, nie vyberať viac, lebo bude to mať následky na ekonomiku, bude to mať následky bezprostredné na životnú úroveň obyvateľstva v podobe drahoty a vyšších cien, ale aj tie sprostredkované, ktoré sú možno ešte závažnejšie, lebo povedú k zníženiu ekonomickej aktivity a k spomaleniu hospodárskeho rastu, na čo opäť doplatia obyvatelia svojou nižšou životnou úrovňou. Ale je to niečo ako za socializmu, kde sa tiež prezentovalo, čo všetko sa vybudovalo, ako rastie životná úroveň. Áno, v porovnaní s minulosťou rástla, ale zaostávali sme v porovnaní s okolitým demokratickým svetom, v ktorom fungovali trhové ekonomiky a tak je to i dnes. Slovensko sa prepadá, Slovensko prestalo dobiehať Západ a Slovensko sa prepadá a zaostáva už aj za krajinami, ktoré boli postkomunistické ako my, ktoré boli kedysi na porovnateľnej úrovni alebo dokonca na nižšej úrovni. A aj teraz vláda nie je schopná šetriť, nie je schopná robiť žiadne reformy a dokonca spochybňuje aj Európsku úniu. Zatiaľ iba verbálne, ale určite to bude mať dlhodobý vplyv na postoj obyvateľstva, napríklad na voličov vládnej koalície, a pričom reformy a členstvo v Európskej únii sú tie zásadné faktory, ktoré viedli k povzneseniu Slovenska k ekonomickému rastu a k zlepšovaniu životnej úrovne nášho obyvateľstva.
Vy robíte všetko opačným spôsobom, a preto tento rozpočet nie je možné podporiť a my ho ani nepodporíme.
Ďakujem.

Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie ekonomicky správne, zmysluplné, fakt radosť počúvať. Ja normálne zopakujem jednu tvoju vetu, ktorú si povedal, úplne pravdivú a tú fakt by sme mali mať všetci na pamäti. Treba šetriť, nie zvyšovať príjmy rozpočtu. Presne takto to má byť, pretože problém Slovenska nie sú, nie je nedostatok príjmov. Problém Slovenska sú extrémne rýchlo rastúce výdavky. A jednoducho problém rastúcich výdavkov žiadne zvyšovanie príjmov jednoducho nevyrieši. Ak budeme drancovať ľudí a drancovať ekonomiku, maximálne sa podarí, že možno sa tie problémy na chvíľu prekryjú. Ale, bohužiaľ, keďže tie výdavky rastú extrémne a ešte viac, tak možno ani len to na tú chvíľu to neprekryje.
No a presne tak, ešte II. pilier, k tomu sa stihnem vyjadriť. To je asi jediná vec kde, keďže sú to osobné dôchodkové úspory každého jedného sporiteľa, kde tie peniaze reálne sú. Všade, kde má vláda, kde majú politici dosah, tie peniaze chýbajú so zhoršujúcim sa trendom. Čiže chválabohu, že zatiaľ vláda nesiahla v tomto roku, vlani už siahla ale proste stále tu hrozí deštrukcia II. piliera a skutočne aj my, ale hlavne ľudia sporitelia musíme robiť všetko pre to, aby sa jasne povedalo, že nie, vláda, to sú neni peniaze, na ktoré, ktorými vláda môže skúšať sanovať svoje problémy, to sú peniaze ľudí odložené na ich dôchodok a odložené na to, aby sa v dôchodku mali dobre.
