23. schôdza

Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, ekonomicky správne, zmysluplné, fakt radosť počúvať. Ja normálne zopakujem jednu tvoju vetu, ktorú si povedal, úplne pravdivú a tú fakt by sme mali mať všetci na pamäti. Treba šetriť, nie zvyšovať príjmy rozpočtu. Presne takto to má byť, pretože problém Slovenska nie sú, nie je nedostatok príjmov. Problém Slovenska sú extrémne rýchlo rastúce výdavky. A jednoducho problém rastúcich výdavkov žiadne zvyšovanie príjmov jednoducho nevyrieši. Ak budeme drancovať ľudí a drancovať ekonomiku, maximálne sa podarí, že možno sa tie problémy na chvíľu prekryjú. Ale, bohužiaľ, keďže tie výdavky rastú extrémne a ešte viac, tak možno ani len to na tú chvíľu to neprekryje.
No a presne tak, ešte II. pilier, k tomu sa stihnem vyjadriť. To je asi jediná vec kde, keďže sú to osobné dôchodkové úspory každého jedného sporiteľa, kde tie peniaze reálne sú. Všade, kde má vláda, kde majú politici dosah, tie peniaze chýbajú so zhoršujúcim sa trendom. Čiže chvalabohu, že zatiaľ vláda nesiahla v tomto roku, vlani už siahla, ale proste stále tu hrozí deštrukcia II. piliera a skutočne aj my, ale hlavne ľudia sporitelia musíme robiť všetko pre to, aby sa jasne povedalo, že nie, vláda, to sú neni peniaze, na ktoré, ktorými vláda môže skúšať sanovať svoje problémy, to sú peniaze ľudí odložené na ich dôchodok a odložené na to, aby sa v dôchodku mali dobre.
Takže ešte raz ďakujem pekne a stihnem ešte to povedať, ak by Robert Fico v 2013. neurobil veľmi, veľmi škodlivé zmeny v II. pilieri, dnes tam nemuselo byť 16 mld., ale 30 mld. dôchodkových úspor. Toto je, bohužiaľ, to nešťastné riadenie krajiny.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vraciam požičané, tak aj ja sa si dovolím doplniť vaše vystúpenie jednou korekciou. Ja by som možno povedal, že podľa mňa netreba úplne skákať na tú hru, ktorú sa snaží koalícia tu masírovať, masírovať ľudí na Slovensku, aj bilbordami a všetkou tou možnou kampaňou, že za všetko môže minulá vláda. Akože treba to dvoma vetami nejak okomentovať a vysvetliť, ale ja si myslím, že oveľa dôležitejšie je pripomínať ľuďom aj voličom tejto koalície, že jednoducho máme tu vládu, ktorá prišla v nejakej situácii a v tej situácii sa mohli rozhodnúť, že buď hodia to šetrenie na ľudí a budú sa vyhovárať na minulú vládu, to je to, čo spravili, alebo zamaká táto vláda, reálne bude hľadať nejaké úspory na strane štátu a keď už naozaj vyžmýka z toho, čo sa len dá, že už viac úspor nevie nájsť, tak potom povie, milí ľudia, my sme spravili, čo sme mohli a teraz musíte už šetriť aj vy. A toto tá vláda jednoducho nerobí. A myslím, že to treba dookola opakovať a pripomínať, že sú tu hmatateľné dôkazy. O tomto, jednoducho čo tie tryskáče. Tryskáče na ministerstvo obrany. Za to môže minulá vláda? Osemdesiat miliónov eur na to idete vyvaliť. Predražené IT projekty. Za to môže minulá vláda? Veď vy idete za to vyvaliť tie peniaze. Dvojité platy. Ja chápem, že to sú smietky akoby v tom veľkom rozpočte, ale je to symbolika. Za to môže minulá vláda, že vy ste si zdvihli platy? Veď ako nežartujte. Veď aj tí ľudia, veď to vidia a počúvajú. Zbytočné kamery na školy, predražený nákup hasičských áut. Za to môže minulá vláda? Veď vy ste tieto projekty naštartovali a sú predražené. Jednoducho toto je realita a keby ste na týchto položkách šetrili, tak ľudia by nemuseli platiť vyššie dane a vyššie poplatky. Tak to proste je.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Zvlášť ďakujem pánovi kolegovi Hargašovi, ktorý reagoval na to, ako som sa vracal k tomu, že kto je zodpovedný za súčasný stav verejných financií a ďalej tu myšlienku rozvíjal. Čo bola bezprostredná reakcia na to, o čom som hovoril. Teda ja budem opäť reagovať na neho.
Jednak chcem povedať, že toto je taktika, ktorú SMER robí dlhodobo. Robí ju od začiatku. Najprv za všetko mohol Dzurinda, Dzurindove vlády. Potom za všetko mohla Radičová, Radičovej vlády. Teraz neviem, ako by oni fungovali, keby neboli tie ich vlády prerušované nejakými inými vládami, lebo vždy to potrebujú na niekoho hodiť. Ja súhlasím s tým, že je dôležitejšie rozprávať o tom, čo teraz mohli urobiť, ako teraz mohli šetriť, že tá situácia sa mohla, mohla... (rečník sa obrátil za seba) poprosím, buďte ticho, ako sa tá situácia mohla, mohla riešiť teraz a neriešia ju. Alebo riešia to, riešia to nedostatočne. Ale dôležitý je aj ten kontext, a to možno my máme inú skúsenosť, lebo ja keď som sa pripravoval na to vystúpenie, no tak som si spomenul na svoje vystúpenia k rozpočtom, ktoré tu do parlamentu nosil za smeráckych vlád pán minister Kažimír a mal som taký pocit déja vu, že vtedy som im hovoril, že treba šetriť, lebo sú dobré časy a treba sa pripraviť na zlé časy. A tie zlé časy naozaj, naozaj prišli. Tak som mal potrebu to povedať.
