23. schôdza

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, už ste povedali všetko, čo ste chceli? Pán spravodajca tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
No a nemáme tu pána Viskupiča, neviem, či je niekto miesto neho na záskok. Nie je. Čiže 588 prepadáva. 608 prepadáva. 613 prepadáva.
Teraz bude nasledovať 601, pán poslanec Ledecký, ste tu. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Návrh má parlamentnú tlač 601, návrh na jeho pridelenie výborom je č. 625.
Nech sa páči, pán poslanec Ledecký, uveďte nám zákon, nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 601.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladáme. Ide o veľmi stručný návrh zákona, ktorého cieľom je zvýšenie sadzby umiestňovacieho príspevku, ktorý je určený pre integračné sociálne podniky.
Viac o tomto zákone a dôvodoch, prečo ho predkladáme, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Nevidím tu spravodajkyňu pani Škopovú, pani Turčanová bude spravodajkyňou k tomuto zákonu, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 601. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 625 z 11. novembra 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Je prihlásený, teda nie je nikto. Do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začnem takým skutočne krátkym vysvetlením pojmov. Integračný sociálny podnik je podnik, ktorý dosahuje pozitívny vplyv prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb. Tie znevýhodnené osoby je široká skupina osôb. Jednak sú to ľudia pod 25 rokov, jednak sú to ľudia nad 50 rokov, jednak sú to ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, a tých skupín je tam viacej. A ten sociálny podnik dostáva časť mzdy refundovanej, pokiaľ ten sociálny podnik zamestná toho nezamestnaného takto hendikepovaného a vyplatí mu plat, zaplatí odvody, všetko vyplatí, čo má, tak časť tej mzdy mu hradí štát s tým, že ten človek je veľmi ťažko zamestnaný na klasickom pracovnom trhu a toto sa počíta ešte ako taký medzistupeň práce. Že ten človek tam príde, získa nejaké pracovné návyky, získa nejaké zručnosti a potom má väčšiu šancu uplatniť sa na klasickom trhu práce. Ten sociálny podnik nemôže fungovať len virtuálne, lebo keďže veľkú časť tej mzdy musí si privyrobiť, takže tí ľudia musia normálne pracovať. Tí ľudia normálne musia vyrábať nejaké výrobky, poprípade poskytovať nejaké služby, musia byť konkurencieschopní a štát tým, ktorí, lebo nemusia byť všetci, a štát tým, ktorí sú znevýhodnení, tak refunduje časť mzdy.
Je to osvedčený model v Európe aj vo svete, ale v Európe je veľmi osvedčený model a jedným z výhod toho sociálneho podniku je, aj keď sa ten nezamestnaný niekde zamestná, tak ten štát garantuje príspevky tomu sociálnemu podniku, že dobre s tým nezamestnaným pracoval, s tým zdravotne znevýhodneným alebo sociálne odkázaným, lebo ten človek sa zamestnal v inom podniku, a je to vlastne od 25 % do 35 % priemernej mzdy na niekoľko mesiacov. Ale na Slovensku hoci tie sociálne podniky alebo sociálne podnikanie začalo v roku 2018, tak tento, táto výhoda, že keď toho človeka zamestnáme a chceme ho posunúť ďalej na pracovný trh, sa nevyužíva a to hlavne z toho dôvodu, že tie sociálne podniky ako keby, ony o tom vedia, ale ako keby o tom nevedeli, ale celé to funguje preto tak, lebo vy keď si zamestnáte do toho sociálneho podniku človeka a zistíte, že z toho človeka nemáte profit, že nedokáže na seba vyrobiť, tak ho jednoznačne prepustíte, stane sa z neho nezamestnaný. Ale pokiaľ ten človek naozaj je kvalitný a vy ho vlastne pripravíte tak, že ten človek dokáže na seba vyrobiť a tvorí hodnoty, tak tí zamestnávatelia v tých sociálnych podnikoch ako keby nechceli tých ľudí ďalej púšťať, oni si ich nechajú. Lebo prečo by ho mal posúvať ďalej, keď ten profit robí pre ten sociálny podnik. Ale cieľom toho sociálneho podniky by malo byť hlavne pripravovať tých ľudí a posúvať ďalej.