Takže ešte raz ďakujem pekne a stihnem ešte to povedať, ak by Robert Fico v 2013. neurobil veľmi, veľmi škodlivé zmeny v II. pilieri, dnes tam nemuselo byť 16 mld., ale 30 mld. dôchodkových úspor. Toto je, bohužiaľ, to nešťastné riadenie krajiny.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vraciam požičané, tak aj ja sa si dovolím doplniť vaše vystúpenie jednou korekciou. Ja by som možno povedal, že podľa mňa netreba úplne skákať na tú hru, ktorú sa snaží koalícia tu masírovať, masírovať ľudí na Slovensku, aj bilbordami a všetkou tou možnou kampaňou, že za všetko môže minulá vláda. Akože treba to dvoma vetami nejak okomentovať a vysvetliť, ale ja si myslím, že oveľa dôležitejšie je pripomínať ľuďom aj voličom tejto koalície, že jednoducho máme tu vládu, ktorá prišla v nejakej situácii a v tej situácii sa mohli rozhodnúť, že buď hodia to šetrenie na ľudí a budú sa vyhovárať na minulú vládu, to je to, čo spravili, alebo zamaká táto vláda, reálne bude hľadať nejaké úspory na strane štátu a keď už naozaj vyžmýka z toho, čo sa len dá, že už viac úspor nevie nájsť, tak potom povie, milí ľudia, my sme spravili, čo sme mohli a teraz musíte už šetriť aj vy. A toto tá vláda jednoducho nerobí. A myslím, že to treba dookola opakovať a pripomínať, že sú tu hmatateľné dôkazy. O tomto, jednoducho čo tie tryskáče. Tryskáče na ministerstvo obrany. Za to môže minulá vláda? Osemdesiat miliónov eur na to idete vyvaliť. Predražené IT projekty. Za to môže minulá vláda? Veď vy idete za to vyvaliť tie peniaze. Dvojité platy. Ja chápem, že to sú smietky akoby v tom veľkom rozpočte, ale je to symbolika. Za to môže minulá vláda, že vy ste si zdvihli platy? Veď ako nežartujte. Veď aj tí ľudia, veď to vidia a počúvajú. Zbytočné kamery na školy, predražený nákup hasičských áut. Za to môže minulá vláda? Veď vy ste tieto projekty naštartovali a sú predražené. Jednoducho toto je realita a keby ste na týchto položkách šetrili tak ľudia by nemuseli platiť vyššie dane a vyššie poplatky. Tak to proste je.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Zvlášť ďakujem pánovi kolegovi Hargašovi, ktorý reagoval na to, ako som sa vracal k tomu, že kto je zodpovedný za súčasný stav verejných financií a ďalej tu myšlienku rozvíjal. Čo bola bezprostredná reakcia na to, o čom som hovoril. Teda ja budem opäť reagovať na neho.
Jednak chcem povedať, že, že toto je taktika, ktorú SMER robí dlhodobo. Robí ju od začiatku. Najprv za všetko mohol Dzurinda, Dzurindove vlády. Potom za všetko mohla Radičová, Radičovej vlády. Teraz neviem, ako by oni fungovali, keby neboli tie ich vlády prerušované nejakými inými vládami, lebo vždy to potrebujú na niekoho hodiť. Ja súhlasím s tým, že je dôležitejšie rozprávať o tom, čo teraz mohli urobiť, ako teraz mohli šetriť, že tá situácia sa mohla, mohla... (rečník sa obrátil za seba) poprosím, buďte ticho, ako sa tá situácia mohla, mohla riešiť teraz a neriešia ju. Alebo riešia to, riešia to nedostatočne. Ale dôležitý je aj ten kontext, a to možno my máme inú skúsenosť, lebo ja keď som sa pripravoval na to vystúpenie, no tak som si spomenul na svoje vystúpenia k rozpočtom, ktoré tu do parlamentu nosil za smeráckych vlád pán minister Kažimír a mal som taký pocit déja vu, že vtedy som im hovoril, že treba šetriť, lebo sú dobré časy a treba sa pripraviť na zlé časy. A tie zlé časy naozaj, naozaj prišli. Tak som mal potrebu to povedať.
A, pán poslanec Viskupič, áno, ten dôchodkový systém, dobre, že v tomto konsolidačnom balíčku a v tomto rozpočte sa naňho nesiaha, ale v minulosti ho smerácke vlády tak deformovali, že mohlo byť v oveľa lepšom stave a mohli sme mať oveľa v lepšom stave aj udržateľnosť verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nič viac necharakterizuje aj tento rozpočet ako to, že Robert Fico ešte pred pár mesiacmi striktne odmietal zvýšenie dane z pridanej hodnoty a mňa nazýval klamárom. No a dnes tu máme bezprecedentné zvýšenie DPH o 3 percentuálne body o 1,8 mld. eur, o 330 eur na každého občana vrátane batoliat, ktoré, samozrejme, zaplatia ľudia. Ten istý Robert Fico chcel tak konsolidovať, tak chcel prestať zvyšovať výdavky a tak chcel znižovať deficit, že pre tento rok vyrobí nový deficit a následne nový dlh 7,6 mld. eur. No a v rozpočte 2025 vyrobil pre budúci rok ďalších 3,7 mld. eur nových výdavkov. K tomu, samozrejme, ešte budúci rok sa vyrobí alebo vyrobí 6,5 mld. deficitu, čo sa, samozrejme, tiež stane následne dlhom.