A, pán poslanec Viskupič, áno, ten dôchodkový systém, dobre, že v tomto konsolidačnom balíčku a v tomto rozpočte sa naňho nesiaha, ale v minulosti ho smerácke vlády tak deformovali, že mohol byť v oveľa lepšom stave a mohli sme mať oveľa v lepšom stave aj udržateľnosť verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nič viac necharakterizuje aj tento rozpočet ako to, že Robert Fico ešte pred pár mesiacmi striktne odmietal zvýšenie dane z pridanej hodnoty a mňa nazýval klamárom. No a dnes tu máme bezprecedentné zvýšenie DPH o 3 percentuálne body o 1,8 mld. eur, o 330 eur na každého občana vrátane batoliat, ktoré, samozrejme, zaplatia ľudia. Ten istý Robert Fico chcel tak konsolidovať, tak chcel prestať zvyšovať výdavky a tak chcel znižovať deficit, že pre tento rok vyrobí nový deficit a následne nový dlh 7,6 mld. eur. No a v rozpočte 2025 vyrobil pre budúci rok ďalších 3,7 mld. eur nových výdavkov. K tomu, samozrejme, ešte budúci rok sa vyrobí alebo vyrobí 6,5 mld. deficitu, čo sa, samozrejme, tiež stane následne dlhom.
No a pán minister financií chcel byť tak ambiciózny v konsolidácii, až ambiciózne zariadil, že celú konsolidáciu, pardon, zvýšenie príjmov, lebo iná konsolidácia fakticky nie je, zaplatia ľudia a pán minister nebude robiť takmer nič. No, pardon, bude účtovať zvýšené výdavky a bude pozerať, koľko naplánovaných príjmov mu reálne do toho rozpočtu nebude prichádzať. Rozpočet je však zákon, kde sa asi najviac reálne stretajú občania a štát. Občania a firmy plnia príjmovú stránku rozpočtu, no a úloha štátu je prísť so zodpovedným rozdelením vyzbieraných zdrojov tak, aby boli finančne zabezpečené všetky úlohy štátu. Nikto nespochybňujeme určitú mieru daňového, odvodového zaťaženia. Pretože všetci vnímame, že štát má určité nespochybniteľné a nenahraditeľné úlohy, ktoré musí zabezpečiť. Rozpočet je tak akousi každoročnou zmluvou medzi občanmi a vládou o zabezpečovaní funkčnosti Slovenska.
No a asi prvým článkom tejto zmluvy by malo byť to, že by sme sa mali prikrývať tak veľkou perinou, na akú máme. Ale teda tento článok sa dlhodobo nedodržiaval. Vlastne všetky vlády, nikdy sa nedodržiaval. A už nebudem strácať čas určovaním, že kto je za to zodpovedný. V situácii, keď Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet počas svojej existencie, tak základná odpoveď je jednoduchá. Zodpovedné sú všetky vlády, ktoré doteraz vládli. A baviť sa môžeme o tom, ktorá viac a ktorá menej. Ktoré vlády aj pri vytvorenom deficite skôr vytvárali prorastové prostredie a tie, ktoré svojimi rozhodnutiami len podporovali stagnáciu Slovenska. Dostali sme sa postupne do situácie, keď je skutočne celospoločenská zhoda, že pokračovať v ďalšom zadlžovaní je cesta do Grécka, resp. cesta do pekla.
No a súčasťou dohody medzi vládou a občanmi v situácii, keď teda vláda hovorí ľuďom, že na financovaní štátu sa musia podieľať výrazne viac, o 5 mld. viac sa podujal vybrať budúcoročný rozpočet od ľudí a firiem, čo je teda 22-percentný medziročný nárast, by teda malo byť, že na oplátku vláda bude tiež šetriť na sebe. Teda aspoň ten minimum alebo to minimum, že nebude zvyšovať výdavky. Že škrtne neefektívne výdavky, že ušetrí na svojej prevádzke, že sa uskromní na luxuse, napr. nebude kupovať luxusné lietadlá, či najluxusnejšie a navyše predražené priestory pre štátne inštitúcie ako napr. ministerstvo športu. To najmenej, čo vláda v tejto situácii musí urobiť, ak si teda váži vlastných občanov, daňových poplatníkov, že sa zaviaže, že aspoň nebude zvyšovať celkové výdavky. No a ak sa rozhliadnem po EÚ, tak túto zmluvu s občanmi všetky konsolidujúce krajiny bez výnimky dodržali. No, bohužiaľ, jedna výnimka existuje, je ňou práve Slovensko. Aktuálna konsolidácia a, pardon, aktuálna koalícia a premiér Robert Fico si absolútne nevážia občana. Ako jediná konsolidujúca krajina Slovensko zvyšuje vládne výdavky, a zásadne, o 3,7 mld., teda o 12,2 %. No a tým je povedané všetko.
