23. schôdza

Marián, ty ideš zrušiť kresťanský sviatok a pozri kresťanská láska nás tuná z hnutia SLOVENSKO ti priniesla tvojich spolupracovníkov, ktorí ťa prišli podporiť preto, lebo sme naozaj boli tu len my, ktorí ti chceli dať tú kresťanskú lásku.
Ale, Marián, nechápem niečo, že ty vlastne chceš, aby sa pracovalo. Áno? Aby bolo lepšie. A všade vo svete je trend zaviesť štvordňový pracovný týždeň. To znamená, keď sa to napríklad zavedie aj u nás, tak ty budeš bojovať proti tomu, aby sa v piatok... bolo voľno, aby sa bojovalo, aby podnikatelia, ja som tiež podnikateľ, sme mali úplne úžasnú životnú úroveň. No ale vieš, v tom, v dôvodovej správe, čo píšeš, je tam, že počet pracovných pokojov v Slovenskej republike atď. je najvyšší vo svete. Pre zamestnávateľa to znamená vyplácať za ten deň plnú mzdu spolu s mzdovým zvýhodnením vo výške 100 %. Čiže vieš, keď to zrušíš, aj my vyplácame 100 % poctivo, naozaj poctivo, tak tých ľudí vlastne, ktorí pracujú v ten sviatok, ty okradneš.
A ja ti chcem niečo povedať, že aj keď som bol vychovávaný teda v kresťanskom duchu, tak ten 1. máj je pre mňa sviatok taký, že párky s Andrejom v Revúcej sme si dávali, chodili sme v pionierských šatkách, manifestovali sme, jednoducho teraz trošku žartujem, ale ten sviatok je zakorenený. K sviatku Troch kráľov sa ani vyjadrovať nebudem, pretože absolútne nesúhlasím, čo povedal pán Prostredník, to je, to je jednoducho, keď je on kňaz, tak potom tomu nerozumie (povedané so smiechom), ale však to je jedno, ale je to naozaj, ja budem rád, keď bude sviatok a budú kňazi mi chodiť a budú nám robiť tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslanec Pollák.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, Marián, že sme dotlieskali, a ja neviem, jednoducho z Bratislavy sa strieľať, akože ktorý sviatok vy zoberiete, alebo teda určite že nebude dňom pracovného pokoja, z Bratislavy sa nedá. Ja neviem, či ste komunikovali, však ja poznám vášho kolegu Rusína, Milana Jána Pilipa, že či ste to s ním komunikovali, lebo však treba povedať, že práve Rusíni majú 6. januára Vianoce. A ty mu pokazíš Vianoce. Však ťa vyťahá za uši. (Reakcia z pléna.)
Naozaj akože strieľať takto z Bratislavy a ubližovať takto nejakej skupine obyvateľstva sa nedá. Ale toto ste vy, toto ste vy zo SaS-ky, jednoducho hovoríte z Bratislavy, že čo majú robiť Rusnáci niekde na východe, na severovýchode Slovenska. Ja sa o tomto porozprávam s Milanom Jánom Pilipom a dúfam, že ťa za tie uši vyťahá. (Povedané so smiechom.)

Chcete reagovať faktickou?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No ja vo faktickej poviem len to, že prihlásim sa teraz do rozpravy a skúsim tak širšie vlastne odpovedať, ale asi teda asi ešte pred pánom Mikloškom nech môžem, nech to nezanikne. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Viskupič, teda zrušte si tú faktickú alebo vám to na tabuli zrušia a idete vystupovať opäť, áno?

Ďakujem pekne za slovo ešte raz a ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Mikloškovi, že ho teda ešte chvíľku nepustím ku pultíku.