No a pán minister financií chcel byť tak ambiciózny v konsolidácii, až ambiciózne zariadil, že celú konsolidáciu, pardon, zvýšenie príjmov, lebo iná konsolidácia fakticky nie je, zaplatia ľudia a pán minister nebude robiť takmer nič. No, pardon, bude účtovať zvýšené výdavky a bude pozerať, koľko naplánovaných príjmov mu reálne do toho rozpočtu nebude prichádzať. Rozpočet je však zákon, kde sa asi najviac reálne stretajú občania a štát. Občania a firmy plnia príjmovú stránku rozpočtu, no a úloha štátu je prísť so zodpovedným rozdelením vyzbieraných zdrojov tak, aby boli finančne zabezpečené všetky úlohy štátu. Nikto nespochybňujeme určitú mieru daňového, odvodového zaťaženia. Pretože všetci vnímame, že štát má určité nespochybniteľné a nenahraditeľné úlohy, ktoré musí zabezpečiť. Rozpočet je tak akousi každoročnou zmluvou medzi občanmi a vládou o zabezpečovaní funkčnosti Slovenska.
No a asi prvým článkom tejto zmluvy by malo byť to, že by sme sa mali prikrívať tak veľkou perinou, na akú máme. Ale teda tento článok sa dlhodobo nedodržiaval. Vlastne všetky vlády, nikdy sa nedodržiaval. A už nebudem strácať čas určovaním, že kto je za to zodpovedný. V situácii, keď Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet počas svojej existencie, tak základná odpoveď je jednoduchá. Zodpovedné sú všetky vlády, ktoré doteraz vládli. A baviť sa môžeme o tom, ktorá viac a ktorá menej. Ktoré vlády aj pri vytvorenom deficite skôr vytvárali prorastové prostredie a tie, ktoré svojimi rozhodnutiami len podporovali stagnáciu Slovenska. Dostali sme sa postupne do situácie, keď je skutočne celospoločenská zhoda, že pokračovať v ďalšom zadlžovaní je cesta do Grécka, resp. cesta do pekla.
No a súčasťou dohody medzi vládou a občanmi v situácii, keď teda vláda hovorí ľuďom, že na financovaní štátu sa musia podieľať výrazne viac, o 5 mld. viac sa podujal vybrať budúcoročný rozpočet od ľudí a firiem, čo je teda 22-percentný medziročný nárast, by teda malo byť, že na oplátku vláda bude tiež šetriť na sebe. Teda aspoň ten minimum alebo to minimum, že nebude zvyšovať výdavky. Že škrtne neefektívne výdavky, že ušetrí na svojej prevádzke, že sa uskromní na luxuse, napr. nebude kupovať luxusné lietadlá, či najluxusnejšie a navyše predražené priestory pre štátne inštitúcie ako napr. ministerstvo športu.
To najmenej, čo vláda v tejto situácii musí urobiť, ak si teda váži vlastných občanov, daňových poplatníkov, že sa zaviaže, že aspoň nebude zvyšovať celkové výdavky. No a ak sa rozhliadnem po EÚ, tak túto zmluvu s občanmi všetky konsolidujúce krajiny bez výnimky dodržali. No, bohužiaľ, jedna výnimka existuje, je ňou práve Slovensko. Aktuálna konsolidácia a, pardon, aktuálna koalícia a premiér Robert Fico si absolútne nevážia občana. Ako jediná konsolidujúca krajina Slovensko zvyšuje vládne výdavky, a zásadne, o 3,7 mld., teda o 12,2 percenta. No a tým je povedané všetko. Koalícia si neváži slovenských občanov. Koalícia si neváži dokonca ani vlastných voličov. Všetkým takýmto zásadným rastom výdavkov ukázali, poviem to, vztýčený prostredník. A čo je rovnako zlé, vláda týmto rozpočtom jasne prezentuje, že si absolútne neváži ani tvorcov hodnôt. Podnikateľov ..