Koalícia si neváži slovenských občanov. Koalícia si neváži dokonca ani vlastných voličov. Všetkým takýmto zásadným rastom výdavkov ukázali, poviem to, vztýčený prostredník. A čo je rovnako zlé, vláda týmto rozpočtom jasne prezentuje, že si absolútne neváži ani tvorcov hodnôt, podnikateľov, malých, stredných, veľkých, proste všetkých. Môžete chcieť byť sociálnodemokratická strana či vláda, to je legitímne, samozrejme, ale aj tak si musíte vážiť tvorcov hodnôt a vytvárať im zmysluplné podmienky pre fungovanie. Pretože hodnoty je potrebné najprv vytvoriť, až potom je možné časť z nich distribuovať. Nijak inak spoločnosť fungovať nevie. Tvorcovia hodnôt majú v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Či sa to páči alebo nepáči sociálnodemokratickým vládam, alebo ako v slovenskom prípade skôr populistickej vláde, žijú z plodov práce tvorcov hodnôt. Ak príjmy z daní a odvodov zamestnancov alebo aj príjmy z daní a odvodov sú možné len vtedy, ak majú kde pracovať. Nová hodnota vzniká len v produktívnej časti ekonomiky a konsolidačný balík a na neho nadväzujúci rozpočet, bohužiaľ, má nulový rastový potenciál. Absolútne chýbajú opatrenia pomáhajúce rastu ekonomiky. Opatrenia, ktoré by nám pomáhali vyrásť z problémov. Čas sa kráti, preto na záver mojej a vlastne aj celej rozpravy k rozpočtu zhrniem základné fakty, čo nás čaká.
Rozpočet na rok 2025 spôsobí silné spomalenie slovenskej ekonomiky. Aktuálne prognózovaný rast 2,3 až 2,5 % považujem za ťažko dosiahnuteľný. Som dokonca pesimistickejší, ako je aktuálny rýchly odhad medziročného rastu v treťom kvartáli, ktorý je len 1,2 %. Budeme radi, ak sa v roku 2025 vyhneme stagnácii. Inflácia sa očakáva na úrovni približne 6 %, čo bude trikrát vyššia inflácia, ako bude európsky priemer. Myslím si, že týmto číslom môžeme ukončiť plané sľuby koalície o lacnejších potravinách. Týmto číslom skončí aj spokojnosť dôchodcov, ktorým síce 13. dôchodok vykompenzuje zvýšené náklady, ale inflácia im bude znehodnocovať úspory, rovnako ako všetkým ostatným občanom. Cielený deficit rozpočtu v roku ´25, tých spomínaných 4,72 % HDP, je stále druhým najvyšším deficitom v eurozóne. V roku 2025 si tiež budeme musieť požičať historicky najvyššiu sumu 13 mld. eur. Na porovnanie v roku 2022 bolo potrebných len 6 mld. Náklady na dlhovú službu brutálne rastú. Len veľmi rýchlo, v roku 2023 to bola necelá miliarda, tento rok približne 1,5 mld., budúci rok takmer 2 mld. V roku 2027 nás budú už splátky dlhu stáť vyše 2,5 mld. eur. Porovnajme so sumou 13. dôchodku, ktorý je 0,85 mld. pre tento rok. To sú fakt strašné peniaze, ktoré platíme za správu nášho dlhu. Konsolidácia, ktorá je v rokoch ´26 a ´27, v tých druhých zvyšných dvoch rokoch rozpočtu, je v rozpočte definovaná ako znižovanie deficitu o 1 % a potom o 0,7 %, avšak bez špecifikovaných opatrení na ich naplnenie. Rozpočet, alebo táto časť rozpočtu pre ďalšie roky je len papierovým cvičením, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tieto roky rozpočtu označila, že ten rozpočet je nerealistický a skutočne je nerealistický. Hrubý dlh v tomto roku bude takmer 59 %, v roku 2025, budúci rok, sa očakáva prekročenie hranice 60 %, čo je inak 10 % nad hornou hranicou dlhovej brzdy.
Slovenská konsolidácia je takmer celá zameraná na zvýšenie príjmov. Zaplatia ju ľudia, firmy, štát fakt šetrí iba minimálne. Dobrý príklad toho, že by to mohlo ísť aj inak, je Malta, ktorá v roku 2025 inak plánuje najvyššiu konsolidáciu v eurozóne a celá je zameraná, celá je zameraná na znižovanie výdavkov štátu.
Rozpočet na rok 2025 považujem za rozpočet ekonomickej bezradnosti vládnej koalície, ktorý zásadne poškodí občanov aj celú ekonomiku. Konsolidačná ambicióznosť vlády sa pretavila jedine a len do legislatívnej schopnosti vyžmýkať z občanov a firiem 5 mld. eur navyše. Či sa teda vláde túto sumu aj podarí získať, ukáže čas. Smutným príbehom tohto rozpočtu je zásadný rast výdavkov o 3,7 mld. eur, o ich efektívnosti zásadne pochybujem a viaceré avizované výdavky nesú znaky nezmyselnosti či pravdepodobnej korupcie. Slovensko a nás občanov čaká smutný rok pod vedením vlády, ktorá absolútne rezignovala na budovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky a na prijímanie prorastových opatrení. Namiesto toho sa celý rok venovala sebe, svojim stoličkám a svojim záujmom. Neschopnosť efektívne vládnuť vidíme denne a budú to cítiť ľudia aj celý budúci rok.
Takýto zlý rozpočet nie je možné podporiť a celý poslanecký klub SaS budeme hlasovať proti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca tri faktické.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Viskupič, upozornil si, že táto vláda, ale ani iné vlády nerešpektujú tú zásadu, ktorá by mala byť prirodzená v hospodárení, že by sa mal každý zakrývať iba takou perinou, na akú má. A teda zaujímavé, že ľudia, firmy obvykle to dokážu, verejná správa s tým má problém. A ako si správne povedal, Slovensko nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Čiže tá zodpovednosť je na všetky vlády, ale nemôže byť rovnomerne rozložená, lebo treba si položiť aj otázku, kto vládol v časoch, keď sme ako krajina vyrovnaný rozpočet mohli mať. Tam neboli, teda v tej situácii všetky vlády, vlády SMER-u, keď boli naposledy pri moci, nepochybne, ak nie celé, tak väčšinu toho volebného obdobia vyrovnaný rozpočet mať mohli. Bola na tom slovenská ekonomika a slovenské verejné financie tak, že mohli, len by museli krotiť svoju túžbu rozhadzovať. A áno, keď sa bavíme dnes o tom, čo môžu robiť, tak šetriť môžu, ale môžu šetriť iba ak by robili aj nejaké reálne reformy. Napokon z tých reforiem, ktoré sa udiali za Dzurindových vlád, vlády SMER-u žili dlhé roky, hoci profitovali na ich kritike, na tom si naháňali politické body, ale najprv tie reformy nechali nedotknuté, alebo iba veľmi mierne oproti tomu, čo oni hovorili, do nich zasiahli. Potom ich začali deformovať viac a viac. Nerobili žiadne vlastné reformy a jasne, že potom to malo následok na zníženie ekonomickej výkonnosti celej krajiny a že sa dnes Slovensko prepadá na úplný spodok aj postkomunistických krajín, aj takých, ktoré boli kedysi ďaleko-ďaleko za nami, a je to zodpovednosť SMER-u.