A naším návrhom zákona chceme zvýšiť tie príspevky pre tých zamestnávateľov, pre sociálne podniky, že keď toho človeka spracujú tak, že má nejaké pracovné návyky, že má nejaké zručnosti a dokáže sa udržať na klasickom pracovnom trhu, aby ho naopak na ten klasický pracovný trh ponúkli, začali sa trápiť s inými pracovníkmi, ktorí tieto zručnosti nemajú, ale za to dostanú ten benefit, ktorý je v súčasnosti asi nízky, lebo de facto sa nevyužíva a nefunguje. Takže v súčasnosti je sadzba umiestňovacieho príspevku v 7. až 9. mesiaci poskytovania 25 % z priemernej mzdy zamestnanca. My túto sadzbu navrhujeme zvýšiť na 40 % a sadzba umiestňovacieho príspevku v 10. až 12. mesiaci jeho poskytovanie je 35 % z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Túto sadzbu navrhujeme zvýšiť na 60 %. Zároveň musím upozorniť, že sa nejedná o nejaké horibilné sumy, lebo momentálne máme v sociálnych podnikoch asi niečo viac jak 6-tisíc zamestnancov a viac ako polovica sú tí vlastne sociálne znevýhodnení, ktorí dostávajú od štátu tú podporu. A ten príspevok bude len pre tých, z ktorých urobíme naozaj tak kvalitných zamestnancov, že sa posunú na ten pracovný trh. Ako som už hovoril, teraz de facto ten príspevok nefunguje, takže zvýšením predpokladáme, že by bola väčšia motivácia pre sociálne integračné podniky, aby sa tomu začali venovať.
Ja chcem povedať, že v štatistikách vedieme 95-tisíc voľných pracovných miest, 95-tisíc a máme momentálne najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku, a preto by sme mali hľadať dôvody, ako tých našich ľudí zamestnať. Lebo ako som tu už minule spomínal, vláda tento rok niekoľkokrát zvýšila víza, pracovné víza ľudí zo zahraničia. Naposledy to bolo 25-tisíc a to sú víza pre ľudí z Ázie, Bangladéš, India a Thajsko a ďalšie krajiny bývalej krajiny Sovietskeho zväzu. Takže naozaj my by sme sa nemali snažiť tým našim ľuďom robiť prekážky pri tom uplatnení sa na pracovnom trhu, ale mali by sme hľadať možnosti, ako tých našich ľudí zamestnať, ktorí nie sú zamestnaní.
Ako, viete, my máme veľký rozptyl, čo všetko by sme mohli urobiť. My máme žiakov na dvojzmennej prevádzke, spravidla sú to Rómovia. Vieme, že oveľa nekvalitnejšia dvojzmenná prevádzka je ako jednozmenná. My tu máme 40-tisíc ľudí, ktorí nemajú vhodné bývanie. Viac ako 5-tisíc tých kolíb máme a mohol by som takto pokračovať ďalej, ale jedna z vecí, jedna z malých častí, jedna z malých častí mozaiky, ktorá môže tomu pomôcť, sú práve tie sociálne integrujúce podniky, lebo tie sa nemôžu tváriť, že rekvalifikujú alebo že umelo niečo vytvárajú, lebo naozaj sú nastavené dobre, systém funguje, peniaze sa tam nekradnú, ale asi treba zvýšiť motiváciu, aby sme ich posunuli troška ďalej, aby tí ľudia naozaj skončili na klasickom pracovnom trhu.
Štát nevie tieto osoby zamestnať, treba si uvedomiť, že na Slovensku ako keby sme mali, Slovensko, Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, ktorý rieši úplne iné problémy, ako rieši zbytok Slovenka. A keď hovoríme o nezamestnanosti, hovoríme, aká je nízka nezamestnanosť a koľko je voľných pracovných miest, tak si treba uvedomiť ďalšiu vec, že tam, kde máme vysokú nezamestnanosť alebo výrazne vyššiu, tam tie pracovné miesta nie sú. A keď minister sociálnych vecí povie, že vytvorí pracovné miesta a tých ľudí zamestná, keď nie, im zobere sociálne dávky, tak keď tie pracovné miesta tam nie sú, tak ako ich vytvorí? Tak môže vytvoriť jedine umelé pracovné miesta, že zamestná toho človeka napr. na čistení potokov na rok, vyplatí mu mzdu, ale po roku ten človek nemá žiadne zručnosti navyše, žiadne pracovné návyky navyše a vlastne skončil, tá práca, samozrejme, sa minie, tak fajn, budeme mať upratané potoky, ale ten človek skončil tam, kde pred rokom začínal. A treba si uvedomiť, že keďže pán minister hovoril, že 100 mil. na to má pripravených a ďalšie peniaze, keď bude treba, do toho systému dodá. Ja sa pýtam, ako efektívne tieto peniaze budú minuté na nezamestnanosť, keď ten človek po roku skončí presne tam, kde začal. A nehovoriac o aktivačných prácach. Ja viem, že tie aktivačné práce pomôžu tomu, tej obci pri upratovaní a tak ďalej, ale my si uvedomme, že 25 rokov aktivujeme s malými prestávkami jedných a tých istých ľudí a výsledok je aký? Že sú znova na aktivačných prácach.