=====

...no a tým je povedané všetko. Koalícia si neváži slovenských občanov, koalícia si dokonca neváži ani vlastných voličov. Všetkým takýmto zásadným rastom výdavkov ukázali, poviem to, vztýčený prostredník. A čo je rovnako zlé, vláda týmto rozpočtom jasne prezentuje, že si absolútne neváži ani tvorcov hodnôt, podnikateľov, malých, stredných, veľkých, proste všetkých. Môžete chcieť byť sociálnodemokratická strana či vláda, to je legitímne, samozrejme, ale aj tak si musíte vážiť tvorcov hodnôt a vytvárať im zmysluplné podmienky pre fungovanie. Pretože hodnoty je potrebné najprv vytvoriť, až potom je možné časť z nich distribuovať. Nijak inak spoločnosť fungovať nevie. Tvorcovia hodnôt majú v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Či sa to páči alebo nepáči sociálnodemokratickým vládam, alebo ako v slovenskom prípade skôr populistickej vláde, žijú z plodov práce tvorcov hodnôt. Ak príjmy z daní a odvodov zamestnancov alebo aj príjmy z daní a odvodov sú možné len vtedy, ak majú kde pracovať. Nová hodnota vzniká len v produktívnej časti ekonomiky a konsolidačný balík a na neho nadväzujúci rozpočet, bohužiaľ, má nulový rastový potenciál. Absolútne chýbajú opatrenia pomáhajúce rastu ekonomiky. Opatrenia, ktoré by nám pomáhali vyrásť z problémov. Čas sa kráti, preto na záver mojej a vlastne aj celej rozpravy k rozpočtu zhrniem základné fakty, čo nás čaká.
Rozpočet na rok 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky. Aktuálne prognózovaný rast 2,3 až 2,5 % považujem za ťažko dosiahnuteľný. Som dokonca pesimistickejší, ako je aktuálny rýchly odhad medziročného rastu v treťom kvartáli, ktorý je len 1,2 %. Budeme radi, ak sa v roku 2025 vyhneme stagnácii. Inflácia sa očakáva na úrovni približne 6 %, čo bude trikrát vyššia inflácia, ako bude európsky priemer. Myslím si, že týmto číslom môžeme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách. Týmto číslom skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať úspory, rovnako ako všetkým ostatným občanom. Cielený deficit rozpočtu v roku ´25 tých spomínaných 4,72 % HDP je stále druhým najvyšším deficitom v eurozóne. V roku 2025 si tiež budeme musieť požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld. eur. Na porovnanie v roku 2022 bolo potrebných len 6 mld. Náklady na dlhovú službu brutálne rastú. Len veľmi rýchlo, v roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok približne 1,5 mld., budúci rok takmer 2 mld. V roku 2027 nás budú už splátky dlhu stáť vyše 2,5 mld. eur. Porovnajme so sumou 13. dôchodku, ktorý je 0,85 mld. pre tento rok. To sú fakt strašné peniaze, ktoré platíme za správu nášho dlhu. Konsolidácia, ktorá je v rokoch ´26 a ´27, v tých druhých zvyšných dvoch rokoch rozpočtu, je v rozpočte definovaná ako znižovanie deficitu o 1 % a potom o 0,7 %, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Rozpočet, alebo táto časť rozpočtu pre ďalšie roky je len papierovým cvičením, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tieto roky rozpočtu označila, že ten rozpočet je nerealistický a skutočne je nerealistický. Hrubý dlh v tomto roku bude takmer 59 %, v roku 2025, budúci rok, sa očakáva prekročenie hranice 60 %, čo je inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy.
Slovenská konsolidácia je takmer celá zameraná na zvýšenie príjmov. Zaplatia ju ľudia, firmy, štát fakt šetrí iba minimálne. Dobrý príklad toho, že by to mohlo ísť aj inak, je Malta, ktorá v roku 2025 inak plánuje najvyššiu konsolidáciu v eurozóne a celá je zameraná, celá je zameraná na znižovanie výdavkov štátu.
Rozpočet na rok 2025 považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koalície, ktorý zásadne poškodí občanov aj celú ekonomiku. Konsolidačná ambicióznosť vlády sa pretavila jedine a len do legislatívnej schopnosti vyžmýkať z občanov a firiem 5 mld. eur navyše. Či sa teda vláde túto sumu aj podarí získať ukáže čas. Smutným príbehom tohto rozpočtu je zásadný rast výdavkov o 3,7 mld. eur, o ich efektívnosti zásadne pochybujem a viaceré avizované výdavky nesú znaky nezmyselnosti či pravdepodobnej korupcie. Slovensko a nás občanov čaká smutný rok pod vedením vlády, ktorá absolútne rezignovala na budovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky a na prijímanie prorastových opatrení. Namiesto toho sa celý rok venovala sebe, svojim stoličkám a svojim záujmom. Neschopnosť efektívne vládnuť vidíme denne a budú to cítiť ľudia aj celý budúci rok.