Pán kolega Viskupič, hovoril si, že tento zákon roka je akýmsi vzťahom, akýmsi stretnutím medzi občanom a štátom a poukázal si na to, že to je veľmi nevyvážené. Že štát ide minúť viacej peňazí, ako dokáže vytvoriť a tie peniaze si ide vybrať od ľudí. To znamená, sebe pridáva a ľuďom berie. Ja ťa ešte doplním, že čo tento zákon roka zasieva v našej spoločnosti. Zasieva veľmi veľkú medzigeneračnú nerovnováhu a okrem toho generácie stavia proti sebe. Už len čo urobil s daňovým bonusom. Daňový bonus je vzťah medzi tou najmladšou generáciou a pracujúcou generáciou. Ten daňový bonus ideme oholiť, ideme ho zredukovať. Potom generácia, ktorá pracuje, ktorá vytvára hodnoty, a generácia, ktorá už si užíva dôchodok, tak tam medzi nimi bol vzťah, ktorý sa volal rodičovský dôchodok. Ten úplne zničili. Z rodičovského dôchodku urobili trhací kalendár. A skupina ľudí, na ktorú ja poukazujem, to sú učitelia, ktorí v roku 2024 nedostali nič naviac. A keď sa niečo nezmení a nedostanú nič naviac ani v roku 2025 a uvidia na výplatnej páske to, čo majú teraz, tak vlastne ich posielame, v tej miere sociálneho statusu ich posielame dole kopcom. Štátny tajomník pána ministra povedal, že školstvo je skokan roka. A ja hovorím, že je skokan roka školstvo, ale dole kopcom. Lebo ak zabudnete na učiteľov a na jednotlivé generácie, tak zasievate do tejto spoločnosti veľké, veľké rozbroje, veľký nepokoj. Ľuďom sa bude žiť zle a to nie je len to, že sa im bude žiť zle, aleže jedna generácia alebo jedna profesia voči druhej budú mať zlé vzťahy. A to je zlé.

Marián Viskupič, podpisujem tvoju rozpravu v každom jednom bode, v každej jednej vete. Naozaj toto je rozpočet, ktorý je jeden z najhorších, ak nie najhorší rozpočet v dejinách novodobého Slovenska. Je to rozpočet, ktorý drancuje Slovákov a, samozrejme, papalášom a vládnej koalícii prináša zisky. Toto je rozpočet, ktorý znova Slovensku ukáže, o čom Robert Fico a jeho vládnutie je. O kšeftoch. Trošíčku musím povedať, že vieš, teraz vytiahla Saková s Ficom na vás tých 50 mil., tak mi príde také čudné potom, keď ťa vidím vzadu so Sakovou ako s najlepšou kamarátkou, ale to si ty, to si ty, Marián. Takže ja k tomu len toľko poviem, že určite sa nebudem dávať dokopy ja so žiadnym z týchto kšeftárov. Len poviem, že teraz na záver vystúpi Kamenický jak žlč a kopu hnoja bude hádzať na všetkých, na Ódora, na Hegera, na Matoviča, už aj na Šimečku. Lebo na tých bilbordoch si si mohol všimnúť, už aj Šimečka je, ktorý zničil Slovensko. Šimečka, ktorý naozaj teraz je v parlamente, ale nikdy nevládol. Takže toto sú oni. Hádzať špinu, hádzať žlč na iných za svoje neschopnosti a za to, čo oni robia a nevedia to robiť. Tak ako maľujú obrazy, tak aj vládnu. Naivne, amatérsky a neodborne. Ja teraz odídem preč, pretože nebudem počúvať tieto klamstvá, ktoré tu Kamenický bude rozprávať o tom, ako Matovič to tu zničil a oni sú záchrancovia sveta. Oni sú tí jediní, každú jednu zákazku už teraz predražujú. Na každej jednej zákazke zarábajú. Toto je ich rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem, samozrejme, všetkým kolegom za faktické pripomienky. Čo stihnem, skúsim reagovať.
Áno, presne tak, idem ku kolegovi Ondrovi Dostálovi. Tie dobré časy boli prejedené a tá zodpovednosť vlád SMER-u v rokoch ´12 až ´20 je jasná. Zasa, porovnávajme sa s nám najbližšími krajinami, porovnám to s Českom. V tom období od rokov 2013 až 2020, v tom dobrom období kľudu a v podstate ekonomického rastu, malo Česko štyrikrát prebytkový rozpočet. Štyrikrát prebytkový rozpočet. A v tejto dekáde zásadne znížilo aj dlh štátu. Tým pádom bolo, samozrejme, pripravené v roku 2020 oveľa, oveľa lepšie ako Slovensko, ktoré jednoducho tie dobré roky prejedlo. A čo je ešte horšie, jednoducho neprišli žiadne reformy, žiadne rozhodnutia, žiadne úpravy, ktoré by pomohli Slovensku napredovať v ďalšom období. Takže toto, bohužiaľ, je, samozrejme, objektívny a jasný fakt.