No, prihlásil som sa preto, lebo fakt je to viac ako dve minúty a chcem skutočne reagovať na, na, by som povedal, že veľmi dôležité a správne otázky kolegov, ako tu padli. Čiže takto, v prvom rade už tu nejaký ten deň sedím v tom parlamente a nejak párkrát som už pri tom stolíku vystupoval a, samozrejme, mne je jasné, že šanca, aby tento môj návrh prešiel je že nulová, resp. mizivá, to je jasné. Ale o čo mi v tomto prípade ide, je presne to, čo aj kolegovci hovorili, že tú potrebu, že jednoducho budeme musieť viacej pracovať, bohužiaľ, budeme musieť, to tu je a ona bude tá potreba bude stále nástojčivejšia, pretože nám tu vládna koalícia ordinuje proste neskutočne zlé riešenia, ktoré nám budú robiť problémy. To je jedna vec, hej.
Ale druhá vec, chcem teda ešte raz otvoriť proste takú tú celospoločenskú diskusiu presne o tomto. V prvom rade o tom, že aby sme si že uvedomili, že nedá sa mať proste všetko, nedá sa zároveň mať nízke dane a nedá sa proste pracovať príliš málo, hej. To je jedna vec. A druhá, samozrejme, aby sa otvorila presne aj tá diskusia. Ja si ani nerobím ilúzie, že teraz ja som vybral správne, hej, dva sviatky.
Tá celospoločenská diskusia nech je aj o tom, aby sme si skúsili povedať proste áno, že ktoré sú tie sviatky, vlastne ktoré by mohli byť akože zrušené, teraz myslím ako deň pracovného pokoja, hej. My sa tu nebavíme o tom, že zrušíme sviatok ako taký, ale to, že zostane povedzme pamätným dňom alebo... ale teda bude to dňom pracovným, hej, takže skutočne otvárajme diskusiu, debatujme o tom, povedzme si, áno, či je 6. január úplne správne, či možno paradoxne 24. december by nebolo lepšie, lebo to je vlastne ani žiadny sviatok, ani cirkevný, len sa teda tak nejak uznieslo, že na Štedrý deň treba byť doma. Čiže ono tých, tá diskusia bude vždy ťažká, vždy, samozrejme.
Aj ja som radšej doma ako v robote. To úplne, úplne, poviem, hej. A myslím si, že aj ak si všimli vôbec kolegovia z koalície, aj im bolo ťažké zrušiť vlastne ten jeden pracovný, jeden sviatok, pretože toto to neprináša pochvalu. To si tu povedzme úplne na rovinu. Nikto ma nepochváli za to, že niekomu navrhujem, že vlastne, joj, sme veľa doma, treba ísť do práce. Nie. To je proste niečo, čomu sa jednoducho nevyhneme. Proste jednoducho ako Slovensko, ale my aj ako Európa začíname chudobnieť a sme nekonkurencieschopní voči svetu a jednoducho skôr či neskôr budeme musieť robiť aj nepopulárne riešenia.
A hovorím, že v tomto jednom konkrétnom prípade, máme tu jednu jednu zástupkyňu aj koalície, ja chválim, to je jedno z mála, ak nie jediné opatrenie zmysluplné, pomáhajúce, ktoré v tom konsolidačnom balíčku urobili. Áno, urobili ho. Aj si ho schválili. Akože fakt.
No a teraz ale, aby som to tak akoby rozšíril, že čo sa nám tu v Európe deje, hej. My sme sa fakt rozhodli byť proste strašne aj akoby sociálni a chceme možno pracovať len štyri dni, lebo to teda možno ozaj je lepšie pre človeka, keď bude tri dni oddychovať a len štyri dni pracovať, len tam je vždy otázka, či na to máme a či na to budeme mať.
A ja tu mám veľmi dobré porovnanie hrubého domáceho produktu Európy a hrubého domáceho produktu USA. Čiže a keď sa, keď sa teda pozrieme, tak v roku 2008 vlastne bola, bol teda kompletný spolu hrubý domáci produkt Európy 14,2 bilióna, hej. To bilión je tisícky miliárd dolárov. A USA bol vtedy 14,8, čiže USA bolo o niečo silnejšie, ale fakt relatívne sa dalo povedať, že Európa produkuje rovnako ako USA, hej. Boli sme fakt že dvaja v tomto prípade konkurenti porovnateľne silní.