Takýto zlý rozpočet nie je možné podporiť a celý poslanecký klub SaS budeme hlasovať proti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca tri faktické.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Viskupič, upozornil si, že táto vláda, ale ani iné vlády nerešpektujú tú zásadu, ktorá by mala byť prirodzená v hospodárení, že by sa mal každý zakrývať iba takou perinou, na akú má. A teda zaujímavé, že ľudia, firmy obvykle to dokážu, verejná správa s tým má problém. A ako si správne povedal, Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Čiže tá zodpovednosť je na všetky vlády, ale nemôže byť rovnomerne rozložená, lebo treba si položiť aj otázku, kto vládol v časoch, keď sme ako krajina vyrovnaný rozpočet mohli mať. Tam neboli, teda v tej situácii všetky vlády. Vlády SMER-u, keď boli naposledy pri moci, nepochybne, ak nie celé, tak väčšinu toho volebného obdobia vyrovnaný rozpočet mať mohli. Bola na tom slovenská ekonomika a slovenské verejné financie tak, že mohli, len by museli krotiť svoju túžbu rozhadzovať. A áno, keď sa bavíme dnes o tom, čo môžu robiť, tak šetriť môžu, ale môžu šetriť iba ak by robili aj nejaké reálne reformy. Napokon z tých reforiem, ktoré sa udiali za Dzurindových vlád, vlády SMER-u žili dlhé roky, hoci profitovali na ich kritike, na tom si naháňali politické body, ale najprv tie reformy nechali nedotknuté, alebo iba veľmi mierne oproti tomu, čo oni hovorili, do nich zasiahli. Potom ich začali deformovať viac a viac. Nerobili žiadne vlastné reformy a jasné, že potom to malo následok na zníženie ekonomickej výkonnosti celej krajiny a že sa dnes Slovensko prepadá na úplný spodok aj postkomunistických krajín, aj takých, ktoré boli kedysi ďaleko-ďaleko za nami a je to zodpovednosť SMER-u.

Pán kolega Viskupič, hovoril si, že tento zákon roka je akýmsi vzťahom, akýmsi stretnutím medzi občanom a štátom a poukázal si na to, že to je veľmi nevyvážené. Že štát ide minúť viacej peňazí, ako dokáže vytvoriť a tie peniaze si ide vybrať od ľudí. To znamená, sebe pridáva a ľuďom berie. Ja ťa ešte doplním, že čo tento zákon roka zasieva v našej spoločnosti. Zasieva veľmi veľkú medzigeneračnú nerovnováhu a okrem toho generácie stavia proti sebe. Už len čo urobil s daňovým bonusom. Daňový bonus je vzťah medzi tou najmladšou generáciou a pracujúcou generáciou. Ten daňový bonus ideme oholiť, ideme ho zredukovať. Potom generácia, ktorá pracuje, ktorá vytvára hodnoty, a generácia, ktorá už si užíva dôchodok, tak tam medzi nimi bol vzťah, ktorý sa volal rodičovský dôchodok. Ten úplne zničili. Z rodičovského dôchodku urobili trhací kalendár. A skupina ľudí, na ktorú ja poukazujem, to sú učitelia, ktorí v roku 2024 nedostali nič naviac. A keď sa niečo nezmení a nedostanú nič naviac ani v roku 2025 a uvidia na výplatnej páske to, čo majú teraz, tak vlastne ich posielame, v tej miere sociálneho statusu ich posielame dole kopcom. Štátny tajomník pána ministra povedal, že školstvo je skokan roka. A ja hovorím, že je skokan roka školstvo, ale dole kopcom. Lebo ak zabudnete na učiteľov a na jednotlivé generácie, tak zasievate do tejto spoločnosti veľké, veľké rozbroje, veľký nepokoj. Ľuďom sa bude žiť zle a to nie je len to, že sa im bude žiť zle, ale že jedna generácia alebo jedna profesia voči druhej budú mať zlé vzťahy. A to je zlé.