A, pán kolega Šmilňák, jednoznačne, to si veľmi dobre povedal, že tento rozpočet stavia generácie proti sebe. Ja by som to ešte zovšeobecnil, bohužiaľ, celý spôsob vládnutia aktuálnej koalície je o tom, že stavia jednotlivé generácie proti sebe a je to škoda, obrovská škoda. Lebo vo finále, či sme pravicoví, ľavicoví, sociálnodemokratickí, liberálni, progresívni, krajinu máme len jednu. A proste máme normálne že spoločných 5,4 mil. občanov a stavať generácie proti sebe je to najhoršie, čo môže akákoľvek vláda robiť. A asi viac už ani nestihnem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia. Tak prišiel čas, si myslím, že trvalo nám to nejakých 15 hodín aj nejakých pár minút na to, aby sme skončili rozpravu o rozpočte po troch dňoch. Na jednej strane chcem sa poďakovať za kultivovanú rozpravu, až na pána Pročka, ktorý tu jediný vykrikoval. Myslím si, že všetci sa snažili použiť nejaké svoje argumenty, aj keď teda s mnohými nemôžem a ani nesúhlasím a myslím si, že sa aj dosť veľa zavádzalo, a keď teda chceme byť faktickí, tak si musíme povedať fakty. Dnes sa budem, nebudem sa venovať už OĽANU, OĽANU som sa venoval dosť dlho v piatok, takže dnes by som si možno zobral radšej tie rozpravy, ktoré tu zazneli od Progresívneho Slovenska.
Maroš Viskupič, tebe sa budem špeciálne venovať dnes pri záverečnom slove. Počúval som nedeľné relácie a tam sa teda tiež narozprávalo. A poviem aj o tých tvojich 3,7 mil., ktoré donekonečna opakuješ, teda miliardy zvýšených výdavkov, a chcel by som ťa požiadať, aby si trošku aj si naštudoval niektoré veci, o ktorých hovoríš, lebo iba porovnať dve čísla rozpočet, štátny rozpočet z jedného roka na druhý a povedať, že tu sa zvýšili neviem ako neúmerne výdavky a podobne, ale obsah tých výdavkov ťa vôbec nezaujíma. To považujem za dosť populistické. Ja som, u teba som si zvykal na to, že sme komunikovali viac odborne, ale mám pocit, ja chápem, že SaS sa prepadáva v preferenciách, že musíš robiť všetko, nemáte Sulíka a musíte robiť všetko pre to, aby ste sa zviditeľnili, aby proste vás bolo počuť, ale bolo by dobré, keby sme sa bavili fakticky.
Takže k SaS. Pán Viskupič, vy veľmi dobre viete, veľmi dobre viete, že sú tu nejaké limity verejných výdavkov, ktoré nám tu zaviedla bývalá vláda a opäť, a to je proste fakt a môžete si to vyhovárať sa, koľko chcete, ale proste limity verejných výdavkov zaviedla bývalá vláda, dala si ich do zákona, nie do toho ústavného, ale do normálneho, kde teda, samozrejme, si povedali, že rok pred voľbami si urobíme výnimku, však načo by sme my dodržiavali limity verejných výdavkov a to, čo tu dneska niekto prezentuje, tak ako keby zabudol na to, čo sa tu dialo v roku 2023. A ja spomeniem aj to, že sa tu naťahovali voľby o 10 mesiacov a budem to opakovať dokola. Žiadna krajina podľa mňa si nemôže dovoliť 10 mesiacov takéhoto bezvládia, ktoré sme tu mali, lebo to, čo sa stalo, a budem odpovedať na otázky pána, aj pána Kišša, tak áno. Pán Ódor a minister Horváth oznámili, že na rok ´24 očakávame deficit vo výške 8,5 mld. Osem a pol miliardy. A pán Kišš sa pýta vo svojej rozprave, že preboha, kde my budeme, skade zoberieme nejakú kredibilitu na to, aby sme si požičali 13 mld. Tak si to povedzme najprv, prečo musíme tých 13 mld. si požičať. No lebo potrebujem prefinancovať 8,5-miliardový deficit. A ďalšie roky, ak si dobre pamätám, tak náš deficit posledný bol 1,2 % a dúfam, že uznáte, že rozdiel medzi 1,2 a 6,5 je dosť veľký rozdiel. A keď máte, 1,2 % je pod 3 % deficitu, znamená to, že aj dlh vám bude klesať vzhľadom na rast HDP, to vieme. To je ekonomická nielen teória, ale aj ekonomická prax. Takže toto je podstata toho, o čom sa tu bavíme.
Čiže prečo si musíme požičať toľko peňazí? No lebo musíme prefinancovať deficity. Všetky tie deficity, ktoré nám budú postupne klesať, musíme prefinancovať, samozrejme. A prečo konsolidujem? No aby sme nestratili dôveru finančných trhov, aby sme sa vedeli financovať. Ak by sme to nevedeli, tak pán Kišš vie, aj pán Viskupič, že by sme sa dostali do takzvaného bankrotu. To je situácia, ktorá bola v tom Grécku, o ktorom toľko rozprávame. Takže preto to robíme. A teraz niekto tu hovorí, že my sa vyhovárame na bývalé vlády. Proste toto sú fakty, ktoré som povedal. Ale my nielenže hovoríme to, kto to tu spôsobil na jednej strane, na druhej strane hovoríme aj to, že sa správame zodpovedne a nevykašľali sme sa na to. My tú konsolidáciu doručujeme. My ju doručujeme. Čiže to nie sú len reči, že hovoríme, kto to tu spôsobil. Kto to tu spôsobil charakterizoval presne vo svojich vyjadreniach už pán Ódor, ktorý dnes stojí a za ním je v podstate baner Progresívneho Slovenska a hovorí, že máme najhoršie verejné financie v Európskej únii, konštatovala to Európska komisia. To je proste fakt. A na tom, že treba konsolidáciu, sa zhodneme asi všetci okrem OĽANA. Lebo tí si myslia, že všetko je tu v najlepšom poriadku. No nie je.