Takže naozaj by sme sa mali zamyslieť a niečo zmeniť a práve tento zákon, ktorý predkladáme, je takou, takým malým čriepkom, malou mozaikou. My si uvedomujeme, že to je opozičný zákon a že veľké veci nám nikdy nebudú schválené, tak aspoň pri tých maličkých by sa mali naozaj tí poslanci zamyslieť a povedať, že áno, možno to pomôže, zamestná možno desiatky, možno stovky ľudí na klasickom trhu práce.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a chcem vás ešte poprosiť, aby tie sociálne podniky, lebo teraz sa prezentuje, že nám budú vznikať nejaké umelé sociálne podniky, ktoré natrvalo budú podporované dotáciami, budú mať nejaké verejné zákazky, že veľmi dobre sa rozpomeňte na rozkradnuté sociálne podniky, ktoré tu boli na Slovensku, že ten SMER pri tom sociálnom podnikaní nedoniesol nám tu ruže, ale aj tŕne a nedopusťte, aby sa tieto sociálne podniky zneužili tak, ako už sa raz zneužili v minulosti, lebo ja si neprajem, aby sa tu replikovali chyby z minulosti.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto návrhu.

Pani poslankyňa Turčanová je jediná faktická poznámka. Nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som chcela vysloviť práve podporu tomuto návrhu, pretože naozaj zmyslom sociálnych podnikov nie je posúvať alebo robiť definitívu pre ľudí, ktorí sú ťažšie zamestnateľní na trhu práce, ale pripraviť ich na to, aby sa na tom trhu práce uplatnili. A ak toto bude motivačné kritérium, tak si myslím, že máme byť všetci za.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa nechcú zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz dávam slovo asi pani poslankyni Kolíkovej, pretože ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Kolíkovej, Dostála, Krúpu a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok. Máme to uvedené ako tlač 568. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je 591. Pani poslankyňa Kolíková návrh uvedie, pán poslanec Krátky bude spravodajcom.
Nech sa páči.

[Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Ondreja Dostála, Juraja Krúpu a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 568.]

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým, v skratke sa jedná o zmenu procesného predpisu, v ktorom prebiehajú bežné občianske spory na súdoch. Jeho cieľom je vrátiť späť právnu úpravu, ktorú sme tu mali pred veľkou reformou tohto civilného procesu, spred rok 2015, pretože ukazuje sa, že právna úprava, ktorá tu bola schválená, ktorá zjednodušila dá sa povedať pravidlá pre súdny zmier, nie je správna a nerešpektuje hodnoty našej krajiny. A konkrétne to ukázal súdny zmier, ktorý bol schválený v prípade faktov ohľadom toho, či niekto je, alebo či niekto nie je spolupracovníkom ŠtB za komunizmu. A toto určite predkladateľ zákona s týmto nerátal, že v takýchto veciach by mal byť schvaľovaný súdny zmier. Som o tom presvedčená, pretože ak by to predpokladal, tak by určite dal priestor v právnej úprave práve k tomu, aby aj dodatočne takýto schválený súdny zmier mohol byť prehodnotený. Keďže sa ukazuje aj celospoločensky, že by bolo namieste, aby takáto právna úprava existovala, tak chcem uľahčiť túto situáciu aj koalícii takúto právnu úpravu umožniť. A touto právnou úpravou vlastne umožniť aj to, aby tu bol aj určitý priestor prehodnotiť aj súdne zmiery, ktoré boli uzavreté, ktoré s našimi hodnotami nekorešpondujú a ktoré nespochybňujú aj obete komunizmu nakoniec, a aby sme jednoducho umožnili aj to, aby bolo možné zrušiť aj takýto zmier tri roky spätne a vlastne upravujem k tomu proces, ktorý by sa tu mohol uplatniť.
Nie je to v zásade nič nové, už sme viackrát takto procesne vstupovali do aj do rozhodnutí, ktoré boli prijaté procesne, proste určitý priestor tu je a ja sa domnievam, že práve s ohľadom na hodnoty našej krajiny je nevyhnutné, aby sme takúto právnu úpravu prijali. Ja poviem viac v rámci rozpravy a hlásim sa v rámci rozpravy tiež ako jeden z rečníkov.
Ďakujem pekne.