23. schôdza

Na vaše vystúpenie jedna faktická.
Pani poslankyňa Záborská, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ďakujem, Anežka, že si vystúpila aj s tým svedectvom, čo si povedala, skutočne že často to bola manipulácia a nátlak, a mnohé tieto ženy sa ani do konca života nedozvedeli, že v podstate boli sterilizované, pretože ak medzitým nechceli mať deti, alebo si to vysvetlili inak, alebo neboli operované, takže možno tie počty boli ďaleko vyššie, ako máme teraz dôkazy.
Ale ešte jedno by som chcela povedať, že aj v súčasnej dobe ženy, ktoré mali dvakrát cisársky rez, sú mnohokrát posúvané gynekológmi k tomu, aby boli sterilizované, bez toho, aby sa lekári pokúsili o to, to dieťa zachrániť alebo to, aby tá žena mala aj ďalšie, ďalšie dieťa. Poznám ženy, ktoré šesťkrát porodili cisárskym rezom, čiže aj tu to, že tri cisárske rezy a dosť, a sterilizácia, je niekedy za vlasy pritiahnuté a mali by sme si to uvedomiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pani poslankyňa.
Do rozpravy sa prihlásil ako navrhovateľ pán Pollák, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ospravedlňujem sa kolegom možno, ktorí si myslia, že zdržujem, ale je to za potreby, tieto veci, akože tento bod, návrh, táto téma tu nie je omieľaná stále a Rómovia sa tu málokedy spomínajú v tomto pléne. Áno, je to naša robota. Ak vás s tým otravujeme, tak, bohužiaľ, musíme si na to zvyknúť.
Ja aj v tomto prípade som sa prihlásil do rozpravy kvôli tomu, aby som si vypočul možno názor koaličného poslanca. Ja som rád, že tu sedí pán Hazucha, člen ľudskoprávneho výboru, aby povedal možno svoj názor na túto tému, lebo ja si nemyslím, že táto téma má nosiť nejaké politické tričko. Táto téma tu je. A keď si zoberieme, že Rómovia v histórii stáli vždy na tej správnej strane, alebo teda stáli na strane Slovenskej republiky, či to bolo počas druhej svetovej vojny, či to bolo potom v ´89., a bojovali za Slovensko, za Slovenskú republiku, za Slovákov, tak v tomto prípade, a môžem to povedať na plné ústa, sme dlžní ako Slovenská republika teraz Rómom pri tomto návrhu, napríklad také odškodnenie žien, ktoré boli sterilizované, s právom.
A ja som si istý, že aj vy máte vo svojich kruhoch, milí koaliční poslanci a poslankyne, Rómov, ktorí majú tie isté problémy ako ostatní, a môžte mať dnes, ja som pozeral, že v Nižnej Myšli, do Nižnej Myšli, to je taká obec na východnom Slovensku, prišli Rómovia z Anglicka, ktorí si zarobili peniaze a kúpili si tam dom cez realitku, a zrazu sa tam zvolalo obecné zastupiteľstvo, prišla tam celá obec a protestovať proti tej rodine, že oni ich tam nechcú.
Z nášho pohľadu to vyzerá tak – môžte mať postavenie, môžte mať peniaze, môžte mať školu, môžte mať čokoľvek, stále budete ten istý Cigáň. A povedzte, ako máme my fungovať v tejto republike. Aj napriek tomu. (Reakcia z pléna.) Je to ťažké, áno, ďakujem, pán Hazucha, že to uznávate, a mne nič iné neostáva, a keď som si pozrel, že koho tam tí ľudia volili, tak vy ste tam vyhrali voľby, SMER, druhý skončil HLAS, tretie KDH, že možno ak teda teraz hovoríte, pán Hazucha, že, že to je ťažké akože žiť v takomto, v takejto krajine, aj keby ste mali postavenie, peniaze, školu, čokoľvek, proste tak stále budete tým Cigáňom.