Čísla za rok 2023, hej, čo je proste vlani, no v Európe sa zvýšil ten hrubý domáci produkt v podstate minimálne, na 15,4 bilióna dolárov, ale Amerika má 27,3 bilióna dolárov. Proste dnes z toho, v 2008. sme boli takto, vyrovnaní, hej. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje rovnováhu.) Dnes Amerika má takmer raz tak vysoký hrubý domáci produkt. (Rečník gestikuláciou rúk naznačuje výšku rozdielu.) Toto je to. Európa proste zaostáva. Zaostávame za USA, zaostávame za Čínou, India už dokáže pristávať na Mesiaci, na odvrátenej strane, na póloch, my budeme zastávať aj voči Indii a my jednoducho za chvíľku si budeme musieť priznať, že, že debaty v Európe, že či budeme si môcť dovoliť pracovať len štyri dni, budú, možno tie debaty budú môcť byť niekde v Amerike, ale nie v Európe. My na to nebudeme mať.
A paradoxne v tej Amerike sa... No paradoxne, nie je to paradoxne, je to prirodzené, pracujú viacej. Bežný Američan má podstatne menej dní pracovného voľna ako Európan. Nielen menej sviatkov, ale aj menej dovolenky, menej, ja neviem, zákonných opustení práce, lebo lekár. A toto je to. A niekto povie, že ten systém je menej sociálny. Áno, v tom prvotnom určite je. Sociálne istoty v Európe dnes sú výrazne silnejšie ako v Amerike.
Ale má to aj B. Kto bol chvíľku v Amerike, kto tam žil alebo kto vníma tú Ameriku, tak to, že tým firmám štát zoberie menej na daniach, zoberie im menej na rôznych povinnostiach, na rôznej byrokracii, na rôznych nariadeniach, to znamená, že tie firmy sú ziskovejšie, zostáva im viac peňazí. A v Amerike sú veľmi silné komunity. Ten, kto je úspešný, firma, človek, považuje za svoju povinnosť s tým svojím úspechom sa podeliť s tou svojou komunitou. Preto v Amerike proste následne potom fungujú aj rôzne sociálne programy, aj teda takto komunity si pomáhajú. Čiže ono sa na toto treba pozrieť. A zjavne, keď sa na to pozrieme tým ekonomickým merítkom, tak jednoducho tá Amerika je akože výrazne úspešnejšia.
No a ďalšia vec je tá, teraz to zase porovnanie cez peniaze, bohužiaľ, ale akože to tak je. Tak ďalšia vec je, že my Európa strácame inovačný potenciál. Jožko, však daj faktickú. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.)
No, čiže keď si porovnáme množstvo a veľkosť firiem (reakcia z pléna), prepáč, prepáč, no, tak videl som gesto, ale nevadí, dobre, dobre.
Keď si porovnáme teraz firmy, ktoré sú mladšie ako 50 rokov, to znamená relatívne mladé firmy, nie tie také tie tradičné, dlhodobé a zasa Európu a Ameriku, ktoré majú trhovú kapitalizáciu vyššiu ako 10 mld. dolárov, Európa má pár takých firiem, jednotky kusov, hej, jednotky kusov, Amerika má desiatky takých firiem. Čiže nielenže zaostávame ako celok, ale v tom parametre, ktorý je najdôležitejší, v tom inovačnom potenciáli, v tých nových firmách, v tých technologických firmách, v tých proste inováciách, v tej proste novej, novému typu ekonomiky zaostávame že, že brutálne. A toto je to, čo chcem tu aj ja poukázať, že jednoducho proste my sa musíme, Európa, zobudiť a čakajú nás ťažké debaty o nepríjemných témach.
Čiže tento môj návrh za prvé, prosím, berte ho ako súčasť balíčka. Nenavrhujem len, že budeme musieť chodiť o deň dlhšie do roboty, ale zároveň navrhujem, že štát nesmie vyberať transakčnú daň, lebo to proste je ďalší, ďalší poplatok, ďalšia daň, a prídem ešte s tretím zákonom, ktorý zakazuje štátu zvyšovať dane nad existujúcu úroveň. To je tzv. tá daňová brzda. O tom budem hovoriť za chvíľku.