A teraz keď hovoríme o dlhodobej udržateľnosti, tu dneska bola reč. No áno, keď sme dali 13. dôchodky, zhoršuje sa dlhodobá udržateľnosť. A prečo sa vám nezhoršovala, pán Krátky? Viete prečo? Lebo ste ukradli 750 mil. ZMOS-u a za to ste si zaplatili najdrahšiu predvolebnú kampaň na Slovensku. Vy ste z deficitov, ktoré ste mali, ste vystúpali na 6,5 %, 8,5 mld. A tú si musíme požičať. To je odpoveď na otázky, jednu z otázok pána Kišša.
Poďme sa pobaviť o tých 3,7 mil., o ktorých hovorí pán Viskupič. Vy viete veľmi dobre, že tie limity verejných výdavkov, my sme prvá krajina, alebo teda prvá krajina, ktorá sme si dohodli s Komisiou, že sme napasovali limity verejných výdavkov, ktoré prvýkrát začali platiť vďaka tomu, že ste nám to tu nechali pre túto vládu, sme napasovali s fiškálnymi pravidlami. A keď teda sa tomu tak detailne venujete, tak sa pozrite, že čo môžeme a nemôžeme urobiť. Máme za štyri roky môžeme maximálne zvýšiť výdavky o 8,1 % a to sú čísla, ktoré sú odsúhlasené Európskou komisiou, 3,8; 0,9; 1,6; 1,5, takže si to doštudujte. A teraz sa poďme pozrieť na tých 3,7 mil., o ktorých ste hovorili. Tak skoro jednu tretinu z tej sumy tvorí, viete čo? Tvorí rast výdavkov európskych fondov a spolufinancovanie. To ste si tam zahrnuli bez toho, že by ste mihli brvou. Absolútne, bez problémov. Však porozprávate v televízii a pani Saková, ktorá vám povedala, že stúpol dlh o 24 mld., povedala dobré číslo, vy ste sa ju snažili zneistiť, lebo ste začali rozprávať o čistom dlhu 18 mld. S tým súhlasím, ale chápem, je to taktika, beriem. Ale povedala správne číslo. Pozdravujem pani ministerku, pani podpredsedníčku vlády.
Ďalšiu tretinu tých výdavkov, o ktorých hovoríte, tvoria tie dôchodky. Áno, bol to náš predvolebný sľub a my si svoje predvolebné sľuby plníme. Trináste dôchodky. Vy ste ich zrušili. Áno, 13. dôchodky ste zrušili. Ale vy sa aspoň k tomu priznáte, pán Viskupič. Pán Dostál sa k tomu prizná. Pán Dostál ide dokonca oveľa ďalej. Samozrejme, že treba sociálne transfery znížiť, treba zrušiť obedy zadarmo, vlaky zadarmo a rôzne iné opatrenia, ktoré treba zrušiť. Však dobre, tak to povedzte, ale musím povedať kriticky na stranu Progresívneho Slovenska, že vy sa k tomu nepriznáte. Povedzte, páni, že zrušíte 13. dôchodky, keď budete vo vláde. Povedzte to nahlas, ako to povie SaS-ka. Vy nemáte ani tú odvahu. Povedzte to. Takže tretina sú tie dôchodky, o ktorých sme sa bavili. A ja si za tým stojím, SMER – sociálna demokracia a celá vláda, ktorá za to hlasovala, si za tým stojí.
Poďme ďalej. Poslednú tretinu tvoria, mnoho sa tu rozpráva o školstve, akí sme macošskí. Túto pán poslanec dneska rozprával o školstve. Tak na školstvo ide z tej sumy 806 mil. a viete dobre, že je to vrátane aj tých 550, tuším, miliónov, ktoré, 560 mil., ktoré sme prevzali od samospráv. Týchto je tých vašich, pán Viskupič, 4,7 mld. Aj táto suma, ktorú sme prevzali od samospráv za to, že škôlky budeme prevádzkovať. Sú tam peniaze, mnohí ste tu hovorili, teraz k tomu školstvu, jedni tu hovorili, málo peňazí, druhí, veľa a ja hovorím, že školstvo dostalo ďalšie peniaze nad túto sumu. To je rozdiel medzi tými 806 a 560 mil., 246 mil. navyše. A môže niekto hovoriť, že málo, ale, preboha, o čom sa tu bavíme? Bavíme sa tu o konsolidácii, alebo sa tu bavíme o míňaní peňazí? Ja tu počúvam na jednej strane, míňajme, míňajme, míňajme, na druhej, konsolidujme, konsolidujme, konsolidujme. To nejak mi nevychádza, jak hovorí ten hovorca, neviem už, ktorý to bol. Potom tu máme, 191, nie 223 mil. išlo na valorizáciu platov a plus ešte, ak sa nemýlim, 112 mil. zdravotníkom, zdravotníckemu personálu. Ďalších 112 mil. Aj to je v tom. Tak povedzte, že to netreba, tých 3,7 mld., pán Viskupič. Povedzte, že to netreba.