Ja by som vás touto cestou chcel možno tak pekne poprosiť, keby ste išli vy alebo nejaký váš zástupca zo SMER-u a porozprávali s tými ľuďmi, lebo naozaj to sú ľudia, ktorí si zarobili poctivo tie peniaze v tom Anglicku, prišli domov a čakajú, no teda si kúpili ten dom a chcú tam bývať, no lenže, bohužiaľ, obyvatelia tejto obce ich odtiaľ vykázali, alebo teda ich tam nechcú.
S týmito problémami sa predierajú Rómovia už dlhodobo, a keď príde do tuhého, tak Rómovia vedia stáť vždy na tej správnej strane histórie, naozaj. Taký obyčajný hokej, keď sa hrajú majstrovstvá sveta, Rómovia sú neskutoční fanúšikovia slovenského hokeja, slovenského futbalu. Fandia Slovenskej republike, cítime sa tu doma, však spolunažívame v tejto krajine, a keby malo ísť o to, ak by tu bola väčšina parlamentu rómskej národnosti, aby sme mali odškodňovať, naopak, nerómov, tak verte tomu, že by sme zahlasovali za.
Opäť to poviem, že nemyslím si, že táto téma by mala mať politické tričká, preto naozaj, pán Hazucha, chcem vedieť názor koaličného poslanca, lebo dlho som ho nepočul. Ministerstvo spravodlivosti sa k tomu dlho nevyjadrilo. Áno, v tomto prípade minister spravodlivosti Boris Susko, a ešte raz poviem, áno, veľakrát v minulosti počas minulého volebného obdobia boli, za návrhy Borisa Suska som zahlasoval aj ja, aj teraz, keď vy predložíte nejaký návrh zákona, ja nemám problém zahlasovať za. Keď ide o sociálnu pomoc alebo o čokoľvek, čo vyhodnotíme, že to je prospešné pre ľudí, zahlasujeme za. Ja len v tomto prípade nechcem, aby sme delili ľudí na takých a takých, poďme sa baviť naozaj o tejto téme, ako je, a keď sa naozaj chceme vysporiadať s krivkami minulého režimu, tak zahlasujme za.
Ak nie, tak vám dávam k dispozícii naozaj tento návrh zákona, ktorý vypracovali, ešte raz poviem, tí istí ľudia z ministerstva spravodlivosti počas bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti, počas našej vlády, ktorí sú tam dnes, a tým iba ušetríme im aj čas, možno aj peniaze ušetríme, a predložíte ten istý návrh zákona. A keď ho predložíte, tak ja vám ho garantujem, že náš klub bude za.
Bol by som naozaj veľmi rád, pán Hazucha, keby ste tú faktickú dali a povedali by ste svoj názor na túto tému, že či súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tým, aby sa tieto ženy odškodnili.
Ja veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem navrhovateľovi.
Keďže na vás nikto nereaguje, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť v rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 544.
Keďže tu bol navrhovateľom pán poslanec Matovič, ktorý bol dnes vykázaný z rokovania, je nejaký náhradný navrhovateľ, ktorý by ho zastúpil, keďže ide o skupinu poslancov? Nie je prítomný v sále nikto, konštatujem, že tento bod prepadá.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, návrh zákona má tlač 551, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 574.
Dávam slovo poslankyni Anne Záborskej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 551.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, je mi cťou, že z tohto miesta môžem hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k pádu totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii.
Nedávno sme si pripomenuli 35. výročie Novembra ’89. Rozprávame však aj o tom, čo tejto udalosti predchádzalo.
Rada by som vás požiadala o podporenie novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Vašečkom z Kresťanskej únie.
Hovoríme o udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu vo svetle sviečok, v modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore, no s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch.
Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu dôrazne a nahlas pripomínať, vysvetľovať a zdôrazňovať význam Sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989.
Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo jasný, silný signál aj do zahraničia. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom, navrhujeme, aby Deň zápasu za ľudské práva sa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom.
Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomenuli 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vzišla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv.
Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre slobodu vierovyznania a presvedčenia.
Význam tzv. Bratislavského Veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska slovami:
„Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“ Toľko citát.
Z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti, sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť, a vždy sa za ňu oplatí bojovať už len z úcty k tým, ktorí za ňu zaplatili najvyššiu cenu.
Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960.
Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej Madridskej konferencie z roku ’83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí iba pamätať – 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala Slovensko i svet. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách vyšli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo. Ďakujem za seba, ďakujem za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Verím, že náš návrh, aby sa 25. marec, deň výročia Sviečkovej manifestácie stal štátnym sviatkom, bez nároku na pracovné voľno, podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem navrhovateľke.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Bužovi.

203.
Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a gestorský výbor do 3. februára 2025, do prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, prihlásil sa pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prihlásil sa jeden pán poslanec.
Pán poslanec Vašečka, máte slovo.

Ja sa na úvod priznávam, že som tak trochu porušil rokovací poriadok, lebo som si urobil fotku, keď som sedel tam, pretože toto je ten prípad, keď rokuje Národná rada v minimálnom zložení, je tu predsedajúci, je tu navrhovateľ, je tu spravodajca a ja ako rečník.
A niežeby som... (Reakcia z pléna.) Áno, predsedajúci, tým som začal. Takže na jednej strane je mi to ľúto, na druhej strane to je pochopiteľné, za normálnych okolností už by sme boli 36 minút skončili rozpravu, ale teraz rokujeme tak dlhšie, ale poďme k veci.
Máme v slovenskom právnom poriadku prípady, a dokonca sa niektoré aj relatívne čerstvo zaviedli, že nejaký deň je štátnym sviatkom Slovenskej republiky a zároveň nie je dňom pracovného pokoja. Určite nechceme s pani predkladateľkou Ankou Záborskou vytvárať nejaké nové náklady pre štát alebo zamestnávateľov, ale ja si naozaj myslím, že 25. marec, ktorý odkazuje predovšetkým na 25. marca 1988, je hoden toho, aby bol štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Keď to len tak v skratke porovnám so 17. novembrom, ktorý bol teda štátnym sviatkom ešte z čias Československej republiky, a dokonca ešte odkazoval aj na to, čo sa stalo počas podstate začínajúcej druhej svetovej vojny alebo prebiehajúcej, tak vlastne tento deň je v prvom rade o udalostiach, ktoré boli v Prahe. Samozrejme, som za to, aby 17. november bol a zostal štátnym sviatkom, je to významný deň boja za slobodu, demokraciu, ale 17. november 1989 by nebol, alebo nie určite v takejto forme a v takomto čase bez 25. marca 1988, zhruba o nejaký rok a pol sme v Bratislave predišli tie udalosti, ktoré potom vyvrcholili v Prahe v novembri 1989.
Samozrejme, po tom pražskom 17. novembri 1989 sa už tieto zhromaždenia začali diať po celej republike, potom už aj v Bratislave a iných, iných mestách v Česku aj na Slovensku. Ale chcem tým teda povedať to, že ak si pripomíname 17. november, čo je veľmi správne, o nič menej by sme nemali si pripomínať a sláviť ako štátny sviatok 25. marec 1988, myslím si, že by to bolo niečo v našich dejinách, na čo môžeme byť hrdí a čo je teda hodné toho, aby to nebol len pamätný deň, ale štátny sviatok, lebo naozaj máme čo oslavovať. Tých momentov v našej histórii nie je až tak veľa, resp. nevieme ich až tak veľa nájsť, a myslím si, že pre našu národnú identitu, národnú hrdosť by to bolo vhodné.
Takže zopakujem to, tak ako máme 17. november ako štátny sviatok, navrhujeme a prosíme aj kolegov, aby to podporili, aby 25. marec bol štátnym sviatkom, a podotýkam, bez nároku na deň pracovného pokoja, tak ako to v prípade už niektorých štátnych sviatkov máme.
Ďakujem.