Čiže prosím, berme tento môj balíček ako tieto tri zákony dokopy, príjemné, nepríjemné, ale zároveň ako to, že sa snažím otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, kde sme, ako zaostávame, lebo Slovensko, bohužiaľ, ešte zaostáva výrazne aj za priemerom Únie. A, bohužiaľ, po tomto rozpočte, po tomto konsolidačnom balíčku budeme zaostávať ešte viacej, ale ako celok zaostávame za svetom a toto si my musíme uvedomiť, o tomto potrebujeme rozprávať.
A keď vidím Michala, tak aj preto, že aj na zelené témy proste najprv musí byť vygenerovaných dosť peňazí. Väčšinou až keď je spoločnosť dostatočne bohatá, až potom si váži aj tie prírodné zdroje, aj tú prírodu. A my toto všetko začíname v Európe zásadne strácať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec Pročko.

Ďakujem, Marián.
Úprimne, ja som tu Peťovi niečo hovoril, je nás tu málo, takže bol... asi si počul niečo, ale to nebolo na teba. Aj som sa prihlásil hneď s faktickou.
Marián, prepáč, ale ty si úplne mimo. Ja od roku ’95 mám, dve produkčné spoločnosti som mal, dve firmy, ktoré vyrábali produkciu. A od roku 2002 máme reštauráciu, podnik. Marián, nehnevaj sa, krásna teória, ale ty si tak prakticky mimo ako, ako jedľa. Veľmi... Ty porovnávaš Ameriku so Slovenskom, čo je absolútny nonsens, absolútny nonsens.
U nás je veľmi dôležité, aby sme zvýšili efektivitu práce. Vieš, čo je efektivita práce, Marián? A keď my zvýšime efektivitu práce všade – a hlavne v štátnej správe – Marián, v štátnej správe, tak potom môžem mať dni voľna, teda môžeme mať dni voľna, koľko chceme. Preboha, veď pozri si, na úradoch sú dni, kedy sa nepracuje, kedy sa vôbec nepracuje, lebo tí úradníci akože, akože sa tvária, že pracujú.
A ja ti len tak stručne rýchle poviem. (Rečník číta z poznámok.) Efektívna práca znamená dosahovanie čo najlepších výsledkov s minimálnym úsilím a časom. Ide o schopnosť efektívne využívať dostupné zdroje na dosiahnutie stanovených cieľov. Kľúčové prvky efektívnej práce zahŕňajú... a bla-bla-bla, ale dôležité je: pravidelný odpočinok a rovnováha medzi pracovným a osobným životom, Marián.
A ak dosiahneme efektivitu, ak dosiahneme, aby tí ľudia robili efektívne, je to skvelé. A ja ti môžem povedať, že my keď sme vyrábali, naša produkčná spoločnosť, tak sme vyrábali efektívne. To, čo iné produkčné spoločnosti urobili za mesiac, my sme urobili za týždeň, preto som mal ponuku, preto sme mali výsledky, takže, Marián, prosím ťa, hlavne treba zvýšiť efektivitu práce a potom môžme mať aj štvordňový pracovný týždeň.
Ďakujem ti veľmi pekne. Neuraz sa, že som povedal, že si mimo, lebo ak máš nejakú firmu, tak povedz.

Ďakujem.
Skôr než dám slovo pánovi Pollákovi, by som chcel v mene pána Mikloška a v mene nás všetkých, pozdraviť na balkóne žiakov Spojenej školy Svätej Rodiny v Bratislave na Gercenovej ulici. Pozdravujem vás. (Potlesk. Reakcia z pléna.)
Pokračujeme v debate, akurát sa tu bavíme o rušení cirkevných sviatkov, tak ste došli dobre. (Povedané so smiechom.)
Nech sa páči, pán Pollák.