Poďme ďalej, sociálne veci. Koľkokrát som tu ja počul, jak treba opatrovať, opatrovateľ, treba asistenciu a rôzne, personál, ktorý treba pre ľudí, ktorí sa nevedia o seba postarať, ZŤP a podobne. Tak je tu, z tých 3,7 mld. 191 mil. sú dávky opatrovateľom, podpora rodiny sociálne slabších skupín. Takže to je ďalšia položka. Keď si toto všetko spočítate, teraz som vám povedal, 3,52 mld., pán Viskupič. Takže toto sú tie čísla. Keď sa chceme odborne a k veci, tak sa bavme o číslach, ktoré si pozriete. Čo sa týka nárastu výdavkov, sme nikto nebol tak limitovaní, pán Viskupič, ako sme limitovaní dneska my. Moji kolegovia, keď robíme konsolidačné opatrenia, sledujú čísla, kde skončíme s deficitom a či plníme limity verejných výdavkov. Takže čo nám vy vyčítate? Že ste nám tu vlastne zanechali oveľa prísnejšie pravidlá a že my ich plníme? Toto nám chcete vyčítať?
A teraz hodnotenie Európskej komisie. Všetci tu rozprávate tie prívlastky, to už ani neviem všetko povedať, aký je tento rozpočet zlý. Jediný, kto si to nemyslí, je Európska komisia. Sme medzi premiantmi, to znamená medzi ôsmymi krajinami, ktoré splnili prísne fiškálne pravidlá. Mnohé krajiny dodnes tie rozpočty ani nepredložili. Takže nie je pravda ani to, čo píše Denník N, že väčšina krajín všetko splnila a Slovensko je medzi nimi. Respektíve, že Kamenický sa pochválil, alebo niečo také. Nie, nás pochválila Európska komisia, nie ja som sa chválil. Ja hovorím to, čo sú fakty. Že náš rozpočet je realistický. Dokonca mierne ambiciózny, áno. My sme nepovedali, že poďme sedemročným plánom, ale štvorročným, aby sme ten dlh otočili, o ktorom tu toľko bolo porozprávané. Ja už som sa k tomu vyjadroval, nebudem sa vracať k tým číslam, lebo to asi nemá úplne zmysel.
Viete, PS-ko tu veľa hovorilo o tom, alebo aj všetci, že treba šetriť. Však šetrime, v poriadku. Len sa pýtam, napríklad, pán Viskupič, vás, ako ste šetrili, keď ste boli vo vláde alebo keď ste tu boli do roku ešte ´23. A neni pravda, pán Krátky, ja si stojím za tým, že to, čo sa tu vyrobilo za rok ´23, môže bývalá vláda, nie táto. A sám ste povedali, že je tu nejaký dojazd. Však my sme nastúpili v októbri ´23, myslím, že 25., ak si to dobre pamätám. A asi tak za mesiac asi táto vláda nedokáže zmeniť úplne všetko, čo ste tu napáchali. Nedá sa, to sa nedá. Ja som zdedil viete čo? Zdedil som tu nejaké lego kocky. Mal som zdediť rozpočet realistický. Zdedil som vyrovnaný rozpočet so zoškrtanými, ja neviem, 7 až 8 mld. Kde teda sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, o ktorej toľko hovoríte, že to bude znamenať kolaps tejto krajiny, že táto krajina nedokáže takto fungovať. To bol výsledok toho, čo tu bolo povedané.
Pán Hargaš, vy ste tu na to, áno, aby ste kontroloval. Však ja som za to, však kontrolujte, keď niekto iný pochybil, poukazujte. Ale ja vám tiež pripomeniem niektoré veci, ako sa tu šafárilo. Šafárilo sa tu. Stovky miliónov na všelijaké vakcíny, ktorým prešla všelijaká tá expiračná doba, sa vyhodili alebo neviem, čo sa s nimi stalo. Dokonca sa platili, sa platili vakcíny, ktoré nikto nikdy nepoužil a nikdy nikto nedodal. Aj to sa platilo tu. Ja pevne verím, že sa to aj vyšetrí. MOM-ky a štátni tajomníci sa tu nabaľovali, mali 110-tisícové príjmy z MOM-iek. Som zvedavý, kedy sa to takisto vyšetrí.
Čo sa týka pána Krátkeho, ktorý tu rozprával o tom, že sme spálili dom a neviem čo. Vy ste spálili dom, nie ja som, ja som to stále hovoril, vy ste spálili dom. Dali ste nám, povedali ste, tu máte metlu, pozametajte popol, nedáme vám nič a postavte ten dom znova. A ja netvrdím, že to je ľahké a my tu máme recept na všetko. Nemáme. Situácia nie je dobrá. A bolo to tu viackrát povedané. Viackrát povedané to bolo. Áno, Nemecko má problémy, má. A to bude mať vplyv aj na okolité krajiny. A my, poviem otvorene, máme ešte jeden z tých najvyšších rastov, ale takisto nie je to večné. A budú problémy, nie je to jednoduché. Takže ja nehovorím, že my máme recept na všetko. Nemáme. My robíme to, čo viete, a budeme to doručovať tak, aby sme doručili ten plán, ktorý sme povedali. Máme jasný plán. Kedy, keď prídete vy a poviete mi, že máte plán, že v roku ´27, to znamená na konci volebného obdobia, ak by ste prevzali verejné financie v stave, v ktorom sme ich prevzali my, že otočíte dlh pri deficite, keď by ste ho zdedili 8,5 mld., tak poviem, že ste dobrý. A keď ho doručíte, ten plán, tak poviem, že ste splnili svoje predsavzatie. To nie je jednoduchá úloha. Niekto to tu bagatelizuje, hovorí rôzne prívlastky. Ja hovorím, to nie je jednoduchá úloha. Viete to veľmi dobre. Samozrejme, že čím horšie, tým lepšie.
Pán Viskupič a neviem, kto to tu povedal, že my tu staviame generácie proti sebe. Nie je to pravda. Robíte to vy a za tým si stojím. Nie my. Slovenská republika je jedna z krajín, ktorá má najmenšiu, jeden z najmenších rozdielov v príjmoch skoro na svete. A vy keď poviete, že dobre, však o našich otcov a mamy sa netreba starať. Dobre, tak si to povedzte, ale povedzte to verejne. A nielen kritizujte, lebo áno, za tým sú, za všetkým sú čísla. Za všetkým sú nejaké čísla. Aj za týmto, aj za dôchodkami sú čísla. Áno, sú to výdavky, ktoré niekto povie, že treba ušetriť. My si to nemyslíme. Nemyslíme si to.
Poviem ešte k tomu dlhu a za tým si stojím a budem to opakovať, že ak by táto vláda, keď prevzala verejné financie v stave, v ktorom ich prevzala, nič nerobila, tak to je číslo, ktoré je od IFP, dokonca Európska komisia ho spracuvávala, tak v roku ´27 by sme mali dlh 109 mld. euro, to je 71,4 % HDP. Ak by sme teda nič nerobili, tak jak to tu hovoríte, konsolidácia je škaredé slovo pre mňa a nemám ho rád a ja pevne verím, že Slovenská republika sa jedného dňa dostane do stavu, že už nebude musieť ďalej konsolidovať, ale tie časy sú ešte trošku pred nami. Tam sme sa ešte nedopracovali a čaká náš veľa roboty. A či to už bude táto, alebo budúca vláda, každý musí prispieť nejakým spôsobom do toho, ale rozprávať tu, že my sme tu za všetko zodpovední, keď sme odovzdali deficit 1,2 a zdedili 6,5 % HDP, to považujem za nekorektné. My sme deficity posledné tri roky znižovali. Boli stále okolo jedného percenta. A dlh Slovenskej republiky sme takisto znižovali. Vy hovoríte, že keď, áno, keď je tu SMER, tak my tu máme naprávať verejné financie. Prečo ste to nerobili vy? Ja hovorím, Slovenská republika aj Európa urobila jednu obrovskú chybu. Keď som ja bol ministrom financií, mali sme fiškálne pravidlá, počas covidu tu žiadne neboli. Minister financií bol Matovič a tak sme aj dopadli s našimi verejnými financiami. Dnes sú opäť fiškálne pravidlá, my ich plníme, plníme ich v prvej najlepšej skupine a vy tu budete kritizovať. Samozrejme, médiá, si nikto to ani nevšimne. Však prečo, treba povedať, že však sa vlastne nič nedeje. Keby sa čokoľvek stalo, čokoľvek, tak to bude článkov na dva týždne, budem počúvať. To príde, lebo však, samozrejme, tá ekonomika, aj európska, urobili sa obrovské chyby, ja to tu nebudem spomínať. Ja som presvedčený, že Európa, Európska komisia, európske krajiny urobili fatálne chyby, čo sa týka ekonomických rozhodnutí, a to nás budete, to sa bude ťahať možno nie roky, ale možno aj desiatky rokov kým sa z týchto problémom Európa dostane.
A tvrdím jednu vec, že slovenská ekonomika je tak závislá na vonkajších faktoroch, sme jedna z najotvorenejších ekonomík, že je veľmi dôležité, aby sme tiež boli možno nejakým zdravým hlasom zdravého rozumu aj v tých európskych inštitúciách. Treba hovoriť bez prikrášľovania, v akej sme situácii sme, a ja to hovorím. Aj keď teda mnohí kolegovia majú možno na to iný názor, ja hovorím, Európa urobila fatálne chyby a robí ich naďalej. Keď sa niečo nezmení, niečo nezmení, tak bude mať aj slovenská ekonomika problémy. A nie je žiadny pojem, my sme malá krajina, my máme jedno percento všetkých obyvateľov celej Európske únie a ak sa pretavia tie externé riziká, ktoré máme, tak s tým v mnohých prípadoch ani žiadna vláda, ktorá by sem prišla, nevedela veľa urobiť. Každý tu hovoril o rastových impulzoch a neviem čo. Tak keď Nemci sa potácajú v recesii, tak niekedy mám pocit, že dajú sa robiť nejaké rastové impulzy, my sa snažíme, niektoré aby boli verejné investície, aby sa stavali cesty, aby sa stavali tunely, aby sa stavali zdravotnícke zariadenia.
A musím povedať jednu vec. Čo urobila tá bývalá vláda? V boji s daňovými únikmi, povedzme si, čo urobila bývalá vláda. Ani jedno opatrenie v boji s daňovými únikmi. Ja si pamätám asi tri plány, ktoré urobila tá smerácka zlá vláda. A dnes robíme ďalší a nie je to jednoduché. Ja od toho veľa očakávam, samozrejme, to je možno odpovedať na otázku pánovi Kiššovi. Samozrejme, že detaily vám dáme, hej. My na tom už robíme nejaký čas a chceme vám to dať v nejakom tvare, ktorý ja som jasne povedal tú koncepciu, jak by to malo vyzerať, samozrejme to treba aj technicky naplniť. A to sú tie debatu o tom, lebo iba niečo povedať a nevedieť to technicky naplniť, tak to je asi málo. My vieme, že to vieme technicky zabezpečiť, ale tiež sme si na to dali nejaký čas. Instantné platby sú možné až od 9. októbra budúceho roku a toto opatrenie by malo prísť od 1. 1. 2026.
Takže na záver, nebudem už dlho rečniť, lebo už sme strávili mnoho hodín debatou, ale chcem sa poďakovať za vaše vystúpenia. Pevne verím, že budeme aj do budúcna korektne debatovať a všetkých tých, ktorých náš rozpočet presvedčil, chcem požiadať o to, aby ho podporili. Preto, aby Slovensko malo rozpočet, ktorý aj Európska komisia vyhodnotila ako jeden z najlepších v rámci Európy.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)